Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

YI 27

Yesu Tsɛ Mateo

Yesu Tsɛ Mateo

MATEO 9:9-13 MARKO 2:13-17 LUKA 5:27-32

  • YESU TSƐ MATEO TÓ TSULƆ Ɔ KAA E BA NYƐƐ E SE

  • YESU KƐ YAYAMI PEELI BƆ KONƐ E YE BUA MƐ

Benɛ Yesu tsa nyumu ɔ nɛ hule ɔ ta a, e hi si bɔɔ ngɛ Kapernaum. Nimli fuu kpale ba e ngɔ, nɛ e bɔni mɛ ní tsɔɔmi. Benɛ e gbe nya nɛ e yaa a, e na Mateo nɛ a tsɛɛ lɛ Levi hulɔ ɔ nɛ e hii si ngɛ tó tsumi he ɔ. Yesu de lɛ ke: “Nyɛɛ ye se!”​​—Mateo 9:9.

Eko ɔ, Mateo nu Yesu ní tsɔɔmi, kɛ nyakpɛ níhi nɛ e ngɛ pee ɔmɛ a he momo. Enɛ ɔ ha nɛ benɛ Yesu fɔ Mateo nine ɔ, oya nɔuu nɛ e nyɛɛ e se kaa bɔ nɛ Petro, Andrea, Yakobo, kɛ Yohane hu a pee ɔ. Mateo nitsɛ kale bɔ nɛ níhi ya nɔ ha a ngɛ e Sane Kpakpa a mi. E ngma ke: “Kɛkɛ nɛ Mateo te si, nɛ e nyɛɛ Yesu se.” (Mateo 9:9) Lɔ ɔ he ɔ, Mateo kpa tó tsumi ní tsumi ɔ, nɛ e ba pee Yesu kaselɔ.

Mateo ngmɛ okplɔɔ ngua ko ngɛ e we ɔ mi kɛ ha Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ. Eko ɔ, e pee jã akɛnɛ e bua jɔ kaa Yesu fɔ lɛ nine kaa e ba pee e kaselɔ ɔ he je. Ke o hyɛ ɔ, mɛnɔmɛ hu nɛ a maa ya okplɔɔ ngmɛmi nɛ ɔ sisi? Mateo huɛmɛ, kɛ tó tsuli kpahi ya eko. Tó tsuli nɛ ɔmɛ heɔ tó kɛ haa Roma nɔ yeli nɛ Israel bi ɔmɛ sume a sane ɔ. A heɔ tó ngɛ níhi nɛ a sɛɛ kɛ jeɔ mase ɔ he, nɛ a heɔ tó ngɛ a mele si dami he ɔmɛ, kɛ a gbɛjegbɛ ɔmɛ a nɔ hulɔ. Kɛ Yuda bi ɔmɛ buɔ tó tsuli nɛ ɔmɛ kɛɛ? A sume a sane, nɛ a he peeɔ mɛ tai ejakaa a heɔ mɛ tó ɔ pe bɔ nɛ e sa kaa a he mɛ. Nihi nɛ a le mɛ kaa a ji ‘yayami peeli’ hu ya okplɔɔ ngmɛmi ɔ sisi.​​—Luka 7:37-39.

Benɛ Farisi bi nɛ a buɔ a he dali ɔ na kaa Yesu kɛ nimli nɛ ɔmɛ ngɛ ní yee ɔ, a bi Yesu kaseli ɔmɛ ke: ‘Mɛni he je nɛ nyɛ tsɔɔlɔ ɔ, kɛ tó tsuli, kɛ yayami peeli ngɛ ni yee ɔ?’ (Mateo 9:11) Benɛ Yesu nu nɔ́ nɛ ɔ, e de mɛ ke: “Nihi nɛ ngɛ he wami ɔ, tsopatsɛ he hia we mɛ kaa ni nɛmɛ nɛ ngɛ gboe. Nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya hla ngmami nɛ ɔ sisi: ‘Mɔbɔ nami i ngɛ hlae, se pi bɔ sami!’ I bɛ nɛ ma ba tsɛ nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da, se mohu yayami peeli.” (Mateo 9:12, 13; Hosea 6:6) Farisi bi ɔmɛ a bui Yesu kaa “tsɔɔlɔ,” se kɛ̃ ɔ, e tsɔɔ mɛ ní.

Akɛnɛ tó tsuli kɛ yayami peeli ‘babauu ngɛ Yesu se nyɛɛ’ he je ɔ, Mateo fɔ mɛ nine kɛ ba e we ɔ mi konɛ a ba bu Yesu tue nɛ e tsɔɔ mɛ bɔ nɛ a maa pee ha kɛ ja Mawu. (Marko 2:15) Yesu suɔ kaa e maa ye bua mɛ konɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi a kɛ Yehowa a kpɛti. Yesu nyangee we mɛ kaa bɔ nɛ Farisi bi nɛ a buu a he dali ɔ peeɔ ɔ. E mi mi sãa lɛ ngɛ nihi a he nɛ e naa nɔ mɔbɔ. E ma nyɛ maa ye bua nihi nɛ a be he wami ngɛ mumi mi ɔ hulɔ.

Yayami peeli kɛ tó tsuli nɛ Yesu na mɛ mɔbɔ ɔ tsɔɔ we kaa e bua jɔ ní yayahi nɛ a peeɔ ɔ he, mohu ɔ, e tsɔɔ kaa e mi mi sãa lɛ ngɛ a he kaa bɔ nɛ e mi mi sãa lɛ ngɛ hiɔtsɛmɛ a he ɔ. Mo kai kaa benɛ Yesu pɛtɛ kpititsɛ ɔ he ɔ, e de lɛ ke: “I suɔ; o he nɛ tsɔ!” (Mateo 8:3) E sa nɛ wɔ hu wa mi mi nɛ sãa wɔ ngɛ nihi nɛ a hia yemi kɛ buami ngɛ Mawu jami mi ɔ a he.