Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Tɛla kɔ Ndwokɔ mɔɔ bɛhyɩhyɛ

DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 2

NDWOMI 132 Yɛyɛ Ɔkʋ̃

Ohunɛmaa, Belí Bɛ Yɩmmɔ Nni

Ohunɛmaa, Belí Bɛ Yɩmmɔ Nni

‘Ohunɛmaa, belí bɛ yɩmmɔ nni.’1 PIT. 3:7.

BƲTAYƖ

Kezimɔ ohunɛ kɔhʋla koluwa yi munwa ndwokɔ nɩɩ yɩ nyɛlɩyɛ zʋ keli yɩ yɩ nni.

1. Mɩnla ti mɔɔ Gyehova valɩ agyiahʋnlɩ manlɩ yɛ kɛɛ akyɛdɩ a?

 GYEHOVA yɛ lɛ “anyɩnlɩlelɛ Nyamɩnlɩ nɩ,” na ɩpɛ kɛɛ amɩyɛ sʋ̃ yɛ anyɩ de. (1 Tim. 1:​11, NWT) Ɩva nninyeni sʋ̃maa ɩma yɛ na ama yɛ anyɩ iale wɔ yɛ ɛbɩlawɔlɛ nu. (Gye. 1:17) Akyɛdɩ eyimmɔ nu ɔkʋ̃ yɛ lɛ agyiahʋnlɩ. Sɛ benyia nɩɩ baalɛ kyia a, bɛkã ndamɩ kɛɛ bɔkɔlɔ bɔ nwʋ na bɛawu bɔ nwʋ. Sɛ agyiahʋnlɩmaa kɔ zʋlɔ ma ɔlɔlɛ mɔɔ ɩwɔ bɛ avinli nu yɛ sɩ a, ɩma bɛ anyɩ de paa.—Ɛɣɛ. 5:18.

2. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ ohunɛmaa sʋ̃maa bɛ nɩɩ bɛ yɩmmɔ di wɔ nnɛ a?

2 Alɔbɔ odwokɔ yɛ lɛ kɛɛ, agyiahʋnlɩmaa sʋ̃maa yɛ bɛ ɛɣɛɛlɛ vi ndamɩ mɔɔ bɛhanlɩ wɔ bɛ ayɩfʋlɔ eɣile nɩ a. Eyi ti, bɛ anyɩ iále. Ɩlɛ́kyɛlɩ bela, Okuwu Mɔɔ Bekila Oyuwadɩ Munwala Pɔkɔdɩlɛ Nwʋ Ndwokɔ wɔlɩ amanɩyɛ kɛɛ, ohunɛmaa sʋ̃maa kyĩ bɛ yɩmmɔ, bɛkã ndwokɔ mɔɔ ɩyɛ ɛyɛkɛ bekile bɛ, na bɛyɛ bɛ ayɛkwa sʋ̃. Ohunɛ mɔɔ ɩdɩ zɔ nɩ, sɛ ɩwɔ mmenii nu a ɩyɛ yɩ nwʋ kɛɛ mɔɔ idi yɩ yɩ nni, naasʋ̃ sɛ bɔwɔ awudo a, nɩ ɩyɛɛ yɩ ayɛkwa. Ohunɛmaa sʋ̃maa sʋ̃ kila ponogɩlafi, meti ɩma anyɩnlɩlelɛ íni bɛ agyiahʋnlɩ yɩ nu.

