Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Tɛla kɔ Ndwokɔ mɔɔ bɛhyɩhyɛ

DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 51

NDWOMI 3 Yɛ Anwʋzɩzɩbɛ, Yɛ Anyɩnlɩlazʋ Nɩɩ Yɛ Anwʋlazʋ

Gyehova Nwʋ Wʋ Ozunɛ Yɩ Na Ɩdwɩnɩ Wʋ Nwʋ

Gyehova Nwʋ Wʋ Ozunɛ Yɩ Na Ɩdwɩnɩ Wʋ Nwʋ

“Fa mɩ anyɩ tʋ mʋnlɩ kua wu nzulo kodoku yi nu. Asʋ̃ bɛlɛ́kɛlɛlɩ wɔ wu buuku yi nu a?”NDW. 56:8.

BƲTAYƖ

Dɩyɛzumanlɛ eyi kɛhakɛ yɛ kɛɛ, Gyehova zi ɛyɛkɛ mɔɔ yedi nɩ na ɩkɛma yekenyia ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛ mɔɔ yehyinyia.

1-2. Mɩnla bʋwabɩlɛ azʋlɔtʋ yɛ ɩkɔhʋla kɛma yekozũ a?

 YE MUNWATĨĨ yezũ kyɩ̃. Ɩyɛ a, debe kʋla ma yɛ anyɩ de nkʋ̃ʋ̃ ma yesũ. Kɛ ndianwʋ nɩ, ebiye a mmɩlɩ mɔ debe titili be zili wɔ wʋ ɛbɩlawɔlɛ nu, dɩkɛɛ mmɩlɩ mɔ ɔwʋlɩ wʋ ɣa, anzɛnyɩɩ mmɩlɩ mɔ eyiyialɩ wʋ ɔhɔnwʋ be mɔɔ ɔnwʋnlɩ yɩ a ɩhyɛ paa nɩ, wʋ anyɩ leli nkʋ̃ʋ̃ ma ozunli.

2 Naasʋ̃ mbɔmɩ sʋ̃maa nɩ, ye munwala yesũ iluwakɛɛ yɛ ɛɣɛɛlɛ wɔ anzɛnyɩɩ yedii ɛyɛkɛ ti. Kɛ ndianwʋ nɩ, sɛ abiye ɩ nɩɩ yɛ iádi yi bʋwɔ a, ɩkʋla ɩma yesũ. Sɛ yɛ nwʋ pa yɛ sʋ̃ a, ɩkʋla ɩma yesũ. Na sɛ abiye mɔɔ yɛdɔ yɩ paa wu na yedii ɛyɛkɛ a, yɛkʋla yesũ baaba paa. Wɔ bʋwabɩlɛ mɔɔ ɩdɩ zɔ nu nɩ, ebiye a yɛkɛdɩ nɣanlɩ kɛmɔ nkɔmɩhyɛnii Gyɛlɩmaya dɩlɩ nɣanlɩ mmɩlɩ mɔ Babilɔnʋmaa zɩkɛlɩ Gyelusalamɩ nɩ. Gyɛlɩmaya hanlɩ kɛɛ: ‘Mmʋnlɩ luwa mɩ anyɩ tʋ la waawaa zɛ. Ozunɛ la yɛ musũũ a, miáyiaki.”—An. 3:​48, 49.

3. Sɛ Gyehova nwʋ kɛɛ yɩ asʋ̃mɩvʋlɔ bɔnwʋʋ amanɩyɛ a, kɛ ɩtɩ nɣanlɩ ise a? (Ayɩzaya 63:9)

3 Gyehova zi mbɔmɩ dʋdʋ mɔɔ yezũ iluwa bʋwabɩlɛ azʋlɔtʋ mɔɔ ɩyɛ atɩɩtɩɩ mɔɔ yeyiyia nɩ ti. Bayɩbʋlʋ yɩ ma yɛnwʋ kɛɛ Gyehova zi ɛyɛkɛ mɔɔ yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ bo nu ɔkʋ̃ bela di nɩ, na sɛ yesũ yɛfʋlɔ yɩ kɛɛ ɩwʋwá yɛ a, itiye. (Ndw. 34:15) Gyehova dɩ yɛ Zɩ na ɩdɔ yɛ baaba paa. Meti sɛ ɩnwʋ kɛɛ yesũũ a ɩyɛ ɛyɛkɛ yɩ, na ɩyɛ debe ɩbʋwa yɛ ndɛndɛ zʋ la.—Kɩnga Ayɩzaya 63:9.

