Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

YI 8

Asafo ɔ “Sɛ Tue Mi Jɔmi Be Ko Mi”

Asafo ɔ “Sɛ Tue Mi Jɔmi Be Ko Mi”

Saulo nɛ e wa Kristofo ɔmɛ yi mi wawɛɛ ɔ ba pee Kristo se nyɛɛlɔ nɛ ngɛ kã

A kɛ da Ní Tsumi 9:1-43 ɔ nɔ

1, 2. Mɛni Saulo to kaa e maa pee ngɛ Damasko?

 NYUMU komɛ ngɛ blɔ nɔ kɛ yaa Damasko, nɛ a hɛɛ susumi yaya ko nɛ a yaa tsu he ní. A yaa konɛ a ya nu Yesu kaseli ɔmɛ ngɛ a wehi a mi nɛ a fĩ mɛ, a pue a hɛ mi si, nɛ a gbla mɛ si kɛ ya Yerusalɛm ngɛ Sanhedri ɔ hɛ mi konɛ a gbla a tue.

2 A hɛ mi nyɛɛlɔ nɛ ji Saulo ɔ piɛɛ he nɛ a kɛ gbe nɔ ko momo. a Benɛ Yuda bi komɛ nɛ a peeɔ kpɛii ngɛ Yuda jami ɔ he ɔ fiaa Steven nɛ ji Yesu kaselɔ nɛ yeɔ anɔkuale ɔ tɛ nɛ e gbo ɔ, Saulo daa si ngɛ hyɛe, nɛ e fĩ a ní peepee ɔ se. Nɔ́ nɛ ɔ ya nɔ kɛ we. (Níts. 7:57–8:1) Kɛkɛ nɛ Saulo bɔni Yesu kaseli nɛ a ngɛ Yerusalɛm ɔ yi mi wami, nɛ ngɛ lɔ ɔ se ɔ, e ya ma kpahi a mi nɛ e ya pee jã nɔuu. E suɔ nɛ́ e je jami kuu nɛ e he ngɛ gbeye nɛ a le lɛ kaa “Blɔ ɔ” kɛ je kulaa.​—Níts. 9:1, 2; hyɛ daka nɛ ji “ He Blɔ Nɛ́ Saulo Ná Ngɛ Damasko.”

3, 4. (a) Mɛni ba Saulo nɔ? (b) Mɛni sane bimihi a he wa ma susu?

3 Amlɔ nɔuu nɛ la ko nɛ́ nya wa kpɛ kɛ bɔle Saulo. Nyumuhi nɛ e kɛ mɛ ngɛ blɔ ɔ hiae ɔ nya kpɛ a he nɛ a li nɔ́ nɛ a ma de. La a ha nɛ Saulo hɛngmɛ yu, nɛ e nɔ si ngɛ zugba. Benɛ e hyɛ we nɔ́ hu ɔ, e nu gbi ko kɛ je hiɔwe ke: “Saulo, Saulo, mɛni he je nɛ o ngɛ mi yi mi wae ɔ?” E nya kpɛ e he nɛ e bi ke: “Nyɔmtsɛ, mo mɛnɔ?” Heto nɛ Saulo nu ɔ pee lɛ nyakpɛ wawɛɛ. Gbi ɔ de ke: “Imi ji Yesu, nɔ nɛ o ngɛ lɛ yi mi wae ɔ nɛ.”​—Níts. 9:3-5; 22:9.

4 Mɛni wa ma nyɛ maa kase kɛ je munyu nɛ Yesu de Saulo kekleekle ɔ mi? Ke wa susu níhi nɛ ya nɔ benɛ Saulo ba plɛ Yesu se nyɛɛlɔ ɔ he ɔ, kɛ wa ma ná he se ha kɛɛ? Nɛ mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ bɔ nɛ asafo ɔ kɛ tue mi jɔmi be nɛ a ná a tsu ní ha ngɛ Saulo tsakemi se ɔ mi?

“Mɛni He Je Nɛ O Ngɛ Mi Yi Mi Wae ɔ?” (Ní Tsumi 9:1-5)

5, 6. Mɛni wa ma nyɛ maa kase kɛ je nɔ́ nɛ Yesu de Saulo ɔ mi?

