Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

YI 9

“Mawu Hlɛ Nɔ Mi”

“Mawu Hlɛ Nɔ Mi”

Kristofo ɔmɛ bɔni fiɛɛmi kɛ ha Ma Je Li nɛ a pui mɛ ɔ

A kɛ da Ní Tsumi 10:1–11:30 ɔ nɔ

1-3. Mɛni nina Mawu ha nɛ Petro na, nɛ mɛni he je nɛ e he hia nɛ waa nu sisi ɔ?

 NGƐ jeha 36 K.F.S. ngɛ gbo be mi ɔ, Petro ya hi we ko nɛ́ ngɛ wo ɔ kasa nya a mi ngɛ Yopa. E ya to nubwɔ ngɛ jamɛ a we ɔ mi be bɔɔ. Wetsɛ ɔ ji nyumu ko nɛ́ a tsɛɛ lɛ ke Simon, nɛ e ji lohwe he womi tsopa wolɔ. a Pi Yuda bi tsuo nɛ a maa suɔ kaa a ma ya je nɔ ko nɛ e tsuɔ ní tsumi kaa kikɛ ɔ we mi. We nɛ ɔ mi nɛ́ Petro ya to ɔ tsɔɔ kaa e hyɛ we nɔ hɛ mi. Se kɛ̃ ɔ, Yehowa suɔ nɛ e ye bua Petro nɛ e nu bɔ nɛ lɛ Yehowa a hyɛ we nɔ hɛ mi ha a sisi, lɔ ɔ he ɔ, benɛ Petro ngɛ sɔlee ngɛ hiɔwe tsu ɔ mi ɔ, Yehowa tsɔɔ lɛ nɔ́ ko nɛ he hia wawɛɛ.

2 Benɛ Petro ngɛ sɔlee ɔ, nɔ́ nɔ e nɔ. Ke Yuda no ko na nɔ́ nɛ Petro na ngɛ nina a mi ɔ, e ma gba e nya. E na bo ngua ko nɛ e ngɛ si kplee kɛ je hiɔwe nɛ lohwe slɔɔtohi nɛ a he tsɔ we ngɛ Mlaa a nya a ngɛ mi. Benɛ a de Petro kaa e gbe nɛ e ye ɔ, e de ke: “I yi nɔ́ ko nɛ e bleɔ nɔ, nɛ e he tsɔ we hyɛ.” Se, gbi ɔ de lɛ si etɛ sɔuu ke: “Kpa níhi nɛ Mawu ha nɛ a he tsɔ ɔ tsɛmi ke níhi nɛ a he tsɔ we.” (Níts. 10:14-16) Nina a ha nɛ Petro juɛmi gbɛ, nɛ e li nɔ́ nɛ nina a tsɔɔ, se e kɛ we nɛ Yehowa ye bua lɛ nɛ́ e nu sisi.

3 Mɛni nɛ Petro nina a tsɔɔ? E sa nɛ wɔ hu waa nu nɔ́ nɛ nina a tsɔɔ ɔ sisi mwɔnɛ ɔ, ejakaa e maa tsɔɔ wɔ nɔ́ ko nɛ he hia ngɛ bɔ nɛ Yehowa naa nihi ha a he. Kaa anɔkuale Kristofohi ɔ, loko wa ma nyɛ maa ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ he odase kɛ pi si ɔ, lɛɛ e sa nɛ waa bɔ mɔde nɛ waa na nihi kaa bɔ nɛ Mawu naa mɛ ɔ. Nyɛ ha nɛ wa susu níhi nɛ ya nɔ loko a je nina a kpo kɛ tsɔɔ Petro ɔ, kɛ níhi nɛ ya nɔ ngɛ lɔ ɔ se ɔ he, konɛ lɔ ɔ nɛ ye bua wɔ nɛ waa nu nɔ́ nɛ nina a tsɔɔ ɔ sisi.

“E Yaa Nɔ Nɛ E Kpaa Mawu Pɛɛ Wawɛɛ” (Ní Tsumi 10:1-8)

4, 5. Mɛnɔ ji Konelio, nɛ mɛni lɛ ya nɔ benɛ e ngɛ sɔlee ɔ?

