Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

YI 15

‘A Wo Asafo Ɔmɛ He Wami’

‘A Wo Asafo Ɔmɛ He Wami’

Nyɛmimɛ nɛ a ya slaa asafo ɔmɛ nɛ a woɔ mɛ he wami ɔ yeɔ bua asafo ɔmɛ nɛ a haa nɛ a he waa

A kɛ da Ní Tsumi 15:36–16:5 ɔ nɔ

1-3. (a) Mɛnɔ ji nɔ ehe nɛ e ba piɛɛ Paulo he kɛ hia blɔ kɛ ha ma se sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ, nɛ kɛ a tu e he munyu ha kɛɛ? (b) Mɛni wa maa kase ngɛ yi nɛ ɔ mi?

 BENƐ bɔfo Paulo kɛ niheyo ɔ nɛ e piɛɛ e he ɔ ngɛ nyɛɛe ngɛ ma amɛ a mi ɔ, e ngɛ e he hɛ toe wawɛɛ. Niheyo nɛ ɔ biɛ ji Timoteo. E ye maa pee jeha 20, nɛ e ji nɔ ko nɛ e ngɛ kã. Benɛ a hia blɔ kɛ je Listra kɛ Ikoniom ɔ, lɔ ɔ ha nɛ Timoteo kɛ e weku ɔ he ba kɛ. Mɛni nɛ a kɛ maa kpe ngɛ a blɔ hiami nɛ ɔ mi? Paulo ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔ mi níhi a si kpami, ejakaa enɛ ɔ ji e blɔ hiami enyɔne kɛ ha e ma se sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ. E le kaa a kɛ oslaahi kɛ si fɔfɔɛhi nɛ a mi wa maa kpe. Kɛ niheyo ɔ nɛ e piɛɛ e he ɔ maa pee e ní ha kɛɛ?

2 Paulo ngɛ nɔ mi mami ngɛ Timoteo mi pe bɔ nɛ eko ɔ, Timoteo ngɛ ngɛ́ lɛ nitsɛ e mi ɔ. Níhi nɛ ya nɔ kɛ we ɔ ha nɛ Paulo na kaa e hia nɔ ko nɛ e sa, nɛ́ e maa piɛɛ e he ngɛ e blɔ hiami ɔ mi. Paulo le kaa ní tsumi nɛ ngɛ a hɛ mi​—nɛ́ lɔ ɔ ji kaa a maa slaa asafo ɔmɛ nɛ́ á wo mɛ he wami ɔ biɔ nɛ a fia a pɛɛ si kaa a maa ya nɔ ma tsu ní tsumi ɔ, nɛ́ a ha nɛ a susumi nɛ pee kake. Mɛni ma ha nɛ eko ɔ, Paulo maa nu he jã a? Eko ɔ, nya sami nɛ́ te si ngɛ Paulo kɛ Banaba a kpɛti ɔ ma nyɛ maa pee yi mi tomi kake he je nɛ e nu he jã.

3 Ngɛ yi nɛ ɔ mi ɔ, wa maa na blɔ nɛ hi nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ tsu nya samihi a he ní. Jehanɛ se hu, wa maa kase nɔ́ he je nɛ Paulo hla Timoteo kɛ piɛɛ e he ngɛ e blɔ hiami ɔ mi ɔ, nɛ wa maa kase níhi fuu kɛ kɔ ní tsumihi nɛ he hia nɛ kpɔ mi nɔ hyɛli tsuɔ mwɔnɛ ɔ he.

“Ha Nɛ Waa Kpale Kɛ Ya Slaa Nyɛmimɛ Ɔmɛ” (Ní Tsumi 15:36)

4. Mɛni nɛ Paulo ma e juɛmi nya si kaa e maa pee ngɛ e blɔ hiami enyɔne kɛ ha e ma se sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi?

