Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Tɛla kɔ Ndwokɔ mɔɔ bɛhyɩhyɛ

DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 2

“Bɛzɩnzá Bɛ Adwɩnɩ Na Benyia Subanɩ Fʋlɔ”

“Bɛzɩnzá Bɛ Adwɩnɩ Na Benyia Subanɩ Fʋlɔ”

“Bɛzɩnzá bɛ adwɩnɩ na benyia subanɩ fʋlɔ, na ama bɛanwʋ nninyeni mɔɔ ɩdɩ baaba, idi munli na ɩsɔ Nyamɩnlɩ anyɩ.” —WUL. 12:2.

NDWOMI 88 Ma Mʋnwʋ Wʋ Ahʋanɩ

MƆƆ YƐBAZUMA a

1-2. Mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛkɔ zʋlɔ yɛyɛ wɔ ye numanlɛ mɛda a, na mɩnla ti a?.

 MBƆMƖ ana yɛ esiyeziye wʋ awudo a? Ebiye a mmɩlɩ mɔ elili bɔmʋnlɩ ɔhɔlɩ kɛnɩ nɩ, enyianlɩ alagyɩ eziyeziyeli kɛnɩ bʋwɔ. Naasʋ̃ sɛ mɛyɩ mɛda nɩ eyiaki kɛnɩ eziyeziyelɛ a, mɩnla yɛ ikezi a? Kɛmɔ ezi nɩ, ankɩ ɩlɛ́kyɛ ndudulubo nɩɩ evinli kele kɛnɩ kɔwɔ zʋ. Sɛ ɛpɛ kɛɛ wʋ awudo kɛnɩ kɔ zʋlɔ tɩ a, ɩsɛ kɛɛ ɛma wʋ sa kɔ nwʋmɔ.

2 Ɔzɔ la sʋ̃ yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛbɔ mmɔdɩnɩ na ama yɛahʋla yɛazɩnza yɛ adwɩnɩ nɩɩ ye subanɩ a. Ɩwɔ numɔ, ansaana yɛbanluma yɩ, yɛwɔlɩ mmɔdɩnɩ yɛyɛlɩ nzɩnzanlɩyɛ bela mɔɔ ihyinyia wɔ yɛ ɛbɩlawɔlɛ nu na ama “yɛawʋwʋ yɛ nwʋ wɔ nnwʋnlamɩ nɩɩ sunzuma nu evinli bela nwʋ.” (2 Kɔl. 7:1) Naasʋ̃ kakɩ yɩ, ɩsɛ kɛɛ yɛfa sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ yɩ fʋlɔdulɛ mɔɔ ise “bɛmá bɔhɔ zʋ bɛyɛ bɛ fʋlɔ” nɩ yɛyɛ egyima. (Ɛfɩ. 4:23) Mɩnla ti mɔɔ ihyinyia kɛɛ yɛkɔ zʋlɔ yɛyɛ nzɩnzanlɩyɛ a? Iluwakɛɛ oyuwadɩ eyi nu subanɩ kɔhʋla kenyia yɛ zʋ tumi ndɛndɛ. Meti, mɔɔ ɩkɛyɛ na yɛahɔ zʋ yɛazɔ Gyehova anyɩ nɩ, ɩsɛ kɛɛ yɛta yɛpɩbɛlɩ ye nzunzunlɩyɛ nɩɩ nninyeni mɔɔ yɛ anyɩ deli nwʋmɔ nɩ nu.

