Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

YI 11

“Bua Jɔmi Kɛ Mumi Klɔuklɔu Ya Nɔ Nɛ E Hyi Kaseli Ɔmɛ Tɔ”

“Bua Jɔmi Kɛ Mumi Klɔuklɔu Ya Nɔ Nɛ E Hyi Kaseli Ɔmɛ Tɔ”

Nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase kɛ je Paulo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi ke nihi bui sane kpakpa a tue

A kɛ da Ní Tsumi 13:1-52 ɔ nɔ

1, 2. Mɛni blɔ nɔ nɛ Banaba kɛ Saulo a ní tsumi ɔ je e kpa ngɛ ma se sane kpakpa fiɛɛli kpa amɛ a nɔ́ ɔ he, nɛ kɛ a ní tsumi ɔ ma ha nɛ́ munyu nɛ ngɛ Ní Tsumi 1:8 ɔ nɛ ba mi ha kɛɛ?

 E JI bua jɔmi ligbi kɛ ha Antiokia asafo ɔ. Ngɛ gbali ɔmɛ kɛ tsɔɔli ɔmɛ a kpɛti ɔ, Banaba kɛ Saulo ji nihi nɛ mumi klɔuklɔu ɔ hla kaa a ya fiɛɛ sane kpakpa a ngɛ hehi nɛ a kɛ ɔ. a (Níts. 13:1, 2) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a tsɔ nyumuhi nɛ́ a he su be ko kaa a ya fiɛɛ sane kpakpa a. Se hehi nɛ a tsɔ mɛ kɛ ya a ji hehi nɛ́ Kristofohi ngɛ lejɛ ɔ momo. (Níts. 8:14; 11:22) Se amlɔ nɛ ɔ lɛɛ, a maa tsɔ Banaba kɛ Saulo kɛ Yohane Maako nɛ́ e ma tsu ní kaa a sɔmɔlɔ ɔ, konɛ a ya fiɛɛ kɛ ha nihi nɛ a nui sane kpakpa a hyɛ ɔ.

2 Maa pee jeha 14 nɛ sɛ hlami ɔ, Yesu de e se nyɛɛli ɔmɛ ke: “Nyɛ maa pee ye we odasefohi ngɛ Yerusalɛm, kɛ Yudea tsuo, kɛ Samaria, kɛ yaa su zugba a nɔ hehi nɛ a kɛ wawɛɛ ɔ.” (Níts. 1:8) Banaba kɛ Saulo nɛ́ a tsɔ konɛ a ya fiɛɛ ngɛ ma se ɔ, ma ha nɛ Yesu gbami nɛ ɔ nɛ ba mi! b

‘Nyɛ Je Mɛ Kɛ Ha Ní Tsumi ɔ’ (Ní Tsumi 13:1-12)

3. Mɛni ha nɛ blɔ hiami kɛ ya hehi nɛ a kɛ ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ he wa a?

3 Mwɔnɛ ɔ, a pee lɔle kɛ kɔɔhiɔ mi lɛ nɛ e haa nɛ nihi hiaa blɔ kɛ yaa he tsitsaa ngɛ ngmlɛfia kake loo enyɔ pɛ mi. Se pi jã nɛ níhi ngɛ ngɛ́ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi. Ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, blɔ titli nɛ a guu nɔ kɛ hiaa blɔ ji kaa, a nyɛɛɔ ngɛ nane blɔhi nɛ a nɔ dɛ kpakpa ko ɔ nɔ. Ligbi kake blɔ nyɛɛmi heɔ mɛ maa pee kilomita 30, nɛ enɛ ɔ haa nɛ pɔ tɔɔ a he wawɛɛ! c Enɛ ɔ he ɔ, Banaba kɛ Saulo le kaa, blɔ hiami ɔ be gbɔjɔɔ pee, ejakaa e biɔ mɔde bɔmi wawɛɛ kɛ he kɛ afɔle sami.​—Mat. 16:24.

4. (a) Jije blɔ tsɔɔmi kaa a hla Banaba kɛ Saulo ɔ je, nɛ kɛ nyɛmimɛ ɔmɛ pee a ní ngɛ a hlami ɔ he ha kɛɛ? (b) Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ fĩ nihi nɛ a nine su sɔmɔmi he blɔhi a nɔ ngɛ asafo ɔ mi ɔ se?

