Yaa mi ní ɔ nɔ

Gilead Sukuu Nɛ To Nɔ 136 Nya Gbemi

Gilead Sukuu Nɛ To Nɔ 136 Nya Gbemi

Gilead sukuu nɛ to nɔ 136 ba nyagbe March 8, 2014. Sukuu bi ɔmɛ kɛ nyɔhiɔ enuɔ nɛ deka be mi kulaa lɛ ya sukuu nɛ ɔ. Ngɛ sukuu ɔ mi ɔ, Yehowa Odasefohi nɛ a nane pi si kaseɔ bɔ nɛ a ma pee ha kɛ bɔ a he mɔde ngɛ a sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi nɛ a kɛ wo a nyɛmimɛ Odasefohi he wami. Nihi nɛ a ya Gilead sukuu nɛ to nɔ 136 nyagbe ní peemi ɔ a yibɔ ji 11,548. A ti ni komɛ ya he nɛ Yehowa Odasefohi peeɔ a sukuu slɔɔto ɔmɛ ngɛ nɛ ji, Patterson, New York, nɛ ni komɛ hu bua a he nya ngɛ Canada, Jamaica, Puerto Rico, kɛ United States nɛ a hyɛ ngɛ video klamahi a nɔ.

‘Nyɛ Ná Juɛmi Nɛ ɔ Eko.’ David Splane nɛ e ji Yehowa Odasefohi a Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ a ti nɔ kake, kɛ kpe ɔ sɛnɔhilɔ ɔ ngɔ e nya blimi munyu ɔ kɛ da Filipi Bi 2:​5-7 ɔ nɔ. Ngmami ɔ de ke: “Kristo Yesu juɛmi ɔ nɛ pee nyɛ hu nyɛ juɛmi.” Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, e hla we blɔ nya. Mohu ɔ, e bɔ mɔde nɛ e tsu ní tsumi nɛ Mawu kɛ wo e dɛ ɔ saminya.

Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yesu tsɛ munyu nɛ Mose tu kɛ tsɔɔ Israel bi ɔmɛ ɔ se kɛ da ka slɔɔtohi nɛ Abosiami kɛ ba e nɔ ɔ nya. E de ke, “Ngmami ɔ ke.” (Mateo 4:​4, 7, 10; 5 Mose 6:​13, 16; 8:3.) Akɛnɛ Yesu ji Mawu Bi nɛ a pɔ lɛ nu he je ɔ, jinɛ e ma nyɛ maa tu munyu ngɛ e he wami nya, se e ba e he si kɛ tsɔɔ kaa e hɛ sa nɔ́ nɛ Mose tsu ɔ. E sa nɛ wɔ hu wa yɔse wa nyɛmimɛ a mɔde bɔmi, nɛ wa je a yi.

Jehanɛ se hu ɔ, Nyɛminyumu Splane tsɔɔ bɔ nɛ Yesu ná juɛmi nɛ da benɛ e piɛ bɔɔ nɛ e maa gbe e ní tsumi nya ngɛ zugba a nɔ ɔ. Benɛ Yesu ngɛ sɔlee ɔ, e de ke: “I wo o hɛ mi nyami ngɛ je ɔ mi; ní tsumi nɛ o tu kɛ wo ye dɛ mi ɔ, i gbe nya. Tsaatsɛ, ha nɛ ye hɛ mi nɛ ba nyami amlɔ nɛ ɔ kaa bɔ nɛ i ngɛ momo ngɛ o hɛ mi benɛ a ná we nɛ a bɔ je ɔ.” (Yohane 17:​4, 5) Yesu bi we nɛ a ha lɛ blɔ nya fuu. E bi konɛ a ha lɛ blɔ nya nɛ e ngɛ sa a, aloo a kpale ngɔ ‘nɔ́ nɛ e ngɛ tsue ngɛ hiɔwe loko e ba zugba a nɔ’ ɔ kɛ ha lɛ. E sa kaa nihi nɛ a gbe Gilead sukuu ɔ nya a nɛ a kase Yesu, nɛ a ngɔ a juɛmi kɛ ma ní tsumi nɛ a ma tsu ɔ nɔ mohu pe he blɔhi nɛ a ma ná a. Ke a ná we he blɔhi po ɔ, e sɛ nɛ e hao mɛ.

