Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

YI 18

‘Ke A Hla Mawu Se Blɔ ɔ, A Maa Na Lɛ Niinɛ’

‘Ke A Hla Mawu Se Blɔ ɔ, A Maa Na Lɛ Niinɛ’

Paulo tsake blɔhi a nɔ nɛ e gu kɛ fiɛɛ ɔ hɛ mi, nɛ e tu níhi nɛ e tue buli ɔmɛ bua jɔ he ɔ he munyu

A kɛ da Ní Tsumi 17:16-34 ɔ nɔ

1-3. (a) Mɛni ha nɛ Paulo bua jɔɛ benɛ e ya Atene ɔ? (b) Mɛni wa ma nyɛ maa kase ke wa susu Paulo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he?

 PAULO bua jɔɛ nɔ́ nɛ e na a he kulaa. E ngɛ Atene ngɛ Hela, nɛ́ ji ma nɛ womi kasemi he si ngɛ mi ɔ mi, nɛ lejɛ ɔ nɛ womi mi leli komɛ kaa Socrates, Plato, kɛ Aristotle tsɔɔ ní ngɛ be ko nɛ be. Atene ji ma nɛ a bua jɔ jami he. A jaa mawuhi fuu, enɛ ɔ he ɔ, wɔhi ngɛ ma a mi he fɛɛ he. A ngɛ wɔhi ngɛ a sɔlemi we ɔmɛ a mi, ngɛ magbɛ nɔ, kɛ ngɛ gbɛjegbɛ ɔmɛ a nɔ tsuo. Paulo le bɔ nɛ Yehowa nɛ ji anɔkuale Mawu ɔ naa wɔ jami ha. (2 Mose 20:4, 5) Bɔfo anɔkualetsɛ nɛ ɔ hiee wɔ jami kaa bɔ nɛ Yehowa hu hiee ɔ!

2 Nɔ́ nɛ Paulo na ngɛ jua a nɔ ɔ ha nɛ e he mi po. A pee Hɛmes he amagahi nɛ a ngɛ tai babauu ngɛ he titli nɛ a guɔ kɛ sɛɛ ma a mi kɛ yaa ma a yiti je ngɛ pusinɔ he blɔ ɔ. A ngɛ jami hehi fuu ngɛ jua a nɔ. Kɛ bɔfo nɛ ɔ ma plɛ kɛ fiɛɛ kɛ ha nihi nɛ a bua jɔ wɔ jami he wawɛɛ kikɛ ɔ ha kɛɛ? Anɛ e maa pee kpoo, nɛ́ e je bumi kpo, nɛ́ e hlá nɔ́ ko nɛ e tue buli ɔmɛ a bua maa jɔ he konɛ e da lɔ ɔ nɔ kɛ fiɛɛ ha mɛ lo? Anɛ e ma nyɛ maa ye bua nɔ ko konɛ e ba le anɔkuale Mawu ɔ nɛ e ja lɛ lo?

3 Munyu nɛ Paulo tu kɛ tsɔɔ womi mi leli nɛ a ngɛ Atene nɛ́ a ngma ngɛ Ní Tsumi 17:22-31 ɔ ha nɛ wa na kaa Paulo kɛ munyu nɛ plɛɔ nɔ yi mi tsu ní, nɛ e kɛ ga lemi kɛ nɔ́ se kɔmi tu munyu, nɛ enɛ ɔ ji nɔ hyɛmi nɔ́ kɛ ha wɔ. Ke wa kase Paulo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e maa ye bua wɔ konɛ waa le blɔ nɔ nɛ wa maa gu kɛ da níhi nɛ wa tue buli ɔmɛ a bua maa jɔ he ɔ nɔ, nɛ́ waa kɛ mɛ nɛ susu níhi a he.

E Tsɔɔ Ní “Ngɛ Jua a Nɔ” (Ní Tsumi 17:16-21)

4, 5. Jije nɛ Paulo fiɛɛ ngɛ ngɛ́ Atene, nɛ mɛnɔmɛ ji e tue buli ɔmɛ?

4 Paulo ya Atene ngɛ e blɔ hiami enyɔne kɛ ha e ma se sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi maa pee jeha 50 K.F.S. a Benɛ Paulo ngɛ Silas kɛ Timoteo mlɛe nɛ́ a je Beroya kɛ ba a, e kɛ ‘Yuda bi ɔmɛ bɔni níhi a he susumi ngɛ kpe he’ ɔ kaa bɔ nɛ e pɔɔ peemi ɔ. Jehanɛ hu e ya fiɛɛ “ngɛ jua a nɔ,” ngɛ he nɛ e maa na nihi nɛ pi Yuda bi ji mɛ nɛ a ngɛ Atene ma a mi ɔ ngɛ́. (Níts. 17:17) Atene jua a kle wawɛɛ, nɛ e kɛ zugba kpɔ ko nɛ ya hiɔwe nɛ a tsɛɛ ke Akropolis ɔ he kɛ we. Pi ní hemi kɛ ní juami pɛ nɛ yaa nɔ ngɛ jua nɛ ɔ nɔ; e ji he ko nɛ he hia wawɛɛ nɛ́ a kpeɔ ngɛ lejɛ ɔ. Womi ko tsɔɔ kaa, “hiɛ ɔ ji he titli nɛ jua yeli, ma kudɔmi kuuhi, womi mi leli, kɛ womi ngmali kpeɔ ngɛ.” Atene bi ɔmɛ suɔ kaa a maa kpe ngɛ lejɛ ɔ, konɛ a susu níhi nɛ a he hia a he.