4 Se mɛni he je nɛ mumi klɔuklɔu ɔ kɛ blɔ tsɔɔmi ha kaa a ‘je Banaba kɛ Saulo kɛ ha ní tsumi ɔ’? (Níts. 13:2) Baiblo ɔ tsɔɔ we. Se wa le kaa mumi klɔuklɔu ɔ lɛ e kɛ blɔ tsɔɔmi ha kaa a hla nyumu nɛ ɔmɛ. Odase ko be nɛ́ tsɔɔ kaa gbali ɔmɛ kɛ tsɔɔli ɔmɛ nɛ a ngɛ Antiokia a tu munyu kɛ si yi mi kpɔ nɛ ɔ. Mohu ɔ, a fĩ a hlami ɔ se. Moo hyɛ bɔ nɛ Banaba kɛ Saulo maa nu he ha be mi nɛ a nyɛmimɛ Kristofo ɔmɛ hɛ kɔ̃ɛ a nɔ, se mohu ɔ, a ha hwɔ nɛ a sɔle nɛ “a ngɔ a ninehi kɛ pue a nɔ nɛ a wo mɛ blɔ” ɔ. (Níts. 13:3) Wɔ hu e sa nɛ waa pee nɔ́ nɛ wa ma nyɛ kɛ ye bua nihi nɛ a nine su sɔmɔmi he blɔhi a nɔ ngɛ asafo ɔ mi ɔ, nɛ́ nihi nɛ a hla mɛ kaa nɔ hyɛli ngɛ asafo ɔ mi ɔ hu piɛɛ he ɔ. E sɛ nɛ wa hɛ nɛ kɔ̃ nihi nɛ a nine su he blɔ nɛ ɔmɛ a nɔ ɔ nɔ, mohu ɔ, e sa nɛ waa “bu mɛ wawɛɛ nitsɛ ngɛ suɔmi mi ngɛ a ní tsumi ɔ he je.”​—1 Tɛs. 5:13.

5. Moo tsɔɔ bɔ nɛ fiɛɛmi ngɛ́ Kipro zugba kpɔ nɛ wo bɔle lɛ ɔ nɔ ɔ ngɛ ha.

5 Benɛ Banaba kɛ Saulo nyɛɛ kɛ ya su Seleukia ngɛ́ lɛ si dami he nɛ ngɛ Antiokia kasa nya a, a sɛ lɛ mi kɛ ya Kipro zugba kpɔ nɛ wo bɔle lɛ ɔ nɔ, maa pee kilomita 200 blɔ nyɛɛmi. d Akɛnɛ Banaba je Kipro he je ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa lɔ ɔ ha nɛ e suɔ wawɛɛ kaa e maa ngɔ sane kpakpa a kɛ ba ha e ma a mi bi ɔmɛ. Benɛ a ba su Salamis, nɛ́ ji ma nɛ ngɛ zugba kpɔ ɔ puje he je ɔ nɔ ɔ, oya nɔuu nɛ “a bɔni Mawu munyu ɔ jajemi ngɛ Yuda bi ɔmɛ a kpe he ɔmɛ.” e (Níts. 13:5) Banaba kɛ Saulo nyɛɛ kɛ kpa Kipro ma a mi tsuo, nɛ e ma nyɛ maa ba lɛ kaa a fiɛɛ ngɛ ma nguahi nɛ a na ngɛ a blɔ nyɛɛmi ɔ mi ɔ a mi. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa a nyɛɛ maa pee kilomita 160!

6, 7. (a) Mɛnɔ ji Sɛgio Paulos, nɛ mɛni he je nɛ Baa-Yesu ka kaa e maa tsi e nya konɛ e ko kplɛɛ sane kpakpa a nɔ ɔ? (b) Mɛni Saulo pee kɛ tsi Baa-Yesu nya?

6 Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, Kipro ma a mi bi ɔmɛ jaa lakpa mawuhi. Banaba kɛ Saulo na enɛ ɔ heii benɛ a ya su Pafos ngɛ zugba kpɔ ɔ pusinɔ he je ɔ. Ngɛ lejɛ ɔ, a kɛ “Baa-Yesu, nɛ e ji kunya yelɔ kɛ lakpa gbalɔ ɔ” ya kpe. Nɛ “e kɛ amlaalo Sɛgio Paulos nɛ e ji nyumu ní lelɔ ɔ lɛ ngɛ.” f Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, Roma bi fuu nɛ a he biɛ, kɛ nihi nɛ a ji ní leli kaa Sɛgio Paulos ɔ po ya biɔ yemi kɛ buami kɛ jeɔ kunya yeli aloo dodoe mi hyɛli a ngɔ ke a maa mwɔ yi mi kpɔhi nɛ a he hia ngɛ ní komɛ a he. Se kɛ̃ ɔ, Sɛgio Paulos bua jɔ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ he, nɛ e “suɔ wawɛɛ kaa e maa bu Mawu munyu ɔ tue.” Se Baa-Yesu, nɛ́ e ní tsumi ɔ he je ɔ a tsɛɛ lɛ hu ke Elimas, nɛ́ e sisi ji “Kunya Yelɔ” ɔ bua jɔɛ enɛ ɔ he.​—Níts. 13:6-8.