“Afɔle Sami Nɛ He Piami Be Mi.” William Malenfant nɛ e yeɔ bua Ajla Toli Nɛ A Hyɛɛ Ní Tsɔɔmi Nɔ ɔ wo sukuu bi ɔmɛ he wami kaa a kase Paulo nɛ mɛ hu a ngɔ e he kɛ sa afɔle. Paulo pia we e he ngɛ níhi nɛ e kɛ sa afɔle ngɛ Mawu sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi ɔ he, mohu ɔ, e de ke: “I ngmɛɛ níhi nɛ be ɔ a he nɛ i kpa ye nine mi konɛ ma pɛtɛ níhi nɛ ngɛ ye hɛ mi ɔ a he.”​—Filipi Bi 3:​13, 14, Phillips.

Ke sukuu bi ɔmɛ pia we a he ngɛ níhi nɛ a kɛ sa afɔle ɔ he ɔ, lɛɛ a ma nyɛ maa kase Mawu sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ nɛ a hi si blema a kɛ a ti ni komɛ nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ. Nyɛminyumu Malenfant tsɛ nyɛmiyo Clara Gerber Moyer nɛ e bɔni Yehowa sɔmɔmi kɛ je e jokuɛwi a si ɔ munyu se. Nyɛmiyo ɔ de ke: “I pia we ye kɔkɔɔkɔ ngɛ he blɔ nɛ i ná kɛ ngɛ Mawu sɔmɔe jeha 80 kɛ se jinɛ ɔ he! Ke ma nyɛ maa pee jokuɛyo ekohu ɔ, ma kpale sɔmɔ lɛ jã nɔuu.”

“Bɔfohi Piɛɛ Nyɛ He Kɛ Ngɛ Sane Kpakpa A Fiɛɛe, Nɛ Nyɛ Ngɛ Fiɛɛe Kaa Bɔfohi.” Gerrit Lösch nɛ e ji Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ a ti nɔ kake ɔ ye bua sukuu bi ɔmɛ konɛ a bua nɛ jɔ he blɔ enyɔ nɛ se be kulaa nɛ nihi nɛ a tsuɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ ná a he. Kekleekle ɔ, a ba peeɔ Mawu bɔfohi ke a fiɛɛ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a kɛ tsɔɔ nihi, ejakaa ngɛ Hebri kɛ Hela gbi mi ɔ, “Bɔfo” sisi ji “tsɔlɔ.” Jehanɛ ɔ, bɔfohi piɛɛ a he ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi nɛ a kɛ blɔ tsɔɔmi ha mɛ kaa bɔ nɛ e ba ngɛ kaselɔ Filipo blɔ fa mi ɔ.​—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 8:​26-​35.

Nyɛminyumu Lösch tu níhi a si kpami babauu nɛ Yehowa Odasefohi ná ngɛ a fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi ɔ he munyu. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Odasefo no ko nɛ a tsɛɛ lɛ Gabino ya si nɔ ko sinya si eywiɛ​—jinɛ e pɔɔ jã peemi si kake loo enyɔ. Wetsɛ ɔ de Gabino ke, jinɛ e ma e he gbemi. Wetsɛ ɔ de hu ke: “Benɛ o si sinya a si eywiɛne ɔ, kpa a ngɛ ye kuɛ. Se i je nɛ i ba bli sinya a. Mo tsumi kaa o ya nɔ nɛ o si sinya a. Ke pi jã a, i ko gbe ye he.”

Be komɛ ngɛ nɛ nihi ya kpeɔ níhi kaa kikɛ nya kɛkɛ, se wɔɔ lɛɛ wa he ye kaa níhi a si kpami fuu ngɛ nɛ hiɔwe bɔfo ɔmɛ a nine ngɛ mi. Níhi kaa jã a haa nɛ wa náa nɔ mi mami kaa hiɔwe bɔfo ɔmɛ ngɛ je kɛ wɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ hɛ mi nyɛɛe.​—Kpojemi 14:6.

