Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

YI 10

“Yehowa Munyu ɔ Ya Nɔ Nɛ E Ngɛ Wae”

“Yehowa Munyu ɔ Ya Nɔ Nɛ E Ngɛ Wae”

A je Petro kɛ je tsu nɛ a wo lɛ ɔ mi, nɛ Kristofo ɔmɛ ya nɔ nɛ a fiɛɛ ngɛ yi mi wami nɛ a kɛ kpe ɔ tsuo se

A kɛ da Ní Tsumi 12:1-25 ɔ nɔ

1-4. Mɛni si fɔfɔɛ ko nɛ́ mi wa nɛ Petro kɛ kpe, nɛ ke mo lɛ o ya je e si fɔfɔɛ ɔ mi ɔ, kɛ o maa nu he ha kɛɛ?

 BENƐ ta buli ɔmɛ nga dade agbo ɔ nɛ́ ngɛ tsu womi he ɔ kɛ wo Petro yi ɔ, e pɛ wawɛɛ nitsɛ. A wo Petro kɔsɔkɔsɔ, nɛ Roma ta buli enyɔ ngɛ e hiɔ nɔ kɛ e muɔ nɔ, nɛ a kɛ lɛ ya wo tsu ɔ mi. E ma bi nɛ Petro nɛ mlɛ ngɛ tsu womi he ɔ ngmlɛfiahi fuu aloo eko ɔ, ligbihi fuu po loko e maa le nɔ́ nɛ a maa pee lɛ. Nɔ́ pɛ nɛ́ Petro maa hi hyɛe ji gbogbo ɔmɛ, agbo ɔmɛ, kɔsɔkɔsɔ ɔmɛ kɛ ta buli ɔmɛ.

2 Lɔ ɔ se ɔ, Petro ná le kaa nɔ́ nɛ a maa pee lɛ ɔ nya wa wawɛɛ. Matsɛ Hɛrode Agripa I ma e juɛmi nya si kaa e maa gbe Petro. a Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Hɛrode suɔ kaa ke a ye Hetsɔmi ɔ ta a, e ma je Petro kɛ je tsu ɔ mi kɛ ba tsɔɔ ma bi ɔmɛ, nɛ e ma ha nɛ a gbe lɛ konɛ e kɛ sa ma bi ɔmɛ a hɛ mi. E kɛ we nɛ nɔ yelɔ nɛ ɔ nɔuu ha nɛ a gbe Yakobo, nɛ ji bɔfo ɔmɛ a kpɛti nɔ kake ɔ.

3 Benɛ e su gbɔkuɛ nɛ́ e nɔ jena nɛ Hɛrode ma ha nɛ a gbe Petro ɔ, moo po nɔ́ nɛ Petro maa hi susue benɛ lɛ pɛ e ngɛ tsu womi he nɛ mi wo diblii nɛ ɔ mi ɔ he foni nɛ o hyɛ. Anɛ e kai nɔ́ nɛ Yesu de lɛ jeha komɛ nɛ be ɔ kaa a maa fĩ lɛ Petro ɔ, nɛ a kɛ lɛ maa ya he nɛ e sume​—nɛ a ma ya gbe lɛ ɔ lo? (Yoh. 21:18, 19) Eko ɔ, Petro maa hi e he bie ke ji jamɛ a be ɔ su amlɔ nɛ ɔ.

4 Ke mo ji Petro ɔ, kɛ o maa nu he ha kɛɛ? Nihi fuu a kɔni mi ma jɔ̃, nɛ a ma susu kaa hɛ nɔ kami ko be ha mɛ. Se ngɛ Yesu se nyɛɛli anɔkualetsɛmɛ a blɔ fa mi ɔ, si fɔfɔɛ ko be nɛ a kɛ maa kpe nɛ e maa ba lɛ kaa hɛ nɔ kami ko be ha mɛ. Mɛni wa kaseɔ ngɛ bɔ nɛ Petro kɛ e nyɛmimɛ Kristofo ɔmɛ pee a ní ha ngɛ yi mi wami nɛ a kɛ kpe ɔ mi? Nyɛ ha waa hyɛ.

