Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

2

Mawu Biɛ ɔ Ngɛ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ Mi

Mawu Biɛ ɔ Ngɛ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ Mi

Baiblo he ní leli kplɛɛ nɔ kaa Mawu biɛ ɔ nɛ a kɛ Hebri ningma okadi eywiɛ (יהוה) ngma a je kpo maa pee si 7,000 ngɛ blema Hebri Ngmami ɔ mi. Se nihi fuu susu kaa Mawu biɛ ɔ be blema Kristofohi a Hela Ngmami ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, Baiblohi nɛ a ngɛ pee lingmi nɛ ɔ kɛ biɛ Yehowa a tsu we ní ngɛ Baiblo ɔ fã nɛ nihi tsɛɛ ke Somi He ɔ mi. A tsɛ Hebri Ngmami ɔ mi munyu komɛ nɛ Mawu biɛ ɔ je kpo ngɛ mi ɔ a se ngɛ Kristofohi a Hela Ngmami ɔ mi. Ke Baiblo sisi tsɔɔli fuu ngɛ ngmamihi kaa jã a sisi tsɔɔe po ɔ, a kɛ Mawu biɛ ɔ tsu we ní, mohu ɔ, a kɛ “Nyɔmtsɛ” nɛ tsuɔ ní.

New World Translation Baiblo sisi tsɔɔli ɔmɛ pee we jã. A kɛ biɛ Yehowa a tsu ní si 237 sɔuu ngɛ Kristofohi a Hela Ngmami ɔ mi. Yi mi tomi titli enyɔ nɛ ɔmɛ a nɔ a da kɛ pee jã a nɛ: (1) Mwɔnɛ ɔ, Hela Baiblohi nɛ Yesu bɔfo ɔmɛ kɛ a nine ngma a, eko be. Benɛ Yesu bɔfo ɔmɛ ngma kekleekle ní ɔmɛ ɔ maa pee jeha 200 se, loko nihi hyɛ nɔ kɛ ngma ní nɛmɛ nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ. (2) Jamɛ a be ɔ mi ɔ, nihi nɛ a ngɛ Baiblo nɛ a kɛ nine ngma a nɔ hyɛe kɛ ngɛ ekpahi ngmae ɔ ngɔ Hela munyungu nɛ ji Kyʹri·os, nɛ e sisi ji “Nyɔmtsɛ” ɔ kɛ da Mawu biɛ ɔ nane mi. Ni komɛ hu hyɛ Baiblohi nɛ a kɛ nine ngma nɛ a je Mawu biɛ ɔ ngɛ mi momo ɔ a nɔ kɛ ngma ekpahi.

New World Bible Translation Ajla Toli ɔmɛ ma nya si kaa Mawu biɛ Yehowa a je kpo ngɛ blema Hela Baiblo ɔ nɛ a kɛ nine ngma a mi. Nɔ́ he je nɛ a de jã a ji:

  • Hebri ningma okadi eywiɛ nɛ daa si ha Mawu biɛ ɔ je kpo ngɛ Hebri Ngmami ɔ nɛ nihi kɛ tsu ní ngɛ Yesu kɛ e bɔfo ɔmɛ a be ɔ mi ɔ mi. Blema a, nihi bɔɔ ko je enɛ ɔ he atsinyɛ. Se kɛ je benɛ nihi ya na Hebri Ngmami ɔ fã ko ngɛ Qumran ma a kasa nya a, jamɛ a atsinyɛ jemi ɔ se po. A tsɔɔ kaa a ngma womi kpo nɛ ɔ ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi.

