Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Tɛla kɔ Ndwokɔ mɔɔ bɛhyɩhyɛ

Nyia Nyamɩnlɩ Yɩ Adwɩnɩ Wɔ Nzã Nwʋ

Nyia Nyamɩnlɩ Yɩ Adwɩnɩ Wɔ Nzã Nwʋ

PƖLAZUNƐ bela íni nwʋmɔ kɛɛ wʋ anyɩ sɔ akyɛdɩ azʋlɔtʋ mɔɔ Gyehova ɩva ɩma wʋ nɩ, mɔɔ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ mɔɔ ɩva ɩma wʋ kɛɛ wʋzawʋ ehilé kezimɔ ɛkɛva akyɛdɩ eyimmɔ ekeli egyima nɩ sʋ̃ kɩnla nwʋ. Anyɩnlɩlelɛ odwokɔ yɛ lɛ kɛɛ, Bayɩbʋlʋ yɩ kã kɛɛ nzã dɩ akyɛdɩ mɔɔ ɩzʋ̃ Nyamɩnlɩ kɛ, na ɩkã po kɛɛ: “Alɩyɛ ma enii sɩlɩ, na nzã ma ɛbɩlawɔlɛ yɛ fɛ.” (Odw. 10:19; Ndw. 104:15) Naasʋ̃ ebiye a ɛyɛ yɩ ndwɩ kɛɛ abiyemmɔ wɔ kɛnɩ a, kezimɔ bɛfa nzã bedi egyima nɩ, odwokɔ wɔ nwʋmɔ. Akʋ̃ sʋ̃, wɔ oyuwadɩ munwala nɩ, ɔsʋnɩ adwɩnɩ mɔɔ mmenii lɛ yɩ wɔ nzã nwʋ. Mɛyɩ nɩ mɩnla yɛ ɩkɔwʋwa Kilisinyiamaa ma bekezi pɔkɔba wɔ nzã nwʋ a?

Ɩávalɩ nwʋmɔ dɩka mɔɔ yɛda anzɛnyɩɩ kezimɔ bɛdɩdɩlɩ yɛ nɩ, sɛ yɛma Nyamɩnlɩ yɩ fʋlɔdulɛ bʋwa yɛ wɔ yɛ pɔkɔzilɛ nu a, yɛkɔhʋla yekenyia zʋlɔ mfasʋ na yɛ anyɩ kele.

Kɛmɔ ebiye a ɛyɛ yɩ ndwɩ nɩ, mmenii sʋ̃maa wɔ kɛnɩ a, bɛta bɔnʋ nzã anzɛnyɩɩ bɔnʋ nzã sʋ̃maa. Abiyemmɔ nʋ nzã iluwakɛɛ ɩma bɔ nwʋ twe bɛ. Sɛ abiyemmɔ sʋ̃ pɛ kɛɛ bɛtɩ bɛ adwɩnɩndwɩnɩ zʋ a, bɔnʋ nzã. Wɔ nnɩka be sʋ̃ nɩ, abiye mɔɔ ɩkʋla ɩnʋ nzã sʋ̃maa nɩ yɛ bobu yi kɛɛ yɩ anyɩ tʋ yɛ sɩ anzɛnyɩɩ ɩdɩ benyia a.

Naasʋ̃ Kilisinyiamaa mɛyɩ, bɛma bɔ Wɔlɛvʋlɔ mɔɔ ɩwɔ ɔlɔlɛ nɩ yɩ fʋlɔdulɛ mɔɔ nɣɛlɛbɛ wɔ numɔ nɩ kile bɔ ɔhʋanɩ. Kɛ ndianwʋ nɩ, ɩma yɛnwʋ asianɩ mɔɔ ɩzʋ̃ nzã sʋ̃maa nlʋnlɛ nu ɩba nɩ. Ebiye a yɛɣɩnga Ɛɣɛlɛwulɛ 23:​29-35 mɔɔ ɩkã abiye mɔɔ ɩnʋ nzã inyia nɩɩ ɔhawʋ mɔɔ ɩzʋ̃ numɔ ɩba nɩ nwʋ odwokɔ. a Asafʋ nu ebani be mɔɔ ɩda Europe mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Daniel ɩkãã kezimɔ nɩ yɩ ɛbɩlawɔlɛ dɩ ansaana ɩbayɛ nɔhʋanlɛ Kilisinyianii nwʋ odwokɔ nɩ, ɩhanlɩ kɛɛ, “Nɩ mɩpɩza nzã baaba na ɩmanlɩ mizizili abɔkɔ tanɩ na ɔhawʋ mɔɔ ɩva ɩɣɩlɛlɩ mɩ nɩ, nnɛ-nɩɩ-nnɛ la po sɛ mɩkakɛ a, nɩ ɩyɛ ɛyɛkɛ mɩ.”