“Asafo ɔ Ngɛ Sɔlee Wawɛɛ” (Ní Tsumi 12:1-5)

5, 6. (a) Mɛni he je nɛ Matsɛ Hɛrode Agripa I te si kɛ wo asafo ɔ, nɛ mɛni blɔ nɔ e gu kɛ pee jã? (b) Mɛni he je nɛ Yakobo gbenɔ ɔ ji ka kɛ ha asafo ɔ?

5 Wa kase ngɛ womi nɛ ɔ yi nɛ sɛ hlami ɔ mi kaa, benɛ Konelio nɛ ji Ma Je No ɔ kɛ e weku ɔ ba pee Kristofohi ɔ, lɔ ɔ ha nɛ Kristofohi asafo ɔ bua jɔ wawɛɛ. Se e pee Yuda bi nɛ a he we yi ɔ nyakpɛ benɛ a ba le kaa Yuda bi nɛ a ji Kristofohi ɔ kɛ nihi nɛ pi Yuda bi ji mɛ ɔ bla kɛ ngɛ Mawu jae ɔ.

6 Hɛrode ji nɔ yelɔ nɛ e hɛ mi tɛ̃. E susu kaa enɛ ɔ ji he blɔ nɛ e ná konɛ e kɛ sa Yuda bi ɔmɛ a hɛ mi konɛ a suɔ e sane, lɔ ɔ he ɔ, e bɔni Kristofo ɔmɛ yi mi wami. Atsinyɛ jemi ko be he kaa eko ɔ, e nu he kaa bɔfo Yakobo kɛ Yesu Kristo bɔ gbagbanii benɛ e ngɛ zugba a nɔ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, Hɛrode “ngɔ klaate kɛ gbe Yohane nyɛminyumu Yakobo.” (Níts. 12:2) Enɛ ɔ ji ka nɛ he wa kɛ ha asafo ɔ! Yakobo piɛɛ kaseli etɛ ɔmɛ nɛ a na benɛ Yesu nɔmlɔ tso su tsake ɔ a he, nɛ e na nyakpɛ ní kpahi nɛ Yesu pee nɛ́ kaseli kpa amɛ nɛ́. (Mat. 17:1, 2; Maak. 5:37-42) Yesu tsɛ Yakobo kɛ e nyɛminyumu Yohane kaa “Oslabai Bimɛ” ejakaa, a ngɛ kã wawɛɛ. (Maak. 3:17) Enɛ ɔ he ɔ, benɛ a gbe Yakobo ɔ, lɔ ɔ ha nɛ nɔ ko nɛ e kɛ kã yeɔ odase, nɛ́ e yeɔ anɔkuale, nɛ́ a suɔ lɛ ɔ bɔ asafo ɔ.

7, 8. Mɛni asafo ɔ pee benɛ a wo Petro tsu ɔ?

7 Yakobo gbenɔ ɔ sa Yuda bi ɔmɛ a hɛ mi, nɛ enɛ ɔ ji nɔ́ nɛ Agripa ngɛ blɔ hyɛe. Enɛ ɔ wo lɛ he wami nɛ e je e hɛ kɛ pi Petro hulɔ. Kaa bɔ nɛ wa na ngɛ yi nɛ ɔ sisije ɔ, e ha nɛ a wo Petro tsu. Eko ɔ, Agripa kai kaa pi be fɛɛ be nɛ tsu nɛ́ a woɔ bɔfo ɔmɛ ɔ yeɔ manye, ejakaa be ko nɛ be ɔ, a gu nyakpɛ blɔ nɔ kɛ je bɔfo ɔmɛ benɛ a wo mɛ tsu ɔ kaa bɔ nɛ wa na ngɛ womi nɛ ɔ Yi 5 ɔ mi ɔ. Lɔ ɔ he ɔ, Hɛrode ha nɛ a wo Petro kɔsɔkɔsɔ ngɛ buli 2 a kpɛti, nɛ e ha buli 16 tsakeɔ a sibi kɛ buɔ tsu womi he ɔ nyɔ kɛ pia konɛ bɔfo nɛ ɔ nɛ́ ko je a dɛ. Ke Petro je buli ɔmɛ a dɛ ɔ, lɛɛ nɔ́ nɛ a to kaa a maa pee Petro ɔ, maa ba buli ɔmɛ a nɔ. Ngɛ si fɔfɔɛ nɛ mi wa kaa kikɛ mi ɔ, mɛni Petro nyɛmimɛ Kristofo ɔmɛ maa pee kɛ ye bua lɛ?