5 Paulo be lɛ nae gbɔjɔɔ kaa e kɛ nihi nɛ a ngɛ jua a nɔ ɔ ma susu níhi a he. Nihi nɛ a piɛɛ e tue buli ɔmɛ a he ɔ ji Epikuro we bi kɛ Stoike bi, nɛ a ji je mi ní leli nɛ́ a hɛɛ hemi kɛ yemi ekpaekpa. b Epikuro we bi ɔmɛ he ye kaa, pi nɛ́ a bɔ wami, se pe e ba kɛkɛ ngɛ e dɛ he. Nɔ́ nɛ a he ye ji: “E he hia we nɛ a ye Mawu gbeye; Haomi ko be gbeje; Wa nine ma nyɛ maa su nɔ́ kpakpa nɔ; Wa ma nyɛ maa da nɔ́ yayami nya.” Stoike bi ɔmɛ hu he ye kaa e he hia nɛ nihi nɛ a ná nile kɛ nɔ́ sisi numi. Mɛ hu a he we Mawu yi. Epikuro we bi ɔmɛ kɛ Stoike bi ɔmɛ tsuo he we gbogboehi a si tlemi nɛ Kristo kaseli ɔmɛ fiɛɛ ɔ yi. E ngɛ heii kaa, susumi nɛ kuu enyɔ nɛ ɔmɛ tsuo hɛɛ ɔ, je ekpa kulaa ngɛ anɔkualehi nɛ Kristofohi he ye ɔ he, nɛ anɔkuale nɛ ɔmɛ ji nɔ́ nɛ Paulo tsɔɔ.

6, 7. Mɛni nɛ Hela bi nɛ ji je mi ní leli ɔ susu ngɛ Paulo tsɔɔmi ɔ he, nɛ kɛ nihi peeɔ a ní ngɛ wa sɛ gbi ɔ he ha kɛɛ mwɔnɛ ɔ?

6 Kɛ Hela bi je mi ní leli ɔmɛ pee a ní ngɛ Paulo tsɔɔmi ɔ he ha kɛɛ? A ti ni komɛ tsɛɛ lɛ ke “nyapuutsɛ,” aloo “dumi wu muɔɔlɔ.” (Hyɛ study note nɛ ngɛ Ní Tsumi 17:18 ɔ, nwtsty.) Womi mi lelɔ ko de ngɛ munyungu nɛ ɔ he ke: “Sisije ɔ, a kɛ munyungu nɛ ɔ tsu ní kɛ tsɔɔ lohwe pɛlitsɛ nɛ a hii blɛfo kɛ e henɔhi hlae ngɛ zugba, nɛ pee se ɔ, a kɛ tsu ní kɛ tsɔɔ nɔ ko nɛ e hii niye ní sisi muɔe ngɛ jua a nɔ. Pee se ɔ, a kɛ munyungu nɛ ɔ tsu ní ngɛ okadi peemi blɔ nɔ kɛ tsɔɔ nɔ ko nɛ e buaa amaniɛ bɔmihi loo munyu slɔɔtohi a nya, nɛ ke e tu ɔ, sisi numi ko be he.” Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ je mi ni leli nɛ ɔmɛ ngɛ dee ke, Paulo biɛɛ, ejakaa e ngɛ munyuhi nɛ e nu nɛ ni kpahi de ɔ tue. Se kaa bɔ nɛ wa maa na a, Paulo kɔni mi jɔ̃ we ngɛ biɛ nɛ a kɛ kale lɛ ɔ he.

7 Jã nɔuu nɛ níhi yaa nɔ mwɔnɛ ɔ. Kaa Yehowa Odasefohi ɔ, nihi ngɔɔ jɛmi munyuhi loo he fɛu yemi munyuhi kɛ kaleɔ wɔ ngɛ níhi nɛ wa heɔ yeɔ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ he je. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, tsɔɔli komɛ deɔ ke, bilemi tsɔɔmi ɔ ji anɔkuale, nɛ ke o ji ní lelɔ ɔ, lɛɛ e sa nɛ o he ye. Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, a ngɛ tsɔɔe kaa, nihi nɛ a he we bilemi tsɔɔmi ɔ yi ɔ li nɔ́. Je mi ní leli nɛ ɔmɛ suɔ nɛ nihi nɛ a susu kaa wa biɛɛ ejakaa wa tsɔɔ nihi nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ɔ, nɛ wa tsɔɔ mɛ odasehi nɛ maa nɔ mi kaa Bɔlɔ ko lɛ e bɔ níhi ɔ. Se lɔ ɔ jɔ̃ we wa kɔni mi. Mohu ɔ, waa kɛ kã tuɔ munyu ke wa ngɛ wa hemi kɛ yemi kaa Bɔlɔ ko nɛ́ e juɛmi mi kuɔ lɛ e bɔ wami ngɛ zugba a nɔ ɔ he fãe, nɛ lɛ ji Yehowa Mawu.​—Kpoj. 4:11.