4. Mɩnla Bayɩbʋlʋ nu ndianwʋ azʋlɔtʋ yɛ yɛbazunzu nwʋmɔ a, na mɩnla yɛ ɩkɛma yɛkɔnwʋ kɛvalɩ Gyehova nwʋ a?

4 Gyehova kã kezimɔ ɩdɩlɩ nɣanlɩ mmɩlɩ mɔ yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ be zunli nɩɩ mɔɔ ɩyɛlɩ ɩwʋwalɩ bɛ nɩ nwʋ odwokɔ wɔ Bayɩbʋlʋ yɩ nu. Kɛ ndianwʋ nɩ, sa yɛkʋla yesuma debe wɔ mɔɔ ɩdʋlɩ Hana, Devidi, nɩɩ Bulombunli Hɛzɩkaya nɩ nu. Mɩnla yɛ ɩmanlɩ bozunli a? Mɩnla yɛ Gyehova yɛlɩ wʋwalɩ bɛ mmɩlɩ mɔ bozunli bɔvʋlɔlɩ yɩ nɩ a? Na mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ be ndianwʋ yɩ kɔwʋwa yɛ mmɩlɩ mɔ yedii alɔbɔ, abiye ɩyɩ yɛ ɩma, anzɛnyɩɩ mmɩlɩ mɔ ɩdɩ kɛɛ mɔɔ yɛ anyɩnlɩlazʋ zã nɩ a?

SƐ WƲ DƆVƲLƆ BE YI OWULO TI OSŨŨ A GYEHOVA NWƲ YƖ

5. Kɛ Hana dɩlɩ nɣanlɩ zeli a?

5 Hana yiyialɩ ndwokɔzɩzɩbɛ sʋ̃maa mɔɔ ɩmanlɩ yɩ ɛɣɛɛlɛ wɔlɩ baaba na ɩmanlɩ izunli. Yi ndwokɔzɩzɩbɛ yɩ nu ɔkʋ̃ yɛ lɛ kɛɛ, nɩ yi hũ ɩhɔ igyia baalɛ fʋlɔ ɩhɩnla yɩ nwʋ. Na nɩ bɔfʋlɔ baalɛ fʋlɔ eyi Pɛnina, na iduli yɩ anyɩ iziyeli Hana nwʋ. Mɛyɩ la ahanlɩ a, nɩ Hana ɩáwʋ, naasʋ̃ nɩ Pɛnina wɔ nnwuakula sʋ̃maa. (1 Sa. 1:​1, 2) Iluwakɛɛ nɩ Hana íni nnwuakula ti, nɩ Pɛnina ɩfa ɩsɩlɩ yɩ baaba. Sɛ mɔwʋ yɛ nɩ ɔwɔ bʋwabɩlɛ mɔɔ ɩdɩ zɔ nu a, ankɩ kɛ ɛkɛdɩ nɣanlɩ keze a? Hana lili ɛyɛkɛ nkʋ̃ʋ̃ ma meti nɩ “isũ na iáli alɩyɛ,” na “yɩ ɛɣɛɛlɛ wɔlɩ baaba.”—1 Sa. 1:​6, 7, 10.

6. Mɩnla yɛ Hana yɛlɩ mɔɔ ɩmanlɩ yɩ ɛɣɛɛlɛ yɩkyɩlɩ a?

6 Mɩnla yɛ Hana yɛlɩ mɔɔ ɩmanlɩ yɩ ɛɣɛɛlɛ yɩkyɩlɩ a? Dɩyɛ ɔkʋ̃ mɔɔ ɩwʋwalɩ yɩ yɛ lɛ kɛɛ, ɩhɔlɩ ɛdamɛ aliyia yi nu ɩhɔ ɩzʋ̃mɩnlɩ Gyehova. Ɩkɛyɛ kɛɛ dɩka mɔɔ ɩhɔlɩ nɩ dɩ ɛdamɛ aliyia nɩ yɩ yaadɩ yɩ anyunu. Idwuli kɛnɩ nɩ, “ɩwɔlɩ Gyehova mpayɩ na izunli sʋ̃maa.” Izianlɩ Gyehova kɛɛ: ‘Kila wʋ sʋ̃mɩvʋlɔ yɩ amanɩyɛnwʋnlɛ na kakɛ mɩ.’ (1 Sa. 1:10b, 11) Hana hanlɩ kezimɔ ɩtɩ nɣanlɩ munwala hileli Gyehova wɔ mpayɩwɔlɛ nu. Mmɩlɩ mɔ Gyehova nwʋnlɩ kɛɛ Hana isũũ nɩ, yɩzayɩ sʋ̃ ilili ɛyɛkɛ, meti nɩ ɩpɛ kɛɛ ɩyɛ debe ɩfa ɩkyɩkyɩ yɩ ɣa baalɛ eyi mɔɔ ɩla yɩ ahʋnlɩnɩ zʋ nɩ yɩ ɛɣɛɛlɛ!

