Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Tɛla kɔ Ndwokɔ mɔɔ bɛhyɩhyɛ

DƖYƐZUMALƐ ODWOKƆ 19

Kɛ Yɛkɛyɛ Na Yɛahyɛ Ye Dedi Ɛzɩzɩbɛ Wɔ Gyehova Yɩ Anʋhʋba Mɔɔ Ɩfalɩ Oyuwadɩ Fʋlɔ Yɩ Nwʋ a?

Kɛ Yɛkɛyɛ Na Yɛahyɛ Ye Dedi Ɛzɩzɩbɛ Wɔ Gyehova Yɩ Anʋhʋba Mɔɔ Ɩfalɩ Oyuwadɩ Fʋlɔ Yɩ Nwʋ a?

“Sɛ [Gyehova] kã debe a, asʋ̃ ɩlɛ́yɛ a?”—NƆ. 23:19.

NDWOMI 142 Bɛmá Yɛzɔ Yɛ Anyɩnlɩlazʋ Yɩ Nu Ɛzɩzɩbɛ

MƆƆ YƐBAZUMA a

1-2. Mmɩlɩ mɔ yɛdɩkɛɛ oyuwadɩ fʋlɔ yɩ nɩ, mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ a?

 ANƲHƲBA mɔɔ Gyehova wɔ kɛɛ ɩkɛyɩ oyuwadɩ tanɩ eyi kɛ na yɛava oyuwadɩ mɔɔ ɛdɩnɣɛlɛ wɔ numɔ yeaziye yɩ agyia nu nɩ, yɛ anyɩ sɔ paa. (2 Pit. 3:13)Ɩwɔ numɔ kɛɛ yézi mmɩlɩ pɔkyɩɩ mɔɔ oyuwadɩ fʋlɔ yɩ kɛɣa dɩyɛ, naasʋ̃ nninyeni mɔɔ isizii nnɛ nɩ di dasɩlɛ kɛɛ ɩlɛ́kyɛ kʋlaa na ɩaɣa.—Mt. 24:32-34, 36; Egy. 1:7.

2 Meti ɩávalɩ nwʋmɔ mmɩlɩ tɩndɩnlɩ mɔɔ yɛva yɛwʋwa nɔhʋanlɛ yɩ nu nɩ, ihyinyia kɛɛ ye munwala yɛhyɛ dedi mɔɔ yɛlɛ wɔ ɔzɔ anʋhʋba yɩ nu ɛzɩzɩbɛ. Mɩnla ti a? Iluwakɛɛ dedi mɔɔ ɩyɛ sɩ po nɩ, ɩkɔhʋla ɩkɛyɛ mɛlɛkɛ. Nɔhʋanlɛ nu nɩ, sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ hanlɩ dedi mɔɔ ɩyɛ mɛlɛkɛ nwʋ odwokɔ kɛɛ ɩdɩ “tanɩ mɔɔ ɩáhyɛ nɩ ɩyɩkyɩ yɛ.” (Hib. 12:1) Mɔɔ ɩkɛyɛ na ye dedi ɩáyɛlɩ mɛlɛkɛ nɩ, ihyinyia kɛɛ yɛkɔ zʋlɔ yɛdwɩnɩndwɩnɩ dasɩlɛ mɔɔ ikile kɛɛ ɩlɛ́kyɛ na oyuwadɩ fʋlɔ yɩ ɩaɣa nɩ nwʋ.—Hib. 11:1.

3. Mɩnla yɛ yekozunzu nwʋmɔ wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu a?

3 Wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, yekehila nninyeni asã mɔɔ yɛyɛ a ɩkɛhyɛ ye dedi ɛzɩzɩbɛ wɔ Gyehova yɩ anʋhʋba mɔɔ ɩfalɩ oyuwadɩ fʋlɔ yɩ nwʋ nɩ: (1) ɩsɛ kɛɛ yɛdwɩnɩndwɩnɩ elelɛdɩyɛ yɩ nwʋ, (2) ɩsɛ kɛɛ yɛdwɩnɩndwɩnɩ Gyehova yi tumi nwʋ nɩɩ (3) ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ nninyeni mɔɔ ɩkɔhwɩ̃ yɛ ikeɣike Gyehova. Akʋ̃ sʋ̃, yɛkɔdwɩnɩndwɩnɩ kezimɔ ndwokɔ mɔɔ Gyehova hanlɩ hileli Habakuki nɩ kɔhʋla kɛhyɛ ye dedi ɛzɩzɩbɛ nnɛ nɩ nwʋ. Naasʋ̃ bɛmá yeli bɔmʋnlɩ yezunzu ndwokɔzɩzɩbɛ azʋlɔtʋ be mɔɔ yɛkɔhʋla keyiyia nnɛ, mɔɔ mɛyɩ ti ihyinyia kɛɛ yɛhyɛ ye dedi ɛzɩzɩbɛ wɔ oyuwadɩ fʋlɔ nwʋ anʋhʋba yɩ nu nɩ nwʋ.