  • Ngɛ Yesu kɛ e bɔfo ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, Hebri ningma okadi eywiɛ nɛ daa si ha Mawu biɛ ɔ je kpo ngɛ Hebri Ngmami ɔ nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ya Hela gbi ɔ mi ɔ hu mi. Kɛ je blema a, womi mi leli tsɔɔ kaa Hebri ningma okadi eywiɛ nɛ daa si ha Mawu biɛ ɔ ji kpo ngɛ Hebri Ngmami ɔ nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ya Hela gbi ɔ mi ɔ mi. A tsɛɛ jamɛ a Baiblo ɔ ke Hela Septuagint. Maa pee jeha 1950 ɔ mi ɔ, womi mi leli a nine su Hela Septuagint ɔ nɛ nihi kɛ tsu ní ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ, e fã ko nɔ. A na Mawu biɛ ɔ nɛ a kɛ Hebri ningma okadihi ngma. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ, Mawu biɛ ɔ je kpo ngɛ Ngmami ɔ nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ya Hela gbi ɔ mi ɔ mi. Se benɛ e ke e suu jeha 300 ɔ mi ɔ, Mawu biɛ ɔ laa ngɛ Hela Septuagint nɛ a kɛ nine ngma nɛ nihi le wawɛɛ ɔmɛ a mi. Hela Septuagint nɛ ɔmɛ ji Codex Vaticanus kɛ Codex Sinaiticus. E slo Hela Septuagint nɛ ɔmɛ nɛ a kɛ nine ngma a ngɛ blema ní ɔmɛ a he, ejakaa enɛ ɔmɛ lɛɛ, kɛ je Mose Kekleekle Womi ɔ kɛ ya si Malaki ɔ, Mawu biɛ ɔ ji kpo ngɛ he ko he ko. Enɛ ɔ he ɔ, e be nyakpɛ kaa Mawu biɛ ɔ ji kpo ngɛ Baiblohi nɛ a pee kɛ je jamɛ a be ɔ mi kɛ ma nɛ ɔ fã nɛ nihi tsɛɛ ke Somi He ɔ, aloo Hela Ngmami ɔ mi.

    Yesu de heii ke: “I ba ngɛ Tsaatsɛ biɛ mi.” E ma nɔ mi hu kaa e ‘Tsɛ ɔ biɛ mi’ nɛ e pee níhi ngɛ.

  • Hela Ngmami ɔ nitsɛ tsɔɔ kaa Yesu pɔɔ Mawu biɛ ɔ tsɛmi, nɛ e tsɔɔ nihi Mawu biɛ ɔ hulɔ. (Yohane 17:6, 11, 12, 26) Yesu de heii ke: “I ba ngɛ Tsaatsɛ biɛ mi.” E ma nɔ mi hu kaa e ‘Tsɛ ɔ biɛ mi’ nɛ e pee níhi ngɛ.​—​Yohane 5:43; 10:25.

  • Mawu mumi ɔ lɛ ha nɛ nihi ngma Hebri Ngmami ɔ kɛ Kristofohi a Hela Ngmami ɔ tsuo. Kristofohi a Hela Ngmami ɔ ji Hebri Ngmami ɔ nɔ tsami. Enɛ ɔ he ɔ, sisi numi be he kaa e sa nɛ Yehowa biɛ ɔ nɛ e laa ngɛ Hela Ngmami ɔ mi. Maa pee jeha 50 ɔ ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, kaselɔ Yakobo de asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ Yerusalem ɔ ke: ‘Simon sɛɛ bɔ nɛ kekle ɔ, Mawu ba slaa ma je li ɔmɛ, nɛ e hla a kpɛti ma ko ngɔ ha e biɛ ɔ.’ (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 15:14) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa nihi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ le Mawu biɛ ɔ, nɛ a kɛ tsuɔ ní, kaa nɔ ko li ɔ, jinɛ Yakobo be jã dee.

  • Ngɛ Kristofohi a Hela Ngmami ɔ mi ɔ, a ngma Mawu biɛ ɔ ngɛ he komɛ, nɛ a po lɛ kpiti. “Haleluya” nɛ a ngma ngɛ Kpojemi 19:1, 3, 4, 6, ji Hebri munyu nɛ e sisi ji, “A je Yah yi.” Biɛ Yehowa a e kpiti pomi ji “Yah.” Mawu biɛ ɔ je kpo ngɛ biɛhi fuu nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Kristofohi a Hela Ngmami ɔ mi ɔ mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, níhi a mi hlami tsɔɔ kaa Yesu biɛ ɔ nitsɛ po sisi ji, “Yehowa Ji Yi Wami Helɔ.”