Kɛ Kilisinyiamaa nɩ, kɛ ɩkɛyɛ na yɛazi pɔkɔba wɔ nzã nwʋ na yɛahwɩ̃ yɛ nwʋ wɔ ɔhawʋ mɔɔ ɩzʋ̃ nzã sʋ̃maa nlʋnlɛ nu ɩba nɩ nwʋ a? Ɩsɛ kɛɛ yɛma Nyamɩnlɩ yɩ fʋlɔdulɛ kile yɛ mɔɔ yɛyɛ́.

Bɛmá yehila mɔɔ Bayɩbʋlʋ yɩ kã falɩ nzã nwʋ nɩɩ adwɩnɩ mɔɔ abiyemmɔ fa nʋ nzã nɩ.

MƆƆ BAYƖBƲLƲ YƖ KÃ FALƖ NZÃ NWƲ

Nyamɩnlɩ Odwokɔ yɩ ɩádɩndɛ itiyia nzã ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ mɔɔ abiye kɔnlʋ nɩ. Nɔhʋanlɛ nu nɩ, Bayɩbʋlʋ yɩ kã kɛɛ nzã kɔhʋla kɛma abiye yɩ anyɩ kele. Ɩkã kɛɛ: “Fá anyɩnlɩlelɛ keli wʋ alɩyɛ na fa fɛlɛkʋ̃lilɛ nʋ wʋ nzã.” (Odw. 9:7) Mmɩlɩ be po, Gyisɛsɩ nlʋnlɩ nzã. Na ɔzɔ la yɛ Gyehova azʋ̃mɩvʋlɔ be sʋ̃ nlʋnlɩ nzã a.—Mt. 26:​27-29; Lk. 7:34; 1 Tim. 5:23.

Ɩwɔ numɔ kɛɛ Nyamɩnlɩ Odwokɔ yɩ ɩádɩndɛ itiyia nzã dɩyɛ, naasʋ̃ ɩtɩndɛ itiyia nzã sʋ̃maa nlʋnlɛ nɩɩ nzanyianlɛ. Ɩkã yɩ petee kɛɛ: “Máma bɔnʋ nzã benyia.” (Ɛfɩ. 5:18) Na ɩkã po kɛɛ ‘nzanlʋnlɛmaa bɔlɔ́kɔ Nyamɩnlɩ Bulombunli Manlɩ nɩ nu.’ (1 Kɔl. 6:10) Amba, Gyehova tɩndɛ tiyia nzã sʋ̃maa nlʋnlɛ nɩɩ nzanyianlɛ ɛzɩzɩbɛ ɛzɩzɩbɛ. Kɛ ankɩ yekozumazuma bɛzabɛ mɔɔ bodua yɛ nwʋ beyiyia nɩ, yɛma Nyamɩnlɩ yɩ adwɩnɩ wɔ nzã nwʋ nɩ kile yɛ ɔhʋanɩ mfomi.

Abiyemmɔ tɩ nɣanlɩ kɛɛ sa bɔkʋla bɔnʋ nzã sʋ̃maa mɔɔ belényia. Naasʋ̃ mɔɔ ɩdɩ yɛ lɛ kɛɛ, asianɩ wɔ numɔ paa. Ɛhɛlɛlɛ Odwokɔ yɩ ma numɔ da kɛnɩ kɛɛ, sɛ mmenyia (anzɛnyɩɩ mmaalɛ) yɛ “nzã alɔngɔmaa” a, ɩkɔhʋla ɩkɛma bɛkɛyɛ tanɩ na bɛ nɩɩ Gyehova avinli ɩázɩkɛ. (Tay. 2:3; Ɛɣɛ. 20:1) Gyisɛsɩ wɔlɩ yɛ kɔkɔ po kɛɛ “nzanyianlɛ” kɔhʋla kezi abiye ɔhʋanɩ kɛɛ ɩkɔhɔ Nyamɩnlɩ yi oyuwadɩ fʋlɔ yɩ nu. (Lk. 21:​34-36) Mɩnla yɛ ɩkɔwʋwa Kilisinyianii ma ɩkɔhwɩ̃ yɩ nwʋ wɔ ɔhawʋ mɔɔ nzanlʋnlɛ fa ba nɩ nwʋ a?