8. (a) Kɛ nihi nɛ a bu Paulo munyu ɔ tue ɔ a ti ni komɛ pee a ní ha kɛɛ? (b) Mɛni nɛ eko ɔ, Paulo nɛ́ a ngɔ lɛ kɛ ya Areopago ɔ tsɔɔ? (Hyɛ sisi ningma a ngɛ ba fa 142.)

8 Ni kpahi nɛ a bu Paulo tue ngɛ jua a nɔ ɔ pee a ní ngɛ blɔ ekpa nɔ. A de ke: “E ngɛ kaa nɔ́ nɛ e ngɛ ma se mawuhi a he munyu jajee.” (Níts. 17:18) Anɛ e ji anɔkuale kaa Paulo ngɛ mawu ehe ko he munyu tue kɛ tsɔɔ Atene bi ɔmɛ lo? Ke mawu ehe ko he munyu lɛ Paulo tu kɛ tsɔɔ Atene bi ɔmɛ ɔ, lɛɛ e wami ngɛ oslaa mi, ejakaa jeha komɛ nɛ be ɔ, a po je mi ní lelɔ Socrates nya kaa lɛ hu e pee nɔ́ ko kaa jã. Enɛ ɔ he ɔ, a kojo lɛ nɛ a bu lɛ gbenɔ fɔ. Lɔ ɔ he ɔ, e be nyakpɛ kaa a ngɔ Paulo kɛ ho Areopago ya, nɛ a bi lɛ konɛ e tsɔɔ níhi nɛ e ngɛ Atene bi ɔmɛ tsɔɔe nɛ́ e ji nɔ́ ehe kɛ ha mɛ ɔ mi. c Kɛ Paulo ma plɛ kɛ fã e sɛ gbi ɔ he kɛ tsɔɔ nihi nɛ a li Ngmami ɔ he nɔ́ ko ɔ ha kɛɛ?

“Atene Nyumuhi, I Na” (Ní Tsumi 17:22, 23)

9-11. (a) Mɛni nɛ Paulo tu he munyu kɛ je e ní sɛɛmi ɔ sisi? (b) Kɛ wa ma plɛ kɛ kase Paulo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ha kɛɛ ngɛ wa fiɛɛmi mi?

9 Mo kai kaa Paulo bua jɔɛ wɔ jami nɛ e na ngɛ Atene ɔ he kulaa. Se e tu we munyu kɛ si wɔ nɛ ni ɔmɛ ngɛ jae ɔ tɛɛ, mohu ɔ, e to e tsui si. E ngɔ ga lemi kɛ tsu ní, nɛ e bɔ mɔde kaa e ma plɛ e tue buli ɔmɛ a yi mi kɛ gu níhi nɛ a kɛ lɛ kpa gbi ngɛ he nɛ e kɛ je e munyu ɔ sisi ɔ nɔ. E je sisi ke: “Atene nyumuhi, i na kaa ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi ɔ, nyɛ yeɔ mawu ɔmɛ gbeye wawɛɛ pe ni kpa amɛ.” (Níts. 17:22) Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, Paulo ngɛ mɛ dee ke, ‘i na kaa nyɛ bua jɔ jami he wawɛɛ.’ Paulo je a yi kaa a bua jɔ jami he. E le kaa nihi nɛ a ngɔ lakpa tsɔɔmihi kɛ sisi mɛ ɔ a kpɛti ni komɛ hɛɛ tsui kpakpa. Paulo nitsɛ hu le kaa be ko nɛ be ɔ, níhi nɛ e pee ɔ, pe e ‘li nɛ e pee, nɛ e be hemi kɛ yemi hulɔ.’​—1 Tim. 1:13.

10 Lɔ ɔ se ɔ, Paulo tsɔɔ kaa e na nɔ́ ko nɛ tsɔɔ kaa Atene bi ɔmɛ bua jɔ jami he. E na afɔle sami la tɛ ko nɛ a pee kɛ ha “Mawu Ko Nɛ A Li Lɛ ɔ.” Womi ko tsɔɔ kaa, “Hela bi kɛ ni kpahi pɔɔ afɔle sami la tɛhi mami kɛ haa ‘mawuhi nɛ a li mɛ.’ A peeɔ enɛ ɔ ejakaa a ngɛ gbeye yee kaa ke mawu ko ngɛ, se a ja we lɛ ɔ, e mi mi ma fu mɛ.” Afɔle sami la tɛ nɛ ɔ nɛ Atene bi ɔmɛ ma a tsɔɔ kaa a he ye kaa Mawu ko ngɛ nɛ́ a li lɛ. Paulo da afɔle sami la tɛ nɛ ɔ nɔ nɛ e kɛ je sane kpakpa nɛ e fiɛɛ kɛ ha mɛ ɔ sisi. E de ke: “Nɔ nɛ nyɛ li lɛ se kɛ̃ ɔ, nyɛ ngɛ lɛ jae ɔ, jamɛ a nɔ ɔ he munyu nɛ i ngɛ jajee kɛ ngɛ nyɛ tsɔɔe ɔ nɛ.” (Níts. 17:23) Paulo gu ga blɔ nɔ nɛ e kɛ mɛ susu níhi a he, se e ji níhi a he susumi nɛ mi kuɔ. Pi mawu ehe ko he munyu nɛ e ngɛ tue kaa bɔ nɛ ni komɛ po e nya a. E ngɛ anɔkuale Mawu ɔ nɛ a li lɛ ɔ he munyu tue kɛ ngɛ mɛ tsɔɔe.

