Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Tɛla kɔ Ndwokɔ mɔɔ bɛhyɩhyɛ

Asʋ̃ Ɛkakɛ a?

Asʋ̃ Ɛkakɛ a?

Asʋ̃ ele mmɩlɩ zunzu dɩyɛzumanlɛ ndwokɔ azʋlɔtʋ mɔɔ ɩwɔ ɔlʋbɔ eyi Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ yɩ nu nɩ nwʋ a? Mɛyɩ nɩ kila kɛɛ ɔkɔhʋla kɛyɩ ndwokɔɣizialɛ eyimmɔ munwa a:

Mɩnla ndianwʋ yɛ Gyehova yɛ wɔ kezimɔ ɩsɛ kɛɛ bɛ nɩɩ mmaalɛ di nɩ nwʋ a?

Ɩáyɩ bɛ isiye ahanlɩ, yɛ ɩábɛ mmenyia bo odwokɔ ɩtɛla mmaalɛ. Nyamɩnlɩ itiye mmaalɛ, ɩdwɩnɩ mmaalɛ bɛ nɣanlɩdɩlɛ nɩɩ ɔhawʋ mɔɔ beyiyia nɩ nwʋ. Na ɩwɔ bo nu anwʋlazʋ kɛɛ bɔkɔhʋla bɛkɛyɛ yi egyima.—w24.01, owu. 15-16.

Kɛ ɩkɛyɛ na yɛava Ɛfɩsɛsɩmaa 5:7 mɔɔ ɩkã kɛɛ: “Máma bɛ nɩɩ ɔzɔ mmenii nɩ botu wɔ ɔhʋanɩ bela nu” nɩ yɛayɛ egyima a?

Nɩ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ ɩbɔɔ yɛ kɔkɔ kɛɛ yɛhwɩ̃ yɛ nwʋ wɔ mmenii mɔɔ bɔkɔhʋla kɛma ɩkɛyɛ sɩ kɛɛ yɛkɛva Nyamɩnlɩ mmɛla yɛkɛyɛ egyima nɩ nwʋ. Eyi falɩ mmenii mɔɔ yɛ nɩɩ bɛ yiyia anyunumi nɩɩ anyunumi, nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ yɛ nɩɩ bɛ bɔ wɔ sohyiya midiya zʋ nɩ nwʋ.—w24.03, owu. 22-23.

Mɩnla awohwi ndwokɔ yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛpʋ a?

Ɩsɛ kɛɛ yekila bʋwɔ wɔ ndwokɔ mɔɔ ye mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ bɛkã nwʋ, email mɔɔ ɩkã Gyehova Dasɩvʋlɔmaa bɔ nwʋ ndwokɔ fɛlɛkʋ̃ fɛlɛkʋ̃, nɩɩ ɔvʋakɩlɛmaa mɔɔ bɛyɛ bɔ nwʋ kɛɛ bɛ anyɩ deli odwokɔba yɩ nwʋ nɩ nwʋ.—w24.04, owu. 12.

Kezimɔ Gyehova kowuwa Bulombunli Sɔlɔmɔnʋ nɩɩ mmenii mɔɔ bowuli wɔ Sɔdɔmɩ nɩɩ Gomola, nɩɩ Nzuloyilɛ yi nu nɩ, mɩnla yɛ yezi a, na mɩnla yɛ yézi a?

Yézi sɛ Gyehova zɩkɛlɩ bɛ kʋlakʋla mɔɔ ilótunwo bɛ dɔkʋ̃ a. Naasʋ̃ yezi kɛɛ, izi dɩyɛ bela na ɩwɔ nwɔkɛnwʋnlɛ sʋ̃.—w24.05, owu. 3-4.

Nyamɩnlɩ mɔɔ ɩdɩ “Bʋdanlɩ nɩ,” mɩnla anwʋlazʋ yɛ ɩma yenyia a? (Dit. 32:4)

Gyehova dɩ yɛ eɣiandinlɛhɔlɛdɩka. Yɛkʋla yɛfa yɛ nwʋ yetiã yɩ zʋ, iluwakɛɛ ididi yɩ anʋhʋba zʋ eɣile bela. Na ɩázɩnza, ɩázɩnza yi subanɩ nɩɩ yi tile nu pɔkɔ.—w24.06, owu. 26-28.

Mɩnla yɛ ɩkɔwʋwa wʋ na wʋ anyɩ iale wɔ asafʋ fʋlɔ nu a?

Fa wʋ nwʋ tiã Gyehova zʋ, na ɩkɔwʋwa wʋ kɛmɔ ɩwʋwalɩ yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ wɔ ɔwɔkɩ nɩ. Áma ɛfa wʋ asafʋ fʋlɔ yɩ etindiã dadampɔ yɩ nwʋ. Fa wʋ nwʋ wula asafʋ fʋlɔ yɩ nu, na bɔ mmɔdɩnɩ pɩbɛ ɔhɔnwʋmmɔ mvʋlɔ.—w24.07, owu. 26-28.

Mɩnla ozumalɛdɩyɛ yɛ ɩwɔ ɛɣɛlɛ asã mɔɔ ɩwɔ Matiyu yi ti 25 yi nu a?

Ɛɣɛlɛ mɔɔ ɩfalɩ mmuwuanɩ nɩɩ nzɩkɛ nwʋ nɩ ma yɛnwʋ kɛɛ ɩsɛ kɛɛ yedi nɔhʋanlɛ. Mɔɔ ɩfalɩ nɣɛdɛkɛ be mɔɔ bo nu be dɩ ahwasɩya na bo nu be sʋ̃ dɩ nɣɛlɛbɛmaa yɩ nwʋ nɩ ma yɛnwʋ kɛɛ ɩsɛ kɛɛ yesiyeziye yɛ nwʋ na yɛma yɛ anyɩ da kɛ. Na ɛɣɛlɛ mɔɔ ɩfalɩ ozukua yɩ nwʋ nɩ ma yɛnwʋ kɛɛ ɩsɛ kɛɛ yɛbɔ yɛ nwʋ mmɔdɩnɩ na yɛbɔ ɛhyɩmɛ.—w24.09, owu. 20-24.

Sɔlɔmɔnʋ asɔlɩ pika yɩ valanda yɩ, nɩ kɛ yɩ sʋlɔhɔlɛ dɩ ise a?

Ɔwɔkɩ salɛti ɛhɛlɛlɛ be kã wɔ 2 Mmɩlɩzʋdwokɔ 3:4 kɛɛ, ɩdɩ “abasanu 120”, kile kɛɛ nɩ yɩ tɩndɩnlɩ dɩ mita 53 (fiiti 175). Naasʋ̃ ɛhɛlɛlɛ mvʋlɔ mɔɔ bɔwɔ numɔ anwʋlazʋ kã kɛɛ ɩdɩ “abasanu 20,” kile kɛɛ yɩ tɩndɩnlɩ dɩ mita ahɔnla (fiiti 30). Meti ɩkɛyɛ kɛɛ abasanu 20 yɩ ɩdɩ asɔlɩ aliyia nɩ yɩ banɩ yɩ tɛtɛlɛ.—w24.10, owu. 31.

Sɛ bɛkã kɛɛ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ ‘ɩsɛ kɛɛ ikyia baalɛ ɔkʋ̃’ a, kɛ yɩ tʋ kile a? (1 Tim. 3:12)

Sɛ igyia a, ɩsɛ kɛɛ yɩ yɩ yɛ ɔkʋ̃ na íni kɛɛ ɩfa yɩ nwʋ iwula nna nu ɛbɩlazɩkɛlɛ nu. Akʋ̃ sʋ̃, íni kɛɛ ikile mmaalɛ mvʋlɔ nwʋ anyɩnlɩlelɛ wɔ ɔhʋanɩ mɔɔ ɩávata zʋ kyɩ̃.—w24.11, nky. 19.

Mɩnla ti mɔɔ yɛkɔhʋla kɛhã kɛɛ Gyisɛsɩ yi odwokɔ mɔɔ ɩwɔ Dwɔɔnʋ 6:53 nɩ, nɩ ɩlɛ́fa kehilehile mɔɔ nɩ ɩkɔhɔlɩ zʋlɔ wɔ Niibenyia Nunuma Alɩyɛ yɩ tʋ nɩ nu a?

Dwɔɔnʋ 6:53 kã Gyisɛsɩ yɩ nnwʋnlamɩ mɔɔ bekeli nɩɩ yi mmegyia mɔɔ ihyinyia kɛɛ bɔnʋ̃ nwʋ odwokɔ. Gyisɛsɩ hanlɩ odwokɔ eyi wɔ Galilii wɔ ɔlʋbɔ 32 Y.M nu ihileli Dwuumaa mɔɔ nɩ ihyinyia kɛɛ benyia yi nu dedi nɩ. Naasʋ̃ ɩhanlɩ zɔ nɩ, kɛyɛ ɔlʋbɔ ɔkʋ̃ mɛda yɛ ɩvalɩ Niibenyia Nunuma Alɩyɛ nɩ iziyeli kɛnɩ wɔ Gyelusalamɩ a. Ɛkɛnɩ mɛyɩ, Gyisɛsɩ dɩndɛlɩ hileli mmenii mɔɔ nɩ bɛ nɩɩ yɩ keli tumi wɔ sʋlɔ yɩ la.—w24.12, owu. 10-11.