Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Tɛla kɔ Ndwokɔ mɔɔ bɛhyɩhyɛ

DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 39

Mfasʋ Wɔ Odwolɛ Zʋ

Mfasʋ Wɔ Odwolɛ Zʋ

“Íni kɛɛ Niibenyia yɩ sʋ̃mɩvʋlɔ bela idi mbevile. Mfomi ɩwɔ kɛɛ ɩyɛ baaba ɩma abiyela.”—2 TIM. 2:24.

NDWOMI 120 Sumazuma Kezimɔ Kɩlayɩsɩ Itwe Nɩ

MƆƆ YƐBAZUMA a

1. Mɩnla yɛ bɔkɔhʋla bekeɣizia yɛ wɔ egyima anzɛnyɩɩ sukuulu nu a?

 SƐ WƲ ɔhɔnwʋ sukuulunii anzɛnyɩɩ egyimayɛlɛnii be bizia wʋ dedi nwʋ odwokɔ wʋ a, ɩyɛ a kɛ ɛtɩ nɣanlɩ se a? Asʋ̃ ɩyɛ a bɔlɔ kã wʋ a? Ɩyɛ a, bɔlɔ kã ye nu sʋ̃maa. Naasʋ̃ ndwokɔɣizialɛ mɔɔ ɩdɩ zɔ nɩ, ɩma yɛnwʋ enii kʋ̃ nɩ yɩ adwɩnɩ anzɛnyɩɩ mɔɔ ide idi, na ɩma ɩyɛ mɛlɛkɛ kɛɛ yekeli yi dasɩlɛ. Naasʋ̃ ɩyɛ a, abiye kɔhʋla keɣizia odwokɔ be yɛ iluwakɛɛ bɛ nɩɩ yɛ ɩáyɛ adwɩnɩ anzɛnyɩɩ ɩpɛ kɛɛ ɩ nɩɩ yɛ sũ pɩla. Naasʋ̃ íni kɛɛ eyi ɩyɛ yɛ nnwʋánlɩ. Iluwakɛɛ bɛdɩdɩ awohwi ndwokɔ sʋ̃maa mɔɔ mmenii hã valɩ yɛ nwʋ nɩ. (Egy. 28:22) Akʋ̃ sʋ̃, yɛda “awielɩyɛ mmɩlɩ yi nu”, meti yɛ nɩɩ “mmenii mɔɔ bɛáhʋla bɛ nɩɩ bɛ yɛ nhyɩhyɛlɩyɛ” na ‘bɔ nwʋ yɛ ɛyɛlɛ yɛ yɛda’ a.—2 Tim. 3:​1, 3, NWT.

2. Mɩnla ti mɔɔ yɛpɛ kɛɛ yɛda odwolɛ ali a?

2 Ebiye a, ekeɣizia wʋ nwʋ kɛɛ, ‘Kɛ ɩkɛyɛ na mɩahʋla mɩala abʋtalɩ ali mmɩlɩ mɔ abiye pɛ kɛɛ ɩ nɩɩ mɩ sũ pɩla wɔ mɔɔ mide midi wɔ Bayɩbʋlʋ nu nɩ nwʋ a?’ Odwolɛ kɔhʋla kɔwʋwa wʋ. Enii mɔɔ itwe nɩ ɩkʋla ɩhyɛ yɩ nwʋ zʋ, mmɩlɩ mɔ abiye ɩyɛɛ ma ɩkɛva ɛya anzɛnyɩɩ ɩánwʋ munwalɩyɛ mɔɔ ɩva ɩmá wɔ odwokɔ be nwʋ nɩ. (Ɛɣɛ. 16:32) Naasʋ̃ ebiye a ɛkɛhã kɛɛ, ɩhanlɛ mɛyɩ ɩáyɛ sɩ o, na ɩyɛlɛ yɩ. Kɛ ɩkɛyɛ na wʋanyia odwolɛ a? Kɛ ɩkɛyɛ na wʋala odwolɛ ali mmɩlɩ mɔ abiye ɩ nɩɩ wʋ sũ pɩla wɔ wʋ dedi nwʋ nɩ a? Sɛ ɛdɩ ɔwʋvʋlɔ a, kɛ ɩkɛyɛ na wʋawʋwa wu nnwuakula ma bɔzʋ̃ odwolɛ nu bɛahã be dedi nwʋ odwokɔ a? Bɛmá yehila.