KILA SIANTI MƆƆ ƆNƲ NZÃ NƖƖ NZÃ DƲDƲ MƆƆ ƆNƲ NƖ BƲWƆ

Sɛ esii pɔkɔ kɛɛ ɔkɔnlʋ nzã a, áma osumazuma kezimɔ wʋ apaa yi nu maa nʋ nzã nɩ. Sɛ ɩba yɩ nɩ alɩyɛ nɩɩ nzã a, Kilisinyiamaa si pɔkɔ mɔɔ ɩkɔzɔ Gyehova anyɩ. Bayɩbʋlʋ yɩ kakɛ yɛ kɛɛ: “Dɩyɛ bela mɔɔ mʋnlʋmmɔ bɛyɛɛ nɩ, sɛ alɩyɛ yɛ mʋnlʋmmɔ bedi o, sɛ nzulo yɛ mʋnlʋmmɔ bɔnʋ o, mʋnlʋmmɔ bɛyɛ́ bɛhyɛ Nyamɩnlɩ animinyiamɩ.” (1 Kɔl. 10:31) Sa ɔkʋla fa ndwokɔɣizialɛ nɩɩ Bayɩbʋlʋ nu egyinalɛzʋ-ndwokɔ eyimmɔ pɩbɛlɩ wʋ nwʋ nu:

Asʋ̃ iluwakɛɛ mɩábɛ kɛɛ mmenii sɩlɩ mɩ ti yɛ mʋnʋ nzã a? Ɛkɩsadɔsʋ 23:2 kã kɛɛ: “Máma bedi mmenii sʋ̃maa bɛ mɛda.” Wɔ ɛkɩ nɩ, nɩ Gyehova ɩbɔɔ Yizilayamaa nɩ kɔkɔ kɛɛ, máma bosumazuma mmenii mɔɔ bɛáyɛ mɔɔ ɩsɔ yɩ anyɩ nɩ. Ɔzɔ odwokɔ yɩ falɩ Kilisinyiamaa mɔɔ bɔwɔ kɛnɩ nnɛ nɩ nwʋ. Sɛ yɛma ɔhʋanɩ ma mmenii kile yɛ kezimɔ yɛyɛ́ yɛ dɩyɛ wɔ nzã nwʋ a, sa ɩkʋla ɩma yebu yɛ anyɩ yekua Gyehova nɩɩ yɩ mmɛla zʋ.—Wul. 12:2.

Asʋ̃ mʋnʋ nzã sʋ̃maa mɩfa mikile kɛɛ mɩ anyɩ tʋ yɛ sɩ anzɛnyɩɩ mɩdɩ benyia a? Wɔ nnɩka be nɩ, sɛ abiye ta nʋ nzã anzɛnyɩɩ ɩnʋ nzã sʋ̃maa a, bɔnwʋ yɩ kɛɛ mfʋmɩ bela íni nwʋmɔ. (1 Pit. 4:3) Naasʋ̃ yɛ mɔɔ Bayɩbʋlʋ kã wɔ 1 Kɔlɛntɩmaa 16:13 nɩ ndwɩ: “Mʋnlʋmmɔ bɛyɛ́ bɛ anyɩ kanyɩɩ, begyiná pindinyii wɔ dedi nɩ nu, bezí bɛ kɛnɣa, na bɛmá bɔ nwʋ ɩyɛ ɛzɩzɩbɛ.” Asʋ̃ ɩdɩ amba kɛɛ nzã ma abiye nwʋ yɛ sɩ a? Ɩ́dɩ zɔ kʋlaa. Nzã ɩáma abiye sunzu nninyeni nwʋ bʋwɔ na ɩáhʋla isi pɔkɔba sʋ̃. Sɛ abiye nʋ nzã sʋ̃maa a, iáhile kɛɛ yɩ nwʋ yɛ sɩ anzɛnyɩɩ ɩdɩ benyia o, mfomi ikile kɛɛ ɩdɩ kwasɩya. Ayɩzaya 28:7 kã abiye mɔɔ ɩma nzã fa yɩ yɛ dɔngɔ nɩ nwʋ odwokɔ kɛɛ, ɩfa yi ti ɩpʋmɩbʋmɩ na ihimahima.