7. Mmɩlɩ mɔ Hana hanlɩ yɩ ɔhawʋ yɩ nwʋ odwokɔ hileli Gyehova nɩ, kɛ ɩyɩkyɩlɩ yɩ ɛɣɛɛlɛ izeli a?

7 Hana hanlɩ kezimɔ ɩtɩ nɣanlɩ ankasa ihileli Gyehova, na Ɔsɔfʋ Ebani Ilayɩ sʋ̃ hyɛlɩ yɩ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ Gyehova kediye yɩ mpayɩ. Kɛ eyi manlɩ Hana dɩlɩ nɣanlɩ zeli a? Bayɩbʋlʋ yɩ kã kɛɛ: “Izili nu ɩhɔlɩ yɩ awudo, na ɩhɔ ilili alɩyɛ, na yɩ anyunu ɩáyɛ alɔbɔ dɔkʋ̃.” (1 Sa. 1:​17, 18) Ɩwɔ numɔ kɛɛ nɩ Hana yɩ bʋwabɩlɛ mɔɔ ɩyɛ atɩɩtɩɩ nɩ ɩlɛ́sɩnzanlɩ dɩyɛ, naasʋ̃ yɩ ahʋnlɩnɩ dɔlɩ yi kunlu. Idwonwɔnlɩ kezimɔ nɩ ɩtɩ nɣanlɩ nɩ munwala igualɩ Gyehova zʋ, na nɩ izi sʋ̃ kɛɛ ɩkɔwʋwa yɩ. Gyehova nwʋnlɩ Hana yɩ amanɩyɛnwʋnlɛ yɩ, idiyeli yi ozunɛ, na iyilalɩ yɩ ma ɩwʋlɩ.—1 Sa. 1:​19, 20; 2:21.

8-9. Kɛmɔ Hibulumaa 10:​24, 25 kile nɩ, mɩnla ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ mɔɔ yɛkɔhʋla bela yɛkɔ Kilisinyiamaa ayiyialɩyɛ azʋlɔtʋ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

8 Mɔɔ yesuma wɔ nu. Asʋ̃ eyiyiaa ndwokɔzɩzɩbɛ be mɔɔ ɩma edii alɔbɔ kezile baaba paa a? Ebiye a wu busunwanii anzɛnyɩɩ wʋ ɔhɔnwʋ be iwu mɔɔ ɩma edii ɛyɛkɛ. Sɛ ɩba yɩ zɔ a, ɩkʋla ɩma ɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ ɔhwɩ̃ wʋ nwʋ wɔ mmenii nwʋ. Naasʋ̃ kɛmɔ Hana nyianlɩ ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛ mmɩlɩ mɔ ɩhɔlɩ ɛdamɛ aliyia yɩ nu nɩ, sɛ wʋzawʋ sʋ̃ ɔkɔ Kilisinyiamaa ayiyialɩyɛ azʋlɔtʋ wɔ mmɩlɩ po mɔ nninyeni ɩáhɔ bʋwɔ ma wʋ nɩ a, ekenyia ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛ. (Kɩnga Hibulumaa 10:​24, 25.) Sɛ yɛkɔ dɩyɛzumanlɛ na bɛkɩnga Bayɩbʋlʋ nu odwokɔ be a, ɩma yenyia nninyeni baaba yɛdwɩnɩndwɩnɩ nwʋmɔ. Gyehova duwa ɔzɔ ɔhʋanɩ yɩ zʋ bʋwa yɛ ma yeyiaki nninyeni mɔɔ ɩma yedi alɔbɔ nɩ nwʋ adwɩnɩndwɩnɩ. Sɛ ɩba yɩ kɛɛ yɛ bʋwabɩlɛ nɩ ɩásɩnza wɔ kɛnɩ la po a, ɩkɔhʋla kɛma yɛ ahʋnlɩnɩ kɔdɔ ye kunlu.