8 Nyɛmimɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ le nɔ́ tutuutu nɛ e sa kaa a pee. Ní Tsumi 12:5 de ke: “Enɛ ɔ he ɔ, a ngɔ Petro kɛ to ngɛ tsu ɔ mi, se asafo ɔ ngɛ sɔlee wawɛɛ kɛ ngɛ Mawu hae ngɛ e he.” Ee, a je a tsui mi, nɛ a kɛ hɛdɔ sɔle kɛ ha a nyɛmi nɛ a suɔ lɛ ɔ. Yakobo gbenɔ ɔ ha we nɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ gbɔjɔ; nɛ e ha we nɛ a nu he kaa Yehowa bui sɔlemi tue. Yehowa naa sɔlemi kaa e he hia wawɛɛ. Ke wa sɔlemihi kɛ e suɔmi nya ní peemi kɔ ɔ, e haa heto. (Heb. 13:18, 19; Yak. 5:16) Enɛ ɔ ji ní kasemi nɛ he hia kɛ ha Kristofohi mwɔnɛ ɔ.

9. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ kase sɔlemi he nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ Petro nyɛmimɛ Kristofo ɔmɛ pee ɔ?

9 Anɛ o le nyɛmimɛ Kristofohi nɛ a kɛ ka slɔɔtohi ngɛ kpee lo? Eko ɔ, a kɛ yi mi wami ngɛ kpee, aloo nɔ yemi ɔ tsi wa ní tsumi ɔ nya ngɛ he nɛ a ngɛ ɔ, aloo adebɔ mi oslaahi ba a nɔ. O ma nyɛ maa je o tsui mi nɛ o sɔle kɛ ha mɛ. Eko ɔ, o le ni komɛ nɛ a kɛ nyagba kpa komɛ kaa si temi kɛ womi ngɛ kpee ngɛ a weku ɔ mi, aloo a kɔni mi jɔ̃, aloo a kɛ a hemi kɛ yemi ɔ he ka kpa komɛ ngɛ kpee. Ke o pue o yi mi tɛ loko o sɔle ɔ, o ma nyɛ maa na ni komɛ nɛ o ma nyɛ maa wo a biɛ ta ke o ngɛ sɔlee ha Yehowa, nɛ ji ‘sɔlemi tue bulɔ ɔ.’ (La 65:2) Mo hu o hia o nyɛmimɛ ɔmɛ a sɔlemi ke o kɛ si fɔfɔɛhi nɛ a mi wa ngɛ kpee.

Wa sɔleɔ kɛ haa wa nyɛmimɛ nɛ a wo mɛ tsu ngɛ a hemi kɛ yemi ɔ he ɔ

‘Yaa Nɔ Nɛ O Nyɛɛ Ye Se’ (Ní Tsumi 12:6-11)

10, 11. Moo kale blɔ nɔ nɛ Yehowa bɔfo ɔ gu kɛ je Petro kɛ je tsu ɔ mi.

