Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

YI 13

‘A Sã Nya Hluu’

‘A Sã Nya Hluu’

Nɔ pomi sane ɔ ya su blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ a ngɔ

A kɛ da Ní Tsumi 15:1-12 ɔ nɔ

1-3. (a) Mɛni sane lɛ te si nɛ́ e piɛ bɔɔ nɛ jinɛ e kɛ mi gbami ko ba Kristofohi asafo ɔ mi? (b) Kɛ wa ma ná sane nɛ ɔ he ní nɛ wa maa kase ngɛ Ní Tsumi womi ɔ mi ɔ he se ha kɛɛ?

 PAULO kɛ Banaba bua jɔ wawɛɛ. A hia blɔ kɛ ha a kekleekle ma se sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ, nɛ a kpale kɛ ba Antiokia nɛ ngɛ Siria a. A bua jɔ kaa Yehowa “bli sinya nɛ a kɛ yaa hemi kɛ yemi mi ɔ kɛ ha je ma amɛ.” (Níts. 14:26, 27) Ngɛ Antiokia nitsɛ hu ɔ, sane kpakpa a gbɛ fĩa ngɛ lejɛ ɔ wawɛɛ nɛ “nihi babauu” nɛ a ji Ma Je Li nɛ́ a ngɛ ma nɛ ɔ mi ɔ ba pee Kristofohi.​—Níts. 11:20-26.

2 E kɛ we nɛ́ bua jɔmi sane nɛ ɔ su Yudea. Se pi Kristofo ɔmɛ tsuo nɛ́ a ngɛ Yudea a nɛ a bua jɔ enɛ ɔ he. A ti ni komɛ susu kaa e sa nɛ a po Kristofohi tsuo, be mi nɛ a ti ni komɛ hu susu kaa e he hia we nɛ a po nihi nɛ a ba pee Kristofohi ɔ. Kɛ e sa nɛ Yuda bi nɛ a ji Kristofohi ɔ kɛ Ma Je Li nɛ a ji Kristofohi ɔ kɛ a sibi nɛ hi si ha kɛɛ, nɛ kɛ e sa kaa Ma Je Li nɛ a ji Kristofohi ɔ nɛ á na Mose Mlaa a ha kɛɛ? Sane nɛ ɔ ha nɛ a sa nya wawɛɛ hluu kaa e piɛ bɔɔ nɛ jinɛ e ko ngɔ mi gbami kɛ ko ba Kristofohi asafo ɔ mi. Kɛ a ma plɛ kɛ tsu sane nɛ ɔ he ní ha kɛɛ?

3 Ke wa ngɛ sane nɛ ɔ he susue ngɛ Ní Tsumi womi ɔ mi ɔ, wa maa kase níhi fuu nɛ a he hia wawɛɛ. Enɛ ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa kɛ nile nɛ tsu sanehi nɛ ma nyɛ maa ngɔ mi gbami kɛ ba wa kpɛti ngɛ asafo ɔ mi mwɔnɛ ɔ he ní.

‘Ja A Po Nyɛ’ (Ní Tsumi 15:1)

4. Mɛni susumi nɛ dɛ nɛ loloolo ɔ, Yuda bi komɛ nɛ a ji Kristofohi ɔ hɛɛ, nɛ mɛni sane bimi nɛ enɛ ɔ tleɔ si?

4 Kaselɔ Luka ngma ke: “Nyumu komɛ kple kɛ je Yudea kɛ ba [Antiokia] nɛ a ba bɔni nyɛmimɛ ɔmɛ tsɔɔmi ke: ‘Ke a pui nyɛ ngɛ Mose kusumi ɔ nya a, a be nyɛe ma he nyɛ yi wami.’” (Níts. 15:1) Wa li ke ji ‘nyumu ɔmɛ nɛ a je Yudea’ a ji Farisi bi loko a ba pee Kristofohi ɔ. Se kɛ̃ ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ a peeɔ a ní kaa Farisi bi nɛ́ a peeɔ kpɛii ngɛ Yuda bi a Mlaa a he ɔ. Jehanɛ hu ɔ, e ma nyɛ maa ba lɛ kaa nyumu nɛ ɔmɛ de kaa níhi nɛ a ngɛ tsɔɔe ɔ je bɔfo ɔmɛ kɛ nikɔtɔma amɛ nɛ a ngɛ Yerusalɛm ɔ a ngɔ. (Níts. 15:23, 24) Mɛni he je nɛ loloolo ɔ, Yuda bi nɛ ɔmɛ nɛ a ji Kristofohi ɔ susu kaa doo ɔ e sa nɛ a po Ma Je Li ɔmɛ, be mi nɛ jeha 13 nɛ be ɔ Mawu ha nɛ Petro na heii kaa e kplɛɛ Ma Je Li nɛ a pui mɛ ɔ a nɔ ɔ? a​—Níts. 10:24-29, 44-48.

