Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Tɛla kɔ Ndwokɔ mɔɔ bɛhyɩhyɛ

DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 16

“Wʋ Anlima Yɩ Kodwodwu”!

“Wʋ Anlima Yɩ Kodwodwu”!

“Gyisɛsɩ zeli [Maata] kɛɛ: ‘Wʋ anlima yɩ kodwodwu.’”—DWƆ. 11:23.

NDWOMI 151 Ɩkɔvʋlɛ

MƆƆ YƐBAZUMA a

1. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ kuakula benyia be hileli kɛɛ ɩwɔ anwʋlazʋ wɔ awudunwolɩyɛ yi nu a?

 ADIMAKƐLƐ ɛyɛlɛ ɛyɛlɛ be ɩwɔ kuakula be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Matthew mɔɔ nɩ ɩsɛ kɛɛ bɛyɛ yɩ opilehyɛnɩ mbɔmɩ sʋ̃maa. Mmɩlɩ mɔ inyianlɩ alʋbɔ asunwa nɩ, nɩ ɩ nɩɩ yɩ abusunwa bekilaa JW Broadcasting®. Na vidiyo yi ɩkɔɔ awielɩyɛ nɩ, bɛyɩlɩ ndwomi nwʋ vidiyo be mɔɔ nɩ ɩfalɩ yɛ alɔvʋlɔ mɔɔ bokodunwo bɛ nɩ nwʋ. b Behilalɩ vidiyo yi bowieli nɩ, Matthew hɔlɩ yɩ awʋvʋlɔ pɛ hɔ zɔlɩ bɛ sa, na ɩhanlɩ kɛɛ: “Mama, Dada bɔnwʋ yɩ a, sɛ muwu po a bokodunwo mɩ. Sa bɔkʋla bɛdɩkɛ mɩ, máma bo kunlu tu.” Kila kezimɔ awʋvʋlɔ yɩ bɛ anyɩ kele kɛɛ bɛ ɣa yɩ wɔ dedi kezile wɔ awudunwolɩyɛ yi nu.

2-3. Mɩnla ti mɔɔ ɩdɩ baaba kɛɛ yɛkɔdwɩnɩndwɩnɩ awudunwolɩyɛ nwʋ anʋhʋba nwʋ a?

2 Ɩyɛ a ɩdɩ baaba kɛɛ yɛkɔhɔ zʋ yɛkɔdwɩnɩndwɩnɩ awudunwolɩyɛ nwʋ anʋhʋba mɔɔ ɩwɔ Bayɩbʋlʋ yɩ nu nɩ nwʋ. (Dwɔ. 5:28, 29) Mɩnla ti a? Iluwakɛɛ yézi mmɩlɩ mɔ adimakɛlɛ ɛyɛlɛ ɛyɛlɛ be kɔhʋla kɔwɔ yɛ anzɛnyɩɩ yɛ dɔvʋlɔ be kowu aɣilevile nu. (Odw. 9:11; Gye. 4:13, 14) Awudunwolɩyɛ nwʋ anyɩnlɩlazʋ mɔɔ yɛwɔ nɩ kɔwʋwa yɛ ma yekegyina ndwokɔzɩzɩbɛ eyimmɔ munwa. (1 Tɛs. 4:13) Bayɩbʋlʋ nɩ ɩhyɛ yɛ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ yɛ Zɩ mɔɔ ɩwɔ sʋlɔ nɩ zi yɛ na ɩdɔ yɛ baaba paa. (Lk. 12:7) Dwɩnɩ nwʋmɔ kila, sɛ Gyehova ízi yɛ bʋwɔ a, ɩlɔ́kʋla ikodunwo yɛ ma yekenyia subanɩ nɩɩ adwɩnɩ mɔɔ nɩ yɛwɔ nɩ. Gyehova dɔ yɛ baaba ti mɔɔ ɩma nwʋmɔ ɔhʋanɩ yɛ kɛɛ yɛwʋwa azɩ daabaa yɩ a, meti sɛ yewu po a ikodunwo yɛ!

3 Wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, yekeli bɔmʋnlɩ yekozunzu sianti mɔɔ yɛkɔhʋla yekele awudunwolɩyɛ nwʋ anʋhʋba yɩ yekeli nɩ nwʋ. Akʋ̃, yekozunzu Bayɩbʋlʋ nu ndwokɔ mɔɔ ɩhyɛ dedi ɛzɩzɩbɛ mɔɔ nnɛ dɩyɛzumanlɛ yɩ gyĩ zʋlɔ nɩ nwʋ, ise: “Wʋ anlima yɩ kodwodwu.” (Dwɔ. 11:23) Mɔɔ itualɩ yɩ tʋ nɩ, yekehila kezimɔ yɛkɛhyɛ awudunwolɩyɛ nwʋ anyɩnlɩlazʋ mɔɔ yɛwɔ nɩ nu ɛzɩzɩbɛ.