3. Mɩnla nninyeni yɛ ɩkʋla ɩma ohunɛ be yɛ yɩ yɩ ayɛkwa a?

3 Mɩnla yɛ ɩkʋla ɩma ohunɛmaa be bɛyɛ bɛ yɩmmɔ ayɛkwa a? Ebiye a nɩ bɛ papa ɩyɛ bɛ maamɩ ayɛkwa, meti ɩma bosunzu kɛɛ mfʋmɩ bela íni nwʋmɔ kɛɛ bɛzabɛ sʋ̃ bɛkɛyɛ bɛ yɩmmɔ ayɛkwa. Abiyemmɔ sʋ̃ mɛyɩ, dɩka mɔɔ bɛdɩdɩlɩ bɛ nɩ, ɩma benyia adwɩnɩ kɛɛ “benyia baaba” mɛyɩ, ɩfa nhyɛ ɩyɛ yɩ dɩyɛ na ama ɛyɩlɛ yɩ ɩanwʋ enii mɔɔ ɩdɩ benyia wɔ awudo. Mmenyia be wɔ kɛnɩ a, bɛákile bɛ kezimɔ bɛkɛhyɛ bɛ nɣanlɩdɩlɛ zʋ, meti bɛáhʋla bɛhyɛ bɛ ɛya zʋ. Bo nu be sʋ̃ bɛta bekila ponogɩlafi meti ɩma benyia adwɩnɩ mɔɔ ɩávata wɔ mmaalɛ nɩɩ nna nu nkitanwʋlilɛ nwʋ. Akʋ̃ sʋ̃, amanɩyɛwɔlɛ kile kɛɛ COVID-19 adimakɛlɛ yɩ sʋ̃ kɩnla nwʋmɔ yɛ ɔhawʋ eyimmɔ ɩzʋnɩ paa yɩ a. Naasʋ̃ íni kɛɛ ohunɛ bela kyina ɔzɔ nninyeni yi zʋ yɛ yɩ yɩ ayɛkwa.

4. Mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ Kilisinyiamaa ohunɛmaa kila bɔ nwʋ bʋwɔ wɔ nwʋ a, na mɩnla ti a?

4 Ɩsɛ kɛɛ Kilisinyiamaa ohunɛmaa kila bɔ nwʋ bʋwɔ na bɛányianlɩ oyuwadɩ adwɩnɩ mɔɔ ɩávata wɔ mmaalɛ nwʋ nɩ be. a Mɩnla ti a? Sianti ɔkʋ̃ yɛ lɛ kɛɛ mɔɔ abiye dwɩnɩ nwʋmɔ nɩ yɛ ikile mɔɔ ɩyɛ́ a. Sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ wɔlɩ Kilisinyiamaa mɔɔ bɔvɔ ngɔlɔ bɛ mɔɔ bɔwɔ Wulomi nɩ kɔkɔ kɛɛ “Máma mʋnlʋmmɔ bekila oyuwadɩmaa bɛ ɛbɩlawɔlɛ tanɩ tanɩ nɩ zʋ bɔbɔ ebiye.” (Wul. 12:​1, 2) Mmenii mɔɔ Pɔɔlʋ hɛlɛlɩ ndwokɔ eyi hɔ manlɩ bɛ nɩ, ɩda ali kɛɛ bɛɣa bɛyɛlɩ Kilisinyiamaa nɩ, nɩ alʋbɔ sʋ̃maa dua nu. Naasʋ̃ Pɔɔlʋ yi ndwokɔ yɩ da yɩ ali kɛɛ, nɩ ɔzɔ asafʋ yɩ nu maa be bɛma bɛ amamɩlɛ nɩɩ oyuwadɩ adwɩnɩ nyia bɔ zʋ tumi. Eyi ti yɛ ɩhyɛlɩ bɛ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ bɛzɩnzá bɛ adwɩnɩ nɩɩ bo subanɩ yɩ a. Yɩ fʋlɔdulɛ yɩ falɩ nnɛ Kilisinyiamaa ohunɛmaa sʋ̃ nwʋ. Alɔbɔ odwokɔ yɛ lɛ kɛɛ, abiyemmɔ bɛma oyuwadɩ adwɩnɩ nyia bɔ zʋ tumi na bɛyɛ bɛ yɩmmɔ ayɛkwa po. b Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyehova pɛ kɛɛ ohunɛ ɩ nɩɩ yɩ yɩ di a? Munwalɩyɛ yɩ wɔ ɛhɛlɛlɛdwokɔ mɔɔ dɩyɛzumanlɛ eyi gyĩ zʋlɔ nɩ nu.

5. Kɛmɔ 1 Pita 3:7 kile nɩ, kɛ ɩsɛ kɛɛ ohunɛ ɩ nɩɩ yɩ yɩ di se a?

5 Kɩnga 1 Pita 3:7. Gyehova hyɛ ohunɛmaa kɛɛ belí bɛ yɩmmɔ nni. Kezimɔ yɛ nɩɩ abiye mɔɔ yebu yi di nɩ yɛ ikile kɛɛ yedi yi nni a. Ohunɛ mɔɔ idi yɩ yɩ nni nɩ da kunlumiba nɩɩ ɔlɔlɛ ali kile yi. Wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, yekehila kezimɔ ohunɛ kɔhʋla keli yɩ yɩ nni. Naasʋ̃ bɛmá yeli bɔmʋnlɩ yehila nninyeni be mɔɔ sɛ ohunɛ be yɛ a, ikile kɛɛ iáli yɩ yɩ nni nɩ be.