5 Benɛ Yesu tsi Saulo nya be mi nɛ e ngɛ blɔ nɔ kɛ yaa Damasko ɔ, Yesu bi we ke: “Mɛni he je nɛ o ngɛ ye kaseli ɔmɛ yi mi wae ɔ?” Kaa bɔ nɛ wa na ngɛ yi nɔ ɔ, e de ke: “Mɛni he je nɛ o ngɛ mi yi mi wae ɔ?” (Níts. 9:4) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke Yesu se nyɛɛli ngɛ nɔ́ nae ɔ, e nuɔ he ha mɛ.​—Mat. 25:34-40, 45.

6 Ke a ngɛ mo yi mi wae ngɛ hemi kɛ yemi nɛ o ngɛ ngɛ Kristo mi ɔ he je ɔ, mo ná nɔ mi mami kaa Yehowa kɛ Yesu tsuo le nyagba nɛ o kɛ ngɛ kpee ɔ. (Mat. 10:22, 28-31) Eko ɔ, Yehowa be nyagba a jee piɔ. Mo kai kaa Yesu ngɛ Saulo hyɛe nɛ́ e fĩ gbemi nɛ a gbe Steven ɔ se, kɛ benɛ e gbla kaseli anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ kɛ je a we ɔmɛ a mi ngɛ Yerusalɛm ɔ. (Níts. 8:3) Se kɛ̃ ɔ, Yesu tsi we nihi nɛ a te si kɛ wo kaseli ɔmɛ ɔ a nya ngɛ jamɛ a be ɔ mi. Mohu ɔ, Yehowa gu Kristo nɔ nɛ e ha Steven kɛ kaseli kpa amɛ he wami nɛ́ a hia a konɛ a ya nɔ nɛ a ye anɔkuale.

7. Mɛni e sa nɛ o pee konɛ o nyɛ nɛ o fĩ si ngɛ yi mi wami mi?

7 Mo hu o ma nyɛ ma fĩ si ngɛ yi mi wami mi ke o pee níhi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ: (1) Moo fia o pɛɛ si kaa o maa ya nɔ maa ye Yehowa anɔkuale ngɛ nɔ́ nɛ e maa ba a tsuo se. (2) Mo bi Yehowa nɛ e ye bua mo. (Filip. 4:6, 7) (3) Koo ye mo nitsɛ o he lue, mo si ha Yehowa. (Rom. 12:17-21) (4) Mo ná nɔ mi mami kaa Yehowa ma ha mo he wami nɛ o hia a nɛ o kɛ fĩ si kɛ ya si be nɛ e ma je ka a kɛ je.​—Filip. 4:12, 13.

‘Saulo, Ye Nyɛmi, Nyɔmtsɛ ɔ Tsɔ mi’ (Ní Tsumi 9:6-17)

8, 9. Kɛ Anania nu he ha kɛɛ ngɛ ní tsumi nɛ a kɛ wo e dɛ ɔ he?

8 Benɛ Saulo bi Yesu ke, “Nyɔmtsɛ, mo mɛnɔ?” nɛ́ Yesu ha lɛ heto se ɔ, e de lɛ ke: “Tee si nɛ o ho ma a mi ya, nɛ a maa tsɔɔ mo nɔ́ nɛ e sa kaa o pee.” (Níts. 9:6) Benɛ Saulo nyɛ we nɔ́ hyɛmi hu ɔ, nyumu ɔmɛ pɛtɛ e he kɛ ya Damasko, nɛ e ya sɔle nɛ e nyɛ ngma ngɛ lejɛ ɔ ligbi etɛ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yesu tu Saulo he munyu kɛ ha kaselɔ ko ngɛ jamɛ a ma a mi. A tsɛɛ kaselɔ nɛ ɔ ke Anania, nɔ “nɛ Yuda bi ɔmɛ tsuo nɛ a ngɛ lejɛ ɔ tuɔ e he munyu kpakpa a.”​—Níts. 22:12.