9 Sɛ yɛkɔ dɩyɛzumanlɛ a, ye mmeliyema hyɛ yɛ ɛzɩzɩbɛ na bekile kɛɛ bɔdɔ yɛ. Na sɛ yɛ nɩɩ bɛ bɔ a, bɛma yɛ ahʋnlɩnɩ tɔ ye kunlu. (1 Tɛs. 5:​11, 14) Yehilá eliyema benyia be mɔɔ ɩdɩ ɔhʋanɩbukolɛvʋlɔ titili mɔɔ yɩ yɩ wuli yi ozumanlɛnwʋnlɛ yɩ. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Mɩlanwʋ la musũ. Ɩyɛ a, mɩzamɩ nkʋ̃ mɩtɩ mʋ nwʋ mʋkɔ mʋbʋwa ahanlɩ dɩka be musũ. Naasʋ̃ sɛ mʋkɔ dɩyɛzumanlɛ a, minyia ɛzɩzɩbɛhyɛlɛ baaba. Ndwokɔ mɔɔ mi mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ zʋ̃ kunlumiba nu kã kile mɩ, nɩɩ bo munwalɩyɛ yɩ kyɩkyɩ mɩ ɛɣɛɛlɛ. Ɩávalɩ nwʋmɔ adwɩnɩndwɩnɩ mɔɔ ɩhyɛ mʋ zʋ anzɛnyɩɩ ɛyɛkɛ bela mɔɔ midii nɩ, sɛ mutwu dɩyɛzumanlɛ tʋ pɛ, nɩ mɩ ahʋnlɩnɩ dɔ mu kunlu.” Sɛ yɛkɔ yɛ ayiyialɩyɛ azʋlɔtʋ yɩ tʋ a, Gyehova kɔhʋla koluwa ye mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ yɩ zʋ kɔwʋwa yɛ.

Ye mmeliyema Kilisinyiamaa kɔhʋla kɛyɩkyɩ yɛ ɛɣɛɛlɛ (Kila nkyɩkyɛmi 8-9)


10. Sɛ yedii alɔbɔ kezile a, mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ yɛkɔhʋla kozumazuma Hana yi ndianwʋ yɩ a?

10 Mmɩlɩ mɔ Hana hanlɩ kezimɔ ɩtɩ nɣanlɩ munwala hileli Gyehova wɔ mpayɩwɔlɛ nu nɩ, yɩ ɛɣɛɛlɛ yɩkyɩlɩ. Wʋzawʋ sʋ̃, ɔkɔhʋla ‘kɛva wʋ adwɩnɩndwɩnɩ munwatĩĩ kogua Gyehova zʋ,’ na nyia anwʋlazʋ kɛɛ ikediye wʋ. (1 Pit. 5:7) Eliyema baalɛ be mɔɔ nwulomaa hunli yi hũ nɩ hanlɩ kɛɛ: “Nɩ ɩdɩ kɛɛ mɔɔ bɛva mɩ ahʋnlɩnɩ bediã azɩ bɛbɛtɛbɛtɛ yɩ mɔɔ milésia mikenyia anyɩnlɩlelɛ dɔkʋ̃. Naasʋ̃ mmɩlɩ bela mɔɔ mʋkɔwɔ mɩ Zɩ Gyehova mɔɔ ɩdɔ mɩ nɩ mpayɩ nɩ, mɩ ahʋnlɩnɩ tɔ mu kunlu. Ɩyɛ a, mɩánwʋ kezimɔ mɩhã mɩ nɣanlɩdɩlɛ nwʋ odwokɔ mihilé Gyehova, naasʋ̃ ɩtɩ mʋ tʋ. Sɛ adwɩnɩndwɩnɩ hyɛ mʋ zʋ anzɛnyɩɩ midii alɔbɔ a, mʋbɔ yɩ mpayɩ kɛɛ ɩmá mɩ ahʋnlɩnɩ ɩdɔ mu kunlu. Sɛ mɩyɛ zɔ a, ɛkɛnɩ la nɩ mɩ ahʋnlɩnɩ dɔ mu kunlu na mʋkʋla mɩyɛ nninyeni mɔɔ ɩsɛ kɛɛ mɩyɛ wɔ eɣile yi nu nɩ.” Sɛ osũ kile Gyehova na ɛkã kezimɔ ɛtɩ nɣanlɩ kile yi a, yɩzayɩ sʋ̃ ɩtɩ nɣanlɩ ɩma wʋ na ɩtɩ wʋ ɛyɛkɛlilɛ yɩ tʋ. Sɛ atɩɩtɩɩ mɔɔ eyiyiaa nɩ ɩákɔ wɔ kɛnɩ la po a, Gyehova kɔhʋla kɛyɩkyɩ wʋ ɛɣɛɛlɛ na ɩama wʋ ahʋnlɩnɩ ɩadɔ wu kunlu. (Ndw. 94:19; Fɩl. 4:​6, 7) Na sɛ ɔkɔ zʋ di nɔhʋanlɛ ma yɩ a, ikeyila wʋ.—Hib. 11:6.

