Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Tɛla kɔ Ndwokɔ mɔɔ bɛhyɩhyɛ

DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 24

NDWOMI 24 Bɩla Gyehova Yi File Yɩ Zʋ

Kɔ Zʋlɔ Bʋwa Gyehova Yɩ Awudo Daabaa!

Kɔ Zʋlɔ Bʋwa Gyehova Yɩ Awudo Daabaa!

“O Gyehova, aninyia yɛ ɩkɔwʋwa wʋ ɛdamɛ aliyia yɩ nu a?”NDW. 15:1.

BƲTAYƖ

Yekehila kezimɔ yɛkɔhɔ zʋ yɛkɛyɛ Gyehova yɩ ɔhɔnwʋmmɔ nɩɩ kezimɔ Gyehova ikilaa ɔhʋanɩ kɛɛ yɛ nɩɩ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ keli nɩ.

1. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Ndwomi 15:​1-5 kɔhʋla kɔwʋwa yɛ a?

 WƆ DƖYƐZUMANLƐ mɔɔ ili eyi yɩ anyunu nɩ, yezumanlɩ kɛɛ Gyehova yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ mɔɔ beyila bɔ nwʋ zʋ bɛma yɩ na bɔkɔ zʋlɔ bɛ nɩɩ yɩ nyia abusunwawɔlɛ mɔɔ numɔ yɛ sɩ nɩ, bɔkɔhʋla bɔkɔwʋwa yɩ ɛdamɛ aliyia yɩ nu. Naasʋ̃, sɛ yɛ nɩɩ yɩ kenyia ɔzɔ abusunwawɔlɛ yɩ a, mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ a? Ndwomi 15 kã sʋ̃maa falɩ eyi nwʋ. (Kɩnga Ndwomi 15:​1-5.) Ndwomi eyi ma yenyia ozumalɛdɩyɛ sʋ̃maa mɔɔ ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛkɔhwɩ̃ keɣike Nyamɩnlɩ.

2. Mɩnla yɛ nɩ ɩkɛyɛ kɛɛ ɩwɔ Devidi yɩ adwɩnɩ nu mmɩlɩ mɔ nɩ ɩkãã Gyehova yɩ ɛdamɛ aliyia yɩ nwʋ odwokɔ nɩ a?

2 Ndwomi 15 yi bɔ yɩ tʋ kɛɛ: “O Gyehova, aninyia yɛ ɩkɔwʋwa wʋ ɛdamɛ aliyia yɩ nu a? Aninyia yɛ ɩkɔwʋwa wu file nwanzanwanza yɩ zʋ a?” (Ndw. 15:1) Mmɩlɩ mɔ ndwomidʋlɛvʋlɔ Devidi ɩkãã Gyehova yɩ “ɛdamɛ aliyia” yɩ nwʋ odwokɔ nɩ, ɩkɛyɛ kɛɛ ayiyialɩyɛ ɛdamɛ aliyia mɔɔ ɩhɔ ilili mmɩlɩ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ wɔ Gibiyɔnʋ nɩ yɛ nɩ ɩwɔ yɩ adwɩnɩ nu a. Akʋ̃ sʋ̃, mmɩlɩ mɔ nɩ Devidi ɩkãã Nyamɩnlɩ yi “file nwanzanwanza” nwʋ odwokɔ nɩ, ɩkɛyɛ kɛɛ file nwanzanwanza mɔɔ nɩ ɩwɔ Gyelusalamɩ yɛ nɩ ɩkãã nwʋmɔ odwokɔ a. Gibiyɔnʋ yɩ ngyakɛ ɔfʋã nu dɩka be, kɛyɛ kilomita 10 yɛ Devidi gyinanlɩ ɛdamɛ aliyia manlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ alɩka yɩ kɔbʋmɩ kɛɛ begyinanlɩ asɔlɩ pika yɩ a.—2 Sa. 6:17.