  • Womihi nɛ blema Yuda bi ɔmɛ ngma a tsɔɔ kaa Kristofohi nɛ a ji Yuda bi ɔ ngma Mawu biɛ ɔ ngɛ a womihi a mi. Yuda bi a mlaa womi ko ngɛ nɛ a tsɛɛ ke Tosefta. A gbe jamɛ a womi ɔ ngmami nya maa pee jeha 300 ngɛ Yesu gbenɔ se. Womi nɛ ɔ de kɛ kɔ Kristofohi a womihi nɛ nihi sã ngɛ Hejɔɔmi Ligbi ɔ nɔ ɔ he ke: “A sã Sane Kpakpa Fiɛɛli ɔmɛ kɛ minim bi ɔmɛ [nihi susu kaa a ji Kristofohi nɛ a ji Yuda bi] a womihi. A sã womi ɔmɛ kɛ Mawu Biɛ ɔ nɛ ngɛ mi ɔ tsuo.” Womi ɔ tu Rabi Yosé nɛ je Galilea a hu he munyu. E hi si maa pee jeha 200 ngɛ Yesu gbenɔ se. Womi ɔ tsɔɔ kaa Rabi ɔ de ke, ngɛ ligbi kpahi a nɔ ngɛ otsi ɔ mi ɔ, “nɔ ko poɔ Mawu Biɛ ɔ ngɛ womihi nɛ Kristo we bi ɔmɛ ngma a mi nɛ e kɛ ya toɔ ngɛ he ko, nɛ lɔ ɔ se ɔ, a sãa womi nɛ piɛ ɔ.”

  • Baiblo he ní leli komɛ tsɔɔ kaa bɔ tsuaa bɔ nɛ ji ɔ, Mawu biɛ ɔ jeɔ kpo ngɛ Hebri Ngmamihi nɛ a tsɛ se ngɛ Kristofohi a Hela Ngmami ɔ mi ɔ a mi. Munyunguhi a sisi tsɔɔmi womi ko nɛ a tsɛɛ ke The Anchor Bible Dictionary ɔ de ngɛ munyuyi nɛ ji, “Tetragrammaton in the New Testament” ɔ sisi ke: “Nɔ́ ko ngɛ nɛ wa ma nyɛ maa da nɔ kɛ tsɔɔ kaa benɛ a ngma Somi He ɔ pɛ ɔ, ke Somi Momo ɔ mi munyu ko je kpo ngɛ mi ɔ, Tetragrammaton, nɛ ji Mawu biɛ Yahweh ɔ hiɔ mi. Ke pi ngɛ kulaa mi po ɔ, e jeɔ kpo ngɛ he komɛ.” Ní lelɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke George Howard ɔ de ke: “Hela Baiblo nɛ a tsɛɛ ke Septuagint ɔ ji Baiblo nɛ kaseli ɔmɛ kɛ tsu ní. Akɛnɛ a kɛ Mawu biɛ ɔ tsu ní ngɛ jamɛ a Baiblo ɔ mi he je ɔ, sisi numi ngɛ he kaa wa ma he ye kaa nihi nɛ a ngma Somi He ɔ kɛ Mawu biɛ ɔ tsu ní ngɛ hehi nɛ a tsɛ munyuhi a se kɛ je Somi Momo ɔ mi ngɛ ɔ.”