PƲ NYƐLƖYƐ MƆƆ IKEHILE KƐƐ WƲÁLI WƲ YƖ NNI

6. Kɛ Gyehova tɩ nɣanlɩ wɔ mmenyia mɔɔ bekyĩ bɛ yɩmmɔ nɩ nwʋ ise a? (Kolosiyiamaa 3:19)

6 Íni kɛɛ ohunɛ kyĩ yɩ yɩ. Gyehova kyi abiyela mɔɔ yɩ anyɩ deli basabasayɛlɛ nwʋ. (Ndw. 11:5) Mɔɔ ikyi kʋlakʋla po yɛ lɛ benyia mɔɔ ikyĩ yɩ yɩ. (Mal. 2:16; kɩnga Kolosiyiamaa 3:19.) Kɛmɔ 1 Pita 3:7 kile nɩ, sɛ ohunɛ be ɩ nɩɩ yɩ yɩ iáli yi bʋwɔ a, ɩkã ɩ nɩɩ Gyehova avinli abusunwawɔlɛ. Gyehova ilétiye yɩ mpayɩwɔlɛ po.

7. Kɛmɔ Ɛfɩsɛsɩmaa 4:​31, 32 kile nɩ, mɩnla ndwokɔ yɛ íni kɛɛ ohunɛ kã kile yɩ yɩ a?(Kila Odwokɔ Be Mɔɔ Behilehile Nu)

7 Íni kɛɛ ohunɛ tɩnyɩandɩnyɩa numɔ kua yɩ zʋ anzɛnyɩɩ ɩwʋdʋwʋdʋ yɩ. Ohunɛmaa be fa bɛ yɩmmɔ nwʋ ɛya ɛzɩzɩbɛ ɛzɩzɩbɛ na bɛkã ndwokɔ mɔɔ ɩyɛ ɛyɛkɛ bekile bɛ. Naasʋ̃ Gyehova kyi ‘ɛya bela, mbevile, asuzuazua anzɛnyɩɩ ɔwʋdʋlɛ.’ c (Kɩnga Ɛfɩsɛsɩmaa 4:​31, 32.) Odwokɔ bela mɔɔ yɛkã nɩ Gyehova tɩ. Kezimɔ ohunɛ be tɩndɛ kile yɩ yɩ wɔ ɛɣɩntanlɛ nu po nwʋ hyinyia Gyehova. Sɛ ohunɛ be tɩndɛ kile yɩ yɩ wɔ ɛya zʋ a, kɛ yɩ agyiahʋnlɩ nkʋ̃ la yɛ ɩsɩkɛ yɩ a, mfomi ɩsɩkɛ ɩ nɩɩ Gyehova avinli abusunwawɔlɛ sʋ̃.—Gye. 1:26.

8. Kɛ Gyehova bu ponogɩlafi se a, na mɩnla ti a?

8 Íni kɛɛ ohunɛ kila ponogɩlafi. Kɛ Gyehova bu ponogɩlafi se a? Ikyi. Meti sɛ ohunɛ be kila ponogɩlafi a, ɩsɩkɛ ɩ nɩɩ Gyehova bɔ ɔhɔnwʋvalɛ yɩ na ikile sʋ̃ kɛɛ iáwu yɩ yɩ. d Gyehova pɛ kɛɛ ohunɛmaa di nɔhʋanlɛ ma bɛ yɩmmɔ. Ohunɛ mɔɔ idi nɔhʋanlɛ nɩ, ɩ nɩɩ baalɛ fʋlɔ bela lɔ́bɔ ɛbɩlatanɩ bela. Na ɩlɛ́ba yɩ adwɩnɩ nu po! Gyisɛsɩ hanlɩ kɛɛ benyia mɔɔ ikehila baalɛ fʋlɔ be nkʋ̃ʋ̃ ma yɩ ɛɣɛɛlɛ kɔlɔ yɩ nɩ, ɩzɩkɛ agyiahʋnlɩ “wɔ yɩ ahʋnlɩnɩ nu” daada. eMt. 5:​28, 29.