4 Petro li kaa Mawu je nina ko kpo kɛ tsɔɔ nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ Konelio ngɛ́ Kaisarea nɛ́ e kɛ Yopa he kɛmi maa pe kilomita 50, loko e nɔ jena nɛ a je nina a kpo kɛ tsɔɔ lɛ ɔ. Konelio ji ta buli a nɔkɔtɔma ngɛ Roma nɛ́ e “jaa Mawu.” b Jehanɛ hu ɔ, e hyɛɛ e weku ɔ nɔ saminya, “nɛ e kɛ e we mi bimɛ ɔmɛ tsuo a yeɔ Mawu gbeye.” Pi Ma Je No nɛ e tsake kɛ ba Yuda bi a jami ɔ mi ji Konelio; e ji Ma Je No nɛ́ a pui lɛ. Se kɛ̃ ɔ, e jeɔ mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ Yuda bi nɛ a hia yemi kɛ buami ɔ, nɛ e haa mɛ sika kɛ he lo nya ní kpahi. Nyumu nɛ hɛɛ tsui kpakpa nɛ ɔ “yaa nɔ nɛ e kpaa Mawu pɛɛ wawɛɛ.”​—Níts. 10:2.

5 Benɛ Konelio ngɛ sɔlee maa pee piani ngmlɛ etɛ ɔ, e na nina ko nɛ́ bɔfo ko de lɛ ke: “Sɔlemi nɛ o sɔleɔ kɛ nihi a he mɔbɔ nɛ e peeɔ mo nɛ o keɔ mɛ ní ɔ kuɔ kɛ ya su hiɔwe kaa kaimi nɔ́ ngɛ Mawu hɛ mi.” (Níts. 10:4) Bɔfo ɔ de Konelio kaa é tsɔ nyumu komɛ nɛ a ya tsɛ Petro kɛ ba. Ngɛ Ma Je Li nɛ a pui mɛ ɔ a kpɛti ɔ, Konelio ji nɔ kekleekle nɛ́ e ma ná he blɔ kɛ ba pee Kristofo no.

6, 7. (a) Mo ha níhi a si kpami ko nɛ tsɔɔ bɔ nɛ Mawu haa tsui kpakpatsɛmɛ nɛ a suɔ nɛ a le e he anɔkuale ɔ a sɔlemi heto ha. (b) Mɛni wa kaseɔ ngɛ níhi a si kpami nɛ ɔmɛ a mi?

6 Anɛ Mawu buɔ nihi nɛ a hɛɛ tsui kpakpa nɛ a suɔ kaa a maa le e he anɔkuale ɔ a sɔlemi tue mwɔnɛ ɔ lo? Mo susu nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ. Yo ko nɛ e ngɛ Albania a ngɔ Hwɔɔmi Mɔ ko nɛ́ e tu bi tsɔsemi he munyu ɔ eko. c E de nyɛmiyo Odasefo no ɔ nɛ́ e ba slaa lɛ ɔ ke: “Anɛ o le kaa i ngɛ sɔlee kaa Mawu nɛ ye bua mi nɛ ma nyɛ ma tsɔse ye biyi ɔmɛ lo? Lɛ nɛ e tsɔ mo ye ngɔ! O munyu ɔ ta ye tsui he wawɛɛ! Enɛ ɔ tutuutu ji nɔ́ nɛ i ngɛ hlae ɔ nɛ.” A kɛ yo ɔ kɛ e biyi ɔmɛ bɔni Baiblo ɔ kasemi, nɛ pee se ɔ, e huno ɔ hu ba piɛɛ a he.

7 Níhi a si kpamihi kaa kikɛ ɔ pɔɔ bami, nɛ a pi nɔ́ ko nɛ baa kɛkɛ. Mɛni nɛ níhi a si kpamihi kaa kikɛ ɔ tsɔɔ wɔ? Kekleekle ɔ, Yehowa buɔ tsui kpakpatsɛmɛ nɛ a ngɛ e se blɔ hlae ɔ a sɔlemi tue. (1 Ma. 8:41-43; La 65:2) Enyɔne, bɔfo ɔmɛ yeɔ bua wɔ ngɛ wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi.​—Kpoj. 14:6, 7.

“Petro Juɛmi Gbɛ” (Ní Tsumi 10:9-23a)

8, 9. Mɛni nɛ Mawu de Petro kaa e pee, nɛ kɛ e pee e ní ngɛ nɔ́ nɛ a de lɛ ɔ he ha kɛɛ?