Anwʋzɩzɩbɛ mɔɔ yehyinyia na yɛava yɛayɛ mɔɔ ɩtɩnɣɛ nɩ ɩzʋ̃ Gyehova kɛ, na eyi pɩbɛ kɛɛ ‘yɛkɛyɛ yɛ anyɩ kanyɩɩ na yɛagyina pindinyii wɔ dedi nɩ nu.’ (Ndw. 18:32) Sɛ yɛkɔhʋla yɛkɛyɛ eyi a, ɩsɛ kɛɛ yekila yɛ nwʋ bʋwɔ na yesizi abɔkɔ mɔɔ ɩlɛ́sɩkɛ yɛ nɩɩ Gyehova avinli abusunwawɔlɛ. Nɩ Gyisɛsɩ nɩɩ Gyehova wɔ abusunwawɔlɛ mɔɔ numɔ yɛ sɩ, na iluwakɛɛ nɩ ɩwɔ akɛnɣazɩzɩbɛ na izili yɩ kɛnɣa kɛɛ ɩkɛyɛ mɔɔ ɩtɩnɣɛ nɩ ti, nɩ mmenii sʋ̃maa bu yi.

Asʋ̃ mʋnʋ nzã iluwakɛɛ mɩpɛ kɛɛ mɩtɩ mɩ adwɩnɩndwɩnɩ zʋ a? Sunzuma yɩ hanlɩ ndwomidʋlɛvʋlɔ be ma ɩhɛlɛlɩ kɛɛ: “Mɔɔ adwɩnɩndwɩnɩ hyɛlɩ mʋ zʋ nɩ, mɔwʋ [Gyehova] ɛyɩkyɩlɩ mɩ ɛɣɛɛlɛ na ɛhanlɩ mɩ ahʋnlɩnɩ edianlɩ mu kunlu.” (Ndw. 94:19) Sɛ adwɩnɩndwɩnɩ hyɛ wʋ zʋ a, fa wʋ nwʋ tiã Gyehova zʋ na kɛ nzã a. Ɔhʋanɩba mɔɔ okoluwa zʋ kɛyɛ zɔ yɛ lɛ kɛɛ, ɛkɛda kɔwɔ Gyehova mpayɩ. Akʋ̃ sʋ̃, mmenii sʋ̃maa bɔnwʋ kɛɛ sɛ ɛpɩbɛ mmʋwalɩyɛ wɔ bɛzabɛ mɔɔ bɔ nwʋ ɩwʋkwa wɔ asafʋ yi nu bɛ kɛnɩ a, ɩbʋwa paa. Nɔhʋanlɛ nu nɩ, sɛ abiye nʋ nzã kɛɛ ɩlɛ ikyinaa ndwokɔzɩzɩbɛ be mɔɔ iyiyiaa nɩ yi munwa a, ɩma anwʋlazʋ mɔɔ ɩlɛ kɛɛ ɩkɛyɛ mɔɔ ɩtɩnɣɛ nɩ kã azɩ. (Ho. 4:11) Daniel mɔɔ yɛhã yɩ nwʋ odwokɔ daada nɩ hanlɩ kɛɛ: “Nɩ adwɩnɩndwɩnɩ hyɛ mʋ zʋ na mɩ adwɩnɩ sʋ̃ bu mʋ fɔ, meti mɩva mɩyɛlɩ nzanlʋnlɛ. Naasʋ̃, ɔhawʋ yɩ yɛlɩ kezi na ɩmanlɩ mɩ nɩɩ mʋ ɔhɔnwʋmmɔ avinli zɩkɛlɩ na mɩdɩlɩ nɣanlɩ kɛɛ mɩázɛlɩ hwɩɩ.” Mɩnla yɛ ɩwʋwalɩ Daniel a? Ɩhanlɩ kɛɛ, “Mɩɣa mʋnwʋnlɩ kɛɛ Gyehova mfomi yɛ ɩkɔwʋwa mɩ a, na kɛ nzã a. Iluwa Gyehova yɩ mmʋwalɩyɛ zʋ nɩ, mʋhʋla milili mɩ ɔhawʋ yɩ nwʋ egyima.” Odwokɔ yɩ yɛ lɛ kɛɛ, Gyehova wɔ kɛnɩ kɛɛ ɩkɔwʋwa yɛ mmɩlɩ munwala, mmɩlɩ po mɔɔ ɩdɩ kɛɛ yɛ anyɩnlɩlazʋ ɩzã nɩ.—Fɩl. 4:​6, 7; 1 Pit. 5:7.