9 Hyɛ bɔ nɛ Anania maa nu he ha! Yesu Kristo nɛ́ a tle lɛ si kɛ gbeje, nɛ́ e ji asafo ɔ Yi ɔ kɛ Anania tu munyu nɛ e ha lɛ ní tsumi klɛdɛɛ ko. Enɛ ɔ ji ní tsumi ko nɛ e hɛ mi ngɛ nyami wawɛɛ, se kɛ̃ ɔ, e wo e he gbeye! Benɛ e de lɛ ke e kɛ Saulo ya tu munyu ɔ, Anania he nɔ ke: “Nyɔmtsɛ, i nu nyumu nɛ ɔ he sane ngɛ nihi fuu a nya kaa e pee o ni klɔuklɔu ɔmɛ nɛ a ngɛ Yerusalɛm ɔ yi wu tso níhi babauu. Nɛ hiɛ ɔ hu e ná he wami kɛ je osɔfo nikɔtɔma amɛ a ngɔ konɛ e ba nuu nihi tsuo nɛ a tsɛɔ o biɛ ɔ.”​—Níts. 9:13, 14.

10. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ bɔ nɛ Yesu kɛ Anania ye ha a mi?

10 Yesu kã we Anania hɛ mi ngɛ bɔ nɛ e nu he ha a he. Se mohu ɔ, Yesu ha lɛ blɔ tsɔɔmi nɛ ngɛ heii. Yesu de lɛ nɔ́ he je nɛ e suɔ nɛ́ e ya tsu ní tsumi nɛ ɔ. Nɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa Yesu susuɔ Anania he. Yesu de kɛ kɔ Saulo he ke: “Nyumu nɛ ɔ ji buɛ nɛ a hla kɛ ha mi konɛ e ngɔ ye biɛ ɔ kɛ ya ha je ma amɛ, kɛ matsɛmɛ, kɛ Israel bi ɔmɛ. Ejakaa ma tsɔɔ lɛ amanehlu babauu nɛ e sa kaa e na ngɛ ye biɛ ɔ he ɔ heii.” (Níts. 9:15, 16) Anania bu Yesu tue oya nɔuu. E ya slaa Saulo yi mi walɔ ɔ, nɛ e de lɛ ke: “Saulo, ye nyɛmi, Nyɔmtsɛ Yesu, nɔ nɛ e je e he kpo kɛ tsɔɔ mo ngɛ gbɛjegbɛ ɔ nɔ benɛ o ma a tsɔ mi, bɔ nɛ pee nɛ o hyɛ nɔ́ ekohu konɛ mumi klɔuklɔu nɛ e hyi mo tɔ.”​—Níts. 9:17.

11, 12. Mɛni wa kaseɔ ngɛ Yesu, Anania kɛ Saulo a sane ɔ mi?

11 Wa kase ní babauu ngɛ sane nɛ ɔ nɛ kɔɔ Yesu, Anania, kɛ Saulo he ɔ mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wa kase kaa Yesu ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ kudɔe kaa bɔ nɛ e wo si kaa e maa pee ɔ. (Mat. 28:20) E ngɛ mi kaa Yesu kɛ wɔ tu we munyu tɛ̃ɛ mwɔnɛ ɔ mohu lɛɛ, se e kudɔɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛ guɔ tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ nɛ́ ji nɔ nɛ e hla kaa e hyɛ e we mi bimɛ a nɔ ɔ nɔ. (Mat. 24:45-47) Ngɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ a blɔ tsɔɔmi nya a, fiɛɛli kɛ blɔ gbali yaa konɛ a ya hla nihi nɛ a suɔ kaa a maa le babauu kɛ kɔ Kristo he ɔ. Kaa bɔ nɛ wa na ngɛ yi nɛ sɛ hlami ɔ mi ɔ, nihi kaa jã a kpɛti nihi babauu sɔle konɛ Mawu nɛ ha mɛ blɔ tsɔɔmi, nɛ ngɛ lɔ ɔ se ɔ, e kɛ we nɛ Yehowa Odasefohi ya slaa mɛ.​—Níts. 9:11.