8 Benɛ Petro ngɛ tsu ɔ yi mi loloolo ɔ, nina a nɛ e na a ha nɛ e “juɛmi gbɛ.” Jamɛ a be ɔ mi ɔ, nihi nɛ Konelio tsɔ ɔ ba su Simon we ɔ mi. (Níts. 10:17) Anɛ Petro nɛ́ e de si etɛ sɔuu kaa e be niye ní nɛ e he tsɔ we ngɛ Mlaa a nya a yee ɔ, maa suɔ kaa e kɛ nyumu nɛ ɔmɛ maa ya Ma Je No we mi lo? Mawu gu e mumi klɔuklɔu ɔ nɔ kɛ ha nɛ Petro le nɔ́ nɛ e suɔ kaa e pee. Gbi ɔ de Petro ke: “Hyɛ! Nyumuhi etɛ ngɛ mo hlae. Enɛ ɔ he ɔ, tee si, kple kɛ ya sisi ɔ nɛ o ya a ngɔ, nɛ o yi mi ko pee mo enyɔɔnyɔ kulaa, ejakaa imi nɛ i tsɔ mɛ.” (Níts. 10:19, 20) Nina a nɛ Petro na a ye bua lɛ wawɛɛ nɛ e pee klaalo kaa e kɛ Mawu mumi klɔuklɔu ɔ blɔ tsɔɔmi ma tsu ní.

9 Benɛ Petro ná le kaa bɔfo ko kɛ Konelio tu munyu nɛ e de lɛ kaa é tsɔ nyumu nɛ ɔmɛ kɛ ba lɛ Petro ɔ ngɔ ɔ, e fɔ mɛ nine kɛ ba we ɔ mi “nɛ e ha nɛ a hi e ngɔ kaa e nibwɔhi.” (Níts. 10:23a) Petro bɔni e susumi tsakemi benɛ e ba yɔse nɔ́ nɛ Mawu suɔ ɔ.

10. Mɛni blɔ nɔ Yehowa guɔ kɛ tsɔɔ e we bi blɔ, nɛ mɛni sane bimi komɛ lɛ e he hia nɛ wa bi wa he?

10 Kɛ ba si mwɔnɛ ɔ, Yehowa ya nɔ nɛ e ngɛ e sɔmɔli ye buae bɔɔbɔɔbɔɔ konɛ a le nɔ́ nɛ e suɔ. (Abɛ 4:18) Yehowa guɔ e mumi klɔuklɔu ɔ nɔ kɛ tsɔɔ “tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ” blɔ. (Mat. 24:45) Be komɛ ɔ, a peeɔ tsakemi ngɛ bɔ nɛ wa nu nɔ́ ko sisi ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ha a he, aloo a peeɔ tsakemi ngɛ blɔ nɔ nɛ asafo ɔ guɔ kɛ tsuɔ níhi a he ní ha a mi. E hi kaa wa ma bi wa he ke: ‘Anɛ i pee klaalo kaa ma kplɛɛ tsakemi nɛ ɔmɛ a nɔ lo? Anɛ i kɛ bua jɔmi nyɛɛɔ mumi klɔuklɔu ɔ blɔ tsɔɔmi se lo?’

Petro “Fã Ke A Baptisi Mɛ” (Ní Tsumi 10:23b-48)

11, 12. Mɛni Petro pee benɛ e su Kaisarea a, nɛ mɛni e kase?

11 Benɛ Petro na nina a se e nɔ jena a, e kɛ nihi nɛɛ​—nɛ ji nihi etɛ ɔmɛ nɛ Konelio tsɔ ɔ, kɛ “nyɛmimɛ [Yuda bi] ekpa” nɛ a je Yopa a pue nɔ kɛ ho Kaisarea ya. (Níts. 11:12) Akɛnɛ Konelio ngɛ Petro blɔ hyɛe he je ɔ, e bua “e weku li ɔmɛ kɛ e huɛmɛ nɛ nyu bi ngɛ e kɛ mɛ a kpɛti ɔ” a nya. E ngɛ heii kaa e huɛ nɛ ɔmɛ tsuo ji Ma Je Li. (Níts. 10:24) Benɛ Petro ba su ɔ, e pee nɔ́ ko nɛ e susuu we he hyɛ kaa e maa pee: E sɛ Ma Je No nɛ a pui lɛ ɔ we mi! Petro tsɔɔ nya ke: “Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nyɛ le kaa mlaa ngmɛ́ blɔ kaa Yuda no kɛ nɔ ko nɛ e je ma kpa mi nɛ a bɔ aloo e hɛ lɛ kɛ su e he, se kɛ̃ ɔ, Mawu ha nɛ i na kaa e sɛ nɛ ma tsɛ nɔ ko kaa e ji nɔ nɛ mu ngɛ e he loo e he tsɔ we.” (Níts. 10:28) Amlɔ nɛ ɔ lɛɛ Petro ba nu sisi kaa pi niye ní nɛ e sa kaa e yeɔ he kɛkɛ nɛ nina nɛ e na a kɔɔ. Se mohu ɔ, e “sɛ nɛ e tsɛ nɔ ko [ke ji Ma Je No ji nɔ ɔ jio] kaa e ji nɔ nɛ mu ngɛ e he.”

“Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Konelio ngɛ mɛ blɔ hyɛe, nɛ e tsɛ e weku li ɔmɛ kɛ e huɛmɛ nɛ nyu bi ngɛ e kɛ mɛ a kpɛti ɔ tsuo kɛ ba kpe.”​—Ní Tsumi 10:24

12 Nihi nɛ a bua a he nya ngɛ Konelio we ɔ mi ɔ tsuo suɔ nɛ a le nɔ́ nɛ Petro ma de. Konelio de ke: “Wɔ tsuo wa ba pue ngɛ Mawu hɛ mi konɛ waa nu níhi tsuo nɛ Yehowa fã mo ke o de ɔ.” (Níts. 10:33) Moo hyɛ bɔ nɛ o maa nu he ha ke o nu nɔ́ ko kaa kikɛ kɛ je nɔ ko nɛ e suɔ kaa e maa kase Yehowa he ní ɔ ngɔ! Petro tu munyu nɛ woɔ nɔ he wami nɛ ɔ kɛ je sisi: “Amlɔ nɛ ɔ lɛɛ, i nu sisi nitsɛnitsɛ kaa Mawu hlɛ nɔ mi, mohu ɔ, ngɛ ma fɛɛ ma mi ɔ, nɔ fɛɛ nɔ nɛ e yeɔ lɛ gbeye nɛ e peeɔ nɔ́ nɛ da a, e kplɛɛɔ e nɔ.” (Níts. 10:34, 35) Petro ba kase kaa pi ma nɛ nɔ ko je mi aloo e he womi nɔ su aloo wɛtso mi nɛ e je ɔ nɛ́ tsɔɔ bɔ nɛ Mawu naa lɛ ha. Petro fiɛɛ kɛ kɔ Yesu sɔmɔmi ní tsumi ɔ, e gbenɔ ɔ kɛ e si tlemi ɔ he kɛ tsɔɔ mɛ.

13, 14. (a) Mɛni nɛ tsakemi nɛ ba benɛ Konelio kɛ Ma Je Li kpa amɛ ba pee Kristofohi ngɛ jeha 36 K.F.S. ɔ tsɔɔ? (b) Mɛni he je nɛ e sɛ nɛ waa kojo nihi nɛ wa fiɛɛɔ kɛ haa mɛ ɔ?

13 Nɔ́ ko ya nɔ, nɛ́ eko bɛ hyɛ: “Benɛ Petro ngɛ sane nɛ ɔmɛ a he munyu tue” ɔ, a plɛ mumi klɔuklɔu ɔ kɛ pue nimli nɛ ɔmɛ nɛ a ji “nihi nɛ a je je ma amɛ a mi ɔ” nɔ. (Níts. 10:44, 45) Nɔ́ nɛ ya nɔ nɛ ɔ pɛ nɛ Ngmami ɔ tu he munyu kaa a plɛ mumi klɔuklɔu ɔ kɛ pue nihi a nɔ loko a baptisi mɛ. Benɛ Petro na kaa Mawu kplɛɛ nimli nɛ ɔmɛ a nɔ ɔ, e “fã ke a baptisi [nimli nɛ ɔmɛ nɛ a ji Ma Je Li ɔ].” (Níts. 10:48) Benɛ Ma Je Li nɛ ɔmɛ ba pee Kristofohi ngɛ jeha 36 K.F.S. ɔ, e ma nɔ mi heii kaa, be nɛ́ Mawu kɛ Yuda bi ɔmɛ hi si ngɛ blɔ klɛdɛɛ nɔ ɔ ba nyagbe. (Dan. 9:24-27) Ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔ mi ɔ, Petro ngɔ “Matsɛ Yemi ɔ nya safe ɔmɛ,” nɛ ji nyagbe safe etɛne ɔ kɛ tsu ní. (Mat. 16:19) Petro ngɔ safe nɛ ɔ kɛ tsu ní kɛ bli he blɔ ha Ma Je Li nɛ a pui mɛ ɔ konɛ a ba pee Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu.

14 Kaa Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa fiɛɛli mwɔnɛ ɔ, wa yɔseɔ kaa “Mawu hlɛ nɔ mi.” (Rom. 2:11) E suɔmi nya ji kaa “a he nimli slɔɔtohi tsuo a yi wami.” (1 Tim. 2:4) Lɔ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ waa kojo nihi ngɛ bɔ nɛ a ngɛ ha ngɛ kpo nɔ blɔ ɔ he je. Wa ní tsumi ji kaa waa fiɛɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ kɛ ha nihi, nɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa wa maa fiɛɛ kɛ ha nihi tsuo ke e slo bɔ nɛ a he womi nɔ su ngɛ ha, loo ma nɛ a je mi loo jami mi nɛ a ngɛ po.

