Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Fà7

Mɛnɔmɛ Ngɛ Anɔkuale Jami ɔ Mi?

Mɛnɔmɛ Ngɛ Anɔkuale Jami ɔ Mi?

1. Mɛni e sa kaa wa pee konɛ waa sa Mawu hɛ mi?

BƆNƐ pee nɛ wa ná waa kɛ Mawu kpɛti wekukpa nɛ bua jɔmi kɛ suɔmi ngɛ mi ɔ, e sɛ kaa waa kɛ wa he bɔɔ lakpa jami. E sa kaa waa ngɔ wa he kɛ wo anɔkuale jami mi. Mwɔnɛ ɔ, nihi akpehi abɔ ngɛ́ je ɔ mi tsuo ngɛ jã pee.

2. Jije a ma nyɛ maa na Yehowa Odasefoli ngɛ, nɛ mɛni ji a ní tsumi?

2 Kaa bɔnɛ Baiblo ɔ gba kɛ fɔ si ɔ, anɔkuale jali ɔmɛ ji nihi nɛ peeɔ ‘asafo babauu’ nɛ ‘a je jema amɛ tsuo, wɛtso munomuno, kɛ gbi slɔɔtohi a mi.’ (Kpojemi 7:9) Yehowa Odasefoli akpehi abɔ nɛ́ ngɛ jemahi 235 nɔ ngɔ he wami nitsɛ kɛ ngɛ nihi wae konɛ a kase Yehowa blɔhi nɛ suɔmi ngɛ mi, kɛ níhi nɛ e ngɛ hlae ngɛ a dɛ ɔ.

Bɔnɛ A Yɔseɔ Anɔkuale Jali ɔmɛ Ha

3. Mɛnɔ Odasefoli ɔmɛ ngɔɔ jami kɛ haa, nɛ te jamihi nɛ a ngɔɛ a he kɛ wui mi nɛɛ?

3 Odasefoli ɔmɛ kplɛɛ Yehowa nɔ kaa lɛ pɛ ji nɔ nɛ sa jami. A kpla we si kɛ ha amagahi aloo jami mi fonihi. (1 Yohane 5:21) A kɛ a he wui nyɔ nɛ a fɔɔ konɛ a kɛ wo gbogboehi a hɛ mi nyami ɔ mi. Jehanɛ, kusumi kpahi nɛ woɔ lakpa jami hemi kɛ yemihi kɛ ‘daimoniohi a tsɔɔmihi’ a mi he wami ɔ hu a kɛ a he wui mi. (1 Timoteo 4:1) Mohu ɔ, a ngɔɔ Mawu siwo kaa e ma tle gbogboehi a si kɛ ba paradeiso zugba nɔ ɔ kɛ woɔ nihi nɛ a nihi gbo ɔmɛ a bua.—Yohane 5:28, 29; Bɔfo 24:15.

4. Mɛni si dami Mawu webi ngɔ ngɛ kunya yemi he?

4 Odasefoli ɔmɛ kɛ a he wui kunya yemi, nyuami, aloo aze kpɛmi mi, ejakaa a le kaa a ji Abosiami ní tsutsuihi. A kɛ a he fɔɛ kunya nɔ kɛ ha he piɛ pomi, mohu ɔ, a kɛ a he fɔɔ Yehowa nɔ.—Abɛ 18:10.

5. Yehowa Odasefoli “pi je ɔ mi bi” ngɛ mɛni blɔ nɔ?

5 Yesu de kaa, “pi je ɔ mi bi” ji e kaseli ɔmɛ. (Yohane 17:16) Yesu nitsɛ hu kua kaa e kɛ e he maa wo ma kudɔmi sanehi a mi. (Yohane 6:15) Jã kɛ̃, Odasefoli ɔmɛ hu kɛ a he wui ma kudɔmi sanehi, ma he suɔmi ní peepeehi, kɛ je nɛ ɔ mi blɔ nyahi a he pleemihi a mi. Se kɛ̃ ɔ, a woɔ a tóhi nɛ a yeɔ ma nɛ a ngɛ mi mlaahi a nɔ.—Yohane 15:19; Romabi 13:1, 7.

6. Ngɛ gba si himi kɛ gba mi pomi blɔ fa mi ɔ, mɛni blɔ tsɔɔmihi nɛ Mawu sɔmɔli kɛ tsuɔ ní?

6 Akɛnɛ Odasefoli buu nɔyeli a blɔ tsɔɔmihi tue heje ɔ, a bɔɔ mɔde nɛ a ngɔɔ a gba si himi kɛ woɔ mlaa sisi. (Tito 3:1) A buu Mawu blɔ tsɔɔmi tue, lɔɔ he yo kake pɛ a kɛ sɛɛ gba si himi mi. (1 Timoteo 3:2) Jehanɛ se, akɛnɛ Mawu sɔmɔli kɛ Baiblo mi sisito mlaahi tsuɔ ní ngɛ a si himi mi heje ɔ, gba mi pomi pɔɛ he ngɛ a kpɛti.