10 Anɛ Petro ye gbeye ngɛ nɔ́ nɛ maa ba e nɔ ɔ he lo? Wa be nyɛe maa ma nɔ mi, se ngɛ nyagbe gbɔkuɛ ɔ nɛ́ e kɛ hi tsu womi he ɔ, e hwɔ mahe ngɛ buli enyɔ ɔmɛ nɛ́ a pee totooto ɔ a kpɛti. Nyumu anɔkualetsɛ nɛ́ ngɛ hemi kɛ yemi nɛ ɔ le kaa, ngɛ nɔ́ nɛ maa ba e nɔ ɔ tsuo se ɔ, Yehowa be lɛ sie kɔkɔɔkɔ. (Rom. 14:7, 8) Se eko ɔ, Petro susuu we kaa nyakpɛ nɔ́ ko maa ya nɔ. Tlukaa a, la ko kpɛ ngɛ tsu ɔ mi. Bɔfo ko ba da si ngɛ lejɛ ɔ, nɛ e tsɛ̃ɛ Petro oya nɔuu. E ngɛ heii kaa buli ɔmɛ nɛ́ bɔfo ɔ. Kɛkɛ nɛ kɔsɔkɔsɔ ɔmɛ nɛ́ a he wa a kplɔ ngɛ e nine he kɛ pue si!

“A ba su dade agbo ɔ nɛ a kɛ yaa ma a mi ɔ he, nɛ lɔ ɔ nitsɛ hu bli kɛ ha mɛ.”​—Ní Tsumi 12:10

11 Bɔfo ɔ kɛ famihi nɛ a ngɛ kpiti ha Petro. E de le ke: “Tee si esɔ! . . . Dla o he, nɛ o wo o tokota amɛ. . . . Wo tade nɛ o woɔ ngɛ o tade ɔ nɔ ɔ.” Petro bu tue oya nɔuu. Nyagbe ɔ, bɔfo ɔ de le ke: “Yaa nɔ nɛ o nyɛɛ ye se,” nɛ Petro pee jã. A je tsu womi he ɔ nɛ́ nɔ ko nui a he, nɛ a nyɛɛ kɛ be ngɛ ta buli ɔmɛ nɛ́ a ngɛ tsu womi he ɔ he bue ɔ a he kɛ ba agbo ngua a he. Kɛ a maa pee kɛ gu agbo ngua nɛ ɔ mi kɛ je kpo kɛɛ? Ke Petro susu nɔ́ ko kaa jã he ɔ, lɛɛ e he be hiae nɛ e susu he be kɛkɛɛ. Benɛ a su agbo ɔ he ɔ, agbo ɔ ‘nitsɛ bli ha mɛ.’ Benɛ Petro ke le ɔ, a gu agbo ɔ mi kɛ je kpo momo, nɛ a ngɛ gbɛjegbɛ ɔ nɔ, kɛkɛ nɛ bɔfo ɔ je. E piɛ Petro pɛ ngɛ gbɛjegbɛ ɔ nɔ, kɛkɛ nɛ e yɔse kaa ní nɛ ɔmɛ tsuo ya nɔ niinɛ, se pi nina nɛ e ngɛ nae. Petro ye e he!​—Níts. 12:7-11.

12. Mɛni he je nɛ ke wa susu bɔ nɛ Yehowa kpɔ̃ Petro ha a he ɔ, e ma nyɛ maa wo wa bua a?

12 Ke wa susu he wami nɛ́ se be nɛ Yehowa ngɛ, nɛ́ e kɛ kpɔ̃ɔ e we bi ɔ he ɔ, e woɔ wa bua wawɛɛ. Nɔ yemi ko nɛ he wa ngɛ́ je ɔ mi jamɛ a be ɔ mi ɔ fĩ matsɛ nɛ wo Petro tsu ɔ se. Se kɛ̃ ɔ, Petro je kpo kɛ je tsu womi he ɔ! E ji anɔkuale kaa, Yehowa gui nyakpɛ blɔ nɔ kɛ kpɔ̃ e sɔmɔli tsuo. E kpɔ̃ we Yakobo konɛ a ko gbe lɛ; nɛ pee se ɔ, e kpɔ̃ we Petro hu benɛ munyu nɛ Yesu tu kɛ kɔ e he ɔ ba mi ɔ. Kristofohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ hyɛ we blɔ kaa Yehowa maa gu nyakpɛ blɔ nɔ kɛ po a he piɛ. Se kɛ̃ ɔ, wa kaiɔ kaa Yehowa tsakee we. (Mal. 3:6) E be kɛe nɛ e maa gu e Bi ɔ nɔ kɛ tle nihi ayɔhi abɔ nɛ a ngɛ gbeje nɛ́ e ngɛ kaa nɔ́ nɛ a ngɛ tsu womi he ko nɛ a be nyɛe maa je kpo kɛ je mi ɔ si. (Yoh. 5:28, 29) Si womi nɛ ɔmɛ ma nyɛ maa wo wɔ he wami wawɛɛ ke waa kɛ kahi ngɛ kpee mwɔnɛ ɔ.