5, 6. (a) Mɛni he je nɛ Yuda bi komɛ nɛ a ji Kristofohi ɔ ngmɛɛ we mlaa nɛ kɔɔ nɔ pomi ɔ he ɔ he ɔ? (b) Anɛ somi nɛ kɔɔ nɔ pomi ɔ he ɔ piɛɛ somi nɛ Mawu kɛ Abraham so ɔ he lo? Moo tsɔɔ nya. (Hyɛ sisi ningma a.)

5 Eko ɔ, yi mi tomi fuu a he je nɛ a pee a ní jã. Yehowa nitsɛ lɛ e fã kaa a po nyumuhi tsuo nɛ a ngɛ e we bi a kpɛti ɔ, nɛ e ji okadi nɛ tsɔɔ kaa huɛ bɔmi klɛdɛɛ ko ngɛ a kɛ lɛ a kpɛti. Loko Yehowa kɛ Israel bi ɔmɛ maa so Mlaa somi ɔ nɛ́ nɔ pomi ɔ hu piɛɛ he ɔ, Yehowa sɛ hlami de Abraham kaa e ha nɛ a po lɛ kɛ nyumuhi tsuo nɛ a ngɛ e we ɔ mi ɔ. b (3 Mose 12:2, 3) Ngɛ Mose Mlaa a nya a, e sa nɛ a po nibwɔhi nɛ a ngɛ a kpɛti ɔ po loko a ma nyɛ ma ná he blɔ komɛ kaa Hetsɔmi niye ní ɔ nɛ a maa ye. (2 Mose 12:43, 44, 48, 49) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yuda bi ɔmɛ naa nɔ nɛ a pui lɛ ɔ kaa nɔ ko nɛ e he tsɔ we nɛ́ e be nyɛe ma sɔmɔ Mawu.​—Yes. 52:1.

6 Enɛ ɔ he ɔ, e biɔ hemi kɛ yemi kɛ he si bami loko Yuda bi nɛ a ji Kristofohi ɔ ma nyɛ ma tsake a susumi konɛ e kɛ Yehowa susumi nɛ kɔ. A kɛ somi ehe ɔ da Mlaa somi ɔ nane mi, enɛ ɔ he ɔ, ke a fɔ nɔ ko kaa Yuda no ɔ, e tsɔɔ we hu kaa e piɛɛ Mawu we bi a he. Nɛ ngɛ Yuda bi nɛ a ji Kristofohi nɛ a ngɛ Yuda bi a kpokpa nɔ ɔ a blɔ fa mi ɔ, e biɔ kã loko a ma nyɛ maa kplɛɛ Yesu nɔ kaa lɛ ji Mesia a nɛ. Jehanɛ hu e biɔ kã loko a kɛ Ma Je Li nɛ a pui mɛ ɔ ma bla kɛ ja Mawu.​—Yer. 31:31-33; Luka 22:20.

7. Mɛni anɔkualehi nɛ ‘nyumu ɔmɛ nɛ a je Yudea’ a nui sisi?

7 Wa le kaa Mawu sisi tomi mlaa amɛ tsakee we, ejakaa nɔ́ tutuutu nɛ Mose Mlaa a tsɔɔ ɔ jeɔ kpo ngɛ somi ehe ɔ mi. (Mat. 22:36-40) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Paulo ngma kɛ kɔ nɔ pomi ɔ he ke: “Yuda no ji lɛ ngɛ mi mi blɔ, nɛ e pomi ɔ ji tsui mi nɔ́ kɛ gu mumi ɔ nɔ, se pi kɛ gu mlaa ko nɛ a ngma nɔ.” (Rom. 2:29; 5 Mose 10:16) ‘Nyumu ɔmɛ nɛ a je Yudea’ a nui anɔkuale nɛ ɔmɛ a sisi, nɛ a ngɛ tsɔɔe doo kaa loloolo ɔ, Yehowa hyɛɛ blɔ kaa ja a po nɔ ko loko e maa kplɛɛ e nɔ. Anɛ a ma tsake a susumi lo?

