Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

YI 59

Mɛnɔ Ji Nɔmlɔ Bi ɔ?

Mɛnɔ Ji Nɔmlɔ Bi ɔ?

MATEO 16:13-27 MARKO 8:22-38 LUKA 9:18-26

  • YESU TSA HƐ YUYUILƆ KO

  • A KƐ MATSƐ YEMI Ɔ NYA SAFE ƆMƐ MA HA PETRO

  • YESU DE KE E MA GBO, NƐ E MAA TE SI

Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ ya Betsaida. Ni komɛ ngɔ nyumu ko nɛ e hɛngmɛ yu kɛ ba Yesu ngɔ nɛ a kpa lɛ pɛɛ kaa e pɛtɛ nyumu ɔ he nɛ e tsa lɛ.

Yesu nu nyumu ɔ nine si nɛ e kɛ lɛ ya ma a se. Benɛ e su lada pue nyumu ɔ hɛngmɛ ɔmɛ a nɔ se ɔ, e bi nyumu ɔ ke: “O ngɛ nɔ́ hyɛe lo?” Nyumu ɔ je nya ke: “I ngɛ nimli hyɛe, se a ngɛ kaa tsohi nɛ ngɛ nyɛɛe.” (Marko 8:23, 24) Yesu ngɔ e nine kɛ bu nyumu ɔ hɛngmɛ ɔmɛ a nɔ ekohu, nɛ e bɔni ní hyɛmi. Kɛkɛ nɛ Yesu wo nyumu ɔ blɔ kɛ ho we mi ya, nɛ e wo lɛ si ke e kó gba kɔpe ɔ mi he ko he ko.

Lɔ ɔ se ɔ, Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ a hia blɔ kɛ ho Kaisare Filipi kpɔ ɔ mi ya ngɛ yiti je. A maa nyɛɛ blɔ gagaa maa pee si tomi 25, nɛ a maa kuɔ yoku. Kɔpe ɔ ngɛ yoku nɛ e kami ngɛ kaa siaudo 12 nɔ, nɛ ke nɔ ko ngɛ kɔpe ɔ mi ɔ, e ma nyɛ maa na Hermon Yoku nɛ snoo nɛɛ pueɔ yi mi ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ maa ye maa pee kaa ligbi enyɔ ngɛ blɔ nɔ loko a ma ya su Kaisare Filipi.

Benɛ a ya su he ko ɔ, Yesu je kaseli ɔmɛ a he nɛ e ya sɔle. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, e piɛ maa pee nyɔhiɔ nɛɛ loo nyɔngma nɛ a maa gbe lɛ, lɔ ɔ he ɔ, e bɔni e kaseli ɔmɛ a he susumi wawɛɛ. Be ko nɛ be ɔ, kaseli ɔmɛ a kpɛti nihi fuu kpale ngɛ e se, nɛ a ti ni komɛ hu a juɛmi ngɛ mɛ pee enyɔɔnyɔ. Eko ɔ, a ngɛ nɔ́ he je nɛ e ngmɛ́ blɔ nɛ ni ɔmɛ nɛ a wo lɛ matsɛ ɔ he susue. E ma nyɛ maa pee hu kaa a li nɔ́ he je nɛ e kua kaa e maa pee okadi nɛ ni ɔmɛ bi kaa e pee ɔ.

Benɛ kaseli ɔmɛ ya Yesu ngɔ ngɛ he nɛ e ngɛ sɔlee ngɛ ɔ, e bi mɛ ke: “Mɛnɔ nihi deɔ ke Nɔmlɔ Bi ɔ ji?” A he nɔ ke: ‘Ni komɛ ke, Yohane Nɔ Baptisilɔ ɔ; ni komɛ ke, Eliya; nɛ ni kpa komɛ deɔ ke Yeremia, aloo gbali ɔmɛ a ti nɔ kake.’ Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ni komɛ susu kaa Yesu ji gbali nɛ ɔmɛ a ti nɔ kake nɛ a tle lɛ si. Bɔ nɛ pee nɛ e le kaseli ɔmɛ hu a juɛmi ɔ, e bi mɛ ke: “Se nyɛɛ lɛɛ kɛ nyɛ deɔ kɛɛ? Mɛnɔ ji mi?” Petro je nya oya ke: “Mo ji Kristo ɔ, Mawu hɛ kalɔ Bi ɔ.”​​—Mateo 16:13-16.