7 Baa-Yesu te si kɛ si Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ. Blɔ pɛ nɛ e ma nyɛ maa gu nɔ kɛ po blɔ nya nɛ e ngɛ kaa Sɛgio Paulos ga wolɔ ɔ he piɛ ji kaa, e “maa kpale amlaalo ɔ kɛ je hemi kɛ yemi ɔ he.” (Níts. 13:8) Se Saulo be kplɛɛe nɛ kunya yelɔ nɛ ɔ nɛ e puɛ Sɛgio Paulos juɛmi. Lɔ ɔ mɛni Saulo pee? Ngmami ɔ de ke: “Kɛkɛ nɛ mumi klɔuklɔu hyi Saulo nɛ a tsɛɛ lɛ ke Paulo hulɔ ɔ tɔ, nɛ e hyɛ [Baa-Yesu] hɛ mi totooto nɛ e de ke: ‘Oo nyumu nɛ ojo fiami kɛ yayami slɔɔtohi tsuo hyi mo tɔ, mo Abosiami bi, mo nɛ o ji nɔ́ kpakpa fɛɛ nɔ́ kpakpa he he nyɛlɔ, Yehowa blɔ ɔmɛ nɛ a da nɛ o ngɛ mɛ kpɛ̃e ɔ, o be kpae lo? Hyɛ! Yehowa nine fɔɔ si ngɛ o nɔ, nɛ o hɛ ngmɛ ma yu, nɛ o be pu la nae kɛ ma ya su be ko.’ Amlɔ nɔuu nɛ afua nɛ e mi ti kɛ diblii nɔ e nɔ, nɛ e bɔni si tataami nɛ e ngɛ nɔ ko hlae nɛ e ta e dɛ mi nɛ e tsɔɔ lɛ blɔ.” g Mɛni lɛ je nyakpɛ nɔ́ nɛ ɔ mi kɛ ba? Ngmami ɔ de ke: “Kɛkɛ nɛ benɛ amlaalo ɔ na nɔ́ nɛ ba a, e he ye, ejakaa e nya kpɛ e he ngɛ Yehowa tsɔɔmi ɔ he.”​—Níts. 13:9-12.

Kaa bɔ nɛ Paulo pee ɔ, wɔ hu waa kɛ kã fãa anɔkuale ɔ he ke waa kɛ si temi kɛ womi kpe po

8. Kɛ wa ma plɛ kɛ kase kã nɛ Paulo pee ɔ ha kɛɛ mwɔnɛ ɔ?

8 Paulo ha we nɛ Baa-Yesu nɛ e wo e he gbeye. Jã kɛ̃ nɛ ke si temi kɛ woli ngɛ hlae nɛ a puɛ nihi nɛ a bua jɔ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ he ɔ a hemi kɛ yemi ɔ, wa peeɔ kã nɛ wa fãa anɔkuale ɔ he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sa nɛ wa ha nɛ wa “munyuhi nɛ ngɔ, nɛ ngo nɛ hi mi.” (Kol. 4:6) Se ngɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, wa peeɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ konɛ waa ye bua nihi nɛ a bua jɔ anɔkuale ɔ he ɔ konɛ a ya nɔ nɛ a kase Yehowa he ní ke lɔ ɔ ma ha nɛ nihi a mi mi nɛ fu po. Nɛ jã kɛ̃ nɛ e sɛ nɛ waa ye gbeye kaa wa ma kpa lakpa jami nɛ́ e ngɛ ‘Yehowa blɔ ɔmɛ nɛ a da a kpɛ̃e’ kaa bɔ nɛ Baa-Yesu pee ɔ he bo. (Níts. 13:10) Kaa bɔ nɛ Paulo pee ɔ, wa suɔ nɛ waa tu anɔkuale ɔ he munyu kɛ kã, nɛ waa ye bua nihi nɛ a bua jɔ anɔkuale ɔ he ɔ. E ngɛ mi kaa mwɔnɛ ɔ, Mawu ha we wɔ he wami nɛ wa kɛ pee nyakpɛ ní kaa bɔ nɛ Paulo pee ɔ mohu lɛɛ, se wa ngɛ nɔ mi mami kaa e maa ngɔ e mumi klɔuklɔu ɔ kɛ ye bua tsui kpakpatsɛmɛ konɛ a ba le anɔkuale ɔ.​—Yoh. 6:44.