11 Kɛ wa ma plɛ kɛ kase Paulo ngɛ wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi ha kɛɛ? Ke wa toɔ nɔ́ he hɛ ɔ, wa maa na níhi nɛ tsɔɔ kaa nɔ ko bua jɔ Mawu jami he, eko ɔ, e wo jami he nɔ́ ko ngɛ e he, aloo e ngɛ jami he nɔ́ ko ngɛ e we ɔ mi aloo e ko ngɛ e we ɔ se. Wa ma nyɛ ma de ke: ‘I na kaa o ji nɔ ko nɛ o bua jɔ Mawu jami he. I bua jɔ he kaa i kɛ nɔ ko nɛ bua jɔ Mawu jami he ɔ maa sɛɛ ní.’ Ke wa yɔse jami nɛ nɔ ɔ ngɛ mi ɔ, wa maa na níhi nɛ waa kɛ lɛ kpa gbi ngɛ he nɛ́ waa kɛ lɛ ma nyɛ ma susu he. Mo kai kaa wa sume nɛ waa ye oya kɛ kojo nɔ ko ngɛ níhi nɛ e heɔ yeɔ he je. Nihi nɛ a ba pee wa nyɛmimɛ amlɔ nɛ ɔ hu he lakpa tsɔɔmihi ye be ko nɛ be.

Bɔɔ mɔde nɛ o hlá nɔ́ ko nɛ o kɛ o tue buli ɔmɛ kpaa gbi ngɛ he, konɛ o da lɔ ɔ nɔ kɛ tsɔɔ mɛ anɔkuale ɔ

Mawu “Kɛ Wa Ti Nɔ Fɛɛ Nɔ He Kɛ We” (Ní Tsumi 17:24-28)

12. Kɛ Paulo plɛ kɛ tsake blɔ nɔ nɛ e gu kɛ fiɛɛ ɔ hɛ mi ha kɛɛ?

12 Paulo je e fiɛɛmi munyu ɔ sisi kɛ níhi nɛ Atene bi ɔmɛ bua jɔ he, se anɛ e ma nyɛ maa ya nɔ maa tu ní nɛ ɔmɛ a he munyu kɛ tsɔɔ mɛ ngɛ e fiɛɛmi ɔ mi lo? Paulo le kaa a kɛ Hela bi a je mi nile lɛ tsɔse e tue buli ɔmɛ, enɛ ɔ he ɔ, e tsake blɔ nɛ e gu kɛ fiɛɛ ɔ hɛ mi ngɛ blɔhi fuu a nɔ. Kekleekle ɔ, e tu níhi nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ ɔ he munyu be mi nɛ e tsɛ we a se tɛɛ ngɛ Ngmami ɔ mi. Enyɔne, e ha nɛ e tue buli ɔmɛ nu he kaa e nu mɛ sisi, nɛ e ngɛ kaa mɛ, nɛ be komɛ ɔ, e ngɔɔ munyungu nɛ ji “wa” kɛ “wɔ” kɛ tsuɔ ní. Etɛne, e tsɛ munyuhi a se ngɛ Hela womihi a mi, nɛ e kɛ tsɔɔ kaa níhi nɛ e ngɛ mɛ tsɔɔe ɔ ngɛ a womihi a mi hulɔ. Amlɔ nɛ ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu Paulo munyu nɛ sa kadimi ɔ he. Mɛni anɔkuale komɛ nɛ́ a he hia nɛ e tu a he munyu kɛ tsɔɔ Atene bi ɔmɛ kɛ kɔɔ Mawu nɛ a li lɛ ɔ he?

13. Mɛni nɛ Paulo de ngɛ bɔ nɛ je mluku ɔ plɛ kɛ ba ha a he, nɛ mɛni nɛ e munyu ɔ tsɔɔ?

13 Mawu bɔ je mluku ɔ tsuo. Paulo de ke: “Mawu ɔ nɛ e bɔ je ɔ kɛ níhi tsuo nɛ ngɛ mi ɔ, lɛ nɛ́ e ji hiɔwe kɛ zugba Nyɔmtsɛ ɔ, e hí sɔlemi wehi nɛ a kɛ nine pee mi.” d (Níts. 17:24) Pi nɛ je mluku ɔ ba ngɛ e dɛ he kɛkɛ. Anɔkuale Mawu ɔ ji nɔ nɛ bɔ ní nɛ ɔmɛ tsuo. (La 146:6) Lɛ ji hiɔwe kɛ zugba a Bɔlɔ, nɛ e be nyɛe maa hi sɔlemi we nɛ adesahi ma a mi. Mawu nɛ bɔ hiɔwe kɛ zugba a be kaa Atena aloo mawu kpahi nɛ́ ja a ma sɔlemi tsu kɛ ha mɛ loko nihi ma nyɛ maa wo a hɛ mi nyami ɔ. (1 Ma. 8:27) Paulo munyu ɔ ha nɛ e pee heii kaa anɔkuale Mawu ɔ nɔ kuɔ kulaa pe mawuhi nɛ a kɛ nine pee, nɛ́ a naa mɛ ngɛ sɔlemi tsuhi nɛ a ma kɛ ha mɛ ɔ mi ɔ.​—Yes. 40:18-26.