KEZIMƆ YƐKƐLA ODWOLƐ ALI

3. Mɩnla ti mɔɔ yɛkɔhʋla yɛkɛhã kɛɛ sɛ abiye nwʋ itwe a, iáhile kɛɛ ɩyɛ mɛlɛkɛ mfomi ɩwɔ akɛnɣazɩzɩbɛ a? (2 Timoti 2:​24, 25)

3 Sɛ abiye da odwolɛ ali a, mɛyɩ iáhile kɛɛ ɩyɛ mɛlɛkɛ, mfomi ikile kɛɛ ɩwɔ akɛnɣazɩzɩbɛ. Ide akɛnɣazɩzɩbɛ na ama abiye ɩahʋla ɩava abʋtalɩ iagyina bʋwabɩlɛ mɔɔ numɔ yɛ sɩ munwa. Odwolɛ kɩnla “sunzuma nɩ yɩ mma” nɩ nwʋ. (Gal. 5:​22, 23) Giliki odwokɔpɔkɔ mɔɔ bekile yɩ tʋ kɛɛ “odwolɛ” nɩ, nɩ ɩyɛ a bɛfa bekile kezimɔ bɛma pɔnkɔ be mɔɔ yɩ anyɩ tʋ yɛ ɛhyɩmɛ ɩyɛ dinyii nɩ. Ɩwɔ numɔ kɛɛ sikalɛyɩ pɔnkɔ yɩ ɩáyɛ gidigidi dɩyɛ, naasʋ̃ yɩ nwʋ lanwʋ la yɛ sɩ. Kɛ mmenii nɩ, kɛ ɩkɛyɛ na yeanyia odwolɛ na mmɩlɩ ɔkʋ̃ yɩ nu la sʋ̃ yɛala akɛnɣazɩzɩbɛ ali a? Amɩyɛzayɛ yɛlɔ́kʋla yɛkɛva yɛ anwʋzɩzɩbɛ yɛkɛyɛ eyi. Ɩsɛ kɛɛ yɛbɔ mpayɩ yesiã Gyehova kɛɛ ɩvá yi sunzuma yɩ ɩwʋwa yɛ ma yɛla subanɩ kɩnlɩma eyi ali. Mmenii sʋ̃maa wɔ kɛnɩ mɔɔ bozuma kezimɔ bɛkɛla odwolɛ ali. Kɛ ndianwʋ nɩ, ye mmeliyema sʋ̃maa wɔ kɛnɩ mɔɔ bɔhʋla bɛlalɩ odwolɛ ali mmɩlɩ mɔ abiyemmɔ wɔlɩ mmɔdɩnɩ kɛɛ bɛ nɩɩ bɛ kozũ pɩla nɩ, na eyi ɩwʋwa ma mmenii mvʋlɔ sʋ̃ benyia Gyehova Dasɩvʋlɔmaa bɔ nwʋ adwɩnɩba. (Kɩnga 2 Timoti 2:​24, 25.) Mɩnla mfasʋ yɛ yɛkɔhʋla yekenyia wɔ odwolɛ mɔɔ yɛkɛla yɩ ali nɩ zʋ a?

4. Kezimɔ Ayɩzɩkɩ ɩlalɩ odwolɛ ali nɩ, mɩnla yɛ yɛkɔhʋla yekozuma wɔ nu a?

4 Ndwokɔ sʋ̃maa wɔ Bayɩbʋlʋ yi nu mɔɔ ɩma yɛnwʋ kezimɔ odwolɛ nwʋ hyinyia. Kɛ ndianwʋ nɩ, mmɩlɩ mɔ Ayɩzɩkɩ ɩhɔ ɩwʋwalɩ Fɩlɩsɩtiyiamaa bo twonwa Giila zʋ nɩ, yɩ apaa yi nu maa mɔɔ bɛ anyɩ bʋlʋ yɩ nɩ bezili bula mɔɔ yɩ papa yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ boduli nɩ. Ankɩ Ayɩzɩkɩ ɩkɔhʋla ɩ nɩɩ bɛ kɔhwɩ̃ naasʋ̃ ɩáyɛ zɔ, mfomi iduli ɩhɔlɩ dɩka fʋlɔ ɩhɔ iduli bula wɔ ɛkɛnɩ. (Gyn. 26:​12-18) Naasʋ̃ Fɩlɩsɩtiyiamaa nɩ hanlɩ kɛɛ ɔzɔ bula yɩ sʋ̃ ɩdɩ bɛ dɩyɛ. Eyimmɔ munwala nu nɩ, Ayɩzɩkɩ yɛlɩ yɩ dɩyɛ wɔ azʋ̃nudwolɩyɛ nu. (Gyn. 26:​19-25) Mɩnla yɛ ɩwʋwalɩ yɩ ma ɩlalɩ odwolɛ ali ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ mmenii mvʋlɔ wɔlɩ mmɔdɩnɩ kɛɛ bokovũ yɩ ahʋnlɩnɩ nɩ a? Pɩlazunɛ bela íni nwʋmɔ kɛɛ, ihilalɩ kezimɔ yɩ papa Abilehamɩ ɩbɩbɛlɩ azʋ̃nudwolɩyɛ nɩɩ kezimɔ yɩ maamɩ Sɛla sʋ̃ ‘itwe na ɩkã yɩ nwʋ azɩ’ nɩ.—1 Pit. 3:​4-6; Gyn. 21:​22-34.