BƲWABƖLƐ AZƲLƆTƲ MƆƆ IHYINYIA DEDI MƆƆ NUMƆ YƐ SƖ

4. Mɩnla bʋwabɩlɛ azʋlɔtʋ yɛ ihyinyia dedi mɔɔ numɔ yɛ sɩ a?

4 Eɣile bela, yesizi abɔkɔ mɔɔ ihyinyia dedi mɔɔ numɔ yɛ sɩ. Kɛ ndianwʋ nɩ, yesizi abɔkɔ mɔɔ ɩfalɩ ɔhɔnwʋvalɛ, anyɩnlɩlelɛdɩyɛ, ɔnwʋmazumanlɛ, agyiahʋnlɩ, nnwuakula nɩɩ egyima nwʋ. Ɩsɛ kɛɛ yebizia yɛ nwʋ kɛɛ: ‘Asʋ̃ abɔkɔ mɔɔ misizi nɩ kile kɛɛ, mizi kɛɛ ɩlɛ́kyɛ na oyuwadɩ eyi iadua nu na Nyamɩnlɩ yi oyuwadɩ fʋlɔ nɩ ɩaɣa a? Anzɛnyɩɩ mɩyɛ mɩ dɩyɛ kɛɛ bɛzabɛ mɔɔ bosunzu kɛɛ bowu a, nɩ ɩzã yɩ a?’ (Mt. 6:19, 20; Lk. 12:16-21) Sɛ yɛhyɛ ye dedi nu ɛzɩzɩbɛ kɛɛ ɩlɛ́kyɛ na oyuwadɩ fʋlɔ yɩ ɩaɣa a, ɩkɔwʋwa yɛ ma yekezizi abɔkɔba.

5-6. Sɛ yeyiyiaa ndwokɔzɩzɩbɛ a, mɩnla ti mɔɔ yehyinyia dedi mɔɔ numɔ yɛ sɩ a? Ma nwʋmɔ ndianwʋ.

5 Ɩyɛ sʋ̃ a, yeyiyia ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yenyia dedi mɔɔ numɔ yɛ sɩ. Yɛkɔhʋla keyiyia odwodwudiyialɛ, adimakɛlɛ ɛyɛlɛ ɛyɛlɛ anzɛnyɩɩ debe fʋlɔ be mɔɔ ɩkɔhʋla ɩkɛma ye padi kogolɔ. Ahyɛasɩ mɛyɩ, sa yɛkʋla yɛtɩ nɣanlɩ kɛ yɛkɔhʋla keli ye ndwokɔzɩzɩbɛ yɩ zʋ. Naasʋ̃ sɛ ɩba yɩ kɛɛ odwokɔzɩzɩbɛ yɩ ɩkyɛɛ a, yekehyinyia dedi mɔɔ numɔ yɛ sɩ ama yɛahʋla yeagyina yi munwa na yɛahɔ zʋ yɛava anyɩnlɩlelɛ yɛazʋ̃mɩ Gyehova.—Wul. 12:12; 1 Pit. 1:6, 7.

