Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 110

Timoteo—Paulo Yemi Kɛ Bualɔ Ehe

Timoteo—Paulo Yemi Kɛ Bualɔ Ehe

NIHEYO ɔ nɛ e kɛ bɔfo Paulo daa si ngɛ hiɛ ɔ ji Timoteo. Timoteo kɛ e weku ɔ ngɛ Listra. A tsɛɛ e nyɛ ke Eunike, nɛ e na hu biɛ ji Loise.

Enɛ ɔ ji si etɛne nɛ Paulo ba slaa Listra. Paulo kɛ Barnaba ba hiɛ ɔ kekle ngɛ a fiɛɛmi blɔ hiami nítsumi ɔ mi maa pee jeha kake ji nɛ ɔ. Nɛ amlɔ nɛ ɔ, Paulo kɛ e huɛ Sila kpale kɛ ba ekohu.

O le nɔ́ nɛ Paulo ngɛ Timoteo dee lo? E ngɛ lɛ dee ke: ‘Anɛ o suɔ kaa o maa piɛɛ i kɛ Sila he lo? O ma nyɛ maa ye bua wɔ kɛ fiɛɛ ha nihi nɛ́ ngɛ ma se ɔmɛ.’

Timoteo ha heto ke: ‘Ee, i suɔ kaa ma piɛɛ nyɛ he.’ Lɔɔ he ɔ, e kɛ we nɛ Timoteo si e weku ɔ, nɛ e kɛ Paulo kɛ Sila ho. Se loko wa maa kase a blɔ hiami ɔ he ní ɔ, ha nɛ waa hyɛ nɔ́ nɛ ba Paulo nɔ. Maa pee jeha 17 ji nɛ ɔ nɛ Yesu je e he kpo kɛ tsɔɔ lɛ ngɛ Damasko blɔ ɔ nɔ.

Mo kai kaa Paulo ba Damasko konɛ e ba hao Yesu kaseli ɔmɛ, se amlɔ nɛ ɔ, lɛ nitsɛ hu e plɛ kaselɔ! Pee se ɔ, henyɛli komɛ to kaa a maa gbe Paulo ejakaa a bua jɔɛ Yesu he ní nɛ e ngɛ tsɔɔe ɔ he. Se kaseli ɔmɛ ye bua Paulo nɛ e tu fo. A ngɔ lɛ kɛ wo kusii (kɛ̃tɛ) mi nɛ a kple lɛ si kɛ gu ma a gbogbo ɔ nɔ.

Pee se ɔ, Paulo ya Antiokia nɛ e ya fiɛɛ ngɛ lejɛ ɔ. Hiɛ ɔ ji he nɛ a tsɛ Yesu se nyɛɛli ɔmɛ ngɛ kekleekle ke Kristofoli ɔ nɛ. Lɔɔ se ɔ, a tsɔ Paulo kɛ Barnaba kɛ je Antiokia kɛ ya ma se tsitsaa nɛ a ya fiɛɛ ngɛ lejɛ ɔmɛ. Ma amɛ nɛ a ya nɔ ɔ kake ji Listra, nɛ ji Timoteo ma mi.

Amlɔ nɛ ɔ, maa pee jeha kake se ɔ, Paulo nyɛɛ blɔ hiami enyɔne ɔ nɔ kɛ kpale kɛ ba Listra ekohu. Benɛ Timoteo piɛɛ Paulo kɛ Sila he kɛ ho ɔ, o le he nɛ a ya lo? Hyɛ mahi a he foni ɔ, konɛ waa kase ma amɛ ekomɛ a he ní.

Kekleekle ɔ, a ya Ikoniom, nɛ́ ngɛ Listra kasa nya a, nɛ a tsa nɔ kɛ ya ma enyɔne ɔ nɛ a tsɛɛ ke Antiokia a mi. Lɔɔ se ɔ, a pue nɔ kɛ ya Troya, nɛ a tsa nɔ kɛ ya su Filipi, Tesalonika, kɛ Beroya. Anɛ o na Atene ngɛ mahi a he foni ɔ mi lo? Paulo ya fiɛɛ ngɛ lejɛ ɔ. Lɔɔ se ɔ, a ngɔ jeha kake kɛ fã kɛ fiɛɛ ngɛ Korinto. Nyagbe ɔ, a ya ye be kpiti ko ngɛ Efeso. Kɛkɛ nɛ a sɛ lɛ mi kɛ kpale kɛ ba Kaisarea, nɛ a tsa nɔ kɛ ya Antiokia nɛ Paulo ya hi lejɛ ɔ.

Lɔɔ he ɔ, Timoteo hia blɔ si tomi lafahi babauu nɛ e kɛ fĩ Paulo se kɛ fiɛɛ “sane kpakpa” a, nɛ a kɛ to Kristofoli asafo ehehi fuu hu sisi. Ke o wa a, anɛ o maa pee Mawu sɔmɔlɔ anɔkualetsɛ kaa Timoteo lo?