14. Mɛni blɔ nɔ Paulo gu kɛ tsɔɔ kaa Mawu hia we nɔ́ ko kɛ je adesahi a dɛ?

14 Mawu hia we he lo nya nɔ́ ko kɛ je adesahi a ngɔ. Nihi nɛ a jaa amagahi ɔ, ngɔɔ tadehi nɛ a he ngɛ fɛu kɛ dlaa amaga amɛ, nɛ a ngɔɔ nike níhi loo niye ní loo dã kɛ ba haa mɛ. A susuɔ kaa amaga amɛ hia jamɛ a ní ɔmɛ! Se kɛ̃ ɔ, e ma nyɛ maa ba lɛ kaa Hela je mi ní leli komɛ nɛ a bu Paulo munyu ɔ tue ɔ he ye kaa mawu ko be nɛ maa hia nɔ́ ko kɛ je adesahi a ngɔ. Ke jã ji sane ɔ, lɛɛ atsinyɛ jemi ko be he kaa a kɛ Paulo kpa gbi benɛ e de ke, Mawu ɔ, “a kɛ adesahi a nine sɔmɔ we lɛ, kaa nɔ ko nɛ nɔ́ ko hia lɛ.” Niinɛ, he lo nya nɔ́ ko he hia we Mawu nɛ e sa nɛ adesahi kɛ ha lɛ! Mohu ɔ, lɛ nɛ e haa adesahi nɔ́ nɛ a hia, nɛ ji​—“wami kɛ mumi kɛ níhi tsuo,” nɛ́ pu, hiɔmi kɛ zugba nɛ baa ní hu piɛɛ he. (Níts. 17:25; 1 Mose 2:7) Enɛ ɔ he ɔ, Mawu nɛ́ e haa adesahi níhi tsuo ɔ, hia we nɔ́ ko kɛ je adesahi a dɛ.

15. Mɛni blɔ nɔ Paulo gu kɛ dla Atene bi ɔmɛ a susumi nɛ a hɛɛ kaa a nɔ kuɔ pe nihi nɛ pi Hela bi ji mɛ ɔ, nɛ mɛni ji nɔ́ nɛ he hia nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ e nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi?

15 Mawu pee nɔmlɔ. Atene bi ɔmɛ he ye kaa a nɔ kuɔ pe nihi nɛ pi Hela bi ji mɛ ɔ. Se ke nɔ ko kɛ ma nɛ e je mi loo wɛtso mi nɛ e je ɔ fĩa a, lɛɛ e ní peepee ɔ teɔ si kɛ woɔ Baiblo ɔ. (5 Mose 10:17) Paulo kɛ ga kɛ nile tu anɔkuale sane nɛ ɔ he munyu. Benɛ Paulo de ke, “Nɔmlɔ kake mi nɛ [Mawu] je kɛ pee ma fɛɛ ma kɛ e mi nimli” ɔ, eko ɔ, lɔ ɔ ha nɛ nihi nɛ a ngɛ lɛ tue bue ɔ susu a yi mi. (Níts. 17:26) E ngɛ Adam nɛ adesahi tsuo je e mi ɔ he sane nɛ ngɛ Mose kekleekle womi ɔ mi ɔ he munyu tue. (1 Mose 1:26-28) Akɛnɛ adesahi tsuo je nɔ kake mi he je ɔ, wɛtso aloo ma nɛ nɔ ko je mi ɔ nɔ kuɔ we pi nɔ kpa nɔ́. Nihi nɛ a ngɛ Paulo tue bue ɔ maa nu oti nɛ ɔ sisi. Wa kaseɔ níhi fuu nɛ a he hia ngɛ nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ ɔ mi. E ngɛ mi kaa wa suɔ kaa waa kɛ ga ma tsu ní nɛ waa pee nihi nɛ a susuɔ nɔ́ he mohu lɛɛ, se wa sume nɛ waa ba Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ si loo wa tsake hɛ mi konɛ nihi a bua nɛ jɔ he.

16. Mɛni ji wa Bɔlɔ ɔ yi mi tomi kɛ ha adesahi?

16 Mawu suɔ kaa adesahi nɛ a hɛ kɛ su e he. Ke je mi ní leli nɛ a bu Paulo tue ɔ kɛ jehahi babauu susu nɔ́ he je nɛ wa ngɛ wami mi ɔ he po ɔ, a be nya tsɔɔmi kpakpa ko nɛ a ma ha ngɛ he. Se kɛ̃ ɔ, Paulo tsɔɔ yi mi tomi nɛ wa Bɔlɔ ɔ ngɛ kɛ ha adesahi ɔ, nɛ lɔ ɔ ji kaa, konɛ á “hla Mawu se blɔ, kaa eko ɔ, ke a tataa si ɔ, a maa na lɛ niinɛ lo, pohu e kɛ wa ti nɔ fɛɛ nɔ he kɛ we.” (Níts. 17:27) Mawu nɛ́ Atene bi ɔmɛ li lɛ ɔ, ji Mawu nɛ nihi tsuo ma nyɛ maa le lɛ. Anɔkuale sane ji kaa, Mawu kɛ nihi nɛ a suɔ kaa a ma hla e se blɔ, nɛ́ a kase e he ní ɔ a kpɛti kɛ we. (La 145:18) Mo kadi kaa, Paulo kɛ munyungu nɛ ji “wa” a tsu ní, nɛ́ tsɔɔ kaa lɛ hu e piɛɛ nihi nɛ e sa nɛ a “hla” Mawu se blɔ nɛ́ a “tataa si” kaa a maa na lɛ ɔ a he.