3. Mɩnla ti mɔɔ yɛpɛ kɛɛ yɛtɩ Ndwomi 15 yi tʋ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

3 Amba, Yizilayamaa sʋ̃maa wɔ kɛnɩ mɔɔ bɛásʋ̃mɩ wɔ ayiyialɩyɛ ɛdamɛ aliyia yɩ nu kyɩ̃, na bo nu ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be la yɛ benyianlɩ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ bɔhɔlɩ dɩka mɔɔ nɩ nhyɩhyɛlɩyɛ alɩka yɩ da a. Naasʋ̃, sɛ Gyehova yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ nɔhʋanlɛmaa munwala bɔkɔ zʋ bɛ nɩɩ yɩ nyia abusunwawɔlɛ a, sa bɔkʋla bɔbʋwa yɩ sɛnkyɩlɛdɩ ɔhʋanɩ zʋ ɛdamɛ aliyia yɩ nu. Mɔɔ ye munwala yɛpɛɛ yɩ yɛ nɩ. Ndwomi 15 yi ma yɛnwʋ subanɩ azʋlɔtʋ mɔɔ ihyinyia kɛɛ yɛda yɩ ali na ama yɛahɔ zʋ yɛayɛ Gyehova yɩ ɔhɔnwʋmmɔ.

Nɩ ɩkɛyɛ mɛlɛkɛ kɛma Yizilayamaa mɔɔ bɔwɔ Devidi yɩ mmɩlɩ zʋ nɩ kɛɛ bɛkɛdɩ Gyehova yɩ ɛdamɛ aliyia yi nu mɔɔ bɔkɔhɔ nɩ tʋ bʋwɔ (Kila nkyɩkyɛmi 3)


MÁMA WƲ NWƲ BA ODWOKƆ NA YƐ MƆƆ ƖTƖNƔƐ

4. Kɛ ɩyɛ mɔɔ yɛnwʋ yɩ kɛɛ, kɛ mɔɔ Gyehova ɩpɩbɛɛ wɔ yɛ nwʋ la yɛ lɛ kɛɛ yekonluma a? (Ayɩzaya 48:1)

4 Ndwomi 15:2 kã abiye mɔɔ ɩdɩ Nyamɩnlɩ yɩ ɔhɔnwʋ nwʋ odwokɔ kɛɛ “yɩ nwʋ íni odwokɔ, ɩyɛ mɔɔ ɩtɩnɣɛ.” Eyi dɩ debe mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛkɔ zʋlɔ yɛyɛ. Asʋ̃ yɛkɔhʋla yɛkɛhã kɛɛ, yɛ nwʋ lɛ́ba odwokɔ kyɩ̃ a? Nyɛ. Ɩwɔ numɔ kɛɛ yɛtɔ sini dɩyɛ, naasʋ̃ sɛ yɛyɛ mɔɔ yɛkɔhʋla bela kɛɛ yɛkɛyɛ sutiye yɛkɛma Gyehova a, ikowu yɛ kɛɛ ‘yɛ nwʋ íni odwokɔ.’ Sɛ yeyila yɛ nwʋ zʋ yɛma Nyamɩnlɩ na yenuma a, nɩ banzɛmɔ yɛwɔ yɛ nɩɩ yɩ avinli ɔhɔnwʋvalɛ yɩ tʋ a. Yɛ ndwɩ kɛɛ, wɔ Bayɩbʋlʋ mmɩlɩ nu nɩ, nɩ sɛ abiye dɩ Yizilayanii kɛkɛ a, mɛyɩ iáhile kɛɛ ɩdɩ Nyamɩnlɩ yɩ ɔhɔnwʋ. Nɩ bo nu be bɛázʋ̃mɩ yɩ “wɔ nɔhʋanlɛ nɩɩ ɛdɩnɣɛlɛ nu.” (Kɩnga Ayɩzaya 48:1.) Nɩ ɩsɛ kɛɛ Yizilayamaa mɔɔ bɛpɛ kɛɛ bɛyɛ Gyehova yɩ ɔhɔnwʋmmɔ nɩ, bosuma yɩ mmɛla yɩ na bɛfa bɔbɔ bɛ ɛbɩla. Ɔzɔ la yɛ nnɛ sʋ̃, sɛ yenuma na yɛ nɩɩ Kilisinyianɩ asafʋ yɩ bɔ a, mɛyɩ la iáhile kɛɛ yɛ nɩɩ Gyehova wɔ abusunwawɔlɛ mɔɔ numɔ yɛ sɩ, mfomi ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ sʋ̃maa yɛkɩnla nwʋ. Ɩsɛ kɛɛ yɛkɔ zʋlɔ ‘yɛyɛ mɔɔ ɩtɩnɣɛ.’ Kɛ yɛkɛyɛ yɩ yekeze a?