“A Na Lɛ, Nɛ E Pee Mɛ Nyakpɛ” (Ní Tsumi 12:12-17)

13-15. (a) Kɛ asafo ɔ nɛ a kpe ngɛ Maria we ɔ mi ɔ pee a ní ha kɛɛ benɛ a na Petro ɔ? (b) Mɛni he munyu nɛ Ní Tsumi womi ɔ tu jehanɛ, nɛ mɛni nɛ Petro ya nɔ nɛ e pee ha e nyɛmimɛ Kristofo ɔmɛ?

13 Petro daa si ngɛ gbɛjegbɛ ɔ nɔ ngɛ diblii ɔ mi, nɛ e ngɛ he nɛ e maa ya a he susue. Kɛkɛ nɛ e mwɔ e yi mi kpɔ. Yo ko nɛ e ji Kristofo no nɛ́ a tsɛɛ lɛ Maria a we ngɛ lejɛ ɔ. E ngɛ heii kaa e ji yalɔyo nɛ e ngɛ ní wawɛɛ. E ngɛ we nɛ kle saminya nɛ́ asafo ɔ ma nyɛ maa kpe ngɛ lejɛ ɔ. E ji Yohane Maako mami, nɛ enɛ ɔ ji kekleekle be nɛ Ní Tsumi womi ɔ wo Yohane Maako tã, nɛ pee se ɔ, Petro kɛ lɛ hi si kaa nɔ kɛ e bi. (1 Pet. 5:13) Se jamɛ a nyɔ ɔ mi ɔ, nihi babauu nɛ a ngɛ asafo nɛ ɔ mi ɔ ngɛ Maria we ɔ mi. E ngɛ mi kaa je jɔ mohu lɛɛ, se a ngɛ sɔlee wawɛɛ. Atsinyɛ jemi ko be he kaa a ngɛ sɔlee konɛ a je Petro​—se blɔ nɔ nɛ Yehowa gu kɛ ha a sɔlemi ɔ heto ɔ pee mɛ nyakpɛ!

14 Petro ba da si ngɛ we ɔ agbo ɔ nɛ́ e kɛ nɔ yaa kpo ɔ nɔ je ngɛ we ɔ mi ɔ nya, nɛ e ngɛ agbo ɔ sie. Mawayo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Roda a ba agbo ɔ nya. Biɛ nɛ ɔ ji Hela biɛ nɛ́ e sisi ji “Mɔmɔ.” Benɛ e nu Petro gbi ɔ, e pee lɛ nyakpɛ. Be mi nɛ e sa kaa e ko bli agbo ɔ, bua jɔmi sɔuu nɛ e ná he je ɔ, e je Petro he ngɛ agbo ɔ se, nɛ e tu fo kɛ sɛ we ɔ mi nɛ e ya de asafo ɔ kaa Petro daa si ngɛ agbo ɔ nya. A de ke e yi ngɛ puɛe, se lɔ ɔ wui e kɔni mi nyu. E ya nɔ nɛ e de mɛ nɔ́ nɛ e nu ɔ. A kpɛti ni komɛ ba kplɛɛ nɔ kaa eko ɔ, e nu gbi ɔ niinɛ, se e ma nyɛ maa pee kaa bɔfo ko nɛ́ e ba da Petro nane mi lɛ ngɛ agbo ɔ nya a nɛ. (Níts. 12:12-15) Jamɛ a be ɔ mi tsuo ɔ, Petro ya nɔ nɛ e ngɛ agbo ɔ sie kɛ ya si benɛ a ba bli agbo ɔ ha lɛ jehanɛ.