17, 18. Mɛni he je nɛ e sa nɛ adesahi nɛ a hɛ mɛ kɛ su Mawu he ɔ, nɛ mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ bɔ nɛ Paulo plɛ kɛ tsake e munyu ɔ hɛ mi konɛ e tue buli ɔmɛ a bua nɛ jɔ he ɔ mi?

17 E sa nɛ adesahi nɛ a ná suɔmi ɔ kaa a maa hɛ kɛ su Mawu he. Paulo de ke, kɛ gu Mawu nɔ ɔ “wa ngɛ wami, nɛ wa yaa nɛ wa baa, nɛ wa ngɛ.” Womi mi leli komɛ tsɔɔ kaa Paulo ngɛ munyuhi nɛ Kreta asilɛ ngmalɔ ko nɛ́ a tsɛɛ lɛ Epimenides, nɛ́ e hi si jehahi babauu nɛ́ “e he biɛ ngɛ Atene bi a kusumi mi ɔ” ngma a he munyu tue. Paulo ma nɔ́ he je nɛ e sa nɛ adesahi nɛ a hɛ mɛ kɛ su Mawu he ɔ nɔ mi. E de ke: ‘Nyɛ nitsɛmɛ nyɛ asilɛte komɛ po de ke, “Ejakaa wɔ hu e bimɛ ji wɔ.”’ (Níts. 17:28) E sa nɛ adesahi nɛ a hɛ mɛ kɛ su Mawu he, ejakaa lɛ nɛ e bɔ kekleekle nɔmlɔ nɛ́ adesahi tsuo je e mi ɔ nɛ. Bɔ nɛ pee nɛ Paulo tue buli ɔmɛ a bua nɛ jɔ e munyu ɔ he ɔ, e kɛ ga tsu ní nɛ e tsɛ munyuhi a se kɛ je Hela womihi nɛ e tue buli ɔmɛ ngɛ bumi kɛ ha mɛ ɔ mi. e Kaa bɔ nɛ Paulo pee ɔ, wɔ hu wa ma nyɛ ma tsɛ munyuhi a se kɛ je yi nɔ sane womihi kɛ ensaiklopidiahi, aloo womi kpahi a mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke wa tsɛ munyuhi nɛ a sa a se kɛ je womihi nɛ nihi buɔ mɛ kaa a da a mi ɔ, e ma nyɛ maa ye bua nihi nɛ pi Odasefohi ji mɛ ɔ konɛ a le he nɛ lakpa jami mi ní peepee komɛ je.

18 Kɛ ba si hiɛ ɔ, Paulo tu anɔkuale komɛ nɛ a he hia nɛ kɔɔ Mawu he ɔ he munyu, nɛ e kɛ ga lemi tsu ní kɛ tsake e munyu ɔ hɛ mi konɛ e tue buli ɔmɛ a bua nɛ jɔ he. Mɛni nɛ Paulo suɔ kaa Atene bi nɛ a ngɛ lɛ tue bue ɔ nɛ a pee ngɛ munyu nɛ he hia nɛ ɔ he? Oya nɔuu nɛ e tsɔɔ mɛ nɔ́ nɛ e sa nɛ a pee.

‘E Sa Nɛ Nimli Tsuo Nɛ A Ngɛ He Fɛɛ He ɔ Nɛ́ A Tsake A Tsui’ (Ní Tsumi 17:29-31)

19, 20. (a) Mɛni blɔ nɔ Paulo gu nɛ e kɛ ga tsu ní kɛ ha nɛ e pee heii kaa nile be mi kaa nɔ ko ma ja wɔhi ɔ? (b) Mɛni e he hia nɛ Paulo tue buli ɔmɛ nɛ a pee?

19 Paulo pee klaalo kaa e maa wo e tue buli ɔmɛ he wami nɛ a pee sane ɔ he nɔ́ ko. E tu níhi nɛ a ngma ngɛ Hela womihi a mi ɔ he munyu ekohu nɛ e de ke: “Enɛ ɔ he ɔ, akɛnɛ Mawu bimɛ ji wɔ he je ɔ, e sɛ nɛ wa susu kaa Nɔ nɛ e ji Mawu ɔ ngɛ kaa sika tsu aloo sika hiɔ aloo tɛ, kaa nɔ́ ko nɛ adesahi kɛ ga pee.” (Níts. 17:29) Niinɛ, ke Mawu bɔ adesahi ɔ, lɛɛ kɛ e maa ba lɛ kɛɛ nɛ Mawu maa hi kaa wɔhi nɛ adesahi pee ɔ? Ga nɛ Paulo kɛ tsu ní nɛ e kɛ mɛ susu níhi a he ɔ tsɔɔ kaa nile be mi kaa nɔ ko ma ja wɔhi nɛ adesahi pee ɔ. (La 115:4-8; Yes. 44:9-20) Munyu nɛ Paulo tu ke, “e sɛ nɛ wa” a, ha nɛ e pee gbɔjɔɔ ha e tue buli ɔmɛ kaa a maa kplɛɛ e ga womi ɔ nɔ ejakaa e ha nɛ a na kaa lɛ hu e piɛɛ he.