5. Sɛ bɛkã kɛɛ yediyé Gyehova wɔ dɩyɛ bela nu a, kɛ yɩ tʋ kile a?

5 Wɔ Gyehova anyɩ zʋ nɩ, ‘yɛ nwʋ mɔɔ yɛlɛ́ma ɩkɛɣa odwokɔ’ na ‘ɩayɛ mɔɔ ɩtɩnɣɛ nɩ’ pɩbɛ sʋ̃maa tɛla dɩyɛzumanlɛ mɔɔ yɛkɛda kɔhɔ kɛkɛ. (1 Sa. 15:22) Ɩsɛ kɛɛ yɛbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ yekediye Nyamɩnlɩ wɔ dɩyɛ bela nu, wɔ mmɩlɩ po mɔ abiyela íni kɛnɩ nɩ. (Ɛɣɛ. 3:6; Odw. 12:​13, 14) Ɔnwʋmɔ hyinyia kɛɛ yeminyia yɛ nwʋ yetiye Gyehova wɔ nninyeni ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ po mɔɔ yesunzu kɛɛ nwʋmɔ iáhyinyia po nu. Sɛ yɛyɛ zɔ a, ikile kɛɛ yɛdɔ yɩ baaba, na ɩma mɛyɩ sʋ̃ ɩdɔ yɛ paa.—Dwɔ. 14:23; 1 Dwɔ. 5:3.

6. Kɛmɔ Hibulumaa 6:​10-12 kile nɩ, mɩnla yɛ nwʋmɔ hyinyia tɛla nɔhʋanlɛ mɔɔ yelili wɔ mmɩlɩ be mɔ idua numɔ nɩ a?

6 Gyehova anyɩ sɔ nninyeni be mɔɔ yɛyɛlɩ yɛmanlɩ yɩ wɔ mmɩlɩ be mɔ idua numɔ nɩ baaba. Naasʋ̃ sɛ yelili nɔhʋanlɛ mmɩlɩ be a, mɛyɩ la iáhile kɛɛ yɛlanwʋ yɛfata kɛɛ yɛbʋwa Gyehova yɩ ɛdamɛ aliyia yi nu. Yɛnwʋ eyi wɔ Hibulumaa 6:​10-12. (Kɩnga.) Nɔhʋanlɛ, Gyehova yɩ ɛɣɛɛlɛ iávi nninyeniba mɔɔ yɛyɛlɩ yɛmanlɩ yɩ mmɩlɩ be mɔ idua numɔ nɩ. Naasʋ̃, ɩpɛ kɛɛ yɛkɔ zʋ yɛzʋ̃ yɛ ahʋnlɩnɩ munwala nu yɛsʋ̃mɩ yɩ ‘yɛkɔ awielɩyɛ.’ Meti sɛ “yɛ padi iákolɔ” a, ɩkɛyɛ yɛ ɔhɔnwʋ daabaa.—Gal. 6:9.

KÃ NƆHƲANLƐ WƆ WƲ AHƲNLƖNƖ NU

7. Sɛ bɛkã kɛɛ yɛhã nɔhʋanlɛ wɔ yɛ ahʋnlɩnɩ nu a, kɛ ikile a?

7 Sɛ abiye pɛ kɛɛ ɩkɔ zʋ ɩbʋwa Gyehova yɩ ɛdamɛ aliyia yɩ nu a, ɩsɛ kɛɛ “ɩkã nɔhʋanlɛ wɔ yɩ ahʋnlɩnɩ nu.” (Ndw. 15:2) Eyi kile kɛɛ, kɛ awohwi nkʋ̃ la yɛ íni kɛɛ idi a. Mfomi Gyehova pɛ kɛɛ yedi nɔhʋanlɛ wɔ mɔɔ yɛkã nɩɩ mɔɔ yɛyɛ munwatĩĩ nu. (Hib. 13:18) Eyi nwʋ hyinyia baaba, iluwakɛɛ Gyehova “kyi nabalabanii na ɛdɩnɣɛlɛmaa yɛ bɛdɩ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ paa a.”—Ɛɣɛ. 3:32.

