Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Tɛla kɔ Ndwokɔ mɔɔ bɛhyɩhyɛ

DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 11

NDWOMI 129 Yɛkɔhɔ Zʋ Yekegyina Pindinyii

Sɛ Wʋ Padi Kolɔ Po a, Sa Ɔkʋla Ɔkɔ Zʋ Sʋ̃mɩ Gyehova

Sɛ Wʋ Padi Kolɔ Po a, Sa Ɔkʋla Ɔkɔ Zʋ Sʋ̃mɩ Gyehova

“Ɛhyɛ wʋ nwʋ zʋ ɔnwʋ amanɩyɛ wɔ mamɩ ti.”YIK. 2:3.

BƲTAYƖ

Sa yɛkʋla yɛsʋ̃mɩ Gyehova ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ yɛ padi kʋla kolɔ nɩ.

1. Gyehova ahyɩhyɛdɩ yɩ mɔɔ yɛkɩnla nwʋmɔ nɩ, mɩnla nyilalɛ yɛ ɩma yenyia a?

 ƖDƖ nyilalɛ kezile paa kɛɛ, yɛkɩnla Gyehova ahyɩhyɛdɩ yɩ nwʋ wɔ oyuwadɩ yɩ awielɩyɛ mmɩlɩ mɔ numɔ yɛ sɩ eyi nu. Oyuwadɩ yi nu wʋwalɛ ɛzɩzɩbɛ la yɛ ɩyɛɛ a, naasʋ̃ Gyehova va ye mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ ma yɛ kɛɛ bɔwʋwá yɛ. (Ndw. 133:1) Gyehova bʋwa yɛ ma yɛ nɩɩ ye mmusunwamaa avinli yɛ ɛzɩzɩbɛ. (Ɛfɩ. 5:33–6:1) Na ɩma yenyia nɣɛlɛbɛ mɔɔ yehyinyia na yɛava yɛagyina ɔhawʋ azʋlɔtʋ mɔɔ yeyiyia nɩ munwa, na yɛanyia azʋ̃nudwolɩyɛ.

2. Mɩnla yɛ ihyinyia kɛɛ yɛyɛ a, na mɩnla ti a?

2 Ɩsɛ kɛɛ yeminyia yɛ nwʋ yɛkɔ zʋlɔ yɛsʋ̃mɩ Gyehova wɔ nɔhʋanlɛ nu. Mɩnla ti a? Iluwakɛɛ itwu mmɩlɩ be a, mɔɔ ye mmeliyema kã anzɛnyɩɩ bɛyɛ nɩ kɔhʋla kɛma yekeli ɛyɛkɛ. Sɛ yedi mfʋmɩ a, ɩma ye padi kʋla kolɔ, titili mmɩlɩ mɔ yeli mfʋmɩ kʋ̃ yɩ la mbɔmɩ sʋ̃maa nɩ. Ihyinyia kɛɛ yɛkɔ zʋ yɛsʋ̃mɩ Gyehova mmɩlɩ mɔ (1) yɛ ɔhɔnwʋmmɔ dedimaa bɛyɛ debe bediyia yɛ nɩ, (2) yɛ nwʋkãvʋlɔ yɛ nninyeni mɔɔ yɛábɛ yɩ nɩ, nɩɩ (3) ye padi golɔ iluwa mfʋmɩ be mɔɔ yeli nɩ ti. Wɔ bʋwabɩlɛ asã eyimmɔ bela nu nɩ, yekehila mɔɔ yɛkɔhʋla yekozuma wɔ mmenii be mɔɔ bɔ nwʋ ndwokɔ wɔ Bayɩbʋlʋ nu nɩ bɛ kɛnɩ.

SƐ WƲ ƆHƆNWƲ DEDINII YƐ DEBE TIYIA WƲ A, KƆ ZƲLƆ SƲ̃MƖ GYEHOVA

3. Mɩnla ndwokɔzɩzɩbɛ yɛ Gyehova yi mmenii beyiyia a?

3 Ndwokɔzɩzɩbɛ. Yɛ ɔhɔnwʋmmɔ dedimaa wɔ subanɩ azʋlɔtʋ be mɔɔ idide yɛ. Sa bɔkʋla bɛyɛ debe ma ɩyɛ ɛyɛkɛ yɛ baaba, anzɛnyɩɩ bɛ nɩɩ yɛ di wɔ ɔhʋanɩ be mɔɔ ɩávata zʋ. Bɛzabɛ mɔɔ bedi nninyeni anyunu sʋ̃ bɔkʋla bedi mfʋmɩ. Bʋwabɩlɛ eyimmɔ kɔhʋla kɛma abiye kenyia adwɩnɩ kɛɛ, kɛ Nyamɩnlɩ ahyɩhyɛdɩ yɛ ɛdɩ. Meti kɛ ankɩ bɛ nɩɩ be mmeliyema kɔhɔ zʋ kɛva ɔkʋ̃yɛlɛ kɔzʋ̃mɩ Gyehova nɩ, ebiye a bɛ nɩɩ mmenii mɔɔ bɛyɛ debe bediyia bɛ nɩ lɛ́tɩndɛ dɔkʋ̃ anzɛnyɩɩ bekeyiaki dɩyɛzumanlɛhɔlɛ. (Zɛf. 3:9) Ekila a, ntɩyasɩ wɔ numɔ kɛɛ abiye kɛyɛ zɔ a? Bɛmá yehila mɔɔ yɛkɔhʋla yekozuma wɔ abiye mɔɔ iyiyialɩ ɔhawʋ mɔɔ ɩdɩ zɔ wɔ Bayɩbʋlʋ nu nɩ kɛnɩ.

