OZUMALƐDƖYƐ 25
Mɩnla Ti Mɔɔ Nyamɩnlɩ Ɩwɔlɩ Yɛ a?
Bayɩbʋlʋ ɩkã kɛɛ adasamaa yɛ nnwʋanlɩ ɩdɩ ‘sikalɛ na amanɩyɛnwʋnlɛ ɩhyɛ numɔ manlɩ’. (Dwoobu 14:1) Asʋ̃ ɛbɩlawɔlɛ mɔɔ ɩdɩ ɔzɔ yɛ Nyamɩnlɩ ɩpɛ kɛɛ yenyia a? Sɛ ɩ́dɩ ɔzɔ a, mɩnla bʋtayɩ yɛ ɩwɔ ɩma yɛ a? Asʋ̃ ɩkɛɣa nu a? Sunzú munwalɩyɛ mɔɔ ɩkã ahʋnlɩnɩ mɔɔ Bayɩbʋlʋ ɩfa ɩma nɩ nwʋ.
1. Ɛbɩlawɔlɛ ɛhɩnla dɩyɛ yɛ Gyehova ɩpɛ kɛɛ yenyia a?
Gyehova ɩpɛ kɛɛ yenyia ɛbɩlawɔlɛ mɔɔ idi munli baaba paa. Mmɩlɩ mɔ ɩwɔlɩ mmenii mɔɔ beli bɔmʋnlɩ Adamɩ nɩɩ Yifi nɩ, ɩvalɩ bɛ ɩwʋwalɩ paladayɩsɩ kɩnlɩma be nu mɔɔ bɔfʋlɛ yɩ Ɛdɩnɩ toolo. Akʋ̃ “Nyamɩnlɩ iyilalɩ bɛ, na Nyamɩnlɩ ɩhanlɩ ihileli bɛ kɛɛ: ‘Bɔwʋ́ na bɔzʋ̃nɩ na bɛhyɛ azɩlɛ yɩ zʋ manlɩ na behila ɔzʋlɔ.’” (Gyɛnɛsɩsɩ 1:28) Nɩ Gyehova ɩpɛ kɛɛ bɔwʋ nnwuakula, na bɛyɛ azɩlɛ yɩ munwatĩĩ paladayɩsɩ, na bekila nnamɩ yɩ zʋ. Nɩ ɩdɩ yɩ bʋtayɩ kɛɛ mmenii munwala bekenyia pɔkɔdɩlɛ baaba na bɛawʋwa azɩ daabaa.
Ɩwɔ numɔ kɛɛ eyi ɩába numɔ ahyɛasɩ yɩ dɩyɛ, a naasʋ̃ Nyamɩnlɩ yɩ bʋtayɩ ɩlɛ́sɩnzanlɩ (Ayɩzaya 46:10, 11) Ɩpɛ kɛɛ adasamaa mɔɔ bɛyɛ sutiye nɩ bɔbʋwa azɩ daabaa na benyia ɛbɩlawɔlɛ mɔɔ idi munli.—Kɩnga Yikile 21:3, 4.
2. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛanyia anyɩnlɩlelɛ wɔ ɛbɩlawɔlɛ nu wɔ nnɛ a?
Gyehova ɩvalɩ “sunzuma nu ahyinyiadɩ” ɩwɔlɩ yɛ na eyi yɛ ɩma yenyia ɛpɛ kɛɛ yɛkɔnwʋ yɩ na yɛazʋ̃mɩ yɩ a. (Kɩnga Matiyu 5:3-6.) Ɩpɛ kɛɛ yɛ nɩɩ yɩ nyia ɔhɔnwʋvalɛ mɔɔ numɔ ɩyɛ sɩ, “yeduwa yɩ ɔhʋanɩ zʋ, na yɛdɔ yɩ” na “yɛava yɛ ahʋnlɩnɩ munwatĩĩ” yɛazʋ̃mɩ yɩ. (Ditilonɔmi 10:12; Ndwomi 25:14) Sɛ yɛyɛ ɔzɔ a, yɛ anyɩ ɩkɔhʋla ikele ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ yeyiyiaa ndwokɔzɩzɩbɛ nɩ. Sɛ yɛsʋ̃mɩ Gyehova a, ɩma yɛ ɛbɩlawɔlɛ ɩyɛ baaba na yɛ anyɩ ide.
SUMÁ SƲ̃MAA
Sumá ɔlɔlɛ kezile mɔɔ Gyehova ɩlalɩ yɩ ali mmɩlɩ mɔ isiyeziyee azɩlɛ yɩ ɩkɛma yɛ nɩɩ mɔɔ yɩ Odwokɔ yɩ ɩkã ɩfalɩ sianti mɔɔ yɛda azɩ nɩ nwʋ dɩyɛ.
3. Gyehova ɩpɛ kɛɛ mmenii anyɩ ide wɔ ɛbɩlawɔlɛ nu
Yɩ́ VIDIYO nɩ, na akʋ̃ bozunzú odwokɔɣizialɛ mɔɔ ili ɛkɛnɩ nɩ nwʋ.
-
Mɩnla ti mɔɔ Nyamɩnlɩ ɩwɔlɩ yɛ pɩlanɛtɩ kɩnlɩma eyi a?