20 Bɔfo Paulo ha nɛ e pee heii kaa e sa nɛ e tue buli ɔmɛ nɛ a pee sane ɔ he nɔ́ ko. E de ke: “Mawu ma e hɛ ngɔ fɔ behi nɛ adesahi li níhi kaa kikɛ nɛ ɔmɛ a nɔ [nɛ́ lɔ ɔ ji kaa nɔ ko maa hi susue kaa Mawu bua maa jɔ adesahi nɛ a ja wɔ ɔ a he]; se amlɔ nɛ ɔ lɛɛ, e ngɛ nimli tsuo nɛ a ngɛ he fɛɛ he ɔ dee kaa a tsake a tsui.” (Níts. 17:30) Eko ɔ, e maa pee nihi nɛ a ngɛ Paulo tue bue ɔ a kpɛti ni komɛ nyakpɛ kaa Paulo de ke e sa nɛ a tsake a tsui. Se munyuhi nɛ a mi kuɔ nɛ Paulo tu ɔ tsɔɔ kaa Mawu ji nɔ nɛ ha mɛ wami, nɛ lɔ ɔ he ɔ, a maa bu akɔtaa kɛ ha lɛ ngɛ bɔ nɛ a kɛ a wami tsu ní ha a he. E he hia nɛ a hla Mawu se blɔ, á kase anɔkuale nɛ kɔɔ e he ɔ, nɛ a ba a je mi kaa bɔ nɛ Mawu ngɛ hlae ɔ. Ngɛ Atene bi ɔmɛ a blɔ fa mi ɔ, enɛ ɔ biɔ nɛ a nu sisi kaa wɔ jami ji yayami, nɛ e he hia nɛ a yu a he kɛ je wɔ jami he.

21, 22. Mɛni munyuhi nɛ a mi jiɔ nɛ Paulo tu kɛ gbe e munyu ɔ nya, nɛ mɛni nɛ munyu nɛ ɔmɛ tsɔɔ wɔ mwɔnɛ ɔ?

21 Paulo gbe e munyu ɔ nya kɛ munyuhi nɛ a mi jiɔ nɛ ɔ: “[Mawu] to ligbi ko, nɛ e to e yi mi kaa ngɛ jamɛ a ligbi ɔ nɔ ɔ, e maa gu nyumu ko nɛ e hla lɛ ɔ nɔ kɛ kojo nihi tsuo nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ ngɛ dami nya, nɛ e gu si nɛ e tle lɛ kɛ je gbeje ɔ nɔ kɛ ma enɛ ɔ nɔ mi kɛ ha adesahi tsuo.” (Níts. 17:31) Amlɔ nɛ ɔ nɛ a ba le kaa Mawu Kojomi Ligbi ɔ ma a, a ngɛ yi mi tomi nɛ se be nɛ a maa da nɔ kɛ ba sa we ngɛ anɔkuale Mawu ɔ ngɔ! Paulo wui kojolɔ nɛ Mawu hla a ta. Mohu ɔ, Paulo de nɔ́ ko nɛ sa kadimi ngɛ kojolɔ ɔ nɛ ɔ he. E de ke: E ba hi si kaa adesa, e gbo, nɛ Mawu tle lɛ si kɛ je gbeje!

22 Munyu nɛ ɔ nɛ Paulo tu kɛ gbe e munyu ɔ nya a tsɔɔ wɔ níhi fuu mwɔnɛ ɔ. Wa le kaa Kojolɔ ɔ nɛ Mawu hla a ji Yesu Kristo, nɔ nɛ Mawu tle lɛ si ɔ. (Yoh. 5:22) Wa le hu kaa Kojomi Ligbi ɔ maa ye jeha akpe, nɛ e ma kɛ fo. (Kpoj. 20:4, 6) Wa yi Kojomi Ligbi nɛ ma a gbeye, ejakaa wa nu sisi kaa, nihi nɛ a maa ye anɔkuale ɔ ma ná jɔɔmihi fuu. Yesu Kristo nɛ́ a tle lɛ si ɔ ji nyakpɛ nɔ́ nɛ pe kulaa, nɛ enɛ ɔ ji nɔ́ nɛ maa nɔ mi kaa wa hwɔɔ se he hɛ nɔ kami ɔ maa ba mi kokooko!