6 Sɛ yeyiaa ndwokɔzɩzɩbɛ a, ebiye a yɛkɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ, Gyehova yɩ oyuwadɩ fʋlɔ yɩ ɩlɛ́ba kyɩ̃. Asʋ̃ eyi kile kɛɛ ye dedi yɛ mɛlɛkɛ a? Ɩ́dɩ zɔ ankasa. Mɔwʋ kila ndianwʋ eyi. Sɛ nzulo twu dapɛnɩ sʋ̃maa a, ekeze kɛɛ oyuwa iléfi kyĩ. Naasʋ̃ mɔɔ ɩdɩ bela nɩ, nzulo yi yiaki ma oyuwa fi. Ɔzɔ la sʋ̃ yɛ sɛ ye padi kolɔ paa a, yɛkɔhʋla kɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ oyuwadɩ fʋlɔ yɩ ɩlɛ́ba kyɩ̃. Naasʋ̃ sɛ ye dedi yɛ sɩ a, yenyia anwʋlazʋ paa kɛɛ Nyamɩnlɩ yɩ anʋhʋba azʋlɔtʋ kɛɣa numɔ. (Ndw. 94:3, 14, 15; Hib. 6:17-19) Ɔzɔ anwʋlazʋ nɩ kɔwʋwa yɛ ma yɛkɔhɔ zʋ yɛkɛva Gyehova ɔzʋ̃mɩnlɛ yekeli bɔmʋnlɩ wɔ yɛ ɛbɩlawɔlɛ nu.

7. Mɩnla subanɩ yɛ ɩsɛ kɛɛ yekila yɛ nwʋ bʋwɔ paa wɔ nwʋ a?

7 Bɛmá yehila dɩyɛ fʋlɔ nu sʋ̃ mɔɔ yehyinyia dedi mɔɔ numɔ yɛ sɩ. Mɛyɩ yɛ lɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ. Bɛzabɛ mɔɔ yɛkã odwokɔba yɩ yekile bɛ nɩ, bo nu sʋ̃maa tɩ nɣanlɩ kɛɛ “odwokɔba” mɔɔ ɩfalɩ Nyamɩnlɩ yɩ oyuwadɩ fʋlɔ yɩ nwʋ nɩ, ɩlɛ́ba numɔ kyɩ̃. (Mt. 24:14; Izi. 33:32) Ɩsɛ kɛɛ yekila bʋwɔ na yeányianlɩ bɛ adwɩnɩ yi be kɛɛ Nyamɩnlɩ yi anʋhʋba eyimmɔ ɩlɛ́ba numɔ. Mɔɔ ɩkɛyɛ na yeányianlɩ bɛ adwɩnɩ yɩ be nɩ, ɩsɛ kɛɛ yɛkɔ zʋlɔ yɛhyɛ ye dedi ɛzɩzɩbɛ. Bɛmá yezunzu ahʋanɩ asã mɔɔ yɛkɔhʋla yekoluwa zʋlɔ yɛkɛyɛ zɔ nwʋ.

DWƖNƖNDWƖNƖ ELELƐDƖYƐ YƖ NWƲ

8-9. Sɛ yɛdwɩnɩndwɩnɩ elelɛdɩyɛ yɩ nwʋ a, mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ ɩkɛhyɛ ye dedi ɛzɩzɩbɛ a?

8 Ɔhʋanɩ ɔkʋ̃ mɔɔ yɛkɔhʋla koluwa zʋlɔ kɛhyɛ ye dedi ɛzɩzɩbɛ yɛ lɛ kɛɛ yɛkɔdwɩnɩndwɩnɩ elelɛdɩyɛ yɩ nwʋ. Elelɛdɩyɛ nɩ ma yenyia anwʋlazʋ kɛɛ Nyamɩnlɩ yɩ anʋhʋba munwala kɛɣa nu. Sɛ yesi abʋtalɩ yɛdwɩnɩndwɩnɩ sianti mɔɔ Gyehova valɩ elelɛdɩyɛ nɩ ɩmanlɩ nɩɩ nninyeni mɔɔ ɩva ɩwɔ afɔlɩ nwʋ a, ɩkɛhyɛ ye dedi ɛzɩzɩbɛ kɛɛ Nyamɩnlɩ yɩ anʋhʋba mɔɔ ɩfalɩ nnwʋanlɩ mɔɔ íni awielɩyɛ wɔ oyuwadɩ fʋlɔ yɩ nu nɩ kɛɣa numɔ ɔhʋanɩ bela zʋ. Mɩnla ti mɔɔ yɛkʋla yɛkã zɔ a?

