Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Tɛla kɔ Ndwokɔ mɔɔ bɛhyɩhyɛ

DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 17

Sɛ Eyiyia Ndwokɔzɩzɩbɛ Mɔɔ Wʋáhila Yɩ Ɔhʋanɩ a, Gyehova Kɔwʋwa Wʋ

Sɛ Eyiyia Ndwokɔzɩzɩbɛ Mɔɔ Wʋáhila Yɩ Ɔhʋanɩ a, Gyehova Kɔwʋwa Wʋ

Ɛdɩnɣɛlɛnii yɩ amanɩyɛnwʋnlɛ zʋnɩ, naasʋ̃ Gyehova de yɩ wɔ yɩ munwala nu.”—NDW. 34:19.

NDWOMI 44 Enii Mɔɔ Yɩ Nwʋ Yɛ Nwɔkɛ Yɩ Mpayɩwɔlɛ

MƆƆ YƐBAZUMA a

1. Mɩnla anwʋlazʋ yɛ yɛwɔ a?

 KƐ GYEHOVA yi mmenii nɩ, yezi kɛɛ ɩdɔ yɛ na ɩpɛ kɛɛ yɛ anyɩ de wɔ ɛbɩlawɔlɛ nu. (Wul. 8:35-39) Na yede yedi sʋ̃ kɛɛ, sɛ yɛfa Bayɩbʋlʋ egyinalɛzʋ-ndwokɔ yɛyɛ egyima a, ɩbʋwa yɛ. (Ayɩ. 48:17, 18) Na sɛ yeyiyia ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ yɛáhila yɩ ɔhʋanɩ sʋ̃ ɛ?

2. Mɩnla ndwokɔzɩzɩbɛ yɛ yɛkɔhʋla yekeyiyia a, na mɩnla yɛ ɩkɔhʋla kɛma yekeɣizia yɛ nwʋ a?

2 Gyehova azʋ̃mɩvʋlɔ munwala yiyia ndwokɔzɩzɩbɛ. Kɛ ndianwʋ nɩ, sa ye busunwanii be kʋla ma yɛ sa siye azɩ. Sa adimakɛlɛ ɛyɛlɛ ɛyɛlɛ be kʋla bɔ yɛ ma yɛlɔ́kʋla kɛyɛ sʋ̃maa wɔ Gyehova ɔzʋ̃mɩnlɛ nu. Asianɩ be kɔhʋla kezi mɔɔ ɩkɛma yɛ adwɩnɩ kodu kɔvʋla. Anzɛnyɩɩ ebiye a, yekeyiyia ye dedi nwʋ odwodwudiyialɛ. Sɛ yeyiyia ɔzɔ ndwokɔzɩzɩbɛ yɩ a, ebiye a, yekeɣizia yɛ nwʋ kɛɛ: Mɩnla ti mɔɔ odwokɔ eyi ɩtʋʋ mɩ yɩ a? Na mɩzamɩ mɩyɛ tanɩ be a? Asʋ̃ eyi kile kɛɛ Gyehova ɩyɩ yɩ sa wɔ mʋ zʋ a? Asʋ̃ ɛdɩ nɣanlɩ ɔzɔ kyɩ̃ a? Sɛ ɔzɔ a, máma wʋ padi kolɔ. Gyehova azʋ̃mɩvʋlɔ nɔhʋanlɛmaa sʋ̃maa sʋ̃ bɛdɩ nɣanlɩ zɔ kyɩ̃.—Ndw. 22:1, 2; Hab. 1:2, 3.

3. Mɩnla yɛ yɛkɔhʋla yekozuma wɔ Ndwomi 34:19 yi nu a?

3 Kɩnga Ndwomi 34:19. Yɛ́ nninyeni anwɩ̃ mɔɔ nwʋmɔ hyinyia eyimmɔ ndwɩ wɔ ndwomi eyi nu: (1) Ɛdɩnɣɛlɛmaa yiyia ndwokɔzɩzɩbɛ. (2) Gyehova de yɛ wɔ ye ndwokɔzɩzɩbɛ nu. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyehova de yɛ a? Ɔhʋanɩ kʋ̃ yɛ lɛ kɛɛ, Gyehova bʋwa yɛ ma yɛnwʋ kezimɔ ɛbɩlawɔlɛ dɩ ankasa wɔ oyuwadɩ eyi nu. Ɩwɔ numɔ kɛɛ Gyehova wɔ anʋhʋba yɛ kɛɛ yɛ anyɩ kele wɔ yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ nu dɩyɛ, naasʋ̃ ɩlɛ́kanlɩ kɛɛ yeléyiyia atɩɩtɩɩ wɔ oyuwadɩ eyi nu kyɩ̃. (Ayɩ. 66:14) Ɩhyɛ yɛ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ, yɛvá yɛ adwɩnɩ yeziye eɣile mɔɔ yekenyia ɛbɩlawɔlɛ mɔɔ anyɩnlɩlelɛ wɔ numɔ daabaa nɩ zʋ. (2 Kɔl. 4:16-18) Kakɩ mɛyɩ, ɩbʋwa yɛ ma yɛkɔ zʋ yɛsʋ̃mɩ yɩ eɣile bela.—An. 3:22-24.