Sɛ ɩyɛ a ɔnʋ nzã a, ebiye a sa ɔkʋla fa ndwokɔɣizialɛ eyimmɔ pɩbɛlɩ wʋ nwʋ nu, ‘Asʋ̃ mu busunwanii be anzɛnyɩɩ mʋ ɔhɔnwʋ be hã kezimɔ mʋnʋ nzã yɩ nwʋ odwokɔ a?’ Sɛ zɔ a, ebiye a ɩkɔhʋla kehile kɛɛ odwokɔ wɔ kezimɔ ɔnʋ nzã nɩ nwʋ mɔɔ wʋ adwɩnɩ ɩlɔ́kɔlɩ zʋ. ‘Asʋ̃ kakɩ yɩ mʋnʋ yɩ sʋ̃maa mɩtɛla bɔmʋnlɩ nɩ a?’ Bʋwabɩlɛ eyi yɛ ɩma ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ nzanlʋnlɛ kalɩ abiyemmɔ kɛnɩ yɩ a. ‘Sɛ aɣile ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be tua numɔ na mɩlɛ́falɩ nzã mɩlɛ́kanlɩ mu munwa a, mɩyɛ mʋ nwʋ hwɩɩ a ɩáyɛ bʋwɔ a?’ Sɛ ɔzɔ yɛ ɩdɩ dɩyɛ a, nɩ ikile kɛɛ nzanlʋnlɛ halɩ wʋ wɩɛlɛ nu anzɛnyɩɩ ɩhalɩ wʋ kɛ. Ebiye a, eyi kɛbɩbɛ kɛɛ ɛkɛma alɔkɩtamaa kɔwʋwa wʋ na ama wʋahʋla wʋali ndwokɔzɩzɩbɛ eyi zʋ.

Iluwakɛɛ nzanlʋnlɛ fa ɔhawʋ sʋ̃maa ɩba nɩ ti, Kilisinyiamaa be bezi pɔkɔ kɛɛ bɔlɔ́nʋ nzã kʋlaa. Abiyemmɔ sʋ̃ wɔ kɛnɩ a bɛánlʋ iluwakɛɛ nzã yɩzayɩ ɩáyɛ bɛ fɛ. Sɛ wʋ ɔhɔnwʋ be si pɔkɔ kɛɛ ɩlɔ́nʋ nzã a, íni kɛɛ ɛtɩndɛ tiyia yɩ pɔkɔzilɛ yɩ na wʋava wʋahile kɛɛ obu yi.

Ebiye a ɛɣa nwʋ yɩ kɛɛ, nɣɛlɛbɛ wɔ numɔ kɛɛ ekezi pɔkɔ wɔ nzã dʋdʋ mɔɔ ɔkɔnlʋ nɩ nwʋ. Anzɛnyɩɩ ebiye a ɛkɛhyɩhyɛ mmɛla kɛma wʋ nwʋ wɔ nzã dʋdʋ mɔɔ ɔkɔnlʋ nɩ nwʋ, dɩkɛɛ ɔkɔnlʋ yɩ mbɔmɩ ɔkʋ̃ pɛ dapɛnɩ bela anzɛnyɩɩ ɔkɔnlʋ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ mmɩlɩ mɔ ɛbali alɩyɛ. Abiyemmɔ sʋ̃ bɛhyɩhyɛ mmɛla bɛma bɔ nwʋ falɩ nzã pɔkyɩɩ mɔɔ bɔkɔnlʋ nwʋ, dɩkɛɛ nwanyɩ nɩɩ biyiɛ mɛyɩ sa bɔnʋ, naasʋ̃ ɩba yɩ nɩ nzã mɔɔ yi munwa yɛ sɩ a, bɔlɔ́nʋ, sɛ bɛfa nzã dɔkɔdɔkɔ bɔfʋla nu po a, bɔlɔ́nʋ. Sɛ abiye hyɩhyɛ mmɛla pɔkyɩɩ be ma yɩ nwʋ a, ɩkɛyɛ mɛlɛkɛ kɛɛ ɩkɛhyɛ yɩ nwʋ zʋ. Íni kɛɛ Kilisinyianii mɔɔ yɩ nwʋ wʋkwa ma yɩ anyɩ tʋ̃ kɛɛ mmenii kɛzɩlɩ yɩ iluwa nzanlʋnlɛ nwʋ mmɛla mɔɔ ɩhyɩhyɛ ɩma yɩ nwʋ na ɩlɛ ɩyɛɛ egyima nɩ ti.