4. Mɩnla ndwokɔzɩzɩbɛ yɛ Pɔɔlʋ yiyialɩ a?

4 Bayɩbʋlʋ nu ndianwʋ. Nɩ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ zi kɛɛ yi mmeliyema Kilisinyiamaa yɩ bɛáli munli. Kɛ ndianwʋ nɩ, mmɩlɩ mɔ ɩɣa ɩyɛlɩ Kilisinyianii nɩ, nɩ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ dedimaa be bɛále bedi kɛɛ ɩzɩnza amba. (Egy. 9:26) Aɣinzi yi, abiyemmɔ sʋ̃ bɛhɩnhanlɩ yɩ nwʋ ndwokɔ tanɩ wɔ yɩ mɛda bɛva bɛzɩkɛlɩ yi dima. (2 Kɔl. 10:10) Pɔɔlʋ nwʋnlɩ kɛɛ asafʋ nu ebani be zili pɔkɔ be mɔɔ ɩkɛyɛ kɛɛ ɩdʋndʋnlɩ mmenii sʋ̃maa bɛ agyia nu. (Gal. 2:​11, 12) Akʋ̃ sʋ̃, Pɔɔlʋ yɩ ɔhɔnwʋ paa Maakɩ yɛlɩ debe ma ɩyɛlɩ ɛyɛkɛ yɩ baaba. (Egy. 15:​37, 38) Ankɩ Pɔɔlʋ kɔhʋla kɛma bʋwabɩlɛ eyimmɔ nu be kɛma ɩkɔhwɩ̃ yɩ nwʋ wɔ bɛzabɛ mɔɔ bɛyɛlɩ debe bediyialɩ yɩ nɩ nwʋ. Naasʋ̃ ɩhɔlɩ zʋlɔ inyianlɩ yi mmeliyema nwʋ adwɩnɩba, na ɩhɔlɩ zʋlɔ ɩzʋ̃mɩnlɩ Gyehova wɔ nɔhʋanlɛ nu. Mɩnla yɛ ɩwʋwalɩ Pɔɔlʋ ma yɩ padi iákolɔ a?

5. Mɩnla yɛ ɩwʋwalɩ Pɔɔlʋ ma yi padi iákolɔ wɔ yi mmeliyema yɩ bɔ nwʋ a? (Kolosiyiamaa 3:​13, 14) (Kila Mfonyini yi sʋ̃.)

5 Nɩ Pɔɔlʋ dɔ yi mmeliyema yɩ. Eyi ti ɩáfa yɩ adwɩnɩ isiye be sinidɔlɛ zʋ, mfomi ɩva iziyeli bo subanɩ ngɩnlɩma mɔɔ bɔwɔ nɩ zʋ. Ɔlɔlɛ sʋ̃ yɛ ɩwʋwalɩ Pɔɔlʋ ma ɩvalɩ yɩzayɩ yɩ odwokɔ mɔɔ ɩhɛlɛlɩ wɔ Kolosiyiamaa 3:​13, 14 nɩ ɩyɛlɩ egyima a. (Kɩnga.) Bɛmá yehila kezimɔ Pɔɔlʋ ɩ nɩɩ Maakɩ lili nɩ. Ɩwɔ numɔ kɛɛ Maakɩ dianlɩ Pɔɔlʋ kɛnɩ wɔ yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ egyima yɩ ɔfʋã mɔɔ ili bɔmʋnlɩ yɩ nu dɩyɛ, naasʋ̃ Pɔɔlʋ ɩáfa yɩ nwʋ odwokɔ iwula yi nu. Aɣinzi yi mɔɔ Pɔɔlʋ ɩkɛlɛɛ kɛlɛta ɩkɔhɔ kɛma Kolosiyia asafʋ yɩ nɩ, ɩhamvʋlɩ Maakɩ kɛɛ ɩdɩ yɩ ɔhɔnwʋ egyimayɛlɛnii mɔɔ ɩtʋ bʋlɔ na ‘ɩbʋwa yɩ kezile baaba.’ (Kol. 4:​10, 11) Mmɩlɩ mɔ nɩ ɩla fiyiadɩ wɔ Wulomi po nɩ, Pɔɔlʋ vʋlɔlɩ Maakɩ kɛɛ ɩɣá ɩwʋwa yɩ. (2 Tim. 4:11) Ɩda ali petee kɛɛ Pɔɔlʋ ɩáma yi padi kolɔ wɔ yi mmeliyema yɩ bɔ nwʋ. Mɩnla yɛ yɛkɔhʋla kozuma wɔ Pɔɔlʋ kɛ a?