5. Mɩnla ndianwʋ yɛ ɩma yɛnwʋ kɛɛ Kilisinyiamaa awʋvʋlɔ bɔkɔhʋla bekehilehile bo nnwuakula ma bɔkɔnwʋ kɛɛ mfasʋ wɔ odwolɛ zʋ a?

5 Kilisinyiamaa awʋvʋlɔ, benyiá anwʋlazʋ kɛɛ sa bɔkʋla bekilehile bo nnwuakula ma bɔnwʋ mfasʋ mɔɔ ɩwɔ odwolɛ zʋ. Bɛmá yehila Maxence mɔɔ inyia alʋbɔ 17 yɩ ndianwʋ yɩ. Nɩ ɩsɛ kɛɛ inyia odwolɛ na ama ɩahʋla iagyina bɛzabɛ mɔɔ bɛyɛ bɛ dɩyɛ wɔ ɛya zʋ bekile yi wɔ sukuulu nɩɩ dasɩlɛlilɛ nu nɩ munwa. Yɩ awʋvʋlɔ wʋwalɩ yɩ ma ɩnwʋnlɩ kezimɔ ɩkɛla odwolɛ ali. Yɩ awʋvʋlɔ hanlɩ kɛɛ, “Sikalɛyɩ Maxence ɩɣa ɩnwʋ kɛɛ ɩyɛ mɛlɛkɛ kɛɛ yɛkɛyɛ yɛ dɩyɛ wɔ ɛya zʋ mmɩlɩ mɔ abiye ifũũ yɛ ahʋnlɩnɩ nɩ. Naasʋ̃ abiye mɔɔ ɩwɔ akɛnɣazɩzɩbɛ nɩ, ɩhyɛ yɩ nwʋ zʋ.” Anyɩnlɩlelɛ odwokɔ yɛ lɛ kɛɛ, sikalɛyɩ Maxence ɩɣa ɩnwʋ kɛɛ mfasʋ wɔ zʋlɔ paa kɛɛ ɩkɛla odwolɛ ali.

6. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ mpayɩwɔlɛ kɔhʋla kɔwʋwa yɛ ma yɛkɛla odwolɛ ali a?

6 Sɛ yeyiyia bʋwabɩlɛ azʋlɔtʋ be mɔɔ ɩkɔhʋla ɩkɛma yɛkɛva ɛya, dɩkɛɛ mmɩlɩ mɔ abiye ɩkãã Nyamɩnlɩ anzɛnyɩɩ Bayɩbʋlʋ yɩ nwʋ odwokɔ tanɩ a, mɩnla yɛ yɛkɔhʋla yɛkɛyɛ a? Ɩsɛ kɛɛ yɛbɔ mpayɩ yesiã Gyehova yi sunzuma nɩɩ yɩ nɣɛlɛbɛ na ama yɛahʋla yɛayɛ yɛ dɩyɛ wɔ odwolɛ ɔhʋanɩ zʋ. Naasʋ̃ sɛ aɣinzi yi, yɛnwʋ kɛɛ kezimɔ yɛyɛlɩ yɛ dɩyɛ nɩ ɩákɔ bʋwɔ sʋ̃ ɛ? Sa yɛkʋla yɛbɔ mpayɩ yɛdwɩnɩndwɩnɩ odwokɔ yɩ nwʋ dɔkʋ̃ na yɛanwʋ ɔhʋanɩba mɔɔ yekoluwa zʋ yɛkɛyɛ yɛ dɩyɛ mmɩlɩ fʋlɔ. Sɛ yɛyɛ zɔ a, Gyehova kɛva yi sunzuma yɩ kɔwʋwa yɛ na yɛahʋla yɛahyɛ yɛ nwʋ zʋ na yɛala odwolɛ ali.

7. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ sɛ yɛtwɩ̃ ɛhɛlɛlɛ ndwokɔ be yekua ye ti nu a, ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛkɛhyɛ yɛ nwʋ zʋ wɔ ye munwa ndwokɔ nɩɩ yɛ nyɛlɩyɛ nwʋ a? (Ɛɣɛlɛwulɛ 15:​1, 18)