9. Mɩnla ti mɔɔ Gyehova ɩábɛ kɛɛ ohunɛ be kɛhyɛ yɩ yɩ ɩ nɩɩ yɩ kɛla wɔ ɔhʋanɩ be zʋ mɔɔ ikelile ɛyɩlɛ yɩ a?

9 Íni kɛɛ ohunɛ hyɛ yɩ yɩ ɩ nɩɩ yɩ da wɔ ɔhʋanɩ mɔɔ iále tiã numɔ zʋ. Ohunɛmaa be hyɛ bɛ yɩmmɔ bɛ nɩɩ bɛ da wɔ ɔhʋanɩ be zʋ mɔɔ bɛále betiã nu na ɩma be tiwʋwaba dide bɛ anzɛnyɩɩ bɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ bɛálɔ bɛ. Gyehova kyi nyɛlɩyɛ eyi mɔɔ ɩdɩ angʋmidi na iáhile ɔlɔlɛ nɩ. Gyehova pɛ kɛɛ ohunɛ ɩ nɩɩ yɩ yɩ di wɔ ɔlɔlɛ nɩɩ kunlumiba zʋ, na ɩdwɩnɩ yɩ nɣanlɩdɩlɛ nwʋ. (Ɛfɩ. 5:​28, 29) Na sɛ Kilisinyianii ohunɛ be yɛ yɩ yɩ ayɛkwa anzɛnyɩɩ ɩyɛ yɩ basabasa anzɛnyɩɩ ikila ponogɩlafi sʋ̃ ɛ? Kɛ ɩkɛyɛ na ɩazɩnza yɩ adwɩnɩ nɩɩ yi subanɩ a?

KEZIMƆ OHUNƐ BE KEYIAKI NYƐLƖYƐ TANƖ

10. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ ohunɛmaa kɔhʋla kenyia Gyisɛsɩ yi ndianwʋ yɩ zʋ mfasʋ a?

10 Sɛ ohunɛ be kyĩ yɩ yɩ, ɩwʋdʋwʋdʋ yɩ anzɛnyɩɩ ɩyɛ nninyeni be mɔɔ ikile kɛɛ iáwu yi a, mɩnla yɛ ɩkɔhʋla kɔwʋwa yɩ ma ikeyiaki ɔzɔ subanɩ yɩ a? Sa ɩkʋla ɩbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ikozumazuma Gyisɛsɩ. Ɩwɔ numɔ kɛɛ Gyisɛsɩ iákyia dɩyɛ, naasʋ̃ kezimɔ ɩ nɩɩ yɩ adʋwavʋlɔ yɩ lili nɩ dɩ ndianwʋba ma ohunɛmaa wɔ kezimɔ bɛ nɩɩ bɛ yɩmmɔ keli nɩ nu. (Ɛfɩ. 5:25) Kɛ ndianwʋ nɩ, bɛmá yehila mɔɔ ohunɛmaa kɔhʋla kozuma wɔ kezimɔ Gyisɛsɩ ɩ nɩɩ yɩ adʋwavʋlɔ yɩ lili na ɩdɩndɛlɩ ihileli bɛ nɩ nu.

11. Kɛ Gyisɛsɩ ɩ nɩɩ yɩ adʋwavʋlɔ yɩ lili zeli a?

11 Gyisɛsɩ lalɩ kunlumiba ali hileli yɩ adʋwavʋlɔ yɩ na ilili bɛ nni. Nɩ ɩáhyɛ bɛ, na nɩ ɩádɩnyɩadɩnyɩa numɔ ikua bɔ zʋ sʋ̃. Ɩwɔ numɔ kɛɛ nɩ Gyisɛsɩ dɩ be Niibenyia dɩyɛ, naasʋ̃ ɩáfa yi tumi yɛ dɩyɛ bela fa kile kɛɛ bowula yɩ tʋ. Mfomi ɩzʋ̃ kãnwʋazɩ nu ɩzʋ̃mɩnlɩ bɛ. (Dwɔ. 13:​12-17) Ɩhã ihileli yɩ adʋwavʋlɔ yɩ kɛɛ: “Belé mi ehilehilelɛ yɩ bediã numɔ. Sianti yɛ lɛ kɛɛ, mʋ odwokɔ ɩdɩ bɛtɛɛ, miábigyiabigyia mʋ nwʋ sʋlɔ; na mɩkɛma mʋnlʋmmɔ bekele bɔ mmʋnlɩ.” (Mt. 11:​28-30) Yɛ yɩ ndwɩ kɛɛ nɩ Gyisɛsɩ dɩ bɛtɛɛ anzɛnyɩɩ itwe. Sɛ abiye dɩ bɛtɛɛ anzɛnyɩɩ itwe a, mɛyɩ iáhile kɛɛ yɩ anyɩ tʋ ɩáyɛ sɩ. Mfomi ikile kɛɛ yɩ nwʋ yɛ sɩ na ɩkʋla ɩhyɛ yɩ nwʋ zʋ. Sɛ bofũ yɩ ahʋnlɩnɩ po a, ɩáyɛ dɩyɛ mɔɔ ɩávata na ɩhyɛ yɩ nwʋ zʋ.