‘A Sã Nya Nɛ A Je Atsinyɛ’ (Ní Tsumi 15:2)

8. Mɛni he je nɛ a kɛ nɔ pomi sane ɔ ya fɔ blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ a hɛ mi ngɛ Yerusalɛm ɔ?

8 Luka tsa nɔ ke: “Benɛ Paulo kɛ Banaba kɛ mɛ sã nya nɛ a kɛ mɛ je atsinyɛ hluu ɔ [nɛ ji nyumu ɔmɛ nɛ “a je Yudea kɛ ba” a], a to blɔ nya kaa Paulo, Banaba, kɛ ni ɔmɛ a kpɛti ni komɛ nɛ́ a kuɔ kɛ ya bɔfo ɔmɛ kɛ nikɔtɔma amɛ a ngɔ ngɛ Yerusalɛm, ngɛ sane nɛ ɔ he.” c (Nít 15:2) Nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Antiokia asafo ɔ mi ɔ ‘sã nya nɛ a je atsinyɛ’ ngɛ nɔ pomi sane ɔ he ke ji e sa nɛ a ya nɔ nɛ a kɛ mlaa nɛ kɔɔ nɔ pomi ɔ he ɔ nɛ tsu ní, aloo e sɛ nɛ a kɛ tsu ní. Bɔ nɛ pee nɛ tue mi jɔmi kɛ kake peemi nɛ hi si ɔ, asafo ɔ pee nɔ́ ko nɛ nile ngɛ mi. A ma a juɛmi nya si kaa a kɛ munyu ɔ maa ya “bɔfo ɔmɛ kɛ nikɔtɔma amɛ nɛ a ngɛ Yerusalɛm ɔ a ngɔ,” nɛ mɛ ji blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ ɔ nɛ. Mɛni wa ma nyɛ maa kase kɛ je nikɔtɔma amɛ nɛ a ngɛ Antiokia a ngɔ?

Ni komɛ tsɔɔ doo kaa: “E he hia nɛ . . . a fã [Ma Je Li ɔmɛ] nɛ a ye Mose Mlaa a nɔ”

9, 10. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Antiokia a kɛ Paulo kɛ Banaba pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa ha wɔ mwɔnɛ ɔ?

9 Nɔ́ kake nɛ he hia nɛ wa kase kɛ je sane nɛ ɔ mi ji kaa, e sa nɛ wa ná hɛ kɛ nɔ fɔ mi ngɛ Mawu blɔ nya tomi ɔ mi. Mo susu he nɛ o hyɛ: Nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Antiokia a le kaa blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ ji Kristofohi nɛ a ji Yuda bi. Se kɛ̃ ɔ, a ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ ma tsu sane nɛ kɔɔ nɔ pomi he ɔ he ní nɛ e kɛ Ngmami ɔ ma kɔ pɛpɛɛpɛ. Mɛni he je? Asafo ɔ ngɛ nɔ́ mi mami kaa Yehowa maa gu mumi klɔuklɔu ɔ kɛ Yesu Kristo nɛ ji Kristofohi asafo ɔ Yi ɔ nɔ kɛ tsu sane ɔ he ní. (Mat 28:18, 20; Efe 1:22, 23) Ke sane ko nɛ he wa te si mwɔnɛ ɔ, nyɛ ha nɛ waa kase nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Antiokia a nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa a, nɛ́ wa ná hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ Mawu asafo ɔ kɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ nɛ́ a ji Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a mi.