15 Ngɛ agbo ɔ nya a, “a na [Petro], nɛ e pee mɛ nyakpɛ”! (Níts. 12:16) Akɛnɛ a bua jɔ nɛ́ a ngɛ nyae he je ɔ, Petro de mɛ kaa a pee dii konɛ e de mɛ nɔ́ nɛ ya nɔ ɔ. Jehanɛ hu ɔ, e de mɛ kaa a ya de kaselɔ Yakobo kɛ nyɛmimɛ ɔmɛ níhi nɛ ya nɔ ɔ. Kɛkɛ nɛ e je bɔ nɛ pee nɛ Hɛrode ta buli ɔmɛ ko ba na lɛ. Petro je kɛ ho he ko nɛ e ngɛ slɔkee ɔ ya konɛ e ya tsa e sɔmɔmi ní tsumi ɔ nɔ ngɛ lejɛ ɔ. Ngɛ enɛ ɔ se ɔ, sane nɛ ya nɔ nɛ́ e kɔɔ nɔ pomi ɔ he, nɛ́ a bɔ he amaniɛ ngɛ Ní Tsumi yi 15 mi, nɛ́ e tsɔɔ bɔ nɛ Petro ye bua nɛ a kɛ tsu jamɛ a sane ɔ he ní ɔ mi ji he nɛ a wo Petro ta ngɛ ekohu ngɛ Ní Tsumi womi ɔ mi. Ngɛ enɛ ɔ se ɔ, Ní Tsumi womi ɔ tu Paulo sɔmɔmi ní tsumi ɔ kɛ blɔhi nɛ e hia ngɛ e fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi ɔ he munyu jehanɛ. Se kɛ̃ ɔ, wa ngɛ nɔ mi mami kaa Petro wo nyɛmimɛ ɔmɛ he wami ngɛ hehi nɛ e ya a. Benɛ e je nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ Maria we ɔ mi ɔ a he ɔ, e ngɛ heii kaa nyɛmimɛ ɔmɛ a bua jɔ wawɛɛ.

16. Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa wa ma ná be kpakpahi hwɔɔ se ɔ?

16 Be komɛ ɔ, Yehowa peeɔ níhi fuu kɛ haa e sɔmɔli nɛ a hyɛ we blɔ, nɛ enɛ ɔ haa nɛ a bua jɔɔ hluu kaa e haa nɛ a hɛ mi peeɔ mɛ yaa. Jã ji bɔ nɛ Petro nyɛmimɛ Kristofo ɔmɛ nu he jamɛ a nyɔ ɔ mi. Mwɔnɛ ɔ, wɔ hu wa ma nyɛ maa nu he jã ke Yehowa jɔɔ wɔ. (Abɛ 10:22) Hwɔɔ se ɔ, wa maa na bɔ nɛ Yehowa si womi ɔmɛ tsuo maa ba mi ngɛ je kɛ wɛ ha. Jɔɔmihi nɛ se be nɛ wa ma ná a maa hiɛ kulaa pe bɔ nɛ wa ma nyɛ maa po he foni mwɔnɛ ɔ. Lɔ ɔ he ɔ, ke wa ya nɔ nɛ wa ye Yehowa anɔkuale ɔ, waa kɛ bua jɔmi ma nyɛ maa hyɛ be kpakpahi blɔ.

“Yehowa Bɔfo ɔ Fia Lɛ Nɔ́” (Ní Tsumi 12:18-25)

17, 18. Mɛni ha nɛ asafo kuu ɔ tu munyu nɛ́ ma ha nɛ Hɛrode bua nɛ jɔ ɔ?

