Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Tɛla kɔ Ndwokɔ mɔɔ bɛhyɩhyɛ

DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 46

NDWOMI 49 Ma Gyehova Yɩ Ahʋnlɩnɩ Dɔ Yi Kunlu

Mmeliyema Mmenyia​—Asʋ̃ Bɔbɔɔ Mmɔdɩnɩ Kɛɛ Bɛkɛɣa Kɛyɛ Asafʋ Nu Azʋ̃mɩvʋlɔ a?

Mmeliyema Mmenyia​—Asʋ̃ Bɔbɔɔ Mmɔdɩnɩ Kɛɛ Bɛkɛɣa Kɛyɛ Asafʋ Nu Azʋ̃mɩvʋlɔ a?

“Nyilalɛ anzɛnyɩɩ anyɩnlɩlelɛ sʋ̃maa ɩwɔ ɛmanlɛ nu ɩtɛla elelɛ nu.”EGY. 20:35.

BƲTAYƖ

Ɩkɛhyɛ mmeliyema mmenyia mɔɔ bonluma ɛzɩzɩbɛ ma bekenyia ɛpɛ kɛɛ bɛkɛyɛ asafʋ nu azʋ̃mɩvʋlɔ na bɛavata bɛama ɔzɔ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ yɩ.

1. Nɩ kɛ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ tɩ nɣanlɩ wɔ asafʋ nu azʋ̃mɩvʋlɔ nwʋ ise a?

 ASAFƲ nu azʋ̃mɩvʋlɔ yɛ egyima azʋlɔtʋ mɔɔ nwʋmɔ hyinyia wɔ asafʋ yɩ nu. Ɩáyɛ nnwʋánlɩ kɛɛ nɩ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ ɩpɛ mmenyia nɔhʋanlɛmaa eyimmɔ bo odwokɔ. Kɛ ndianwʋ nɩ, wɔ kɛlɛta mɔɔ ɩhɛlɛlɩ ɩhɔ ɩmanlɩ Kilisinyiamaa mɔɔ bɔwɔ Fɩlɩpayɩ nu nɩ, ɩhyɛlɩ da la izemanlɩ asafʋ nu azʋ̃mɩvʋlɔ mmɩlɩ mɔ isemaa asafʋ nu mbanimbani yi nɩ.—Fɩl. 1:1.

2. Kɛ eliyema be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Luis tɩ nɣanlɩ wɔ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ mɔɔ ɩɣa ɩyɛ yɩ nwʋ ise a?

2 Mmeliyema mmenyia nnwuakula nɩɩ mbanimbani mɔɔ bonluma nɩ, bo nu sʋ̃maa sɛ bɛba bɛyɛ asafʋ nu azʋ̃mɩvʋlɔ a, bɛ anyɩ de. Kɛ ndianwʋ nɩ, Devan lili alʋbɔ 18 yɛ ɩɣa ɩyɛlɩ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ a. Naasʋ̃ eliyema be sʋ̃ mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Luis lili alʋbɔ 50 ansaana ɩbayɛ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ. Kɛ ɩtɩ nɣanlɩ wɔ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ mɔɔ ɩɣa ɩyɛ yɩ nwʋ ise a? Ɩhanlɩ kɛɛ: “Sɛ mʋdwɩnɩndwɩnɩ ɔlɔlɛ mɔɔ mmeliyema mɔɔ bɔwɔ asafʋ yɩ nu bɛla yɩ ali behile mɩ nɩ nwʋ a, ɩma mɩ anyɩ de paa kɛɛ minyia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ mɔɔ ɩdɩ zɔ wɔ asafʋ yɩ nu na mʋsʋ̃mɩɩ bɛ!”

3. Mɩnla ndwokɔɣizialɛ yɛ yɛbazunzu nwʋmɔ a?

3 Sɛ ɛdɩ eliyema benyia mɔɔ onluma na ɛlɛ́ba lɛ́yɛlɩ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ a, asʋ̃ sa ɔkʋla fa yɛ wʋ bʋtayɩ a? Mɩnla yɛ ɩkɛhã wʋ ma ɛkɛyɛ zɔ a? Mɩnla subanɩ yɛ Bayɩbʋlʋ pɩbɛ kɛɛ ekenyia ansaana wʋaɣa wʋayɛ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ a? Wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, yekozunzu ndwokɔɣizialɛ eyimmɔ nwʋ. Naasʋ̃, bɛmá yeli bɔmʋnlɩ yehila egyima mɔɔ asafʋ nu azʋ̃mɩvʋlɔ bedi.

MƖNLA EGYIMA YƐ ASAFƲ NU SƲ̃MƖVƲLƆ YƐ LƐ A?

4. Mɩnla egyima yɛ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ yɛ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

4 Asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ dɩ eliyema benyia mɔɔ inluma mɔɔ sunzuma nwanzanwanza yɩ ɩyɩ yɩ kɛɛ ɩwʋwá asafʋ nu mbanimbani ma beli nninyeni azʋlɔtʋ be mɔɔ nwʋmɔ hyinyia nwʋ egyima wɔ asafʋ yɩ nu. Asafʋ nu azʋ̃mɩvʋlɔ be wɔ kɛnɩ a, be egyima yɛ lɛ kɛɛ bekehila ma ɛlawulowɔlɛmaa kenyia azɩlɛ-sini nɩɩ awuuku mɔɔ bɛkɛva bɛkɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ. Bo nu be bʋwa ma besiyeziye Kɩndɔm Hɔɔlʋ. Asafʋ nu azʋ̃mɩvʋlɔ be sʋ̃ sʋ̃mɩ kɛɛ atɛndantɩmaa nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ bekila mahyini mɔɔ bɛfa bɔbɔ odiyo nɩɩ vidiyo wɔ dɩyɛzumanlɛ tʋ nɩ zʋ. Egyima mɔɔ asafʋ nu azʋ̃mɩvʋlɔ yɛ nɩ dɩ egyima ɛzɩzɩbɛ. Naasʋ̃ mɔɔ ihyinyia paa nɩ, asafʋ nu azʋ̃mɩvʋlɔ dɩ mmenyia mɔɔ bɔdɔ Gyehova na bɛfa yɩ mmɛla bɔbɔ bɛ ɛbɩla. Akʋ̃ sʋ̃, bɔwɔ ɔlɔlɛ kezile bɛma be mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ. (Mt. 22:​37-39) Kɛ ɩkɛyɛ na eliyema benyia mɔɔ inluma ɩavata kɛɛ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ a?

Asafʋ nu azʋ̃mɩvʋlɔ bɔzʋ̃ bɛ pɛ nu bɔsʋ̃mɩ mmenii mvʋlɔ bɛfa bosumazuma Gyisɛsɩ (Kila nkyɩkyɛmi 4)


5. Mɩnla yɛ ɩkɛma abiye kɛvata kɛɛ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ a?

5 Bayɩbʋlʋ yɩ ma yɛnwʋ subanɩ azʋlɔtʋ mɔɔ ɩsɛ kɛɛ eliyema benyia be da yɩ ali ansaana ɩavata kɛɛ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ. (1 Tim. 3:​8-10, 12, 13) Sɛ osuma subanɩ azʋlɔtʋ mɔɔ Bayɩbʋlʋ kã kɛɛ ɩsɛ kɛɛ ɛda yɩ ali nɩ nwʋ dɩyɛ na ɔbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɛkɛva kɛyɛ egyima a, ɩkɛma ɛkɛvata kɛɛ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ. Naasʋ̃ mɔɔ ili bɔmʋnlɩ nɩ, ɩsɛ kɛɛ osunzu sianti mɔɔ ɛpɛ kɛɛ ɛba yɛ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ nɩ nwʋ bʋwɔ paa.

MƖNLA TI MƆƆ ƐPƐ KƐƐ ƐBA YƐ ASAFƲ NU SƲ̃MƖVƲLƆ A?

6. Mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ ɩkã wʋ ma ɛyɛ egyima bela fa sʋ̃mɩ wu mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ a? (Matiyu 20:28; kila mfonyini yi sʋ̃.)

6 Gyisɛsɩ mɔɔ ɩyɛlɩ ndianwʋ mɔɔ ɩtɛla ebiyela ɩmanlɩ yɛ nɩ, Gyehova nɩɩ mmenii nwʋ ɔlɔlɛ yɛ ɩhanlɩ yɩ ma ɩyɛlɩ dɩyɛ bela mɔɔ ɩyɛlɩ nɩ a. Ɔzɔ ɔlɔlɛ yɩ yɛ ɩhanlɩ yɩ ma ɩyɛlɩ egyima ɛzɩzɩbɛ na ɩyɛlɩ egyima po mɔɔ nɩ mmenii bu yi kɛɛ ɩba azɩ nɩ. (Kɩnga Matiyu 20:28; Dwɔ. 13:​5, 14, 15) Sɛ ɔlɔlɛ mɔɔ ɔwɔ ma wu mmeliyema ti yɛ ɛpɛ kɛɛ ɛba yɛ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ a, Gyehova keyila wʋ na ɩawʋwa wʋ ma wʋavata kɛɛ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ.—1 Kɔl. 16:14; 1 Pit. 5:5.

Gyisɛsɩ luwalɩ yi ndianwʋ zʋ hilehileli yɩ asʋ̃mavʋlɔ yɩ kɛɛ, ɩsɛ kɛɛ bɔzʋ̃ kãnwʋazɩ nu bɔsʋ̃mɩ mmenii mvʋlɔ tɛla kɛɛ bɛkɛbɩbɛ dibilɛ nɣezile (Kila nkyɩkyɛmi 6)


7. Mɩnla ti mɔɔ íni kɛɛ eliyema benyia be nyia adwɩnɩ kɛɛ ɩpɛ kɛɛ ɩba ɩyɛ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ na ama mmenii bɛahamvʋ yɩ a?

7 Wɔ oyuwadɩ yɩ nu nɩ, bɛzabɛ mɔɔ bɛyɛ bɔ nwʋ kɛɛ bɔ nwʋ hyinyia nɩ yɛ mmenii ta pɛ bo odwokɔ a. Naasʋ̃ ɩ́dɩ zɔ wɔ Gyehova yɩ ahyɩhyɛdɩ yɩ nu. Eliyema benyia mɔɔ ɩdɔ mmenii dɩkɛɛ Gyisɛsɩ nɩ, yɩ anyɩ ɩáwʋlʋ tumililɛ, ɩábɩ kɛɛ ikeli mmenii mvʋlɔ zʋ, anzɛnyɩɩ bokowu yi kɛɛ yɩ nwʋ hyinyia. Sɛ abiye mɔɔ ɩpɛ kɛɛ mmenii bu yi kɛɛ yɩ nwʋ hyinyia ba yɛ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ a, ɩlɛ́pɛ yɩ kɛɛ ɩkɛyɛ egyima mɔɔ ɩba azɩ mɔɔ ihyinyia kɛɛ bɛyɛ bɛfa bekila Gyehova yi mmenii mɔɔ bɛla yɩ ahʋnlɩnɩ zʋ nɩ. Ebiye a ɩkɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ ɔzɔ egyima yɩ ɩávata yɩ. (Dwɔ. 10:12) Gyehova iléyila enii mɔɔ ɩdɩ zɔ yɩ mmɔdɩnɩwɔlɛ zʋ.—1 Kɔl. 10:​24, 33; 13:​4, 5.

8. Mɩnla fʋlɔdulɛ yɛ Gyisɛsɩ va manlɩ yɩ asʋ̃mavʋlɔ yɩ a?

8 Gyisɛsɩ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ mɔɔ nɩ bebike yi paa po nɩ, nɩ ɩyɛ a bɛpɛ kɛɛ benyia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ azʋlɔtʋ be, naasʋ̃ nɩ adwɩnɩ mɔɔ bɛlɛ bɛyɛɛ zɔ nɩ ɩávata. Mɔwʋ kila mɔɔ Gyisɛsɩ yɩ adʋwavʋlɔ Gyemisi nɩɩ Dwɔɔnʋ yɛlɩ. Bezianlɩ Gyisɛsɩ kɛɛ ɩmá benyia dibilɛ titili be wɔ yi Bulombunlililɛ nu. Gyisɛsɩ ɩákamvʋ bɛ wɔ mɔɔ bɛyɛlɩ nɩ nwʋ. Mfomi ɩhã ihileli yɩ asʋ̃mavʋlɔ 12 yɩ munwala kɛɛ: “Enii mɔɔ ɩpɛ kɛɛ ɩyɛ kezile wɔ bɔ nu nɩ, ɩsɛ kɛɛ ɩsʋ̃mɩ nɣalɩyɛ nɩ. Na sɛ bo nu enii be ɩpɛ kɛɛ idi bɛ bɔmʋnlɩ a, ɩwɔ kɛɛ ɩyɛ bo munwatĩĩ bɔ sʋ̃mɩvʋlɔ.” (Mk. 10:​35-37, 43, 44) Mmeliyema mmenyia mɔɔ bɛfa adwɩnɩ baaba bɛpɩbɛ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ mɔɔ bɛkɛva kɔzʋ̃mɩ be mmeliyema nɩ, bɔkɔhʋla kɔwʋwa asafʋ yɩ wɔ ahʋanɩ sʋ̃maa zʋ.—1 Tɛs. 2:8.

MƖNLA YƐ ƖKƆHƲLA KƐHYƐ WƲ ƐZƖZƖBƐ MA ƐKƐƔA KƐYƐ ASAFƲ NU SƲ̃MƖVƲLƆ A?

9. Kɛ ɩkɛyɛ na wʋahyɛ ɛpɛ mɔɔ ɔwɔ kɛɛ ɛkɛɣa kɛyɛ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ yɩ nu ɛzɩzɩbɛ a?

9 Pɩlazunlɛ bela íni nwʋmɔ kɛɛ ɔdɔ Gyehova na ɛpɛ kɛɛ ɔsʋ̃mɩ mmenii mvʋlɔ. Mɛyɩ po nɩ, ebiye a nɩ éni ɛpɛ kɛɛ ɛkɛyɛ egyima mɔɔ asafʋ nu azʋ̃mɩvʋlɔ yɛ nɩ. Kɛ ɩkɛyɛ na wʋahyɛ ɛpɛ mɔɔ ɔwɔ kɛɛ ɔkɔzʋ̃mɩ wu mmeliyema nu ɛzɩzɩbɛ a? Mɩnla ti mɔɔ wʋadwɩnɩndwɩnɩ anyɩnlɩlelɛ anzɛnyɩɩ nyilalɛ mɔɔ ɩzʋ̃ wu mmeliyema mɔɔ ɔkɔzʋ̃mɩ bɛ nɩ nu kɛɣa nɩ nwʋ a? Gyisɛsɩ hanlɩ kɛɛ: “Nyilalɛ anzɛnyɩɩ anyɩnlɩlelɛ sʋ̃maa ɩwɔ ɛmanlɛ nu ɩtɛla elelɛ nu.” (Egy. 20:35) Yɩzayɩ ɩvalɩ odwokɔ eyi ɩyɛlɩ egyima. Inyianlɩ anyɩnlɩlelɛ sʋ̃maa iluwakɛɛ ɩzʋ̃mɩnlɩ mmenii mvʋlɔ, na wʋzawʋ sʋ̃ sa ɔkʋla nyia anyɩnlɩlelɛ kʋ̃ yɩ la be.

10. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyisɛsɩ lalɩ yɩ ali kɛɛ nɩ yɩ anyɩ de kɛɛ ɩkɔzʋ̃mɩ mmenii mvʋlɔ a? (Maakɩ 6:​31-34)

10 Bɛmá yehila ndianwʋ be mɔɔ ɩma yɛnwʋ kɛɛ Gyisɛsɩ lalɩ yɩ ali kɛɛ nɩ yɩ anyɩ de kɛɛ ɩkɔzʋ̃mɩ mmenii mvʋlɔ. (Kɩnga Maakɩ 6:​31-34.) Mmɩlɩ be, nɩ Gyisɛsɩ nɩɩ yɩ adʋwavʋlɔ yɩ vɛ paa. Nɩ bɔkɔɔ dɩka be mɔɔ ɛkɛnɩ yɛ kɔnwʋʋ na bɛale bɔ mʋnlɩ. Naasʋ̃ ɔlɔmɩ yɩ lili bɛ anyunu bɔmʋnlɩ, na nɩ bekilaa ɔhʋanɩ kɛɛ Gyisɛsɩ kehilehile bɛ. Ankɩ Gyisɛsɩ kɔhʋla kɛhã kɛɛ anhã, iluwakɛɛ ɩ nɩɩ yɩ adʋwavʋlɔ yɩ “bɛányia ɔhʋanɩ po bedi dɩyɛ be.” Anzɛnyɩɩ ankɩ sa ɩkʋla ikile bɛ nɔhʋanlɛ yɩ nwʋ dɩyɛ ɔkʋ̃ anzɛnyɩɩ anwɩ̃ be na ɩahã kɛɛ bɔhɔ́. Naasʋ̃ iluwa ɔlɔlɛ mɔɔ ɩwɔ ɩma bɛ nɩ ti, “ɩwɔlɩ yɩ tʋ ihilelihileli nninyeni sʋ̃maa bɛ.” Na ɩhɔlɩ zʋlɔ ihilelihileli bɛ nkʋ̃ʋ̃ ma “awulo ɩyɛlɩ kɛɛ itwoo.” (Mk. 6:35) Nɩ kɛ ebiye a ɩsɛ kɛɛ ɩyɛ zɔ ti mɔɔ ɩyɛlɩ a, mfomi “bɔ nwʋ ɩyɛlɩ yɩ alɔbɔ.” Nɩ ɩpɛ kɛɛ ikilehile bɛ iluwakɛɛ nɩ ɩdɔ bɛ. Mmenii mvʋlɔ mɔɔ Gyisɛsɩ zʋ̃mɩnlɩ bɛ nɩ manlɩ yɩ anyɩ leli paa.

11. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyisɛsɩ yɛlɩ debe va wʋwalɩ yɩ ediyelɛmaa yɩ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

11 Kɛ ehilehilelɛ nkʋ̃ la yɛ Gyisɛsɩ hilehileli mmenii nɩ a, mfomi ɩyɛlɩ debe ɩwʋwalɩ bɛ wɔ nnwʋnlamɩ ɔfʋã nu sʋ̃. Ɩzʋ̃ nnwʋánlɩ ɔhʋanɩ zʋ ɩmanlɩ alɩyɛ bɛ, na ɩmanlɩ yɩ adʋwavʋlɔ yɩ hyɛlɩ alɩyɛ yɩ manlɩ bɛ. (Mk. 6:41) Iluwalɩ ɔzɔ mɔɔ ɩyɛlɩ nɩ zʋ ihileli yɩ adʋwavʋlɔ yɩ kezimɔ bɔkɔzʋ̃mɩ mmenii mvʋlɔ. Izia sʋ̃ ɩmanlɩ bɔnwʋnlɩ kɛɛ egyima mɔɔ bɛyɛ bɔbʋwa mmenii mvʋlɔ dɩkɛɛ mɔɔ asafʋ nu azʋ̃mɩvʋlɔ yɛ nɩ nwʋ hyinyia paa. Kila kezimɔ adʋwavʋlɔ yɩ bɛ anyɩ leli kɛɛ bɔwʋwalɩ Gyisɛsɩ ma iluwalɩ nnwʋánlɩ ɔhʋanɩ zʋ ɩmanlɩ mmenii sʋ̃maa alɩyɛ ma “bo munwatĩĩ belili ma be mĩ ɩhyɩnlɩ”! (Mk. 6:42) Ɩwɔ numɔ, kɛ mmɩlɩ eyi la yɛ Gyisɛsɩ valɩ mmenii ahyinyiadɩ lili bɔmʋnlɩ a. Mmɩlɩ mɔ Gyisɛsɩ wɔ azɩlɛ yɩ zʋ nɩ, ɩvalɩ yɩ nnwʋanlɩ eɣile munwala ɩzʋ̃mɩnlɩ mmenii mvʋlɔ. (Mt. 4:23; 8:16) Nɩ Gyisɛsɩ yɩ anyɩ de paa kɛɛ ikehilehile mmenii mvʋlɔ na ɩayɛ debe ɩawʋwa bɛ. Sɛ wʋzawʋ sʋ̃ ɔwɔ ɛpɛ kɛɛ ɔkɔzʋ̃mɩ mmenii mvʋlɔ kɛɛ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ a, sa wʋ anyɩ de baaba.

Gyehova nwʋ ɔlɔlɛ nɩɩ ɛpɛ mɔɔ ɔwɔ kɛɛ ɔkɔzʋ̃mɩ mmenii mvʋlɔ nɩ kɛhã wʋ ma ɛkɛyɛ mɔɔ ɔkɔhʋla bela kɔwʋwa mmenii mɔɔ bɔwɔ wʋ asafʋ nu (Kila nkyɩkyɛmi 11) a


12. Mɩnla ti mɔɔ íni kɛɛ yenyia adwɩnɩ kɛɛ yéni dɩyɛ bela mɔɔ yɛkɔhʋla kɛyɛ kɛva kɔwʋwa asafʋ yɩ a?

12 Sɛ ɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ éni adʋmɩ akyɛdɩ sʋnʋnkʋ̃ bela a, áma wu padi kolɔ. Pɩlazunlɛ bela íni nwʋmɔ kɛɛ ɔwɔ debe mɔɔ sa ɔkʋla fa bʋwa asafʋ yɩ. Sɛ ɛfa mpayɩwɔlɛ osunzu Pɔɔlʋ yi odwokɔ mɔɔ ɩwɔ 1 Kɔlɛntɩmaa 12:​12-30 nɩ nwʋ a, sa ɔkʋla nyia zʋlɔ mfasʋ sʋ̃maa. Pɔɔlʋ yi odwokɔ yɩ da yɩ ali petee kɛɛ, Gyehova yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ mɔɔ wʋzawʋ sʋ̃ ɛkɩnla nwʋmɔ nɩ bɔ zʋ wɔ mfasʋ na bɔtʋ bʋlɔ wɔ asafʋ yi nu. Sɛ kakɩ yɩ wʋádwu mɔɔ bɛpɩbɛɛ wɔ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ kɛnɩ nɩ nwʋ a, áma wu padi kolɔ. Mfomi, yɛ mɔɔ ɔkɔhʋla bela sʋ̃mɩ Gyehova na bʋwa wu mmeliyema. Nyia anwʋlazʋ kɛɛ asafʋ nu mbanimbani kehila mɔɔ ɔkɔhʋla kɛyɛ na bɛava nwʋmɔ egyima bɛama wʋ.—Wul. 12:​4-8.

13. Mɩnla ti mɔɔ ɩáyɛ sɩ sʋ̃maa kɛɛ abiye kɛvata kɛɛ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ a?

13 Kila sianti fʋlɔ be sʋ̃ ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ ɔbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɛkɛvata kɛɛ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ: Mɔɔ bɛpɩbɛɛ wɔ asafʋ nu azʋ̃mɩvʋlɔ bɛ kɛnɩ nɩ dɩ debe mɔɔ ɩsɛ kɛɛ Kilisinyiamaa munwala twu nwʋmɔ. Nɔhʋanlɛ odwokɔ yɛ lɛ kɛɛ, ɩsɛ kɛɛ Kilisinyiamaa munwala bɔtwɩ̃ bebike Gyehova, bɛfa anyɩnlɩlelɛ bɛkyɛ dɩyɛ, na bɔbɔ bɛ ɛbɩla wɔ ɔhʋanɩ be zʋ mɔɔ ɩkɔzɔ Gyehova anyɩ. Mɩnla nninyeni pɔkyɩɩ yɛ ɩsɛ kɛɛ eliyema benyia be yɛ na ama ɩavata kɛɛ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ a?

KƐ ƖKƐYƐ NA WƲAVATA KƐƐ ASAFƲ NU SƲ̃MƖVƲLƆ A?

14. Sɛ bɛkã kɛɛ ɩsɛ kɛɛ ɛyɛ abiye mɔɔ ‘ɩlɛ subanɩ baaba’ a, kɛ yɩ tʋ kile a? (1 Timoti 3:​8-10, 12)

14 Kakɩ yɩ, bɛmá yehila subanɩ azʋlɔtʋ mɔɔ ɩkɛma abiye kɛvata kɛɛ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ mɔɔ bɛhã nwʋmɔ odwokɔ wɔ 1 Timoti 3:​8-10, 12 nɩ be. (Kɩnga.) Ɩsɛ kɛɛ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ yɛ abiye mɔɔ “ɩlɛ subanɩ baaba.” Bɔkʋla bekile odwokɔ eyi tʋ kɛɛ “ɩfata annidi,” “bobu yi,” anzɛnyɩɩ “yɩ anyunu yɛ ɔnlʋmɔ.” Eyi iáhile kɛɛ sɛ odwokɔ be yɛ ɛzɩlɩkɛ a íni kɛɛ ɛsɩlɩ anzɛnyɩɩ ede wʋ anyɩ. (Odw. 3:​1, 4) Naasʋ̃, ɩsɛ kɛɛ ɛfa wʋ asɛdɩ munwala anyɩnlɩbʋlʋ odwokɔ. Sɛ mmɩlɩ munwala ɛyɛ egyima mɔɔ bɛva bowula wʋ sa nɩ, na ɛyɛ yɩ bʋwɔ a, ɩkɛma mmeliyema mɔɔ bɔwɔ asafʋ yi nu nɩ kenyia wu nu anwʋlazʋ, na bɛkɛva annidi bɛkɛma wʋ.

15. Sɛ bɛkã kɛɛ ɩsɛ kɛɛ ɛyɛ abiye mɔɔ ‘idi nɔhʋanlɛ’ na ‘ɩáyɛ ozukua nwʋ anyɩnlɩbʋlʋ’ a, kɛ yɩ tʋ kile a?

15 ‘Idi nɔhʋanlɛ.’ Eyi kile kɛɛ, ɩsɛ kɛɛ ɛyɛ abiye mɔɔ wʋáli awohwi na ɛsɛ mba a, ɛda zʋlɔ. Edidi wʋ anʋhʋba zʋ na wʋálahɩlɩ mmenii. (Ɛɣɛ. 3:32) ‘Ɩáyɛ ozukua nwʋ anyɩnlɩbʋlʋ,’ eyi kile kɛɛ sɛ ɛ nɩɩ mmenii mvʋlɔ yɛ egyima a wʋázizi bɛ na edi nɔhʋanlɛ wɔ wu ozukuasɛmɩ nu. Olóduwa anyɩnlɩbʋlʋ ɔhʋanɩ zʋ kɛva kenyia wu mmeliyema Kilisinyiamaa nwʋ mfasʋ.

16. (a) Sɛ bɛkã kɛɛ íni kɛɛ ɛyɛ ‘nzãnii’ a, kɛ yɩ tʋ kile a? (b) Sɛ bɛkã kɛɛ íni kɛɛ wʋ ‘adwɩnɩ bu wʋ ɔfɔ’ a, kɛ yɩ tʋ kile a?

16 “Íni kɛɛ ɛyɛ nzãnii.” Eyi kile kɛɛ íni kɛɛ ɔnʋ nzã sʋ̃maa anzɛnyɩɩ mmenii bu wʋ kɛɛ ɛpɛ nzã sʋ̃maa. Íni kɛɛ ‘wʋ adwɩnɩ bu wʋ ɔfɔ,’ eyi kile kɛɛ ɛfa Gyehova yɩ mmɛla ɔbɔ wʋ ɛbɩla. Ɩwɔ numɔ kɛɛ wʋáli munli dɩyɛ, naasʋ̃ ɛ nɩɩ Gyehova wɔ abusunwawɔlɛ baaba, meti ɩma wʋ ahʋnlɩnɩ tɔ wu kunlu.

17. Sɛ botwee eliyema benyia be kehila a, kɛ ɩkɛyɛ na ɩala yɩ ali kɛɛ sa bɔkʋla benyia yi nu anwʋlazʋ a? (1 Timoti 3:10; kila mfonyini yi sʋ̃.)

17‘bodwe wʋ behila’ a, ikile kɛɛ asafʋ nu mbanimbani yi nwʋ yɩ kɛɛ, egyima be mɔɔ bɛva bowulalɩ wʋ sa nɩ, ɛyɛ yɩ bʋwɔ na sa bɔkʋla benyia wu nu anwʋlazʋ. Meti sɛ asafʋ nu mbanimbani fa egyimalilɛ be ma wʋ a, fa ɔhʋanɩhilelɛ mɔɔ asafʋ nu mbanimbani nɩɩ Gyehova ahyɩhyɛdɩ yɩ fa ma wɔ nwʋmɔ nɩ di egyima bʋwɔ. Bɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɔkɔnwʋ dɩyɛ pɔkyɩɩ mɔɔ bekilaa ɔhʋanɩ kɛɛ ɛkɛyɛ nɩɩ mmɩlɩ mɔ ɩsɛ kɛɛ owie egyima yɩ. Sɛ ɛfa ɛhyɩmɛ ɛyɛ wʋ egyima bʋwɔ a, mmeliyema mɔɔ bɔwɔ wʋ asafʋ yɩ nu nɩ kɔnwʋ kɛɛ wʋ nwʋ ɩkʋkwaa. Asafʋ nu mbanimbani, behilá kɛɛ bɛkɛdɩdɩ mmeliyema mmenyia mɔɔ bonluma nɩ. (Kɩnga 1 Timoti 3:10.) Asʋ̃ bɔwɔ mmeliyema mmenyia nnwuakula mɔɔ bonluma, mɔɔ beli kɛyɛ alʋbɔ 10 kɔbʋmɩ 14 anzɛnyɩɩ mɔɔ bɛádwu zɔ wɔ bɛ asafʋ nu a? Asʋ̃ bɔwɔ nhyɩhyɛlɩyɛba mɔɔ bɛfa bosuma dɩyɛ na bɛfa besiyeziye bɔ nwʋ bɛma dɩyɛzumanlɛ a? Asʋ̃ bɛta bɛma munwalɩyɛ wɔ dɩyɛzumanlɛ tʋ, na bɛta bɔkɔ dasɩlɛlilɛ sʋ̃ a? Sɛ zɔ a, kila bɔ ɔlʋbɔ nɩɩ bɔ bʋwabɩlɛ na fa nwʋmɔ egyima wula bɛ sa. Sɛ bɛyɛ zɔ a, nɩ botwee mmeliyema mmenyia nnwuakula eyimmɔ bekehila kɛɛ bɛfata a. Meti ebiye a bekeli alʋbɔ 17 mɔɔ ɩlɛ ɩkɔɔ 19 nɩ, nɩ bɛvata kɛɛ bɛkɛyɛ asafʋ nu azʋ̃mɩvʋlɔ.

Sɛ asafʋ nu mbanimbani fa egyima wula mmeliyema mmenyia mɔɔ bonluma nɩ bɛ sa a, ɩkɛma bokodwe bɛ bekehila kɛɛ bɛfata a (Kila nkyɩkyɛmi 17)


18. Sɛ bɛkã kɛɛ ‘odwokɔ bela íni wʋ nwʋ a,’ kɛ yɩ tʋ kile a?

18 ‘Odwokɔ bela íni wʋ nwʋ.’ Eyi kile kɛɛ abiyela lényia debe kegyina zʋ kɛhã kɛɛ ɛyɛ tanɩ mɔɔ numɔ yɛ ɔnlʋmɔ. Ɩwɔ numɔ, sa bɔkʋla bɛfa odwokɔ be betiã Kilisinyianii be zʋ. Bɛvalɩ odwokɔ bedianlɩ Gyisɛsɩ zʋ, na ɩhanlɩ idianlɩ kɛnɩ kɛɛ ɔzɔ la yɛ bɛkɛva kɛyɛ yɩ mɛdalilɛmaa a. (Dwɔ. 15:20) Naasʋ̃, sɛ ɛma wʋ ɛbɩla nwʋ tɩ kɛmɔ Gyisɛsɩ yɛlɩ nɩ a, sa enyia dimaba wɔ asafʋ yɩ nu.—Mt. 11:19.

19. Sɛ bɛkã kɛɛ ‘ɩsɛ kɛɛ ikyia baalɛ ɔkʋ̃ a,’ kɛ yɩ tʋ kile a?

19 ‘Ɩsɛ kɛɛ ikyia baalɛ ɔkʋ̃.’ Sɛ igyia a, ɩsɛ kɛɛ ɩfa Gyehova yɩ mmɛla mɔɔ ɩfalɩ agyiahʋnlɩ nwʋ, mɔɔ mɛyɩ yɛ lɛ kɛɛ benyia bela kegyia baalɛ ɔkʋ̃ nɩ ɩyɛ egyima. (Mt. 19:​3-9) Íni kɛɛ Kilisinyianii benyia bela fa yɩ nwʋ wula nna nu ɛbɩlazɩkɛlɛ nu. (Hib. 13:4) Naasʋ̃ iázi kɛnɩ la, mfomi ɩsɛ kɛɛ idi yɩ yɩ nɔhʋanlɛ sʋ̃, na íni kɛɛ ikile mmaalɛ mvʋlɔ nwʋ anyɩnlɩlelɛ wɔ ɔhʋanɩ mɔɔ ɩávata zʋ kyɩ̃.—Dwb. 31:1.

20. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ benyia be kila yɩ awudo zʋ “bʋwɔ baaba” a?

20 “Ɩsɛ kɛɛ bɔkʋla bekila bɛ mma nɩɩ bɛ awudo zʋ bʋwɔ baaba.” Sɛ ɛdɩ abusunwa ti a, ɩsɛ kɛɛ ɛfa wʋ asɛdɩ anyɩnlɩbʋlʋ odwokɔ. Yɛ́ abusunwazʋ̃mɩnlɛ dapɛnɩ bela. Ɛ nɩɩ wu abusunwa yɩ nu enii bela bɛda bɔhɔ dasɩlɛlilɛ kɛmɔ ɔkɔhʋla. Bʋwa wu nnwuakula ma bɛ nɩɩ Gyehova nyia abusunwawɔlɛ. (Ɛfɩ. 6:4) Benyia mɔɔ ɩkʋla ikila yɩ abusunwa bʋwɔ nɩ, ɩda yɩ ali kɛɛ ɩkɔhʋla kehila asafʋ yɩ zʋ.—Fa tindiã 1 Timoti 3:5 nwʋ.

21. Sɛ ɛ́dɩ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ kakɩ yɩ a, mɩnla yɛ ɔkɔhʋla kɛyɛ a?

21 Sɛ ɛdɩ eliyema benyia, na sɛ ɛ́dɩ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ kakɩ yɩ a, yesiãã wʋ, fa mpayɩwɔlɛ sunzu dɩyɛzumanlɛ odwokɔ eyi nwʋ bʋwɔ. Suma mɔɔ ɩkɛma ɛkɛvata kɛɛ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ nɩ nwʋ dɩyɛ na bɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ okodwu nwʋmɔ. Dwɩnɩndwɩnɩ ɔlɔlɛ mɔɔ ɔwɔ ma Gyehova nɩɩ wu mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ nɩ nwʋ. Hyɛ ɛpɛ mɔɔ ɔwɔ kɛɛ ɔkɔzʋ̃mɩ bɛ nɩ nu ɛzɩzɩbɛ. (1 Pit. 4:​8, 10) Sɛ ɔbɔ mmɔdɩnɩ ba yɛ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ na ɔsʋ̃mɩ wu mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ a, ekenyia anyɩnlɩlelɛ sʋ̃maa. Gyehova iyilá mmɔdɩnɩ mɔɔ ɔbɔɔ kɛɛ ɛkɛɣa kɛyɛ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ nɩ zʋ!—Fɩl. 2:13.

NDWOMI 17 “Mɩpɛ”

a MFONYINI NWƲ NDWOKƆ: Bɛnɩ zʋ, Gyisɛsɩ ɩzʋ̃ kãnwʋazɩ nu ɩsʋ̃mɩɩ mmenii mvʋlɔ; nyini zʋ, asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ be ɩbʋwaa eliyema benyia ebani be mɔɔ ɩ nɩɩ yɩ wɔ asafʋ nu nɩ.