4 Ngɛ yi nɛ sɛ hlami ɔ mi ɔ, wa na bɔ nɛ nyɛmimɛ nyumuhi eywiɛ nɛ a hla mɛ​—nɛ ji Paulo, Banaba, Yuda, kɛ Silas​—fia asafo nɛ ngɛ Antiokia a kɛ ma si ha kɛ gu blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ a yi mi kpɔ mwɔmi ngɛ nɔ pomi sane ɔ he nɛ́ a ha nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ le ɔ nɔ. Mɛni Paulo pee ngɛ lɔ ɔ se? E de Banaba ke: “Amlɔ nɛ ɔ, ha nɛ waa kpale kɛ ya slaa nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ ma fɛɛ ma nɛ wa jaje Yehowa munyu ɔ ngɛ mi ɔ mi, konɛ wa ya hyɛ bɔ nɛ a ngɛ ha.” (Níts. 15:36) Pi nɛ Paulo ngɛ tsɔɔe kaa á ya slaa ni hehi nɛ a ba pee Kristofohi ɔ kɛkɛ. Ní Tsumi womi ɔ tsɔɔ wɔ yi mi tomi he je nɛ Paulo hia blɔ enyɔne kɛ ha e ma se sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ. Kekleekle ɔ, bɔ nɛ pee nɛ é ya nɔ nɛ e ha nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a le yi mi kpɔ nɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ mwɔ ɔ. (Níts. 16:4) Enyɔne, akɛnɛ Paulo hiaa blɔ kɛ ya slaa asafo ɔmɛ he je ɔ, e fia e pɛɛ si kaa e maa wo nyɛmimɛ ɔmɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi he wami. (Rom. 1:11, 12) Mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa Odasefohi asafo nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ guɔ kɛ kaseɔ nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ pee ɔ?

5. Mɛni blɔ nɔ nɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ guɔ nɛ a kɛ blɔ tsɔɔmi kɛ he wami womi haa asafo ɔmɛ?

5 Mwɔnɛ ɔ, Kristo guɔ Yehowa Odasefohi A Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ a nɔ nɛ e kɛ blɔ tsɔɔmi haa e we asafo ɔ. Nyɛmimɛ nyumuhi anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ guɔ sɛ womihi, kɛ womihi nɛ a kɛ fɔɔ Intanɛti ɔ nɔ kɛ ní nɛmɛ nɛ a print, kɛ jehanɛ asafo mi kpehi, kɛ ekpahi a nɔ nɛ a kɛ blɔ tsɔɔmi kɛ he wami womi haa asafo ɔmɛ tsuo ngɛ je kɛ wɛ. Jehanɛ hu ɔ, Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ suɔ nɛ a hɛ kɛ su asafo fɛɛ asafo he, enɛ ɔ he ɔ, a tsɔɔ kpɔ mi nɔ hyɛli nɛ a ya slaa asafo ɔmɛ. Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ hla nikɔtɔmahi akpehi abɔ nɛ́ a he su ngɛ je kɛ wɛ, konɛ a sɔmɔ kaa kpɔ mi nɔ hyɛli.

6, 7. Mɛni ji kpɔ mi nɔ hyɛli a blɔ nya ní tsumi komɛ?

6 Kpɔ mi nɔ hyɛli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ susuɔ nɔ fɛɛ nɔ nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ he, nɛ a bɔɔ mɔde kaa a maa wo nyɛmimɛ ɔmɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi he wami. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? A kaseɔ nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ nihi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi kaa Paulo pee ɔ. E de Timoteo nɛ e kɛ lɛ hia blɔ kɛ ha fiɛɛmi ní tsumi ɔ ke: “Fiɛɛ munyu ɔ; hii fiɛɛe kɛ hɛdɔ ngɛ be kpakpahi kɛ behi nɛ a mi wa a mi; kã hɛ mi, o kɛ nihi nɛ tu munyu kɛ hɛdɔ, wo ga ngɛ tsui si tomi nitsɛnitsɛ mi kɛ ní tsɔɔmi he ga lemi. . . . Tsu sane kpakpa fiɛɛlɔ ní tsumi ɔ.”​—2 Tim. 4:2, 5.