SƐ OSŨŨ ILUWAKƐƐ ABIYE MƆƆ ƆDƆ YƖ ƖYƖ WƲ ƖMA A GYEHOVA NWƲ YƖ

11. Mmɩlɩ mɔ abiyemmɔ bɛ nɩɩ Devidi iádi yɩ bʋwɔ nɩ, kɛ ɩdɩlɩ nɣanlɩ izeli a?

11 Devidi yiyialɩ ndwokɔzɩzɩbɛ sʋ̃maa wɔ yɩ ɛbɩlawɔlɛ nu mɔɔ ɩmanlɩ izunli. Na yɩzayɩ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ nɩɩ yi mmusunwamaa be po yɩlɩ yɩ manlɩ, na nɩ bɛpɛ kɛɛ bɛyɛ tanɩ yɩ. (1 Sa. 19:​10, 11; 2 Sa. 15:​10-14, 30) Mmɩlɩ be ɩhɛlɛlɩ kɛɛ: “Ɛbɩnlɩnlɛ mɔɔ mɩpɩnlɩɩ yɩ ɩma mɩvɛ; mɩ anyɩ tʋ mmʋnlɩ fɔ mɩ mba ohunluma bela; mu ozunɛ iyi ɩfa mɩ mba.” Mɩnla ti mɔɔ Devidi dɩlɩ nɣanlɩ zɔ a? ihilehileli numɔ kɛɛ: “Iluwa bɛzabɛ mɔɔ bɛyɛɛ mɩ atɩɩtɩɩ ti.” (Ndw. 6:​6, 7) Iluwa nninyeni tanɩ mɔɔ mmenii va yɛlɩ Devidi ti, ilili ɛyɛkɛ nkʋ̃ʋ̃ ma izunli sʋ̃maa.

12. Kɛmɔ Ndwomi 56:8 kile nɩ, mɩnla yɛ nɩ Devidi zi a?

12 Ɩávalɩ nwʋmɔ ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ Devidi yiyialɩ nɩ, nɩ izi paa kɛɛ Gyehova dɔ yɩ. Ɩhɛlɛlɩ kɛɛ: “Gyehova kɛdɩ mu ozunɛ.” (Ndw. 6:8) Mmɩlɩ be sʋ̃, Devidi hɛlɛlɩ ndwokɔ mɔɔ ɩkã ahʋnlɩnɩ mɔɔ ɩwɔ Ndwomi 56:8 yɩ. (Kɩnga.) Sɛ yɛkɩnga ɔzɔ ndwokɔ yɩ a, ɩma yɛnwʋ kɛɛ Gyehova dɔ yɛ baaba na izi kezimɔ yɛtɩ nɣanlɩ ankasa. Devidi dɩlɩ nɣanlɩ kɛɛ ɩdɩ kɛɛ mɔɔ Gyehova ɩsɔɔ yɩ anyɩ tʋ mmʋnlɩ koguaa bɔnɩyammɔ nu anzɛnyɩɩ ɩkɛlɛɛ koguaa buuku be nu. Nɩ Devidi zi kɛɛ Gyehova nwʋnlɩ ɛyɛkɛ mɔɔ nɩ idii nɩ na ɩkakɛ sʋ̃. Nɩ Devidi wɔ anwʋlazʋ kɛɛ yɩ sʋlɔ Ɛzɩlɛ mɔɔ ɩwɔ ɔlɔlɛ nɩ zi ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ nɩ iyiyiaa nɩɩ kezimɔ ɩma ɩtɩ nɣanlɩ nɩ.