10 Jehanɛ hu wa kaseɔ bɔ nɛ tsui si tomi kɛ wa he si nɛ wa maa ba a he hia ha. Mumi klɔuklɔu ɔ hla Paulo kɛ Banaba kaa a ya je ma amɛ a ngɔ, se kɛ̃ ɔ, a susuu we kaa lɔ ɔ ha nɛ a ná he blɔ nɛ́ a kɛ ma tsu nɔ pomi sane ɔ he ní ngɛ Antiokia. (Níts. 13:2, 3) Jehanɛ hu ɔ, pee se ɔ, Paulo ngma ke: “I kuɔ kɛ ya [Yerusalɛm] ngɛ kpo jemi ko he je”​—enɛ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa mumi klɔuklɔu ɔ lɛ kudɔ lɛ. (Gal. 2:2) Mwɔnɛ ɔ, asafo mi nikɔtɔmahi bɔɔ mɔde kaa a ma je he si bami su nɛ ɔ nɔuu kpo nɛ́ a to a tsui si ke sane ko te si nɛ́ ma nyɛ ma puɛ tue mi jɔmi kɛ kake peemi nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ. Nɔ́ nɛ a peeɔ ji kaa, a kaseɔ Baiblo ɔ nɛ a hlaa níhi a mi ngɛ womihi nɛ tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ ngma a mi konɛ a le Yehowa susumi ngɛ sane ɔ he mohu pe nɛ a maa hi nya sãe.​—Filip. 2:2, 3.

11, 12. Mɛni he je nɛ e sa nɛ o mlɛ Yehowa konɛ e tsu níhi a he ní ɔ?

11 Ngɛ si fɔfɔɛ komɛ a mi ɔ, e ma bi nɛ waa mlɛ nɛ Yehowa nɛ ye bua wɔ nɛ waa nu sane ko sisi saminya. Mo kai kaa, e he ba hia nɛ nyɛmimɛ nɛ a hi si ngɛ Paulo be ɔ mi ɔ nɛ́ a mlɛ kɛ ya si jeha 49 K.F.S.​—nɛ tsɔɔ kaa a mlɛ jeha 13 sɔuu kɛ je benɛ a pɔ Konelio nu ngɛ jeha 36 K.F.S.​—loko Yehowa ha nɛ e pee heii kaa e he hia we nɛ a po Ma Je Li ɔmɛ. Mɛni he je nɛ jehahi babauu pue mi ɔ? Eko ɔ, Mawu suɔ kaa e ma ha Yuda bi nɛ a ji Kristofohi ɔ be bɔɔ konɛ a kɛ tsake a susumi nɛ́ e kɛ e nɔ́ ɔ nɛ kɔ. Ejakaa somi nɛ e kɔɔ nɔ pomi ɔ he nɛ́ Yehowa kɛ a nɛnɛ Abraham so ɔ tsu ní jeha 1,900. Enɛ ɔ he ɔ, tsakemi nɛ ɔ ji tsakemi ngua!​—Yoh. 16:12.

12 E ji he blɔ ngua nɛ wa ná kaa Yehowa jeɔ tsui si tomi kɛ mi mi jɔmi mi kɛ tsɔɔ wɔ ní, nɛ e yeɔ bua wɔ bɔ nɛ pee nɛ wa susu níhi a he nɛ waa nu nɔ́ he kaa lɛ! Níhi nɛ Yehowa tsɔɔ wɔ ɔ he ngɛ se nami ha wɔ be fɛɛ be. (Yes. 48:17, 18; 64:8) Enɛ ɔ he ɔ, wa ko ha nɛ he nɔ womi nɛ ha nɛ waa pee kpɛii ngɛ níhi nɛ wa susu kaa e da a he, nɛ e sɛ nɛ waa tu munyu kɛ si asafo ɔ ke e pee tsakemi komɛ aloo e tsake níhi a sisi numihi ngɛ ngmami komɛ a he. (Fiɛɛ. 7:8) Ke o ngɛ su ko kaa kikɛ ɔ yɔsee ngɛ o mi ɔ, moo je o tsui mi nɛ o sɔle nɛ o puɛ o yi mi tɛ ngɛ sisi tomi mlaahi nɛ ngɛ Ní Tsumi yi 15 ɔ he. d

13. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ kase Yehowa tsui si tomi ɔ ngɛ fiɛɛmi mi?