“Nɔ Nɛ A Buu Lɛ Ma Ná Jɔɔmi.” Michael Burnett nɛ e ji Gilead sukuu ɔ tsɔɔli ɔmɛ a ti nɔ kake ɔ ngɔ Yuda no Yabez nɛ “a buu pe e nyɛmimɛ ɔmɛ tsuo” ɔ nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ kɛ tsɔɔ e munyu ɔ mi. Yabez sɔle, nɛ e de ke: “Mawu, i kpa mo pɛɛ nɛ o gbaa mi, nɛ o ha mi zugba nɛ kle. O kɛ mi nɛ hi si, nɛ o je ní yayamihi nɛ maa pee haomi kɛ je ye blɔ mi!”​—1 Kronika 4:​9, 10.

Sukuu bi ɔmɛ ma nyɛ maa kase Yabez nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ konɛ mɛ hu a de Mawu a hiami ní ɔmɛ. Nɔ́ titli nɛ a ma nyɛ ma bi Mawu ji kaa e ye bua mɛ nɛ a nyɛ nɛ a kɛ tsɔsemi nɛ a ná ngɛ Gilead sukuu ɔ mi ɔ nɛ tsu ní saminya. A ma nyɛ ma bi Mawu hu kaa e po a he piɛ kɛ je ní yayahi a he, pi kaa e ko ngmɛ blɔ nɛ haomi ko ba a nɔ, se mohu e ye bua mɛ nɛ a nyɛ nɛ a da nyagbahi nɛ a kɛ maa kpe ɔ tsuo nya bɔ nɛ pee nɛ a ko tɔ̃ Mawu nɔ. Mawu ha Yabez sɔlemi ɔ heto, nɛ e maa ye bua Gilead sukuu bi ɔmɛ hu jã nɔuu.

“Nyɛ La a Nɛ Hi Tsoe.” Mark Noumair ji Gilead sukuu ɔ tsɔɔli ɔmɛ a ti nɔ kake nɛ e yeɔ bua Ajla Toli Nɛ A Hyɛɛ Ní Tsɔɔmi Nɔ hulɔ. E ngɔ e munyu ɔ kɛ da 1 Tesalonika Bi 5:​16-​19 ɔ nɔ. Loko la maa ya nɔ maa tso ɔ, e hia ní komɛ kaa lɛ, kɔɔhiɔ, kɛ ní kpahi. Jã nɔuu nɛ sukuu bi ɔmɛ hu hia níhi etɛ nɛ ma ha nɛ bua jɔmi kɛ kã nɛ a kɛ tsuɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi maa wa.

Kekleekle ɔ, ‘nyɛ ná bua jɔmi daa.’ (1 Tesalonika Bi 5:​16) Sukuu bi ɔmɛ ma ná bua jɔmi ke a susu jɔɔmihi nɛ a ma ná akɛnɛ a ngɛ níhi nɛ sa Yehowa hɛ mi pee ɔ he je. Enyɔne, “nyɛɛ sɔle be tsuaa be.” (1 Tesalonika Bi 5:​17) Sɔlemi ngɛ kaa kɔɔhiɔ nɛ haa nɛ la a tsoɔ. E sa nɛ waa to wa tsui si nɛ waa kɛ Mawu nɛ tu munyu kɛ je wa tsui mi ke wa ngɛ sɔlee. Etɛne, “nyɛɛ na Mawu si ngɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ he.” (1 Tesalonika Bi 5:​18) Ke wa jeɔ hɛ sa kpo ɔ, huɛ bɔmi kpakpa maa hi waa kɛ Yehowa kɛ wa nyɛmimɛ wa kpɛti. Nyɛminyumu Noumair de ke, “Ke suɔmi kɛ bua jɔmi nɛ nyɛ ngɛ ɔ mi wa a, lɔ ɔ be hae nɛ nyɛɛ ngɔ nyɛ juɛmi kɛ ma nyɛ nyɛmimɛ a tɔmihi a nɔ.”