  • Baiblo sisi tsɔɔli komɛ nɛ a he biɛ ɔ kɛ Mawu biɛ ɔ tsu ní ngɛ Kristofohi a Hela Ngmami ɔ mi. Baiblo sisi tsɔɔli nɛ ɔmɛ a kpɛti nihi fuu pee jã momoomo loko a pee New World Translation Baiblo ɔ. Baiblo sisi tsɔɔli nɛ ɔmɛ kɛ a Baiblo ɔmɛ a biɛ nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ nɛ: A Literal Translation of the New Testament . . . From the Text of the Vatican Manuscript, Herman Heinfetter nɛ e pee (1863); The Emphatic Diaglott, Benjamin Wilson nɛ e pee (1864); The Epistles of Paul in Modern English, George Barker Stevens nɛ e pee (1898); St. Paul’s Epistle to the Romans, W. G. Rutherford nɛ e pee (1900); The New Testament Letters, J.W.C. Wand, Osɔfo nɔkɔtɔma ngɛ London ɔ nɛ e pee (1946). Eko hu ji Baiblo nɛ Pablo Besson tsɔɔ sisi kɛ ya Spain gbi ɔ mi ngɛ jeha 1919 ɔ mi ɔ nɛ. E kɛ “Jehová” tsu ní ngɛ Luka 2:15 kɛ Yuda 14. E kɛ sisi ningma 100 kɛ se hu tsu ní si abɔ kɛ tsɔɔ hehi nɛ jinɛ e sa kaa Mawu biɛ ɔ nɛ je kpo ngɛ. Loko a maa pee Baiblohi nɛ wa wo a ta kɛ sɛ hlami nɛ ɔmɛ ɔ, nihi tsɔɔ Kristofohi a Hela Ngmami ɔ sisi kɛ ya Hebri gbi ɔ mi momo. A pee jamɛ a Baiblo ɔ maa pee jeha 1500 ɔ mi. Mawu biɛ ɔ je kpo si abɔ ngɛ jamɛ a Baiblo ɔ mi. Ngɛ German gbi ɔ pɛ mi ɔ, ke e hí kulaa a, “Jehovah” (aloo “Yahweh”) je kpo ngɛ Kristofohi a Hela Ngmami ɔ mi maa pee si 11 sɔuu. Nɔ́ nɛ Baiblo sisi tsɔɔli kpahi eywiɛ hu pee ji kaa ke a ngma “Nyɔmtsɛ” ɔ, kɛkɛ a kɛ Mawu biɛ ɔ hu wo kla mi kɛ piɛɛ he. German Baiblohi nɛ hiɛ pe 70 kɛ Mawu biɛ ɔ tsu ní ngɛ sisi ningmahi aloo nya tsɔɔmi munyuhi a mi.

    Mawu biɛ ɔ je kpo ngɛ Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 2:34 ngɛ The Emphatic Diaglott, nɛ Benjamin Wilson pee ɔ mi (1864)

  • Baiblohi nɛ a pee ngɛ gbihi nɛ hiɛ pe lafa mi kɛ Mawu biɛ ɔ tsu ní ngɛ Kristofohi a Hela Ngmami ɔ mi. Mawu biɛ ɔ je kpo si abɔ ngɛ Baiblohi nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ya gbihi fuu nɛ a tuɔ ngɛ Afrika, Amerika, Asia, Yuropa, kɛ Pacific wo kpɔ ɔ nɔ ɔ mi. (Hyɛ daka nɛ ngɛ ba fa 12 kɛ 13.) Níhi nɛ wa susu a he kɛ sɛ hlami ɔ hu piɛɛ he nɛ nihi nɛ a pee New World Translation Baiblo ɔ kɛ Mawu biɛ ɔ tsu ní ɔ nɛ. Lingmi nɛ ɔ pɛ nɛ a tsɔɔ Kristofohi a Hela Ngmami ɔ sisi kɛ ya gbi ɔmɛ ekomɛ a mi. Jamɛ a Baiblo ɔmɛ ekomɛ ji, Rotuman Bible (1999), a kɛ biɛ “Jihova” tsu ní si 51 ngɛ kukuhi 48 a mi. Batak (Toba) nɛ e je Indonesia a, lɛ hu e Baiblo ɔ (1989) kɛ biɛ “Jahowa” tsu ní si 110 sɔuu.

    Mawu biɛ ɔ je kpo ngɛ Marko 12:​29, 30 ngɛ Baiblo nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ya Hawai gbi ɔ mi ɔ

Enɛ ɔ he ɔ, e sa kaa ke nɔ ko ngɛ Kristofohi a Hela Ngmami ɔ sisi tsɔɔe ɔ, e ngɔ Mawu biɛ Yehowa a, kɛ wo hehi nɛ e sa nɛ a kɛ wo ɔ. Lɔ ɔ he je nɛ nihi nɛ a pee New World Translation Baiblo ɔ kɛ Mawu biɛ ɔ wo hehi nɛ e je kpo ngɛ ɔ ekohu ɔ nɛ. A ngɛ bumi nɛ mi kuɔ kɛ ha Mawu biɛ ɔ. A yeɔ gbeye kaa a ma je nɔ́ ko kɛ je Mawu Munyu ɔ mi.​—​Kpojemi 22:18, 19.