Kɩnga Odwokɔhanlɛvʋlɔ 3:11, na akʋ̃ bozunzú odwokɔɣizialɛ eyi nwʋ:
-
Mɩnla yɛ eyi ɩma ɔnwʋ ɛfalɩ Gyehova nwʋ a?
4. Sianti mɔɔ Gyehova ɩwɔlɩ yɛ nɩ ɩlɛ́sɩnzanlɩ
Kɩnga Ndwomi 37:11, 29 nɩɩ Ayɩzaya 55:11, na akʋ̃ bozunzú odwokɔɣizialɛ eyi nwʋ:
-
Kɛ ɩyɛ mɔɔ yɛnwʋ kɛɛ sianti mɔɔ Gyehova ɩwɔlɩ yɛ nɩ ɩlɛ́sɩnzanlɩ a?
Aliyia mɔɔ yɩ ɔfʋã be ɩzɩkɛ nɩ bɔkʋla bɛyɛ yɩ bʋwɔ. Ɔzɔ la yɛ azɩlɛ mɔɔ adasamaa bɛzɩkɛ yɩ nɩ, Nyamɩnlɩ ikeziyeziye na ɩava ɩama mmenii mɔɔ bɔdɔ yɩ nɩ
5. Gyehova mɔɔ yɛkɔzʋ̃mɩ yɩ nɩ ɩkɛma yekenyia ɛbɩlawɔlɛ mɔɔ anyɩnlɩlelɛ ɩwɔ numɔ
Sɛ yɛnwʋ sianti mɔɔ yɛda azɩ a, ɩkɔhʋla ɩkɛma yɛ anyɩ ikele. Yɩ́ VIDIYO nɩ, na akʋ̃ bozunzú odwokɔɣizialɛ mɔɔ ili ɛkɛnɩ nɩ nwʋ.
-
Terumi ɩɣa izumanlɩ sianti mɔɔ yɛda azɩ nɩ, kɛ ɩwʋwalɩ yɩ izeli a?
Kɩnga Odwokɔhanlɛvʋlɔ 12:13, na akʋ̃ bozunzú odwokɔɣizialɛ eyi nwʋ:
-
Iluwakɛɛ Gyehova ɩyɛ nninyeni sʋ̃maa ɩma yɛ nɩ ti, mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ amɩyɛ sʋ̃ yɛyɛ yɛma yɩ a?
EBIYE A, ABIYE IKEƔIZIA KƐƐ: “Mɩnla ti mɔɔ yɛda azɩ a?”
-
Kɛ ɛkɛyɩ yi munwa ekeze a?
YƖ DƆKƆWƆLƐ
Gyehova ɩpɛ kɛɛ yenyia anyɩnlɩlelɛ daabaa wɔ bʋwabɩlɛ baaba nu wɔ azɩlɛ yɩ zʋ. Sɛ yɛzʋ̃ yɛ ahʋnlɩnɩ nu munwala yɛsʋ̃mɩ yɩ a, yɛkɔhʋla yekenyia anyɩnlɩlelɛ wɔ nnɛ po.
Kɛ Okowuwa Ekeze a?
-
Gyehova ɩwɔlɩ Adamɩ nɩɩ Yifi nɩ, mɩnla ɛbɩlawɔlɛ yɛ nɩ ɩpɛ kɛɛ benyia a?
-
Mɩnla yɛ ɩma yɛnwʋ kɛɛ Gyehova yɩ bʋtayɩ mɔɔ ɩwɔ ɩma adasamaa nɩ ɩlɛ́sɩnzanlɩ a?
-
Kɛ ɩkɛyɛ na wʋ anyɩ iale wɔ ɛbɩlawɔlɛ nu a?
PƖBƐ́ SƲ̃MAA
Kilá sianti mɔɔ yɛkɔhʋla yekele yekeli kɛɛ nɩ Ɛdɩnɩ toolo nɩ ɩwɔ ɛkɛnɩ ankasa.
“Ɛdɩnɩ Toolo Nɩ—Ɩdɩ Ndwondwo Anzɛnyɩɩ Nɔhʋanlɛ Odwokɔ a? (Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ, January 1, 2011)
Sumá sianti mɔɔ yɛkɔhʋla yekele yekeli kɛɛ azɩlɛ nɩ ɩkɔwʋwa ɛkɛnɩ daabaa.
Sunzú mɔɔ Bayɩbʋlʋ ɩkã ɩfalɩ kezimɔ ekenyia anyɩnlɩlelɛ wɔ wʋ ɛbɩlawɔlɛ nu nɩ nwʋ.
Kilá kezimɔ benyia be mɔɔ nɩ ɩtɩ nɣanlɩ kɛɛ inyia dɩyɛ bela mɔɔ ihyinyia nɩ, ɩnwʋnlɩ dɩyɛ mɔɔ nɩ iminli wɔ yɩ ɛbɩlawɔlɛ nu.
a Wɔ ozumalɛdɩyɛ mɔɔ ili ɛkɛnɩ yi nu nɩ, yekozuma sianti mɔɔ nninyeni ɩákɔ bʋwɔ kɛmɔ nɩ Nyamɩnlɩ ɩpɛ yɩ nɩ.