13. Sɛ mmenii ma yɛ sa si azɩ a, mɩnla yɛ ɩkɔhʋla kɛyɩkyɩ yɛ ɛɣɛɛlɛ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

13 Mɔɔ yesuma wɔ nu. Asʋ̃ edii ɛyɛkɛ iluwakɛɛ abiye mɔɔ ede yi di nɩ ɩyɛ dɩyɛ ma ɩyɛ ɛyɛkɛ wʋ a? Ebiye a edii ɛyɛkɛ kezile iluwakɛɛ abiye mɔɔ ɛ nɩɩ yɩ yɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ iyiaki wʋ aɣilemvile nu, wu hũ anzɛnyɩɩ wʋ yɩ diã wʋ kɛnɩ, anzɛnyɩɩ abiye mɔɔ ɔdɔ yɩ paa iyiaki Gyehova ɔzʋ̃mɩnlɛ. Eliyema benyia be mɔɔ yɩ yɩ zɩkɛlɩ agyiahʋnlɩ na idianlɩ yɩ kɛnɩ nɩ hanlɩ kɛɛ: “Ɩdɔlɩ mʋ zʋ, nɩ miále midi kɛɛ odwokɔ eyi zi. Mɩdɩlɩ nɣanlɩ kɛɛ mfasʋ íni mʋ zʋ, mɩ ɛɣɛɛlɛ wɔlɩ, na mɩvalɩ ɛya.” Sɛ abiye ɩyɩ wʋ ma anzɛnyɩɩ ɩma wʋ sa zi azɩ a, kakɛ kɛɛ Gyehova mɛyɩ iléyiaki wʋ kyɩ̃, na ma eyi ɩyɩkyɩ́ wʋ ɛɣɛɛlɛ. Eliyema yɩ hanlɩ kɛɛ: “Mɩɣa mʋnwʋ kɛɛ desanii mɛyɩ sa ɩkʋla ɩma yɛ sa si azɩ, naasʋ̃ Gyehova mɛyɩ sa yɛkʋla yɛfa yɛ nwʋ yetiã yɩ zʋ eɣile bela. Ɩávalɩ nwʋmɔ mɔɔ ikezi bela nɩ, ɩkɔwʋwa yɛ mmɩlɩ munwala. Iléyiaki yɩ nɔhʋanlɛmaa kyɩ̃.” (Ndw. 37:28) Kakɛ sʋ̃ kɛɛ, Gyehova yɩ ɔlɔlɛ dɩ kezi tɛla desanii bela yɩ dɩyɛ. Ɩwɔ numɔ kɛɛ sɛ abiye ma wʋ sa si azɩ a ɩyɛ ɛyɛkɛ dɩyɛ, naasʋ̃ mɛyɩ ɩázɩnza kezimɔ Gyehova dɔ wʋ nɩ. (Wul. 8:​38, 39) Mɔɔ yɛkãã yɛ lɛ kɛɛ: Ɩávalɩ nwʋmɔ mɔɔ desanii kɛva kɛyɛ wʋ bela nɩ, wʋ sʋlɔ Ɛzɩlɛ nɩ ɩdɔ wʋ.

Ndwomi buuku yi ma yɛnwʋ kɛɛ Gyehova ibike bɛzabɛ mɔɔ bɛ ahʋnlɩnɩ wuwu nɩ (Kila nkyɩkyɛmi 13)


14. Mɩnla anwʋlazʋ yɛ Ndwomi 34:18 ɩma yenyia a?

14 Sɛ abiye ɩyɩ yɛ ɩma anzɛnyɩɩ ɩma yɛ sa zi azɩ a, yɛkɔhʋla kenyia ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛ wɔ Devidi yi odwokɔ mɔɔ ɩwɔ Ndwomi 34:18 yɩ nu. (Kɩnga.) Buuku be kã kɛɛ, “bɛzabɛ mɔɔ bɛ padi golɔ” nɩ kɔhʋla kehile “bɛzabɛ mɔɔ bɛ anyɩnlɩlazʋ munwala zã.” Mɩnla yɛ Gyehova yɛ fa bʋwa bɛzabɛ mɔɔ bɛtɩ nɣanlɩ zɔ a? Gyehova dɩkɛɛ ɔwʋvʋlɔ mɔɔ ɩsɔ yɩ ɣa nu na ɩkyɩkyɩ yɩ ɛɣɛɛlɛ mmɩlɩ mɔ isũũ nɩ. Gyehova “ibike yɛ.” Meti sɛ abiye ma yɛ sa si azɩ anzɛnyɩɩ ɩyɩ yɛ ɩma a, ɩnwʋ yɩ na iziyeziye yɩ nwʋ kɛɛ ɩkɔwʋwa yɛ ndɛndɛ zʋ. Gyehova nwʋ pɩlɩ yɩ kɛɛ ɩkɛyɩkyɩ bɛzabɛ mɔɔ bɛ ahʋnlɩnɩ wuwu na bɛ padi golɔ nɩ bɛ ɛɣɛɛlɛ, na ɩahã bɛ ahʋnlɩnɩ iadiã bo kunlu. Na ɩva nninyeni sʋ̃maa ɩma yɛ mɔɔ ɩbʋwa ma yekyina ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ yeyiyiaa yɩ kakɩ nɩ munwa.—Ayɩ. 65:17.