4. Mɩnla dɩyɛ yɛ yɛbazunzu nwʋmɔ wɔ dɩyɛzumalɛ eyi nu a?

4 Bɛmá yezunzu mɔɔ yɛkɔhʋla yekozuma wɔ Gyehova azʋ̃mɩvʋlɔ nɔhʋanlɛmaa mɔɔ nɩ bɔwɔ ɔwɔkɩ nɩɩ yɛ mmɩlɩ zʋ nɩ nwʋ. Yɛkɔnwʋ yɩ kɛɛ sa yɛkʋla yeyiyia ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ yɛáhila yɩ ɔhʋanɩ, naasʋ̃ sɛ yɛfa yɛ nwʋ yetiã Gyehova zʋ a, ɩkɔwʋwa yɛ eɣile bela. (Ndw. 55:22) Mmɩlɩ mɔ yesunzuu ndianwʋ eyimmɔ nwʋ nɩ, bizia wʋ nwʋ kɛɛ: ‘Kɛ ankɩ mɩkɛyɛ mɩ dɩyɛ mikeze wɔ ɔzɔ bʋwabɩlɛ yɩ nu a? Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ ndianwʋ eyimmɔ hyɛ anwʋlazʋ mɔɔ mɩlɛ wɔ Gyehova nu ɛzɩzɩbɛ a? Mɩnla ozumalɛdɩyɛ yɛ mʋkɔhʋla mɩkɛva mɩkɛyɛ egyima wɔ mɩ ɛbɩlawɔlɛ nu a?’

BAYƖBƲLƲ MMƖLƖ NU

Gyehova yilalɩ Gyekɔpʋ wɔ alʋbɔ 20 mɔɔ ɩva ɩyɛlɩ egyima ɛzɩzɩbɛ ɩmanlɩ yɩ ankɩlɩ atinuzɩzɩbɛvʋlɔ Labanɩ yɩ munwala nu. (Kila nkyɩkyɛmi 5)

5. Labanɩ ti, mɩnla ndwokɔzɩzɩbɛ yɛ Gyekɔpʋ yiyialɩ a? (Kila Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ anyunu mfonyini yi.)

5 Gyehova azʋ̃mɩvʋlɔ mɔɔ bɔwʋwalɩ azɩ wɔ Bayɩbʋlʋ mmɩlɩ nu nɩ yiyialɩ ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ nɩ bɛáhila yɩ ɔhʋanɩ. Yehilá Gyekɔpʋ kɛɛ ndianwʋ. Yɩ papa hanlɩ hileli yi kɛɛ, ɩhɔ igyia bo busunwanii Labanɩ mɔɔ ɩdɩ dedinii nɩ yɩ nnwuakula mmalɛ yɩ bo nu ɔkʋ̃. Yɩ papa manlɩ ɩnwʋnlɩ kɛɛ Gyehova keyila yɩ paa. (Gyn. 28:1-4) Gyekɔpʋ yɛlɩ mɔɔ yɩ papa hanlɩ yɩ. Ɩzʋ̃ Keenanɩ iduli ɩhɔlɩ Labanɩ yɩ awudo. Nɩ Labanɩ ɩlɛ nnwuakula mmalɛ anwɩ̃, Liya nɩɩ Ɣɩlakɩyɛlɩ. Gyekɔpʋ yɩ anyɩ ɣa lelili Labanɩ yɩ ɣa baalɛ kuakula Ɣɩlakɩyɛlɩ nwʋ na ileli idianlɩ numɔ kɛɛ ɩkɛyɛ egyima alʋbɔ asunwa ɩkɛma yɩ papa ansaana iagyia yɩ. (Gyn. 29:18) Naasʋ̃ nninyeni ɩákɔ kɛmɔ nɩ Gyekɔpʋ ikilaa yɩ ɔhʋanɩ nɩ. Labanɩ lahɩlɩlɩ yɩ ma igyialɩ yɩ ɣa baalɛ ebani Liya mfomi. Labanɩ hanlɩ hileli Gyekɔpʋ kɛɛ, sa ɩkʋla ikyia Ɣɩlakɩyɛlɩ dapɛnɩ mɛda, naasʋ̃ gyɩsɛ ɩyɛ egyima ɩma yɩ alʋbɔ asunwa ɩkɩnla nwʋ. (Gyn. 29:25-27) Labanɩ zia zizili Gyekɔpʋ wɔ egyima mɔɔ ɩyɛlɩ ɩmanlɩ yɩ nu. Awielɩyɛ kʋlaa nɩ, nɩ Labanɩ zizi Gyekɔpʋ alʋbɔ anwunluma anwɩ̃!—Gyn. 31:41, 42.