“Nyɛ Je Yehowa Yi Kaa Bɔ Nɛ Pu, Nyɔhiɔ Kɛ Dodoe Peeɔ ɔ.” Teokrase sukuu ní tsɔɔlɔ Sam Roberson ngɔ e sisije munyu ɔ kɛ je Baiblo ɔ mi, nɛ e tsɔɔ kaa pu, nyɔhiɔ kɛ dodoehi jeɔ Yehowa yi. (La 19:1; 89:37; 148:3) E tsɔɔ nya kaa sukuu bi ɔmɛ hu ná he blɔ nɛ kɛ a ma je Yehowa yi. Lɔ ɔ se ɔ, e ha nɛ a pee níhi a si kpamihi nɛ a ná ngɛ fiɛɛmi mi ɔ kɛ tsɔɔ tue buli ɔmɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ sukuu bi ɔmɛ a ti nɔ kake ngɛ lɔle hɛɛe nɛ e na nyumu hiɔtsɛ ko nɛ e hii si ngɛ atsɛ̃se mi ɔ, e da si ha nyumu ɔ, nɛ e po blɔ ɔ mi. Nyumu ɔ na sukuu no ɔ si, nɛ sukuu no hu na nyumu ɔ si kaa e bua jɔ nɔ́ nɛ e pee kɛ ha lɛ ɔ he. Lɔ ɔ se ɔ, sukuu no ɔ ye nyumu ɔ odase, nɛ nyumu ɔ kplɛɛ nɔ kaa a kɛ lɛ nɛ ba kase Baiblo ɔ. Otsi fɛɛ otsi nɛ sukuu no ɔ kɛ lɛ kase Baiblo ɔ, e ná he blɔ kɛ ye ni kpahi nɛ ba slaa nyumu ɔ odase. Nyagbenyagbe ɔ, ní sɛɛmi nyafii nɛ ɔ bli blɔ kɛ ha nihi kpaago, nɛ mɛ hu e kɛ mɛ ngɛ Baiblo ɔ kasee.

“Mo Ha Tsɔsemi Nɛ Mawu Kɛ Haa Nɛ Wo Mo He Wami.” Donald Gordon, nɛ e yeɔ bua Ajla Toli Nɛ A Hyɛɛ Womi Fiami Nɔ ɔ bi nihi enyɔ kɛ a yihi munyu. Huno kake nɛ a bi lɛ sane ɔ tsɔɔ nya kaa a susu Efeso Bi 3:​16-​20 he wawɛɛ ngɛ sukuu be ɔ mi tsuo. Enɛ ɔ ye bua sukuu bi ɔmɛ nɛ a na kaa ke a ba a he si, nɛ nihi nyɛ suu a he, nɛ a yɔse kaa Odasefo no fɛɛ ma nya ma tsu Yehowa sɔmɔmi ní tsumi ɔ eko ɔ, lɔ ɔ maa ‘wo mɛ he wami.’ Yogbayo kake hu de ke e bua jɔ bɔ nɛ Gilead ní tsɔɔlɔ ko wo mɛ he wami kaa a pee kaa lo nyafii ngɛ wo mi ɔ he mohu pe nɛ a maa pee kaa lo agbo ngɛ tsesi nyafii kɛ e mi nyu mi. E de hu ke: “I kase kaa ke i ba ye he si ngɛ Yehowa asafo ɔ mi ɔ, lɔ ɔ maa ye bua mi nɛ ma ya ye hɛ mi ngɛ Mawu jami mi.”

“Yehowa Nɛ Kai Nyɛ.” Mark Sanderson nɛ ji Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ a ti nɔ kake ji nɔ nɛ tu kpe ɔ munyu titli ɔ nɛ. E ngɔ e munyu kɛ da sɔlemi ko nɛ Nehemia sɔle ɔ nɔ. Nehemia sɔle ke: ‘Mawu lee, i kpa mo pɛɛ nɛ o kai mi.’ (Nehemia 5:19; 13:31) Pi nɛ Nehemia ngɛ gbeye yee kaa Mawu hɛ maa je ní nɛ e tsu ɔ nɔ. Mohu ɔ, e ngɛ Mawu bie kaa e kai lɛ konɛ e jɔɔ lɛ kaa bɔ nɛ huɛ kpakpa peeɔ ɔ.