7 Ngɛ Paulo munyu nɛ ɔ nya a, kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ɔ​—kɛ e yo ɔ (ke e ngɛ yo ɔ)​—piɛɛɔ nyɛmimɛ nɛ a ya slaa mɛ ɔ a he kɛ tsuɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ fã slɔɔto ɔmɛ. Akɛnɛ a ji tsɔɔli nɛ a he be, nɛ a bua jɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he he je ɔ, a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ náa nyɛmimɛ ɔmɛ a nɔ he wami. (Rom. 12:11; 2 Tim. 2:15) Nihi nɛ a sɔmɔɔ kaa kpɔ mi nɔ hyɛli ɔ jeɔ he kɛ afɔle sami su kpo. A ngɔɔ a he kɛ haa fa a, nɛ a hiaa blɔ kɛ yaa hehi nɛ kɔɔhiɔ ɔ mi hí ngɛ kulaa kɛ hehi nɛ lejɛ ɔ yami ngɛ oslaa a. (Filip. 2:3, 4) Jehanɛ se hu ɔ, kpɔ mi nɔ hyɛli woɔ asafo ɔ he wami, a tsɔɔ mɛ ní nɛ a kɛ blɔ tsɔɔmi haa mɛ kɛ guɔ Baiblo mi munyu nɛ a tuɔ ɔ nɔ. Ke wɔ tsuo nɛ wa ngɛ asafo ɔ mi ɔ wa pue wa yi mi tɛ ngɛ a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he, nɛ wa kase mɛ ɔ, wa ma ná he se wawɛɛ.​—Heb. 13:7.

“A Sã Nya Wawɛɛ” (Ní Tsumi 15:37-41)

8. Kɛ Banaba pee e ní ngɛ Paulo nine fɔmi ɔ he ha kɛɛ?

8 Banaba kplɛɛ nɔ kaa e kɛ Paulo maa ya konɛ a ya “slaa nyɛmimɛ ɔmɛ.” (Níts. 15:36) A bla kɛ hia blɔ kɛ ha fiɛɛmi ní tsumi ɔ be ko nɛ be ɔ, nɛ a le nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ asafohi nɛ a ya slaa mɛ ɔ mi ɔ saminya. (Níts. 13:2–14:28) Lɔ ɔ e ngɛ kaa nɔ́ nɛ nile ngɛ mi kaa a ma bla kɛ tsu ní tsumi nɛ ɔ ekohu. Se kɛkɛ nɛ nyagba ko te si. Ní Tsumi 15:37 ɔ bɔ amaniɛ ke: “Banaba fia e pɛɛ si kaa e maa ngɔ Yohane nɛ a tsɛɛ lɛ ke Maako ɔ kɛ piɛɛ a he kɛ ya.” Pi nɛ Banaba ngɛ e juɛmi tsɔɔe ngɛ nɔ nɛ maa piɛɛ a he kɛ hia blɔ ɔ he. Se pe e “fia e pɛɛ si” kaa e maa ngɔ e weku no Maako kɛ piɛɛ a he ngɛ blɔ nɛ ɔ nɛ a ma hiami kɛ ha ma sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi.

9. Mɛni he je nɛ Paulo kɛ Banaba kpã we gbi ɔ?

9 Paulo kplɛɛ we nɔ. Mɛni he je? Ngmami ɔ de ke: “Se Paulo lɛɛ e bua jɔɛ he kaa a maa ngɔ [Maako] kɛ piɛɛ a he kɛ ya, akɛnɛ e kpale ngɛ a se ngɛ Pamfilia nɛ e kɛ mɛ yɛ nɛ a ya tsu ní ɔ he je.” (Níts. 15:38) Maako piɛɛ Paulo kɛ Banaba a he ngɛ a kekleekle blɔ hiami kɛ ha ma se sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi, se e ya kpale ngɛ blɔ ɔ nɔ. (Níts. 12:25; 13:13) Ngɛ a blɔ hiami ɔ sisije benɛ a ngɛ Pamfilia a, Maako je e sɔmɔmi ní tsumi ɔ he, nɛ e ho we mi ya ngɛ Yerusalɛm. Baiblo ɔ tsɔɔ we nɔ́ he je nɛ e je ɔ, se bɔfo Paulo na kaa nɔ́ nɛ Maako pee ɔ dɛ, nɛ eko ɔ, e maa hi susue ke ji e ma nyɛ maa ngɔ e hɛ kɛ fɔ Maako nɔ.