7 Ɛhɛlɛlɛ ndwokɔ sʋ̃maa wɔ kɛnɩ mɔɔ sa ɩkʋla ɩbʋwa yɛ ma yɛtɩndɛ wɔ abʋtalɩ ɔhʋanɩ zʋ mmɩlɩ mɔ abiye ɩmaa yɛkɛva ɛya nɩ. Nyamɩnlɩ yi sunzuma kɔhʋla kɔwʋwa yɛ ma yɛkɛhakɛ ɔzɔ ɛhɛlɛlɛ ndwokɔ yɩ. (Dwɔ. 14:26) Kɛ ndianwʋ nɩ, egyinalɛzʋ-ndwokɔ azʋlɔtʋ mɔɔ ɩwɔ Ɛɣɛlɛwulɛ buuku yi nu nɩ kɔhʋla kɔwʋwa yɛ ma yɛkɛla odwolɛ ali. (Kɩnga Ɛɣɛlɛwulɛ 15:​1, 18.) Akʋ̃ sʋ̃, ɩbʋwa yɛ ma yɛnwʋ sianti mɔɔ ihyinyia kɛɛ yɛda abʋtalɩ ali wɔ bʋwabɩlɛ mɔɔ ɩyɛ sɩ nu.—Ɛɣɛ. 10:19; 17:27; 21:23; 25:15.

KEZIMƆ DƖYƐNUNWƲNLƐ BƲWA YƐ MA YƐDA ODWOLƐ ALI

8. Mɩnla ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yesunzu sianti mɔɔ abiye bizia odwokɔ be yɛ nɩ nwʋ a?

8 Dɩyɛnunwʋnlɛ sʋ̃ kɔhʋla kɔwʋwa yɛ. (Ɛɣɛ. 19:11) Abiye mɔɔ ɩwɔ dɩyɛnunwʋnlɛ nɩ ɩkʋla ɩhyɛ yɩ nwʋ zʋ mmɩlɩ mɔ bɛkãã yi dedi nwʋ odwokɔ tanɩ nɩ. Enii yɩ ahʋnlɩnɩ nu nzunzunlɩyɛ ɩdɩ kɛɛ nzulo mɔɔ numɔ dɔ, meti sɛ abiye bizia odwokɔ be yɛ a, ansaana yɛkɛyɩ yi munwa nɩ ɩsɛ kɛɛ yɛtɩ yɩ tʋ kɛɛ yézi sianti mɔɔ ɩma bebiziaa ɔzɔ odwokɔ yɩ.—Ɛɣɛ. 16:23.

9. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gidiyɔnʋ lalɩ dɩyɛnunwʋnlɛ nɩɩ odwolɛ ali mmɩlɩ mɔ ɩ nɩɩ Efilemi mmenyia yɩ bedii nɩ a?

9 Bɛmá yehila kezimɔ Gidiyɔnʋ ɩ nɩɩ Efilemi mmenyia yɩ lili nɩ. Beɣizialɩ yɩ wɔ ɛya zʋ kɛɛ, mɩnla ti mɔɔ ɩ nɩɩ Midiyianɩmaa bɔkɔhʋ̃ nɩ, ɩáfʋlɔ bɛ yɩ a. Ekila a, ahantanɩ ti mɔɔ bɛhanlɩ zɔ yɩ a? Mɔɔ ɩdɩ bela nɩ, Gidiyɔnʋ wɔlɩ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɩkɛdɩ kezimɔ bɛtɩ nɣanlɩ nɩ tʋ na ɩzʋ̃ odwolɛ nu ɩmanlɩ munwalɩyɛ bɛ. Mɩnla yɛ ɩzʋ̃ numɔ ɩɣalɩ a? Bayɩbʋlʋ yɩ kã kɛɛ, mmɩlɩ mɔ ɩdɩndɛlɩ wɔ ɔzɔ ɔhʋanɩ yɩ zʋ nɩ, “bɛ ɛya nɩ hanlɩ azɩ.”—Ndɛ. 8:​1-3.

10. Mɩnla yɛ ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛkɔnwʋ kezimɔ ɩsɛ kɛɛ yebuwa bɛzabɛ mɔɔ bebizia ye dedi nwʋ odwokɔ yɛ nɩ a? (1 Pita 3:15)