“He Wami Womi Munyu” (Ní Tsumi 13:13-43)

9. Mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ Paulo kɛ Banaba pee kɛ ha nyumuhi nɛ a ngɛ hɛ mi nyɛɛe ngɛ asafo ɔ mi mwɔnɛ ɔ?

9 E ngɛ heii kaa tsakemi ko ya nɔ benɛ Paulo, Banaba kɛ Maako je Pafos, nɛ́ a sɛ lɛ mi kɛ hia blɔ maa pee kilomita 250 kɛ ho Perga nɛ ngɛ wo ɔ nya ngɛ Asia Nyafii ɔ nɔ ya a. Ngɛ Ní Tsumi 13:13 ɔ, a kale kuu nɛ ɔ kaa “Paulo kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ.” Munyu nɛ ɔ nɛ a kɛ tsu ní ɔ tsɔɔ kaa Paulo bɔni nyumu nɛ ɔmɛ a hɛ mi nyɛɛmi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ́ ko be Baiblo ɔ mi nɛ tsɔɔ kaa Banaba je Paulo he hunga. Mohu ɔ, nyumu enyɔ nɛ ɔmɛ pee kake kɛ tsu ní tsumi nɛ a kɛ wo a dɛ ɔ. Paulo kɛ Banaba pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha nyumuhi nɛ a ngɛ hɛ mi nyɛɛe ngɛ asafo ɔ mi mwɔnɛ ɔ. Wa bɔɛ mɔde kaa wa ma ha nɛ nihi nɛ a na wɔ kaa wa he hia pe ni kpahi, ejakaa wa kaiɔ Yesu munyu nɛ ji: “Nyɛ tsuo ɔ, nyɛmimɛ ji nyɛ” ɔ. Nɛ e de kɛ piɛɛ he ke: “Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e woɔ e he nɔ ɔ, a maa ba lɛ si, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e baa e he si ɔ, a ma wo e nɔ.”​—Mat. 23:8, 12.

10. Moo kale bɔ nɛ blɔ hiami kɛ je Perga kɛ ya Antiokia nɛ ngɛ Pisidia a ngɛ ha.

10 Benɛ a ba su Perga a, Yohane Maako kpale kɛ je Paulo kɛ Banaba he, nɛ e ho Yerusalɛm ya. Baiblo ɔ tsɔɔ we yi mi tomi he je nɛ e je a he tlukaa a. Paulo kɛ Banaba tsa a blɔ hiami ɔ nɔ, nɛ a je Perga kɛ ya Antiokia nɛ ngɛ Pisidia, nɛ́ ji ma ngua nɛ ngɛ Galatia kpokpa a nɔ ɔ. Blɔ hiami nɛ ɔ be gbɔjɔɔ ejakaa Antiokia nɛ ngɛ Pisidia a ngɛ yokuhi nɛ a ya hiɔwe ɔ a he. Akɛnɛ juli poɔ blɔ nɛ a tuaa nihi ngɛ blɔ ɔ nɔ he je ɔ, e ngɛ gbeye kaa blɔ hiali maa gu lejɛ ɔ. Ngɛ nyagba nɛ ɔmɛ a se ɔ, e ma nyɛ maa pee kaa Paulo be nɔmlɔ tso mi he wami ngɛ jamɛ a be ɔ mi. h

11, 12. Benɛ Paulo tu munyu ngɛ kpe he ɔ ngɛ Antiokia nɛ ngɛ Pisidia a, mɛni blɔ nɔ e gu kɛ ha nɛ e tue buli ɔmɛ a bua jɔ e sɛ gbi ɔ he?