10. Benɛ Paulo kɛ Banaba sã nya se ɔ, mɛni lɛ ya nɔ?

10 Se loloolo ɔ, Banaba fia e pɛɛ si kaa e maa ngɔ Maako kɛ piɛɛ a he kɛ ya. Paulo hu fia e pɛɛ si kaa e be hae nɛ e piɛɛ a he kɛ ya. Ní Tsumi 15:39 ɔ de ke: “Enɛ ɔ ngɔ abofu kɛ ba nɛ a sã nya wawɛɛ, lɔ ɔ he ɔ, a mi gba.” Banaba sɛ lɛ mi nɛ e hia blɔ kɛ ho e we mi ya ngɛ Kipro zugba kpɔ nɛ wo bɔle lɛ ɔ nɔ, nɛ e ngɔ Maako kɛ piɛɛ e he kɛ ho. Paulo tsa e blɔ hiami kɛ ha ma se sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ. Ngmami ɔ de ke: “Paulo hla Silas, nɛ benɛ nyɛmimɛ ɔmɛ tu lɛ ngɔ wo Yehowa dloomi ɔ dɛ mi ɔ, a pue nɔ kɛ ho.” (Níts. 15:40) Paulo kɛ Silas hia blɔ kɛ ‘ya gu Siria kɛ Kilikia, nɛ a wo asafo ɔmɛ he wami.’​—Níts. 15:41.

11. Mɛni suhi lɛ maa ye bua wɔ konɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ ya nɔ nɛ hi waa kɛ nɔ ko nɛ e tɔ̃ wa nɔ ɔ wa kpɛti?

11 Sane nɛ ɔ nɛ ba a haa nɛ wa kaiɔ kaa wɔ hu wa yi mluku. Paulo kɛ Banaba ji nihi nɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ tsɔ mɛ. Nɛ e ma nyɛ maa ba lɛ kaa pee se ɔ, a hla Paulo kɛ piɛɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ a he. Se kɛ̃ ɔ, mluku nɛ wa yi ɔ ha nɛ Paulo kɛ Banaba nyɛ we nɛ a ye a he nɔ ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔ mi. Anɛ a ngmɛ blɔ nɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔ puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ lo? Dɛbi. E ngɛ mi kaa a yi mluku mohu lɛɛ, se a ji nyumuhi nɛ a baa a he si, nɛ a bɔ mɔde kaa a maa kase Kristo. E ngɛ heii kaa pee se ɔ, a ngɔ a sibi a nɔ tɔmi kɛ ke, nɛ a ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa hi a kpɛti ekohu. (Efe. 4:1-3) Pee se ɔ, Paulo kɛ Maako bla kɛ tsu sɔmɔmi ní tsumi ɔ ekohu. a​—Kol. 4:10.

12. Mɛni suhi nɛ e sa nɛ nɔ hyɛli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ nɛ́ a je lɛ kpo kɛ tsɔɔ kaa a ngɛ Paulo kɛ Banaba kasee?

12 E ngɛ mi kaa Paulo kɛ Banaba mi mi fu ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔ mi mohu lɛɛ, se pi jã nɛ nyumu nɛ ɔmɛ ngɛ. Banaba ji nɔ ko nɛ e mi mi jɔ, nɛ́ e yeɔ bua e nyɛmimɛ ɔmɛ, enɛ ɔ he ɔ, nyɛmimɛ ɔmɛ kɛ biɛ nɛ ji Yosef ɔ tsɛ we lɛ, mohu ɔ a ha lɛ biɛ nɛ ji Banaba nɛ́ e sisi ji “Bua Womi Bi.” (Níts. 4:36) Paulo hu ji nɔ ko nɛ e mi mi jɔ, nɛ́ e susuɔ nɔ he. (1 Tɛs. 2:7, 8) E sa nɛ Kristofohi nɔ hyɛli, nɛ́ kpɔ mi nɔ hyɛli hu piɛɛ he ɔ nɛ a bɔ mɔde wawɛɛ nɛ a kase Paulo kɛ Banaba kɛ gu a he si nɛ a maa ba, nɛ́ a kɛ nikɔtɔma kpahi kɛ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ maa hi si ngɛ mi mi jɔmi mi ɔ nɔ.​—1 Pet. 5:2, 3.

‘A Tuɔ E He Munyu Kpakpa’ (Ní Tsumi 16:1-3)

13, 14. (a) Mɛnɔ ji Timoteo, nɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Paulo kɛ lɛ kpe? (b) Mɛni ha nɛ Paulo bua ba jɔ Timoteo he wawɛɛ ɔ? (d) Mɛni blɔ nya ní tsumi nɛ a kɛ wo Timoteo dɛ?