6. Mɩnla ndwokɔzɩzɩbɛ mvʋlɔ yɛ Gyekɔpʋ yiyialɩ a?

6 Gyekɔpʋ yiyialɩ ndwokɔzɩzɩbɛ mvʋlɔ sʋ̃. Nɩ ɩlɛ abusunwa kezile, naasʋ̃ nɩ azʋ̃nudwolɩyɛ íni yɩ nnwuakula mmenyia yɩ bɛ avinli. Bɔdɔnɩnlɩ bɛzabɛ bɛ anlima Dwosefi po kɛɛ akɛlɛ. Yɩ nnwuakula anwɩ̃, Simɩyɔnʋ nɩɩ Levi gualɩ bɛ abusunwa yɩ nɩɩ Gyehova dima nwʋ evinli. Akʋ̃ sʋ̃, Ɣɩlakɩyɛlɩ mɔɔ Gyekɔpʋ dɔ yɩ nɩ wuli mmɩlɩ mɔ nɩ ɩwʋʋ yɩ ɣa mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ anwɩ̃ nɩ. Na iluwa kɔmɩ kezile be mɔɔ ɩɣalɩ nɩ ti, nɩ ɩsɛ kɛɛ Gyekɔpʋ tu kɔ Igyibiti azɩlɛ zʋ, wɔ mmɩlɩ po mɔ nɩ ɩyɛ alɩɣa nɩ.—Gyn. 34:30; 35:16-19; 37:28; 45:9-11, 28.

7. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyehova hileli Gyekɔpʋ kɛɛ ɩkɩnla yɩ nwʋ a?

7 Ɩávalɩ nwʋmɔ ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ Gyekɔpʋ yiyialɩ munwala nɩ, ɩhɔlɩ zʋlɔ inyianlɩ Gyehova nɩɩ yɩ anʋhʋba azʋlɔtʋ nu dedi. Meti Gyehova sʋ̃ hileli Gyekɔpʋ kɛɛ ɩkɩnla yɩ nwʋ. Kɛ ndianwʋ nɩ, ɩwɔ numɔ kɛɛ Labanɩ zizili Gyekɔpʋ dɩyɛ, naasʋ̃ Gyehova yilalɩ Gyekɔpʋ ma inyianlɩ anwʋnyia sʋ̃maa. Mɔwʋ kila kezimɔ Gyekɔpʋ yɩ anyɩ leli na ɩlalɩ Gyehova asɩ mmɩlɩ mɔ ɩ nɩɩ yɩ ɣa Dwosefi mɔɔ nɩ isunzu kɛɛ iwu daada nɩ zia yiyialɩ nɩ! Gyekɔpʋ nɩɩ Gyehova bɔ ɔhɔnwʋvalɛ mɔɔ numɔ yɛ sɩ nɩ, yɛ ɩwʋwalɩ yɩ ma igyinanlɩ yɩ ndwokɔzɩzɩbɛ nɩ munwa a. (Gyn. 30:43; 32:9, 10; 46:28-30) Sɛ amɩyɛ sʋ̃, yɛ nɩɩ Gyehova nyia ɔhɔnwʋvalɛ mɔɔ numɔ yɛ sɩ a, sa yɛkʋla yekyina ndwokɔzɩzɩbɛ bela mɔɔ yɛáhila yɩ ɔhʋanɩ nɩ munwa.

8. Mɩnla yɛ nɩ Bulombunli Devidi pɛ kɛɛ ɩyɛ a?

8 Dɩyɛ mɔɔ nɩ Bulombunli Devidi pɛ kɛɛ ɩyɛ wɔ Gyehova ɔzʋ̃mɩnlɛ nu nɩ, ɩákʋla ɩyɛ yi munwatĩĩ. Kɛ ndianwʋ nɩ, nɩ Devidi pɛ kɛɛ ikyina asɔlɩ aliyia ɩma yɩ Nyamɩnlɩ. Ɩhanlɩ mɔɔ nɩ ɩpɛ kɛɛ ɩyɛ nɩ nwʋ odwokɔ ihileli nkɔmɩhyɛnii Neetanɩ. Neetanɩ sʋ̃ wuwalɩ yɩ kɛɛ: “Mɔɔ ɩwɔ wʋ ahʋnlɩnɩ nu bela nɩ yɛ́, iluwakɛɛ nɔhʋanlɛ Nyamɩnlɩ nɩ kɩnla wʋ nwʋ.” (1 Mm. 17:1, 2) Ɩkɛyɛ kɛɛ ɔzɔ ndwokɔ yɩ hyɛlɩ Devidi ɛzɩzɩbɛ paa. Ebiye a, ndɛndɛ la ɩwɔlɩ yɩ tʋ ɩyɛlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ ɩmanlɩ egyima kezile eyi.

9. Mmɩlɩ mɔ Devidi dɩlɩ kɛɛ kɛ mɛyɩ yɛ ikegyina asɔlɩ aliyia yɩ nɩ, kɛ ɩyɛlɩ yɩ dɩyɛ izeli a?

9 Ɩákyɛ, nkɔmɩhyɛnii yi valɩ amanɩyɛwɔlɛ be ɣalɩ mɔɔ ɩmanlɩ Devidi yɩ ɛɣɛɛlɛ wɔlɩ. “Ɔzɔ nunuma yɩ la,” Gyehova hanlɩ hileli Neetanɩ kɛɛ, kɛ Devidi yɛ ikegyina asɔlɩ aliyia yɩ a; na mfomi yɩ nnwuakula mmenyia yɩ bo nu ɔkʋ̃ yɛ ɩkɛyɛ ɔzɔ a. (1 Mm. 17:3, 4, 11, 12) Kɛ Devidi yɛlɩ yɩ dɩyɛ wɔ ɔzɔ amanɩyɛwɔlɛ yɩ nwʋ zeli a? Ɩzɩnzanlɩ mɔɔ nɩ iziye yɩ anyɩ zʋ nɩ. Ɩva ɩyɛlɩ yɩ bʋtayɩ kɛɛ, ikohunwa hunwa ozukua nɩɩ nninyeni mɔɔ yɩ ɣa Sɔlɔmɔnʋ kɛva kegyina aliyia nɩ yi munwa.—1 Mm. 29:1-5.