11 Benɛ Paulo kɛ Banaba ya su Antiokia nɛ ngɛ Pisidia a, a ya kpe he ɔ ngɛ Hejɔɔmi ligbi ɔ nɔ. Ngmami ɔ de ke: “Benɛ a kane Mlaa a kɛ Gbali ɔmɛ ngɛ ni ɔmɛ a hɛ mi ta a, kpe he ɔ nɔ hyɛli ɔmɛ ngɔ sɛ gbi kɛ ya ha mɛ ke: ‘Nyumuhi, nyɛmimɛ, ke nyɛ ngɛ he wami womi munyu ko kɛ ha ni ɔmɛ ɔ, nyɛ de.’” (Níts. 13:15) Paulo te si da si nɛ e tu munyu.

12 Paulo je e munyu ɔ sisi kɛ munyu nɛ ji: “Nyumuhi, Israel bi, kɛ nyɛ ni kpahi nɛ nyɛ yeɔ Mawu gbeye.” (Níts. 13:16) Nihi nɛ Paulo kɛ ngɛ munyu tue ɔ ji Yuda bi kɛ Ma Je Li nɛ a tsake kɛ ba sɛ Yuda jami ɔ mi. Nyumu nɛ ɔmɛ kplɛɛ we Yesu nɔ kaa lɛ ji Mesia a lolo. Lɔ ɔ mɛni blɔ nɔ nɛ Paulo gu nɛ e kɛ mɛ susu níhi a he? Kekleekle ɔ, Paulo tu Israel bi ɔmɛ a yi nɔ sane he munyu. E tsɔɔ bɔ nɛ Yehowa ‘wo nimli ɔmɛ a nɔ benɛ a hi si ngɛ Egipt zugba a nɔ kaa nibwɔhi ɔ,’ kɛ bɔ nɛ e “to e tsui si ha mɛ ngɛ nga a nɔ” jeha 40 benɛ e je mɛ kɛ je Egipt se ɔ. Jehanɛ hu ɔ, Paulo tsɔɔ bɔ nɛ Yehowa ye bua Israel bi ɔmɛ ha nɛ a nine su Si Womi Zugba a nɔ, kɛ bɔ nɛ Yehowa “gba a zugba a kɛ ha mɛ kaa weto ní” ɔ. (Níts. 13:17-19) Ni komɛ tsɔɔ kaa e ma nyɛ maa pee kaa Ngmami ɔ mi munyuhi nɛ a kane kɛ ha ni ɔmɛ ngɛ Hejɔɔmi ligbi ɔ nɔ ɔ ji níhi nɛ Paulo tu a he munyu ngɛ e munyu ɔ mi. Ke jã ji sane ɔ, lɛɛ enɛ ɔ hu ji nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ tsɔɔ kaa Paulo le blɔ nɔ nɛ e maa gu kɛ “plɛ níhi tsuo kɛ ha nimli slɔɔtoslɔɔtohi tsuo.”​—1 Kor. 9:22.

13. Mɛni wa maa pee kɛ ha nɛ wa munyu ɔ nɛ ta wa tue buli ɔmɛ a tsui he?

13 Wɔ hu e sa nɛ wa ha nɛ wa munyu ɔ nɛ ta nihi nɛ wa fiɛɛɔ kɛ haa mɛ ɔ a tsui he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke wa le níhi nɛ nɔ ko heɔ yeɔ ɔ, e ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa hla munyuyihi nɛ nɔ ɔ bua maa jɔ he. Jehanɛ se hu ɔ, wa ma nyɛ ma tsɛ ngmamihi nɛ nɔ ɔ le momo ɔ a se. Be komɛ ɔ, e maa hi kaa wa ma ha nɛ nɔ ɔ nɛ e kane ngmami ɔ ngɛ lɛ nitsɛ e Baiblo ɔ mi. Mo hla blɔhi a nɔ nɛ o maa gu kɛ ha nɛ o munyu ɔ nɛ ta o tue buli ɔmɛ a tsui he.

14. (a) Kɛ Paulo je sane kpakpa nɛ kɔɔ Yesu he ɔ sisi ha kɛɛ ngɛ e munyu ɔ mi, nɛ mɛni kɔkɔ bɔmi nɛ e kɛ ha? (b) Kɛ Paulo tue buli ɔmɛ pee a ní ha kɛɛ ngɛ e munyu ɔ he?