10 Ebiye a, wʋ ɔhɔnwʋ egyimayɛlɛnii anzɛnyɩɩ sukuulunii be kɔhʋla keɣizia wʋ sianti mɔɔ ɛfa Bayɩbʋlʋ nu mmɛla ɔbɔ wʋ ɛbɩla nɩ. Ɩyɛ a yɛbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ yekehilehile ye dedi nu yekehile bɛ, naasʋ̃ yɛyɛ zɔ wɔ annidi ɔhʋanɩ zʋ. (Kɩnga 1 Pita 3:15.) Meti, kɛ ankɩ okowu odwokɔɣizialɛ yɩ kɛɛ ɩlɛ ɩtɩndɛɛ ikediyia wʋ nɩ, sunzu kezimɔ ekegyina zʋlɔ ɔkɔnwʋ mɔɔ ihyinyia yɩ na wʋahʋla wʋawʋwa yɩ nɩ nwʋ. Ɩávalɩ nwʋmɔ sianti mɔɔ abiye ibiziaa odwokɔ yɛ nɩ, yɛbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ yɛkɛyɩ yi munwa wɔ odwolɛ ɔhʋanɩ zʋ. Ebiye a, ye munwalɩyɛ yɩ ɩkɛma ikezia ikozunzu adwɩnɩ mɔɔ ɩlɛ yɩ wɔ yɛ nwʋ nɩ nwʋ ebiyekʋ̃. Sɛ ɩátɩndɛ wɔ annidi nu anzɛnyɩɩ ɩyɛ kɛɛ mɔɔ idii yɛ nwʋ nwɔwɩ po a, yɛ bʋtayɩ yɛ lɛ kɛɛ yɛzʋ̃ abʋtalɩ nu yɛkɛma munwalɩyɛ yɩ.—Wul. 12:17.

Sɛ yedi bɔmʋnlɩ yesunzu sianti mɔɔ bɔdʋ salɛ bɔvʋlɔ yɛ kɛɛ yɛhɔ awʋbɔɣilelilɛ be tʋ nɩ nwʋ a, ɩkɛma yɛkɔnwʋ munwalɩyɛ mɔɔ ɩfata mɔɔ yɛkɛva yɛkɛma (Kila nkyɩkyɛmi 11-12)

11-12. (a) Mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yesunzu nwʋmɔ ansaana yɛayɩ odwokɔɣizialɛ be mɔɔ ɩyɛ sɩ nɩ munwa a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.) (b) Ma ndianwʋ fa kile kezimɔ abiye yɩ odwokɔɣizialɛ ɩkɔhʋla ikowuko nkɔmmɔwɔlɛ nwʋ ɔhʋanɩ.

11 Kɛ ndianwʋ nɩ, sɛ wʋ ɔhɔnwʋ egyimayɛlɛnii be bizia sianti mɔɔ wʋáli awʋbɔɣile a, sunzu nwʋmɔ kila kɛɛ: Asʋ̃ ɩpɛ kɛɛ ɩnwʋ kɛɛ yede yɛ anyɩ a? Anzɛnyɩɩ isunzu kɛɛ iluwakɛɛ yɛáli ti, yɛkɛzɩkɛ anyɩnlɩlelɛ mɔɔ ɩwɔ egyima nu ɛkɛnɩ a? Sɛ yɛma ɩnwʋ kɛɛ yɛ anyɩ sɔ kezimɔ ɩdwɩnɩ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ egyimayɛlɛmaa nwʋ, na amɩyɛ sʋ̃ yɛpɛ kɛɛ yɛ anyɩ de wɔ egyima yɩ nu a, ɩkɛma yɩ ahʋnlɩnɩ kɔdɔ yi kunlu. Ebiye a, eyi kowuko ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ ma yɛ nɩɩ yɩ kɔwɔ mɔɔ Bayɩbʋlʋ kã falɩ awʋbɔɣilelilɛ nwʋ nɩ nwʋ nkɔmmɔ.

12 Sɛ abiye bizia yɛ ndwokɔ mvʋlɔ mɔɔ ɩyɛ sɩ a, sa yɛkʋla yɛyɛ ɔzɔ la. Ebiye a, ye sukuulunii be kɛhã kɛɛ, ɩsɛ kɛɛ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa bede mmenyia nɩɩ mmenyia, nɩɩ mmaalɛ nɩɩ mmaalɛ mɔɔ bɛ nɩɩ bɔ nwʋ da nɩ betiã numɔ. Asʋ̃ ɩkãã zɔ iluwakɛɛ ɩádɩ mɔɔ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa bɛkã bɛfalɩ nwʋmɔ nɩ tʋ a? Anzɛnyɩɩ yɩ ɔhɔnwʋ anzɛnyɩɩ yɩ busunwanii be bɔ ɔzɔ ɛbɩla yɩ be a? Asʋ̃ isunzu kɛɛ yɛtanɩ bɛzabɛ mɔɔ bɔbɔ ɔzɔ ɛbɩla nɩ a? Ebiye a, ikehyinyia kɛɛ yɛkã yɩ ahʋnlɩnɩ yetiã yi kunlu na yɛma ɩnwʋ kɛɛ yɛdwɩnɩ mmenii munwala nwʋ, na yede yetiã numɔ kɛɛ abiyela wɔ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ kɛɛ isizi abɔkɔ mɔɔ ɩpɛ yɩ. b (1 Pit. 2:17) Akʋ̃, sa yɛkʋla yɛtwɩ̃ yɩ adwɩnɩ yesiye mɔɔ Bayɩbʋlʋ ɩkã nɩ zʋ na yɛama ɩanwʋ kezimɔ sɛ yɛfa yɛyɛ egyima a, yenyia ɔzʋlɔ mfasʋ nɩ.