10. Kɛ Gyehova yilalɩ Devidi zeli a?

10 Bɔwɔlɩ Devidi amanɩyɛ kɛɛ kɛ mɛyɩ yɛ ikegyina asɔlɩ aliyia yɩ la pɛ, yɛ Gyehova ɩ nɩɩ yɩ yɛlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ be a. Gyehova wɔlɩ Devidi anʋhʋba kɛɛ yɩ tʋnii be keli bulombunli daabaa. (2 Sa. 7:16) Kila kezimɔ Devidi yɩ anyɩ kele mmɩlɩ mɔ ɩɣa ɩnwʋ yɩ wɔ oyuwadɩ fʋlɔ yɩ nu kɛɛ, Gyisɛsɩ mɔɔ idii tumi wɔ Ɔlʋbɔ Abʋmɩ yɩ nu nɩ, ɩdɩ mɛyɩ Devidi yɩ tʋnii. Odwokɔ eyi ma yɛnwʋ kɛɛ, sɛ yɛáhʋla yɛyɛ mɔɔ yɛpɛ kɛɛ yɛyɛ yɛma Gyehova munwala po a, yɛ Nyamɩnlɩ nɩ kɔhʋla kɛma yɛ sa kɛhã nyilalɛ mvʋlɔ mɔɔ yɛlɔ́dwɩnɩnlɩ nwʋmɔ kyɩ̃.

11. Ɩwɔ numɔ kɛɛ Bulombunlililɛ yɩ ɩába wɔ mmɩlɩ mɔ nɩ ɔwɔkɩ Kilisinyiamaa nɩ bekilaa ɔhʋanɩ dɩyɛ, naasʋ̃ kɛ Gyehova yilalɩ bɛ zeli a? (Egyima 6:7)

11 Ɔwɔkɩ Kilisinyiamaa nɩ yiyialɩ ndwokɔzɩzɩbɛ azʋlɔtʋ mɔɔ nɩ bɛáhila yɩ ɔhʋanɩ. Kɛ ndianwʋ nɩ, nɩ bekilaa ɔhʋanɩ paa kɛɛ Nyamɩnlɩ Bulombunlililɛ nɩ kɛɣa, naasʋ̃ nɩ bézi mmɩlɩ mɔ ɩkɛɣa. (Egy. 1:6, 7) Meti, mɩnla yɛ bɛyɛlɩ a? Bɔhɔlɩ zʋlɔ beminyianlɩ bɔ nwʋ wɔ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ nu. Mmɩlɩ mɔ nɩ bɛtɛlɛɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ nu nɩ, bɔnwʋnlɩ dasɩlɛ mɔɔ ikile kɛɛ, nɩ Gyehova iyilaa bɔ mmɔdɩnɩwɔlɛ yɩ zʋ.—Kɩnga Egyima 6:7.

12. Mmɩlɩ mɔ kɔmɩ be zili nɩ, mɩnla yɛ ɔwɔkɩ Kilisinyiamaa nɩ bɛyɛlɩ a?

12 Idwuli mmɩlɩ be nɩ, kɔmɩ kezile be ɣalɩ “azɩlɛ yɩ munwala zʋ.” (Egy. 11:28) Kɔmɩ yɩ hanlɩ ɔwɔkɩ Kilisinyiamaa nɩ sʋ̃. Kila kezimɔ bɛvɛlɩ iluwa kɔmɩ kezile eyi ti. Pɩlazunɛ bela íni nwʋmɔ kɛɛ, eyi manlɩ ɩyɛlɩ sɩ ɩmanlɩ mmusunwa ti kɛɛ bekehila bo mmusunwa. Na mmɩlantɩyɛ nɩɩ nɣɛdɛkɛ mɔɔ nɩ bɛpɛ kɛɛ bɛtɛlɛ bɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ nu sʋ̃ ɛ? Asʋ̃ benyianlɩ adwɩnɩ kɛɛ bɛdɩkɛɛ ma kɔmɩ yɩ kodua numɔ ansaana bɛayɛ zɔ a? Ɩávalɩ nwʋmɔ bɔ bʋwabɩlɛ nɩ, Kilisinyiamaa nɩ yɛlɩ mɔɔ bɔkɔhʋla bela. Bɔhɔlɩ zʋlɔ bɛyɛlɩ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ kɛmɔ bɔkɔhʋla na bɔzʋ̃ bɛ ahʋnlɩnɩ munwala nu bɛ nɩɩ bɔ ɔhɔnwʋmmɔ dedimaa mɔɔ nɩ bɔwɔ Dwudiyia nɩ hyɛlɩ nninyeni mɔɔ nɩ bɛlɛ nɩ.—Egy. 11:29, 30.