14 Enɛ ɔ se ɔ, Paulo tsɔɔ bɔ nɛ “Yesu, yi wami helɔ ɔ” je Israel matsɛmɛ ɔmɛ a weku kpa a mi kɛ ba ha, nɛ e tsɔɔ bɔ nɛ Yohane Nɔ Baptisilɔ ɔ sɛ Yesu hlami kɛ ba ha nɛ́ e ba tsɔɔ nihi ní konɛ a kplɛɛ Yesu nɔ ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, Paulo tsɔɔ bɔ nɛ a gbe Yesu, kɛ bɔ nɛ a tle lɛ si kɛ je gbeje ɔ ha. (Níts. 13:20-37) Paulo de ke: “Enɛ ɔ he ɔ, nyɛmimɛ, nyɛ ná nɛ nyɛɛ le kaa kɛ gu nɔ nɛ ɔ nɔ ɔ, a ngɛ yayami pami jajee kɛ ngɛ nyɛ tsɔɔe . . . Kɛ gu nɔ nɛ ɔ lɛɛ e nɔ ɔ, a woɔ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e heɔ yeɔ ɔ nguɔ.” Lɔ ɔ se ɔ, Paulo bɔ e tue buli ɔmɛ kɔkɔ ke: “Nyɛɛ hyɛ nɛ hi konɛ níhi nɛ a de ngɛ Gbali ɔmɛ a mi ɔ nɛ a ko ba nyɛ nɔ: ‘Nyɛ nihi a he fɛu yeli, nyɛɛ hyɛ, nɛ e pee nyɛ nyakpɛ, nɛ nyɛ hɛ mi nɛ kpata, ejakaa i ngɛ ní tsumi ko tsue ngɛ nyɛ ligbi ɔmɛ a mi, ní tsumi ko nɛ ke nɔ ko de nyɛ bɔ nɛ e ngɛ ha fitsofitso po ɔ, nyɛ be hee maa ye gblegbleegble.’” Bɔ nɛ Paulo tue buli ɔmɛ pee a ní ha ngɛ e munyu ɔ he ɔ sa kadimi wawɛɛ. Ngmami ɔ de ke: “Ni ɔmɛ kpa mɛ pɛɛ kaa a ba tu ní nɛ ɔmɛ a he munyu ngɛ He Jɔɔmi Ligbi nɛ e maa ba a nɔ.” Jehanɛ hu ɔ, benɛ a je kpe he ɔ, “Yuda bi kɛ nihi nɛ a tsake kɛ ba Yuda bi ɔmɛ a jami ɔ mi ɔ, a kpɛti nihi fuu nɛ́ a jaa Mawu ɔ nyɛɛ Paulo kɛ Banaba a se.”​—Níts. 13:38-43.

“Wa Dɔ Wa Yi Kɛ Yaa Je Ma Amɛ A Ngɔ” (Ní Tsumi 13:44-52)

15. Mɛni ba ngɛ Hejɔɔmi ligbi ɔ nɔ benɛ Paulo tu e munyu ɔ se ɔ?

15 Ngɛ Hejɔɔmi ligbi nɛ nyɛɛ se ɔ nɔ ɔ, “lɔ ɔ ji kaa ma a tsuo” ba bua a he nya konɛ a bu Paulo tue. Se enɛ ɔ ngɔɛ Yuda bi komɛ a nya, nɛ “a bɔni musu bɔmi munyuhi tumi kɛ bɔni nɔ́ nɛ Paulo ngɛ dee ɔ simi.” Paulo kɛ Banaba kɛ kã de mɛ ke: “Nyɛ ji kekleekle nihi nɛ e he hia kaa a tu Mawu munyu ɔ kɛ tsɔɔ. Akɛnɛ nyɛ ngɛ Mawu munyu ɔ kuae, nɛ nyɛ bui nyɛ he kaa nihi nɛ a sa kɛ ha neneene wami he je ɔ, nyɛɛ hyɛ! wa dɔ wa yi kɛ yaa je ma amɛ a ngɔ. Ejakaa Yehowa fã wɔ ke: ‘I ngɔ nyɛ kɛ pee la kɛ ha je ma amɛ, konɛ nyɛɛ pee yi wami hemi kɛ ya su zugba a nyagbe he ɔmɛ.’”​—Níts. 13:44-47; Yes. 49:6.

“A ha yi mi wami te si ngɔ wo Paulo kɛ Banaba . . . Nɛ bua jɔmi kɛ mumi klɔuklɔu ya nɔ nɛ e hyi kaseli ɔmɛ tɔ.”​—Ní Tsumi 13:50-52

16. Kɛ Yuda bi ɔmɛ pee a ní ngɛ munyuhi nɛ a mi jiɔ nɛ Paulo kɛ Banaba tuɔ he ha kɛɛ, nɛ mɛni nɛ Paulo kɛ Banaba pee benɛ a te si kɛ wo mɛ ɔ?