17 E pee Hɛrode hu nyakpɛ kaa Petro je tsu womi he ɔ​—se lɔ ɔ ha nɛ e mi mi fu wawɛɛ. Hɛrode ha nɛ a hlá Petro saminya, nɛ lɔ ɔ se ɔ, e ha nɛ a bi buli ɔmɛ nɛ a ngɛ tsu womi he ɔ he bue ɔ munyu. “A ngɔ mɛ kɛ ho nɛ a ya gbla a tue,” eko ɔ, a kɛ mɛ ho konɛ a ya gbe mɛ. (Níts. 12:19) Hɛrode Agripa ní peepee ɔ ha nɛ a le lɛ kaa nɔ ko nɛ e nɛ́ nɔ mɔbɔ nɛ́ e be mi mi sami. Anɛ a gbla nyumu nɛ e yi mi wa nɛ ɔ tue lo?

18 Eko ɔ, zo gbe Agripa kaa e nyɛ we nɛ e gbe Petro. Se e kɛ we nɛ e ná he blɔ nɛ́ e kɛ maa pee nɔ́ kpa ko konɛ e kɛ wo e he nɔ ekohu. Sane ko te si nɛ e ma bi nɛ́ Hɛrode he nyɛli ɔmɛ nɛ́ á ba kpa lɛ pɛɛ konɛ tue mi jɔmi nɛ ba, nɛ atsinyɛ jemi ko be he kaa e ná he blɔ nɛ e kɛ maa tu munyu kɛ tsɔɔ asafo kuu ɔ nɛ a ba bua a he nya a. Luka bɔ amaniɛ kaa, loko Hɛrode maa je e munyu ɔ sisi ɔ, e “wo matsɛ tade” ɔ. Yuda bi a yi nɔ sane ngmalɔ Josephus ngma kaa, a kɛ sika hiɔ lɛ pee Hɛrode tade ɔ nɛ, enɛ ɔ he ɔ, ke la kpɛ́ pue nɔ ɔ, e haa nɛ e kpɛ́ɔ wawɛɛ, lɔ ɔ ha nɛ nihi na lɛ kaa e hɛ mi ngɛ nyami kaa mawu ko. Matsɛ he nɔ wolɔ nɛ ɔ tu munyu. Asafo kuu ɔ nɛ́ a suɔ kaa a ma ha nɛ Hɛrode bua nɛ jɔ ɔ kpa ngmlaa ke, “mawu ko gbi ji nɛ ɔ nɛ, pi adesa ko gbi!”​—Níts. 12:20-22.

19, 20. (a) Mɛni he je nɛ Yehowa gbla Hɛrode tue ɔ? (b) Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma ná bua womi kɛ je Hɛrode Agripa gbenɔ ɔ mi ɔ?

19 Mawu pɛ ji nɔ nɛ sa jamɛ a yi jemi ɔ, nɛ e ngɛ nɔ́ nɛ ngɛ nɔ yae ɔ tsuo hyɛe! Hɛrode ná he blɔ nɛ e kɛ ko ye e he kɛ je tue gblami he. E ko nyɛ kã ni ɔmɛ a hɛ mi aloo ke e hí kulaa a, e kɛ mɛ ko kpa we gbi. Mohu ɔ, e ha nɛ abɛ nɛ ɔ ba mi ngɛ e blɔ fa mi: “Nɔ nɛ woɔ e he nɔ ɔ, e hɛ mi kpataa.” (Abɛ 16:18) “Amlɔ nɔuu nɛ Yehowa bɔfo ɔ fia lɛ nɔ́, ejakaa e ngɔɛ hɛ mi nyami ɔ kɛ ha we Mawu, nɛ gɔgɔhi ye lɛ nɛ e gbo.” (Níts. 12:23) Josephus tsɔɔ kaa a fia Agripa nɔ tlukaa, nɛ e de kɛ piɛɛ he kaa matsɛ ɔ na kaa e ngɛ gboe ejakaa e kplɛɛ hɛ mi nyami nɛ ni ɔmɛ kɛ ha lɛ ɔ nɔ. Josephus ngma ke Agripa hiɔ ɔ ye ligbi enuɔ loko e gbo. b