13. Wɔ kɔmɩ mmɩlɩ yɩ nu nɩ, mɩnla nninyeniba yɛ Gyehova yɛlɩ manlɩ Kilisinyiamaa nɩ a?

13 Kɔmɩ yɩ zili nɩ, mɩnla nyilalɛ yɛ Kilisinyiamaa nɩ nyianlɩ a? Bɛzabɛ mɔɔ bɛ sa hanlɩ mmʋwalɩyɛ nɩ nwʋnlɩ kɛɛ, Gyehova yɩzayɩ yɛ nɩ ɩbʋwaa bɛ a. (Mt. 6:31-33) Ɩkɛyɛ kɛɛ bɛ nɩɩ bɔ ɔhɔnwʋmmɔ dedimaa mɔɔ bɛɣa bɔwʋwalɩ bɛ nɩ, bɛ avinli yɛlɩ ɛzɩzɩbɛ paa. Na bɛzabɛ mɔɔ bɛyɩlɩ fʋtʋlɔ anzɛnyɩɩ boluwalɩ ɔhʋanɩ mvʋlɔ zʋ bɔwʋwalɩ nɩ, benyianlɩ anyɩnlɩlelɛ mɔɔ ɩwɔ ɛmanlɛ nu nɩ be. (Egy. 20:35) Gyehova yilalɩ bo munwala, iluwakɛɛ mmɩlɩ mɔ bʋwabɩlɛ yɩ ɩzɩnzanlɩ po nɩ, bɔhɔlɩ zʋlɔ bɔzʋ̃mɩnlɩ Gyehova.

14. Mɩnla yɛ ɩdʋlɩ Banabasɩ nɩɩ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ a, na mɩnla yɛ ɩzʋ̃ numɔ ɩɣalɩ a? (Egyima 14:21, 22)

14 Nɩ ɔwɔkɩ Kilisinyiamaa nɩ bɛta beyiyia odwodwudiyialɛ, na ɩyɛ po a nɩ bɛ anyɩ ɩála kʋlaa. Sunzu mɔɔ ɩdʋlɩ Banabasɩ nɩɩ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ mmɩlɩ mɔ nɩ bɛkãã odwokɔba yɩ wɔ Lɩsɩtɩla mansini yi nu nɩ nwʋ kila. Ahyɛasɩ yɩ mɛyɩ, beleli bɛ anyɩnlɩlelɛ zʋ na bediyeli bɛ. Naasʋ̃ aɣinzi yi, odwodwudiyialɛmaa “duduli gualɩ ɔlɔmɩ yɩ bɛ azʋ̃ nu,” na ɔzɔ mmenii ɔkʋ̃ yɩ la bo nu be zili Pɔɔlʋ awʋlɔ mɔɔ nɩ bosunzu kɛɛ iwu. (Egy. 14:19) Naasʋ̃ Banabasɩ nɩɩ Pɔɔlʋ dʋwalɩ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ zʋ wɔ dɩka fʋlɔ. Mɩnla yɛ ɩzʋ̃ numɔ ɩɣalɩ a? Benyianlɩ adʋwavʋlɔ sʋ̃maa na ndwokɔ mɔɔ bɛhanlɩ nɩɩ bɛ ndianwʋ nɩ hyɛlɩ be mmeliyema ɛzɩzɩbɛ. (Kɩnga Egyima 14:21, 22.) Iluwakɛɛ Pɔɔlʋ nɩɩ Banabasɩ gyinanlɩ odwodwudiyialɛ mɔɔ ɩɣalɩ bɔ zʋ aɣilevile nu munwa nɩ ti, mmenii sʋ̃maa nyianlɩ zʋlɔ mfasʋ. Sɛ yɛáma ye padi kolɔ wɔ egyima mɔɔ Gyehova va wula yɛ sa nɩ nwʋ a, ikeyila yɛ.