12 Anania bu Yesu tue, nɛ e kplɛɛ ní tsumi nɛ e kɛ wo e dɛ ɔ nɔ, nɛ a jɔɔ lɛ. Anɛ o kplɛɛ fami nɛ́ a kɛ ha wɔ kaa waa ye odase kɛ pi si ɔ nɔ ke ji kaa ní tsumi nɛ ɔ he wa ha mo po lo? Ngɛ ni komɛ a blɔ fa mi ɔ, wehi a mi nɛ a maa ya kɛ nibwɔhi nɛ a kɛ mɛ maa sɛɛ ní ɔ ma nyɛ maa wo a he gbeye. E yeɔ ha ni komɛ hu kaa a maa fiɛɛ kɛ ha nihi ngɛ a ní tsumi he, ngɛ magbɛ nɔ kɛ tɛlifoo nɔ aloo á ngma sɛ womi. Anania ye e gbeye yemi ɔ nɔ nɛ e ná he blɔ kaa e maa ye bua Saulo konɛ e nine nɛ́ su mumi klɔuklɔu ɔ nɔ. b Anania ye manye ejakaa e he Yesu ye, nɛ e na Saulo kaa e nyɛmi Kristofo no. Wa ma nyɛ maa ye wa gbeye yemi ɔ nɔ kaa bɔ nɛ Anania pee ɔ ke wa he ye kaa Yesu ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ kudɔe, nɛ wa nu he ha ni ɔmɛ, nɛ wa naa nihi nɛ a bui wɔ tue amlɔ nɛ ɔ kaa a ma nyɛ ma ba pee wa nyɛmimɛ.​—Mat. 9:36.

‘E Bɔni Fiɛɛmi Kaa Yesu Ji Mawu Bi ɔ Nɛ’ (Ní Tsumi 9:18-30)

13, 14. Ke o ngɛ Baiblo ɔ kasee nɛ a baptisii we mo lolo ɔ, mɛni o ma nyɛ maa kase ngɛ Saulo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi?

13 Saulo pee tsakemi oya nɔuu ngɛ nɔ́ nɛ e kase ɔ he. Benɛ Saulo ngɛ nɔ́ hyɛe ekohu ɔ, e ha nɛ a baptisi lɛ nɛ e kɛ kaseli nɛ a ngɛ Damasko ɔ ya kpeɔ. Se e pee babauu pe jã. “Amlɔ nɔuu ɔ, e bɔni fiɛɛmi ngɛ kpe he ɔmɛ kaa Yesu ji Mawu Bi ɔ nɛ.”​—Níts. 9:20.

14 Ke o ngɛ Baiblo ɔ kasee nɛ a baptisii we mo lolo ɔ, anɛ o maa pee kaa Saulo konɛ o pee tsakemi ngɛ o si himi mi oya nɔuu nɛ́ o kɛ nɔ́ nɛ o ngɛ kasee ɔ nɛ́ tsu ní lo? E ji anɔkuale kaa Saulo na nyakpɛ nɔ́ ko nɛ Kristo pee, nɛ atsinyɛ jemi ko be he kaa lɔ ɔ lɛ wo Saulo he wami nɛ a baptisi lɛ ɔ nɛ. Se ni kpahi hu na nyakpɛ níhi nɛ́ Yesu pee, se kɛ̃ ɔ, lɔ ɔ wui mɛ he wami nɛ́ a pee tsakemi ngɛ a si himi mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Farisi bi ɔmɛ a kuu ko ngɛ hyɛe benɛ Yesu tsa nyumu ko nɛ e nine gbo ɔ, nɛ jehanɛ se hu Yuda bi babauu le kaa Yesu lɛ tle Lazaro si ɔ nɛ. Se loloolo ɔ, enɛ ɔ tsuo wui a ti nihi fuu he wami konɛ a nyɛɛ Yesu se, nɛ ni komɛ po te si kɛ wo lɛ. (Maak. 3:1-6; Yoh. 12:9, 10) Se ngɛ Saulo blɔ fa mi ɔ, e tsake e tsui. Mɛni he je nɛ Saulo ba pee Kristo kaselɔ, se ni kpa amɛ ba pee we jã a? Ejakaa e yeɔ Mawu gbeye pe nɔmlɔ, nɛ e hɛ sa mɔbɔ nami nɛ Kristo je kpo kɛ tsɔɔ lɛ ɔ he. (Filip. 3:8) Ke mo hu o pee jã nɔuu ɔ, nɔ́ ko be nyɛe maa tsi mo blɔ nɛ o kpa fiɛɛmi konɛ o he nɛ su kɛ ha baptisimi.

