Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Tɛla kɔ Ndwokɔ mɔɔ bɛhyɩhyɛ

DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 19

NDWOMI 22 Bulombunlililɛ Yɩ Idii Tumi, Ma Ɩɣɩla!

Mɩnla Yɛ Yezi Yɛfalɩ Kezimɔ Gyehova Kowuwa Mmenii Ndɛnɩ Wɔ Eɣile Be Nɩ Nwʋ a?

Mɩnla Yɛ Yezi Yɛfalɩ Kezimɔ Gyehova Kowuwa Mmenii Ndɛnɩ Wɔ Eɣile Be Nɩ Nwʋ a?

‘Nyamɩnlɩ ɩábɛ kɛɛ ɩsɩkɛ abiyela.’2 PIT. 3:9.

BƲTAYƖ

Sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kɛɛ sɛ eɣile be Gyehova ibuwaa mmenii ndɛnɩ a, ikowuwa ndɛnɩ mɔɔ ɩtɩnɣɛ.

1. Mɩnla ti mɔɔ yɛkɔhʋla yɛkɛhã kɛɛ yɛda mmɩlɩ mɔ ɩyɛ anyɩnlɩlelɛ nu a?

 YƐDA mmɩlɩ mɔ ɩyɛ anyɩnlɩlelɛ paa nu. Eɣile bela yɛnwʋ kɛɛ nninyeni mɔɔ Gyehova hyɛlɩ nwʋmɔ nkɔmɩ nɩ, ɩbaa numɔ. Kɛ ndianwʋ nɩ, yɛnwʋ kɛɛ “manlɩ tisʋlɔ bulombunli” nɩɩ “manlɩ ngyakɛ bulombunli” yi bɛpɩlɩɩ oyuwadɩ tumililɛ nwʋ. (Da. 11:​40, ad.) Yɛkãã Nyamɩnlɩ Bulombunlililɛ yɩ nwʋ odwokɔba wɔ oyuwadɩ dɩka bela, na mmenii sʋ̃maa sʋ̃ bedee nɔhʋanlɛ yɩ. (Ayɩ. 60:22; Mt. 24:14) Yenyia sunzuma ɔfʋã nu alɩyɛ sʋ̃maa sʋ̃ wɔ “mmɩlɩ mɔ ɩsɛ nu.”—Mt. 24:​45-47.

2. Mɩnla anwʋlazʋ yɛ yɛkɔhʋla yekenyia a, na mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛtɩ yɩ tʋ a?

2 Gyehova kɔ zʋlɔ bʋwa yɛ ma yenyia ntɩyasɩ mɔɔ numɔ la kɛnɩ falɩ nninyeni aditili mɔɔ ɩlɛ́kyɛ ibazizi nɩ nwʋ. (Ɛɣɛ. 4:18; Da. 2:28) Sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kɛɛ ansaana anwʋhyɩlɩyɛ kezile yi kɔwɔ yɩ tʋ nɩ, nɩ yɛnwʋ dɩyɛ bela mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛnwʋ yɩ na ama yɛahɔ zʋ yɛava nɔhʋanlɛlilɛ yɛagyina pindinyii na yɛava ɔkʋ̃yɛlɛ yɛazʋ̃mɩ Gyehova wɔ ɔzɔ mmɩlɩ mɔ numɔ kɛyɛ sɩ nɩ nu. Naasʋ̃ ɩsɛ kɛɛ yɛtɩ yɩ tʋ kɛɛ, nninyeni be wɔ kɛnɩ a yézi kezimɔ ɩkɛyɛ wɔ eɣile be. Wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, yekozunzu sianti mɔɔ yɛzɩnza ntɩyasɩ mɔɔ nɩ yɛwɔ wɔ kezimɔ nninyeni kɛyɛ nɩ nwʋ. Akʋ̃ sʋ̃, sa yekila nninyeni be mɔɔ yezi yɛfalɩ eɣile be nwʋ nɩɩ kezimɔ yɛ sʋlɔ Ɛzɩlɛ yɩ kɛyɛ yɩ dɩyɛ nɩ.

MƆƆ YÉZI

3. Mmɩlɩ be, mɩnla yɛ nɩ yesunzu kɛɛ ɩkɔdʋ mmenii mɔɔ bɛázʋ̃mɩ Gyehova nɩ a, na mɩnla ti mɔɔ yɛhanlɩ zɔ a?

3 Mmɩlɩ be yɛhanlɩ kɛɛ, sɛ anwʋhyɩlɩyɛ kezile yi bɔ yɩ tʋ la pɛ a, bɛzabɛ mɔɔ bɛázʋ̃mɩ Gyehova nɩ, belényia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ bɔkɔzʋ̃mɩ Gyehova na bɛanyia be ti bɛalili numɔ wɔ Amagadɔnʋ. Yɛhanlɩ zɔ iluwakɛɛ nɩ yesunzu kɛɛ enii ɔkʋ̃ bela nɩɩ odwokɔ bela mɔɔ izili wɔ Nzuloyilɛ yɩ nu nɩ, igyĩ kɛnɩ ɩma debe mɔɔ ibazi wɔ yɛ mmɩlɩ nu. Kɛ ndianwʋ nɩ, nɩ yesunzu kɛɛ kɛmɔ Gyehova dʋnlɩ Nowa alɩka yɩ anyɩnkɛ yi nu ansaana Nzuloyilɛ yɩ bawɔ yɩ tʋ nɩ, sɛ anwʋhyɩlɩyɛ kezile yi bawɔ yɩ tʋ a, ɩkɔdʋ sɛnkyɩlɛdɩ ɔhʋanɩ zʋ anyɩnkɛ yɩ nu. Eyi ɩlɛ́ma bɛzabɛ mɔɔ bɛázʋ̃mɩ Gyehova nɩ kenyia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ kɛzɩnza bɛ adwɩnɩ na bɛanyia nnwʋanlɩ.—Mt. 24:​37-39.

4. Mɩnla ti mɔɔ sikalɛyɩ yɛáhã kɛɛ mɔɔ izili wɔ Nowa yɩ mmɩlɩ zʋ nɩ, ɩdɩ nkɔmɩhyɛ mɔɔ ibanyia numɔɣalɛ kezile wɔ nnɛ a? Kilehile nu.

4 Asʋ̃ ɩdɩ yɩ ɔhʋanɩ zʋ kɛɛ yɛkɛhã kɛɛ enii ɔkʋ̃ bela nɩɩ odwokɔ bela mɔɔ izili wɔ Nzuloyilɛ yɩ nu nɩ, igyĩ kɛnɩ ɩma debe mɔɔ ikezi wɔ eɣile be a? Anhã. Mɩnla ti a? Iluwakɛɛ Bayɩbʋlʋ yɩ ɩáhã zɔ. a Ɩwɔ numɔ kɛɛ Gyisɛsɩ valɩ Nowa yɩ mmɩlɩ zʋ dindianlɩ yɛ mmɩlɩ zʋ nwʋ dɩyɛ, naasʋ̃ ɩákã kɛɛ Nzuloyilɛ yɩ dɩ nkɔmɩhyɛ mɔɔ enii ɔkʋ̃ bela anzɛnyɩɩ odwokɔ bela mɔɔ izili wɔ ɔzɔ mmɩlɩ yɩ nu kɛɣa numɔ pɛpɛɛpɛ wɔ yɛ mmɩlɩ yɩ zʋ. Kɛ ndianwʋ nɩ, ɩákã kɛɛ Nowa alɩka yɩ anyɩnkɛ mɔɔ Gyehova dʋnlɩ numɔ nɩ kenyia numɔɣalɛ kezile wɔ eɣile be. Naasʋ̃ eyi iáhile kɛɛ yɛlɔ́kʋla yekozuma debe wɔ Nowa nɩɩ yɩ mmɩlɩ zʋ nzuloyilɛ yɩ nu.

5. (a) Mɩnla yɛ Nowa yɛlɩ va hileli kɛɛ ɩwɔ dedi ansaana Nzuloyilɛ yɩ ɩbaa a? (Hibulumaa 11:7; 1 Pita 3:20) (b) Mɩnla nsɛlilɛ yɛ ɩwɔ odwokɔ mɔɔ Nowa hanlɩ hileli mmenii nɩɩ odwokɔba mɔɔ yɛkã wɔ nnɛ nɩ nu a?

5 Mmɩlɩ mɔ Nowa dɩlɩ Gyehova yɩ kɔkɔwɔlɛ nwʋ odwokɔ nɩ, ɩwʋwɔlɩ alɩka yɩ ɩva ihileli kɛɛ ɩwɔ dedi. (Kɩnga Hibulumaa 11:7; 1 Pita 3:20.) Ɔzɔ la sʋ̃ yɛ mmenii mɔɔ bɛtɩ Nyamɩnlɩ yi Bulombunlililɛ yɩ nwʋ odwokɔba nɩ, ɩsɛ kɛɛ botu nwʋmɔ agyiakɛ a. (Egy. 3:​17-20) Pita hanlɩ kɛɛ, nɩ Nowa ‘tu mmenii fʋlɔ kɛɛ bɔwɔ́ ɛbɩla mɔɔ ɩtɩnɣɛ.’ (2 Pit. 2:5) Naasʋ̃ kɛmɔ yeli bɔmʋnlɩ yezunzu nwʋmɔ wɔ dɩyɛzumanlɛ mɔɔ ili eyi yɩ anyunu nɩ, yézi kɛɛ sɛ Nowa hanlɩ kɔkɔwɔlɛ yɩ nwʋ odwokɔ hileli mmenii mɔɔ nɩ bɔwɔ kɛnɩ nɩ munwatĩĩ ansaana Nzuloyilɛ yɩ ɩbaa a. Nnɛ, yɛlɛ ɛhyɩmɛ yɛbɔɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ yɛkɛhã odwokɔba yɩ yekehile mmenii mɔɔ bɔwɔ oyuwadɩ munwala. Naasʋ̃ ɩávalɩ nwʋmɔ mmɔdɩnɩ bela mɔɔ yɛkɔwɔ nɩ, yɛlɔ́kʋla yɛkɛhã odwokɔba nɩ yekehile enii ɔkʋ̃ bela wɔ azɩlɛ yɩ zʋ ansaana awielɩyɛ nɩ ɩaɣa. Mɩnla ti a?

6-7. Mɩnla ti mɔɔ yɛkɔhʋla yɛkɛhã kɛɛ yɛlɔ́kʋla yɛkɛhã odwokɔba yɩ yekehile enii ɔkʋ̃ bela wɔ azɩlɛ yɩ zʋ ansaana awielɩyɛ nɩ ɩaɣa a? Kilehile nu.

6 Sunzu mɔɔ Gyisɛsɩ hanlɩ valɩ yɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ nwʋ nɩ nwʋ kila. Ɩhyɛlɩ nkɔmɩ kɛɛ bɛkɛhã odwokɔba nɩ “wɔ oyuwadɩ yɩ dɩka bela, ama abiyela ɩadɩ odwokɔba nɩ.” (Mt. 24:14) Nnɛ, ɔzɔ nkɔmɩhyɛ nɩ ɩbaa numɔ paa. Yɛkãã Bulombunlililɛ yɩ nwʋ odwokɔ yɩ wɔ ɛdɩndɛlɛ mɔɔ ɩbʋ 1,000 nu, na iluwa yɛ wɛbsayɩtɩ yɩ zʋ nɩ, mmenii sʋ̃maa bɛdɩ odwokɔba yɩ.

7 Naasʋ̃, Gyisɛsɩ hã hileli yɩ adʋwavʋlɔ yɩ kɛɛ ‘bolówie ahyonwa nɩ munwatĩĩ nu kɔ’ anzɛnyɩɩ bɛlɛ́kã odwokɔba nɩ bekehile abiyela ansaana mɛyɩ Gyisɛsɩ ɩaɣa. (Mt. 10:23; 25:​31-33) Gyisɛsɩ yi odwokɔ yɩ kɛɣa numɔ wɔ nnɛ sʋ̃. Mmenii abʋmɩ abʋmɩ sʋ̃maa da nnɩka mɔɔ bɛva salɛ bediã ye egyima yɩ zʋ. Akʋ̃ sʋ̃, miniti ɔkʋ̃ bela, bɔwʋ nnwuakula sʋ̃maa. Yɛbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ yɛkɛhã odwokɔba yɩ yekehile mmenii wɔ “manlɩ bela, abusunwa bela nɩɩ ɛdɩndɛlɛ bela” nu. (Yik. 14:6) Naasʋ̃ nɔhʋanlɛ odwokɔ yɛ lɛ kɛɛ, yɛlɔ́kʋla yɛkɛhã odwokɔba yɩ yekehile enii ɔkʋ̃ bela wɔ azɩlɛ yɩ zʋ ansaana awielɩyɛ nɩ ɩaɣa.

8. Mɩnla yɛ ebiye a yekeɣizia kɛvalɩ kezimɔ Gyehova kowuwa mmenii ndɛnɩ wɔ eɣile be nɩ nwʋ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

8 Eyi ma odwokɔɣizialɛ be twodwu kɛɛ: Mmenii mɔɔ bɛátɩ odwokɔba yɩ ansaana anwʋhyɩlɩyɛ kezile yi ɩbɔɔ yɩ tʋ nɩ, kɛ Gyehova nɩɩ yɩ Ɣa yɩ mɔɔ ɩva ndɛnɩwuwalɛ egyima yɩ iwula yɩ sa nɩ, bɛ nɩɩ bɛ keli keze a? (Dwɔ. 5:​19, 22, 27; Egy. 17:31) Ɛhɛlɛlɛdwokɔ mɔɔ dɩyɛzumanlɛ eyi gyĩ zʋ nɩ se, Gyehova “ɩábɛ kɛɛ ɩsɩkɛ abiyela.” Mfomi, ɩpɛ kɛɛ “abiyela inu yɩ nwʋ na ɩtwɩ̃ yɩ nwʋ wɔ yɩ tanɩ nɩ mmɔ nwʋ.” (2 Pit. 3:9; 1 Tim. 2:4) Ɩwɔ numɔ kɛɛ yezi eyi yɛfalɩ Gyehova nwʋ dɩyɛ, naasʋ̃ ɩlɛ́manlɩ yɛlɔ́nwʋnlɩ kezimɔ ikowuwa bɛzabɛ mɔɔ bɛátɩ odwokɔba yɩ kʋlakʋla nɩ ndɛnɩ. Mɔɔ ɩdɩ yɛ lɛ kɛɛ, ɩ́dɩ nhyɛ kɛɛ Gyehova kɛhã dɩyɛ bela mɔɔ ɩyɛ nɩɩ mɔɔ ɩbayɛ nɩ nwʋ odwokɔ kehile yɛ.

Mmenii mɔɔ bɛátɩ odwokɔba yɩ ansaana anwʋhyɩlɩyɛ kezile yi ɩbɔɔ yɩ tʋ nɩ, kɛ Gyehova ɩ nɩɩ bɛ keli keze a? (Kila nkyɩkyɛmi 8) c


9. Mɩnla yɛ Gyehova ɩma yɛnwʋ yɩ wɔ Bayɩbʋlʋ yɩ nu a?

9 Gyehova ma yɛnwʋ nninyeni mɔɔ ɩkɛyɛ nɩ be wɔ yi Odwokɔ yɩ nu. Kɛ ndianwʋ nɩ, Bayɩbʋlʋ yɩ kã kɛɛ Gyehova kodunwo tanɩyɛlɛmaa mɔɔ bɛányia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ bosuma nɔhʋanlɛ yɩ na bɛsɩnza bɛ ɛbɩlawɔlɛ nɩ. (Egy. 24:15; Lk. 23:​42, 43) Eyi fa ndwokɔɣizialɛ mvʋlɔ mɔɔ nwʋmɔ hyinyia ba adwɩnɩ nu.

10. Mɩnla ndwokɔɣizialɛ mvʋlɔ yɛ yɛkɔhʋla yekeɣizia a?

10 Asʋ̃ bɛzabɛ mɔɔ bokowu wɔ anwʋhyɩlɩyɛ kezile yi nu nɩ, anyɩnlɩlazʋ bela íni kɛnɩ ma bɛ a? Bayɩbʋlʋ yɩ ma yɛnwʋ yɩ petee kɛɛ, bɛzabɛ mɔɔ botwodwu betiyia Gyehova mɔɔ Gyehova nɩɩ yɩ azogyiamaa yɩ kohũ bɛ wɔ Amagadɔnʋ kʋnɛ yɩ nu nɩ, bolótunwo bɛ. (2 Tɛs. 1:​6-10) Na mmenii mɔɔ ebiye a bokowu wɔ anwʋhyɩlɩyɛ kezile yi nu iluwa adimakɛlɛ, ebaniyɛlɛ, asianɩ anzɛnyɩɩ abiye kohũ bɛ nɩ sʋ̃ ɛ? (Odw. 9:11; Zak. 14:13) Asʋ̃ bo nu be kɛhɩnla “tanɩyɛlɛmaa” mɔɔ bokodunwo bɛ ma bɛkɛɣa oyuwadɩ fʋlɔ yɩ nu nɩ nwʋ a? Yézi!

MƆƆ YEZI

11. Mɩnla yɛ bekegyina zʋlɔ bokowuwa mmenii ndɛnɩ wɔ Amagadɔnʋ a?

11 Nninyeni mɔɔ ikezizi wɔ eɣile be nɩ, yezi numɔ be nwʋ odwokɔ. Kɛ ndianwʋ nɩ, yezi kɛɛ kezimɔ mmenii nɩɩ Kɩlayɩsɩ yi mmenlima yɩ lili nɩ yɛ Gyisɛsɩ kegyina zʋlɔ kowuwa bɛ ndɛnɩ a. (Mt. 25:40) Bɛzabɛ mɔɔ bɔkɔwʋwa Kɩlayɩsɩ yi mmenlima nɩ yɛ bokowuwa bɛ ndɛnɩ kɛɛ mmuwuanɩ a. Yezi sʋ̃ kɛɛ anwʋhyɩlɩyɛ kezile yi kɔwɔ yɩ tʋ nɩ, nɩ Kɩlayɩsɩ yi mmenlima yɩ be lanwʋ la wɔ azɩlɛ yɩ zʋ, naasʋ̃ bɛkɛva bɛ bɔkɔhɔ sʋlɔ ansaana Amagadɔnʋ kʋnɛ yɩ ɩawɔ yɩ tʋ. Mmɩlɩ tɩndɩnlɩ la mɔɔ Kɩlayɩsɩ yi mmenlima yɩ lanwʋ la wɔ azɩlɛ yɩ zʋ nɩ, sa ɩkʋla ɩyɛ bʋwɔ kɛɛ mmenii mɔɔ bɔwɔ ahʋnlɩnɩba nɩ kɔhʋla kenyia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ kɔwʋwa bɛ wɔ egyima mɔɔ bɛyɛɛ nɩ nu. (Mt. 25:​31, 32; Yik. 12:17) Mɩnla ti mɔɔ eyi nwʋ hyinyia a?

12-13. Sɛ bɛsɩkɛ ‘Babilɔnʋ Kezile’ yi a, mɩnla yɛ ebiye a abiyemmɔ kɛyɛ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

12 Sɛ anwʋhyɩlɩyɛ kezile yi bɔ yɩ tʋ po a, sa ɩkʋla ɩba yɩ kɛɛ bɛzabɛ mɔɔ bɔkɔnwʋ ‘Babilɔnʋ Kezile’ yi yɩ ɛzɩkɛlɛ nɩ kɛhakɛ kɛɛ, alʋbɔ sʋ̃maa yɛ dɩ yɛ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa hã kɛɛ ɔzɔ odwokɔ yɩ kezi a. Asʋ̃ mmenii mɔɔ bɔkɔnwʋ kɛɛ bɛsɩkɛɛ Babilɔnʋ Kezile yi nɩ, bo nu be kenyia Gyehova nu dedi a?—Yik. 17:5; Izi. 33:33.

13 Sɛ ɩba yɩ zɔ a, ɩkɛyɛ kɛɛ mɔɔ izili wɔ Mosisi yɩ mmɩlɩ zʋ wɔ Igyibiti nɩ. Kakɛ kɛɛ “mmenii sʋ̃maa mɔɔ bɛ́dɩ Yizilayamaa” vʋlalɩ bo nu bɛ nɩɩ bɔ hɔlɩ. (Ɛkɩ. 12:38) Ebiye a mmenii eyimmɔ bo nu be wɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ benyiaa Gyehova nu dedi mmɩlɩ mɔ bɔnwʋnlɩ kɛɛ Mosisi yɩ kɔkɔwɔlɛ mɔɔ ɩfalɩ atɩɩtɩɩ bunlu yi nwʋ ɩbaa numɔ nɩ. Sɛ debe mɔɔ ɩdɩ zɔ si wɔ Babilɔnʋ Kezile yi yɩ ɛzɩkɛlɛ mɛda, na wɔ ɔzɔ mmɩlɩ sikalɛ yɩ nu nɩ mmenii sɩnza bɛ adwɩnɩ ba kɩnla yɛ nwʋ a, asʋ̃ ɩsɛ kɛɛ ɩyɛ ɛyɛkɛ yɛ a? Anhã! Yɛpɛ kɛɛ yesumazuma yɛ sʋlɔ Ɛzɩlɛ yɩ mɔɔ ɩdɩ “Nyamɩnlɩ mɔɔ ɩwɔ nwɔkɛnwʋnlɛ nɩɩ kunlumiyɩbalɛ, mɔɔ ɩkyɛ ansaana ɩava ɛya, na yɩ ɔlɔlɛ ɩwɔ ɛkɛnɩ daabaa, na yɩ nɔhʋanlɛlilɛ íni yi munwa” nɩ yi subanɩ. bƐkɩ. 34:6.

Bɛzabɛ mɔɔ bɔkɔnwʋ ‘Babilɔnʋ Kezile’ yi ɩzɩkɛlɛ nɩ kɛhakɛ kɛɛ ɔzʋmɩ mmɩlɩ tɩndɩnlɩ yɛ dɩ yɛ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa hã kɛɛ odwokɔ eyi kezi a (Kila nkyɩkyɛmi 12-13) d


14-15. Asʋ̃ nnwʋanlɩ mɔɔ íni awielɩyɛ mɔɔ abiye kenyia nɩ gyĩ mmɩlɩ nɩɩ dɩka mɔɔ ikowu nɩ zʋ a? Kilehile nu. (Ndwomi 33:​4, 5)

14 Itwu mmɩlɩ be a ɩyɛ a ye nu be kã kɛɛ, “Ye kunlu a ankɩ ye busunwanii be mɔɔ ɩ́dɩ Dasɩvʋlɔ nɩ iwu kakɩ yɩ la ansaana anwʋhyɩlɩyɛ kezile yi ɩawɔ yɩ tʋ, iluwakɛɛ mɛyɩ kɛma bokodunwo yi.” Adwɩnɩba yɛ abiyemmɔ fa kã zɔ a. Naasʋ̃ sɛ abiye kenyia nnwʋanlɩ mɔɔ íni awielɩyɛ a, ígyĩ mmɩlɩ mɔ iwuli nɩ zʋ. Gyehova dɩ Ndɛnɩwuwalɛvʋlɔ mɔɔ idi munli, meti ɩkɛva pɛlɩpɛlɩlilɛ ikowuwa ndɛnɩ mɔɔ ɩtɩnɣɛ. (Kɩnga Ndwomi 33:​4, 5.) Sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kɛɛ “azɩlɛ yɩ munwala zʋ Ndɛnɩwuwalɛvʋlɔ nɩ” kowuwa ndɛnɩ mɔɔ ɩtɩnɣɛ.—Gyn. 18:25.

15 Akʋ̃ sʋ̃ ntɩyasɩ wɔ numɔ kɛɛ yɛkɛhã kɛɛ, nnwʋanlɩ mɔɔ íni awielɩyɛ mɔɔ abiye kenyia nɩ, ígyĩ dɩka mɔɔ ikowu nɩ zʋ. Ntɩyasɩ íni numɔ kɛɛ Gyehova kowuwa mmenii abʋmɩ abʋmɩ sʋ̃maa mɔɔ bɛda nnɩka mɔɔ Bulombunlililɛ yɩ nwʋ odwokɔba nɩ lótwuli kɛnɩ nɩ ndɛnɩ kɛɛ bɛdɩ “nzɩkɛ.” (Mt. 25:46) Azɩlɛ yɩ munwala zʋ Ndɛnɩwuwalɛvʋlɔ mɔɔ ɩtɩnɣɛ nɩ, ɩdwɩnɩ ɔzɔ mmenii yi nwʋ ɩtɛla kezimɔ yɛdwɩnɩ bɔ nwʋ nɩ kʋlaa. Yézi kezimɔ Gyehova keli nninyeni nwʋ egyima wɔ anwʋhyɩlɩyɛ kezile yi nu. Ebiye a, sɛ bɔnwʋ nninyeni mɔɔ isizii wɔ anwʋhyɩlɩyɛ kezile yi nu nɩɩ kezimɔ Gyehova kɛdɩ yi dima nwʋ wɔ amanlɩ amanlɩ yɩ bɛ anyunu a, ɩkɛhã bɛ ma bekenyia Gyehova nu dedi.—Izi. 38:16.

Sɛ anwʋhyɩlɩyɛ kezile yi bɔ yɩ tʋ po a, . . . asʋ̃ mmenii mɔɔ bɔkɔnwʋ kɛɛ bɛsɩkɛɛ Babilɔnʋ Kezile yi nɩ, bo nu be kenyia Gyehova nu dedi a?

16. Mɩnla yɛ yɛɣa yɛnwʋ yɩ yɛvalɩ Gyehova nwʋ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

16 Bayɩbʋlʋ mɔɔ yezuma nɩ ma yɛnwʋ kɛɛ, enii nnwʋanlɩ tʋ bʋlɔ ma Gyehova. Ɩvalɩ yɩ Ɣa yɩ nnwʋanlɩ ɩwɔlɩ afɔlɩ ɩmanlɩ yɛ na ama yɛanyia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ yɛawʋwa azɩ daabaa. (Dwɔ. 3:16) Gyehova la ɔlɔlɛ kezile ali ihile ye munwatĩĩ. (Ayɩ. 49:15) Izi ye nu ɔkʋ̃ bela yi dima. Izi yɛ bʋwɔ paa, meti sɛ yewu po a, ɩkɔhʋla kodunwo yɛ, iluwakɛɛ ɩkakɛ kezimɔ nɩ yɛdɩ nɩ pɛpɛɛpɛ! (Mt. 10:​29-31) Amba, yɛwɔ sianti baaba be ti mɔɔ yɛkɔhʋla yɛkɛhã kɛɛ yɛ sʋlɔ Ɛzɩlɛ yɩ mɔɔ ɩwɔ ɔlɔlɛ nɩ, ɩkɛva pɛlɩpɛlɩlilɛ, ɛdɩnɣɛlɛ nɩɩ nwɔkɛnwʋnlɛ ikowuwa enii ɔkʋ̃ bela ndɛnɩ.—Gye. 2:13.

Sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kɛɛ, Gyehova kɛva pɛlɩpɛlɩlilɛ, ɛdɩnɣɛlɛ nɩɩ nwɔkɛnwʋnlɛ kowuwa enii ɔkʋ̃ bela ndɛnɩ (Kila nkyɩkyɛmi 16)


17. Mɩnla yɛ yekozunzu nwʋmɔ wɔ dɩyɛzumanlɛ mɔɔ ili kɛnɩ nɩ nu a?

17 Ntɩyasɩ mvʋlɔ mɔɔ yenyia nɩ ma yɛnwʋ kɛɛ, dasɩlɛlilɛ egyima yɩ idee ndɛmɩbɛlɛ paa. Mɩnla ti mɔɔ yɛkʋla yɛkã zɔ a? Na mɩnla yɛ ɩhyɛ yɛ ɛzɩzɩbɛ ma yɛkɔ zʋlɔ yɛkã odwokɔba yɩ mɔɔ yɛáyiaki a? Yekozunzu ndwokɔɣizialɛ eyimmɔ nwʋ wɔ dɩyɛzumanlɛ mɔɔ ili kɛnɩ nɩ nu.

NDWOMI 76 Kɛ Ɩma Ɛtɩ Nɣanlɩ Se a?

a Sɛ ɛpɛɛ sianti mɔɔ yɛyɛ nzɩnzanlɩyɛ eyi nwʋ ndwokɔ sʋ̃maa a, kila odwokɔ mɔɔ ise “Wei Ne Ɔkwan a Ɛsɔ W’ani” wɔ March 15, 2015 Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ yi nu, owu. 7-11.

b Sɛ bɛsɩkɛ Babilɔnʋ Kezile yi bowie yi a, Gɔgʋ mɔɔ ɩzʋ̃ Magɔgʋ nɩ kɔdʋ kɛhyɛ Gyehova yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ munwatĩĩ zʋ, na eyi kodwe bɛ kehila. Abiyela mɔɔ ɩkɛɣa kɛhɩnla Gyehova yi mmenii nwʋ wɔ Babilɔnʋ Kezile yi ɩzɩkɛlɛ mɛda nɩ, bokodwe yi bekehila.

c MFONYINI NWƲ NDWOKƆ: Mfonyini asã mɔɔ ikilee sianti mɔɔ ebiye a yɛlɔ́kʋla yɛkɛhã odwokɔba yɩ yekehile enii ɔkʋ̃ bela wɔ azɩlɛ zʋ: (1) Baalɛ be mɔɔ ɩda dɩka be mɔɔ ɔzʋ̃mɩnlɛ mɔɔ ile ndɩnɩ wɔ kɛnɩ nɩ ɩma ɩyɛ ɛyɛlɛ kɛɛ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa kɛhã odwokɔba yɩ wɔ kɛ, (2) agyiahʋnlɩmaa be da dɩka mɔɔ aɣanɩ yɩ va salɛ diã ye egyima yɩ zʋ na ɩma ɩyɛ ɛyɛlɛ kɛɛ yɛkɛhã odwokɔba yɩ wɔ kɛnɩ, nɩɩ (3) benyia be da aɣinzi aɣinzi dɩka be mɔɔ mmenii ɩáhʋla kɔ kɛ.

d MFONYINI NWƲ ODWOKƆ: Kɛdɛkɛ be mɔɔ ɩzʋ̃ nɔhʋanlɛ yɩ nu ɩyɩlɩ yɩ nwʋ nɩ, ɩhakɛ mɔɔ izumanlɩ ɩvalɩlɩ ‘Babilɔnʋ Kezile’ yi ɩzɩkɛlɛ nwʋ. Ɩzɩnza yɩ adwɩnɩ na izia ɩɣa yɩ awʋvʋlɔ mɔɔ bɛdɩ Kilisinyiamaa nɩ bɛ pɛ. Sɛ debe mɔɔ ɩdɩ zɔ si a, yɛpɛ kɛɛ yesumazuma yɛ sʋlɔ Ɛzɩlɛ yɩ nwɔkɛnwʋnlɛ nɩɩ kunlumiyɩbalɛ mɔɔ ɩda yɩ ali nɩ, na yɛ anyɩ de kɛɛ tanɩvʋlɔ yɩ izia ɩɣa.