SIANTI MƆƆ YƐKƆHƲLA YEKELE AWUDUNWONLƖYƐ NWƲ ANƲHƲBA NƖ YEKELI

4. Sɛ yɛkɔhʋla yekele anʋhʋba be yekeli a, mɩnla anwʋlazʋ yɛ ɩsɛ kɛɛ yenyia a? Ma nwʋmɔ ndianwʋ.

4 Sɛ yɛkɔhʋla yekele anʋhʋba be yekeli a, ɩsɛ kɛɛ yɛnwʋ yɩ kɛɛ enii mɔɔ ɩwɔlɩ anʋhʋba yɛ nɩ ɩwɔ ɛpɛ nɩɩ tumi mɔɔ ɩkɔhʋla ɩkɛva ikeli zʋ. Kɛ ndianwʋ nɩ: Fa yɩ kɛɛ ahumi be idu ɩzɩkɛ wʋ aliyia pasaa. Yɛɛ wʋ ɔhɔnwʋ be ɣa wɔlɩ anʋhʋba wʋ kɛɛ, ‘Sa mʋbʋwa wʋ ma esia kyina wʋ aliyia yɩ.’ Ede di paa kɛɛ ɩkãã nɔhʋanlɛ na ɩwɔ ɛpɛ paa kɛɛ ɩkɔwʋwa wʋ. Na sɛ izi aliyiagyinanlɛ na ɩwɔ nwʋmɔ nninyeni sʋ̃ a, mɛyɩ nɩ ezi kɛɛ sa ɩkʋla sʋ̃ ɩyɛ. Meti ede yi di. Mɛyɩ nɩ Nyamɩnlɩ yɩ anʋhʋba mɔɔ ɩfalɩ awudunwolɩyɛ nwʋ sʋ̃ ɛ? Asʋ̃ ɩwɔ ɛpɛ nɩɩ tumi mɔɔ ɩkɔhʋla ɩkɛva ikeli zʋ a?

5-6. Mɩnla ti mɔɔ yɛkɔhʋla yekenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova wɔ ɛpɛ kɛɛ ikodunwo awuvʋlɔ a?

5 Asʋ̃ Gyehova wɔ ɛpɛ kɛɛ ikodunwo awuvʋlɔ a? Pɩlazunɛ bela íni nwʋmɔ kɛɛ ɩwɔ ɛpɛ paa. Ɩvalɩ yɩ sunzuma ɩhanlɩ Bayɩbʋlʋ ɛhɛlɛlɛmaa sʋ̃maa ma bɛhɛlɛlɩ awudunwolɩyɛ nwʋ anʋhʋba yɩ wɔ Bayɩbʋlʋ yɩ nu. (Ayɩ. 26:19; Ho. 13:14; Yik. 20:11-13) Na Gyehova sʋ̃ mɛyɩ sɛ ɩbɔ anʋhʋba a, ididi zʋlɔ. (Dwh. 23:14) Nɔhʋanlɛ nu nɩ, Gyehova yɩ nwʋ pɩlɩ yɩ kɛɛ ikodunwo awuvʋlɔ. Mɩnla ti mɔɔ yɛkʋla yɛkã zɔ a?

6 Dwɩnɩndwɩnɩ mɔɔ Dwoobu hanlɩ nɩ nwʋ kila. Nɩ ɩwɔ anyɩnlɩlazʋ kɛɛ sɛ iwu po a, Gyehova yɩ ɛɣɛɛlɛ kɔlɔ kɛɛ ikodunwo yɩ. (Dwb. 14:14, 15, ad.) Ɔzɔ la yɛ Gyehova tɩ nɣanlɩ wɔ yɩ alɔvʋlɔ mɔɔ bowuwu nɩ nwʋ a. Ɩ nwʋ pɩlɩ yɩ kɛɛ ɩkɛma bɛkɛɣa nnwʋanlɩ nu dɔkʋ̃ mɔɔ bɔwɔ anwʋzɩzɩbɛ nɩɩ anyɩnlɩlelɛ. Na mmenii abʋmɩ abʋmɩ sʋ̃maa mɔɔ bɛányia nwʋmɔ ɔhʋanɩ bosuma Gyehova nwʋ dɩyɛ mɔɔ bowuwu nɩ sʋ̃ ɛ? Yɛ Nyamɩnlɩ mɔɔ ɩwɔ ɔlɔlɛ nɩ pɛ kɛɛ itunwo bɔnlʋmmɔ sʋ̃. (Egy. 24:15) Ɩpɛ kɛɛ benyia nwʋmɔ ɔhʋanɩ bɛfa yɩ ɔhɔnwʋ na bɛawʋwa azɩ daabaa wɔ azɩlɛ yɩ zʋ. (Dwɔ. 3:16) Nɔhʋanlɛ, Gyehova wɔ ɛpɛ kɛɛ ikodunwo awuvʋlɔ.

7-8. Mɩnla ti mɔɔ yɛkɔhʋla yekenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova wɔ tumi mɔɔ ɩkɛva ikodunwo awuvʋlɔ a?