12. Nɩ kɛ Gyisɛsɩ ɩ nɩɩ mmenii tɩndɛ se a?

12 Gyisɛsɩ valɩ yi ndwokɔ yɩkyɩlɩ mmenii mvʋlɔ bɛ ɛɣɛɛlɛ na ɩmanlɩ bɛ ahʋnlɩnɩ dɔlɩ bo kunlu. Ɩátɩnyɩadɩnyɩa numɔ ikua yɩ adʋwavʋlɔ yɩ zʋ. (Lk. 8:​47, 48) Mmɩlɩ po mɔ yɩ adamvʋlɔ wʋdʋlɩ yɩ na bɔwɔlɩ mmɔdɩnɩ kɛɛ bokovũ yɩ ahʋnlɩnɩ nɩ, “ɩáwʋdʋ ebiye bɛ.” (1 Pit. 2:​21-23) Nɩ itwu mmɩlɩ be po a, kɛ ankɩ Gyisɛsɩ kɛhɩhã yɩ adwɩnɩ kehile bɛzabɛ mɔɔ bɛátɩndɛ bʋwɔ bekile yi nɩ, ɩyɛlɩ dinyii mfomi. (Mt. 27:​12-14) Eyi dɩ ndianwʋ baaba paa ma Kilisinyiamaa ohunɛmaa!

13. Kɛmɔ Matiyu 19:​4-6 kã nɩ, mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ ohunɛ be ɩ nɩɩ yɩ yɩ kɔhʋla ‘kɛyɛ nnwʋnlamɩ ɔkʋ̃’ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

13 Gyisɛsɩ hã hileli ohunɛmaa kɛɛ belí bɛ yɩmmɔ nɔhʋanlɛ. Ɩvalɩ yɩ Zɩ yi odwokɔ mɔɔ ɩfalɩ agyiahʋnlɩ nwʋ nɩ ɩhanlɩ kɛɛ, ɩsɛ kɛɛ ohunɛ ɩ nɩɩ yɩ yɩ ‘bɛyɛ nnwʋnlamɩ ɔkʋ̃.’ (Kɩnga Matiyu 19:​4-6.) Giliki odwokɔ “bɛayɛ nnwʋnlamɩ ɔkʋ̃” nɩ, mɔɔ ikile yɛ lɛ kɛɛ “bɔkɔvʋãmɩ nwʋmɔ.” Meti ɩsɛ kɛɛ ɔlɔlɛ mɔɔ ɩwɔ ohunɛ nɩɩ ɛyɩlɛ bɛ avinli nɩ nu yɛ sɩ paa dɩkɛɛ mɔɔ bɛva guluu bɔvʋãmɩ dɩyɛ na bɛtɩ nu a ɩáyɛ bʋwɔ. Na sɛ bo nu ɔkʋ̃ yɛ dɩyɛ ma ɩyɛ ɛyɛkɛ wɔ ɔkʋ̃ a, bɛzabɛ anwɩ̃ yɩ munwala yɛ bɛfɛ a. Ohunɛ mɔɔ ɩ nɩɩ yɩ yɩ bɛ avinli yɛ sɩ zɔ nɩ, ɩtwɩ̃ yɩ nwʋ wɔ ponogɩlafi bela nwʋ. ‘Ɩáva yɩ anyɩ ikila nninyeni mbʋanlɩ mbʋanlɩ,’ ɩpʋ yɩ ndɛndɛ. (Ndw. 119:37) Dɩkɛɛ Dwoobu nɩ, isi yɩ kɛnɣa kɛɛ ilékila baalɛ fʋlɔ bela wɔ ɔhʋanɩ mɔɔ ɩávata zʋ kyɩ̃.—Dwb. 31:1.

Ohunɛ mɔɔ idi nɔhʋanlɛ nɩ iáhila ponogɩlafi (Kila nkyɩkyɛmi 13) g


14. Mɩnla nninyeni be yɛ ɩsɛ kɛɛ ohunɛ mɔɔ ɩyɛ yɩ yɩ ayɛkwa yɛ fa siyeziye ɩ nɩɩ Gyehova avinli na isiyeziye ɩ nɩɩ yɩ yɩ sʋ̃ bɛ avinli a?