9 Mɩnla yɛ Gyehova va wɔlɩ afɔlɩ a? Gyehova zʋ̃manlɩ yɩ dɔɣalɛ mɔɔ ili bɔmʋnlɩ mɔɔ ibike yi paa nɩ ma bɔwʋlɩ yɩ wɔ azɩlɛ zʋ kɛɛ enii mɔɔ idi munli. Mmɩlɩ mɔ nɩ Gyisɛsɩ wɔ azɩlɛ yɩ zʋ nɩ, iyiyialɩ ndwokɔzɩzɩbɛ azʋlɔtʋ munwala be. Akʋ̃ ɩnwʋnlɩ amanɩyɛ na iwuli ɛyɛkɛ ɛyɛkɛ. Kila afɔlɩ kezile kʋ̃ mɔɔ Gyehova wɔ! Sɛ ankɩ Gyisɛsɩ ɩbanwʋ amanɩyɛ na iawu na yeanyia anyɩnlɩlelɛ wɔ ɛbɩlawɔlɛ nu wɔ mmɩlɩ sikalɛ be nu la a, ankɩ yɛ Nyamɩnlɩ mɔɔ ɩwɔ ɔlɔlɛ nɩ ɩlɛ́ma ɔhʋanɩ kyɩ̃. (Dwɔ. 3:16; 1 Pit. 1:18, 19) Iluwakɛɛ Gyehova wɔ afɔlɩ kezile mɔɔ ɩdɩ zɔ nɩ ti, ɔhʋanɩ bela zʋ ikehila ma yekenyia nnwʋanlɩ mɔɔ íni awielɩyɛ wɔ oyuwadɩ fʋlɔ yi nu.

DWƖNƖNDWƖNƖ GYEHOVA YI TUMI NWƲ

10. Kɛmɔ Ɛfɩsɛsɩmaa 3:20 kile nɩ, mɩnla yɛ Gyehova kʋla yɛ a?

10 Ɔhʋanɩ mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ anwɩ̃ mɔɔ yɛkɔhʋla kɛhyɛ ye dedi ɛzɩzɩbɛ yɛ lɛ kɛɛ yɛkɔdwɩnɩndwɩnɩ Gyehova yi tumi nwʋ. Ɩwɔ tumi mɔɔ ɩkɛva ikelili anʋhʋba bela mɔɔ ɩwɔ nɩ zʋ. Nnɛ mmenii sʋ̃maa tɩ nɣanlɩ kɛɛ, nnwʋanlɩ mɔɔ íni awielɩyɛ mɔɔ yekenyia wɔ oyuwadɩ fʋlɔ yɩ nu nɩ, ɩdɩ ndwondwo. Nninyeni mɔɔ Gyehova bɔ nwʋmɔ anʋhʋba nɩ, desanii bela ɩlɔ́kʋla kɛyɛ kyɩ̃. Naasʋ̃ iluwakɛɛ mɛyɩ yɛ ɩdɩ Dɩyɛ Munwala Zʋ Tumivʋlɔ Nyamɩnlɩ yɩ ti, sa ɩkʋla ɩyɛ. (Dwb. 42:2; Mk. 10:27) Meti sɛ ɩbɔ anʋhʋba nɣezile be yɛ a, asʋ̃ ɩsɛ kɛɛ yɛma ɩyɛ yɛ nnwʋánlɩ a?—Kɩnga Ɛfɩsɛsɩmaa 3:20.

11. Nyamɩnlɩ yɩ anʋhʋba azʋlɔtʋ mɔɔ ɩyɛ nnwʋánlɩ nɩ, ma nwʋmɔ ndianwʋ ɔkʋ̃. (Kila alɩka mɔɔ ise “ Anʋhʋba Azʋlɔtʋ Mɔɔ Ɩyɛ Nnwʋánlɩ Mɔɔ Ɩɣalɩ Numɔ.”)