13 E sa nɛ waa kase Yehowa tsui si tomi ɔ ke e ngɛ yee ha wa Baiblo kaseli kaa a maa pee tsakemi ngɛ hemi kɛ yemi komɛ nɛ dɛ aloo a maa yu a he kɛ je a jami ɔ mi ní peepee komɛ a he. Ngɛ si fɔfɔɛ kaa jã amɛ a mi ɔ, wa toɔ wa tsui si kɛ yeɔ bua mɛ, nɛ wa mlɛɔ kɛ hyɛɛ kaa a ma ha nɛ Mawu mumi ɔ nɛ ye bua mɛ nɛ a pee tsakemi lo. (1 Kor. 3:6, 7) Jehanɛ se hu ɔ, e ma bi nɛ waa sɔle ha mɛ. Ngɛ be nɛ sa mi ɔ, Yehowa maa tsɔɔ wɔ blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ wa maa gu nɔ kɛ ye bua mɛ.​— 1 Yoh. 5:14.

A Tu Níhi A Si Kpamihi Nɛ A Ná a He Munyu “Fitsofitso” (Ní Tsumi 15:3-5)

14, 15. Mɛni nɛ asafo nɛ ngɛ Antiokia a pee kɛ je bumi kpo kɛ tsɔɔ Paulo, Banaba kɛ nihi nɛ a piɛɛ a he ɔ, nɛ mɛni blɔ nɔ a gu kɛ wo nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ́ a kɛ mɛ kpe benɛ a ngɛ blɔ nɔ kɛ yaa Yerusalɛm ɔ he wami?

14 Luka tsa amaniɛ bɔmi ɔ nɔ ke: “Benɛ asafo ɔ ya je mɛ blɔ bɔɔ ɔ, nyumu nɛ ɔmɛ tsa nɔ kɛ gu Foinike kɛ Samaria tsuo, nɛ a ngɛ bɔ nɛ nihi nɛ a je je ma amɛ a mi ɔ tsake ha a he amaniɛ bɔe fitsofitso, nɛ enɛ ɔ ha nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ tsuo ná bua jɔmi babauu.” (Níts. 15:3) Asafo ɔ je suɔmi kɛ bumi kpo kɛ tsɔɔ Paulo, Banaba kɛ nihi nɛ a kɛ mɛ hia blɔ ɔ kɛ gu a he nɛ a piɛɛ be bɔɔ ko ɔ nɔ. A suɔ nɛ a fĩ a se, nɛ a suɔ nɛ a ná Mawu dɛ mi jɔɔmi. Enɛ ɔ hu ji nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Antiokia a pee kɛ ha wɔ! Anɛ o jeɔ bumi kpo kɛ tsɔɔ o nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi lo, “titli ɔ, [asafo mi nikɔtɔmahi] nɛ a tsuɔ ní wawɛɛ ngɛ munyu tumi kɛ ní tsɔɔmi mi ɔ”?​—1 Tim. 5:17.

15 Benɛ Paulo kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ ngɛ blɔ ɔ nɔ kɛ yaa Yerusalɛm ɔ, a bɔ nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ Foinike kɛ Samaria a níhi a si kpami nɛ́ tsɔɔ bɔ nɛ Ma Je Li ɔmɛ fuu ba pee Kristofohi ɔ “fitsofitso.” Nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ ekomɛ ji Yuda bi nɛ a ji Kristofohi nɛ́ a tu fo kɛ ba lejɛ ɔ benɛ a gbe Steven se ɔ. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ mwɔnɛ ɔ ke wa nine su amaniɛ bɔmihi nɛ tsɔɔ bɔ nɛ Yehowa ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ jɔɔe ha a nɔ ɔ, e woɔ wɔ he wami, titli ɔ, ke waa kɛ ka ngɛ kpee. Bɔɔ mɔde konɛ o nine nɛ su amaniɛ bɔmihi nɛ woɔ nɔ he wami nɛ ɔmɛ a nɔ kɛ gu asafo mi kpehi, kpɔ mi kpehi kɛ kpokpa nɔ kpehi nɛ o maa ya kɛ jehanɛ se hu wa nyɛmimɛ ɔmɛ a he sanehi nɛ ngɛ wa womi ɔmɛ a mi kɛ jw.org ɔ nɔ.