8. Mɩnla nyɛlɩyɛ yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛpʋ a?

8 Bɛzabɛ mɔɔ bɛkã nɔhʋanlɛ wɔ bɛ ahʋnlɩnɩ nu nɩ, bɛáyɛ bɔ nwʋ kɛɛ betiye Nyamɩnlɩ mmɩlɩ mɔ bɔwɔ mmenii nu, na bɛayɛ tanɩ wɔ ɛɣɩntanlɛ nu. (Ayɩ. 29:13) Bɔbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ bɔkɔhwɩ̃ bɔ nwʋ wɔ awohwililɛ nɩɩ nabalaba ɔhʋanɩ bela nwʋ. Abiye mɔɔ ɩdɩ nabalabanii nɩ, ɩkɔhʋla kɔwɔ yɩ tʋ kenyia adwɩnɩ kɛɛ itwu mmɩlɩ be a, Gyehova yɩ mmɛla ɩáwʋwa. (Gye. 1:​5-8) Ebiye a, ikowuli Gyehova yɩ mmɛla zʋ wɔ nninyeni mɔɔ isunzu kɛɛ nwʋmɔ ɩáhyɛda hyinyia nu. Na sɛ ɩnwʋ yɩ kɛɛ iányia ɛdɩnyɩanlɛ anzɛnyɩɩ odwokɔ tanɩ bela ɩzʋ̃ yɩ nyɛlɩyɛ tanɩ yɩ nu ɩába a, akʋ̃ ɩkɔwɔ yɩ tʋ kɛɛ ɩyɛɛ tanɩ nɣezile. Na eyi lɛ́ma yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ kɔzɔ Nyamɩnlɩ anyɩ. (Odw. 8:11) Naasʋ̃ yɛpɛ kɛɛ yedi nɔhʋanlɛ wɔ dɩyɛ bela nu.

9. Mɔɔ izili wɔ mmɩlɩ mɔ Gyisɛsɩ lili bɔmʋnlɩ yiyialɩ Natanɩyɛlɩ nɩ, mɩnla yɛ yesuma wɔ numɔ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

9 Nwʋmɔ hyinyia paa kɛɛ abiye kɛhã nɔhʋanlɛ wɔ yɩ ahʋnlɩnɩ nu. Yɛnwʋ eyi wɔ mɔɔ izili mmɩlɩ mɔ Fɩlɩpɩ dʋlɩ salɛ vʋlɔlɩ yɩ ɔhɔnwʋ Natanɩyɛlɩ kɛɛ ɩɣá ihila Gyisɛsɩ nɩ. Ɩwɔ numɔ kɛɛ, nɩ Gyisɛsɩ iléyiyialɩ Natanɩyɛlɩ kyɩ̃ dɩyɛ, naasʋ̃ Gyisɛsɩ hanlɩ kɛɛ: “Behilá Yizilayanii basɩba mɔɔ nahɩlɩbɛ bela íni yi nu!” (Dwɔ. 1:47) Amba, nɩ Gyisɛsɩ bu yɩ adʋwavʋlɔ nɣalɩyɛ yɩ kɛɛ bedi nɔhʋanlɛ, naasʋ̃ ɩnwʋnlɩ Natanɩyɛlɩ yɩ nɔhʋanlɛlilɛ yɩ kɛɛ ɩla numɔ ɔkʋ̃. Yɛáli munli kɛmɔ nɩ Natanɩyɛlɩ sʋ̃ iáli munli nɩ, naasʋ̃ nɩ nahɩlɩbɛ bela íni yi nu anzɛnyɩɩ iáli awohwi. Gyisɛsɩ yɩ anyɩ lelili Natanɩyɛlɩ yi subanɩ yɩ nwʋ na ɩhamvʋlɩ yɩ. Amba, ye munwatĩĩ yɛpɛ kɛɛ Gyisɛsɩ kã ɔzɔ odwokɔ yɩ falɩ amɩyɛ sʋ̃ yɛ nwʋ!