Akasakasa ɣalɩ Pɔɔlʋ, Banabasɩ, nɩɩ Maakɩ bɛ avinli. Naasʋ̃ Pɔɔlʋ ɩáfa bɔ nwʋ ɛya iwula yi nu, na aɣinzi yi ɩ nɩɩ Maakɩ yɛlɩ egyima wɔ anyɩnlɩlelɛ nu (Kila nkyɩkyɛmi 5)


6-7. Mɩnla yɛ ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛkɔhɔ zʋ yɛkɛla ɔlɔlɛ ali yekehile ye mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ ɩávalɩ nwʋmɔ be sinidɔlɛ a? (1 Dwɔɔnʋ 4:7)

6 Mɔɔ yesuma wɔ nu. Gyehova pɛ kɛɛ yɛkɔ zʋlɔ yɛda ɔlɔlɛ ali yekile ye mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ. (Kɩnga 1 Dwɔɔnʋ 4:7.) Sɛ yɛ ɔhɔnwʋ dedinii be ɩáyɛ yɩ dɩyɛ kɛɛ Kilisinyianii baaba na ɩ nɩɩ yɛ iádi yi bʋwɔ a, sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kɛɛ ɩáhyɛda kɛɛ ɩyɛɛ debe ikediyia yɛ, na ɩbɔɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɩkɛyɛ mɔɔ ɩtɩnɣɛ wɔ Gyehova anyɩ zʋ. (Ɛɣɛ. 12:18) Nyamɩnlɩ ɩdɔ yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ nɔhʋanlɛmaa ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ bɛáli munli nɩ. Ɩwɔ numɔ kɛɛ yedi mfʋmɩ dɩyɛ, naasʋ̃ ɩkɔ zʋlɔ ɩfa yɛ ɔhɔnwʋ na ɩáva yɛ nwʋ ɛya iwula yi nu. (Ndw. 103:9) Kila kezimɔ ihyinyia kɛɛ yesumazuma yɛ Zɩ mɔɔ ɩfa tanɩ ɩkyɛ nɩ!—Ɛfɩ. 4:32–5:1.

7 Kakɛ sʋ̃ kɛɛ mmɩlɩ mɔ awielɩyɛ nɩ ibikee nɩ, ihyinyia kɛɛ yɛkɔ zʋlɔ yɛ nɩɩ ye mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ bɔ pampɩɩ. Sa yɛkʋla yekila ɔhʋanɩ kɛɛ odwodwudiyialɛ mɔɔ yekeyiyia nɩ, numɔ kɛyɛ sɩ. Sa bɔkʋla betiã yɛ fiyiadɩ iluwa ye dedi ti. Sɛ ɩba yɩ zɔ a, yekehyinyia ye mmeliyema bɔ mmʋwalɩyɛ kɛdɛla mmɩlɩ bela. (Ɛɣɛ. 17:17) Bɛmá yehila mɔɔ ɩdʋlɩ asafʋ nu ebani be mɔɔ ɩwɔ Spain mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Josep nɩ. a Bedianlɩ mɛyɩ nɩɩ mmeliyema mmenyia mvʋlɔ fiyiadɩ iluwakɛɛ bɛágyina ɔfʋã bela nɩ ti. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Nɩ ye munwatĩĩ yegua dɩka ɔkʋ̃ wɔ fiyiadɩ kɛnɩ, meti nɩ ɩáyɛ sɩ kɛɛ ɛkɛyɛ debe kediyia wʋ ɔhɔnwʋ. Nɩ ɩsɛ kɛɛ yenyia abʋtalɩ yɛma yɛ nwʋ yɛ nwʋ na yɛzʋ̃ yɛ ahʋnlɩnɩ nu yɛfa yɛkyɛ yɛ nwʋ yɛ nwʋ. Eyi wʋwalɩ yɛ ma yɛyɛlɩ ɔkʋ̃ na ɩwɔlɩ yɛ nwʋ banɩ sʋ̃. Nɩ yɛ nɩɩ mmenii mɔɔ bɛázʋ̃mɩ Gyehova yɛ yɛwɔ fiyiadɩ kɛnɩ a. Mmɩlɩ be, muwuli mɩ sa nu, meti nɩ mɩáhʋla mɩyɛ dɩyɛ bela. Naasʋ̃, mmeliyema yɩ bo nu ɔkʋ̃ bɩdalɩ mɩ ntalɩ na ɩwʋwalɩ mɩ wɔ ɔhʋanɩ sʋ̃maa nu. Mʋnwʋnlɩ kɛɛ bɔdɔ mɩ baaba.” Eyi ɩma yɛnwʋ kɛɛ yɛwɔ sianti baaba be ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛ nɩɩ ye mmeliyema siyeziye yɛ avinli wɔ nnɛ!

KƆ ZƲLƆ SƲ̃MƖ GYEHOVA MMƖLƖ MƆ WƲ NWƲKÃVƲLƆ ƖYƐ NNINYENI MƆƆ WƲÁBƐ YƖ NƖ

8. Mɩnla ndwokɔzɩzɩbɛ yɛ agyiahʋnlɩmaa beyiyia a?

8 Ndwokɔzɩzɩbɛ. Agyiahʋnlɩ bela ndwokɔzɩzɩbɛ wɔ nu. Bayɩbʋlʋ yɩ kã yɩ senyii kɛɛ “mmenii mɔɔ bɔkɔ agyiahʋnlɩ nɩ bɔnwʋ amanɩyɛ.” (1 Kɔl. 7:28) Mɩnla ti a? Iluwakɛɛ mmenii anwɩ̃ mɔɔ bɛáli munli na ɩsʋnɩ bo nu bela yi subanɩ, nninyeni mɔɔ bo nu bela ɩpɛ yɩ nɩɩ mɔɔ ɩábɛ yɩ yɛ bekyia a. Sa ɩkʋla ɩba yɩ kɛɛ ɩsʋnɩ dɩka mɔɔ bo nu bela ɩzʋ̃ nɩɩ yɩ amamɩlɛ. Ebiye a, sɛ bekyia bowie a, sa bɔkʋla bɛda subanɩ nɩɩ nyɛlɩyɛ be mɔɔ mmɩlɩ mɔ nɩ belékyialɩ nɩ bɛánwʋ yɩ wɔ bɔ nwʋ nɩ ali. Nninyeni mɔɔ ɩdɩ zɔ kɔhʋla kɛva ndwokɔzɩzɩbɛ kɛɣa. Kɛ ankɩ bekele bekediã numɔ kɛɛ bo nu bela di mfʋmɩ na bɛaziyeziye ɔhawʋ mɔɔ ɩwɔ bɛ avinli nɩ, bɛfa ɔzʋnɩ betiã bɔ nwʋkãvʋlɔ yɩ zʋ mfomi. Sa bɔkʋla benyia adwɩnɩ po kɛɛ, sɛ bɛtɩdɩ nu anzɛnyɩɩ beyiaki agyiahʋnlɩ a yɛ ɩdɩ baaba a. Naasʋ̃ ekila a, sɛ bɛtɩdɩ nu anzɛnyɩɩ beyiaki agyiahʋnlɩ a yɛ ɩkɛma bɛ anyɩ kele a? b Bɛmá yezuma debe wɔ baalɛ be mɔɔ ɩwɔ Bayɩbʋlʋ nu mɔɔ ɩhɔlɩ zʋlɔ ɩzʋ̃mɩnlɩ Gyehova ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ nɩ ndwokɔzɩzɩbɛ wɔ yɩ agyiahʋnlɩ nu nɩ kɛnɩ.

9. Mɩnla ndwokɔzɩzɩbɛ yɛ Abigɛlɩ yiyialɩ a?

9 Bayɩbʋlʋ nu ndianwʋ. Abigɛlɩ gyialɩ Nabalɩ mɔɔ Bayɩbʋlʋ kã yɩ nwʋ odwokɔ kɛɛ ízi tɩndɛ na yi subanɩ sʋ̃ ɩáyɛ pɩkɛ nɩ. (1 Sa. 25:3) Yekila a, nɩ ɩkɛyɛ sɩ ɩkɛma Abigɛlɩ kɛɛ ɩ nɩɩ benyia mɔɔ ɩdɩ zɔ kɔwʋwa. Asʋ̃ Abigɛlɩ nyianlɩ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ mɔɔ ɩkɛma ɩkɛdɩdɩ yɩ nwʋ wɔ agyiahʋnlɩ eyi nwʋ a? Nyɛ. Ɩdɩ mmɩlɩ mɔ Devidi mɔɔ nɩ eɣile be ikeli Yizilaya zʋ bulombunli ɣalɩ kɛɛ ibahũ yi hũ, iluwakɛɛ ɩwʋdʋlɩ mɛyɩ nɩɩ yi mmenyia yɩ ti nɩ. (1 Sa. 25:​9-13) Ankɩ sa Abigɛlɩ ɩkʋla iɣiandi na Devidi ɩaɣa iahũ Nabalɩ. Naasʋ̃ ɩáyɛ zɔ, mfomi izianlɩ Devidi kɛɛ áma ikũ yi. (1 Sa. 25:​23-27) Mɩnla yɛ ɩhanlɩ yɩ ma ɩyɛlɩ zɔ a?

10. Mɩnla yɛ ɩkɛyɛ kɛɛ ɩhanlɩ Abigɛlɩ ma ɩhɔlɩ zʋlɔ ɩwʋwalɩ yɩ agyiahʋnlɩ yɩ nwʋ a?

10 Nɩ Abigɛlɩ dɔ Gyehova na ibu agyiahʋnlɩ kɛmɔ Gyehova bu yi nɩ. Ebiye a nɩ izi mɔɔ Nyamɩnlɩ hanlɩ mmɩlɩ mɔ ɩmanlɩ Adamɩ ɛyɩlɛ nɩ. (Gyn. 2:24) Nɩ Abigɛlɩ zi kɛɛ Gyehova bu agyiahʋnlɩ kɛɛ ɩdɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nwanzanwanza. Nɩ ɩpɛ kɛɛ ɩyɛ mɔɔ ɩsɔ Nyamɩnlɩ anyɩ, na mɛyɩ yɛ ɩmanlɩ ɩyɛlɩ mɔɔ ɩkɔhʋla bela ɩva ileli yɩ awudomaa mɔɔ yi hũ kɩnla nwʋmɔ nɩ a. Ɩyɛlɩ yɩ dɩyɛ ndɛndɛ zʋ ɩva izili Devidi ɔhʋanɩ kɛɛ ikohũ yi hũ Nabalɩ. Akʋ̃ sʋ̃, ɩzʋ̃ yɩ pɛ nu ɩbalɩ kyɛbɛ wɔ dɩyɛ mɔɔ nɩ ɩlɛ́yɛlɩ po nwʋ. Ɩda ali petee kɛɛ nɩ Gyehova dɔ baalɛ eyi mɔɔ ɩwɔ akɛnɣazɩzɩbɛ na ɩdwɩnɩ mvʋlɔ nwʋ nɩ. Mɩnla yɛ ɛyɩlɛmaa nɩɩ ohunɛmaa kɔhʋla kozuma wɔ Abigɛlɩ yi ndianwʋ yi nu a?

11. (a) Mɩnla yɛ Gyehova ikilaa ɔhʋanɩ kɛɛ agyiahʋnlɩmaa kɛyɛ a? (Ɛfɩsɛsɩmaa 5:33) (b) Mɩnla yɛ osuma wɔ kezimɔ Carmen yɛlɩ yɩ dɩyɛ wɔ yɩ agyiahʋnlɩ nwʋ nɩ nu a? (Kila Mfonyini yi sʋ̃.)

11 Mɔɔ yesuma wɔ nu. Gyehova pɛ kɛɛ agyiahʋnlɩmaa bɔkɔ zʋlɔ bɔbʋwa, mmɩlɩ po mɔ bo nu ɔkʋ̃ yɩ wʋwalɛ yɛ sɩ nɩ. Sɛ Nyamɩnlɩ nwʋ kɛɛ agyiahʋnlɩmaa bɔbɔɔ mmɔdɩnɩ bekeli bɛ ɔhawʋ nwʋ egyima, na bɛdaa ɔlɔlɛ nɩɩ annidi ali bekehile bɔ nwʋ a, yɩ anyɩ de baaba. (Kɩnga Ɛfɩsɛsɩmaa 5:33.) Bɛmá yehila Carmen yi ndianwʋ yɩ. Carmen gyialɩ alʋbɔ ahyiã mɛda nɩ, ɩwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ ɩ nɩɩ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa bosumaa Bayɩbʋlʋ yɩ, na aɣinzi yi inlumanlɩ. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Mu hũ yɩ anyɩ iádeli nwʋmɔ kʋlaa. Nɩ mu hũ ɩádɩ yɩ tʋ kɛɛ mɩfa mmɩlɩ mɔ minyia mɩma yɩ nɩ be mʋsʋ̃mɩ Gyehova. Nɩ ɩwʋdʋ mɩ, na inwunlanwunlanlɩ mɩ kɛɛ ikeyiaki mɩ agyiahʋnlɩ.” Mɛyɩ po nɩ, Carmen hɔlɩ zʋlɔ wʋwalɩ agyiahʋnlɩ yɩ nwʋ. Alʋbɔ 50 mɔɔ ɩva ɩwʋwa agyiahʋnlɩ yɩ nwʋ nɩ, ɩwɔ mmɔdɩnɩ ɩla annidi nɩɩ ɔlɔlɛ ali ihile yi hũ. Ɩdʋwalɩ zʋlɔ kɛɛ,“Mmɩlɩ ɩkɔlɩɩ zʋlɔ nɩ, muzumanlɩ kɛɛ mɩkɛdɩ mu hũ yɩ nɣanlɩdɩlɛ tʋ, na mʋzʋ̃ kunlumiba nu mɩ nɩɩ yɩ ɩadɩndɛ. Iluwakɛɛ mizi kɛɛ agyiahʋnlɩ dɩ nwanzanwanza wɔ Gyehova anyɩ zʋ nɩ ti, mɩyɛlɩ mɔɔ mʋkɔhʋla bela kɛɛ mʋkɔwɔ nwʋmɔ banɩ. Mɩáyɛ mɩ adwɩnɩ kɛɛ mikeyiaki agyiahʋnlɩ, iluwakɛɛ mʋdɔ Gyehova.” c Sɛ ndwokɔzɩzɩbɛ ba wʋ agyiahʋnlɩ nu a, sa ɔkʋla nyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova kɔwʋwa wʋ ma ɔkɔhɔ zʋ kegyina numɔ.

Mɩnla yɛ osuma wɔ ɛpɛ mɔɔ nɩ Abigɛlɩ wɔ kɛɛ ɩkɛma yɩ agyiahʋnlɩ kegyina nɩ nu a? (Kila nkyɩkyɛmi 11)


SƐ EDI MFƲMƖ KEZILE BE PO A, KƆ ZƲLƆ SƲ̃MƖ GYEHOVA

12. Sɛ yɛyɛ tanɩ mɔɔ numɔ yɛ ɔnlʋmɔ a, kɛ ɩkɔhʋla ɩkɛma yɛkɛdɩ nɣanlɩ yekeze a?

12 Ndwokɔzɩzɩbɛ. Sɛ yɛyɛ tanɩ mɔɔ numɔ yɛ ɔnlʋmɔ a, sa ɩma yɛ padi kʋla kolɔ. Bayɩbʋlʋ ma yɛnwʋ kɛɛ, yɛ tanɩ kɔhʋla kɛma yɛ ahʋnlɩnɩ ‘kowuwu.’ (Ndw. 51:17) Eliyema be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Robert wɔlɩ mmɔdɩnɩ alʋbɔ sʋ̃maa kɛɛ ɩkɛvata kɛɛ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ. Naasʋ̃ ɩyɛlɩ tanɩ mɔɔ numɔ yɛ ɔnlʋmɔ na eyi manlɩ ɩdɩlɩ nɣanlɩ kɛɛ ɩma Gyehova yɩ sa zi azɩ. Robert hanlɩ kɛɛ: “Mmɩlɩ mɔ mʋnwʋnlɩ kɛɛ mɩyɛ tanɩ kezile nɩ, mi tiwʋwaba lileli mɩ paa. Mɩyɛlɩ basaa. Muzunli mʋwɔlɩ Gyehova mpayɩ. Nɩ musunzu kɛɛ Gyehova ɩlɛ́ha yɩ nwʋ ikediye mɩ dɔkʋ̃. Mɩnla ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ itiye po a, mmɩlɩ mɔ mɩma yɩ sa zi azɩ yɩ a?” Sɛ yɛyɛ tanɩ mɔɔ numɔ yɛ ɔnlʋmɔ a, sa yɛ ahʋnlɩnɩ kʋla bubu nkʋ̃ʋ̃ ma yɛbɔ yɩ tʋ yɛtɩ nɣanlɩ po kɛɛ Gyehova bʋ yɛ, na ɔnwʋmɔ iáhyinyia kɛɛ yɛkɔzʋ̃mɩ yɩ dɔkʋ̃. (Ndw. 38:4) Sɛ ɛdɩ nɣanlɩ zɔ kyɩ̃ a, yehilá Bayɩbʋlʋ nu nɔhʋanlɛvʋlɔ be mɔɔ ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ ɩyɛlɩ tanɩ mɔɔ numɔ yɛ ɔnlʋmɔ nɩ, ɩhɔlɩ zʋlɔ ɩzʋ̃mɩnlɩ Gyehova.

13. Mɩnla tanɩ mɔɔ numɔ yɛ ɔnlʋmɔ yɛ Pita yɛlɩ a, na mɩnla yɛ ɩmanlɩ ɩyɛlɩ zɔ a?

13 Bayɩbʋlʋ nu ndianwʋ. Nunuma mɔɔ ansaana bokohũ Gyisɛsɩ nɩ, sʋ̃mavʋlɔ Pita lili mfʋmɩ azʋlɔtʋ mɔɔ ɩmanlɩ ɩyɛlɩ tanɩ mɔɔ numɔ yɛ ɔnlʋmɔ. Mɔɔ ili bɔmʋnlɩ, Pita leli yɩ nwʋ lili sʋ̃maa na iduli yɩ nwʋ po kɛɛ, sɛ asʋ̃mavʋlɔ nɣalɩyɛ yɩ tiã Gyisɛsɩ kɛ a, mɛyɩ dɩyɛ ɩlɔ́pʋ yɩ kyɩ̃. (Mk. 14:​27-29) Dɔkʋ̃ sʋ̃, mbɔmɩ sʋ̃maa yɛ Pita ɩákʋla wɩɛnɩ wɔ Gɛtɩsamani toolo yi nu a. (Mk. 14:​32, 37-41) Akʋ̃ sʋ̃, mmɩlɩ mɔ ɔlɔmɩ nɩ valɩ apʋka ɣalɩ Gyisɛsɩ zʋ nɩ, Pita ɣiandinli dianlɩ yɩ kɛ. (Mk. 14:50) Awielɩyɛ kʋlaa nɩ, Pita hanlɩ yɩ mbɔmɩ asã zʋ kɛɛ ízi Gyisɛsɩ. Na ɩhanlɩ ɔzɔ awohwi eyi nwʋ ndamɩ po. (Mk. 14:​66-71) Mmɩlɩ mɔ Pita nwʋnlɩ tanɩ kezile mɔɔ ɩyɛ nɩ, kɛ ɩyɛlɩ yɩ dɩyɛ izeli a? Ɩdɔlɩ yɩ zʋ ma izunli kezile. (Mk. 14:72) Wɔ dɔnɩhwɩlɩ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be mɛda nɩ, bohunli Gyisɛsɩ. Kila kezimɔ Pita keli ɛyɛkɛ kezile. Ɔkʋla nwʋ kɛɛ Pita kɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ ɩázɛlɩ hwɩɩ!

14. Mɩnla yɛ ɩwʋwalɩ Pita ma ɩhɔlɩ zʋlɔ ɩzʋ̃mɩnlɩ Gyehova a? (Kila yɩ anyunu mfonyini yi.)

14 Nninyeni sʋ̃maa zɛ yɛ ɩwʋwalɩ Pita ma ɩhɔlɩ zʋlɔ ɩzʋ̃mɩnlɩ Gyehova a. Pita ɩátwɩ̃ yɩ nwʋ wɔ adʋwavʋlɔ nɣalɩyɛ yɩ bɔ nwʋ, mfomi ɩ nɩɩ bɛ wɔlɩ na bɛyɩkyɩlɩ yɩ ɛɣɛɛlɛ sʋ̃. (Lk. 24:33) Bodunwonli Gyisɛsɩ mɛda nɩ, ɩyɩlɩ yɩ nwʋ ihileli Pita. Ebiye a, nɩ ɩpɛ kɛɛ ɩhyɛ yɩ ɛzɩzɩbɛ ti a. (Lk. 24:34; 1 Kɔl. 15:5) Kɛ ankɩ Gyisɛsɩ kohwi Pita yɩ anyunu wɔ yɩ mfʋmɩ yɩ nwʋ nɩ, ɩhã ihileli yɩ ɔhɔnwʋ yɩ kɛɛ, ikenyia asɛdɩ nɣezile sʋ̃maa. (Dwɔ. 21:​15-17) Ɩwɔ numɔ kɛɛ nɩ Pita zi kɛɛ ɩyɛ tanɩ mɔɔ numɔ yɛ ɔnlʋmɔ dɩyɛ, naasʋ̃ ɩáma yi padi kolɔ na ɩwɔlɩ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɩkɛyɛ mɔɔ ɩdɩ baaba. Mɩnla ti a? Iluwakɛɛ nɩ izi kɛɛ yi Niibenyia Gyisɛsɩ dɔ yɩ. Na adʋwavʋlɔ nɣalɩyɛ yɩ sʋ̃ hɔlɩ zʋlɔ wʋwalɩ yɩ. Mɩnla yɛ yɛkɔhʋla kozuma wɔ Pita yi ndianwʋ yi nu a?

Dwɔɔnʋ 21:​15-17 ma yɛnwʋ kɛɛ Gyisɛsɩ iáyiaki Pita, na eyi hyɛlɩ Pita ɛzɩzɩbɛ ma ɩhɔlɩ zʋlɔ ɩzʋ̃mɩnlɩ Gyehova (Kila nkyɩkyɛmi 14)


15. Mɩnla anwʋlazʋ yɛ Gyehova pɛ kɛɛ yenyia a? (Ndwomi 86:5; Wulomimaa 8:​38, 39) (Kila Mfonyini yi sʋ̃.)

15 Mɔɔ yesuma wɔ nu. Gyehova pɛ kɛɛ yenyia yi nu anwʋlazʋ kɛɛ ɩdɔ yɛ na iziyeziye yɩ nwʋ kɛɛ ɩkɛva yɛ tanɩ ɩkɛhyɛ yɛ. (Kɩnga Ndwomi 86:5; Wulomimaa 8:​38, 39.) Sɛ yɛyɛ tanɩ a ye tiwʋwaba dide yɛ. Sɛ yɛtɩ nɣanlɩ zɔ a, ɩdɩ yɩ ɔhʋanɩ zʋ. Naasʋ̃ íni kɛɛ yenyia adwɩnɩ kɛɛ Gyehova ɩálɔ yɛ dɔkʋ̃, anzɛnyɩɩ ɩlɛ́fa yɛ tanɩ ɩkɛhyɛ yɛ. Mfomi ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ ndɛndɛ yɛpɩbɛ mmʋwalɩyɛ. Robert mɔɔ yeli bɔmʋnlɩ yɛhã yɩ nwʋ odwokɔ yɩ hanlɩ kɛɛ: “Mɔɔ ɩmanlɩ mɩyɛlɩ tanɩ yɛ lɛ kɛɛ, mɩvalɩ mʋ nwʋ midianlɩ mɩzamɩ mʋ nwʋ zʋ kɛɛ mʋkɔbʋ odwohilalɛ yɩ.” Ɩnwʋnlɩ kɛɛ ɩsɛ kɛɛ ɩ nɩɩ asafʋ nu mbanimbani tɩndɛ. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Mmɩlɩ mɔ mɩ nɩɩ asafʋ nu mbanimbani dɩndɛlɩ nɩ, bɔwʋwalɩ mɩ ma mʋnwʋnlɩ kɛɛ Gyehova dɔ mɩ. Na mɩdɩlɩ nɣanlɩ kɛɛ bɛzabɛ sʋ̃ bɔdɔ mɩ. Bɔwʋwalɩ mɩ ma mʋnwʋnlɩ kɛɛ Gyehova iléyiakili mɩ.” Amɩyɛ sʋ̃ sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova dɔ yɛ baaba, na sɛ yenu yɛ nwʋ wɔ yɛ tanɩ nwʋ, yɛpɩbɛ mmʋwalɩyɛ, na yɛbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ yelédi mfʋmɩ nɩ dɔkʋ̃ a, Gyehova kɛva kɛhyɛ yɛ. (1 Dwɔ. 1:​8, 9) Sɛ yenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova dɔ yɛ na ɩpɛ kɛɛ ɩfa yɛ tanɩ ɩkyɛ yɛ a, sa yɛkɔ zʋlɔ yɛsʋ̃mɩ yɩ mmɩlɩ po mɔ yɛyɛ tanɩ nɩ.

Sɛ ɔnwʋ kezimɔ asafʋ nu mbanimbani yɛ egyima ɛzɩzɩbɛ fa bʋwa wʋ nɩ a, kɛ ɩma ɛtɩ nɣanlɩ se a? (Kila nkyɩkyɛmi 15)


16. Mɩnla ti mɔɔ ezi wʋ kɛnɣa kɛɛ ɔkɔhɔ zʋlɔ kɔzʋ̃mɩ Gyehova a?

16 Sɛ Gyehova nwʋ kɛɛ yɛbɔɔ mmɔdɩnɩ yɛkɔzʋ̃mɩ yɩ wɔ awielɩyɛ mmɩlɩ mɔ numɔ yɛ sɩ eyi nu a, yɩ anyɩ sɔ yɩ paa. Iluwa Gyehova yɩ mmʋwalɩyɛ zʋ nɩ, sɛ yedi mfʋmɩ anzɛnyɩɩ mmenii mvʋlɔ yɛ debe tiyia yɛ po a, sa yɛkʋla yɛkɔ zʋ yɛsʋ̃mɩ yɩ. Sɛ ye mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ yɛ debe tiyia yɛ a, yɛkɛva yɛkɛhyɛ bɛ na yɛahɔ zʋ yɛanyia ɔlɔlɛ yɛama bɛ. Sɛ yeyiyia ndwokɔzɩzɩbɛ wɔ yɛ agyiahʋnlɩ nu na yɛbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ yekeziyeziye a, ikehile kɛɛ yɛdɔ Nyamɩnlɩ na yɛwɔ annidi yɛma agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ yɩ sʋ̃. Sɛ yɛyɛ tanɩ sʋ̃ a, sa yɛpɩbɛ Gyehova yɩ mmʋwalɩyɛ, na yɛanwʋ yɩ kɛɛ ɩpɛ kɛɛ ɩfa ɩkyɛ yɛ na yɛahɔ zʋ yɛazʋ̃mɩ yɩ. “Sɛ yɛ padi iákolɔ kɛɛ yɛkɛyɛ baaba a,” sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova keyila yɛ sʋ̃maa.—Gal. 6:9.

KƐ ƖKƐYƐ NA YƐAHƆ ZƲ YƐAZƲ̃MƖ GYEHOVA MMƖLƖ MƆ . . .

  • yɛ ɔhɔnwʋ dedinii be ɩyɛ debe idiyia yɛ nɩ a?

  • yɛ nwʋkãvʋlɔ ɩyɛ nninyeni mɔɔ yɛábɛ yɩ nɩ a?

  • yeli mfʋmɩ kezile be nɩ a?

NDWOMI 139 Fa Wʋ Anyɩ Bu Oyuwadɩ Fʋlɔ Yɩ

a Bɛzɩnza anlima yi be.

b Bayɩbʋlʋ kã kɛɛ íni kɛɛ agyiahʋnlɩmaa bɛtɩdɩ nu, na ɩma ɩda ali petee kɛɛ sɛ bɛtɩdɩ nu a, íni kɛɛ bɔkɔ bekyia abiye fʋlɔ. Naasʋ̃, iluwa bʋwabɩlɛ azʋlɔtʋ be ti Kilisinyiamaa be zi pɔkɔ kɛɛ bɛkɛdɩdɩ bɛ agyiahʋnlɩ nu. Kila awielɩyɛ ndwokɔ 4 mɔɔ ise “Agyiahʋnlɩ Mɔɔ Bɛtɩdɩ Numɔ” wɔ Sa Ɔkʋla Enyia Anyɩnlɩlelɛ Daabaa! buuku yi nu.

c Sɛ ɛpɛɛ ndianwʋ fʋlɔ a, kila vidiyo mɔɔ ɩwɔ jw.org zʋ mɔɔ ise Áma Bɛfa Awohwi Azʋ̃nudwolɩyɛ Bɛdahɩlɩ Wʋ!—Darrel nɩɩ Deborah Freisinger.