14 Sɛ ohunɛ be kyĩ yɩ yɩ anzɛnyɩɩ ɩwʋdʋwʋdʋ yɩ a, ɩsɛ kɛɛ ɩyɛ nninyeni be ɩfa isiyeziye ɩ nɩɩ Gyehova avinli na isiyeziye ɩ nɩɩ yɩ yɩ bɛ avinli sʋ̃. Mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ ɩyɛ a? Mɔɔ ili bɔmʋnlɩ, ɩsɛ kɛɛ ide itiã numɔ kɛɛ ɩlɛ ɔhawʋ kezile. Mɔɔ ɩlɛ ɩyɛɛ yɩ yɩ bela nɩ, Gyehova anyɩ duwa yɩ. (Ndw. 44:21; Odw. 12:14; Hib. 4:13) Mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ anwɩ̃, ɩsɛ kɛɛ iyiaki ayɛkwa mɔɔ ɩfa ɩyɛ yɩ yɩ nɩ na ɩsɩnza yi subanɩ. (Ɛɣɛ. 28:13) Mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ asã, ɩsɛ kɛɛ ɩpa yɩ yɩ nɩɩ Gyehova kyɛbɛ na isiã bɛ kɛnɩ tanɩfakyɛ. (Egy. 3:19) Ɩsɛ kɛɛ isiã Gyehova kɛɛ ɩmá inyia ɛpɛ kɛɛ ɩkɛyɛ nzɩnzanlɩyɛ na ɩwʋwá yɩ ma yi nzunzunlɩyɛ, yi munwa ndɛnɩ, nɩɩ yɩ nyɛlɩyɛ ɩ nɩɩ yɩ pɛ yiyia. (Ndw. 51:​10-12; 2 Kɔl. 10:5; Fɩl. 2:13) Mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ anla, ɩsɛ kɛɛ ɩyɛ yɩ mpayɩ yɩ nwʋ egyima iluwa basabasayɛlɛ nɩɩ ndwokɔ mɔɔ ɩyɛ ɛyɛkɛ bela mɔɔ ɩkɔhwɩ̃ yɩ nwʋ wɔ nwʋmɔ nɩ. (Ndw. 97:10) Mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ anlu, ɩsɛ kɛɛ ɩyɛ ndɛndɛ ɩkɔ ɩpɩbɛ mmʋwalɩyɛ wɔ asafʋ nu mbanimbani bɛ kɛnɩ. (Gye. 5:​14-16) Mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ ahyiã, ɩyɛ nhyɩhyɛlɩyɛ mɔɔ ɩkɔwʋwa yɩ ma ɩlɔ́kɔ ɔzɔ nyɛlɩyɛ yɩ nwʋ dɔkʋ̃. Ɩsɛ kɛɛ ohunɛ mɔɔ ikila ponogɩlafi sʋ̃ fa nninyeni ahyiã mɔɔ yɛhã nwʋmɔ odwokɔ yɩ ɩyɛ egyima. Gyehova kɔwʋwa yɩ ma ɩkɛzɩnza yi subanɩ. (Ndw. 37:5) Naasʋ̃ sɛ ohunɛ be yiaki nyɛlɩyɛ mɔɔ ɩma yɩ yɩ di ɛyɛkɛ nɩ a, nɩ ilówieli. Ɩsɛ kɛɛ isuma kezimɔ ɩkɛla yɩ ali kɛɛ idi yɩ yɩ nni sʋ̃. Kɛ ɩkɛyɛ yɩ keze a?