15, 16. Mɛni Saulo pee ngɛ kpe he ɔmɛ, nɛ kɛ Yuda bi nɛ a ngɛ Damasko ɔ pee a ní ha kɛɛ?

15 Moo po he foni benɛ nimli kpekpemi ɔ a nya maa kpɛ a he nɛ a mi mi ma fu ha benɛ Saulo bɔni fiɛɛmi kɛ kɔ Yesu he ngɛ sɔlemi we ɔ he nɛ o hyɛ. A bi ke: “Anɛ pi nyumu nɛ ɔ ji nɔ nɛ e tua nihi nɛ a ngɛ Yerusalɛm nɛ a tsɛɔ biɛ nɛ ɔ lo?” (Níts. 9:21) Benɛ Saulo tsɔɔ nɔ́ he je nɛ e tsake susumi nɛ e hɛɛ ngɛ Yesu ɔ he ɔ, “e ma nɔ mi heii kɛ tsɔɔ mɛ kaa nɔ nɛ ɔ ji Kristo ɔ nɛ.” (Níts. 9:22) Se tsa pi nɔ fɛɛ nɔ nɛ ke a tsɔɔ nɔ́ ko mi heii ɔ nɛ́ e maa kplɛɛ nɔ. E be nyɛe ma tsake nihi nɛ a woɔ a he nɔ ɔ aloo nihi nɛ a peeɔ kpɛii ngɛ a blema kusumihi a he ɔ a susumi. Se kɛ̃ ɔ, Saulo ya nɔ nɛ e fiɛɛ.

16 Jeha etɛ se ɔ, loloolo ɔ Yuda bi nɛ a ngɛ Damasko ɔ ya nɔ nɛ a te si kɛ wo Saulo. Nyagbenyagbe ɔ, a to nɛ́ a maa gbe lɛ. (Níts. 9:23; 2 Kor. 11:32, 33; Gal. 1:13-18) Benɛ Saulo ba le susumi nɛ a hɛɛ ngɛ e he ɔ, e ha nɛ a ngɔ lɛ kɛ wo kusii mi nɛ a ngmɛɛ e he bɔɔbɔɔbɔɔ kɛ gu puɔ ko nɛ a je ngɛ gbogbo ɔ mi ɔ mi kɛ ba zugba. Luka tsɛ nihi nɛ a ye bua Saulo kɛ tu fo jamɛ a nyɔ mi ɔ kaa a ji “e [Saulo] kaseli.” (Níts. 9:25) Munyu nɛ ɔ tsɔɔ kaa, nihi nɛ a bu Saulo tue ngɛ Damasko ɔ a kpɛti ni komɛ tsake a subai nɛ a ba pee Kristo se nyɛɛli.

17. (a) Kɛ nihi peeɔ a ní ha kɛɛ ngɛ Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ he? (b) Mɛni e sa nɛ waa ya nɔ nɛ waa pee, nɛ mɛni he je?

17 Kekleekle be nɛ o kɛ o weku li, o huɛmɛ kɛ ni kpahi sɛɛ níhi nɛ o ngɛ kasee ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ he ní ɔ, eko ɔ, o hyɛ blɔ kaa nɔ fɛɛ nɔ maa kplɛɛ Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ nɔ. Eko ɔ, a ti ni komɛ bu tue nɛ ni komɛ hu bui tue. E ji anɔkuale kaa, wa weku mi bimɛ ma nyɛ maa nyɛ wɔ. (Mat. 10:32-38) Se kɛ̃ ɔ, ke o ya o hɛ mi ngɛ blɔ nɔ nɛ o guɔ nɛ o kɛ nihi susuɔ níhi a he kɛ jeɔ Ngmami ɔ mi, nɛ o ya nɔ nɛ o ba o je mi kaa Kristofo no ɔ, eko ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ pee se ɔ, nihi nɛ a teɔ si kɛ woɔ mo ɔ po ma nyɛ ma tsake.​—Níts. 17:2; 1 Pet. 2:12; 3:1, 2, 7.