11 Kila anʋhʋba azʋlɔtʋ mɔɔ Gyehova wɔlɩ yɩ mmenii wɔ ɔwɔkɩ mɔɔ nɩ bosunzu kɛɛ ɩlɔ́kʋla ɩkɛɣa numɔ kyɩ̃ nɩ. Ɩwɔlɩ Abilehamɩ nɩɩ Sɛla anʋhʋba kɛɛ, bɔkɔwʋ ɛɣalɛ benyia wɔ bɛ mmɩlɩɣa mmɩlɩ nu. (Gyn. 17:15-17) Ɩzia sʋ̃ ɩhanlɩ ihileli Abilehamɩ kɛɛ, ɩkɛva Keenanɩ azɩlɛ yɩ ɩkɛma yɩ tʋmaa. Mmɩlɩ mɔ Yizilayamaa mɔɔ bɛdɩ Abilehamɩ yɩ tʋmaa bɔhɔ bɛyɛlɩ alɔngɔ wɔ Igyibiti alʋbɔ sʋ̃maa nɩ, nɩ ɩdɩ kɛɛ mɔɔ ɔzɔ anʋhʋba yɩ nɩ ɩlɔ́kʋla ɩkɛɣa numɔ. Naasʋ̃ ɩɣalɩ nu. Aɣinzi yi, Gyehova hanlɩ hileli Ɛlizabɛtɩ mɔɔ nɩ ɩyɛ alɩɣa nɩ kɛɛ ɩkɔwʋ. Akʋ sʋ̃, ɩhanlɩ ihileli Mɛɛlɩ mɔɔ ɩdɩ baalɛ amunli nɩ kɛɛ, ɩkɔwʋ ɛɣalɛ benyia. Nɩ eyi kɛma anʋhʋba be mɔɔ Gyehova wɔlɩ wɔ Ɛdɩnɩ toolo yi nu alʋbɔ abʋmɩ abʋmɩ sʋ̃maa nɩ kɛɣa nu!—Gyn. 3:15.

12. Mɩnla anwʋlazʋ yɛ Dwohyuwa 23:14 nɩɩ Ayɩzaya 55:10, 11 nɩ, ɩma yenyia wɔ Gyehova yi tumi nu a?

12 Sɛ yɛdwɩnɩndwɩnɩ anʋhʋba azʋlɔtʋ mɔɔ Gyehova wɔ nɩɩ kezimɔ ɩma ɩɣa numɔ nwʋ a, ɩhyɛ ye dedi mɔɔ yɛlɛ kɛɛ ɩkɔhʋla ɩkɛva oyuwadɩ fʋlɔ yɩ ɩkɛɣa nɩ nu ɛzɩzɩbɛ. (Kɩnga Dwohyuwa 23:14; Ayɩzaya 55:10, 11.) Eyi bʋwa yɛ ma yesiyeziye yɛ nwʋ kɛɛ yɛkɔwʋwa mmenii mvʋlɔ ma bɛkɛɣa kɔnwʋ kɛɛ oyuwadɩ fʋlɔ yɩ nwʋ anʋhʋba nɩ ɩ́dɩ ndwondwo. Gyehova yɩzayɩ ɩhanlɩ sʋlɔ fʋlɔ nɩɩ azɩlɛ fʋlɔ yɩ nwʋ odwokɔ kɛɛ: “Ndwokɔ eyimmɔ dɩ nɔhʋanlɛ na bɔkʋla bɛfa bɔ nwʋ betiã zʋlɔ.”—Yik. 21:1, 5.

YƐ NNINYENI MƆƆ ƖKƐMA ƆKƆHWƖ̃ EKEƔIKE GYEHOVA

ASAFƲ AYIYIALƖYƐ

Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ eyi kɔhʋla kɛhyɛ wʋ dedi ɛzɩzɩbɛ a? (Kila nkyɩkyɛmi 13)

13. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ asafʋ ayiyialɩyɛ kɔhʋla kɛhyɛ ye dedi ɛzɩzɩbɛ a? Kilehile nu.