KEZIMƆ ƐKƐLA YƖ ALI KƐƐ EDI WƲ YƖ NNI

15. Kɛ ɩkɛyɛ na ohunɛ be iáhile kɛɛ ɩdɔ yɩ yɩ a?

15 Ma ɩnwʋ kɛɛ ɔdɔ yɩ. Mmeliyema mmenyia be mɔɔ bɛ anyɩ de wɔ bɛ agyiahʋnlɩ nu va yɛ bo subanɩ kɛɛ bɛkɛyɛ debe bɛkɛma bɛ yɩmmɔ eɣile bela kɛva kehile kezimɔ bɔdɔ bɛ. (1 Dwɔ. 3:18) Sa ohunɛ be kʋla yɛ nninyeni ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ be fa da ɔlɔlɛ ali kile yɩ yɩ, dɩkɛɛ yɩ sa mɔɔ ɩkɔzɔ anzɛnyɩɩ yɩ nwʋ mɔɔ ɩkɔdɔ. Sa ɩkʋla sʋ̃ ɩsɛndɩ mɛsegyi yi na ɩahã iahile yi kɛɛ “Mɩ ɛɣɛɛlɛ lɔ wʋ o” anzɛnyɩɩ ibizia kɛɛ “Nnɛ kɛ nninyeni ɩkɔɔ ise a?” Ɩwɔ numɔ sʋ̃ la a, sa ɩkʋla ɩkɛlɛ ndwokɔ be mɔɔ ɩkã ahʋnlɩnɩ ikua kaadɩ zʋ ɩma yɩ ɩfa ikile kezimɔ ɩdɔ yɩ. Sɛ ohunɛ be yɛ ɔzɔ nninyeni yi a, nɩ idii yɩ yɩ nni na eyi hyɛ bɛ agyiahʋnlɩ yɩ nu ɛzɩzɩbɛ.

16. Mɩnla ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ ohunɛ kamvʋ yɩ yɩ a?

16 Ma ɩnwʋ yɩ kɛɛ wʋ anyɩ sɔ yɩ. Ohunɛ mɔɔ idi yɩ yɩ nni nɩ, ɩma yɩ yɩ nwʋ sianti mɔɔ ɩpɛ yi odwokɔ na ɩma yɩ ahʋnlɩnɩ tɔ yi kunlu. Ɔhʋanɩ ɔkʋ̃ mɔɔ ikoluwa zʋ kɛyɛ zɔ yɛ lɛ kɛɛ, ɩkɛla yɩ yɩ asɩ wɔ nninyeni mɔɔ ɩyɛ ɩfa ɩbʋwa yɩ munwala nwʋ. (Kol. 3:15) Sɛ ohunɛ be zʋ̃ yɩ ahʋnlɩnɩ nu kamvʋ yɩ yɩ a, ɩma ɛyɩlɛ nɩ yɩ ahʋnlɩnɩ tɔ yi kunlu. Ɩkɛma yɩ yɩ kɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ ɩwɔ banɩwɔlɛ, ɩdɔ yɩ, na idi yi nni.—Ɛɣɛ. 31:28.

17. Kɛ ɩkɛyɛ na ohunɛ be iahile kɛɛ ibu yɩ yɩ a?

17 Da kunlumiba ali na bu yi. Ohunɛ mɔɔ ɩdɔ yɩ yɩ nɩ, ibu yi baaba na ɩpɛ yi odwokɔ. Ibu yɩ yɩ kɛɛ ɩdɩ akyɛdɩ mɔɔ ɩtʋ bʋlɔ baaba mɔɔ ɩzʋ̃ Gyehova kɛ. (Ɛɣɛ. 18:22; 31:10) Eyi ti, ɩ nɩɩ yɩ di wɔ kunlumiba zʋ na ɩda yɩ ali kɛɛ ibu yi, wɔ mmɩlɩ po mɔ ɩ nɩɩ yɩ benyiaa nna nu nkitanwʋlilɛ nɩ. Meti ɩlɛ́hyɛ yɩ yɩ kɛɛ ɩyɛ́ nna nu nyɛlɩyɛ be mɔɔ ɩábɛ yɩ, ɩtɩ nɣanlɩ kɛɛ ikogua yɩ nwʋ evinli, anzɛnyɩɩ ikelile yi tiwʋwaba. f Íni kɛɛ ohunɛ yɩ sʋ̃ yɛ debe mɔɔ ikelile yɩzayɩ yi tiwʋwaba mmɩlɩ mɔ benyiaa nna nu nkitanwʋlilɛ nɩ.—Egy. 24:16.

18. Mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ ohunɛmaa si bɛ kɛnɣa kɛɛ bɛkɛyɛ a? (Kila alɩka mɔɔ ise “ Nninyeni Anla Mɔɔ Ɩkɛma Ɛkɛyɛ Ohunɛ Mɔɔ Ibu Yɩ Yɩ.”)