“A Ma A Nya, Nɛ A Wo Mawu Hɛ Mi Nyami” (Ní Tsumi 11:1-18)

15, 16. Mɛni he je nɛ Yuda bi komɛ nɛ a ji Kristofohi ɔ kɛ Petro kpa we gbi ɔ, nɛ mɛni blɔ nɔ e gu kɛ tsɔɔ nɔ́ nɛ e pee ɔ mi?

15 Petro suɔ wawɛɛ kaa e maa ya Yerusalɛm konɛ e ya bɔ nyɛmimɛ ɔmɛ níhi nɛ ya nɔ ɔ. E ngɛ heii kaa loko Petro maa su Yerusalɛm ɔ, nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ lejɛ ɔ nu he momoomo kaa Ma Je Li ɔmɛ ba “pɛtɛ Mawu munyu ɔ he.” Benɛ Petro su lejɛ ɔ nɔuu ɔ, “nihi nɛ a fĩ nɔ pomi se ɔ bɔni munyu tumi kɛ bɔni lɛ simi.” A mi mi fu ejakaa e ‘ya nyumuhi nɛ a pui mɛ ɔmɛ a we mi nɛ e kɛ mɛ ya ye ní.’ (Níts. 11:1-3) Pi nɛ́ a mi mi fu kaa Ma Je Li ɔmɛ ba pee Kristofohi. Se mohu ɔ, Yuda bi nɛ ɔmɛ ngɛ tsɔɔe doo kaa e sa nɛ Ma Je Li ɔmɛ nɛ́ a ye Mlaa nɛ Yehowa kɛ ha Mose, nɛ́ nɔ pomi ɔ hu piɛɛ he ɔ nɔ konɛ Yehowa nɛ kplɛɛ a nɔ kaa e sɔmɔli. Enɛ ɔ tsɔɔ heii kaa e he wa ha Yuda bi nɛ a ji Kristofohi ɔ kaa a maa kplɛɛ nɔ kaa e he hia we nɛ́ a ye Mlaa nɛ Yehowa kɛ ha Mose ɔ nɔ hu.

16 Mɛni blɔ nɔ Petro gu kɛ tsɔɔ nɔ́ he je nɛ e baptisi Ma Je Li ɔmɛ ɔ mi? Kaa bɔ nɛ Ní Tsumi 11:4-16 tsɔɔ ɔ, e tu odase eywiɛ nɛ ha nɛ e ná nɔ mi mami kaa enɛ ɔ ji Mawu blɔ tsɔɔmi ɔ he munyu: (1) nina nɛ Mawu ha nɛ e na ngɛ Simon we ɔ mi ɔ (Kuku 4-10); (2) fami nɛ mumi ɔ kɛ ha lɛ ɔ (Kuku 11, 12); (3) Konelio nɛ́ bɔfo ɔ kɛ lɛ ya tu munyu ɔ (Kuku 13, 14); kɛ (4) mumi klɔuklɔu ɔ nɛ a plɛ kɛ pue Ma Je Li ɔmɛ a nɔ ɔ. (Kuku 15, 16) Petro gbe e munyu ɔ nya kɛ sane bimi nɛ mi kuɔ nɛ ɔ: “Enɛ ɔ he ɔ, ke Mawu ngɔ nike ní [nɛ ji mumi klɔuklɔu ɔ] nɛ e kɛ haa faa nɛ e kɛ ha wɔ nihi [nɛ ji Yuda bi] nɛ wa he Nyɔmtsɛ Yesu Kristo ye ɔ nɔuu kɛ ha mɛ ɔ [nɛ ji Ma Je Li nɛ a ba he ye ɔ], lɛɛ mɛnɔ ji mi nɛ ma nyɛ ma tsi Mawu nya?”​—Níts. 11:17.

17, 18. (a) Mɛni yi mi kpɔ nɛ Petro munyu ɔ ha nɛ e he ba hia nɛ Yuda bi nɛ a ji Kristofohi ɔ nɛ a mwɔ? (b) Mɛni he je nɛ e he ma nyɛ maa wa kaa wa maa baa kake peemi nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ yi ɔ, nɛ mɛni sane bimihi nɛ e he maa hia nɛ wa bi wa he?