13 Ɔhʋanɩ mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ asã mɔ yekoluwa zʋlɔ yɛkɛhyɛ ye dedi ɛzɩzɩbɛ yɛ lɛ kɛɛ, yɛkɛyɛ nninyeni mɔɔ ɩkɛma yɛkɔhwɩ̃ yekeɣike Gyehova. Kɛ ndianwʋ nɩ, sunzu kezimɔ asafʋ ayiyialɩyɛ azʋlɔtʋ bʋwa yɛ nɩ nwʋ kila. Anna mɔɔ ɩva alʋbɔ sʋ̃maa ɩyɛ mmɩlɩ munwala ɔzʋ̃mɩnlɛ egyima yɩ ɔfʋã azʋlɔtʋ munwala be nɩ hanlɩ kɛɛ: “Asafʋ ayiyialɩyɛ azʋlɔtʋ yɩ ma mi dedi yɛ sɩ. Sɛ ndɛnɩmanlɛvʋlɔ yɩ ɩáhʋla kilehile bʋwɔ po a, ɩyɛ a mɩtɩ odwokɔ be mɔɔ ɩma mʋkʋla mɩtɩ Bayɩbʋlʋ nu nɔhʋanlɛ yɩ tʋ bʋwɔ. Na eyi hyɛ mi dedi ɛzɩzɩbɛ paa.” b Pɩlazunɛ bela íni nwʋmɔ kɛɛ yɛ anyɩ sɔ munwalɩyɛ mɔɔ ɩhyɛ dedi ɛzɩzɩbɛ mɔɔ ye mmeliyema ma nɩ paa.—Wul. 1:11, 12; 10:17.

DASƖLƐLILƐ

Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ eyi kɔhʋla kɛhyɛ wʋ dedi ɛzɩzɩbɛ a? (Kila nkyɩkyɛmi 14)

14. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ hyɛ ye dedi ɛzɩzɩbɛ a?

14 Sɛ yɛfa yɛ nwʋ yewula dasɩlɛlilɛ egyima yɩ nu sʋ̃ a, ɩhyɛ ye dedi ɛzɩzɩbɛ. (Hib. 10:23) Eliyema baalɛ Barbara va alʋbɔ 70 nɩɩ yɩ mɛda ɩzʋ̃mɩ Gyehova, ɩhanlɩ kɛɛ: “Mʋnwʋ kɛɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ hyɛ mi dedi ɛzɩzɩbɛ. Sɛ mɩkã Gyehova yɩ anʋhʋba nwʋ odwokɔ mikile mmenii mvʋlɔ a, ɩma mi dedi kɔ zʋlɔ yɛ sɩ.”

YƐZAYƐ YƐ DƖYƐZUMALƐ

Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ eyi kɔhʋla kɛhyɛ wʋ dedi ɛzɩzɩbɛ a? (Kila nkyɩkyɛmi 15)

15. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ amɩyɛzayɛ ye dɩyɛzumanlɛ hyɛ ye dedi ɛzɩzɩbɛ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

15 Dɩyɛ fʋlɔ sʋ̃ wɔ kɛnɩ mɔɔ yɛyɛ a, ɩhyɛ ye dedi ɛzɩzɩbɛ. Mɛyɩ yɛ lɛ yɛzayɛ ye dɩyɛzumanlɛ. Susan hanlɩ kɛɛ, sɛ ɩyɛ nhyɩhyɛlɩyɛ ɩfa isuma dɩyɛ a, ɩbʋwa yɩ paa. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Bɔlɔ eɣile bela, musuma dapɛnɩ mɔɔ ili kɛnɩ Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ Dɩyɛzumanlɛ yɩ. Kizile nɩɩ Twɔkɔ sʋ̃, misiyeziye mʋ nwʋ mɩma dapɛnɩ avinli dɩyɛzumanlɛ yɩ. Na mɩfa aɣile mɔɔ ɩha nɩ mɩyɛ mɩzamɩ mɩ dɩyɛzumanlɛ.” Iluwakɛɛ Susan di nhyɩhyɛlɩyɛ mɔɔ ɩfa isuma dɩyɛ nɩ zʋ ti, ɩkɔ zʋ ɩhyɛ yi dedi ɛzɩzɩbɛ. Irene mɔɔ ɩva alʋbɔ sʋ̃maa ɩzʋ̃mɩ wɔ egyimayɛlɛdɩka yi ti nɩ nwʋ yɩ kɛɛ, sɛ isuma Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ a, ɩhyɛ yi dedi ɛzɩzɩbɛ paa. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Sɛ mʋnwʋ kezimɔ Gyehova yɩ nkɔmɩhyɛ munwala ba numɔ pɛpɛɛpɛ nɩ a, ɩkã mɩ ahʋnlɩnɩ baaba.” c

“MƆƆ ƖDƖ BELA NƖ ƖKƐƔA NU”

16. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ odwokɔ mɔɔ Gyehova hanlɩ hileli Habakuki nɩ, yɛkɔhʋla kenyia zʋlɔ mfasʋ nnɛ a? (Hibulumaa 10:36, 37)

16 Gyehova azʋ̃mɩvʋlɔ be va mmɩlɩ tɩndɩnlɩ bɛlɩkɛ oyuwadɩ eyi yɩ awielɩyɛ. Wɔ enii yɩ anyɩ zʋ mɛyɩ, ɩdɩ kɛɛ mɔɔ awielɩyɛ nɩ hyɛ sʋ̃maa. Gyehova zi kezimɔ yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ tɩ nɣanlɩ, meti ɩhyɛlɩ nkɔmɩhyɛnii Habakuki ɛzɩzɩbɛ kɛɛ: “Na anyɩnlɩzʋdɩyɛnwʋnlɛ nɩ ɩdɩkɛɛ yɩ mmɩlɩ nɩ, na ɩpɛɛ ndɛmɩ ɩkɛɣa awielɩyɛ, na ilédi awohwi. Sɛ ɩkyɛ kʋlaa po a, kɔ́ zʋlɔ dɩkɛ yɩ, iluwakɛɛ mɔɔ ɩdɩ bela nɩ ɩkɛɣa nu. Ɩlɛ́kalɩ aɣinzi!” (Hab. 2:3) Asʋ̃ odwokɔ mɔɔ Nyamɩnlɩ hanlɩ nɩ, Habakuki yɩzayɩ nkʋ̃ yɛ nɩ ikenyia zʋlɔ mfasʋ a? Anzɛnyɩɩ amɩyɛ sʋ̃ yekenyia zʋlɔ mfasʋ nnɛ? Sunzuma yɩ hanlɩ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ ma ɩhɛlɛlɩ odwokɔ kʋ̃ yɩ la ɩmanlɩ Kilisinyiamaa mɔɔ nɩ bɛdɩkɛɛ oyuwadɩ fʋlɔ yɩ nɩ. (Kɩnga Hibulumaa 10:36, 37.) Sɛ yɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ, ye elelɛ nwʋ anʋhʋba mɔɔ Gyehova wɔ nɩ ɩkyɛɛ po a, sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kɛɛ “mɔɔ ɩdɩ bela nɩ ɩkɛɣa nu. Ɩlɛ́kalɩ aɣinzi!”

17. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ eliyema baalɛ be valɩ odwokɔ mɔɔ Gyehova hanlɩ hileli Habakuki nɩ yɛlɩ egyima a?

17 Gyehova yɩ fʋlɔdulɛ mɔɔ ise “kɔ́ zʋlɔ dɩkɛ” nɩ, yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ sʋ̃maa va yɛ egyima, na bɔhɔ zʋlɔ bɛlɩkɛ alʋbɔ sʋ̃maa. Kɛ ndianwʋ nɩ, Louise wɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ ɩsʋ̃mɩɩ Gyehova wɔ 1939. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Ɔzɔ mmɩlɩ nɩ, nɩ musunzu kɛɛ Amagadɔnʋ kɛɣa ansaana miawie SHS. Naasʋ̃ ɩába yɩ zɔ. Ɔzʋmɩ ɔzɔ mmɩlɩ nɩ, nɩ mʋkɔ zʋlɔ mɩkɩnga Bayɩbʋlʋ nu ndwokɔ mɔɔ ɩfalɩ mmenii mɔɔ nɩ ɩsɛ kɛɛ bɔkɔ zʋlɔ bɛdɩkɛ Gyehova kɔbʋmɩ kɛɛ yɩ anʋhʋba kɛɣa numɔ nɩ nwʋ. Bo nu be yɛ lɛ Nowa, Abilehamɩ, Dwosefi nɩɩ mmenii mvʋlɔ. Na ɩbʋwa mɩ ma mɩdɩkɛɛ kɛɛ Gyehova yɩ anʋhʋba azʋlɔtʋ munwala kɛɣa nu. Anʋhʋba azʋlɔtʋ mɔɔ mide midi kɛɛ ɩkɛɣa numɔ nɩ, ɩwʋwa mɩ nɩɩ mmenii mvʋlɔ ma yɛnwʋ kɛɛ oyuwadɩ fʋlɔ nɩ iɣike.” Mmenii sʋ̃maa mɔɔ bɔzʋ̃mɩ Gyehova bɛhyɛ nɩ de eyi tiã numɔ!

18. Sɛ yekila abɔdɩ a, mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ ɩkɛhyɛ dedi mɔɔ yɛlɛ wɔ oyuwadɩ fʋlɔ yɩ nu ɛzɩzɩbɛ a?

18 Ɩwɔ numɔ, oyuwadɩ fʋlɔ yɩ ɩlɛ́balɩ. Naasʋ̃ dwɩnɩ nninyeni mɔɔ bɔwɔ ɛkɛnɩ dɩkɛɛ ahɔnlɔnwa, nnuno, nnamɩ nɩɩ mmenii nwʋ kila. Ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ wɔ mmɩlɩ be mɔɔ idua numɔ nɩ, nɩ nninyeni eyimmɔ béni ɛkɛnɩ nɩ, nnɛ abiyela anyɩ duwa nninyeni eyimmɔ. Na iluwakɛɛ Gyehova wɔlɩ bɛ ti yɛ bɔwɔ ɛkɛnɩ yɩ a. (Gyn. 1:1, 26, 27) Ɔzɔ la sʋ̃ yɛ Nyamɩnlɩ wɔ anʋhʋba kɛɛ, ɩkɛma oyuwadɩ fʋlɔ yɛ a. Na mɔɔ ɩdɩ bela nɩ ɩkɛma ɔzɔ anʋhʋba yɩ kɛɣa nu. Wɔ oyuwadɩ fʋlɔ yi nu nɩ, mmenii kenyia pɔkɔdɩlɛ baaba, na bɛawʋwa azɩ daabaa. Sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kɛɛ oyuwadɩ fʋlɔ yɩ kɛɣa wɔ mmɩlɩ mɔ Nyamɩnlɩ yɩzayɩ ɩhyɛ nɩ nu.—Ayɩ. 65:17; Yik. 21:3, 4.

19. Kɛ ɛkɛhyɛ wʋ dedi ɛzɩzɩbɛ keze a?

19 Sikalɛpɛyɩ, yɛ́ mɔɔ ɔkɔhʋla bela fa hyɛ wʋ dedi ɛzɩzɩbɛ. Nyiá anyɩnlɩzɔlɛ ma elelɛdɩyɛ yɩ eɣile bela. Dwɩnɩndwɩnɩ Gyehova yi tumi nwʋ. Kɔ́ zʋlɔ yɛ nninyeni mɔɔ ɩkɛma ɔkɔhwɩ̃ keɣike Gyehova. Sɛ ɛyɛ eyimmɔ a, ɛkɛhɩnla “bɛzabɛ mɔɔ boluwa dedi nɩɩ abʋtalɩ zʋ benyia anʋhʋba azʋlɔtʋ” nɩ nwʋ.—Hib. 6:11, 12; Wul. 5:5.

NDWOMI 139 Tuá Oyuwadɩ Fʋlɔ Yɩ Nwʋ Mfonyini

a Nnɛ mmenii sʋ̃maa bɛále Bayɩbʋlʋ yɩ anʋhʋba mɔɔ ɩfalɩ oyuwadɩ fʋlɔ yɩ nwʋ nɩ bedi. Bosunzu kɛɛ ɩdɩ ndwondwo be. Naasʋ̃ amɩyɛ mɛyɩ yezi paa kɛɛ Gyehova yɩ anʋhʋba munwala kɛɣa nu. Mɛyɩ po nɩ, ihyinyia kɛɛ yɛkɔ zʋlɔ yɛyɛ debe yɛfa yɛhyɛ ye dedi ɛzɩzɩbɛ. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ a? Dɩyɛzumalɛ eyi kehilehile nu.

b Bɛzɩnza anlima yɩ be.

c Sɛ ekila odwokɔtile mɔɔ ise “Nkɔmɩhyɛ” wɔ Buuku Mɔɔ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa Bɛfa Bɛyɛ Ɛbɩbɛlɛnu yɩ tʋ a, ekenyia ndwokɔ sʋ̃maa mɔɔ ɩfalɩ Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ nwʋ. Kɛ ndianwʋ nɩ, kila odwokɔ mɔɔ ise “Mɔɔ Gyehova Kã Bela Nɩ Ba Numɔ” wɔ January 1, 2008 Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ yi nu