7. Kɛ Odasefoli ɔmɛ jeɔ suɔmi kpo kɛ haa a sibi kɛɛ?

7 Odasefoli suɔ a sibi. E ngɛ mi kaa a je wɛtsohi kɛ mahi slɔɔtohi a mi mohu, se suɔmi nɛ ɔ, kɛ suɔmi nɛ a ngɛ kɛ ha Mawu peeɔ mɛ kake ngɛ anɔkuale nyɛmi peemi mi. Ke oslaa ko aloo hiami ko ba a, Odasefoli ɔmɛ ngɔɔ esɔ yemi kɛ ya yeɔ bua a sibi. Odasefoli ɔmɛ jeɔ suɔmi kpo ngɛ bɔnɛ a hii si ha a mi.—Yohane 13:35.

Yehowa Odasefoli pee kake ngɛ nyɛmi peemi mi ngɛ je ɔ mi tsuo

8. Mɛni ní peepee yayamihi lɛ Mawu webi kɛ a he wui mi?

8 Yehowa webi tsuɔ ní wawɛɛ konɛ a hi si ngɛ anɔkuale yemi mi. A jui, a ngɔɛ nya, a jemiba he tsɔ, a tɔɛ da, nɛ a yeɔ anɔkuale ngɛ jua yemi ní peepeehi a mi. Hunomɛ gbí a yihi. Sá a, a ti ni komɛ peeɔ ní nɛ ɔmɛ, se nɛ́ a ba plɛ Odasefoli ɔ, kɛ gu Yehowa yemi kɛ buami nɔ ɔ, a kpa. ‘A du a he’ ngɛ Mawu hɛ mi.—1 Korintobi 6:9-11.

Mawu Suɔmi Nya Ní Peeli

9. Mɛni womi ko de ngɛ Afrika mumi sɔlemi ɔmɛ a he?

9 Niinɛ, jamihi fuu deɔ ke a hɛɛ anɔkuale ɔ. Eko ɔ, a gbɔɔ nyakpɛ níhi nɛ a peeɔ ɔmɛ a he nine kɛ fiɔ a munyu ɔmɛ a se. Kaa nɔhyɛ nɔ́ ɔ, womi ko de kɛ kɔ nɔ́ nɛ a tsɛɛ lɛ mumi sɔlemihi ngɛ Afrika a he ke: “Kunya yelɔ aloo tsopatsɛ nítsumi ɔ ba je [Kristo jami kuu ehehi] a dɛ mi. . . . A deɔ ke a gbaa nɛ a peeɔ nyakpɛ ní. A mi gbali ɔmɛ deɔ ke a naa ninahi nɛ a tsɔɔ nlamihi a sisi. A ngɔɔ nyu nɛ a jɔɔ nɔ, nu klɔuklɔu, lazu, kɛnlɛhi kɛ ohɛ́ kɛ tsuɔ ní kɛ tsaa nihi nɛ a kɛ tsii hiɔhi a nya.”

10, 11. Mɛni heje nɛ níhi nɛ a tsɛɛ mɛ nyakpɛ ní ɔ tsɔɔ we kaa jami ko je Mawu ngɔ?

10 Nihi nɛ ngɛ kikɛmɛ a jami nɛ ɔmɛ a mi deɔ ke nyakpɛ ní peemi ji nɔ́ nɛ maa nɔ mi kaa Mawu jɔɔmi ngɛ a jami ɔ nɔ. Se níhi nɛ a tsɛɛ mɛ nyakpɛ ní nɛ́ jami ko peeɔ tsɔɔ we kaa jami ɔ ngɛ Mawu nɔ kplɛɛmi. Satan haa lakpa jali komɛ he wami nɛ a tsuɔ ‘he wami nítsumihi.’ (2 Tesalonikabi 2:9) Kɛ piɛɛ he ɔ, Baiblo ɔ gba kɛ fɔ si kaa nike ní nɛ je Mawu ngɔ, kaa gbami, lilɛ slɔɔtohi tumi, kɛ níle “se maa po.”—1 Korintobi 13:8.