17 Benɛ Yuda bi nɛ a ji Kristofohi ɔ nu munyuhi nɛ Petro tu ɔ, e he ba hia nɛ a mwɔ yi mi kpɔ ko. Anɛ a maa jɔɔ nihi nɛ a je je ma amɛ a mi nɛ a baptisi mɛ kɛ we ɔ kojomi, nɛ́ a na mɛ kaa a nyɛmimɛ Kristofohi lo? Ngmami ɔ de ke: “Benɛ a [nɛ ji bɔfo ɔmɛ kɛ Yuda bi kpahi nɛ a ji Kristofohi ɔ] nu ní nɛ ɔmɛ ɔ, a ma a nya, nɛ a wo Mawu hɛ mi nyami, nɛ a de ke: ‘Ke jã a, lɛɛ Mawu ha nihi nɛ a je je ma amɛ a mi ɔ tsui tsakemi nɛ e kɛ nɔ yaa wami mi ɔ.’” (Níts. 11:18) Akɛnɛ a suɔ kaa a ma tsake a susumi he je ɔ, lɔ ɔ ha nɛ kake peemi ya nɔ nɛ e hi asafo ɔ mi.

18 Mwɔnɛ ɔ, e he ma nyɛ maa wa ha Yehowa sɔmɔli kaa a maa pee kake, ejakaa a “je je mahi tsuo kɛ wɛtsohi kɛ nihi kɛ lilɛhi a mi.” (Kpoj. 7:9) Ngɛ Yehowa Odasefohi asafohi fuu a mi ɔ, wa naa nihi nɛ a je ma slɔɔtohi a nɔ, kɛ nihi nɛ e slo bɔ nɛ a peeɔ a ní ha kɛ si fɔfɔɛ mi nɛ a wa ngɛ. E he maa hia nɛ wa bi wa he ke: ‘Anɛ i kɛ oya yemi kojoɔ nihi akɛnɛ e slo mɛ ngɛ ye he ɔ lo? Anɛ i fia ye pɛɛ si kaa i be hae nɛ bɔ nɛ nihi nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ buu a he kaa a nɔ kuɔ pe ni kpahi ha a nɛ ná bɔ nɛ i kɛ nyɛmimɛ ɔmɛ yeɔ ha a nɔ he wami lo?’ Mo kai nɔ́ ko nɛ Petro (Kefa) pee jeha komɛ a se benɛ kekleekle Ma Je Li ɔmɛ ba pee Kristofohi se ɔ. E ha nɛ nihi nɛ a hɛɛ we Ma Je Li ɔmɛ a he juɛmi nɛ da a a ní peepee ná e nɔ he wami, nɛ lɔ ɔ ha nɛ “e tsɔ e he” kɛ je Ma Je Li nɛ a ba pee Kristofohi ɔ a he, enɛ ɔ ha nɛ e he ba hia nɛ Paulo nɛ dla e susumi. (Gal. 2:11-14) E sa nɛ waa hyɛ saminya nɛ́ wa ko susu kaa wa nɔ kuɔ pe ni kpahi akɛnɛ e slo mɛ ngɛ wa he ɔ he je.

“Nihi Babauu Ba He Ye” (Ní Tsumi 11:19-26a)

19. Mɛnɔmɛ nɛ Kristofohi nɛ a ji Yuda bi ɔ bɔni fiɛɛmi ha, nɛ mɛni lɛ je mi kɛ ba?

19 Benɛ Yesu se nyɛɛli ɔmɛ ba nu Mawu blɔ tsɔɔmi ɔ sisi jehanɛ ɔ, anɛ a bɔni fiɛɛmi ha Ma Je Li ɔmɛ lo? Mo kadi nɔ́ nɛ ya nɔ pee se ngɛ Antiokia nɛ ngɛ Siria a. d E ji ma nɛ Yuda bi babauu ngɛ mi, se kɛ̃ ɔ, a kɛ Ma Je Li ɔmɛ hi si saminya. Enɛ ɔ he ɔ, Antiokia ba pee zugba kpɔ nɛ sa saminya nɛ́ a kɛ maa fiɛɛ ha Ma Je Li ɔmɛ. Hiɛ ɔ ji he nɛ Yuda bi komɛ nɛ a ji Yesu kaseli ɔ bɔni sane kpakpa a jajemi ha “nihi nɛ a tuɔ Hela gbi ɔ” ngɛ. (Níts. 11:20) Pi Yuda bi nɛ a tuɔ Hela gbi ɔ pɛ nɛ a fiɛɛ kɛ ha, se mohu ɔ, a fiɛɛ kɛ ha Ma Je Li nɛ a pui mɛ ɔ hulɔ. Yehowa jɔɔ ní tsumi ɔ nɔ nɛ “nihi babauu ba he ye.”​—Níts. 11:21.