18, 19. (a) Benɛ Banaba ye Saulo he odase ɔ, mɛni je mi kɛ ba? (b) Kɛ wa ma plɛ kɛ kase Banaba kɛ Saulo ha kɛɛ?

18 Benɛ Saulo ya Yerusalɛm ɔ, kaseli ɔmɛ he we yi kaa Saulo ba pee kaselɔ amlɔ nɛ ɔ, nɛ sisi numi ngɛ he kaa a nu he jã. Se benɛ Banaba ye Saulo he odase ɔ, bɔfo ɔmɛ kplɛɛ e nɔ, nɛ e kɛ mɛ hi si be bɔɔ. (Níts. 9:26-28) Saulo kɛ hɛ si kami tsu ní, se kɛ̃ ɔ, sane kpakpa a nɛ́ e maa fiɛɛ ɔ he zo pee we lɛ. (Rom. 1:16) E kɛ kã fiɛɛ ngɛ Yerusalɛm, he nɛ be ko nɛ be ɔ e wa Yesu kaseli ɔmɛ yi mi ngɛ ɔ. Benɛ Yuda bi nɛ a ngɛ Yerusalɛm ɔ na kaa Saulo nɛ́ a susu kaa e maa nyɛɛ a hɛ mi kɛ gbe Kristofo ɔmɛ ba pee Kristofo no ɔ, a mi mi fu wawɛɛ nɛ a to kaa a maa gbe lɛ. “Benɛ nyɛmimɛ ɔmɛ ná le enɛ ɔ, a kɛ [Saulo] kple kɛ ya Kaisarea, nɛ a wo lɛ blɔ kɛ ho Taaso ya.” (Níts. 9:30) Saulo kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ Yesu gu asafo ɔ nɔ kɛ ha a tsu ní. Nɛ Saulo kɛ asafo ɔ tsuo ná he se.

19 Mo kadi kaa Banaba nitsɛ je e suɔmi mi kɛ ye bua Saulo. Atsinyɛ jemi ko be he kaa, mi mi jɔmi nɛ Banaba je kpo kɛ tsɔɔ Saulo ɔ ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa ba hi Yehowa sɔmɔli nɛ a ngɛ kã nɛ ɔ a kpɛti. Kaa bɔ nɛ Banaba pee ɔ, anɛ mo hu o jeɔ o tsui mi kɛ yeɔ bua nihi nɛ a ba asafo ɔ mi kɛ we ɔ, nɛ o kɛ mɛ yaa fiɛɛmi nɛ o yeɔ bua mɛ konɛ a ya a hɛ mi ngɛ Mawu jami mi lo? Ke o peeɔ jã a, o ma ná jɔɔmihi fuu. Ke fiɛɛlɔ ehe ji mo ɔ, anɛ o kplɛɛɔ yemi kɛ buami nɛ ni kpahi kɛ haa mo ɔ nɔ kaa bɔ nɛ Saulo pee ɔ lo? Ke o kɛ nihi nɛ a ngɛ níhi a si kpami babauu ɔ bla kɛ tsu ní ngɛ fiɛɛmi mi ɔ, o maa ya o hɛ mi ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi, o ma ná bua jɔmi babauu, nɛ huɛ bɔmi kpakpa maa hi nyɛ kpɛti be fɛɛ be.

“Nihi Fuu Ba He Ye” (Ní Tsumi 9:31-43)

20, 21. Kɛ Mawu sɔmɔli nɛ a hi si blema a kɛ mwɔnɛ ɔ ngɔ ‘tue mi jɔmi behi’ nɛ a ná a kɛ tsu ní ha kɛɛ?