7 Asʋ̃ Gyehova wɔ tumi mɔɔ ɩkɛva ikodunwo awuvʋlɔ a? Nyɛ! Iluwakɛɛ mɛyɩ yɛ ɩdɩ “Dɩyɛ Munwala Zʋ Tumivʋlɔ” a. (Yik. 1:8) Meti ɩwɔ tumi mɔɔ ɩkɛva ikeli tamvʋlɔ bela mɔɔ owulo kɩnla nwʋ nɩ zʋ nkunimi. (1 Kɔl. 15:26) Eyi kyɩkyɩ yɛ ɛɣɛɛlɛ na ɩhyɛ yɛ ɛzɩzɩbɛ sʋ̃. Ma yehila Eliyema Baalɛ Emma Arnold yɩ ozumanlɛnwʋnlɛ yɩ. Ɩ nɩɩ yɩ abusunwa yɩ yiyialɩ be dedi nwʋ odwohilalɛ mɔɔ numɔ yɛ sɩ wɔ oyuwadɩ kʋnɛ mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ anwɩ̃ nɩ nu. Emma yɩkyɩlɩ yɩ ɣa baalɛ mɔɔ nɩ yɩ alɔvʋlɔ wuwu wɔ Nazi fiyiadɩ kɛnɩ yɩ ɛɣɛɛlɛ. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Sɛ awuvʋlɔ bɔlɔ́kʋla bɔkɔwʋwa azɩ ebiyekʋ̃ a, nɩ ikile kɛɛ owulo nwʋ yɛ sɩ tɛla Nyamɩnlɩ o?” Naasʋ̃ eyi ɩlɔ́kʋla ɩkɛyɛ nɔhʋanlɛ. Nɔhʋanlɛ nu nɩ, Gyehova yɩ nwʋ yɛ sɩ tɛla dɩyɛ bela! Dɩyɛ Munwala Zʋ Tumivʋlɔ Nyamɩnlɩ mɔɔ ɩwɔlɩ nnwʋanlɩ nɩ ɩwɔ tumi mɔɔ ɩkɛva ɩkɛma bɛzabɛ mɔɔ bowuwu nɩ kezia kɛɣa nnwʋanlɩ nu.

8 Sianti fʋlɔ ti mɔɔ yezi kɛɛ Nyamɩnlɩ kɔhʋla kodunwo awuvʋlɔ yɛ lɛ kɛɛ yɩ ɛɣɛɛlɛ iávi dɩyɛ kyɩ̃. Ɩbʋbɔ ahɔnlɔnwa yɩ bɛ anlima ɩfʋlɔ bɛ nkʋ̃kʋ̃ nkʋ̃kʋ̃. (Ayɩ. 40:26) Akʋ̃ sʋ̃, ɩkakɛ bɛzabɛ mɔɔ bowuwu nɩ. (Dwb. 14:13; Lk. 20:37, 38) Sa ɩkʋla ɩkakɛ dɩyɛ bela mɔɔ ɩfalɩ enii mɔɔ ikodunwo yɩ nɩ nwʋ, mɔɔ yi subanɩ, kezimɔ nɩ ɩdɩ, mɔɔ nɩ ɩwɔ yɩ adwɩnɩ nu nɩɩ mɔɔ izili wɔ yɩ ɛbɩlawɔlɛ nu munwala kɩnla nwʋ.

9. Mɩnla ti mɔɔ ede Gyehova yɩ anʋhʋba mɔɔ ɩfalɩ awudunwolɩyɛ nwʋ nɩ edi a?

9 Sa yɛkʋla yede Gyehova yɩ anʋhʋba mɔɔ ɩfalɩ awudunwolɩyɛ nɩ nwʋ yedi, iluwakɛɛ yezi kɛɛ ɩwɔ ɛpɛ nɩɩ tumi mɔɔ ɩkɔhʋla ɩkɛva ɩkɛyɛ. Kila sianti fʋlɔ ti mɔɔ ɔkɔhʋla kele Nyamɩnlɩ yɩ anʋhʋba mɔɔ ɩfalɩ awudunwolɩyɛ yɩ nwʋ nɩ keli. Mɛyɩ yɛ lɛ kɛɛ: Gyehova ili bɔmʋnlɩ idunwo abiyemmɔ daada. Wɔ Bayɩbʋlʋ mmɩlɩ nu nɩ, Gyehova manlɩ mmenyia be mɔɔ Gyisɛsɩ kɩnla nwʋmɔ tumi ma bodunwonli awuvʋlɔ. Bɛmá yehila abiye mɔɔ Gyisɛsɩ dunwonli mɔɔ bɛhɛlɛ nwʋmɔ odwokɔ wɔ Dwɔɔnʋ yi ti 11 nu nɩ.