13. Sɛ abiye kã kɛɛ ntɩyasɩ íni numɔ kɛɛ yekele Nyamɩnlɩ yekeli a, kɛ ɩkɛyɛ na wʋawʋwa yɩ a?

13 Sɛ abiye ɩ nɩɩ yɛ ɩáyɛ adwɩnɩ kʋlaa wɔ odwokɔ be mɔɔ yɛkãã nɩ nwʋ a, íni kɛɛ yenyia adwɩnɩ ndɛndɛ kɛɛ yezi mɔɔ ide idi. (Tay. 3:2) Kɛ ndianwʋ nɩ, sɛ wu sukuulunii be kã kɛɛ ntɩyasɩ íni numɔ kɛɛ ede Nyamɩnlɩ di a, mɩnla yɛ ɛkɛyɛ a? Asʋ̃ ɩsɛ kɛɛ ɛkã kɛɛ ide ɛlanɩlanɩlɛ idi na izi nwʋmɔ ndwokɔ sʋ̃maa a? Ebiye a nɩ ndwokɔ mɔɔ ɩdɩdɩ nɩ, yɛ yɩzayɩ sʋ̃ ɩkãã ebiye a. Kɛ ankɩ ɛ nɩɩ yɩ kɔhwɩ̃ nɩ, kã odwokɔ be mɔɔ ɩkɛma ikozunzu nninyeni nwʋ ɩkɔhɔ aɣinzi. Ebiye a, sa ɔkʋla ɔtwɩ̃ yɩ adwɩnɩ esiye ndwokɔ mɔɔ ɩfalɩ dɩyɛwɔlɛ nwʋ mɔɔ ɩwɔ jw.org zʋ nɩ. Sa ɩkʋla ɩba yɩ kɛɛ aɣinzi yi, ɩ nɩɩ wʋ kozunzu odwokɔ anzɛnyɩɩ vidiyo be mɔɔ ɩnwʋnlɩ wɔ kɛnɩ nɩ nwʋ. Nyɛ, sɛ ɛda annidi ali a, ɩkɔhʋla ɩkɔwʋwa yɩ ma ɩkɛbɛ yɩ kɛɛ ikozuma sʋ̃maa ɩkɛvalɩ Bayɩbʋlʋ yɩ nwʋ.

14. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Niall ɩvalɩ yɛ wɛbsayɩtɩ yɩ ilili egyima ɩva ɩwʋwalɩ yi sukuulunii be ma ɩnwʋnlɩ kɛɛ ndwokɔ mɔɔ bɛkã bɛfalɩ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa nwʋ nɩ ɩ́dɩ nɔhʋanlɛ a?

14 Abɩlantɩyɛ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Niall nɩ, ɩvalɩ yɛ wɛbsayɩtɩ yɩ ɩwʋwalɩ mmenii ma bɔnwʋnlɩ kɛɛ awohwi ndwokɔ mɔɔ mmenii kã falɩ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa nwʋ nɩ ɩ́dɩ nɔhʋanlɛ. Ɩhanlɩ kɛɛ, “Nɩ mu sukuulunii be ɩta ɩkã ikile mɩ kɛɛ miále sayɩnsɩ midi iluwakɛɛ mɩva mʋnwʋ midiã Bayɩbʋlʋ mɔɔ ɩdɩ ‘ndwondwo’ la nkʋ̃ nɩ zʋ.” Mmɩlɩ mɔ Niall yɩ sukuulunii nɩ ɩáma ɔhʋanɩ ma ikilehile yi dedi nu nɩ, ɩhwɩnlɩ yɩ adwɩnɩ iziyeli jw.org ɔfʋã mɔɔ ise “Sayɩnsɩ Nɩɩ Bayɩbʋlʋ” nɩ zʋ. Aɣinzi yi, Niall ɣa nwʋnlɩ kɛɛ ɩdɩ kɛɛ sukuulunii yi ɩhɔ ɩɣɩnganlɩ wɛbsayɩtɩ yɩ zʋ ndwokɔ yɩ, na nɩ ɩwɔ ɛpɛ kɛɛ ɩkɛma bɔkɔwɔ dɩka mɔɔ nnwʋanlɩ zʋ̃ nɩ nwʋ nkɔmmɔ. Ebiye a, wʋzawʋ sʋ̃ sa ɔkʋla ɛyɛ zɔ la.

BEZIYEZIYÉ BƆ NWƲ KƐƐ ABUSUNWA

15. Kɛ ɩkɛyɛ na awʋvʋlɔ bɛawʋwa bo nnwuakula ma bɔzʋ̃ odwolɛ nu bɛayɩ ndwokɔ mɔɔ bo sukuulumaa bizia bɛ falɩ be dedi nwʋ nɩ yi munwa a?