11 Yesu bɔ kɔkɔ ke: “Pi nɔ tsuaa nɔ nɛ deɔ mi ke: ‘Nyɔmtsɛ, Nyɔmtsɛ’ ɔ nɛ maa sɛ hiɔwe matsɛ yemi ɔ mi; se mohu nɔ nɛ peeɔ Tsaatsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ suɔmi nya ní ɔ. Nihi fuu ma de mi ngɛ jamɛ a ligbi ɔ nɔ ke: ‘Nyɔmtsɛ, Nyɔmtsɛ, anɛ pi mo o biɛ ɔ mi nɛ wa gba ngɛ, nɛ o biɛ ɔ mi wa hia mumi yayamihi ngɛ, nɛ o biɛ ɔ mi wa pee he wami níhi fuu ngɛ lo?’ Nɛ lɔɔ lɛɛ ma gba mi ma de mɛ ke: ‘I li nyɛ kulaa, nyɛɛ je ye nɔ, nyɛ nihi nɛ tsuɔ níhi nɛ dɛ blɔ!’”—Mateo 7:21-23, Somi He Ɔ.

12. Mɛnɔmɛ maa sɛ hiɔwe matsɛ yemi ɔ mi?

12 Lɛɛ mɛnɔmɛ maa sɛ hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ mi mɔ? Mɛ ji nihi nɛ peeɔ Yehowa suɔmi nya ní.

Mawu Matsɛ Yemi Fiɛɛli

13. Mɛni nítsumi Mawu fã e webi kaa a tsu mwɔnɛ ɔ, nɛ mɛnɔmɛ ngɛ ní ɔ tsue?

13 Mɛni ji Mawu suɔmi nya ní kɛ ha e webi mwɔnɛ ɔ? Yesu de ke: ‘Nɛ a maa fiɛɛ matsɛ yemi ɔ he sane kpakpa nɛ ɔ ngɔ tsɔɔ je ɔ tsuo, nɛ́ a kɛ ye majemaje ɔ tsuo odase; nɛ lɔɔ loko nyagbe ɔ maa ba.’ (Mateo 24:14) Enɛ ɔ ji nítsumi nɛ Yehowa Odasefoli ngɛ tsue kɛ kã.

14. Mɛni ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ, nɛ mɛnɔmɛ maa ye tsɛ ngɛ Matsɛ Yemi ɔ mi?

14 Yehowa Odasefoli ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ fiɛɛe ngɛ “je ɔ mi tsuo,” kaa e ji hiɔwe nɔyemi nɛ ma ba ye zugba a tsuo nɔ ngɛ dami mi. A tsɔɔ kaa Yehowa hla Yesu Kristo kaa Matsɛ Yemi nɛ ɔ nɔ Matsɛ, nɛ e ngɛ he piɛɛli 144,000 nɛ́ a hla mɛ kɛ je adesahi a kpɛti.—Daniel 7:14, 18; Kpojemi 14:1, 4.

15. Mɛni níhi Matsɛ Yemi ɔ ma kpata a hɛ mi?

15 Odasefoli ɔmɛ daa Baiblo ɔ nɔ kɛ tsɔɔ nihi kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ ma ba kpata Satan blɔ nya tomi ɔ tsuo hɛ mi. A ma je lakpa jami kɛ e tsɔɔmihi nɛ gbee Mawu he guɛ, nɛ e woɔ Abosiami hɛ mi nyami ɔ kɛ je! (Kpojemi 18:8) Jehanɛ, adesa nɔyemihi nɛ tee si kɛ woɔ Mawu ɔ hu a ma je mɛ!—Daniel 2:44.

16. Mɛnɔmɛ maa pee Yesu Kristo sisi bi, nɛ jije a maa hi?

16 Kɛ piɛɛ he hu ɔ, Yehowa Odasefoli fiɛɛɔ kaa, Yesu Kristo maa ngɔ se namihi nɛ ngɛ bua jɔmi kɛ ba ha nihi tsuo nɛ peeɔ nɔ́ nɛ Mawu ngɛ hlae ɔ. A maa pee e sisi bi ngɛ zugba a nɔ. Baiblo ɔ wo si ke: ‘E ma kpɔ ohiafo nɛ kpaa ngmlaa kaa a wa lɛ ɔ, kɛ nɔ nalɔ, kɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ be walɔ ɔ. E maa na ohiafo kɛ nɔ nɛ e fi lɛ ɔ mɔbɔ, nɛ e ma he a klaa yi wami.’—La 72:12, 13.

17. Mɛnɔmɛ pɛ nɛ ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ fiɛɛe?

17 Nimli a kuu kpa ko be nɛ peeɔ Mawu suɔmi nya ní kɛ gu Matsɛ Yemi sane kpakpa a fiɛɛmi ɔ nɔ. Yehowa Odasefoli pɛ nɛ a ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ fiɛɛe ngɛ je ɔ mi tsuo.