13 Ngɛ Paulo blɔ hiami enyɔne kɛ ha e ma se sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi ɔ, e ya slaa asafo nɛ ngɛ Galatia, nɛ́ ji kpokpa nɛ ngɛ Roma nɔ yemi sisi ɔ. Bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, ‘e ba su Derbe nɛ e tsa nɔ kɛ ya Listra.’ Ngmami ɔ de kɛ piɛɛ he ke: “Kaselɔ ko ngɛ lejɛ ɔ nɛ a tsɛɛ lɛ ke Timoteo, Yuda yo ko nɛ e he ye ɔ binyumu ji lɛ, se e tsɛ ɔ lɛɛ Hela no.”​—Níts. 16:1. b

14 E ngɛ heii kaa, Paulo kɛ Timoteo weku ɔ ya kpe benɛ e hia blɔ kekleekle kɛ ya lejɛ ɔ maa pee jeha 47 K.F.S. ɔ. Ngɛ e slaami enyɔne ɔ mi maa pee jeha enyɔ loo etɛ se ɔ, Paulo bua ba jɔ niheyo Timoteo he wawɛɛ. Mɛni he je? Ejakaa ‘nyɛmimɛ ɔmɛ tuɔ e he munyu kpakpa.’ Timoteo ná biɛ kpakpa ngɛ asafo nɛ e ngɛ mi ɔ mi, nɛ asafohi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ hu bua jɔ e he. Ngmami ɔ tsɔɔ kaa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Listra kɛ Ikoniom nɛ a he kɛmi maa pee kilomita 30 ɔ tuɔ Timoteo he munyu kpakpa. (Níts. 16:2) Ngɛ mumi klɔuklɔu ɔ blɔ tsɔɔmi nya a, nikɔtɔma amɛ ngɔ blɔ nya ní tsumihi nɛ a mi jiɔ kɛ wo Timoteo dɛ​—kaa e piɛɛ Paulo kɛ Silas a he kɛ hia blɔ kɛ ya tsu sɔmɔmi ní tsumi ɔ.​—Níts. 16:3.

15, 16. Mɛni lɛ ha nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ tuɔ Timoteo he munyu kpakpa a?

15 Mɛni ha nɛ Timoteo ná biɛ kpakpa benɛ e ji niheyo ɔ? Anɛ nile nɛ e ngɛ, e he fɛu aloo nyɛmihi nɛ e ngɛ ɔ he je lo? Behi fuu ɔ, ní nɛ ɔmɛ ji níhi nɛ adesahi a bua jɔɔ he. Be ko mi ɔ, gbalɔ Samuel po ha nɛ bɔ nɛ nɔ ko ngɛ ha ngɛ kpo nɔ ɔ ná e nɔ he wami. Se kɛ̃ ɔ, Yehowa kai lɛ kaa: ‘Bɔ nɛ adesa hyɛɛ nɔ́ ha a, pi jã nɛ Mawu hyɛɛ nɔ́, nɔmlɔ adesa lɛɛ e hyɛɛ nɔ́ nɛ hɛngmɛ naa, se Yehowa hyɛɛ tsui mi.’ (1 Sam. 16:7) Lɔ ɔ he ɔ, pi nyɛmihi nɛ Timoteo ngɛ ɔ he je nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ tuɔ e he munyu kpakpa a, se mohu su kpakpahi nɛ e ngɛ ɔ he je.

16 Jeha komɛ a se ɔ, bɔfo Paulo tu su kpakpa komɛ nɛ Timoteo ngɛ ɔ a he munyu. Paulo tu su nɛ Timoteo ngɛ, bɔ nɛ e kɛ e he saã afɔle ha, kɛ bɔ nɛ e kɛ hɛdɔ tsuɔ sɔmɔmi ní tsumi nɛ a kɛ wo e dɛ ha a he munyu. (Filip. 2:20-22) Jehanɛ hu ɔ, a le Timoteo kaa nɔ ko nɛ e jeɔ “hemi kɛ yemi nɛ osato be mi” ɔ kpo.​—2 Tim. 1:5.