15 Awʋvʋlɔ kɔhʋla kehilehile bo nnwuakula ma bɔkɔnwʋ kezimɔ bɔzʋ̃ odwolɛ nu bɛkɛma munwalɩyɛ mmɩlɩ mɔ beɣizia be dedi nwʋ odwokɔ bɛ nɩ. (Gye. 3:13) Awʋvʋlɔ be bɛ nɩɩ bo nnwuakula bʋbɔ ndwokɔ zʋ wɔ bɛ abusunwa ɔzʋ̃mɩnlɛ tʋ. Bosunzu ndwokɔ mɔɔ bɔkɔhʋla bekeɣizia bɛ wɔ sukuulu nu nɩ nwʋ, na bɛyɛ nwʋmɔ yɛkile bɛfa bekile bo nnwuakula yɩ kezimɔ bɔzʋ̃ odwolɛ nu bɛkɛyɩ yi munwa.—Kila alɩka mɔɔ ise “ Sɛ Bɔbʋbɔ Ndwokɔ Zʋ Kɛɛ Abusunwa a, Ɩkʋla Ɩbʋwa.”

16-17. Sɛ bɔbʋbɔ ndwokɔ zʋ a, kɛ ɩkɔwʋwa nnwuakula ikeze a?

16 Sɛ awʋvʋlɔ bɛ nɩɩ bo nnwuakula bʋbɔ ndwokɔ zʋ a, sa ɩkʋla ɩbʋwa bɛ ma benyia anwʋlazʋ wɔ mɔɔ bede bedi nɩ nu ama bɛahʋla bɛahilehile nu bɛahile mvʋlɔ. Sɛ ɔkɔ jw.org zʋ a, ɔkɔnwʋ “Ndwokɔ Mɔɔ Mmɩlantɩyɛ Nɩɩ Nɣɛdɛkɛ Bebizia” nɩɩ worksheets mɔɔ nnwuakula kɔhʋla kɛhɛlɛ kezimɔ bekeli bʋwabɩlɛ be nwʋ egyima wɔ zʋlɔ nɩ wɔ ɛkɛnɩ. Bɛyɛ ɔfʋã eyi na ɩawʋwa nnwuakula ma bɛahyɛ be dedi nu ɛzɩzɩbɛ, na bɛanwʋ kezimɔ bɛkɛva bɛzabɛ bo ndwokɔ bɛkɛyɩ odwokɔɣizialɛ be munwa. Sɛ yesunzu eyi nwʋ kɛɛ abusunwa a, sa ye munwala yɛkʋla yesuma kezimɔ yekehilehile ye dedi nu wɔ odwolɛ nɩɩ annidi ɔhʋanɩ zʋ.

17 Abɩlantɩyɛ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Matthew hilehileli numɔ kɛɛ, ndwokɔ mɔɔ bɔbʋbɔ zʋlɔ nɩ ɩwʋwalɩ yɩ paa. Sɛ ɩ nɩɩ yɩ awʋvʋlɔ bɛyɛɛ abusunwa ɔzʋ̃mɩnlɛ a, bɛyɛ ɛbɩbɛlɛnu wɔ ndwokɔ mɔɔ bɔkɔhʋla bekeɣizia yɩ wɔ yɩ kɩlasɩ nɩ nwʋ. Matthew hanlɩ kɛɛ: “Yɛdwɩnɩndwɩnɩ odwokɔɣizialɛ mɔɔ bɔkɔhʋla bekeɣizia nɩ nwʋ, na yekyina ɛbɩbɛlɛnu mɔɔ yɛyɛ nɩ zʋ yekila kezimɔ mʋkɔhʋla mɩkɛyɩ yi munwa. Sɛ mɩba mɩtɩ sianti mɔɔ mide debe midi nɩ tʋ a, ɩma minyia anwʋlazʋ na ɩma ɩyɛ mɛlɛkɛ kɛɛ mɩ nɩɩ mvʋlɔ keli wɔ odwolɛ nu.”