GYISƐSƖ YƖ ƆHƆNWƲ BE MƆƆ ƖDƆ YƖ PAA WULI

10. Mɩnla yɛ izili mmɩlɩ mɔ nɩ Gyisɛsɩ ikilehilee wɔ Dwɔdanɩ yɩ fumvuã dɛba a, na mɩnla yɛ ɩyɛlɩ a? (Dwɔɔnʋ 11:1-3)

10 Kɩnga Dwɔɔnʋ 11:1-3. Tuá mɔɔ ɩhɔlɩ zʋlɔ wɔ Bɛtani wɔ alʋbɔ 32 Y.M. nu yɩ awielɩyɛ kɛnɩ nwʋ mfonyini kila. Nɩ Gyisɛsɩ wɔ ɔhɔnwʋmmɔ wɔ suwa eyi zʋ, Lazʋlɔsʋ nɩɩ yɩ mmenlima mmaalɛ anwɩ̃, Mɛɛlɩ nɩɩ Maata. (Lk. 10:38-42) Naasʋ̃ sikalɛyɩ Lazʋlɔsʋ yɩ nwʋ ba yɩ, na yɩ mmenlima mmaalɛ anwɩ̃ yɩ bɛ ɛɣɛɛlɛ wɔ. Bɔdʋlɩ Gyisɛsɩ nɣɩlalɩyɛ, ɔzɔ mmɩlɩ yɩ nɩ ɩwɔ Dwɔdanɩ yɩ fumvuã dɩka be. Na sɛ ɔzʋ̃ kɛnɩ etiyiaa kɔhɔ Bɛtani a nɩ idi kɛyɛ aɣile anwɩ̃. (Dwɔ. 10:40) Alɔbɔ odwokɔ yɛ lɛ kɛɛ, mmɩlɩ mɔ enii mɔɔ ɩlɛ nɣɩlalɩyɛ nɩ ɩkɔɔ nɩ hɔ dʋlɩ Gyisɛsɩ nɩ, nɩ Lazʋlɔsʋ iwu. Ɩwɔ numɔ kɛɛ nɩ Gyisɛsɩ zi kɛɛ yɩ ɔhɔnwʋ nɩ iwu dɩyɛ, naasʋ̃ ɩwʋwalɩ dɩka mɔɔ nɩ ɩwɔ nɩ aɣile anwɩ̃ ɩhɩnlanlɩ nwʋmɔ, na akʋ̃ izili numɔ ɩhɔlɩ Bɛtani. Meti mmɩlɩ mɔ Gyisɛsɩ dwuli kɛnɩ nɩ, nɩ Lazʋlɔsʋ iwu ma inyia aɣile anla. Nɩ Gyisɛsɩ ɩbayɛ debe mɔɔ ɩkɔwʋwa yɩ ɔhɔnwʋmmɔ yɩ na ɩahyɛ Nyamɩnlɩ animinyiamɩ sʋ̃.—Dwɔ. 11:4, 6, 11, 17.

11. Mɩnla ɔhɔnwʋvalɛ nwʋ dɩyɛ yɛ yesuma wɔ odwokɔ eyi nu a?

11 Yesuma ɔhɔnwʋvalɛ nwʋ debe wɔ odwokɔ eyi nu. Mɔwʋ dwɩnɩ nwʋmɔ kila: Mmɩlɩ mɔ Mɛɛlɩ nɩɩ Maata valɩ nɣɩlalɩyɛ hɔ manlɩ Gyisɛsɩ nɩ, bɛákã bekile yɩ kɛɛ ɩɣɩla Bɛtani. Mɔɔ bɛhanlɩ la yɛ lɛ kɛɛ yɩ ɔhɔnwʋ yɩ nwʋ ba yɩ. (Dwɔ. 11:3) Mmɩlɩ mɔ Lazʋlɔsʋ wuli nɩ, sɛ Gyisɛsɩ ɩába kɛnɩ po a, ankɩ sa ɩkʋla itunwo yɩ. Naasʋ̃ Gyisɛsɩ zili pɔkɔ kɛɛ ɩkɔhɔ Bɛtani mfomi na ɩahɔ iahila yɩ ɔhɔnwʋmmɔ Mɛɛlɩ nɩɩ Maata. Asʋ̃ ɔwɔ ɔhɔnwʋ be mɔɔ wʋábizia yɩ mmʋwalɩyɛ po a, ɩzʋ̃ yɩ pɛ nu ɩbʋwa wʋ a? Mɛyɩ nɩ ezi kɛɛ sɛ ɔkɔ “anwʋhyɩlɩlɛ” nu a, sa ɩkʋla ɩbʋwa wʋ. (Ɛɣɛ. 17:17) Dɩkɛɛ Gyisɛsɩ nɩ, bɛmá yɛyɛ ɔhɔnwʋba yɛma mmenii mvʋlɔ! Sikalɛyɩ bɛmá yezia yɛhɔ odwokɔ yɩ zʋ na yehila dɩyɛ fʋlɔ be mɔɔ izili.