Mmɩlɩ mɔ ili bɔmʋnlɩ mɔɔ Gyisɛsɩ yiyialɩ Fɩlɩpɩ yɩ ɔhɔnwʋ Natanɩyɛlɩ nɩ, ɩhanlɩ kɛɛ nahɩlɩbɛ íni yi nu. Asʋ̃ sa bɔkʋla bɛkã zɔ la bɛfalɩ yɛ nwʋ a? (Kila nkyɩkyɛmi 9)


10. Mɩnla ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yekila yɛ munwa ndɛnɩ bʋwɔ a? (Gyemisi 1:26)

10 Nninyeni mɔɔ Ndwomi 15 pɩbɛ kɛɛ yɛyɛ nɩ, sʋ̃maa falɩ kezimɔ yɛ nɩɩ mmenii di nɩ nwʋ. Ndwomi 15:3 kã kɛɛ, abiye mɔɔ ɩwɔ Gyehova yɩ ɛdamɛ aliyia yɩ nu nɩ, “ɩáva yɩ tavɩlɩma kɩnhã mmenii nwʋ ndwokɔ tanɩ, ɩáyɛ yɩ ɔhɔnwʋ tanɩ bela, na ɩázɩkɛ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ be dima.” Sɛ yɛkɩnhã yɛ ɔhɔnwʋmmɔ nwʋ ndwokɔ tanɩ a, ɩkɔhʋla kebila bɛ paa, na ɩlɛ́ma yɛkɛvata kɛɛ yɛkɔhɔ zʋ kɔwʋwa Gyehova yɩ ɛdamɛ aliyia yɩ nu.—Kɩnga Gyemisi 1:26.

11. Bɛzabɛ mɔɔ bɛsɩkɛ mmenii dima mɔɔ bɛánlu bɔ nwʋ nɩ, mɩnla yɛ ɩkɔdʋ bɛ a?

11 Ndwomidʋlɛvʋlɔ nɩ hyɛlɩda hwɩnlɩ adwɩnɩ ziyeli abiye mɔɔ ɩkã ndwokɔ tanɩ ɩfalɩ mmenii nwʋ nɩ zʋ. Enii mɔɔ ɩdɩ zɔ nɩ, ɩkɩnhã awohwi ndwokɔ ɩfalɩ abiye nwʋ ɩfa ɩsɩkɛ yi dima. Bɛzabɛ mɔɔ bɛkɩnhã mmenii nwʋ ndwokɔ tanɩ na bɛánlu bɔ nwʋ nɩ, botu bɛ wɔ Kilisinyianɩ asafʋ yi nu.—Gyɛ. 17:10.

12-13. Mɩnla bʋwabɩlɛ azʋlɔtʋ nu yɛ yɛkɔhʋla kɛzɩkɛ yɛ ɔhɔnwʋmmɔ be dima mmɩlɩ mɔ yɛ anyɩ ɩála a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

12 Ndwomi 15:3 isia sʋ̃ ɩkã kɛɛ, mmenii mɔɔ bɔwɔ Gyehova yɩ awudo nɩ bɛáyɛ bɔ ɔhɔnwʋmmɔ tanɩ bela, na bɛázɩkɛ bɔ ɔhɔnwʋmmɔ be dima. Kɛ eyi tʋ kile a?

13 Sa yɛkʋla yɛkã abiyemmɔ nwʋ ndwokɔ yɛfa yɛsɩkɛ be dima mmɩlɩ po mɔ yɛ anyɩ ɩála. Kɛ ndianwʋ nɩ, fa yɩ kɛɛ: (1) eliyema baalɛ be yiaki mmɩlɩ munwala ɔzʋ̃mɩnlɛ egyima yɩ, (2) agyiahʋnlɩmaa be bɛázʋ̃mɩ wɔ Bɛtɩlɩ dɔkʋ̃, anzɛnyɩɩ (3) eliyema benyia be ɩázʋ̃mɩ kɛɛ asafʋ nu ebani anzɛnyɩɩ sʋ̃mɩvʋlɔ dɔkʋ̃. Asʋ̃ ɩdɩ baaba kɛɛ yɛkɛhɩnhã kehile mmenii kɛɛ gyama bɛyɛ tanɩ be ti mɔ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ mɔɔ ɩdɩ zɔ nɩ ivi bɛ sa yɩ a? Sa ɩkʋla ɩba yɩ kɛɛ sianti azʋlɔtʋ sʋ̃maa mɔɔ yézi nwʋmɔ be ti yɛ ɩmanlɩ nzɩnzanlɩyɛ eyimmɔ ɣalɩ a. Meti, abiye mɔɔ ɩwɔ Gyehova yɩ ɛdamɛ aliyia yɩ nu nɩ, “ɩáyɛ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ tanɩ bela na ɩázɩkɛ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ be dima.”

Ɩyɛ mɛlɛkɛ kɛɛ yɛ nɩɩ yɛ ɔhɔnwʋmmɔ kɛhɩnhã mmenii mvʋlɔ nwʋ ndwokɔ tanɩ (Kila nkyɩkyɛmi 12-13)


FA ANNIDI MA BƐZABƐ MƆƆ BO KUNLU TULI GYEHOVA NWƲ NƖ

14. Aninyiammɔ yɛ ‘bɛyɛ nninyeni mbʋanlɩ mbʋanlɩ’ mɔɔ íni kɛɛ yɛ nɩɩ bɛ bɔ a?

14 Ndwomi 15:4 kã kɛɛ abiye mɔɔ ɩdɩ Gyehova yɩ ɔhɔnwʋ nɩ, “ɩ nɩɩ abiyela mɔɔ ɩyɛ nninyeni mbʋanlɩ mbʋanlɩ nɩ iáluwa.” Kɛ ɩkɛyɛ na yɛanwʋ kɛɛ abiye yɛ nninyeni mbʋanlɩ mbʋanlɩ a? Yɛlɔ́kʋla yekegyina yɛzayɛ ye nzunzunlɩyɛ nɩɩ yɛ nɣanlɩdɩlɛ zʋ yɛkɛhã kɛɛ abiye yɛ nninyeni mbʋanlɩ mbʋanlɩ. Mɩnla ti a? Iluwa yɛ sinidɔlɛ ti, sa ɩkʋla ɩba yɩ kɛɛ yɛkɛbɛ abiye yi odwokɔ iluwakɛɛ ɩwɔ subanɩ be mɔɔ yɛ anyɩ deli nwʋmɔ, na yɛlɛ́pɛ abiye sʋ̃ yi odwokɔ iluwakɛɛ yɛ anyɩ iáleli yɩ nyɛlɩyɛ be nwʋ ti. Naasʋ̃ abiye mɔɔ Gyehova bu yi kɛɛ “ɩyɛ nninyeni mbʋanlɩ mbʋanlɩ” nɩ nkʋ̃ la, yɛ íni kɛɛ yɛ nɩɩ yɩ bɔ a. (1 Kɔl. 5:11) Bo nu be yɛ lɛ mmenii mɔɔ bɛyɛ tanɩ mɔɔ bɛánlu bɔ nwʋ, bobu ye dedi animitiyia, anzɛnyɩɩ bɔbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ bɛkɛzɩkɛ yɛ nɩɩ Gyehova avinli abusunwawɔlɛ nɩ.—Ɛɣɛ. 13:20.

15. Mɩnla ɔhʋanɩ ɔkʋ̃ yɛ yɛkɔhʋla koluwa zʋ kɛla annidi ali kehile “bɛzabɛ mɔɔ bo kunlu tuli Gyehova nwʋ nɩ” a?

15 Naasʋ̃ Ndwomi 15:4 sia sʋ̃ kã kile yɛ kɛɛ, ɩsɛ kɛɛ yɛfa annidi yɛma “bɛzabɛ mɔɔ bo kunlu tuli Gyehova nwʋ nɩ.” Meti yɛpɩbɛ ahʋanɩ azʋlɔtʋ mɔɔ yekoluwa zʋ kɛla kunlumiba nɩɩ annidi ali yekehile Gyehova yi ɔhɔnwʋmmɔ. (Wul. 12:10) Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ a? Bɛhã ɔhʋanɩ ɔkʋ̃ mɔɔ yekoluwa zʋ kɛyɛ zɔ nɩ nwʋ odwokɔ wɔ Ndwomi 15:4 kɛɛ, abiye mɔɔ ɩwɔ Gyehova yɩ ɛdamɛ aliyia yɩ nu nɩ, “ɩbɔ anʋhʋba na ɩkɔ itiyia yɩ po a, ɩázɩnza yi munwa.” Sɛ yɛbɔ anʋhʋba na yɛádidi zʋlɔ a, sa ɩkʋla ɩha mmenii mvʋlɔ paa. (Mt. 5:37) Kɛ ndianwʋ nɩ, Gyehova kila ɔhʋanɩ kɛɛ agyiahʋnlɩmaa keli bɛ agyiahʋnlɩ ndamɩ yɩ zʋ. Akʋ̃ sʋ̃, sɛ awʋvʋlɔ bɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ bekeli anʋhʋba bela mɔɔ bɔbɔ bo nnwuakula nɩ zʋ a, Gyehova anyɩ sɔ yɩ paa. Iluwakɛɛ yɛdɔ Gyehova nɩɩ mmenii mvʋlɔ nɩ ti, yɛkɛyɛ mɔɔ yɛkɔhʋla bela kɛɛ yekeli yɛ anʋhʋba zʋ.

16. Mɩnla ɔhʋanɩ fʋlɔ zʋ yɛ sa yɛkʋla yeduwa zʋ yɛda annidi ali yekile Gyehova yɩ ɔhɔnwʋmmɔ a?

16 Ɔhʋanɩ fʋlɔ mɔɔ yɛkɔhʋla koluwa zʋ kɛla annidi ali kehile Nyamɩnlɩ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ yɛ lɛ kɛɛ, yɛkɛyɛ bɛ ngyɛvʋlɔ na yɛayɛ bɛ baaba. (Wul. 12:13) Sɛ dɩyɛzumanlɛ nɩɩ dasɩlɛlilɛ mmɩlɩ la ahanlɩ a, sa yɛkʋla yɛpɛ mmɩlɩ yɛ nɩɩ ye mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ bɔ, na mɛyɩ kɔwʋwa yɛ ma yekeɣike bɛ na yɛaɣike Gyehova sʋ̃. Akʋ̃ sʋ̃, sɛ yɛda ngyɛvʋlɔyɛlɛ ali a, nɩ yesumazumaa Gyehova.

ÁMA WƲ ANYƖ BƲLƲ OZUKUA

17. Mɩnla ti mɔɔ bɛhanlɩ ozukua nwʋ odwokɔ wɔ Ndwomi 15 a?

17 Ndwomi yi tʋwa zʋlɔ kɛɛ abiye mɔɔ ɩwɔ Gyehova yɩ awudo nɩ, “sɛ ɩfa yi ozukua ɩbɔ bʋsɩya a, iále nsinwʋ, na iále bɩlayɩbɩ ɩfa idi odwokɔ itiyia abiye mɔɔ yɩ nwʋ íni odwokɔ.” (Ndw. 15:5) Mɩnla ti mɔɔ bɛhã ozukua nwʋ odwokɔ wɔ ndwomi sikalɛ eyi nu a? Iluwakɛɛ, sɛ yɛma yɛ anyɩ bʋlʋ ozukua a, sa nwʋmɔ ba hyinyia yɛ tɛla mmenii nɩɩ Gyehova po. (1 Tim. 6:10) Wɔ Bayɩbʋlʋ mmɩlɩ nu nɩ, nɩ abiyemmɔ bɛ nɩɩ be mmeliyema ahyinyiamaa bɛáli yi bʋwɔ, mɛyɩ yɛ lɛ kɛɛ, nɩ sɛ bɔbɔ bʋsɩya bɛ a, bɛfa ebiye bɛkɩnla nwʋmɔ ma botuwa. Ebiyekʋ̃ sʋ̃, nɩ ndɛnɩwuwalɛmaa yɩ be bede bɩlayɩbɩ na bobuwa ndɛnɩ betiyia mmenii mɔɔ bɔ nwʋ íni odwokɔ nɩ. Gyehova kyi mmenii mɔɔ bɛyɛ ɔzɔ nninyeni yi kʋlaa.—Izi. 22:12.

18. Mɩnla ndwokɔɣizialɛ yɛ ɩkɔhʋla ɩkɔwʋwa yɛ ma yekozunzu adwɩnɩ mɔɔ yɛwɔ wɔ ozukua nwʋ nɩ nwʋ a? (Hibulumaa 13:5)

18 Ɩdɩ baaba kɛɛ yekozunzu kezimɔ yɛyɛ yɛ dɩyɛ wɔ ozukua nwʋ nɩ nwʋ. Bizia wʋ nwʋ kɛɛ: ‘Asʋ̃ mɩta mʋdwɩnɩ ozukua nɩɩ mɔɔ mɩkɛva mʋkɔdɔ nɩ nwʋ a? Sɛ mʋbɔ bʋsɩya a, mʋtwnhwɩ̃ mɩ agyia azɩ kɛɛ mukoduwa iluwakɛɛ musunzu kɛɛ enii mɔɔ ɩwɔlɩ bʋsɩya mɩ nɩ, iléhyinyia yɩ a? Asʋ̃ ozukua sʋ̃maa mɔɔ mʋwɔ nɩ, ɩma mɩtɩ nɣanlɩ kɛɛ mʋ nwʋ hyinyia tɛla mmenii mvʋlɔ na ɩma mi ti nu yɛ sɩ a? Asʋ̃ mubu mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ be kɛɛ bɛ anyɩ bʋlʋ nnwʋnlamɩ ɔfʋã nu nninyeni iluwakɛɛ bɔwɔ ozukua ti a? Asʋ̃ mɩ nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ bɔwɔ ozukua nɩ bɔ na mɩyɩ mɩ anyɩ mɩma ahyinyiamaa a?’ Ihyinyia kɛɛ yebizia yɛ nwʋ ndwokɔ eyimmɔ, iluwakɛɛ yenyia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ yɛɣa Gyehova yɩ awudo. Naasʋ̃ sɛ yɛpɛ kɛɛ yɛkɔ zʋlɔ yɛbʋwa Gyehova yɩ awudo a, íni kɛɛ yɛma yɛ anyɩ bʋlʋ ozukua. Sɛ yɛyɛ zɔ a, Gyehova iléyiaki yɛ kyɩ̃!—Kɩnga Hibulumaa 13:5.

GYEHOVA DƆ YƖ ƆHƆNWƲMMƆ

19. Mɩnla ti mɔɔ Gyehova pɛ kɛɛ nninyeni mɔɔ bɛhã nwʋmɔ odwokɔ wɔ Ndwomi 15 yi nu nɩ, yɛyɛ yi munwatĩĩ a?

19 Ndwomi 15 yɩ awielɩyɛ yɩ bɔ anʋhʋba kɛɛ: “Abiye mɔɔ ɩdɩ zɔ nɩ ikegyina pindinyii daabaa.” (Ndw. 15:5) Ndwomidʋlɛvʋlɔ yɩ hileli sianti mɔɔ Nyamɩnlɩ pɛ kɛɛ yɛyɛ nninyeni mɔɔ bɛhã nwʋmɔ odwokɔ wɔ ɔzɔ ndwomi yi nɩ nu. Mɛyɩ yɛ lɛ kɛɛ, Gyehova pɛ kɛɛ yɛ anyɩ de. Meti sɛ yɛkɔ zʋlɔ yɛyɛ mɔɔ Nyamɩnlɩ pɛ kɛɛ yɛyɛ nɩ a, ikeyila yɛ na ɩawɔ yɛ nwʋ banɩ.—Ayɩ. 48:17.

20. Mɩnla yɛ bɛzabɛ mɔɔ bɔwɔ Gyehova yɩ awudo nɩ kɔhʋla kehila yɩ ɔhʋanɩ a?

20 Bɛzabɛ mɔɔ bɔwɔ Gyehova yɩ awudo nɩ kɔhʋla kehila ɔhʋanɩ kɛɛ bekenyia eɣile be baaba. Nɔhʋanlɛmaa mɔɔ bɔvɔ ngɔlɔ bɛ nɩ kɔhɔ dɩka mɔɔ Gyisɛsɩ iziyeziye ɩma bɛ wɔ sʋlɔ nɩ. (Dwɔ. 14:2) Bɛzabɛ sʋ̃ mɔɔ bɛ anyɩnlɩlazʋ yɛ lɛ kɛɛ bɔkɔwʋwa azɩlɛ yɩ zʋ nɩ, bekilaa nyilalɛ mɔɔ bɔwɔ nwʋmɔ anʋhʋba wɔ Yikile 21:3 nɩ ɔhʋanɩ paa. Amba, ye munwala yɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ ɩdɩ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ kezile kɛɛ Gyehova ɩdʋ salɛ ɩvʋlɔ yɛ kɛɛ yɛɣá yɛyɛ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ, na yɛwʋwa yɩ ɛdamɛ aliyia yɩ nu daabaa!

NDWOMI 39 Nyia Dimaba Wɔ Nyamɩnlɩ Yɩ Anyunu