18 Ohunɛmaa, benyiá anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova nwʋ mmɔdɩnɩ bela mɔɔ bɔbɔɔ kɛɛ bokoluwa bo munwa ndɛnɩ nɩɩ bɛ nyɛlɩyɛ zʋ bekeli bɛ yɩmmɔ nni nɩ. Si wʋ kɛnɣa kɛɛ ekeli wʋ yɩ nni, iluwa nninyeni mɔɔ ɩkɛma ikeli ɛyɛkɛ mɔɔ ɛlɛ́yɛ, ɛkɛla kunlumiba ali kehile yi, okowu yi, na wʋala ɔlɔlɛ ali wʋahile yi nɩ. Sɛ ɛyɛ zɔ a, nɩ ɛdaa yɩ ali kɛɛ ɔdɔ yɩ na ɩtʋ bʋlɔ ɩma wʋ. Di wʋ yɩ nni, na ɔkɔwɔ ɛ nɩɩ Gyehova avinli abusunwawɔlɛ mɔɔ nwʋmɔ hyinyia tɛla dɩyɛ bela nɩ nwʋ banɩ.—Ndw. 25:14.

NDWOMI 131 “Mɔɔ Nyamɩnlɩ Ɩhã Ɩwɔ Numɔ”

a Sɛ ohunɛmaa kɩnga “Asʋ̃ Obu Mmaalɛ Kɛmɔ Gyehova Bu Bɛ Nɩ a?” mɔɔ ɩwɔ January 2024 Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ yi nu a, ɩkɔwʋwa bɛ.

b Sɛ wʋ nwʋkãvʋlɔ yɛ wʋ ayɛkwa a, kɩnga “Help for Victims of Domestic Abuse” wɔ “More Topics” ndwokɔ mɔɔ ɩba ɩtʋwadʋwa zʋlɔ wɔ jw.org nɩɩ JW Library® zʋ nɩ na ɩkɔwʋwa wʋ.

c ODWOKƆ BE MƆƆ BEHILEHILE NU: Sɛ bɛkã “asuzuazua anzɛnyɩɩ ɔwʋdʋlɛ” a, mɔɔ ɩkɩnla nwʋmɔ yɛ lɛ kɛɛ ɛkɛhã ndwokɔ mɔɔ ɩyɛ ɛyɛkɛ ekehile abiye anzɛnyɩɩ okohwi yɩ anyunu wɔ ɔhʋanɩ be zʋ mɔɔ ɩkɛma ɩkɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ ɩázɛlɩ hwɩɩ. Ebiye sʋ̃ yɛ lɛ kɛɛ, ɛkɛda kɛhã debe mɔɔ wʋ anyɩ iáleli nwʋmɔ wɔ abiye nwʋ kehile yi kɛva kogua yɩ anyunu azɩ.

d Kila odwokɔ mɔɔ ise “Pornography Can Shatter Your Marriage” wɔ jw.org nɩɩ JW Library zʋ.

e Odwokɔ mɔɔ ise “Sɛ Wʋ Nwʋkãvʋlɔ Kila Ponogɩlafi a, Mɩnla Yɛ Ɛkɛyɛ a?” mɔɔ ɩwɔ August 2023 Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ yɩ nu kɔhʋla kɔwʋwa ɛyɩlɛ mɔɔ yi hũ kila ponogɩlafi.

f Bayɩbʋlʋ yɩ iáhile nninyeni mɔɔ ɩdɩ baaba mɔɔ ɩsɛ kɛɛ agyiahʋnlɩmaa bɛyɛ nɩɩ mɔɔ ɩdɩbɛ mɔɔ íni kɛɛ bɛyɛ mmɩlɩ mɔ benyiaa nna nu nkitanwʋlilɛ nɩ. Kilisinyiamaa agyiahʋnlɩmaa yɩ yɩzayɩ yɛ besi mɔɔ bɛkɛyɛ nɩ nwʋ pɔkɔ a. Ɩsɛ kɛɛ bekila kɛɛ mɔɔ bɛkɛyɛ nɩ kehile kɛɛ bedi Gyehova nni, ɩkɛma bɛ anyɩ kele, na ilédide be tiwʋwaba sʋ̃. Sɛ yɛkɛhã a, íni kɛɛ agyiahʋnlɩmaa bɛ nɩɩ mmenii mvʋlɔ bɔ nninyeni mɔɔ bɛyɛ mmɩlɩ mɔ bɛdaa nɩ nwʋ nkɔmmɔ.

g MFONYINI NWƲ ODWOKƆ: Eliyema benyia be yi egyima nu maa mɔɔ bɛ́dɩ Dasɩvʋlɔmaa nɩ bɔbɔɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ bɛkɛma ikehila adwomanlɩ nwʋ mfonyini wɔ buuku be nu.