16. Mɛni tsɔɔ kaa sane nɛ kɔɔ nɔ pomi ɔ he ɔ ji sane ngua?

16 Nyɛmimɛ nɛ a je Antiokia a hia blɔ maa pee kilomita 550 loko a ba su. Luka ngma ke: “Benɛ a ya su Yerusalɛm ɔ, asafo ɔ kɛ bɔfo ɔmɛ kɛ nikɔtɔma amɛ he mɛ atuu, nɛ a bɔ mɛ níhi fuu nɛ Mawu gu a nɔ kɛ pee ɔ.” (Níts. 15:4) Se, “nihi nɛ a ji Farisi kuu ɔ mi bimɛ nɛ a ba he ye ɔ, a kpɛti ni komɛ te si ngɛ a sɛhi a mi nɛ a de ke: ‘E he hia nɛ a po mɛ nɛ a fã mɛ nɛ a ye Mose Mlaa a nɔ.’” (Níts. 15:5) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, sane nɛ kɔɔ nɔ pomi ɔ he ɔ ba pee sane ngua ko nɛ e sa nɛ a tsu he ní.

“Bɔfo Ɔmɛ Kɛ Nikɔtɔma Amɛ Kpe” (Ní Tsumi 15:6-12)

17. Mɛnɔmɛ ji nihi nɛ a sɔmɔ kaa blɔ tsɔɔmi ajla toli ngɛ Yerusalɛm ɔ, nɛ mɛni he je nɛ eko ɔ, “nikɔtɔma amɛ” piɛɛ he ɔ?

17 Abɛ 13:10 de ke: ‘Ní leli ji ni nɛmɛ nɛ hlaa ga womi.’ Ngɛ sisi tomi mlaa nɛ ɔ nya a, “bɔfo ɔmɛ kɛ nikɔtɔma amɛ kpe konɛ a hyɛ sane nɛ ɔ [nɛ ji nɔ pomi ɔ] mi.” (Níts. 15:6) Kaa bɔ nɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ peeɔ mwɔnɛ ɔ, jã kɛ̃ nɛ “bɔfo ɔmɛ kɛ nikɔtɔma amɛ” hu da asafo ɔ nane mi kɛ mwɔ yi mi kpɔhi. Mɛni he je nɛ “nikɔtɔma amɛ” kɛ bɔfo ɔ bla kɛ sɔmɔ ɔ? Mo kai kaa a gbe bɔfo Yakobo, nɛ pee se hu ɔ, a wo bɔfo Petro tsu be bɔɔ. Anɛ nɔ́ ko kaa kikɛ nɛ ɔ ma nyɛ maa ba bɔfo kpa amɛ a nɔ lo? Ke e ba lɛ jã a, e he maa hia nɛ a na nyɛmimɛ nyumu kpahi nɛ a pɔ mɛ nu konɛ a hyɛ ní tsumi ɔ nɔ.

18, 19. Mɛni munyuhi nɛ́ a mi jiɔ nɛ Petro tu, nɛ kɛ e sa nɛ e tue buli ɔmɛ nɛ́ a ma a juɛmi nya si ha kɛɛ?

18 Luka tsa nɔ ke: “Benɛ a sɛsɛ he hluu ɔ, Petro te si kɛ da si nɛ e de mɛ ke ‘Nyumuhi, nyɛmimɛ, nyɛ nitsɛmɛ nyɛ le saminya kaa sisije ɔ tɔɔ nɛ Mawu hla mi ngɛ nyɛ kpɛti kaa e sa kaa nihi nɛ a je je ma amɛ a mi ɔ nɛ a nu sane kpakpa a he munyu ɔ kɛ je ye nya konɛ a he ye. Nɛ Mawu nɛ e le nɔ tsui mi ɔ ye odase kɛ gu mumi klɔuklɔu ɔ nɛ e ngɔ kɛ ha mɛ kaa bɔ nɛ wɔ hu e ngɔ kɛ ha wɔ ɔ nɔ. Nɛ e tsɔɔ we slɔɔto ko kulaa ngɛ waa kɛ mɛ wa kpɛti, mohu ɔ, e ngɔ hemi kɛ yemi ɔ kɛ tsu a tsui he.’” (Níts. 15:7-9) Níhi a mi hlami womi ko de ke, Hela munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke “sɛsɛ he hluu” ngɛ kuku 7 ɔ hu ma nyɛ maa tsɔɔ kaa nikɔtɔma amɛ “bi sanehi nɛ a hlá níhi a mi saminya.” E ngɛ heii kaa nyɛmimɛ ɔmɛ hɛɛ susumi ekpaekpa ngɛ sane ɔ he, se kɛ̃ ɔ, mɛ tsuo a je a gbi kpo faa.