20 Be komɛ ɔ, yayami peeli nyɛɔ nɛ a peeɔ yi wu tso ní, nɛ e ma nyɛ maa pee kaa nɔ́ nɛ a ná we tue gblami ko. E sɛ nɛ enɛ ɔ nɛ e pee wɔ nyakpɛ akɛnɛ “je ɔ tsuo lɛɛ, nɔ yayami ɔ nɛ ngɛ lɛ kudɔe” ɔ he je. (1 Yoh. 5:19) Se kɛ̃ ɔ, ke e pee kaa nɔ́ nɛ yayami peeli ná we tue gblami ko ɔ, e haoɔ Mawu sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ be komɛ. Enɛ ɔ he je nɛ sanehi kaa kikɛ ɔ woɔ nɔ bua a nɛ. Sane nɛ ɔmɛ tsɔɔ wɔ kaa Yehowa kojoɔ yayami peeli, nɛ enɛ ɔ kaiɔ e sɔmɔli kaa e ji Mawu nɛ e yeɔ dami sane. (La 33:5) E be kɛe nɛ Mawu kɛ dami sane yemi ma tsu níhi a he ní ngɛ je ɔ mi.

21. Mɛni ní kasemi titli lɛ ngɛ Ní Tsumi yi 12 ɔ mi, nɛ mɛni he je nɛ e ma nyɛ maa wo wa bua mwɔnɛ ɔ?

21 Ní kasemi ko nɛ woɔ nɔ he wami ɔ ji nɔ́ nɛ a kɛ gbe sane nɛ ɔ nya. Nɛ lɔ ɔ ji: “Yehowa munyu ɔ ya nɔ nɛ e ngɛ wae nɛ e ngɛ gbɛe kɛ ngɛ fĩae.” (Níts. 12:24) Amaniɛ bɔmi nɛ ɔ nɛ́ tsɔɔ bɔ nɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ ya nɔ ha a kaiɔ wɔ bɔ nɛ Yehowa ngɛ ní tsumi nɛ ɔ nɔuu nɔ jɔɔe ha mwɔnɛ ɔ. E ngɛ heii kaa, pi gbenɔ nɛ́ Yesu bɔfo ɔmɛ a kpɛti nɔ kake gbo ɔ, kɛ bɔ nɛ a je a ti nɔ kake kɛ je tsu womi mi ha a ji nɔ́ titli nɛ Ní Tsumi yi 12 ngɛ he munyu tue. Mohu ɔ, e tsɔɔ wɔ ní kɛ kɔɔ Yehowa, kɛ blɔ nɔ nɛ e gu kɛ tsi Satan nya konɛ e ko nyɛ nɛ e puɛ Kristofohi asafo ɔ, nɛ́ e tsi fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya a he. Si nɛ Satan te kɛ wo asafo ɔ yi manye, nɛ nihi tsuo nɛ a bɔɔ mɔde kaa a maa tsi fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya a hu a nine maa nyɛ si. (Yes. 54:17) Se nihi tsuo nɛ a fĩɔ Yehowa kɛ Yesu se ɔ ngɛ ní tsumi ko nɛ́ e maa ye manye ɔ tsue. Anɛ enɛ ɔ wui wɔ he wami lo? E ji he blɔ nɛ se be nɛ wa na kaa wa maa fiɛɛ “Yehowa munyu ɔ” mwɔnɛ ɔ!

a Hyɛ daka nɛ ji “ Matsɛ Hɛrode Agripa I.”

b Dɔkita ko ngma kaa, nɔ́ nɛ Josephus kɛ Luka kale kaa e pee Hɛrode ɔ ma nyɛ maa ba lɛ kaa pɔpɔli lɛ a tsi e mi ní ɔmɛ a nya nɛ e gbo ɔ nɛ. Be komɛ ɔ, nihi vieɔ pɔpɔli nɛ ɔmɛ aloo ke nɔ ko gbo ɔ, a jeɔ kpo ngɛ e he womi ɔ mi. Womi ko de ke: “Akɛnɛ Luka ji tsopa peelɔ he je ɔ, e kale nɔ́ tutuutu nɛ e pee Hɛrode ɔ, nɛ lɔ ɔ ha nɛ wa na bɔ nɛ Hɛrode gbenɔ ɔ ngɛ gbeye ha.”