12. Mɩnla anʋhʋba yɛ Gyisɛsɩ wɔlɩ Maata a, na mɩnla ti mɔɔ nɩ ɩkɔhʋla kele keli a? (Dwɔɔnʋ 11:23-26)

12 Kɩnga Dwɔɔnʋ 11:23-26. Maata dɩlɩ kɛɛ Gyisɛsɩ iɣike Bɛtani meti ɩyɛlɩ ndɛndɛ ɩhɔ iyiyialɩ yɩ ɩhanlɩ kɛɛ: “Niibenyia, sɛ ɔwɔ kɩ a, ankɩ mi anlima benyia yɩ iáwu.” (Dwɔ. 11:21) Ɩdɩ nɔhʋanlɛ, ankɩ sa ɩkʋla ɩsa Lazʋlɔsʋ adimakɛlɛ, naasʋ̃ nɩ Gyisɛsɩ pɛ kɛɛ ɩyɛ debe mɔɔ ɩyɛ nnwʋánlɩ mfomi. Ɩwɔlɩ anʋhʋba kɛɛ: “Wʋ anlima yɩ kodwodwu.” Akʋ̃ sʋ̃ iluwakɛɛ nɩ ɩpɛ kɛɛ Maata nyia yɩ anʋhʋba yɩ nu dedi ti, izeli yi kɛɛ: “Mamɩ yɛ lɛ awudunwolɩyɛ nɩɩ nnwʋanlɩ nɩ a.” Amba, Nyamɩnlɩ ma Gyisɛsɩ tumi kɛɛ ɩva idunwo awuvʋlɔ. Mmɩlɩ be, kuakula baalɛ be iwuli na ɩákyɛ bela yɛ idunwonli yi a. Akʋ̃ sʋ̃ idunwonli abɩlantɩyɛ be, ɩkɛyɛ kɛɛ eɣile mɔɔ iwuli la yɛ idunwonli yɩ a. (Lk. 7:11-15; 8:49-55) Naasʋ̃ ekila a, ɩkɔhʋla ikodunwo abiye mɔɔ iwu ma ili aɣile anla na ɩwɔ yɩ tʋ kɛɛ ɩpɔtɔɔ a?

“LAZƲLƆSƲ, FINDE BƖLA!”

Gyisɛsɩ nyianlɩ kunlumiyɩbalɛ kezile manlɩ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ mɔɔ bedii alɔbɔ nɩ (Kila nkyɩkyɛmi 13-14)

13. Kɛmɔ Dwɔɔnʋ 11:32-35 kile nɩ, mmɩlɩ mɔ Gyisɛsɩ nwʋnlɩ kɛɛ Mɛɛlɩ nɩɩ mmenii mvʋlɔ bosũũ nɩ, kɛ ɩhanlɩ yɩ izeli a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

13 Kɩnga Dwɔɔnʋ 11:32-35. Tuá mɔɔ izili aɣinzi nɩ nwʋ mfonyini kila. Lazʋlɔsʋ yi anlima baalɛ Mɛɛlɩ hɔ yiyialɩ Gyisɛsɩ. Na ɩhanlɩ odwokɔ kʋ̃ yɩ la mɔɔ yi anlima Maata hanlɩ nɩ kɛɛ: “Niibenyia, sɛ ɔwɔ kɩ a, ankɩ mi anlima benyia yɩ iáwu.” Nɩ alɔbɔ kezile hã Mɛɛlɩ nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ bɔwɔ kɛnɩ nɩ baaba. Mmɩlɩ mɔ Gyisɛsɩ nwʋnlɩ kɛɛ bosũũ nɩ, yɩ ɛɣɛɛlɛ wɔlɩ baaba. Kunlumiyɩbalɛ mɔɔ Gyisɛsɩ nyianlɩ manlɩ bɛ nɩ ti, izunli. Ɛyɛkɛ mɔɔ yɛtɩ mmɩlɩ mɔ yɛ dɔvʋlɔ be wu nɩ, ɩtɩ yɩ tʋ. Nɔhʋanlɛ ɛdɩ, yɩ nwʋ pɩlɩɩ yɩ kɛɛ ɩkɛyɩ dɩyɛ bela mɔɔ ɩma yedi alɔbɔ nɩ kɛ!

14. Kezimɔ Gyisɛsɩ yɛlɩ yɩ dɩyɛ mmɩlɩ mɔ ɩnwʋnlɩ kɛɛ Mɛɛlɩ isũũ nɩ, mɩnla yɛ ɩma yesuma yɛfalɩ Gyehova nwʋ a?

14 Mɔɔ Gyisɛsɩ yɛlɩ mmɩlɩ mɔ nɩ Mɛɛlɩ isũũ nɩ ma yɛnwʋ kɛɛ Gyehova wɔ kunlumiyɩbalɛ kezile baaba. Mɩnla ti mɔɔ yɛkʋla yɛkã zɔ? Yezuma wɔ dɩyɛzumanlɛ mɔɔ ili eyi yɩ anyunu yi nu kɛɛ kezimɔ Gyisɛsɩ yɛ yɩ dɩyɛ nɩ ɩda yɩ Zɩ yɩ adwɩnɩ nɩɩ yɩ nɣanlɩdɩlɛ ali pɛpɛɛpɛ. (Dwɔ. 12:45) Meti sɛ yɛkɩnga kɛɛ Gyisɛsɩ nyianlɩ kunlumiyɩbalɛ mɔɔ numɔ yɛ sɩ manlɩ yɩ alɔvʋlɔ mɔɔ nɩ bedii alɔbɔ ma mɛyɩ ti izunli nwʋ odwokɔ a, ɩma yɛnwʋ kɛɛ sɛ Gyehova sʋ̃ nwʋ kɛɛ yedii alɔbɔ a, ɩyɛ ɛyɛkɛ yɩ baaba. (Ndw. 56:8) Pɩlazunɛ bela íni nwʋmɔ kɛɛ eyi kã wʋ ma enyia ɛpɛ kɛɛ ɔkɔhwɩ̃ keɣike yɛ Nyamɩnlɩ mɔɔ ɩwɔ kunlumiyɩbalɛ nɩ.

Gyisɛsɩ hileli kɛɛ ɩwɔ tumi wɔ owulo zʋ (Kila nkyɩkyɛmi 15-16)

15. Kɛmɔ Dwɔɔnʋ 11:41-44 kã nɩ, mɩnla yɛ izili wɔ Lazʋlɔsʋ yɩ nna yɩ nwʋ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃)

15 Kɩnga Dwɔɔnʋ 11:41-44. Gyisɛsɩ hɔlɩ dɩka mɔɔ beziye Lazʋlɔsʋ nɩ na ɩhanlɩ kɛɛ bɛyɩ́ bʋlɔ yɩ kɛ. Naasʋ̃ nɩ Maata iále itiã nu na ɩhanlɩ kɛɛ sɛnzɛ ɩwɔ yɩ tʋ ɩbʋãã. Gyisɛsɩ zeli yɩ kɛɛ: “Mɩákã mikile wʋ kɛɛ sɛ ede di a ɔkɔnwʋ Nyamɩnlɩ yɩ animinyiamɩ a?” (Dwɔ. 11:39, 40) Akʋ̃ Gyisɛsɩ hilalɩ sʋlɔ na ɩwɔlɩ mpayɩ wɔ bagua nu. Sianti yɛ lɛ kɛɛ nɩ ɩpɛ kɛɛ ɩfa mɔɔ ibazi nɩ munwala nwʋ animinyiamɩ ɩma Gyehova. Akʋ̃ Gyisɛsɩ dɩnyɩanlɩ numɔ kɛɛ: “Lazʋlɔsʋ, finde bɩla!” Na Lazʋlɔsʋ ɩzʋ̃ nna yɩ nu ivindenli! Gyisɛsɩ yɛlɩ debe mɔɔ nɩɩ abiyemmɔ sunzu kɛɛ ɩlɛ́yɛ bʋwɔ kyɩ̃ nɩ. c

16. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ odwokɔ mɔɔ ɩwɔ Dwɔɔnʋ yi ti 11 yɩ hyɛ dedi mɔɔ yɛwɔ wɔ awudunwolɩyɛ nwʋ anyɩnlɩlazʋ yɩ nu ɛzɩzɩbɛ a?

16 Odwokɔ mɔɔ ɩwɔ Dwɔɔnʋ yi ti 11 yɩ hyɛ ye dedi ɛzɩzɩbɛ wɔ awudunwolɩyɛ nwʋ anyɩnlɩlazʋ yɩ nu. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ a? Kakɛ anʋhʋba mɔɔ Gyisɛsɩ va wɔlɩ Maata nɩ: “Wʋ anlima yɩ kodwodwu.” (Dwɔ. 11:23) Dɩkɛɛ yɩ Zɩ nɩ, Gyisɛsɩ wɔ ɛpɛ nɩɩ tumi mɔɔ ɩkɛva ikeli ɔzɔ anʋhʋba yɩ zʋ. Ozunɛ mɔɔ izunli nɩ di dasɩlɛ kɛɛ ɩpɛ paa kɛɛ itunwo awuvʋlɔ na ɩyɩ ɛyɛkɛ mɔɔ owulo fa ba nɩ wɔ kɛ. Na mmɩlɩ mɔ Lazʋlɔsʋ ɩzʋ̃ nna yi nu vindenli nɩ, nɩ ɩdɩ dasɩlɛ ebiyekʋ̃ mɔɔ ikile kɛɛ Gyisɛsɩ wɔ tumi mɔɔ ɩfa itunwo awuvʋlɔ. Akʋ̃ sʋ̃, dwɩnɩ odwokɔ mɔɔ Gyisɛsɩ hakɛlɩ Maata nɩ nwʋ: “Mɩákã mikile wʋ kɛɛ sɛ ede di a ɔkɔnwʋ Nyamɩnlɩ yɩ animinyiamɩ a?” (Dwɔ. 11:40) Yɛwɔ dasɩlɛ mɔɔ idi munli mɔɔ ɩma yɛnwʋ kɛɛ Nyamɩnlɩ yɩ anʋhʋba mɔɔ ɩfalɩ awudunwolɩyɛ yɩ nwʋ nɩ kɛɣa numɔ. Naasʋ̃ mɩnla yɛ yɛkɔhʋla yɛkɛyɛ na ɩahyɛ anwʋlazʋ mɔɔ yɛwɔ yɩ nu ɛzɩzɩbɛ a?

KEZIMƆ YƐKƐHYƐ AWUDUNWOLƖYƐ NWƲ ANWƲLAZƲ MƆƆ YƐWƆ YƖ NU ƐZƖZƖBƐ

17. Sɛ yɛkɩnga awudunwolɩyɛ nwʋ odwokɔ wɔ Bayɩbʋlʋ yɩ nu a, mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛma ɩbʋwa yɛ adwɩnɩ nu a?

17 Kɩnga na dwɩnɩndwɩnɩ awudunwolɩyɛ azʋlɔtʋ mɔɔ izili wɔ ɔwɔkɩ nɩ nwʋ. Wɔ Bayɩbʋlʋ yɩ nu nɩ, mmenii awɔtwɛ yɛ bɛkã bɔ nwʋ odwokɔ kɛɛ bodunwonli bɛ ma bɔwʋwalɩ azɩlɛ yɩ zʋ a. d Mɩnla ti mɔɔ wʋále mmɩlɩ fa suma nwʋmɔ dɩyɛ a? Mmɩlɩ mɔ ɛyɛɛ zɔ nɩ, kakɛ kɛɛ bɛdɩ mmenyia, mmaalɛ nɩɩ nnwuakula mɔɔ bɔwʋwalɩ azɩ ankasa. Pɩbɛ ozumalɛdɩyɛ azʋlɔtʋ mɔɔ ɩwɔ nu. Dwɩnɩndwɩnɩ kezimɔ ndianwʋ azʋlɔtʋ eyimmɔ ma yɛnwʋ kɛɛ Nyamɩnlɩ wɔ ɛpɛ nɩɩ tumi mɔɔ ɩkɛva ikodunwo awuvʋlɔ nɩ nwʋ. Mɔɔ ɩtɛla yɩ munwala nɩ, dwɩnɩndwɩnɩ Gyisɛsɩ yɩ awudunwolɩyɛ nɩ nwʋ, mɛyɩ yɛ lɛ awudunwolɩyɛ mɔɔ ihyinyia paa. Kakɛ kɛɛ, mmɩlɩ mɔ bodunwonli Gyisɛsɩ nɩ, mmenii sʋ̃maa nwʋnlɩ yɩ na eyi ma ye dedi yɛ sɩ paa wɔ awudunwolɩyɛ yɩ nu.—1 Kɔl. 15:3-6, 20-22.

18. Kɛ ɩkɛyɛ na wʋanyia asafʋ ndwomi mɔɔ ɩfalɩ awudunwolɩyɛ nwʋ nɩ zʋ mfasʋ a? (Kila azɩkɛnɩ odwokɔ yɩ sʋ̃.)

18 Tiye na dwɩnɩndwɩnɩ asafʋ ndwomi mɔɔ ɩfalɩ awudunwolɩyɛ nwʋ nɩ nwʋ. e (Ɛfɩ. 5:19) Ndwomi eyimmɔ hyɛ yɛ dedi ɛzɩzɩbɛ wɔ awudunwolɩyɛ nwʋ anyɩnlɩlazʋ yɩ nu. Meti tiye ebiye, sumá yɩ dʋlɛ na bozunzu numɔ ndwokɔ yɩ nwʋ wɔ bɛ abusunwa ɔzʋ̃mɩnlɛ tʋ. Twɩ̃ numɔ ndwokɔ yɩ kua wu ti nu na ma ɩhã wʋ ahʋnlɩnɩ. Eyi kɔwʋwa wʋ ma sɛ eyiyia odwohilalɛ be mɔɔ ɩma wʋ nnwʋanlɩ ba da asianɩ nu anzɛnyɩɩ wʋ dɔvʋlɔ be wu a, Gyehova yɩ sunzuma nɩ kɛhakɛ wʋ ndwomi yɩ nu ndwokɔ na iluwa zʋlɔ ɩayɩkyɩ wʋ ɛɣɛɛlɛ na ɩahyɛ wʋ ɛzɩzɩbɛ.

19. Mɩnla yɛ yɛkɔhʋla yekodua nwʋmɔ mfonyini yɛkɛvalɩ awudunwolɩyɛ yɩ nwʋ a? (Kila alɩka mɔɔ ise “Mɩnla Yɛ Ekeɣizia Bɛ a?”)

19 Tuá nninyeni nwʋ mfonyini wɔ wʋ adwɩnɩ nu. Gyehova ma tumi yɛ mɔɔ yɛkʋla yetua nwʋmɔ mfonyini kɛɛ yɛwɔ oyuwadɩ fʋlɔ yɩ nu. Eliyema baalɛ be hanlɩ kɛɛ: “Mɩva mmɩlɩ sʋ̃maa mudua nwʋmɔ mfonyini wɔ mɩ adwɩnɩ nu kɛɛ mʋwɔ oyuwadɩ fʋlɔ yɩ nu na mʋkʋla po mɩtɩ fɩlawɛsɩ bɛ nɣanlɩ wɔ Paladayɩsɩ.” Tuá nwʋmɔ mfonyini kɛɛ eyiyia mmenyia nɩɩ mmaalɛ mɔɔ bɔwɔ Bayɩbʋlʋ nu nɩ. Aninyia yɛ ekilaa ɔhʋanɩ kɛɛ ɔkɔnwʋ yɩ a? Mɩnla ndwokɔ yɛ ekeɣizia yɩ a? Tuá nwʋmɔ mfonyini kila kɛɛ ɛ nɩɩ wʋ alɔvʋlɔ mɔɔ bowuwu nɩ bezia bɔwɔ numɔ dɔkʋ̃. Sɛ besia beyiyia a, ndwokɔ mɔɔ ekeli bɔmʋnlɩ kɛhã, kezimɔ bɔkɔdɔ bɔ nwʋ nɩɩ kezimɔ wʋ anyɩ kele nɩ, mɔwʋ tuá nwʋmɔ mfonyini kila.

20. Mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yesi yɛ kɛnɣa kɛɛ yɛkɛyɛ a?

20 Yɛla Gyehova asɩ paa wɔ awudunwolɩyɛ yɩ nwʋ anʋhʋba yɩ nwʋ! Yɛwɔ anwʋlazʋ kɛɛ anʋhʋba eyi kɛɣa numɔ iluwakɛɛ, Gyehova wɔ ɛpɛ nɩɩ tumi mɔɔ ɩkɛma ɩkɛɣa numɔ. Bɛmá yezi yɛ kɛnɣa kɛɛ yɛkɔhɔ zʋ yɛkɛhyɛ dedi mɔɔ yɛlɛ wɔ anyɩnlɩlazʋ mɔɔ ɩtʋ bʋlɔ eyi nu ɛzɩzɩbɛ. Sɛ yɛyɛ zɔ a, yɛkɔhwɩ̃ yekeɣike Nyamɩnlɩ mɔɔ ɩwɔ ye nu bela anʋhʋba kɛɛ, ‘Wʋ alɔvʋlɔ kodwodwu!’ nɩ.

NDWOMI 147 Nnwʋanlɩ Mɔɔ Íni Awielɩyɛ Nwʋ Anʋhʋba

a Sɛ wʋ dɔvʋlɔ be iwu a, pɩlazunɛ bela íni nwʋmɔ kɛɛ awudunwolɩyɛ nwʋ anʋhʋba nɩ kyɩkyɩ wʋ ɛɣɛɛlɛ paa. Naasʋ̃ kɛ ɩkɛyɛ na wʋahilehile sianti mɔɔ ede ɔzɔ anʋhʋba yɩ edi nɩ nu wʋahile mmenii mvʋlɔ a? Na kɛ ɩkɛyɛ na wʋahyɛ wu dedi ɛzɩzɩbɛ wɔ awudunwolɩyɛ nwʋ anwʋlazʋ yi nu a? Dɩyɛzumanlɛ eyi yɩ bʋtayɩ yɛ lɛ kɛɛ ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛkɛhyɛ ye dedi ɛzɩzɩbɛ wɔ awudunwolɩyɛ nwʋ anwʋlazʋ yi nu.

b Ndwomi nwʋ vidiyo yi odwokɔtile se Ɩɣa Numɔ Iwie na ɩɣalɩ November 2016 broadcasting yi nu.

c Kila odwokɔ mɔɔ ise “Mɩnla Ti Mɔɔ Gyisɛsɩ Lili Aɣile Anla Ansaana Itwu Lazʋlɔsʋ Yɩ Nna Nwʋ a?” wɔ January 1, 2008, Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ, owu. 31 yɩ nu.

d Kila alɩka mɔɔ ise “Awudunwolɩyɛ Awɔtwɛ Mɔɔ Bɛhã Nwʋmɔ Odwokɔ Wɔ Bayɩbʋlʋ Yɩ Nu” wɔ August 1, 2015, Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ, owu. 4 yɩ nu.

e Kila ndwomi azʋlɔtʋ eyimmɔ mɔɔ ɩwɔ “Bɛvá Anyɩnlɩlelɛ Bɔdʋ Ndwomi” Bɛma Gyehova nɩ nu:Tuá Oyuwadɩ Fʋlɔ Yɩ Nwʋ Mfonyini” (Ndwomi 139), “Fa Wʋ Anyɩ Siye Bʋtayɩ Yɩ Zʋ!” (Ndwomi 144), nɩɩ “Ɩkɔvʋlɛ” (Ndwomi 151). Akʋ̃ sʋ̃ kila ndwomi mɔɔ íni ye ndwomi buuku nu dɩkɛɛ “Ɩɣa Numɔ Iwie,” “Oyuwadɩ Fʋlɔ Yɩ Nu,” nɩɩ “Bahila,” mɔɔ ɩwɔ jw.org zʋ nɩ.