“Ni Komɛ Ba . . . He Ye” (Ní Tsumi 17:32-34)

23. Kɛ nihi pee a ní ngɛ Paulo sɛ gbi ɔ he ha kɛɛ?

23 Nihi pee a ní ngɛ blɔ ekpaekpa nɔ ngɛ Paulo munyu ɔ he. “Ni komɛ bɔni e he fɛu yemi” benɛ a nu nɛ e tu gbogboehi a si tlemi ɔ he munyu ɔ. Ni komɛ hu pee we jã se kɛ̃ ɔ, a tsakee we a tsui konɛ a ba pee Kristofohi, nɛ a ngɛ dee ke: “Wa maa bu mo tue ngɛ sane nɛ ɔ he ekohu.” (Níts. 17:32) Se kɛ̃ ɔ, a kpɛti nihi bɔɔ ko kplɛɛ sɛ gbi ɔ nɔ. Ngmami ɔ de ke: “Nyumu ɔmɛ a ti ni komɛ ba piɛɛ e he nɛ a he ye. A kpɛti ni komɛ ji Dionisio nɛ e ji kojolɔ ngɛ Areopago kojomi he ɔ, kɛ yo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Damaris ɔ, kɛ ni kpahi.” (Níts. 17:34) Jã nɔuu nɛ nihi peeɔ a ní ngɛ wa sɛ gbi ɔ he mwɔnɛ ɔ. Ni komɛ mwɔɔ a yi mi kpɔ kaa a maa ye wa he fɛu, nɛ ni komɛ hu be wa he fɛu yee se kɛ̃ ɔ, a be nɔ kplɛɛe. Se wa bua jɔɔ wawɛɛ ke a kpɛti ni komɛ kplɛɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ nɔ, nɛ a ba pɛtɛ anɔkuale ɔ he.

24. Mɛni wa ma nyɛ maa kase kɛ je munyu nɛ Paulo tu benɛ e daa si ngɛ Areopago ɔ mi?

24 Ke wa pue wa yi mi tɛ ngɛ munyuhi nɛ Paulo tu ɔ he ɔ, wa ma nyɛ maa kase níhi fuu kɛ kɔ blɔ nɔ nɛ wa maa gu kɛ tsɔɔ wa tue buli ɔmɛ níhi a nya nɛ́ a bua maa jɔ he, nɛ́ e ma plɛ a yi mi ɔ he, konɛ a na kaa níhi nɛ wa ngɛ mɛ tsɔɔe ɔ ji anɔkuale. Nɛ jehanɛ hu ɔ, wa maa na bɔ nɛ e he hia ha kaa waa to wa tsui si nɛ waa kɛ ga nɛ tsu ní kɛ tsɔɔ nihi nɛ a he lakpa tsɔɔmihi ye ɔ ní. Jehanɛ ɔ, wa ma nyɛ maa kase nɔ́ nɛ he hia nɛ ɔ. Lɔ ɔ ji: E sɛ nɛ waa ba Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ si konɛ wa tue buli ɔmɛ a bua nɛ jɔ he. Se kɛ̃ ɔ, ke wa kase bɔfo Paulo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e maa ye bua wɔ konɛ waa pee tsɔɔli nɛ a he be ngɛ fiɛɛmi mi. Jehanɛ se hu ɔ, e maa ye bua nɔ hyɛli konɛ a pee tsɔɔli nɛ a he be ngɛ asafo ɔ mi. Enɛ ɔ ma ha nɛ wa he maa su saminya, nɛ wa maa ye bua ni kpahi konɛ ‘a hla Mawu se blɔ . . . nɛ a maa na lɛ niinɛ.’​—Níts. 17:27.

c Areopago, nɛ́ e ji zugba nɛ ya hiɔwe, nɛ́ e ngɛ Akropolis yiti je kɛ yaa pusinɔ he je ɔ ji he nɛ Atene ma hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ kpeɔ ngɛ. Munyungu nɛ ji “Areopago” ɔ ma nyɛ maa da si kɛ ha ma hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ aloo zugba nɛ e ya hiɔwe ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, womi mi leli nyɛ we nɛ a tsɔɔ he tutuutu nɛ a kɛ Paulo ya a, ke ji a kɛ lɛ ya zugba nɛ ya hiɔwe ɔ nɔ aloo e kasa nya aloo a kɛ lɛ ba he kpa ko nɛ ma hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ kpeɔ ngɛ, kaa eko ɔ ngɛ jua a nɔ.

d Hela munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke “je ɔ” ji koʹsmos. Hela bi ɔmɛ ngɔɔ munyungu nɛ ɔ kɛ kaleɔ je mluku ɔ, se behi fuu ɔ, Baiblo ɔ kɛ munyungu nɛ ji koʹsmos ɔ tsuɔ ní kɛ daa si ha nimli. E ma nyɛ maa ba lɛ kaa sisi numi nɛ Hela bi ɔmɛ hɛɛ ɔ nya nɛ Paulo ngɔ munyungu nɛ ɔ kɛ tsu ní ɔ nɛ, konɛ e kɛ Hela bi ɔmɛ nɛ ya nɔ nɛ susu níhi nɛ a kɛ lɛ kpa gbi ngɛ he ɔ he.

e Paulo tsɛ e munyu ɔ se kɛ je asilɛ ko nɛ ji Phaenomena, nɛ Stoike asilɛ ngmalɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ Aratus ngma a mi. A ngma munyuhi kaa jã ngɛ Hela womi komɛ kaa Hymn to Zeus, nɛ Stoike womi ngmalɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ Cleanthes ɔ ngma a mi.