SƐ ADIMAKƐLƐ BE TI OSŨŨ A GYEHOVA NWƲ YƖ

15. Mɩnla odwokɔ yɛ ɩdʋlɩ Hɛzɩkaya mɔɔ ɩmanlɩ izunli a?

15 Mmɩlɩ mɔ Dwuuda Bulombunli Hɛzɩkaya lili alʋbɔ 39 nɩ, adimakɛlɛ kezile be wɔlɩ yɩ. Gyehova zʋ̃manlɩ yɩ nkɔmɩhyɛnii Ayɩzaya kɛɛ ɩhɔ ɩhã ihile Hɛzɩkaya kɛɛ yɩ adimakɛlɛ yɩ kɛva yɩ kɔhɔ owulo nu. (2 Aw. 20:1) Nɩ ɩdɩ kɛɛ mɔɔ anyɩnlɩlazʋ bela íni kɛnɩ ma Hɛzɩkaya. Odwokɔ yɩ wuwuli Hɛzɩkaya, na izunli baaba paa. Izianlɩ Gyehova ɛzɩzɩbɛ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ ɩwʋwá yɩ.—2 Aw. 20:​2, 3.

16. Mɩnla yɛ Gyehova yɛlɩ manlɩ Hɛzɩkaya a?

16 Hɛzɩkaya yɩ mpayɩ nɩɩ yi ozunɛ yɩ hanlɩ Gyehova yɩ ahʋnlɩnɩ ma ɩhanlɩ kɛɛ: “Mɩdɩ wʋ mpayɩ yɩ. Mʋnwʋ wʋ ozunɛ yɩ. Mɩkɛza wʋ adimakɛlɛ.” Gyehova nwʋnlɩ Hɛzɩkaya nwɔkɛ na iluwalɩ Ayɩzaya zʋ ɩwɔlɩ yɩ anʋhʋba kɛɛ ikediã yɩ nnwʋanlɩ eɣile nu, na iale Gyelusalamɩ wɔ Asiliyiamaa bɛ sa nu.—2 Aw. 20:​4-6.

17. Sɛ adimakɛlɛ be mɔɔ numɔ yɛ sɩ bɔ yɛ a, mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyehova bʋwa yɛ a? (Ndwomi 41:3) (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

17 Mɔɔ yesuma wɔ nu. Sɛ adimakɛlɛ be mɔɔ ɩdɩ kɛɛ mɔɔ yi munwa awudo íni kɛnɩ bɔ wʋ a, mɩnla yɛ ɔkɔhʋla kɛyɛ a? Kã kezimɔ ɛtɩ nɣanlɩ nɩ nwʋ odwokɔ kile Gyehova wɔ mpayɩwɔlɛ nu, na ikediye wʋ mmɩlɩ po mɔ osũũ nɩ. Bayɩbʋlʋ yɩ kã kɛɛ ‘Ɛzɩlɛ mɔɔ ɩnwʋ nwɔkɛ, mɔɔ ɩkyɩkyɩ yɛ ɛɣɛɛlɛ baaba’ nɩ kɛyɩkyɩ yɛ ɛɣɛɛlɛ wɔ yɛ amanɩyɛnwʋnlɛ munwatĩĩ nu. (2 Kɔl. 1:​3, 4) Ɩwɔ numɔ kɛɛ nnɛ yɛlɔ́kʋla kehila ɔhʋanɩ kɛɛ Gyehova kɛyɩ yɛ ndwokɔzɩzɩbɛ munwala wɔ kɛnɩ dɩyɛ, naasʋ̃ sa yɛkʋla yenyia yi nu anwʋlazʋ kɛɛ ɩkɔwʋwa yɛ. (Kɩnga Ndwomi 41:3.) Gyehova duwa yi sunzuma nwanzanwanza yɩ zʋ ɩma yenyia anwʋzɩzɩbɛ, nɣɛlɛbɛ, nɩɩ azʋ̃nudwolɩyɛ mɔɔ yɛkɛva kegyina yi munwa. (Ɛɣɛ. 18:14; Fɩl. 4:13) Akʋ̃ sʋ̃, ɩma yenyia anyɩnlɩlazʋ kɛɛ eɣile be abiyela yɩ nwʋ ɩlɛ́pa yɩ, na eyi kyɩkyɩ yɛ ɛɣɛɛlɛ baaba.—Ayɩ. 33:24.

Gyehova kowuwa yɛ mpayɩwɔlɛ na ɩama yɛanyia anwʋzɩzɩbɛ, nɣɛlɛbɛ, nɩɩ azʋ̃nudwolɩyɛ mɔɔ yɛkɛva kegyina ye ndwokɔzɩzɩbɛ munwa (Kila nkyɩkyɛmi 17)


18. Mɩnla ɛhɛlɛlɛdwokɔ yɛ sɛ eyiyiaa ndwokɔzɩzɩbɛ a, ɩkyɩkyɩ wʋ ɛɣɛɛlɛ a? (Kila alɩka mɔɔ ise “ Ndwokɔ Mɔɔ Ɩkɔhʋla Kɛhyɛ Yɛ Ɛzɩzɩbɛ Mmɩlɩ Mɔ Yesũũ.”)