Jã kɛ̃ nɛ sukuu bi ɔmɛ ma nyɛ he ye kaa Yehowa maa jɔɔ mɛ ke ji kaa a ngɔ nɔ́ nɛ a ba kase ngɛ Gilead sukuu ɔ mi ɔ kɛ tsu ní. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e sa kaa a ha nɛ suɔmi nɛ a ngɛ kɛ ha Yehowa a nɛ pee nɔ́ titli he je nɛ a ngɛ lɛ sɔmɔe. (Marko 12:30) Abraham suɔ Yehowa kɛ e tsui tsuo, nɛ Yehowa kai lɛ. Benɛ Abraham gbo jehahi babauu se po ɔ, Mawu tsɛ lɛ ke “ye huɛ.”​—Yesaya 41:8.

Nyɛminyumu Sanderson ya nɔ nɛ e wo sukuu bi ɔmɛ he wami kaa a suɔ nihi tsuo, titli ɔ, nihi kɛ a kɛ mɛ ngɛ hemi kɛ yemi kake ɔ. (Marko 12:31) E sa nɛ a bɔ mɔde nɛ a ye bua nihi nɛ e fĩ mɛ ɔ, kaa bɔ nɛ Samaria no ɔ je nyɛmi peemi su kpo kɛ ha ‘nyumu nɛ ojo fiali ya tua lɛ ɔ.’ (Luka 10:36) Bɔ nɛ pee nɛ a nu nɔ́ nɛ e ngɛ de ɔ sisi ɔ, e ngɔ nyɛminyumu Nicholas Kovalak nɛ ya Gilead sukuu ɔ eko nɛ e sɔmɔ kaa kpokpa nɔ hyɛlɔ ɔ níhi a si kpami ko kɛ pee nɔ hyɛmi nɔ́. Nyɛminyumu Kovalak ji nɔ ko nɛ e ngɛ suɔmi, nɛ nihi suɔ e sane wawɛɛ. E wo kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ko kɛ e yo he wami kaa e sa nɛ a hɛ nɛ ka si ngɛ a sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi. E de mɛ hu ke, “Jee sisi mla ngɛ ligbi ɔ mi, jee sisi mla ngɛ otsi ɔ mi, jee sisi mla ngɛ nyɔhiɔ ɔ mi, nɛ o je sisi mla ngɛ jeha a mi.” E ngɔ ligbi bɔɔ ko kɛ to bɔ nɛ kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ɔ yo ɔ peeɔ e ní ha a he hɛ. Lɔ ɔ se ɔ, e de lɛ ke: “Ko ha nɛ nɔ́ nɛ i de ɔ nɛ gba o nya. O kɛ kã ngɛ ní ɔ tsue momo. Moo gbɔjɔ o he mi konɛ o se nɛ kɛ.” E ga womi kpakpa a ha nyɛmiyo ɔ ya nɔ nɛ e ngɔ jehahi babauu kɛ fiɛɛ.

Nyagbenyagbe ɔ, Nyɛminyumu Sanderson wo sukuu bi ɔmɛ he wami konɛ a tsɔse ni kpahi nɛ a tsɔɔ mɛ ní, ejakaa lɔ ɔ he nɛ a ba sukuu ɔ nɛ. (2 Timoteo 2:2) A hɛ nɛ ka si nɛ a wo nyɛmimɛ he wami ngɛ a ní tsumi ɔ mi. Ke a pee jã a, Yehowa maa jɔɔ mɛ babauu.​—La 20:​1-5.

Nya Mwɔmi. Benɛ a nine su a yi jemi womihi a nɔ ta a, sukuu bi ɔmɛ a ti nɔ kake kane sɛ womi nɛ tsɔɔ kaa a bua jɔ sukuu ɔ he wawɛɛ. A ti nihi nyɔngma kɛ enuɔ la la 123 kɛ je La Ha Yehowa womi ɔ mi kɛ mwɔ kpe ɔ nya. La a yi ji, “Asafo Mi Nikɔtɔmahi​—A Ji Nike Ní.”