16 Ma Je Li ɔmɛ a bua jɔ, nɛ “nihi tsuo nɛ a ngɛ su kpakpa nɛ ma ha nɛ a ná neneene wami ɔ ba he ye.” (Níts. 13:48) E kɛ we nɛ Yehowa munyu ɔ gbɛ fĩa ngɛ ma a mi tsuo. Se Yuda bi ɔmɛ lɛɛ a bua jɔɛ enɛ ɔ he. Paulo kɛ Banaba de mɛ kaa, e ngɛ mi kaa a jaje Mawu munyu ɔ kɛ tsɔɔ mɛ kekle mohu lɛɛ, se a hla kaa a ma kua Mesia a, lɔ ɔ he ɔ, Mawu kɛ kojomi nɛ nya wa maa ba a nɔ. Yuda bi ɔmɛ sú yihi nɛ a he biɛ kɛ nyumuhi nɛ a hɛɛ blɔ nya a ngɔ wo a he, “nɛ a ha yi mi wami te si ngɔ wo Paulo kɛ Banaba, nɛ a fiee mɛ kɛ ho a huzu ɔmɛ a se ya.” Mɛni Paulo kɛ Banaba pee? A “si a nane si nɛ bunyuku nɛ e ngɛ a nane he ɔ je kɛ pue si kɛ si mɛ, nɛ a pue nɔ kɛ ho Ikoniom ya.” Anɛ enɛ ɔ po Kristofohi a jami ɔ se ngɛ Antiokia nɛ ngɛ Pisidia a lo? Dɛbi! Kaseli ɔmɛ nɛ a je a he ngɛ lejɛ ɔ ná ‘bua jɔmi nɛ mumi klɔuklɔu ɔ ya nɔ nɛ e hyi mɛ tɔ.’​—Níts. 13:50-52.

17-19. Mɛni blɔhi a nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ kase Paulo kɛ Banaba a nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa a, nɛ kɛ jã nɛ wa maa pee ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa ná bua jɔmi ha kɛɛ?

17 Blɔ nɔ nɛ nyumuhi anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ gu kɛ tsu si temi womi nɛ a kɛ kpe ɔ he ní ɔ ji ní kasemi nɛ se be kɛ ha wɔ. Wa yaa nɔ nɛ wa fiɛɛɔ ke nihi nɛ a hɛɛ blɔ nya a bɔ mɔde kaa a ma ha nɛ wa kpa Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ fiɛɛmi po. Jehanɛ hu ɔ, mo kadi kaa benɛ Antiokia bi ɔmɛ kua Paulo kɛ Banaba munyu ɔ, a “si a nane si nɛ bunyuku nɛ e ngɛ a nane he ɔ je kɛ pue si.” Jã nɛ a pee ɔ tsɔɔ we kaa a mi mi fu ni ɔmɛ, se mohu ɔ, e tsɔɔ kaa a tsu a blɔ fa mi nɔ́, nɛ a yí ni ɔmɛ a muɔ he fɔ ngɛ nɔ́ nɛ maa ba a nɔ ɔ he. Ma se sane kpakpa fiɛɛli nɛ ɔmɛ yɔse kaa a be nyɛe maa nyɛ ni ɔmɛ a nɔ nɛ a bu munyu ɔ tue. Nɔ́ nɛ a ma nyɛ maa pee pɛ ji kaa a maa ya nɔ maa fiɛɛ sane kpakpa a. Nɛ niinɛ hu ɔ, a ya nɔ nɛ a fiɛɛ benɛ a je kɛ ho Ikoniom ya a!

18 Nɛ kaseli ɔmɛ nɛ a je a he ngɛ Antiokia a hu nɛɛ? E ji anɔkuale kaa, a ngɛ zugba kpɔ nɛ nihi teɔ si kɛ siɔ a sɛ gbi ɔ mi mohu lɛɛ, se bua jɔmi nɛ a ná a dɛ si ngɛ nihi abɔ nɛ a kplɛɛ a sɛ gbi ɔ nɔ ɔ nɔ. Yesu de ke: “Nihi nɛ a nuɔ Mawu munyu ɔ nɛ a yeɔ nɔ ɔ, mɛ lɛ a ngɛ bua jɔmi!” (Luka 11:28) Nɛ jã pɛpɛɛpɛ nɛ kaseli nɛ a ngɛ Antiokia nɛ ngɛ Pisidia a fia a pɛɛ si kaa a maa pee.