19 Munyuhi nɛ a mi jiɔ nɛ Petro tu ɔ kai mɛ tsuo nɛ́ a kpe ɔ kaa, e ngɛ lejɛ ɔ benɛ a ngɔ mumi klɔuklɔu ɔ kɛ pɔ kekleekle Ma Je Li nɛ a pui mɛ​—nɛ ji Konelio kɛ e we ɔ nu ngɛ jeha 36 K.F.S. ɔ mi ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, ke Yehowa jé slɔɔto nɛ ngɛ Yuda bi kɛ Ma Je Li ɔmɛ a kpɛti, nɛ e pee mɛ tsuo kake ɔ, lɛɛ mɛnɔ ngɛ he blɔ nɛ e gbaa a mi? Jehanɛ hu ɔ, Petro munyu ɔ tsɔɔ kaa, pi Mose Mlaa a nɔ nɛ nɔ ko maa ye ɔ nɛ Yehowa maa da nɔ kɛ bu lɛ dalɔ, mohu ɔ, hemi kɛ yemi nɛ e ma ná ngɛ Kristo mi.​—Gal. 2:16.

20. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ nihi nɛ a ngɛ tsɔɔe kaa e sa nɛ a po Ma Je Li ɔmɛ ɔ “ngɛ Mawu kae”?

20 Ngɛ nɔ́ nɛ Mawu sɛ hlami de, kɛ bɔ nɛ e kɛ e mumi klɔuklɔu ɔ ngɛ ní tsue ha a nya a, Petro de kɛ gbe e munyu ɔ nya ke: “Lɛɛ amlɔ nɛ ɔ, mɛni he je mɔ nɛ nyɛ ngɛ Mawu kae, nɛ nyɛ ngɔ kuɛpã tso nɛ wa nɛmɛ ɔmɛ nyɛ we nɛ a tloo nɛ wɔ hu wa nyɛ we nɛ waa tloo ɔ kɛ ngɛ kaseli ɔmɛ a kuɛ woe ɔ? Mohu ɔ, wa ngɛ hemi kɛ yemi kaa Nyɔmtsɛ Yesu dloomi ɔ nɔ nɛ a gu kɛ he wa yi wami kaa bɔ nɛ e ji ngɛ mɛ hu a blɔ fa mi ɔ.” (Níts. 15:10, 11) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nihi nɛ a ngɛ tsɔɔe kaa e sa nɛ a kɛ nɔ pomi he mlaa a nɛ tsu ní ɔ “ngɛ Mawu kae,” aloo kaa bɔ nɛ sisi tsɔɔmi kpa ko de ɔ, a ‘ngɛ e tsui si tomi ɔ kae.’ A ngɛ hlae nɛ Ma Je Li ɔmɛ nɛ a ye mlaa nɛ́ mɛ nitsɛmɛ a nyɛ we nɔ yemi ɔ nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, a bu mɛ gbenɔ fɔ akɛnɛ mɛ nitsɛmɛ a nyɛ we mlaa a nɔ yemi ɔ he je. (Gal. 3:10) Lɔ ɔ he ɔ, e sa nɛ Petro tue buli ɔmɛ nɛ a na Mawu si kaa e je e mɔbɔ nami ɔ kpo kɛ tsɔɔ mɛ kɛ gu Yesu nɔ.

21. Mɛni Banaba kɛ Paulo de nɛ́ e ye bua kɛ mwɔ yi mi kpɔ nɛ da?

21 Petro munyu ɔ ha nɛ e tue buli ɔmɛ susu a yi mi, ejakaa e munyu ɔ ha nɛ “kuu ɔ tsuo pee dii.” Lɔ ɔ se ɔ, Banaba kɛ Paulo tu “okadihi kɛ nyakpɛ níhi fuu nɛ Mawu gu a nɔ kɛ pee ngɛ je ma amɛ a kpɛti ɔ” he munyu. (Níts. 15:12) Amlɔ nɛ ɔ lɛɛ bɔfo ɔmɛ kɛ nikɔtɔma amɛ ma nyɛ ma susu odasehi tsuo nɛ ngɛ ɔ he, nɛ enɛ ɔ ha nɛ a nyɛ nɛ a mwɔ yi mi kpɔ nɛ́ tsɔɔ Mawu susumi ngɛ nɔ pomi sane ɔ he.