20, 21. Mɛni Banaba pee kɛ tsɔɔ kaa e pee e he humi, nɛ mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ pee wa he humi ngɛ wa sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi?

20 Bɔ nɛ pee nɛ a nyɛ nɛ a fiɛɛ sane kpakpa a kɛ ha nihi nɛ a pee klaalo kaa a maa bu tue ɔ, asafo nɛ ngɛ Yerusalɛm ɔ tsɔ Banaba kɛ ya Antiokia. Nihi fuu a bua jɔ sɛ gbi ɔ he, enɛ ɔ he ɔ, nɔ kake pɛ be nyɛe ma tsu ní tsumi ɔ. Saulo nɛ́ ji nɔ nɛ a hla lɛ kaa bɔfo kɛ ha je ma amɛ ɔ ji nɔ nɛ sa, nɛ́ e ma nyɛ maa ye bua Banaba. (Níts. 9:15; Rom. 1:5) Anɛ Banaba maa na Saulo kaa nɔ ko nɛ e kɛ lɛ ma nɔ́ he pleemi lo? Banaba nɛ́ Saulo jã, mohu ɔ, e pee e he humi nɛ e yɔse kaa e hia yemi kɛ buami. E sɛ hlami ya Taaso, nɛ e ya hla Saulo, nɛ e ngɔ lɛ kɛ ba Antiokia konɛ e ba ye bua lɛ. A pee kake kɛ hi lejɛ ɔ jeha kake, nɛ a wo kaseli nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ngɛ lejɛ ɔ he wami.​—Níts. 11:22-26a.

21 Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ pee wa he humi ngɛ wa sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi? Su nɛ ɔ nɛ wa ma je kpo ɔ biɔ nɛ wa yɔse wa gbɔjɔmihi loo níhi nɛ wa be nyɛe maa pee. E slo wa ti nɔ fɛɛ nɔ he wami kɛ nyɛmihi nɛ e ngɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, ni komɛ bɔɔ mɔde wawɛɛ ngɛ odase nɛ a yeɔ be mi nɛ a be fiɛɛmi mi aloo fiɛɛmi ngɛ wehi a mi ɔ mi, se e yeɔ ha mɛ kaa a maa pee kpale ya slaa aloo a maa je Baiblo mi ní kasemi sisi. Ke o suɔ nɛ o ya o hɛ mi ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ fã ko mi ɔ, mɛni he je nɛ o bi we nɛ́ a ye bua mo? Ke o pee jã a, o maa pee tsɔɔlɔ nɛ he be, nɛ o ma ná bua jɔmi babauu ngɛ sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi.​—1 Kor. 9:26.

A ‘Mane Nyɛmimɛ Ɔmɛ Níhi Nɛ A Kɛ Pɛne Mɛ’ (Ní Tsumi 11:26b-30)

22, 23. Mɛni nɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Antiokia a pee kɛ tsɔɔ kaa a ngɛ suɔmi nitsɛnitsɛ kɛ ha a nyɛmimɛ, nɛ kɛ Mawu we bi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ peeɔ jã nɔuu ha kɛɛ?

22 Antiokia ji he nɛ “Mawu ha nɛ a tsɛ kaseli ɔmɛ ngɛ kekleekle ke Kristofohi.” (Níts. 11:26b) Biɛ nɛ ɔ nɛ́ Mawu ha nɛ a kɛ tsɛ mɛ ɔ sa saminya kɛ ha nihi nɛ a si himi kɛ Kristo nɔ́ ɔ kɔ ɔ. Benɛ nihi nɛ a ngɛ je ma amɛ a mi ɔ ba pee Kristofohi ɔ, anɛ suɔmi ba hi a kɛ Yuda bi ɔmɛ a kpɛti lo? Mo susu nɔ́ nɛ ya nɔ benɛ hwɔ nɛ nya wa ko ba ngɛ jeha 46 K.F.S. ɔ he nɛ o hyɛ. e Ngɛ blema a, ke hwɔ ba a, e saa nihi nɛ a ji ohiatsɛmɛ ɔ a he wawɛɛ ejakaa a be niye ní aloo sika kpa ko nɛ a kɛ to si. Ngɛ hwɔ nɛ ba ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ mi ɔ, Yuda bi nɛ a ji Kristofohi nɛ a ngɛ Yudea a a kpɛti nihi fuu ji ohiatsɛmɛ, nɛ a hia niye ní kɛ ní kpahi. Benɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Antiokia​—nɛ́ Ma Je Li nɛ a ji Kristofohi ɔ hu piɛɛ he ɔ nu he ɔ, a tsɔ konɛ a ngɔ níhi kɛ “mane nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ Yudea a nɛ́ a kɛ pɛne mɛ.” (Níts. 11:29) Nɔ́ nɛ a pee ɔ tsɔɔ kaa, a je suɔmi nɛ mi kuɔ kpo kɛ tsɔɔ a nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi!