Sɛ yesii nzanlʋnlɛ nwʋ pɔkɔ a, ɩsɛ kɛɛ yɛdwɩnɩ mmenii mvʋlɔ nwʋ. Wulomimaa 14:21 kã kɛɛ: “Mɔɔ ɩdɩ baaba mɔɔ ɩwɔ kɛɛ mʋnlʋmmɔ bɛyɛ nɩ yɛ lɛ kɛɛ, ɩsɛ kɛɛ mʋnlʋmmɔ bɔtwɩ̃ bɔ nwʋ wɔ ɛnlamɩlilɛ nwʋ, nzanlʋnlɛ nwʋ, anzɛnyɩɩ dɩyɛ be mɔɔ mʋnlʋmmɔ bɛyɛ a ɩkɛma bɛ anlima kɛyɛ tanɩ nɩ.” Kɛ ɩkɛyɛ na wʋava fʋlɔdulɛ eyi wʋayɛ egyima a? Kile kɛɛ ɔdɔ wu mmeliyema. Sɛ ɛ nɩɩ wu mmeliyema yiyia numɔ na ɛba nwʋ yɩ kɛɛ ɔnʋ nzã na ikelile bo nu be a, ɩkɛyɛ baaba kɛɛ ɔzɔ mmɩlɩ yɩ ɔlɔ́nʋ. Sɛ ɛyɛ zɔ a, ikile kɛɛ obu mmenii mvʋlɔ, ɔdɔ bɛ, na wʋádwɩnɩ wʋzawʋ nkʋ̃ wʋ nwʋ.—1 Kɔl. 10:24.

Akʋ̃ sʋ̃, ebiye a aɣanɩ yɩ kɛhyɩhyɛ mmɛla kɛvalɩ nzã nwʋ, na ɩsɛ kɛɛ Kilisinyianii didi ɔzɔ mmɛla yɩ zʋ. Ebiye yɛ lɛ kɛɛ, abiye keli ɔlʋbɔ pɔkyɩɩ be ansaana ɩanlʋ nzã anzɛnyɩɩ íni kɛɛ ɩnʋ nzã mmɩlɩ mɔ itwuu kaalɩ anzɛnyɩɩ ɩlɛ mahyini be ɩyɛɛ egyima nɩ.—Wul. 13:​1-5.

Gyehova ɩma akyɛdɩ ngɩnlɩma sʋ̃maa zɛ yɛ, na numɔ ɔkʋ̃ yɛ lɛ fanwʋdi mɔɔ ɩva ɩma yɛ kɛɛ yɛvá yezi kezimɔ yɛkɛva akyɛdɩ eyimmɔ yekele yɛ anyɩ nɩ nwʋ pɔkɔ nɩ. Yɛfa fanwʋdi eyi yedi egyima mmɩlɩ mɔ yesi mɔɔ yekeli nɩɩ mɔɔ yɛkɔnlʋ nwʋ pɔkɔ nɩ. Bɛmá yɛva fanwʋdi eyi yɛyɛ nninyeni mɔɔ ɩsɔ Gyehova anyɩ yɛva yehile kɛɛ yɛ anyɩ sɔ.

a Egyima okuwu be mɔɔ bekile pɔkɔdɩlɛ nwʋ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ United States nɩ hanlɩ kɛɛ, sɛ abiye nʋ nzã sʋ̃maa mbɔmɩ ɔkʋ̃ pɛ po a, sa ɩkʋla ɩfa ɔhawʋ kezile ɩba. Ebiye yɛ lɛ nna nu nkitanwʋlilɛ mɔɔ ɩ́dɩ yɩ ɔhʋanɩ zʋ, ɛɣɩnzɛlɛ mɔɔ ɩsɩkɛ, ɩma abiye di awu, ikũ yɩzayɩ yɩ nwʋ, nɩɩ mmɔnadʋlɛ.