BƆHƆ ZƲ “BƐZƖNZÁ BƐ ADWƖNƖ”

3. Sɛ bɛkã kɛɛ ‘yɛzɩnzá yɛ adwɩnɩ’ a, ikile mɩnla a? (Wulomimaa 12:2)

3 Sɛ bɛkã kɛɛ yɛhɔ zʋ yɛzɩnza yɛ adwɩnɩ, kile kɛɛ kezimɔ yesunzu nninyeni nwʋ nɩ a, mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ a? (Kɩnga Wulomimaa 12:2.) Giliki odwokɔ pɔkɔ mɔɔ bekile yɩ tʋ kɛɛ “bɛzɩnzá bɛ adwɩnɩ” nɩ, bɔkʋla bɛkã wɔ ɔhʋanɩ fʋlɔ zʋ kɛɛ “beziyeziyé bɛ adwɩnɩ ma ɩyɛ fʋlɔ.” Meti, eyi iáhile kɛɛ yɛkɛyɛ nninyeni baaba ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be kɛkɛ. Mfomi, ɩsɛ kɛɛ yɛpɩbɛlɩ ye nu na yɛyɛ nzɩnzanlɩyɛ bela mɔɔ ihyinyia ama yɛahʋla yɛava Gyehova yɩ mmɛla yɛayɛ egyima. Eyi ɩ́dɩ eɣile ɔkʋ̃ pɛ dɩyɛ yɛlɛ, mfomi ɩsɛ kɛɛ yɛkɔ zʋ yɛyɛ.

Asʋ̃ wʋ pɔkɔzilɛ mɔɔ ɩfalɩ dɩka mɔɔ ɔkɔhɔ sukuulu kodwu nɩɩ egyima kʋ̃ mɔɔ ɛkɛyɛ nwʋ nɩ kile kɛɛ ɛlɛ Bulombunlililɛ yɩ edii bɔmʋnlɩ a? (Kila nkyɩkyɛmi 4-5) c

4. Kɛ ɩkɛyɛ na oyuwadɩ eyi iányianlɩ yɛ adwɩnɩ zʋ tumi a?

4 Sɛ yɛba yedi munli a, ɩlɛ́yɛ sɩ kɛɛ yɛkɔzɔ Gyehova anyɩ wɔ dɩyɛ bela mɔɔ yɛkɛyɛ nɩ nu. Naasʋ̃ sikalɛyɩ mɛyɩ, ɩsɛ kɛɛ yeminyia yɛ nwʋ yɛyɛ mɔɔ ɩsɔ Gyehova anyɩ. Yɛ yɩ ndwɩ kɛɛ Pɔɔlʋ hanlɩ wɔ Wulomimaa 12:2 kɛɛ, ɩsɛ kɛɛ yɛsɩnza yɛ adwɩnɩ na ama yɛanwʋ mɔɔ Nyamɩnlɩ pɛ kɛɛ yɛyɛ. Mɔɔ ɩkɛyɛ na yɛáma oyuwadɩ yɩ nyia yɛ zʋ tumi wɔ ɔhʋanɩ bela nu nɩ, ɩsɛ kɛɛ yedi bɔmʋnlɩ yɛpɩbɛlɩ ye nu yekila kɛɛ, yɛmaa Nyamɩnlɩ kehile ɔhʋanɩ yɛ anzɛnyɩɩ yɛmaa oyuwadɩ yɩ kenyia yɛ bʋtayɩ nɩɩ yɛ pɔkɔzilɛ zʋ tumi.

5. Mɩnla ndwokɔɣizialɛ yɛ ɩkɔwʋwa yɛ ma Gyehova yɩ eɣile nɩ kɔwʋwa yɛ adwɩnɩ nu a? (Kila mfonyini yi.)

5 Kɛ ndianwʋ nɩ, Gyehova pɛ kɛɛ yɛma “yɩ eɣile yɩ nɩɩ yɩ ɛɣalɩyɛ bʋwa yɛ adwɩnɩ nu.” (2 Pit. 3:12) Bizia wʋ nwʋ kɛɛ: ‘Asʋ̃ mɩ ɛbɩlawɔlɛ kile kɛɛ mizi kɛɛ ɩlɛ́kyɛ oyuwadɩ eyi kɛzɩkɛ a? Asʋ̃ pɔkɔ mɔɔ misi mɩfalɩ dɩka mɔɔ mʋkɔhɔ sukuulu mʋkɔdwu nɩɩ egyima mɔɔ mɩkɛyɛ nwʋ nɩ kile kɛɛ, Gyehova yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ yɛ nwʋmɔ hyinyia mɩ paa wɔ mɩ ɛbɩlawɔlɛ nu a? Asʋ̃ mɩlɛ dedi kɛɛ Gyehova kɛma mɩ nɩɩ mɩ abusunwa yɛ sa kɛhã mɔɔ yehyinyia anzɛnyɩɩ nnwʋnlamɩ ɔfʋã nu nninyeni la yɛ eɣile bela mʋdwɩnɩ nwʋ a?’ Sɛ Gyehova ɩnwʋ yɩ kɛɛ yɛbɔɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ yɛkɛyɛ yɩ apɛdɩ wɔ dɩyɛ bela nu a, yɩ anyɩ de baaba.—Mat. 6:25-27, 33; Fɩl. 4:12, 13.

6. Mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛkɔ zʋlɔ yɛyɛ a?

6 Ɩsɛ kɛɛ yɛkɔ zʋlɔ yɛpɩbɛlɩ ye nzunzunlɩyɛ nu, na yɛyɛ nzɩnzanlɩyɛ bela mɔɔ ihyinyia kɛɛ yɛyɛ nɩ. Pɔɔlʋ hanlɩ hileli Kɔlɛntɩmaa nɩ kɛɛ: “Bɔhɔ́ zʋ bodwe behila kɛɛ bɔwɔ dedi yi nu a; bɔhɔ́ zʋ bɛbɩbɛlɩ bɔ nwʋ nu.” (2 Kɔl. 13:5) “Dedi nu” mɔɔ yɛkɔwʋwa nɩ pɩbɛ kɛɛ yɛkɛyɛ sʋ̃maa yɛkɛdɛla dɩyɛzumanlɛ nɩɩ dasɩlɛlilɛ mɔɔ yɛkɔhɔ la kɛkɛ. Nninyeni mɔɔ ɩwɔ yɛ adwɩnɩ nu, mɔɔ yɛ anyɩ deli nwʋ, nɩɩ mɔɔ igyĩ yɛ anyɩ zʋ sʋ̃ kɩnla nwʋ. Eyi ti, ɩsɛ kɛɛ yɛkɔ zʋlɔ yɛsɩnza yɛ adwɩnɩ, iluwa Nyamɩnlɩ Odwokɔ mɔɔ yɛkɛɣɩnga, yɛ adwɩnɩ mɔɔ yɛkɛma ɩ nɩɩ yɩ dɩyɛ keyiyia na yɛayɛ mɔɔ yɛkɔhʋla bela ma yɛ ɛbɩlawɔlɛ nɩɩ Gyehova yɩ apɛdɩ iayiyia nɩ zʋ.—1 Kɔl. 2:14-16.

“BOWULÁ SUBANƖ FƲLƆ YƖ”

7. Kɛmɔ Ɛfɩsɛsɩmaa 4:31, 32 ɩma yɛnwʋ yɩ nɩ, mɩnla dɔkʋ̃ yɛ ihyinyia kɛɛ yɛyɛ a, na mɩnla ti mɔɔ ɩkɔhʋla kɛyɛ sɩ a?

7 Kɩnga Ɛfɩsɛsɩmaa 4:31, 32. Yɛ adwɩnɩ mɔɔ yɛkɛzɩnza nɩ la ahanlɩ a, ihyinyia kɛɛ ‘yewula subanɩ fʋlɔ yɩ’ sʋ̃. (Ɛfɩ. 4:24) Ɩsɛ kɛɛ yɛbɔ mmɔdɩnɩ paa na ama yɛahʋla yɛayɛ zɔ. Mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ yɛkɩnla nwʋmɔ yɛ lɛ kɛɛ yɛkɔwɔ mmɔdɩnɩ yekeli subanɩ azʋlɔtʋ be dɩkɛɛ ɛdanɩnlɛ nɩɩ ɛya bela zʋ. Mɩnla ti mɔɔ eyi kɔhʋla kɛyɛ sɩ a? Iluwakɛɛ subanɩ tanɩ be wɔ kɛnɩ a, ɩkʋla ide ndɩnɩ wɔ ye nu. Kɛ ndianwʋ nɩ, Bayɩbʋlʋ yɩ kã kɛɛ, ebiyemmɔ wɔ kɛnɩ a “bɛfa ɛya ndɛndɛ” na ebiyemmɔ sʋ̃ “bɛ ahʋnlɩnɩ ha bɛ.”(Ɛɣɛ. 29:22) Ozumanlɛnwʋnlɛ mɔɔ ili kɛnɩ nɩ kɛma yɛkɔnwʋ kɛɛ, wɔ ye nlumanlɛ po mɛda nɩ ɩsɛ kɛɛ yɛkɔ zʋ yetu subanɩ mɔɔ ile ndɩnɩ wɔ ye nu nɩ tʋ.