18. Mɩnla mfasʋ yɛ ɩwɔ Kolosiyiamaa 4:6 zʋ a?

18 Nɔhʋanlɛ, sɛ yekilehile ndwokɔ nu ma numɔ da kɛnɩ kɛɛ mɩnla la po a, kɛ abiyela yɛ ikele ikediã nu a. Naasʋ̃, sɛ yɛyɛ zɔ wɔ anyɩnlɩdɩlɛ nɩɩ odwolɛ ɔhʋanɩ zʋ a, ɩkɔhʋla ɩkɔwʋwa. (Kɩnga Kolosiyiamaa 4:6.) Sɛ yekilehilee ye dedi nu yekehile abiye a, ɩdɩ kɛɛ mɔɔ yɛtʋdʋʋ bɔɔlʋ. Sa yɛkʋla yɛtʋ yɩ bɔkɔɔ anzɛnyɩɩ yɛtʋ yɩ ɛzɩzɩbɛ ɛzɩzɩbɛ. Sɛ yɛtʋ yɩ bɔkɔɔ a, ebiye a enii mɔɔ yɛ nɩɩ yɩ yedii ɛɣɛlɛ nɩ, sa ɩkʋla ɩkyɩ bɔɔlʋ yɩ na yɛadʋwa zʋlɔ yɛali ɛɣɛlɛ yɩ. Ɔzɔ la sʋ̃ yɛ sɛ yekilehile ye dedi nu wɔ anyɩnlɩdɩlɛ nɩɩ odwolɛ ɔhʋanɩ zʋ a, ebiye a mmenii kediye na ama nkɔmmɔwɔlɛ nɩ ɩadʋwa zʋlɔ. Naasʋ̃ sɛ abiye hyɛda kɛɛ ɩpɛ kɛɛ ɩ nɩɩ yɛ sũ pɩla anzɛnyɩɩ idi yɛ nwʋ nwɔwɩ a, iáhyinyia kɛɛ yɛkɔdʋwa nkɔmmɔwɔlɛ yɩ zʋ. (Ɛɣɛ. 26:4) Naasʋ̃ eyi ɩáda isi. Mbɔmɩ sʋ̃maa nɩ, mmenii sʋ̃maa nɩ la betiye.

19. Mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ ɩkã yɛ ma yɛda odwolɛ ali mmɩlɩ mɔ yekilehilee ye dedi nu nɩ a?

19 Yɛnwʋ yɩ petee kɛɛ, sɛ yɛda odwolɛ ali a mfasʋ sʋ̃maa wɔ zʋlɔ. Bɔ mpayɩ siã Gyehova ma ɩmá anwʋzɩzɩbɛ mɔɔ ehyinyia na wʋahɔ zʋlɔ wʋala odwolɛ ali mmɩlɩ mɔ abiye iɣizia odwokɔ be mɔɔ ɩkɔhʋla ɩkɛma bokozũ pɩla anzɛnyɩɩ ɛkɛva ɛya nɩ. Kakɛ kɛɛ, sɛ ɛda odwolɛ ali na sɛ bɛ adwɩnɩ iáyiyia po a, ɩlɔ́kɔ ɩkɛva pɩlazunɛ ɩkɛɣa. Na ɩkɛma bɛzabɛ mɔɔ betiye wʋ nɩ, bɛkɛzɩnza adwɩnɩ mɔɔ bɛlɛ yɩ wɔ yɛ nwʋ nɩɩ Bayɩbʋlʋ nu nɔhʋanlɛ yɩ nwʋ nɩ. ‘Siyeziye wʋ nwʋ eɣile bela kɛɛ ekehilehile wu dedi nu,’ na yɛ zɔ wɔ odwolɛ nɩɩ annidi ɔhʋanɩ zʋ. (1 Pit. 3:15) Amba, mfasʋ sʋ̃maa wɔ odwolɛ zʋ!

NDWOMI 88 Ma Mʋnwʋ Wʋ Ahʋanɩ

a Dɩyɛzumanlɛ eyi ɩkɛma yɛkɔnwʋ kezimɔ yɛzʋ̃ odwolɛ nu yɛkɛdɩndɛ mmɩlɩ mɔ abiye iɣizia ye dedi nwʋ odwokɔ yɛ nɩ.

b Sɛ ɛpɛɛ ndwokɔ mɔɔ ɩkɔwʋwa wʋ a, kila odwokɔ mɔɔ ise “Mɩnla Yɛ Bayɩbʋlʋ Yɩ Kã Falɩ Mmenyia nɩɩ Mmenyia Nɩɩ Mmalɛ Nɩɩ Mmaalɛ Mɔɔ Bɛ Nɩɩ Bɔ Nwʋ Da Nɩ Nwʋ a?” mɔɔ ɩwɔ 2016 Awake! No. 4 yi nu.

c Adwɩnɩhilelɛ sʋ̃maa mɔɔ ɩkɔwʋwa wʋ wɔ ndwokɔ mɔɔ ɩba ɩtʋwadʋwa zʋ wɔ jw.org ɔfʋã mɔɔ ise “Ndwokɔ Mɔɔ Mmɩlantɩyɛ Nɩɩ Nɣɛdɛkɛ Bebizia” nɩɩ “Ndwokɔ Mɔɔ Bɛta Bebizia Bɛfalɩ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa Bɔ Nwʋ” ɔfʋã kɛnɩ.