20 Benɛ Saulo ba pee Kristofo no nɛ́ a ha nɛ e je Yerusalɛm slɔkee se ɔ, “asafo ɔ nɛ ngɛ Yudea, kɛ Galilea, kɛ Samaria ní ɔmɛ a mi ɔ tsuo sɛ tue mi jɔmi be ko mi.” (Níts. 9:31) Kɛ kaseli ɔmɛ kɛ tue mi jɔmi be nɛ ɔ tsu ní ha kɛɛ? (2 Tim. 4:2) Ngmami ɔ de ke “a he ngɛ wae.” Bɔfo ɔmɛ kɛ nikɔtɔma kpa amɛ wo kaseli ɔmɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi he wami, nɛ a ye bua asafo ɔ bɔ nɛ pee nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a ‘nyɛɛ ngɛ Yehowa gbeye yemi kɛ mumi klɔuklɔu ɔ bua womi mi.’ Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Petro ngɔ jamɛ a be ɔ kɛ wo kaseli ɔmɛ nɛ a ngɛ Lida nɛ́ ngɛ Sharon Nga a nɔ ɔ he wami. E mɔde bɔmi ɔ ha nɛ nihi babauu nɛ a ngɛ lejɛ ɔ kpɔ ɔ mi ɔ ba “Nyɔmtsɛ ɔ ngɔ.” (Níts. 9:32-35) Kaseli ɔmɛ ha we nɛ ní kpahi nɛ gbla a juɛmi, mohu ɔ, a bɔ mɔde wawɛɛ nɛ a ye bua a sibi, nɛ a fiɛɛ sane kpakpa a. Enɛ ɔ ha nɛ asafo ɔ ‘yi ba bli.’

21 Maa pee jeha 1990 ɔ mi ɔ, Yehowa Odasefohi nɛ a ngɛ mahi fuu a nɔ ɔ sɛ “tue mi jɔmi be ko” kaa kikɛ mi. Nɔ yeli nɛ a te si kɛ wo Mawu we bi jehahi babauu ɔ a nɔ yemi ɔ ba nyagbe si kake too, nɛ nya tsimi komɛ nɛ a kɛ fɔ wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ ɔ hu a je. Odasefohi akpehi abɔ ngɔ he blɔ ɔ kɛ fiɛɛ kɛ ha nihi, nɛ enɛ ɔ ha nɛ nihi babauu nu sane kpakpa a.

22. Mɛni o maa pee konɛ o kɛ he jɔmi be nɛ o ngɛ amlɔ nɛ ɔ nɛ tsu ní saminya?

22 Anɛ o kɛ he jɔmi be nɛ o ngɛ amlɔ nɛ ɔ ngɛ ní tsue saminya lo? Ke o ngɛ ma ko nɛ nihi ngɛ he blɔ nɛ a kɛ a he woɔ Mawu jami mi faa a mi ɔ, Satan maa bɔ mɔde kaa e ma ha nɛ o ngɔ o be kɛ di he lo nya níhi fuu a se pe nɛ o maa ngɔ o juɛmi kɛ ma Yehowa sɔmɔmi nɔ. (Mat. 13:22) Ko ha nɛ nɔ́ ko nɛ gbla o juɛmi. Moo bɔ mɔde kaa o kɛ tue mi jɔmi be nɛ o ngɛ amlɔ nɛ ɔ ma tsu ní saminya. Moo na jamɛ a be ɔ kaa he blɔ nɛ o ná nɛ o kɛ maa ye odase kɛ pi si, nɛ́ o kɛ wo asafo ɔ he wami. Kai kaa si fɔfɔɛ nɛ o ngɛ mi ɔ ma nyɛ ma tsake tlukaa.

23, 24. (a) Mɛni otihi wa kaseɔ ngɛ Tabita sane ɔ mi? (b) Mɛni e sa nɛ waa fia wa pɛɛ si kaa wa maa pee?