Yesu de Petro kaa e sa nɛ e bua nɛ jɔ ejakaa Mawu lɛ je nɔ́ nɛ ɔ kpo kɛ tsɔɔ lɛ. E de lɛ hu ke: “Petro, i ngɛ mo dee ke tɛ sa ji mo, nɛ tɛ sa nɛ ɔ nɔ ma ma ye asafo ɔ ngɛ. Nɛ gbenɔ tete po be nyɛe maa ye e nɔ.” Yesu ngɛ tsɔɔe kaa lɛ nitsɛ e maa to asafo ko sisi, nɛ ke asafo ɔ mi bimɛ ɔmɛ ye anɔkuale ngɛ zugba a nɔ ɔ, Gbenɔ po be nyɛe maa ye a nɔ kunimi. Enɛ ɔ he ɔ, e wo Petro si ke: “Ma ngɔ hiɔwe matsɛ yemi ɔ nya safe ɔmɛ ngɔ ha mo.”​​—Mateo 16:18, 19.

Pi nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe kaa e ngɔ Petro kɛ da e kaseli ɔmɛ a nya, nɛ pi nɛ e ngɛ tsɔɔe hu kaa Petro ji asafo ɔ sisi tomi nɔ́. Yesu nitsɛ ji Tɛ Sa nɛ a maa ma asafo ɔ ngɛ nɔ ɔ nɛ. (1 Korinto Bi 3:11; Efeso Bi 2:20) Se kɛ̃ ɔ, e maa ngɔ safe etɛ kɛ ha Petro. Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, Petro ma ná he blɔ kɛ bli hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ nya kɛ ha nimli slɔɔtohi konɛ a sɛ mi.

Ngɛ Pentecoste jeha 33 ɔ, Petro maa ngɔ kekleekle safe ɔ kɛ tsu ní, nɛ e maa tsɔɔ Yuda bi nɛ a pia a he, nɛ a tsake a tsui ɔ nɔ́ nɛ e sa nɛ a pee konɛ a he a yi wami. E maa ngɔ safe enyɔne ɔ kɛ tsu ní kɛ ye bua Samaria bi nɛ a ma he ye ɔ konɛ a sɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi. Kɛkɛ ɔ, ngɛ jeha 36 mi ɔ, Petro maa ngɔ safe etɛne ɔ kɛ tsu ní konɛ ma je li kaa Kornelio nɛ a pui mɛ ɔ nɛ a ná he blɔ kɛ sɛ Matsɛ Yemi ɔ mi.​​—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 2:37, 38; 8:14-17; 10:44-48.

Yesu de e kaseli ɔmɛ kaa e be kɛe nɛ e maa ya Yerusalem nɛ e ma ya na amanehlu, nɛ a maa gbe lɛ, se kaseli ɔmɛ a bua jɔɛ nɔ́ nɛ e de ɔ he. Petro li kaa ke Yesu gbo ɔ, a ma tle lɛ si kɛ ya hiɔwe, lɔ ɔ he ɔ, e gbla Yesu kɛ ya se, nɛ e de lɛ ke: ‘Nyɔmtsɛ, enɛ ɔ ya je ngɛ se lokoo; Nɔ́ ko kaa kikɛ be o nɔ bae kɔkɔɔkɔ.’ Se Yesu plɛ e se kɛ tsɔɔ lɛ, nɛ e de ke: “Jee ye nɔ kɛ ya se Satan! O ngɛ ye nane kpatae. Ejakaa juɛmi nɛ ngɛ o yi mi ɔ, pi Mawu ngɔ nɛ e je, se nɔmlɔ adesa.”​​—Mateo 16:22, 23.

Lɔ ɔ se ɔ, Yesu tsɛ e kaseli ɔmɛ kɛ ni kpahi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ tsuo nɛ e ha nɛ a nu sisi kaa ke a nyɛɛ e se ɔ, a be lɛ náe gbɔjɔɔ. E de mɛ ke: “Ke nɔ ko suɔ kaa e nyɛɛ ye se ɔ, e kua e he, nɛ e wo e sɛumi tso ɔ, nɛ e nyɛɛ ye se. Ejakaa nɔ tsuaa nɔ nɛ suɔ kaa e maa baa e klaa yi ɔ, e maa laa lɛ; se nɔ nɛ laa e klaa ngɛ imi, kɛ sane kpakpa a he ɔ, e ma he e yi wami.”​​—Marko 8:34, 35.

Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ Yesu se nyɛɛli ɔmɛ nɛ a ná kã, nɛ a ngɔ a he kɛ sã afɔle loko e maa kplɛɛ a nɔ. Ejakaa Yesu de ke: “Nɔ tsuaa nɔ nɛ imi, kɛ ye munyu ɔ, wa he peeɔ lɛ zo ngɛ yi nɔ nɛ ɔ bi gba puɛli, kɛ yayami peeli nɛ ɔmɛ a kpɛti ɔ, lɛ hu e he maa pee Nɔmlɔ Bi ɔ zo be mi nɛ e maa ba ngɛ e Tsɛ nyami ɔ mi, kɛ e bɔfo klɔuklɔu ɔmɛ.” (Marko 8:38) Niinɛ, ke Yesu ba a, “e maa wo nɔ tsuaa nɔ hiɔ ngɛ e ní tsumi nya.”​​—Mateo 16:27.