22-24. (a) Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ nyɛɛɔ nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ pee ɔ se? (b) Mɛni asafo mi nikɔtɔmahi tsuo maa pee kɛ tsɔɔ kaa a suɔ nɛ a tsu níhi a he ní kaa bɔ nɛ Yehowa suɔ ɔ?

22 Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, ke Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ kpe ɔ, a hlaa blɔ tsɔɔmi kɛ jeɔ Mawu Munyu ɔ mi, nɛ a kɛ hɛdɔ sɔleɔ kɛ biɔ mumi klɔuklɔu ɔ. (La 119:105; Mat. 7:7-11) Enɛ ɔ he ɔ, bɔ nɛ pee nɛ a nyɛ nɛ a mwɔ yi mi kpɔhi nɛ da a, Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ nine suɔ nɔ́ nɛ a ma susu he ɔ nɔ kɛ sɛɛ hlami, konɛ lɔ ɔ nɛ ye bua mɛ nɛ a susu he, nɛ a sɔle ngɛ he loko a kpe. (Abɛ 15:28) Ke a ngɛ kpe ɔ pee ɔ, nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ nɛ́ a pɔ mɛ nu ɔ jeɔ bumi mi kɛ jeɔ a susumi kpo faa. A kɛ Baiblo ɔ tsuɔ ní wawɛɛ ke a ngɛ níhi a he susue.

23 E sa nɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a kase a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ. Nɛ ke asafo mi nikɔtɔmahi susu níhi a he hluu se a nyɛ we nɛ a ma a juɛmi nya si ngɛ sane ko nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ he ɔ, e sa nɛ a fia asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ, aloo e nane mi dali kaa kpɔ mi nɔ hyɛli ɔmɛ. Asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ hu maa ngma kɛ ha Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ ke e he ba hia.

24 Niinɛ, Yehowa jɔɔ nihi nɛ a jeɔ a tsui mi kɛ nyɛɛɔ blɔ tsɔɔmi nɛ Yehowa asafo ɔ kɛ haa se ɔ, nɛ e jɔɔ nihi nɛ a baa a he si nɛ a yeɔ anɔkuale nɛ a toɔ a tsui si ɔ. Kaa bɔ nɛ wa maa na ngɛ yi nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, ke wa pee jã a, Yehowa ma ha wɔ tue mi jɔmi, nɛ kake peemi maa hi wa kpɛti nɛ asafo ɔ maa ya nɔ.

b Somi nɛ kɔɔ nɔ pomi ɔ he ɔ piɛɛ we somi nɛ Yehowa kɛ Abraham so, nɛ́ e ngɛ ní tsue kɛ ba si mwɔnɛ ɔ he. Somi nɛ Yehowa kɛ Abraham so ɔ bɔni ní tsumi ngɛ jeha 1943 L.F.K. benɛ Abraham (nɛ́ jamɛ a be ɔ mi ɔ a tsɛɛ lɛ Abram ɔ) po Yufrate Pa a kɛ yaa Kanaan ɔ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, e ye jeha 75. Pee se loko a pee somi nɛ kɔɔ nɔ pomi ɔ he ɔ ngɛ jeha 1919 L.F.K., benɛ Abraham ye jeha 99 ɔ.​—1 Mose 12:1-8; 17:1, 9-14; Gal. 3:17.

c E ma nyɛ maa pee kaa Tito, nɛ ji Hela no nɛ́ e ba pee Kristofo no nɛ́ pee se ɔ, e ba pee Paulo yemi kɛ bualɔ nɛ́ e kɛ lɛ bla kɛ tsu sɔmɔmi ní tsumi ɔ piɛɛ nihi nɛ a tsɔ mɛ ɔ a he. (Gal 2:1; Tit 1:4) Nyumu nɛ ɔ ji nɔ ko nɛ a pui lɛ mohu lɛɛ, se a ngɔ mumi klɔuklɔu ɔ kɛ pɔ lɛ nu nɛ e peeɔ nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa.​—Gal 2:3.