19 Kaa bɔ nɛ Paulo kɛ Banaba pee ɔ, nyɛ ha nɛ wa kai be fɛɛ be kaa wa blɔ nya ní tsumi ji kaa wa maa fiɛɛ sane kpakpa a. Nihi nɛ wa fiɛɛɔ kɛ ha a nitsɛ nɛ a maa hla kaa a maa kplɛɛ sɛ gbi ɔ nɔ aloo a be nɔ kplɛɛe. Ke nihi nɛ wa fiɛɛɔ kɛ ha a bua jɔɛ anɔkuale ɔ he ɔ, wa ma nyɛ maa kase nɔ́ ko kɛ je kaseli ɔmɛ a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi. Ke wa hɛ sa bɔ nɛ anɔkuale ɔ he jua wa ha a, nɛ wa ha nɛ mumi klɔuklɔu ɔ kudɔ wɔ ɔ, wɔ hu wa ma nyɛ ma ná bua jɔmi ke waa kɛ si temi kɛ womi kpe po.​—Gal. 5:18, 22.

a Hyɛ daka nɛ ji “ Banaba​—‘Bua Womi Bi.’

b Ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, fiɛɛmi ní tsumi ɔ yi ba bli, nɛ lɔ ɔ ha nɛ a to asafo ehehi sisi ngɛ hehi nɛ a kɛ, kaa nɔ́ nɛ ngɛ Antiokia ngɛ Siria nɛ e ngɛ Yerusalɛm yiti je maa pee kilomita 550 ɔ.

d Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, ke lɛhi ngɛ nyɛɛe ngɛ wo ɔ nɔ, nɛ kɔɔhiɔ ɔ ngɛ fiae kɛ yaa he nɛ lɛ ɔmɛ yaa a, lɛ ɔmɛ nyɛɔ nɛ a nyɛɛɔ maa pee kilomita 160 kɛ ya suu he nɛ a yaa a. Se ke kɔɔhiɔ nɛ ngɛ fiae ɔ yi bua mɛ ɔ, blɔ hiami kaa kikɛ ɔ ma nyɛ ma he be fuu.

e Hyɛ daka nɛ ji “ Ngɛ Yuda Bi Ɔmɛ A Kpe He Ɔmɛ.”

f Kipro ma a ngɛ Roma nɔ yemi ɔ sisi. Nɛ Roma bi ɔmɛ ngɔɔ amlaalo ko kɛ daa a nane mi konɛ e hyɛ zugba kpɔ nɛ ɔ nɔ.

g Kɛ je hiɛ ɔ kɛ yaa a, a bɔni Saulo tsɛmi ke Paulo. Ni komɛ tsɔɔ kaa e kɛ Roma biɛ nɛ ɔ bɔni ní tsumi konɛ e kɛ wo Sɛgio Paulos hɛ mi nyami. Se benɛ Paulo je Kipro ɔ, e ya nɔ nɛ e kɛ biɛ nɛ ɔ tsu ní. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa pi Sɛgio Paulos hɛ mi nyami womi he je nɛ e ha nɛ a kɛ biɛ nɛ ɔ tsɛ lɛ ɔ. E hla kaa e kɛ e Roma biɛ nɛ ɔ ma tsu ní ejakaa a tsɔ lɛ kaa “bɔfo kɛ ha je ma amɛ.” Jehanɛ hu ɔ, e ma nyɛ maa ba lɛ kaa e kɛ biɛ nɛ ji Paulo ɔ tsu ní, ejakaa bɔ nɛ a tsɛɛ e Hebri biɛ nɛ ji Saulo ɔ ha ngɛ Hela gbi ɔ mi ɔ kɛ Hela munyungu ko nɛ e hɛɛ we sisi numi kpakpa a kɔ.​—Rom. 11:13.

h Jehahi fuu puemi loko Paulo ngma sɛ womi kɛ ya ha Galatia bi ɔmɛ. Paulo ngma ngɛ sɛ womi ɔ mi ke: “He lo mi hiɔ ko lɛ ha nɛ i ná kekleekle he blɔ kɛ ba jaje sane kpakpa a ngɔ tsɔɔ nyɛ ɔ nɛ.”​—Gal. 4:13.