23 Mo susu nɔ́ nɛ ba kaselɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ Tabita, aloo Dɔkas nɔ ɔ he nɛ o hyɛ. E hi Yopa, nɛ ji ma ko nɛ e kɛ Lida he kɛ we ɔ mi. Nyɛmiyo anɔkualetsɛ nɛ ɔ kɛ e be kɛ he lo nya níhi nɛ e ngɛ ɔ tsu ní ngɛ nile mi, nɛ “kpakpa peemi hyi lɛ tɔ, nɛ nihi a he peeɔ lɛ mɔbɔ nɛ e keɔ mɛ ní.” Tlukaa a, e ba nu hiɔ nɛ e gbo. c E gbenɔ ɔ ha nɛ kaseli nɛ a ngɛ Yopa a ye aywilɛho, titli ɔ, yalɔyi nɛ e je mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ mɛ ɔ. Benɛ Petro ya su we ɔ mi ngɛ he nɛ a kɛ e gbogboe ɔ fɔ ɔ, e pee nyakpɛ nɔ́ ko nɛ Yesu Kristo bɔfo ɔmɛ a kpɛti nɔ ko pee we nɔ́ ko kaa jã hyɛ. Petro sɔle nɛ e tle Tabita si! Moo po bua jɔmi nɛ yalɔyi ɔmɛ kɛ kaseli ɔmɛ ma ná benɛ Petro tsɛ mɛ kɛ ba tsu ɔ mi nɛ e kɛ Tabita tsɔɔ mɛ ɔ he foni nɛ o hyɛ. Hyɛ bɔ nɛ nɔ́ nɛ ya nɔ nɛ ɔ maa wo mɛ he wami kɛ ha kahi nɛ e be kɛe nɛ a kɛ maa kpe ɔ ha! A nu nyakpɛ “nɔ́ nɛ ɔ he ngɛ Yopa tsuo, nɛ nihi fuu ba he Nyɔmtsɛ ɔ ye.”​—Níts. 9:36-42.

Kɛ wa ma plɛ kɛ kase Tabita ha kɛɛ?

24 Wa ma nyɛ maa kase otihi enyɔ nɛ a he hia ngɛ Tabita sane nɛ́ e taa nɔ tsui he ɔ mi. (1) Wa wami ma nyɛ maa je wa dɛ ngɛ be kpiti mi. Hyɛ bɔ nɛ e he hia ha kaa wa ma ná biɛ kpakpa ngɛ Mawu hɛ mi amlɔ nɛ ɔ nɛ́ wa ngɛ he blɔ nɛ waa kɛ maa pee jã a! (Fiɛlɔ 7:1) (2) Gbogboehi a si tlemi ɔ maa ba mi kokooko. Yehowa na ní kpakpahi nɛ́ Tabita pee ɔ, nɛ Yehowa jɔɔ lɛ ngɛ he. E ma kai ní kpakpahi nɛ́ wɔ hu wa pee ɔ, nɛ e ma tle wɔ si ke e ba lɛ kaa wa gbo loko Harmagedon su po. (Heb. 6:10) Lɔ ɔ he ɔ, ke wa ngɛ ‘behi nɛ a mi wa mi’ aloo ‘tue mi jɔmi behi’ a mi amlɔ nɛ ɔ, nyɛ ha nɛ waa ya nɔ nɛ waa ye Kristo he odase kɛ pi si.​—2 Tim. 4:2.

a Hyɛ daka nɛ ji “ Saulo Nɛ Ji Farisi No ɔ.”

b Behi fuu ɔ, Yesu bɔfo ɔmɛ pɛ ji nihi nɛ a ngɛ he blɔ kaa a haa ni kpahi mumi klɔuklɔu ɔ. Se ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔ mi ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ Yesu ha Anania he blɔ konɛ e kɛ mumi klɔuklɔu ɔ nɛ́ ha Saulo. Benɛ Saulo ba pee Kristofo no se ɔ, e kɛ bɔfo 12 ɔmɛ kpi be kɛkɛɛ. Se kɛ̃ ɔ, e ma nyɛ maa pee kaa, ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, e kɛ kã ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ tsue. Enɛ ɔ he je ɔ, Yesu hyɛ konɛ Saulo nine nɛ su he wami nɛ́ e hia a nɔ konɛ e nyɛ nɛ́ e ya nɔ nɛ e tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ.