Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Tɛla kɔ Ndwokɔ mɔɔ bɛhyɩhyɛ

DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 47

NDWOMI 103 Mbanimbani Dɩ Akyɛdɩ Ma Adasamaa

Mmeliyema Mmenyia​—Asʋ̃ Bɔbɔɔ Mmɔdɩnɩ Kɛɛ Bɛkɛɣa Kɛyɛ Asafʋ Nu Mbanimbani a?

Mmeliyema Mmenyia​—Asʋ̃ Bɔbɔɔ Mmɔdɩnɩ Kɛɛ Bɛkɛɣa Kɛyɛ Asafʋ Nu Mbanimbani a?

“Sɛ abiye yɩ anyɩ ɩbʋlʋ kɛɛ ɩyɛ́ asɔlɩ zʋ anzɛnyɩɩ asafʋ nu ebani a, nɩ annidi egyima baaba yɛ ɩpɛ yɩ kɛɛ ɩkɛyɛ a.”1 TIM. 3:1.

BƲTAYƖ

Yɛkɔnwʋ nninyeni be mɔɔ ɩsɛ kɛɛ eliyema benyia be twu nwʋmɔ ansaana ɩavata kɛɛ ɩkɔzʋ̃mɩ kɛɛ asafʋ nu ebani.

1-2. Mɩnla “annidi egyima baaba” yɛ asafʋ nu mbanimbani yɛ a?

 SƐ ƐVA mmɩlɩ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ ɔzʋ̃mɩ kɛɛ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ a, ebiye a ɔbɔɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɛkɛvata kɛɛ asafʋ nu ebani. Asʋ̃ ɛkɛbɛ kɛɛ ɛkɛyɛ “annidi egyima baaba” mɔɔ asafʋ nu mbanimbani yɛ nɩ be a?—1 Tim. 3:1.

2 Mɩnla egyima yɛ asafʋ nu ebani yɛ a? Idi dasɩlɛlilɛ egyima yɩ anyunu, ɩbɔ mmɔdɩnɩ ikyelagyela mmeliyema yɩ ɩhyɛ bɛ ɛzɩzɩbɛ na ikilehile bɛ. Akʋ̃ iduwa yi munwa ndwokɔ nɩɩ yɩ nyɛlɩyɛ zʋ ɩhyɛ asafʋ yɩ ɛzɩzɩbɛ. Eyi ti yɛ Bayɩbʋlʋ yɩ fʋlɔ asafʋ nu mbanimbani mɔɔ bɛyɛ egyima ɛzɩzɩbɛ nɩ kɛɛ ‘akyɛdɩ ma adasamaa’ yɩ a.—Ɛfɩ. 4:8.

3. Kɛ ɩkɛyɛ na eliyema benyia be ɩavata kɛɛ asafʋ nu ebani a? (1 Timoti 3:​1-7; Tayɩtɔsɩ 1:​5-9)

3 Kɛ ɩkɛyɛ na wʋavata kɛɛ asafʋ nu ebani a? Sɛ abiye kɛyɛ asafʋ nu ebani a, ɩ́dɩ kɛɛ mɔɔ ɩkɛbɛ yɩzayɩ yɩ nnwʋnlamɩ ɔfʋã nu egyima. Wɔ oyuwadɩ yɩ nu mɛyɩ, sɛ abiye kɛbɛ egyima na bɛkɛva yɩ a, mɔɔ ihyinyia la yɛ lɛ kɛɛ izi egyima yɩ anyɩ zʋ. Naasʋ̃ ɩ́dɩ zɔ wɔ asafʋ nu ebani mɔɔ abiye kɛɣa kɛyɛ nɩ nu. Sɛ abiye pɛ kɛɛ ɩba ɩyɛ asafʋ nu ebani a, ɩsɛ kɛɛ ɩyɛ sʋ̃maa ɩkɩnla dasɩlɛlilɛ nɩɩ ehilehilelɛ nwʋ. Ɩsɛ kɛɛ idi bɔmʋnlɩ itwu mɔɔ bɛpɩbɛɛ yɩ wɔ asafʋ nu mbanimbani kɛnɩ mɔɔ bɛhã nwʋmɔ odwokɔ wɔ 1 Timoti 3:​1-7 nɩɩ Tayɩtɔsɩ 1:​5-9 nɩ nwʋ. (Kɩnga.) Wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, yekehila nninyeni aditili be mɔɔ ɩwɔ ɛhɛlɛlɛndwokɔ eyimmɔ nu. Yekehila kezimɔ eliyema benyia be kɔhʋla kenyia dimaba, kezimɔ ɩkɔhʋla kɛyɛ abusunwa ti baaba, nɩɩ kezimɔ ɩkɛva anyɩnlɩlelɛ ɩkɔzʋ̃mɩ yi mmeliyema.

NYIA DIMABA

4. Sɛ bɛkã kɛɛ ‘áma wʋ nwʋ yɛ akɩhãkɩhã’ a, kɛ yɩ tʋ kile a?

4 Sɛ ɛkɛvata kɛɛ asafʋ nu ebani a, íni kɛɛ ‘wʋ nwʋ yɛ akɩhãkɩhã.’ Eyi kile kɛɛ ekenyia dimaba wɔ asafʋ yɩ nu, mɔɔ abiyela ɩáhã wʋ subanɩ nwʋ ndwokɔ tanɩ. Akʋ̃ sʋ̃, ɩsɛ kɛɛ ɛyɛ “abiye mɔɔ mmenii mɔɔ bézi Nyamɩnlɩ nɩ bedi yɩ nni, mɔɔ bɛágʋlʋ yɩ nwʋ.” Ɩyɛ bela a, mmenii kɛhã wu dedi nwʋ ndwokɔ tanɩ, naasʋ̃ íni kɛɛ benyia debe bekyina zʋ bɛkã kɛɛ wʋáli nɔhʋanlɛ anzɛnyɩɩ éni subanɩ baaba. (Da. 6:​4, 5) Bizia wʋ nwʋ kɛɛ, ‘Asʋ̃ mɩlɛ dimaba wɔ asafʋ yɩ nu, nɩɩ mmenii mɔɔ béni asafʋ yɩ nu bo nu a?’

5. Sɛ bɛkã kɛɛ ɩsɛ kɛɛ ɛyɛ abiye mɔɔ ‘ɛpɛ baabayɛlɛ’ a, kɛ yɩ tʋ kile a?

5 Sɛ ɛdɩ abiye mɔɔ ‘ɛpɛ baabayɛlɛ’a, ɛpɩbɛ subanɩba mɔɔ ɩwɔ mmenii mvʋlɔ nwʋ na ɛkamvʋ bɛ wɔ nwʋmɔ. Akʋ̃ sʋ̃, wʋ anyɩ deli nwʋmɔ kɛɛ ɛkɛyɛ baaba kɛma mmenii mvʋlɔ, wɔ mmɩlɩ po mɔ bɛáhila ɔhʋanɩ. (1 Tɛs. 2:8) Mɩnla ti mɔɔ ihyinyia paa kɛɛ asafʋ nu mbanimbani nyia subanɩ eyi a? Iluwakɛɛ mɛyɩ yɛ ɩkɛma bɔkɔzʋ̃ bɛ ahʋnlɩnɩ nu bɛkɛva bɛ mmɩlɩ sʋ̃maa bɛkɛhyɛ be mmeliyema ɛzɩzɩbɛ na bɛava anyɩnlɩlelɛ bɛali bɛ asɛdɩ azʋlɔtʋ yɩ nwʋ egyima a. (1 Pit. 5:​1-3) Ɩwɔ numɔ kɛɛ be egyima yɩ ɩ́la azɩ dɩyɛ, naasʋ̃ anyɩnlɩlelɛ mɔɔ benyia yɩ wɔ mmʋwalɩyɛ mɔɔ bɛfa bɛma be mmeliyema yɩ nu nɩ tɛla dɩyɛ bela.—Egy. 20:35.

6. Sɛ bɛkã kɛɛ, ɩsɛ kɛɛ ɛyɛ abiye mɔɔ ‘ede ngyɛvʋlɔlelɛ’ a, kɛ yɩ tʋ kile a? (Hibulumaa 13:​2, 16; kila mfonyini yi sʋ̃.)

6 Sɛ ɛdɩ abiye mɔɔ ‘ede ngyɛvʋlɔ’ a, ɛda kunlumiba ali kile mmenii, na ɛyɛ zɔ ma mmenii po mɔɔ bɛ́dɩ wʋ ɔhɔnwʋmmɔ. (1 Pit. 4:9) Bayɩbʋlʋ nwʋ buuku be kã kɛɛ, benyia mɔɔ ɩpɛ ngyɛvʋlɔlelɛ nɩ, ɩda kunlumiba ali ikile mmenii mɔɔ ízi bɛ po, na yɩ anyɩ deli nwʋmɔ kɛɛ ɩkɔdʋ salɛ kɔvʋlɔ bɛ ma bɛkɛɣa yɩ awudo. Bizia wʋ nwʋ kɛɛ, ‘Asʋ̃ asafʋ yɩ nu maa zi mɩ kɛɛ abiye mɔɔ mɩpɛ ngyɛvʋlɔlelɛ a?’ (Kɩnga Hibulumaa 13:​2, 16.) Benyia mɔɔ ɩpɛ ngyɛvʋlɔlelɛ nɩ, ɩda kunlumiba ali ikile ngyɛvʋlɔ azʋlɔtʋ munwala. Kɛ ndianwʋ nɩ, ɩda kunlumiba ali ikile ahyinyiamaa, ndɛnɩmanlɛmaa mɔɔ bɔzʋ̃ asafʋ mvʋlɔ nu, nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ bɛyɛ egyima ɛzɩzɩbɛ bɛfa bɛhyɛ mmeliyema yɩ ɛzɩzɩbɛ, dɩkɛɛ mansini zʋ ehilelɛmaa.—Gyn. 18:​2-8; Ɛɣɛ. 3:27; Lk. 14:​13, 14; Egy. 16:15; Wul. 12:13.

Kilisinyiamaa agyiahʋnlɩmaa be bɛdaa ngyɛvʋlɔyɛlɛ ali bekehile mansini zʋ ehilalɛvʋlɔ be nɩɩ yɩ yɩ (Kila nkyɩkyɛmi 6)


7. Mɩnla yɛ asafʋ nu ebani yɛ fa kile kɛɛ “yɩ anyɩ ɩáwʋlʋ ozukua a”?

7 “Yɩ anyɩ ɩáwʋlʋ ozukua.” Eyi kile kɛɛ wʋáva wʋ adwɩnɩ siye nnwʋnlamɩ ɔfʋã nu nninyeni zʋ sʋ̃maa. Na ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ ɔwɔ ozukua anzɛnyɩɩ edi ehyinyia nɩ, ɛfa Gyehova yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ edi bɔmʋnlɩ wɔ wʋ ɛbɩlawɔlɛ nu. (Mt. 6:33) Ɛfa wʋ mmɩlɩ, wʋ anwʋzɩzɩbɛ nɩɩ nnwʋnlamɩ ɔfʋã nu nninyeni ɔsʋ̃mɩ Gyehova, ekila wu abusunwa, na ɛfa ebiye sʋ̃ bʋwa asafʋ yɩ. (Mt. 6:24; 1 Dwɔ. 2:​15-17) Bizia wʋ nwʋ kɛɛ: ‘Asʋ̃ ozukua nwʋ hyinyia mɩ sʋ̃maa a? Sɛ mɩlɛ mɔɔ mikeli, mɔɔ mukowula nɩɩ dɩka mɔɔ mɩkɛla a, asʋ̃ mɩma mɩ anyɩ sɔ a? Anzɛnyɩɩ mɔɔ igyĩ mɩ anyɩ zʋ la yɛ lɛ kɛɛ mikenyia ozukua nɩɩ nnwʋnlamɩ ɔfʋã nu nninyeni sʋ̃maa a?’—1 Tim. 6:​6, 17-19.

8. Sɛ bɛka kɛɛ “wʋayɛ nninyeni mɔɔ ɩtɛla ɔzʋlɔ” na ‘ɔkʋla sɔ wʋ nwʋ’ a, ikile mɩnla a?

8 Sɛ bɛka kɛɛ “wʋayɛ nninyeni mɔɔ ɩtɛla ɔzʋlɔ” na ‘ɔkʋla sɔ wʋ nwʋ’ a, ikile kile kɛɛ ɛda ntɩyasɩ ali wɔ dɩyɛ bela nu. Kɛ ndianwʋ nɩ, wʋáli alɩyɛ ma ɩtɛla zʋlɔ anzɛnyɩɩ wʋánlʋ nzã sʋ̃maa, yɛɛ wʋ ntalɩwulalɛ sʋ̃ fata na esi pɔkɔ baaba wɔ nninyeni mɔɔ ɛfa dide wʋ anyɩ nwʋ. Wʋázumazuma mmenii mɔɔ bɛázʋ̃mɩ Gyehova yɩ bɛ ntalɩwulalɛ mbʋanlɩ mbʋanlɩ nɩ. (Lk. 21:34; Gye. 4:4) Sɛ abiye kã wʋ a, ɛda odwolɛ ali. Ɛ́dɩ “nzanii,” anzɛnyɩɩ ɛ́dɩ abiye mɔɔ mmenii zi wʋ kɛɛ ɛpɩza nzã. Bizia wʋ nwʋ kɛɛ, ‘Asʋ̃ kezimɔ mʋbɔ mɩ ɛbɩla nɩ da yɩ ali kɛɛ mɩáyɛ nninyeni ma ɩtɛla zʋlɔ na mɩhyɛ mʋ nwʋ zʋ a?’

9. Kɛ ɩkɛyɛ na wʋala wʋ nwʋ ali kɛɛ abiye mɔɔ ‘ɛyɛɛ dɩyɛ a ɔdwɩnɩ nwʋ baaba’ na “ɛyɛ wʋ dɩyɛ pɛpɛɛpɛ” a?

9 Sɛ ekyina Bayɩbʋlʋ egyinalɛzʋ-ndwokɔ zʋ osunzu nninyeni nwʋ a, nɩ ikile kɛɛ ɛdɩ ebiye mɔɔ ‘ɛyɛɛ dɩyɛ a ɔdwɩnɩ nwʋ baaba. Iluwakɛɛ ozunzu fʋlɔdulɛ mɔɔ Bayɩbʋlʋ yɩ fa ma wɔ odwokɔ bela nwʋ bʋwɔ nɩ ti, ɩma enyia nninyeni nwʋ ntɩyasɩ baaba na ɩbʋwa wʋ ma esizi abɔkɔ mɔɔ nɣɛlɛbɛ wɔ nu. Wʋábɩlɩ wʋ nwʋ si pɔkɔ. Mfomi ansaana ekezi pɔkɔ bela nɩ, ɛdɩdagyɩ pɩbɛlɩ odwokɔ bela mɔɔ ɩfalɩ pɔkɔ mɔɔ esii nɩ nwʋ ansaana. (Ɛɣɛ.18:13) Eyi ti, esi pɔkɔ mɔɔ nɣɛlɛbɛ wɔ numɔ mɔɔ ɩ nɩɩ Gyehova yɩ adwɩnɩ yiyia. Sɛ etindiã wʋ nninyeni bʋwɔ na edi wʋ mmɩlɩ zʋ a, nɩ ikile kɛɛ “ɛyɛ wʋ dɩyɛ pɛpɛɛpɛ.” Bezi wʋ kɛɛ ɛdɩ abiye mɔɔ bɔkʋla bɛfa bɔ nwʋ betiã wʋ zʋ na ɛfa ɔhʋanɩhilelɛ yɛ egyima. Sɛ ɔbɔ mmɔdɩnɩ nyia subanɩ azʋlɔtʋ mɔɔ yezunzu nwʋmɔ nɩ a, ɩkɛma ekenyia dimaba. Akʋ̃ bɛmá yezunzu subanɩ mɔɔ Bayɩbʋlʋ kã kɛɛ ɩsɛ kɛɛ enyia na ama wʋayɛ ndianwʋba kɛɛ abusunwa ti nɩ nwʋ.

YƐ́ NDIANWƲBA KƐƐ ABUSUNWA TI

10. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ benyia be “ikila yɩzayɩ yɩ awudo zʋ bʋwɔ” a?

10 Sɛ ɛdɩ ohunɛ na ɛkɛvata kɛɛ asafʋ nu ebani a, ɩsɛ kɛɛ bɔnwʋ wʋ abusunwa yɩ sʋ̃ kɛɛ bɛyɛ ndianwʋba bɛma mmenii mvʋlɔ. Meti ɩsɛ kɛɛ ‘ɔkʋla ekila wʋzawʋ wʋ awudo zʋ bʋwɔ.’ Eyi kile kɛɛ, ɩsɛ kɛɛ ɛyɛ abusunwazʋ̃mɩnlɛ, ekila ma wʋ abusunwa yɩ kɔ Kilisinyiamaa ayiyialɩyɛ azʋlɔtʋ yɩ, na ɔbʋwa bɛ ma bɛyɛ mɔɔ bɔkɔhʋla bela wɔ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ nu. Mɩnla ti mɔɔ eyi nwʋ hyinyia a? Sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ ɣizialɩ kɛɛ: “Kɛ ɩkɛyɛ na abiye mɔɔ ɩáhʋla ikila yɩzayɩ yɩ awudo zʋ bʋwɔ nɩ, ɩahʋla iahila Nyamɩnlɩ asɔlɩmaa anzɛnyɩɩ asafʋ nɩ mmɔ bɔ zʋ a?”—1 Tim. 3:5.

11-12. Sɛ benyia be kɛvata kɛɛ asafʋ nu ebani a, mɩnla ti mɔɔ yi nnwuakula bo subanɩ kɔhʋla kɛhã yɩ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

11 Sɛ ɛdɩ ɛzɩlɛ a, ɩsɛ kɛɛ ‘ɔkʋla ma wʋ mma betiye wʋ odwokɔ na bɛ anyɩ ɩsɔ abiyela sʋ̃.’ Ɩsɛ kɛɛ ɔzʋ̃ ɔlɔlɛ nu ekilehile bɛ na ɛtɩdɩ bɛ. Ɩwɔ numɔ, bɛkɛzɩlɩ na bɛali ɛɣɛlɛ kɛmɔ nnwuakula munwala yɛ nɩ. Naasʋ̃ iluwa ɛdɩdɩlɛ baaba mɔɔ ɛva ma bɛ nɩ ti, ɩsɛ kɛɛ bɛyɛ sutiye, bobu dɩyɛ, na bɛda subanɩba ali. Akʋ̃ sʋ̃, ɩsɛ kɛɛ ɛyɛ mɔɔ ɔkɔhʋla bela ɔbʋwa wu nnwuakula ma bɛ nɩɩ Gyehova nyia abusunwawɔlɛ baaba, bɛfa Bayɩbʋlʋ egyinalɛzʋ-ndwokɔ bɔbɔ bɛ ɛbɩla, na bɛfata bɛma onlumanlɛ.

12 ‘Ɩwɔ kɛɛ yɩ mma bɛyɛ nnwuakula mɔɔ bede Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ bedi. Íni kɛɛ bɔbɔ be dima tanɩ kɛɛ bɛyɛ wʋwawʋwa, anzɛnyɩɩ bɛ anyɩ ɩázɔ mmenii.’ Sɛ yɩ ɣa mɔɔ ɩ nɩɩ yɩ da pika ɔkʋ̃ nu yɛ tanɩ mɔɔ numɔ yɛ ɔnlʋmɔ a, kɛ ɩkɛhã ɛzɩlɛ nɩ ikeze a? Sɛ ɛzɩlɛ yɩ yɛ ɩádɩdɩ kuakula yɩ bʋwɔ anzɛnyɩɩ iwu yɩ anyɩ igualɩ ɛdɩnyɩanlɛ mɔɔ ɩsɛ kɛɛ ɩfa ɩma yɩ nɩ zʋ a, ebiye a ɩlɛ́fata kɛɛ ɩkɔzʋ̃mɩ kɛɛ asafʋ nu ebani.—Kila October 15, 1996, Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ yɩ, owu. 21, nky. 6-7.

Mmusunwa ti tɩdɩ bo nnwuakula ma bɛyɛ nninyeni bɛma Gyehova nɩɩ asafʋ yɩ (Kila nkyɩkyɛmi 11)


BƲWA ASAFƲ YƖ

13. Kɛ ɩkɛyɛ na wʋahile kɛɛ ɛdɩ abiye mɔɔ “itwe” na ɛ́dɩ abiye mɔɔ “ipigyia pigyia yɩ nwʋ sʋlɔ” a?

13 Mmeliyema mmenyia mɔɔ bɛda Kilisinyianɩ subanɩ ali nɩ, bɔ zʋ wɔ mfasʋ ma asafʋ yɩ paa. Eliyema benyia mɔɔ “itwe” nɩ, ɩbʋwa ma azʋ̃nudwolɩyɛ ba. Akʋ̃ sʋ̃, benyia mɔɔ itwe nɩ, itiye mmenii mvʋlɔ na ɩbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɩkɛdɩ bɛ adwɩnɩhilelɛ tʋ. Kɛ ndianwʋ nɩ, sɛ asafʋ nu mbanimbani yiyia kɛɛ besii pɔkɔ be, na bo nu sʋ̃maa de adwɩnɩhilelɛ be mɔɔ iádiyia Bayɩbʋlʋ nu egyinalɛzʋ-odwokɔ bela tiã nu a, asʋ̃ ekele kediã numɔ ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ ɔsʋnɩ wʋ adwɩnɩhilelɛ dɩyɛ a? “Ɩ́ni kɛɛ ipigyia pigyia yɩ nwʋ sʋlɔ,” kile kɛɛ, ɩáhyɛ mmenii mvʋlɔ kɛɛ mɛyɩ yɩ adwɩnɩhilelɛ nkʋ̃ la yɛ bɛvá bɛyɛ egyima a. Mfomi ide itiã numɔ kɛɛ mmenii mvʋlɔ sʋ̃ bɛ adwɩnɩhilelɛ nwʋ hyinyia paa. (Gyn. 13:​8, 9; Ɛɣɛ. 15:22) Ɩsɛ kɛɛ ɛyɛ “abiye mɔɔ ikyi mbevilelilɛ” anzɛnyɩɩ ‘ɩáva ɛya mbʋanlɩ mbʋanlɩ.’ Eyi kile kɛɛ wʋádɩndɛ tiyia mmenii mvʋlɔ anzɛnyɩɩ ɛ nɩɩ bɛ bɛázũ pɩla, mfomi ɛda annidi ali. Kɛ benyia mɔɔ ɩpɛ azʋ̃nudwolɩyɛ nɩ, ɔbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɛkɛma azʋ̃nudwolɩyɛ kɛɣa ɛ nɩɩ mmenii mvʋlɔ bɛ avinli, wɔ mmɩlɩ po mɔ odwokɔ mɔɔ yi munwa yɛ ɛhyɩmɛ dwodwu nɩ. (Gye. 3:​17, 18) Sɛ ɔzʋ̃ annidi nu ɛ nɩɩ mmenii tɩndɛ a, sa ɩkʋla ɩma bɛ ɛya kã azɩ, mɔɔ bɛzabɛ mɔɔ botwodwu betiyia yɛ nɩ po kɩnla nwʋ.—Ndɛ. 8:​1-3; Ɛɣɛ. 20:3; 25:15; Mt. 5:​23, 24.

14. Sɛ bɛkã kɛɛ ɩsɛ kɛɛ ɩyɛ abiye mɔɔ “ɩvalɩ yɩ nwʋ ɩmanlɩ Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ nɩ ɩhyɛ” na idi nɔhʋanlɛ a, kɛ yɩ tʋ kile a?

14 Sɛ eliyema benyia be kɛvata kɛɛ asafʋ nu ebani a ɩsɛ kɛɛ ɩyɛ abiye mɔɔ “ɩvalɩ yɩ nwʋ ɩmanlɩ Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ nɩ ɩhyɛ.” Ɩwɔ numɔ kɛɛ sɛ onuma owie a, iáhyinyia kɛɛ idi alʋbɔ sʋ̃maa ansaana wʋaɣa wʋayɛ asafʋ nu ebani dɩyɛ, naasʋ̃ ekehyinyia mmɩlɩ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ na wʋaɣa wʋayɛ Kilisinyianii mɔɔ yɩ nwʋ wʋkwa. Ansaana bɛkɛyɛ wʋ asafʋ nu ebani nɩ, ɩsɛ kɛɛ ɛda yɩ ali kɛɛ ɛkã wʋ nwʋ azɩ na ɔwɔ pɛ kɛɛ ɛkɛyɛ egyima bela mɔɔ bɛkɛva bɛkɛma wʋ nɩ. Akʋ̃ sʋ̃, ɔzʋ̃ abʋtalɩ nu ɛkɛlɩkɛ kɛɛ Gyehova kɛva egyima sʋ̃maa kowula wʋ sa, kɛmɔ Gyisɛsɩ yɛlɩ nɩ. (Mt. 20:23; Fɩl. 2:​5-8) Sɛ ɔkɔ zʋ fʋãmɩ Gyehova nwʋ na ɛfa yɩ mmɛla bɔ wʋ ɛbɩla, na ɛfa ɔhʋanɩhilelɛ bela mɔɔ ɩzʋ̃ yɩ ahyɩhyɛdɩ yɩ kɛnɩ nɩ ɛyɛ egyima a, ikile kɛɛ edi nɔhʋanlɛ.—1 Tim. 4:15.

15. Asʋ̃ ɩsɛ kɛɛ asafʋ nu ebani yɛ abiye mɔɔ izi ndɛnɩmanlɛ baaba paa a? Kilehile numɔ.

15 Ɛhɛlɛlɛdwokɔ yɩ kã kɛɛ ɩsɛ kɛɛ ebani yɛ abiye mɔɔ “ɩkʋla ikilehile baaba.” Asʋ̃ eyi kile kɛɛ ɩsɛ kɛɛ ɛyɛ abiye mɔɔ izi ndɛnɩmanlɛ baaba paa a? Anhã. Asafʋ nu mbanimbani mɔɔ bɛfata sʋ̃maa wɔ kɛnɩ a, bɛáyɛ dɩyɛ wɔ bagua nu ndɛnɩmanlɛ nwʋ baaba, naasʋ̃ sɛ ɩba yɩ kɛɛ behilehilé wɔ dasɩlɛlilɛ nu anzɛnyɩɩ bɛvá Bayɩbʋlʋ yɩ bɛhyɛ mmeliyema ɛzɩzɩbɛ a, bɛyɛ dɩyɛ paa. (Fa tindiã 1 Kɔlɛntɩmaa 12:​28, 29 nɩɩ Ɛfɩsɛsɩmaa 4:11 nwʋ.) Ɩwɔ numɔ, bɛáhila ɔhʋanɩ kɛɛ ɛkɛyɛ ndɛnɩmanlɛvʋlɔ mɔɔ ɛtɛla abiyela dɩyɛ, naasʋ̃ ɩsɛ kɛɛ ɔkɔ zʋ bɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ okodu mpʋnɩ wɔ wʋ ehilehilelɛ nu. Kɛ ɩkɛyɛ na wʋadu mpʋnɩ wɔ wʋ ehilehilelɛ nu a?

16. Kɛ ɩkɛyɛ na wʋaɣa wʋayɛ kilehilevʋlɔ baaba a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

16 “Ɩwɔ kɛɛ ɩyɛ abiye mɔɔ ɩkʋla ididi nɔhʋanlɛ odwokɔ nɩ mɔɔ behilehile nɩ zʋ.” Mɔɔ ɩkɛyɛ na wʋayɛ kilehilevʋlɔ baaba nɩ, bɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɛkɛva wʋ ehilehilelɛ nɩɩ fʋlɔdulɛ ekegyina Bayɩbʋlʋ yɩ zʋ. Minyia wʋ nwʋ suma Bayɩbʋlʋ yɩ nɩɩ asafʋ awuuku yi bʋwɔ. (Ɛɣɛ. 15:28; 16:23) Sɛ osumaa dɩyɛ a, fa wʋ adwɩnɩ siye kezimɔ asafʋ awuuku yi kilehile ɛhɛlɛlɛdwokɔ be nu nɩ zʋ, na fa di egyima ndɛndɛ zʋ la. Na sɛ ekilehilee sʋ̃ a, bɔ mmɔdɩnɩ paa kɛɛ okodwu wʋ ediyelɛmaa nɩ bɛ ahʋnlɩnɩ nu. Sɛ ebizia mbanimbani mɔɔ bɔ nwʋ wʋkwa bɛ adwɩnɩhilelɛ na ɛfa yɛ egyima a, mɛyɩ sʋ̃ kɛma okodu mpʋnɩ kɛɛ kilehilevʋlɔ. (1 Tim. 5:17) Ihyinyia kɛɛ asafʋ nu mbanimbani ‘kʋla hyɛ abiyemmɔ sʋ̃ anwʋzɩzɩbɛ,’ titili be mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ. Naasʋ̃ ɩyɛ a, ɩsɛ kɛɛ botu bɔ fʋlɔ anzɛnyɩɩ botwi bɛ anyunu po. Naasʋ̃ ɩsɛ kɛɛ asafʋ nu mbanimbani yɛ zɔ wɔ kunlumiba nu mmɩlɩ munwala. Sɛ ɛdɩdagyɩ, ɛda ɔlɔlɛ ali, na ɛfa wʋ ehilehilelɛ kyina Nyamɩnlɩ Odwokɔ yɩ zʋ a okodu mpʋnɩ, iluwakɛɛ nɩ osumazumaa Kilehilevʋlɔ Kezile, Gyisɛsɩ.—Mt. 11:​28-30; 2 Tim. 2:24.

Asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ be ɩlɛ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ isumaa kezimɔ ikegyina Bayɩbʋlʋ yɩ zʋ ikehilehile wɔ asafʋ nu ebani be mɔɔ yɩ nwʋ wʋkwa nɩ yɩ kɛnɩ. Asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ nɩ igyĩ awɔhwɛ anyunu ɩbʋbɔɔ ndɛnɩ mɔɔ ɩkɛma wɔ asafʋ yɩ nu nɩ zʋ (Kila nkyɩkyɛmi 16)


KƆ́ ZƲLƆ BƆ MMƆDƖNƖ KƐƐ ƐKƐƔA KƐYƐ ASAFƲ NU EBANI

17. (a) Mɩnla yɛ ɩkɔwʋwa asafʋ nu azʋ̃mɩvʋlɔ ma bɔkɔhɔ zʋ kɔwɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ bɛkɛɣa kɛyɛ asafʋ nu mbanimbani a? (b) Mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ asafʋ nu mbanimbani kakɛ mmɩlɩ mɔ bosunzuu eliyema be nwʋ bekehila kɛɛ ɩfata kɛɛ ɩsʋ̃mɩ kɛɛ ebani nɩ a? (Kila alɩka mɔɔ ise “ Bɛlá Ntɩyasɩ Ali Mmɩlɩ Mɔ Bosunzuu Abiyemmɔ Nwʋ Nɩ.”)

17 Sɛ asafʋ nu azʋ̃mɩvʋlɔ be sunzu subanɩ mɔɔ ɩsɛ kɛɛ abiye nyia na ɩavata kɛɛ ebani nɩ nwʋ a, ɩyɛ a ɩma bɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ bɛlɛ́fata kɛɛ asafʋ nu mbanimbani kyɩ̃. Naasʋ̃ kakɛ kɛɛ, Gyehova nɩɩ yɩ ahyɩhyɛdɩ nɩ iáhila ɔhʋanɩ kɛɛ yɛkɛla subanɩ eyimmɔ ali pɛpɛɛpɛ. (Gye. 3:2) Na ɩdɩ Gyehova yɩ sunzuma nwanzanwanza nɩ yɛ ɩbʋwa yɛ ma yenyia subanɩ eyimmɔ a. (Fɩl. 2:13) Asʋ̃ subanɩ pɔkyɩɩ be wɔ kɛnɩ mɔɔ ɛpɛ kɛɛ enyia a? Bɔ nwʋmɔ mpayɩ kile Gyehova. Yɛ nwʋmɔ ɛbɩbɛlɛnu, na bizia asafʋ nu ebani be ma ɩmá adwɩnɩhilelɛ wʋ wɔ mɔɔ ɛkɛyɛ na wʋahʋla wʋala subanɩ eyimmɔ ali bʋwɔ.

18. Mɩnla yɛ bɛhyɛɛ asafʋ nu azʋ̃mɩvʋlɔ munwala ɛzɩzɩbɛ kɛɛ bɛyɛ a?

18 Bɛmá ye munwala mɔɔ bɛzabɛ mɔɔ bɔsʋ̃mɩ kɛɛ asafʋ nu mbanimbani daada sʋ̃ kɩnla nwʋmɔ nɩ yɛwɔ́ mmɔdɩnɩ kɛɛ yekenyia subanɩ azʋlɔtʋ mɔɔ yɛhã nwʋmɔ odwokɔ wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ. (Fɩl. 3:16) Asʋ̃ ɛdɩ asafʋ nu sʋ̃mɩvʋlɔ a? Bɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɛkɛvata kɛɛ asafʋ nu ebani! Siã Gyehova kɛɛ ɩdɩdɩ́ wʋ ma ɔhɔ zʋlɔ ɔzʋ̃mɩ yɩ na ɔwʋwá asafʋ yɩ. (Ayɩ. 64:8) Gyehova keyila mmɔdɩnɩ mɔɔ ɔbɔɔ kɛɛ ɛkɛvata kɛɛ asafʋ nu ebani yi nɩ zʋ.

NDWOMI 101 Yɛfa Ɔkʋ̃yɛlɛ Yɛbɔ Nu Yɛyɛ Egyima