23 Jã nɔuu nɛ níhi yaa nɔ ngɛ Mawu we bi a kpɛti mwɔnɛ ɔ. Ke wa ná le kaa wa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ ma kpahi a nɔ aloo wa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ wa kpɔ ɔ mi ɔ hia yemi kɛ buami ɔ, wa hlaa blɔhi a nɔ nɛ wa maa gu kɛ ye bua mɛ. Asafo ɔ Ní Tsumi Kɔni Ajla Toli ɔmɛ hlaa Oslaa Be Mi Yemi Kɛ Buami Ajla Toli oya nɔuu konɛ a ye bua wa nyɛmimɛ nɛ a kɛ adebɔ mi oslaahi kaa, kɔɔhiɔ nɛ nya wa nɛ́ e fiaa, tsunami, kɛ zugba mimiɛɛmi kpe ɔ. Ke wa ye bua wa nyɛmimɛ nɛ a hia yemi kɛ buami ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa suɔ mɛ niinɛ.​—Yoh. 13:34, 35; 1 Yoh. 3:17.

24. Mɛni wa maa pee kɛ tsɔɔ kaa wɔ hu wa nu nina nɛ Yehowa ha nɛ Petro na a sisi?

24 Kaa anɔkuale Kristofohi ɔ, wa le kaa e he hia nɛ waa kase ní kɛ je nina nɛ Petro na benɛ e ngɛ hiɔwe tsu ɔ mi ngɛ Yopa a mi. Wa jaa Mawu nɛ́ e hlɛ nɔ mi. Yehowa suɔ kaa waa ye e Matsɛ Yemi ɔ he odase kɛ pi si, nɛ enɛ ɔ biɔ nɛ waa fiɛɛ kɛ ha nihi ngɛ́ ma nɛ a je mi, kɛ bɔ nɛ nihi naa mɛ ha a tsuo se. Nyɛ ha nɛ waa fia wa pɛɛ si kaa wa ma ha nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ kaa e maa bu wɔ tue ɔ he blɔ konɛ e kɛ kase Yehowa he ní.​—Rom. 10:11-13.

Ke wa nyɛmimɛ ɔmɛ hia yemi kɛ buami ɔ, wa jeɔ wa suɔmi mi kɛ yeɔ bua mɛ

a Yuda bi ɔmɛ a ti ni komɛ hɛɛ we nihi nɛ a woɔ lohwe he womi tsopa a he juɛmi nɛ da, ejakaa lohwehi nɛ a gbo lɛ a kɛ tsuɔ ní tsumi nɛ ɔ, nɛ blɔ nɔ nɛ a guɔ kɛ tsuɔ he ní ɔ hu ji nɔ́ nɛ Yuda bi ɔmɛ hiee. A buɔ nihi nɛ a tsuɔ ní kaa lohwe he womi tsopa woli ɔ kaa nihi nɛ a sɛ kaa a baa sɔlemi we ɔ, nɛ a hyɛɛ blɔ kaa, kɛ je he nɛ ma ko ngɛ kɛ ya si he nɛ a ma tsu a ní tsumi nɛ ɔ ngɛ ɔ mi kɛmi nɛ́ e pee kɔni fã 50 aloo ke e hí kulaa mita 20. Eko ɔ, enɛ ɔ ji yi mi tomi kake he je nɛ Simon we ɔ ngɛ “wo ɔ nya a” nɛ.​—Níts. 10:6.

b Hyɛ daka nɛ ji “ Konelio Kɛ Roma Tabo ɔ.”

c Munyu nɛ yi ji “Reliable Advice for Raising Children” ɔ je kpo ngɛ November 1, 2006, Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ ba fa 4 kɛ ya si 7 ɔ mi.

d Hyɛ daka nɛ ji “ Antiokia Nɛ Ngɛ Siria a.”

e Yuda bi a yi nɔ sane ngmalɔ Josephus tsɔɔ kaa “hwɔ ngua” nɛ ɔ ba benɛ Nɔ Yelɔ Klaudio ngɛ nɔ yee ɔ (jeha 41-54 K.F.S.).