18 Gyehova yi ndwokɔ yɩ yɩkyɩlɩ Hɛzɩkaya yɩ ɛɣɛɛlɛ. Ɔzɔ la yɛ amɩyɛ sʋ̃ yɛkɔhʋla kenyia ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛ wɔ Gyehova yi Odwokɔ yɩ nu a. Sɛ yeyiyiaa atɩɩtɩɩ be a, Gyehova yi ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ Bayɩbʋlʋ yɩ nu kɔhʋla kɛyɩkyɩ yɛ ɛɣɛɛlɛ na ɩahã yɛ ahʋnlɩnɩ iadiã ye kunlu. (Wul. 15:4) Mmɩlɩ mɔ dɔkɩta hanlɩ hileli eliyema baalɛ be mɔɔ ɩwɔ West Africa kɛɛ inyia kansa nɩ, nɩ ɩta isũ paa. Ɩkã kɛɛ: “Ɛhɛlɛlɛdwokɔ ɔkʋ̃ mɔɔ ɩkyɩkyɩ mɩ ɛɣɛɛlɛ paa yɛ lɛ Ayɩzaya 26:3. Ɩwɔ numɔ kɛɛ mbɔmɩ sʋ̃maa nɩ, yɛáhʋla yɛyɛ ye ndwokɔzɩzɩbɛ yɩ nwʋ hwɩɩ dɩyɛ, naasʋ̃ ɛhɛlɛlɛdwokɔ eyi ma minyia anwʋlazʋ kɛɛ, Gyehova kɔhʋla kɛhã yɛ ahʋnlɩnɩ kediã ye kunlu na ɩawʋwa yɛ ma yɛagyina ye ndwokɔzɩzɩbɛ munwa.” Asʋ̃ ɛhɛlɛlɛdwokɔ be wɔ kɛnɩ mɔɔ sɛ ɩba yɩ kɛɛ eyiyiaa ndwokɔzɩzɩbɛ na ɩdɩ kɛɛ mɔɔ anyɩnlɩlazʋ bela íni kɛnɩ a, ɩkyɩkyɩ wʋ ɛɣɛɛlɛ a?

19. Mɩnla nyilalɛ yɛ yekilaa yɩ ɔhʋanɩ a?

19 Oyuwadɩ eyi yɩ awielɩyɛ iɣike paa, na ɩyɛ bela a yekeyiyia ndwokɔzɩzɩbɛ sʋ̃maa mɔɔ ɩma yedi ɛyɛkɛ na yesũ. Naasʋ̃ kɛmɔ yɛnwʋnlɩ yɩ wɔ Hana, Devidi, nɩɩ Bulombunli Hɛzɩkaya bo odwokɔ yɩ nu nɩ, sɛ Gyehova nwʋ kɛɛ yesũũ a idii ɛyɛkɛ. Ye ozunɛ tʋ bʋlɔ ma Gyehova na ɩdwɩnɩ yɛ nwʋ. Meti sɛ yeyiyiaa bʋwabɩlɛ mɔɔ numɔ yɛ sɩ a, ɩsɛ kɛɛ yɛkã kezimɔ yɛtɩ nɣanlɩ yekile Gyehova wɔ mpayɩwɔlɛ nu. Máma yɛtwɩ̃ yɛ nwʋ wɔ ye mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ yɩ mɔɔ bɔwɔ yɛ asafʋ nu nɩ nwʋ kyɩ̃. Na sɛ yɛkɩnga Bayɩbʋlʋ yɩ a, yekenyia ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛ wɔ Gyehova kɛnɩ. Sɛ yɛkɔ zʋlɔ yedi nɔhʋanlɛ a, Gyehova keyila yɛ. Mɔɔ ɩkɩnla nyilalɛ eyi nwʋ yɛ lɛ kɛɛ, ‘ɩbabɩba yɛ anyɩ tʋ mmʋnlɩ munwatĩĩ,’ na ɩayɩ dɩyɛ bela mɔɔ ɩma yedi ɛyɛkɛ nɩ wɔ kɛ. (Yik. 21:4) Ɔzɔ mmɩlɩ nɩ sɛ yesũũ a, nɩ ɩdɩ anyɩnlɩlelɛ ti a.

NDWOMI 4 “Gyehova Yɛ Lɛ Mi Kilavʋlɔ a”