17. Kɛ nihewi kɛ yihewi ma plɛ kɛ kase Timoteo ha kɛɛ?

17 Mwɔnɛ ɔ, nihewi kɛ yihewi fuu kaseɔ Timoteo kɛ gu su kpakpahi nɛ a jeɔ lɛ kpo ɔ nɔ. Jã nɛ a peeɔ haa nɛ a náa biɛ kpakpa ngɛ Yehowa kɛ e we bi a hɛ mi, be mi nɛ a wɛ lolo po. (Abɛ 22:1; 1 Tim. 4:15) A jeɔ hemi kɛ yemi nɛ osato be mi ɔ kpo, nɛ a ha we nɛ a ní peepee ngɛ nyɛmimɛ a kpɛti ɔ nɛ hi ekpa ngɛ bɔ nɛ a peeɔ a ní ha ke a be nyɛmimɛ a kpɛti ɔ he. (La 26:4) Enɛ ɔ ha nɛ nihewi kɛ yihewi fuu tsuɔ ní tsumihi nɛ a he hia ngɛ asafo ɔ mi kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Timoteo blɔ fa mi ɔ. A haa nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ bua jɔɔ ke a ba pee fiɛɛli, nɛ a jɔɔ a wami nɔ ha Yehowa nɛ a baptisi mɛ!

“A He Wa Ngɛ Hemi Kɛ Yemi ɔ Mi” (Ní Tsumi 16:4, 5)

18. (a) Mɛni blɔ nya ní tsumihi nɛ Paulo kɛ Banaba nine su nɔ ngɛ blɔhi nɛ a hia kɛ ya tsu a sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi? (b) Mɛni jɔɔmi nɛ asafo ɔmɛ ná?

18 Paulo kɛ Timoteo bla kɛ tsu ní jehahi babauu. Ngɛ blɔhi nɛ a hia ngɛ a sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi ɔ, a tsu níhi nɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ kɛ wo a dɛ ɔ he ní. Baiblo ɔ de ke: “Benɛ a ngɛ ma amɛ a nɔ kpae ɔ, a ngɔ mlaahi nɛ bɔfo ɔmɛ kɛ nikɔtɔma amɛ nɛ a ngɛ Yerusalɛm ɔ wo ɔ kɛ ngɛ mɛ hae konɛ a ye nɔ.” (Níts. 16:4) E ngɛ heii kaa asafo ɔmɛ kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ je bɔfo ɔmɛ kɛ nikɔtɔma amɛ nɛ́ a ngɛ Yerusalɛm ɔ a ngɔ ɔ tsu ní. Enɛ ɔ nɛ a pee ɔ ha nɛ “asafo ɔmɛ ya nɔ nɛ a he wa ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi, nɛ daa ligbi ɔ, a he ngɛ hiɛe.”​—Níts. 16:5.

19, 20. Mɛni he je nɛ e sa nɛ Kristofohi nɛ a bu “ni nɛmɛ nɛ a ngɛ hɛ mi nyɛɛe” ɔ tue ɔ?

19 Jã nɔuu nɛ Yehowa Odasefohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ, náa jɔɔmihi kɛ jeɔ Yehowa ngɔ ke a bu blɔ tsɔɔmihi nɛ je “ni nɛmɛ nɛ a ngɛ hɛ mi nyɛɛe” ngɛ a kpɛti ɔ a ngɔ ɔ tue. (Heb. 13:17) Akɛnɛ je ɔ su ngɛ tsakee be fɛɛ be he je ɔ, e he hia wawɛɛ nɛ waa bu blɔ tsɔɔmi nɛ je “tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ” ngɔ ɔ tue, nɛ wa kɛ tsu ní. (Mat. 24:45; 1 Kor. 7:29-31) Jã nɛ wa maa pee ɔ ma ha nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi maa wa, nɛ e be hae nɛ je ɔ nɛ wo wa he mu.​—Yak. 1:27.

20 E ji anɔkuale kaa Kristofohi nɛ a ji nɔ hyɛli mwɔnɛ ɔ, nɛ́ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ hu piɛɛ he ɔ yi mluku kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Paulo, Banaba, Maako kɛ nikɔtɔma kpahi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ a blɔ fa mi ɔ. (Rom. 5:12; Yak. 3:2) Se akɛnɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ kɛ Mawu Munyu ɔ tsuɔ ní saminya, nɛ a nyɛɛɔ nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ bɔfo ɔmɛ pee ɔ se pɛpɛɛpɛ he je ɔ, wa ma nyɛ ma he mɛ maa ye. (2 Tim. 1:13, 14) Enɛ ɔ he ɔ, asafo ɔmɛ tsuo a he waa ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi.