Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Tɛla kɔ Ndwokɔ mɔɔ bɛhyɩhyɛ

DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 4

NDWOMI 18 Yɛ Anyɩ Sɔ Elelɛdɩyɛ Nɩ

Mɩnla Yɛ Elelɛdɩyɛ Nɩ Kilehile Yɛ a?

Mɩnla Yɛ Elelɛdɩyɛ Nɩ Kilehile Yɛ a?

“Kɛ Nyamɩnlɩ izili ihileli kɛɛ ɩdɔ yɛ dɩ.”1 DWƆ. 4:9.

BƲTAYƖ

Yɛkɔnwʋ mɔɔ elelɛdɩyɛ nɩ kilehile yɛ falɩ Gyehova Nyamɩnlɩ nɩɩ Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ bo subanɩ ngɩnlɩma yɩ nwʋ.

1. Mɩnla ti mɔɔ ihyinyia kɛɛ yɛkɔ Kɩlayɩsɩ yi owulo nwʋ Ɛhakɛlɛlilɛ yɩ tʋ ɔlʋbɔ bela a?

 PƖLAZUNLƐ bela íni nwʋmɔ kɛɛ ede tiã nu kɛɛ elelɛdɩyɛ yɩ dɩ akyɛdɩ kezile mɔɔ Gyehova va ma yɛ! (2 Kɔl. 9:15) Iluwakɛɛ Gyisɛsɩ valɩ yɩ nnwʋanlɩ wɔlɩ afɔlɩ ti, ɩma ɔkʋla ɛ nɩɩ Gyehova Nyamɩnlɩ fa ɔhɔnwʋ. Ɩma enyia anyɩnlɩlazʋ sʋ̃ kɛɛ sa ɔkʋla ɔbʋwa azɩ daabaa. Ɩfata paa kɛɛ yɛkɛla Gyehova asɩ kɛɛ ɩva elelɛdɩyɛ nɩ ɩma yɛ, iluwakɛɛ ɩma yɛnwʋ kɛɛ ɩdɔ yɛ paa! (Wul. 5:8) Mɔɔ ɩkɛyɛ na yɛ ɛɣɛɛlɛ iávili mɔɔ Gyehova nɩɩ Gyisɛsɩ bɛyɛ bɛma yɛ nɩ, Gyisɛsɩ hyɛlɩ yɛ kɛɛ yɛhakɛ yi owulo yi ɔlʋbɔ bela.—Lk. 22:​19, 20.

2. Mɩnla yɛ yekozunzu nwʋmɔ wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu a?

2 Yɛkɛyɛ ɔlʋbɔ eyi Ɛhakɛlɛlilɛ yɩ wɔ Fʋlɔ, April 12, 2025. Pɩlazunɛ bela íni nwʋmɔ kɛɛ ye munwala yesiyeziyee yɛ nwʋ kɛɛ yɛkɔhɔ ebiye. Sɛ yede mmɩlɩ yɛfa yɛdwɩnɩndwɩnɩ a mɔɔ Gyehova nɩɩ yɩ Ɣa yɩ bɛyɛ bɛma yɛ nɩ nwʋ a, yekenyia zʋlɔ mfasʋ kezile. Wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, yekozunzu mɔɔ elelɛdɩyɛ nɩ kilehile yɛ falɩ Gyehova nɩɩ yɩ Ɣa yɩ nwʋ. Dɩyɛzumanlɛ mɔɔ ili kɛnɩ yɩ sʋ̃ kɔwʋwa yɛ ma yɛkɔnwʋ kezimɔ yekenyia elelɛdɩyɛ yɩ zʋ mfasʋ nɩɩ kezimɔ yɛkɔhʋla kehile nwʋmɔ anyɩnlɩzɔlɛ.

MƆƆ ELELƐDƖYƐ NƖ MA YƐNWƲ YƐFALƖ GYEHOVA NWƲ

3. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ enii ɔkʋ̃ yi owulo kɔhʋla kele mmenii abʋmɩ abʋmɩ sʋ̃maa wɔ owulo nɩɩ tanɩ nu a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

3 Elelɛdɩyɛ nɩ ma yɛnwʋ kɛɛ Gyehova dɩ pɛlɩpɛlɩ. (Dit. 32:4) Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ a? Sunzu eyi nwʋ kila: Iluwakɛɛ Adamɩ yɛlɩ tanɩ ti, ɩvalɩ tanɩ nɩɩ owulo ɩwʋlɩ yɩ tʋ maa munwala. (Wul. 5:12) Mɔɔ ɩkɛyɛ na bɛale yɛ wɔ tanɩ nɩɩ owulo nu nɩ, Gyehova yɛlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ ma Gyisɛsɩ duwalɩ elelɛdɩyɛ nɩ. Naasʋ̃ kɛ ɩkɛyɛ na enii ɔkʋ̃ pɛ mɔɔ idi munli yi owulo ɩahʋla iale mmenii abʋmɩ abʋmɩ sʋ̃maa wɔ tanɩ nɩɩ owulo nu a? Sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ hilehileli numɔ kɛɛ: “Kɛmɔ iluwa enii ɔkʋ̃ [Adamɩ] yɩ azʋ̃nzɩzɩbɛ ti mmenii sʋ̃maa bɛyɛlɩ tanɩyɛlɛmaa nɩ, ɔzɔ la yɛ iluwa enii ɔkʋ̃ [Gyisɛsɩ] yɩ sutiye zʋ mmenii sʋ̃maa bɛkɛyɛ ɛdɩnɣɛlɛmaa wɔ Nyamɩnlɩ yɩ anyunu a.” (Wul. 5:19; 1 Tim. 2:6) Yɛkɛhã yɩ wɔ ɔhʋanɩ fʋlɔ zʋ a, enii ɔkʋ̃ mɔɔ nɩ idi munli yɩ azʋ̃nzɩzɩbɛ valɩ yɛ hɔlɩ tanɩ nɩɩ owulo alɔngɔzʋ̃mɩnlɛ nu. Meti, nɩ ikoluwa enii ɔkʋ̃ mɔɔ idi munli yi sutiye zʋ na bɛale yɛ wɔ tanɩ nɩɩ owulo nu.

Iluwa enii ɔkʋ̃ zʋ yɛ yɛyɛ tanɩ na yewu a. Na iluwa enii ɔkʋ̃ sʋ̃ zʋ yɛ bekele yɛ wɔ tanɩ nɩɩ owulo nu a (Kila nkyɩkyɛmi 3)


4. Mɩnla ti mɔɔ Gyehova ɩáma ɔhʋanɩ ma Adamɩ yɩ tʋmaa mɔɔ bɛyɛlɩ sutiye nɩ bʋwa azɩ daabaa a?

4 Asʋ̃ nɩ ihyinyia kɛɛ Gyisɛsɩ wu ansaana bɛahʋla bɛale yɛ a? Kɛ ankɩ Gyehova kɔhʋla kɛma ɔhʋanɩ ma Adamɩ yɩ tʋmaa mɔɔ bɛyɛ sutiye nɩ kɔwʋwa azɩ daabaa mɔɔ iléhyinyia kɛɛ yɩ Ɣa yɩ kowu be a? Wɔ mmenii mɔɔ yɛáli munli yɛ anyɩ zʋ mɛyɩ, yɛkɛhã kɛɛ eyi dɩ ɔhʋanɩ baaba mɔɔ ankɩ sa ɩkʋla iduwa zʋ idi ɔhawʋ yɩ nwʋ egyima. Naasʋ̃ ankɩ eyi ɩlɛ́ma yɛkɔnwʋ kezimɔ Gyehova yɩ pɛlɩpɛlɩlilɛ di munli. Iluwakɛɛ Gyehova dɩ pɛlɩpɛlɩ nɩ ti, nɩ ɩlɔ́kʋla kowu yɩ anyɩ kogua Adamɩ yɩ tanɩ yɩ zʋ.

5. Mɩnla ti mɔɔ sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova kɛyɛ mɔɔ ɩtɩnɣɛ mmɩlɩ munwala a?

5 Akʋ̃ sʋ̃, sɛ Gyehova ɩáfa elelɛdɩyɛ yɩ ɩma yɛ, yɛɛ ɩmanlɩ ɔhʋanɩ ma Adamɩ yɩ tʋmaa mɔɔ bɛáli munli bɔwʋwalɩ azɩ daabaa a, ankɩ ikehile kɛɛ iwuli yɩzayɩ yɩ mmɛla mɔɔ ɩfalɩ baaba nɩɩ tanɩ nwʋ nɩ zʋ. Ankɩ ikelile abiyemmɔ kɛɛ ebiye a Nyamɩnlɩ kowuli yɩzayɩ yɩ mmɛla zʋ dɔkʋ̃, na mɔɔ ɩhã ɩvalɩ eɣile be nwʋ sʋ̃ nɩ, ɩkɛzɩnza yɩ adwɩnɩ wɔ nwʋ. Naasʋ̃ íni kɛɛ yɛdwɩnɩndwɩnɩ eyi nwʋ yɛha yɛnwʋ. Mɩnla ti a? Iluwakɛɛ Gyehova lalɩ pɛlɩpɛlɩlilɛ ali ɩávalɩ nwʋmɔ po kɛɛ eyi mɔɔ ɩyɛlɩ nɩ manlɩ bohunli yɩ ɣa mɔɔ ɩla yɩ ahʋnlɩnɩ zʋ nɩ. Eyi ma yenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova kɛyɛ mɔɔ ɩtɩnɣɛ eɣile bela.

6. Mɩnla ɔhʋanɩ ɔkʋ̃ zʋ yɛ elelɛdɩyɛ nɩ da Gyehova yɩ ɔlɔlɛ nɩ ali a? (1 Dwɔɔnʋ 4:​9, 10)

6 Kɛ Gyehova yɩ pɛlɩpɛlɩlilɛ nkʋ̃ la yɛ elelɛdɩyɛ nɩ da yɩ ali a, mfomi ɩma yɛnwʋ sʋ̃ kɛɛ ɩwɔ ɔlɔlɛ kezile ɩma yɛ. (Dwɔ. 3:16; kɩnga 1 Dwɔɔnʋ 4:​9, 10.) Gyehova manlɩ yɩ Ɣa nɩ wuli manlɩ yɛ iluwakɛɛ ɩpɛ kɛɛ yɛbʋwa azɩ daabaa na akʋ̃ sʋ̃ yɛanyia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ yɛaɣa yɛahɩnla yɩ abusunwa yɩ nwʋ. Sunzu eyi nwʋ kila: Mmɩlɩ mɔ Adamɩ yɛlɩ tanɩ nɩ, Gyehova yɩlɩ yɩ wɔ yɩ abusunwa yɩ nu. Meti, bɛáwʋ ye nu bela betiã Nyamɩnlɩ yɩ abusunwa yi nu. Naasʋ̃ iluwa elelɛdɩyɛ yɩ ti, Gyehova va yɛ tanɩ ɩhyɛ yɛ na ɩkɛva adasamaa munwala mɔɔ bɔwɔ dedi wɔ yi nu na bɛyɛ sutiye nɩ ɩkɛɣa yɩ abusunwa yi nu. Kakɩ yɩ po yɛkʋla yɛ nɩɩ Gyehova nɩɩ ye mmeliyema Kilisinyiamaa nyia abusunwawɔlɛ mɔɔ numɔ yɛ sɩ. Amba, Gyehova dɔ yɛ baaba!—Wul. 5:​10, 11.

7. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ amanɩyɛ mɔɔ Gyisɛsɩ nwʋnlɩ nɩ ma yɛnwʋ kezimɔ Gyehova dɔ yɛ a?

7 Sɛ yɛdwɩnɩndwɩnɩ ɛyɛkɛ mɔɔ ɩkɛyɛ kɛɛ Gyehova lili mmɩlɩ mɔ ɩnwʋnlɩ kɛɛ yɩ Ɣa nɩ ɩnwʋʋ amanɩyɛ nɩ nwʋ a, ɩkɛma yɛkɛdɩ kezimɔ ɩdɔ yɛ nɩ tʋ bʋwɔ. Setanɩ kã kɛɛ Gyehova yɩ sʋ̃mɩvʋlɔ bela íni kɛnɩ mɔɔ sɛ iyiyiaa ndwokɔzɩzɩbɛ a, ɩkɔhɔ zʋ keli nɔhʋanlɛ kɛma yɩ. Mɔɔ ɩkɛma ɩkɛla ali kɛɛ Setanɩ idii awohwi nɩ, Gyehova manlɩ ɔhʋanɩ ma Gyisɛsɩ nwʋnlɩ amanɩyɛ ansaana ibawu. (Dwb. 2:​1-5; 1 Pit. 2:21) Gyehova nwʋnlɩ kezimɔ mmenii bedii Gyisɛsɩ nwʋ nwɔwɩ, kezimɔ azogyiamaa hyinli yi, na bɔwɔlɩ yɩ owudo nu nɩ. Nɩ Gyehova yɩ anyɩ duwa owulo ɛyɛkɛ ɛyɛkɛ mɔɔ nɩ yɩ Ɣa yɩ iwuu nɩ. (Mt. 27:​28-31, 39) Gyehova wɔ tumi mɔɔ ankɩ ɩkɛva kezi eyi munwala nwʋ ɔhʋanɩ mmɩlɩ bela. Kɛ ndianwʋ nɩ, mmɩlɩ mɔ mmenii hanlɩ kɛɛ: “Bɛmá yehila sɛ Nyamɩnlɩ ikele yɩ nnwʋanlɩ sikalɛpɛyɩ a!” nɩ, ankɩ Gyehova kɔhʋla kɛyɛ zɔ pɛpɛɛpɛ. (Mt. 27:​42, 43) Naasʋ̃, sɛ Gyehova yɛlɩ zɔ a, ankɩ Gyisɛsɩ ɩlɔ́kʋla koduwa elelɛdɩyɛ nɩ, na ankɩ yelényia anyɩnlɩlazʋ bela sʋ̃. Meti, Gyehova manlɩ ɔhʋanɩ ma yɩ Ɣa nɩ gyinanlɩ amanɩyɛnwʋnlɛ yɩ munwa kɔbʋmɩ kɛɛ iwuli.

8. Asʋ̃ Gyehova lili ɛyɛkɛ ankasa mmɩlɩ mɔ ɩnwʋnlɩ kɛɛ yɩ Ɣa yɩ ɩnwʋʋ amanɩyɛ nɩ a? Kilehile numɔ. (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

8 Íni kɛɛ yenyia adwɩnɩ kɛɛ iluwakɛɛ Nyamɩnlɩ dɩ dɩyɛ munwala zʋ tumivʋlɔ nɩ ti, íni nɣanlɩdɩlɛ! Gyehova wɔlɩ yɛ wɔ yi subanɩ zʋ, meti ɩvalɩ nɣanlɩdɩlɛ ɩwɔlɩ yɛ, eyi kile kɛɛ yɩzayɩ zʋ̃ ɩwɔ nɣanlɩdɩlɛ. Bayɩbʋlʋ yɩ kã kɛɛ ɩyɛ a Gyehova ‘idi alɔbɔ’ na ‘idi ɛyɛkɛ.’ (Ndw. 78:​40, 41) Akʋ̃ sunzu Abilehamɩ nɩɩ Ayɩzɩkɩ sʋ̃ bo odwokɔ yɩ nwʋ kila. Sɛ ɛkɛhakɛ a, Gyehova hanlɩ hileli Abilehamɩ kɛɛ ɩvá yɩ ɣa benyia ɔkʋ̃ kyeinyii ɩwɔ afɔlɩ. (Gyn. 22:​9-12; Hib. 11:​17-19) Mɔwʋ tua nwʋmɔ mfonyini kila kezimɔ ɩkɛyɛ kɛɛ Abilehamɩ yɩ ɛɣɛɛlɛ wɔlɩ na ɩyɛlɩ basaa mmɩlɩ mɔ nɩ ɩlɛ dadʋwa ɩbadua Ayɩzɩkɩ ikohũ yi nɩ. Eyi ma yɛnwʋ kezimɔ Gyehova yɩ ɛɣɛɛlɛ wɔlɩ na ilili ɛyɛkɛ mmɩlɩ mɔ ɩnwʋnlɩ kɛɛ tanɩyɛlɛmaa bɛyɛɛ yɩ Ɣa yɩ ayɛkwa kɔbʋmɩ kɛɛ iwuli nɩ!—Kila vidiyo mɔɔ ɩwɔ jw.org zʋ mɔɔ ise Suasua Wɔn Gyidi—Abraham, Ɔfã 2.

Mmɩlɩ mɔ Gyehova nwʋnlɩ kɛɛ yɩ Ɣa yɩ ɩnwʋʋ amanɩyɛ nɩ, ilili ɛyɛkɛ baaba (Kila nkyɩkyɛmi 8)


9. Mɩnla yɛ Wulomimaa 8:​32, 38, 39 ma ɔnwʋ falɩ Gyehova yɩ ɔlɔlɛ nwʋ a?

9 Elelɛdɩyɛ yɩ ma yɛnwʋ kɛɛ abiyela íni kɛnɩ mɔɔ ɩdɔ yɛ ɩtɛla Gyehova, ye mmusunwamaa mɔɔ bɛpɛ ye odwokɔ nɩɩ yɛ ɔhɔnwʋmmɔ paa po ɩáɣa. (Kɩnga Wulomimaa 8:​32, 38, 39.) Pɩlazunɛ bela íni nwʋmɔ kɛɛ Gyehova dɔ yɛ tɛla kezimɔ yɛzayɛ yɛdɔ yɛ nwʋ po. Asʋ̃ ɛpɛ kɛɛ ɔbʋwa azɩ daabaa a? Gyehova pɛ paa kɛɛ ɔbʋwa azɩ daabaa. Asʋ̃ ɛpɛ kɛɛ bɛfa wʋ tanɩ bɛkyɛ wʋ a? Gyehova pɛ paa kɛɛ ɩfa wʋ tanɩ munwala ɩkyɛ wʋ. Mɔɔ ɩpɛ kɛɛ yɛyɛ munwala yɛ lɛ kɛɛ yekenyia elelɛdɩyɛ yɩ nu dedi na yɛayɛ sutiye ɩama yɩ. Elelɛdɩyɛ nɩ dɩ akyɛdɩ sʋnʋnkʋ̃ mɔɔ Gyehova va hile kɛɛ ɩwɔ ɔlɔlɛ kezile ɩma yɛ. Na wɔ oyuwadɩ fʋlɔ yɩ nu nɩ, yɛkɔnwʋ nninyeni sʋ̃maa mɔɔ Gyehova yɛ mɔɔ ikile kɛɛ ɩdɔ yɛ baaba.—Odw. 3:11.

MƆƆ ELELƐDƖYƐ YƖ ƖMA YƐNWƲ YƐFALƖ GYISƐSƖ NWƲ

10. (a) Mɩnla ti mɔɔ Gyisɛsɩ lili owulo mɔɔ nɩ ibawu yi nwʋ ɛyɛkɛ a? (b) Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyisɛsɩ dɩlɩ Gyehova yi dima nwʋ a? (Kila alɩka mɔɔ ise “ Nɔhʋanlɛ Mɔɔ Gyisɛsɩ Lili Nɩ Dɩlɩ Gyehova Yi Dima Nwʋ.”)

10 Gyisɛsɩ yɩ Zɩ yi dima nwʋ hyinyia yɩ. (Dwɔ. 14:31) Gyisɛsɩ lili ɛyɛkɛ baaba mmɩlɩ mɔ bɛhanlɩ kɛɛ bokohũ yi iluwakɛɛ bese ɩhã mmuzulo odwokɔ idiyia Nyamɩnlɩ, debe mɔɔ nɩ yɩzayɩ izi kɛɛ ikogua yɩ Zɩ yi dima nwʋ evinli. Eyi ti yɛ ɩwɔlɩ mpayɩ kɛɛ: “Mɩ Zɩ, sɛ ɛyɛ na ɩkɛyɛ bʋwɔ a, yɩ ɛvɛlɩyɛ kwanwʋlɔ eyi wɔ mu munwa.” (Mt. 26:39) Gyisɛsɩ luwalɩ nɔhʋanlɛ mɔɔ ilili kɔbʋmɩ kɛɛ iwuli nɩ zʋ ɩdɩlɩ yɩ Zɩ yi dima nwʋ.

11. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyisɛsɩ lalɩ yɩ ali kɛɛ ɩdɔ mmenii paa a? (Dwɔɔnʋ 13:1)

11 Elelɛdɩyɛ nɩ ma yɛnwʋ sʋ̃ kɛɛ Gyisɛsɩ dɔ mmenii paa, tititli yɩ adʋwavʋlɔ yɩ. (Ɛɣɛ. 8:31; kɩnga Dwɔɔnʋ 13:1.) Kɛ ndianwʋ nɩ, nɩ Gyisɛsɩ zi kɛɛ yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ egyima wɔ azɩlɛ yɩ zʋ nɩ yɩ ɔfʋã be kɛyɛ sɩ paa, titili mɔɔ ɩfalɩ yi owulo nwʋ nɩ. Kɛ ebiye a Gyehova hanlɩ kɛɛ Gyisɛsɩ ɩɣa ɩyɛ ɔzɔ nninyeni yi la ti yɛ ɩyɛlɩ a, mfomi nɩ Gyisɛsɩ dɔ mmenii ankasa. Meti ɩvalɩ yɩ ahʋnlɩnɩ munwatĩĩ iwulalɩ odwokɔbahanlɛ nɩɩ ehilehilelɛ egyima yɩ nu, na ɩwʋwalɩ mmenii sʋ̃. Wɔ eɣile mɔɔ nɩ bɛkɛva kohũ yi po nɩ, ileli mmɩlɩ ɩva ɩwʋwʋlɩ yɩ asʋ̃mavʋlɔ yɩ bɛ agyia nwʋ, ihilehileli nninyeni sʋ̃maa bɛ, ɩhyɛlɩ bɛ ɛzɩzɩbɛ na ɩyɩkyɩlɩ bɛ ɛɣɛɛlɛ. (Dwɔ. 13:​12-15) Mmɩlɩ po mɔ nɩ igyeni owudo yɩ zʋ nɩ, ileli mmɩlɩ ɩhyɛlɩ tanɩyɛlɛnii be ɛzɩzɩbɛ na ɩyɛlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ mɔɔ bɛkɛva kehila yɩzayɩ yɩ maamɩ. (Lk. 23:​42, 43; Dwɔ. 19:​26, 27) Kɛ Gyisɛsɩ yi owulo yɩ nkʋ̃ la yɛ ɩva ihileli kɛɛ ɩdɔ yɛ a, mfomi ɩvalɩ mɔɔ ɩyɛlɩ wɔ azɩlɛ yɩ zʋ munwala ihileli kɛɛ ɩdɔ mmenii.

12. Mɩnla yɛ Gyisɛsɩ ɩyɛɛ kɔwʋwa yɛ wɔ nnɛ a?

12 Ɩwɔ numɔ kɛɛ Kɩlayɩsɩ “iwuli mbɔmɩ ɔkʋ̃ iduli tanɩ tʋ” dɩyɛ, naasʋ̃ ɩlanwʋ la ɩbʋwa yɛ. (Wul. 6:10) Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ a? Ɩkɔ zʋ ɩyɛ egyima ɛzɩzɩbɛ ma yɛ sa kã nninyeniba mɔɔ yenyia yɩ kakɩ yɩ iluwa elelɛdɩyɛ afɔlɩ yɩ ti nɩ. Mɔwʋ sunzu egyima mɔɔ igua zʋlɔ ɩyɛɛ nɩ nwʋ kila. Ɩsʋ̃mɩɩ kɛɛ ye Bulombunli, Azɔfʋ Mbanimbani Nu Ebani, nɩɩ asafʋ yɩ ti. (1 Kɔl. 15:25; Ɛfɩ. 5:23; Hib. 2:17) Mɛyɩ yɛ ikilaa ma bokohunwahunwa bɛzabɛ mɔɔ bɔvɔ ngɔlɔ bɛ nɩɩ mmenii okuwu kezile yi nɩ bo munwa a, ɩkɛyɛ egyima eyi kɔbʋmɩ kɛɛ anwʋhyɩlɩyɛ kezile nɩ kɛɣa awielɩyɛ. b (Mt. 25:32; Mk. 13:27) Akʋ̃ sʋ̃, iduwa sʋ̃mɩvʋlɔ nɔhʋanlɛvʋlɔ yɩ zʋ ɩma yɛ sa kã sunzuma ɔfʋã nu alɩyɛ mɔɔ yehyinyia wɔ awielɩyɛ mmɩlɩ eyi nu. (Mt. 24:45) Na wɔ yɩ Ɔlʋbɔ Abʋmɩ Tumililɛ yɩ nu nɩ, ɩkɔhɔ zʋ kɛyɛ egyima ma yɛ sa kɛhã mɔɔ yehyinyia. Gyehova ɩáfa yɩ Ɣa yɩ ɩma yɛ kɛɛ iwu ɩma yɛ kɛkɛ, mfomi ɩvalɩ yɩ ɩmanlɩ yɛ kɛɛ ɩyɛ́ nninyeni sʋ̃maa ɩma yɛ!

KƆ ZƲLƆ SUMA NNINYENI MVƲLƆ

13. Mɩnla yɛ ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛkɔhɔ zʋ kozuma ɔlɔlɛ mɔɔ Nyamɩnlɩ nɩɩ Kɩlayɩsɩ wɔ ma yɛ nɩ nwʋ dɩyɛ sʋ̃maa a?

13 Sɛ yɛdwɩnɩndwɩnɩ mɔɔ Gyehova nɩɩ Kɩlayɩsɩ Gyisɛsɩ bɛyɛ bɛma yɛ nɩ nwʋ a, ɩkɛma yekozuma nninyeni sʋ̃maa yɛkɛvalɩ ɔlɔlɛ mɔɔ bɔwɔ bɛma yɛ nɩ nwʋ. Ebiye a wɔ ɔlʋbɔ eyi Ɛhakɛlɛlilɛ mmɩlɩ yɩ nu nɩ, sa ɔkʋla ɛdɩdagyɩ kɩnga Odwokɔba anla yɩ nu ɔkʋ̃ anzɛnyɩɩ mɔɔ ɩbʋ zɔ. Áma ɛkɩnga ndwokɔ sʋ̃maa wɔ mmɩlɩ ɔkʋ̃ nu. Mfomi dɩdagyɩ kɩnga na pɩbɛ sianti mvʋlɔ ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛdɔ Gyehova nɩɩ Gyisɛsɩ nɩ. Na sɛ ɔnwʋ dɩyɛ fʋlɔ be a, kã nwʋmɔ odwokɔ kile mmenii mvʋlɔ.