YƐ MMƖLƖ ZƲ

15. Mɩnla yɛ osuma wɔ Eliyema A. H. Macmillan yɩ ndianwʋ yɩ nu a?

15 Alʋbɔ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ ansaana 1914 ɩbaa nɩ, nɩ Gyehova yi mmenii bekilaa ɔhʋanɩ paa kɛɛ nninyeni be kezizi. Kɛ ndianwʋ nɩ, ma yehila Eliyema A. H. Macmillan. Dɩkɛɛ mɔɔ nɩ mmeliyema sʋ̃maa sunzu wɔ ɔzɔ mmɩlɩ nɩ, nɩ Eliyema Macmillan sʋ̃ sunzu kɛɛ ɩlɛ́kyɛ na ɩahɔ sʋlɔ. Ɩhanlɩ wɔ yɩ ndɛnɩ be mɔɔ ɩmanlɩ wɔ September 1914 nu kɛɛ: “Ebiye a, mɩ bagua nu ndɛnɩ mɔɔ itualɩ yɩ tʋ mɔɔ mɩmaa yɛ dɩ.” Nɔhʋanlɛ nu nɩ, kɛ eyi yɛ nɩ ɩdɩ yɩ ndɛnɩ mɔɔ itualɩ yɩ tʋ a. Aɣinzi yi, Eliyema Macmillan hɛlɛlɩ kɛɛ: “Ebiye a ye nu be bɩlɩlɩ yɛ nwʋ nyianlɩ adwɩnɩ kɛɛ, ɩlɛ́kyɛ na yɛahɔ sʋlɔ.” Ɩva ɩhɩnlanlɩ nwʋmɔ kɛɛ: “Mɔɔ ihyinyia kɛɛ yɛyɛ yɛ lɛ kɛɛ yɛkɔhɔ zʋlɔ yɛkɛyɛ sʋ̃maa wɔ Niibenyia yi egyima yi nu.” Na ɔzɔ la yɛ Eliyema Macmillan yɛlɩ a. Nɩ ɩbɔ ɛhyɩmɛ wɔ dasɩlɛlilɛ egyima yi nu. Mmeliyema mɔɔ bedianlɩ bɛ fiyiadɩ iluwa be dedi ti nɩ, inyianlɩ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ ɩhyɛlɩ bɛ ɛzɩzɩbɛ. Mmɩlɩ po mɔ nɩ ɩyɛ alɩɣa nɩ, nɩ ɩkɔ dɩyɛzumanlɛ eɣile bela. Mmɩlɩ mɔ nɩ Eliyema Macmillan ɩdɩkɛɛ yɩ akatuwa na ɩhɔlɩ zʋlɔ ɩvalɩ yɩ mmɩlɩ ilili egyima bʋwɔ nɩ, mɩnla mfasʋ yɛ inyianlɩ a? Ɩka ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ ma iwu wɔ ɔlʋbɔ 1966 nɩ, ɩhɛlɛlɩ kɛɛ: “Mi dedi lanwʋ la yɛ sɩ.” Eyi dɩ subanɩba mɔɔ ɩsɛ kɛɛ ye munwala yesuma, titili mmɩlɩ mɔ odwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ yeyiaa nɩ ɩhyɛ ɩdɛla mmɩlɩ mɔ yekilaa ɔhʋanɩ nɩ!—Hib. 13:7.

16. Mɩnla ndwokɔzɩzɩbɛ yɛ Herbert Jennings nɩɩ yɩ yɩ beyiyialɩ mɔɔ nɩ bɛáhila yɩ ɔhʋanɩ a?

16 Adimakɛlɛ kʋla bɔ Gyehova azʋ̃mɩvʋlɔ sʋ̃maa wɔ aɣilevile nu. Kɛ ndianwʋ nɩ, wɔ Eliyema Herbert Jennings b yɩ ɛbɩlawɔlɛ nu ndwokɔ nu nɩ, ihileli kezimɔ ɩ nɩɩ yɩ yɩ bɛ anyɩ leli wɔ odwokɔbadɛlɛlɛ egyima yɩ nu wɔ Ghana. Mmɩlɩ ɩkɔlɩɩ zʋlɔ nɩ, inyianlɩ adwɩnɩ nu adimakɛlɛ ɛyɛlɛ ɛyɛlɛ be. Eliyema Jennings valɩ Gyemisi 4:14 nu ndwokɔ hanlɩ yɩ bʋwabɩlɛ yɩ nwʋ odwokɔ kɛɛ, “ɩdɩ ‘awulohyɩnlɩyɛ’ nu ndwokɔ mɔɔ nɩ yézi.” (Kɩnga.) Ɩhɛlɛlɩ kɛɛ: “Mɔɔ ɩkɛyɛ na yɛali bʋwabɩlɛ yɩ nwʋ egyima nɩ, yɛyɛlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ yeduli wɔ Ghana yeyiakili yɛ ɔhɔnwʋmmɔ kɛnɩ yezia yɛhɔlɩ Canada yɛhɔ yɛbɛlɩ adimakɛlɛzalɛ.” Gyehova wʋwalɩ Eliyema Jennings nɩɩ yɩ yɩ ma bɔhɔlɩ zʋlɔ bɛvalɩ nɔhʋanlɛlilɛ bɔzʋ̃mɩnlɩ yɩ, ɩávalɩ nwʋmɔ ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ beyiyialɩ nɩ.

17. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ mmeliyema mvʋlɔ nyianlɩ Eliyema Jennings yɩ ndianwʋ yɩ zʋ mfasʋ a?

17 Ndwokɔ mɔɔ Eliyema Jennings zʋ yɩ ahʋnlɩnɩ nu hanlɩ nɩ nyianlɩ mmenii mvʋlɔ zʋ tumi baaba. Eliyema baalɛ ɔkʋ̃ hɛlɛlɩ kɛɛ: ‘Mmɩlɩ mɔ mɩɣɩnganlɩ yɩ ɛbɩlawɔlɛ nu ndwokɔ nɩ, ɩhanlɩ mɩ baaba. Mmɩlɩ mɔ mʋnwʋnlɩ kezimɔ nɩ ɩsɛ kɛɛ Eliyema Jennings ɩfa yɩ egyimalilɛ itiã kɛ na ɩkɔ ɩsa yɩ nwʋ adimakɛlɛ nɩ, ɩwʋwalɩ mɩ ma minyianlɩ mʋ bʋwabɩlɛ yɩ nwʋ adwɩnɩba.’ Ɔzɔ la yɛ eliyema benyia be sʋ̃ hɛlɛlɩ kɛɛ: ‘Mmɩlɩ mɔ mʋzʋ̃mɩnlɩ kɛɛ asafʋ nu ebani alʋbɔ bunlu mɛda nɩ, nɩ ɩsɛ kɛɛ mɩfa ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ yɩ mitiã kɛ iluwa adwɩnɩ nu adimakɛlɛ be ti. Mɩdɩlɩ nɣanlɩ kɛɛ mɩ sa ziye azɩ nkʋ̃ʋ̃ ma, mɩ padi golɔlɩ. Na nɩ mɩáhʋla po mɩkɩnga ɛbɩlawɔlɛ nu ndwokɔ mɔɔ nɩ ɩba nɩ. Naasʋ̃ kezimɔ Eliyema Jennings minyianlɩ yɩ anyɩ gyinanlɩ yɩ bʋwabɩlɛ yɩ munwa nɩ hyɛlɩ mɩ ɛzɩzɩbɛ.’ Eyi kakɛ yɛ kɛɛ, sɛ yɛkʋla yekyina ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ yɛáhila yɩ ɔhʋanɩ munwa a, ɩhyɛ mvʋlɔ ɛzɩzɩbɛ. Sɛ nninyeni ɩákɔ bʋwɔ wɔ yɛ ɛbɩlawɔlɛ nu kɛmɔ yekilaa yɩ ɔhʋanɩ po a, sa yɛkʋla yɛyɛ dedi nɩɩ pindinyiigyinanlɛ nwʋ ndianwʋba yɛma mmenii mvʋlɔ.—1 Pit. 5:9.

Sɛ yeyiyia ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ yɛáhila yɩ ɔhʋanɩ po, na sɛ yɛfa yɛnwʋ yetiã Gyehova zʋ a, ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛkɔhwɩ̃ yekeɣike yi (Kila nkyɩkyɛmi 18)

18. Kɛmɔ mfonyini yi kile nɩ, mɩnla yɛ osuma wɔ kunavʋlɔ mɔɔ ɩwɔ Nigeria yɩ ndianwʋ yɩ nu a?

18 Asianɩ azʋlɔtʋ dɩkɛɛ COVID-19 adimakɛlɛ yɩ lileli Gyehova yi mmenii sʋ̃maa. Kɛ ndianwʋ nɩ, nɩ kunavʋlɔ be mɔɔ ɩwɔ Nigeria yɩ alɩyɛ ha ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be. Eɣile ɔkʋ̃ nwɔnɩ be, yɩ ɣa baalɛ ɣizialɩ yɩ kɛɛ, sɛ bedi bɛ sɛka kɔpʋ ɔkʋ̃ mɔɔ ɩha nɩ bowie a, mɩnla yɛ bekeli a? Eliyema baalɛ yɩ hanlɩ hileli yɩ ɣa yɩ kɛɛ, béni ozukua anzɛnyɩɩ alɩyɛ bela wɔ bɔ nwʋ, meti bozumazumá Zalɛfatɩ kunavʋlɔ yɩ, bekeli bɛ alɩyɛ mɔɔ ɩha nɩ na akʋ̃ bɛava bɔ nwʋ bɛadiã Gyehova zʋ. (1 Aw. 17:8-16) Ansaana bɔkɔdwɩnɩ mɔɔ bekeli wɔ ɔzɔ oyuwa yɩ nwʋ nɩ, bɔ ɔhɔnwʋmmɔ dedimaa valɩ alɩyɛ nɩɩ nninyeni mvʋlɔ ɣɩlɛlɩ bɛ. Alɩyɛ mɔɔ bɛ sa hanlɩ nɩ, nɩ bɔkɔhʋla bekeli yi dapɛnɩ anwɩ̃ nɩɩ yɩ mɛda. Eliyema baalɛ yɩ hanlɩ kɛɛ, nɩ ízi kɛɛ Gyehova itiyee odwokɔ mɔɔ nɩ ɩkãã ikehile yɩ ɣa yɩ. Nɔhʋanlɛ nu nɩ, sɛ yɛfa yɛ nwʋ yetiã Gyehova zʋ na yeyia ɛbɩlawɔlɛ nu ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ yɛáhila yɩ ɔhʋanɩ po a, sa ɩkʋla ɩtwɩ̃ yɛ ibike Gyehova.—1 Pit. 5:6, 7.

19. Mɩnla odwodwudiyialɛ yɛ Aleksey Yershov yiyialɩ a?

19 Alʋbɔ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be yɛ dɩ nɩ, ye mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ sʋ̃maa yiyia odwodwudiyialɛ mɔɔ nɩ bɛáhila yɩ ɔhʋanɩ. Bɛmá yehila Eliyema Aleksey Yershov mɔɔ ɩwɔ Russia nɩ. Mmɩlɩ mɔ Eliyema Yershov inlumanlɩ wɔ 1994 nɩ, nɩ Gyehova yi mmenii mɔɔ bɔwɔ ɔzɔ dɩka nɩ wɔ fanwʋdi ɛgyɩkɩ̃ɩ̃. Naasʋ̃ wɔ alʋbɔ be mɛda nɩ, nninyeni zɩnzanlɩ wɔ Russia. Wɔ 2020 nu nɩ, bɔhɔlɩ Eliyema Yershov zʋ wɔ yɩ awudo, bɛbɩbɛlɩ yɩ nninyeni nu na beleli yɩ agyiapadɩ sʋ̃maa wɔ yɩ sa nu. Aziyianɩ sʋ̃maa mɛda nɩ, aɣanɩ yɩ valɩ ɔzʋnɩ dianlɩ yɩ zʋ kɛɛ idiyia mmɛla. Mɔɔ ɩzɩkɛlɩ odwokɔ yɩ kʋlaa yɛ lɛ kɛɛ, abɩlantɩyɛ be yɛlɩ yɩ nwʋ kɛɛ yɩ anyɩ deli Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛ nwʋ na bɛ nɩɩ yɩ zumanlɩ dɩyɛ ɔlʋbɔ ɔkʋ̃ nɩɩ yɩ mɛda. Idudualɩ vidiyo azʋlɔtʋ be mɔɔ bɛva bɛyɛlɩ dasɩlɛ bediyialɩ eliyema yɩ. Kila nnahɩlɩbɛ kʋ̃!

20. Kɛ ɩyɛlɩ mɔɔ Eliyema Yershov hyɛlɩ ɩ nɩɩ Gyehova avinli abusunwawɔlɛ nu ɛzɩzɩbɛ a?

20 Odwodwudiyialɛ mɔɔ Eliyema Yershov yiyialɩ nɩ, asʋ̃ dɩyɛ baaba be zʋ̃ numɔ ɣalɩ a? Nyɛ. Ɩ nɩɩ Gyehova avinli abusunwawɔlɛ ɣa yɛlɩ sɩ baaba. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Mɩ nɩɩ mɩ yɩ ta bo numɔ bɔ mpayɩ, mɩɣa mʋnwʋnlɩ kɛɛ sɛ Gyehova ɩábʋwa mɩ a, ankɩ mʋlɔ́kʋla mikegyina bʋwabɩlɛ yɩ munwa.” Ɩva ɩhɩnlanlɩ nwʋmɔ kɛɛ: “Mɩzamɩ mɩ dɩyɛzumanlɛ wʋwalɩ mɩ ma migyinanlɩ apadigolɔlɛ nɩ munwa. Mʋdwɩnɩndwɩnɩnlɩ ɔwɔkɩ nɔhʋanlɛ azʋ̃mɩvʋlɔ bɛ ndianwʋ azʋlɔtʋ nwʋ. Ndwokɔ sʋ̃maa wɔ Bayɩbʋlʋ yi nu mɔɔ, ɩma yɛnwʋ kezimɔ nwʋmɔ hyinyia kɛɛ yɛyɛ dinyii na yɛfa yɛ nwʋ yetiã Gyehova zʋ.”

21. Mɩnla yɛ yɛɣa yɛnwʋ yɩ wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu a?

21 Mɩnla yɛ yɛɣa yɛnwʋ yɩ wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu a? Oyuwadɩ eyi nu mɛyɩ, ɩyɛ a yeyiyia ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ yɛáhila yɩ ɔhʋanɩ. Naasʋ̃ mɔɔ ɩdɩ bela nɩ, sɛ yɛfa yɛ nwʋ yetiã Gyehova zʋ a, ɩkɔwʋwa yɛ eɣile bela. Kɛmɔ ɛhɛlɛlɛ odwokɔ mɔɔ dɩyɛzumalɛ yɩ gyĩ zʋlɔ ma yɛnwʋ yɩ nɩ, “ɛdɩnɣɛlɛnii yɩ amanɩyɛnwʋnlɛ zʋnɩ, naasʋ̃ Gyehova de yɩ wɔ yɩ munwala nu.” (Ndw. 34:19) Máma yɛfa yɛ adwɩnɩ yesiye ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ yeyiyia nɩ zʋ, mfomi yɛvá yɛ adwɩnɩ yeziye Gyehova yi tumi mɔɔ ɩfa ɩbʋwa yɛ nɩ zʋ. Na kɛmɔ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ hanlɩ nɩ, amɩyɛ sʋ̃ yɛkɔhʋla kɛhã kɛɛ: “Dɩyɛ munwala nu nɩ, mʋwɔ anwʋzɩzɩbɛ iluwa enii mɔɔ ɩhyɛ mɩ ɛzɩzɩbɛ nɩ ti.”—Fɩl. 4:13.

NDWOMI 38 Ɩkɛma Ɛkɛyɛ Sɩ

a Ɩwɔ numɔ kɛɛ yɛkʋla yeyiyia ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ yɛáhila yɩ ɔhʋanɩ wɔ oyuwadɩ eyi nu dɩyɛ, naasʋ̃ sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kɛɛ, Gyehova kɔwʋwa yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ nɔhʋanlɛmaa. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyehova wʋwalɩ yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ wɔ ɔwɔkɩ mmɩlɩ nu a? Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ ɩbʋwaa yɛ wɔ nnɛ a? Sɛ yesunzu ndianwʋ azʋlɔtʋ mɔɔ ɩwɔ Bayɩbʋlʋ nu nɩɩ mɔɔ ɩwɔ nnɛ yɛ mmɩlɩ nu nɩ nwʋ a, ɩkɛma ye dedi kɛyɛ sɩ kɛɛ sɛ yɛfa yɛ nwʋ yetiã Gyehova zʋ a ɩkɔwʋwa amɩyɛ sʋ̃.