14. Kɛmɔ Ndwomi 119:97 kile nɩ, mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ sɛ yɛkɔ zʋ yɛyɛ ɛbɩbɛlɛnu a ɩkɔwʋwa yɛ ma yekozuma elelɛdɩyɛ yɩ nɩɩ ehilehilelɛ mvʋlɔ nwʋ dɩyɛ sʋ̃maa a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

14 Sɛ ɛɣalɩ nɔhʋanlɛ yɩ nu nɩ ɩhyɛ a, ebiye a okozunzu kɛɛ elényia nninyeni mvʋlɔ kozuma kɛvalɩ ndwokɔ be dɩkɛɛ Nyamɩnlɩ yɩ pɛlɩpɛlɩlilɛ, yɩ ɔlɔlɛ, nɩɩ elelɛdɩyɛ yɩ nwʋ. Nɔhʋanlɛ odwokɔ yɛ lɛ kɛɛ, yɛlɔ́kʋla kozuma ɔzɔ nninyeni yi nwʋ dɩyɛ yekowie kyɩ̃. Meti, mɩnla yɛ ɔkɔhʋla kɛyɛ a? Kɩnga na suma ndwokɔ sʋ̃maa mɔɔ ɩwɔ yɛ awuuku azʋlɔtʋ yɩ nu nɩ. Sɛ ɛkɩnga debe na wʋádɩ yɩ tʋ a, yɛ nwʋmɔ ɛbɩbɛlɛnu. Akʋ̃ wɔ ɔzɔ eɣile yi nu nɩ, dwɩnɩndwɩnɩ mɔɔ ɔnwʋnlɩ yɩ nwʋ nɩɩ mɔɔ ɩma ɔnwʋ falɩ Gyehova, yɩ Ɣa yɩ, nɩɩ ɔlɔlɛ mɔɔ bɔwɔ bɛma wʋ nɩ nwʋ.—Kɩnga Ndwomi 119:97.

Sɛ yɛɣalɩ nɔhʋanlɛ yɩ nu nɩ ɩhyɛ po a, yɛkɔhʋla kozuma nninyeni mvʋlɔ yɛkɛvalɩ elelɛdɩyɛ yɩ nwʋ mɔɔ ɩkɛma anyɩnlɩzɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma Gyehova nɩɩ Gyisɛsɩ nɩ kɛyɛ kezi (Kila nkyɩkyɛmi 14)


15. Mɩnla ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛkɔ zʋ yɛpɩbɛ nninyeni mvʋlɔ wɔ Bayɩbʋlʋ yɩ nu a?

15 Sɛ ɛkɩngaa dɩyɛ anzɛnyɩɩ ɛyɛɛ ɛbɩbɛlɛnu na wʋánwʋ dɩyɛ fʋlɔ anzɛnyɩɩ dɩyɛ bela mɔɔ ɩyɛ anyɩnlɩlelɛ a, áma wʋ padi kolɔ. Ɔhʋanɩ be zʋ nɩ ɛdɩ kɛɛ abiye mɔɔ ɩpɩbɛɛ goodu. Bɛzabɛ mɔɔ bɛpɩbɛ goodu nɩ, ansaana bekenyia goodu ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be po nɩ, bɔzʋ̃ abʋtalɩ nu bɛfa dɔnɩhwɩlɩ sʋ̃maa anzɛnyɩɩ aɣile sʋ̃maa bɛyɛ nwʋmɔ egyima. Naasʋ̃ bɛ padi iágolɔ iluwakɛɛ goodu ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ bela mɔɔ bekenyia nɩ tʋ bʋlɔ ma bɛ. Na nninyeni mvʋlɔ mɔɔ yɛnwʋ yɩ wɔ Bayɩbʋlʋ yɩ nu sʋ̃, ɩtɛla goodu po! (Ndw. 119:127; Ɛɣɛ. 8:10) Meti nyia abʋtalɩ na kɔ zʋlɔ di wʋ Bayɩbʋlʋ ɛɣɩngalɛ nwʋ nhyɩhyɛlɩyɛ yɩ zʋ.—Ndw. 1:2.

16. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛazumazuma Gyehova nɩɩ Gyisɛsɩ a?

16 Sɛ osumaa dɩyɛ a, pɩbɛ ahʋanɩ mɔɔ okoluwa zʋ kɛva mɔɔ osumaa nɩ kɛyɛ egyima. Kɛ ndianwʋ nɩ, sɛ ɛ nɩɩ mmenii di a, áma ɛyɛ anyunumihilalɛ fa sumazuma Gyehova yɩ pɛlɩpɛlɩlilɛ. Sumazuma ɔlɔlɛ mɔɔ Gyisɛsɩ wɔ ma yɩ Zɩ nɩɩ mmenii mvʋlɔ nɩ, na ɔzʋ̃ wʋ pɛ nu yɛ mɔɔ Gyehova pɛ yɩ na bʋwa mmenii mvʋlɔ wɔ mmɩlɩ po mɔ ɩkɛma nninyeni nu kɛyɛ sɩ kɛma wʋ nɩ. Akʋ̃ sʋ̃, sumazuma Gyisɛsɩ na kã odwokɔba yɩ kile mmenii ma bɛzabɛ sʋ̃ benyia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ bɔnwʋ nninyeni mɔɔ Gyehova ɩyɛɛ kɛma yɛ nɩ na benyia elelɛdɩyɛ yɩ nu dedi.

17. Mɩnla yɛ yekozunzu nwʋmɔ wɔ dɩyɛzumanlɛ mɔɔ ili kɛnɩ nɩ nu a?

17 Sɛ yɛkɔ zʋlɔ yesuma elelɛdɩyɛ yɩ nwʋ dɩyɛ a, ɩkɛma ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma Gyehova nɩɩ Gyisɛsɩ nɩ kɛyɛ kezi. Na ɩkɛma ɔlɔlɛ mɔɔ bɔnlʋmmɔ sʋ̃ bɔwɔ bɛma yɛ nɩ kɛyɛ kezi. (Dwɔ. 14:21; Gye. 4:8) Meti bɛmá yɛhɔ zʋlɔ yɛva nninyeni mɔɔ Gyehova va ma yɛ nɩ yezumá elelɛdɩyɛ yɩ nwʋ dɩyɛ. Wɔ dɩyɛzumanlɛ mɔɔ ili kɛnɩ yɩ nu nɩ, yekozuma ahʋanɩ azʋlɔtʋ mɔɔ yekoluwa zʋ yekenyia elelɛdɩyɛ yɩ zʋ mfasʋ nɩɩ kezimɔ yekehile Gyehova yɩ ɔlɔlɛ nwʋ anyɩnlɩzɔlɛ.

NDWOMI 107 Ɔlɔlɛ Nwʋ Ndianwʋ

a ODWOKƆ BE MƆƆ BEHILEHILE NU:“ɔkɔdwɩnɩndwɩnɩ debe nwʋ” nɩ kile kɛɛ ɛkɛva wʋ adwɩnɩ ekeziye debe zʋ na wʋazunzu nwʋmɔ wʋahɔ aɣinzi.

b “Abɔdɩ munwatĩĩ mɔɔ bɔwɔ sʋlɔ” mɔɔ bokohunwa hunwa bo munwa mɔɔ Pɔɔlʋ hanlɩ nwʋmɔ odwokɔ wɔ Ɛfɩsɛsɩmaa 1:10 nɩ dɩ sʋnʋnkʋ̃ wɔ “mmenii mɔɔ ɩba numɔ ɩyɩ bɛ” mɔɔ bokohunwa hunwa bo munwa mɔɔ Gyisɛsɩ hanlɩ bɔ nwʋ odwokɔ wɔ Matiyu 24:31 nɩɩ Maakɩ 13:27 nɩ nwʋ. Nɩ Pɔɔlʋ ɩkãã mmɩlɩ mɔ Gyehova fa yi sunzuma nwanzanwanza ɩyɩ mmenii mɔɔ bɔkɔhɔ kɛhɩnla Gyisɛsɩ nwʋ ma bekeli dɩyɛ nɩ. Gyisɛsɩ mɛyɩ nɩ ɩkãã mmɩlɩ mɔ bɛkɛva bokohunwa hunwa bɛzabɛ mɔɔ bɔvɔ ngɔlɔ bɛ nɩ bɛ nɣalɩyɛmaa mɔɔ bɔwɔ azɩlɛ yɩ zʋ nɩ bo munwa bɔkɔhɔ sʋlɔ wɔ anwʋhyɩlɩyɛ kezile yi nu nɩ.