8-9. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Stephen yɩ ozumanlɛnwʋnlɛ yɩ ɩma yɛnwʋ kɛɛ ɩsɛ kɛɛ yɛkɔ zʋlɔ yɛyɩ subanɩ dadampɔ nɩ yekua a?

8 Nɩ ɩyɛ sɩ ɩma eliyema be mɔɔ bʋfʋlɔ yɩ Stephen kɛɛ ikeli yɩ ɛya zʋ. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Wɔ mɩ nlumanlɛ po mɛda nɩ, nɩ ɩsɛ kɛɛ mʋkɔ zʋ mʋbɔ mmɔdɩnɩ na ama mɩahʋla miali mɩ ɛya zʋ. Kɛ ndianwʋ nɩ, eɣile ɔkʋ̃ be mɔɔ nɩ mɩyɛɛ abika abika nu dasɩlɛlilɛ nɩ, abiye ɣa wuwalɩ mɩ kalɩ yɩ nu ɣɩlediyo, na mʋdʋwalɩ yɩ. Ɩka ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ ma mutwu yɩ pɛ nɩ, iyiakili ɣɩlediyo yɩ nu idianlɩ azɩ iɣiandili. Mmɩlɩ mɔ mɩkãã kezimɔ mɩ sa hanlɩ ɣɩlediyo yɩ mikehile bɛzabɛ mɔɔ mɩ nɩɩ bɛ hɔlɩ dasɩlɛlilɛ nɩ, asafʋ nu ebani ɔkʋ̃ ɣizialɩ mɩ kɛɛ, ‘Stephen, meti sɛ wʋ sa hanlɩ awulo yɩ a, ankɩ mɩnla yɛ ɛkɛva ɛkɛyɛ yɩ a?’ Yɩ odwokɔɣizialɛ yɩ bʋmɩnlɩ mɩ, na ɩhyɛlɩ mɩ ɛzɩzɩbɛ ma mʋnwʋnlɩ kɛɛ ɩsɛ kɛɛ mɩyɛ abiye mɔɔ mʋkɔ zʋlɔ mɩ nɩɩ mmenii mvʋlɔ bʋwa azʋ̃nudwolɩyɛ nu.” b

9 Kɛmɔ Stephen yɩ ozumanlɛnwʋnlɛ yɩ ɩma yɛnwʋ yɩ nɩ, sɛ yɛyɛ kɛɛ yeyiaki subanɩ tanɩ be po a, sa ɩkʋla ɩyɩ yi ti wɔ mmɩlɩ mɔ yɛáhila ɔhʋanɩ. Sɛ eyi be tʋ wʋ a, áma wʋ padi kolɔ ma ɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ ɛ́dɩ Kilisinyianii baaba. Sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ po hanlɩ kɛɛ: “Mɔɔ mɩpɛ kɛɛ mɩyɛ baaba nɩ, nɩ tanɩ la yɛ igyĩ mɩ anyɩ zʋ a.” (Wul. 7:21-23) Iluwakɛɛ Kilisinyiamaa munwala yɛáli munli ti, ɩsɛ kɛɛ yɛkɔ zʋlɔ yɛyɛ ye subanɩ tanɩ nwʋ egyima kɛmɔ yɛkɔ zʋlɔ yɛyɛ ndudulubo nɩɩ evinli mɔɔ ɩba yɛ aliyia nu nwʋ egyima nɩ. Ɩsɛ kɛɛ yɛkɔ zʋlɔ yɛyɩ ye subanɩ tanɩ dadampɔ nɩ mmɔ yekua na yɛ nwʋ ɩahɔ zʋ ɩadɩ. Kɛ yɛkɛyɛ eyi yekeze a?

10. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛali subanɩ tanɩ zʋ a? (1 Dwɔɔnʋ 5:14, 15)

10 Subanɩ tanɩ mɔɔ ɩyɛ sɩ kɛɛ ekeli zʋlɔ nɩ, bɔ nwʋmɔ mpayɩ kile Gyehova, na nyia anwʋlazʋ kɛɛ ikediye wʋ na ɩawʋwa wʋ. (Kɩnga 1 Dwɔɔnʋ 5:14, 15.) Ɩwɔ numɔ kɛɛ Gyehova ilóduwa nnwʋánlɩ ɔhʋanɩ zʋ ɩkɛyɩ subanɩ eyi kɛnɩ dɩyɛ, naasʋ̃ sa ɩkʋla ɩbʋwa wʋ na wʋálalɩ subanɩ tanɩ eyi ali. (1 Pit. 5:10) Naasʋ̃ yɛ́ wʋ mpayɩwɔlɛ nwʋ egyima, iluwa wʋ nwʋ mɔɔ ɔkɔhwɩ̃ wɔ nninyeni mɔɔ ɩkɛma wʋ subanɩ dadampɔ nɩ kɛyɩ yi ti nɩ nwʋ. Kɛ ndianwʋ nɩ, kila wʋ nwʋ bʋwɔ wɔ fɩlɩmɩ, TV zʋ egyimalilɛ, anzɛnyɩɩ awuuku azʋlɔtʋ mɔɔ ɩhyɛ subanɩ dadampɔ mɔɔ ɛpɛ kɛɛ eyiaki nwʋ ɛzɩzɩbɛ nɩ nwʋ. Na áma ɛma wʋ adwɩnɩ kɔ akɔnɔ tanɩ zʋ.—Fɩl. 4:8; Kol. 3:2.

11. Mɩnla yɛ yɛkɔhʋla yɛkɛyɛ na ama yɛahɔ zʋ yɛawula subanɩ fʋlɔ yɩ a?

11 Sɛ ɛyɩ subanɩ dadampɔ nɩ kua a, ɩsɛ kɛɛ owula subanɩ fʋlɔ yɩ sʋ̃. Kɛ ɛkɛyɛ yɩ keze a? Mmɩlɩ mɔ osumaa Gyehova yɩ subanɩ azʋlɔtʋ nwʋ dɩyɛ nɩ, bɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ okozumazuma yɩ. (Ɛfɩ. 5:1, 2) Kɛ ndianwʋ nɩ, sɛ ɛkɩngaa Gyehova yɩ tanɩfakyɛ nwʋ odwokɔ wɔ Bayɩbʋlʋ yi nu a, bizia wʋ nwʋ kɛɛ, ‘Asʋ̃ mɩfa mvʋlɔ bɛ tanɩ mɩkyɛ bɛ a?’ Sɛ ɛkɩngaa kezimɔ Gyehova lalɩ kunlumiba ali hileli ahyinyiamaa nwʋ odwokɔ a, bizia wʋ nwʋ kɛɛ, ‘Asʋ̃ mɩda kunlumiba ali mikile mʋ ɔhɔnwʋmmɔ dedimaa mɔɔ behyinyia nnwʋnlamɩ ɔfʋã nu mmʋwalɩyɛ, anzɛnyɩɩ mɩyɛ dɩyɛ be mʋbʋwa bɛ a?’ Kɔ zʋlɔ sɩnza wʋ adwɩnɩ iluwa subanɩ fʋlɔ mɔɔ okowula nɩ zʋ, na nyia wʋ nwʋ abʋtalɩ mmɩlɩ mɔ ɛyɛɛ zɔ nɩ.

12. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Stephen yɩ ndianwʋ yɩ ɩma yɛnwʋ kɛɛ, Bayɩbʋlʋ yɩ wɔ tumi mɔɔ ɩkʋla ɩsɩnza enii a?

12 Stephen mɔɔ yeli bɔmʋnlɩ yɛhã yɩ odwokɔ yɩ ɩɣa ɩnwʋ kɛɛ, ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ la ɩhʋla iwula subanɩ fʋlɔ yɩ. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Ɔzʋ̃mɩ kɛɛ munlumanlɩ nɩ, miyiyia bʋwabɩlɛ sʋ̃maa mɔɔ nɩ ihyinyia kɛɛ mɩhyɛ mɩ ɛya zʋ. Mɩɣa muzuma kɛɛ sɛ abiye ididee mɩ ma mɩkɛva ɛya a, ɩsɛ kɛɛ mʋzʋ̃ kɛnɩ mɩyɩ mʋ nwʋ anzɛnyɩɩ íni kɛɛ mʋsʋzɔ zʋlɔ. Mɩ yɩ nɩɩ mmenii mvʋlɔ hamvʋ mɩ wɔ kezimɔ mʋhʋla mili bʋwabɩlɛ eyimmɔ nwʋ egyima nɩ nwʋ. Na ɩyɛ a, ɩyɛ mɩzamɩ po nnwʋánlɩ! Kɛ mɩzamɩ mɩ anwʋzɩzɩbɛ yɛ ɩma mʋhʋla mɩyɛ nzɩnzanlɩyɛ eyimmɔ a. Na mfomi mide midi kɛɛ, ɩdɩ dasɩlɛ mɔɔ ɩda ali petee kɛɛ, Bayɩbʋlʋ yɩ wɔ tumi mɔɔ ɩkʋla ɩsɩnza mmenii.”

KƆ ZƲLƆ KƲ̃ TIYIA AKƆNƆ TANƖ

13. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛayɩ akɔnɔ tanɩ wɔ ye nu a? (Galatiyiamaa 5:16)

13 Kɩnga Galatiyiamaa 5:16. Gyehova zʋ̃ kunlumiba nu va yɩ sunzuma nwanzanwanza nɩ ɩma yɛ, na ama yɛahʋla yɛayɛ mɔɔ ɩdɩ baaba. Sɛ yesuma Nyamɩnlɩ Odwokɔ yɩ a, nɩ yɛmaa ɔhʋanɩ ma sunzuma nwanzanwanza yɩ kɛyɛ egyima wɔ yɛ nu. Sɛ yɛkɔ yɛ ayiyialɩyɛ azʋlɔtʋ nɩ mmɔ sʋ̃ a, yenyia sunzuma nwanzanwanza yɩ zʋ mfasʋ. Sɛ yeyiyia numɔ zɔ a, yɛ nɩɩ ye mmeliyema mmaalɛ nɩɩ mmenyia mɔɔ bɔnlʋmmɔ sʋ̃ bɔbɔɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ bɛkɛyɛ mɔɔ ɩdɩ baaba nɩ bɔ na yɛhyɛ yɛ nwʋ yɛ nwʋ ɛzɩzɩbɛ. (Hib. 10:24, 25; 13:7) Sɛ yesiã Gyehova wɔ mpayɩwɔlɛ nu kɛɛ ɩwʋwa yɛ ma yeli yɛ mɛlɛkɛyɛlɛ zʋ a, ɩkɛva yɩ sunzuma nwanzanwanza nɩ ɩkɛma yɛ ma yɛkɛva yekegyina yi munwa. Ɩwɔ numɔ kɛɛ nninyeni eyimmɔ ɩlɛ́ma yɛ akɔnɔ tanɩ nɩ keminli dɩyɛ, naasʋ̃ ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛlɔ́sʋzɔ akɔnɔ tanɩ zʋ. Kɛmɔ Galatiyiamaa 5:16 kã nɩ, bɛzabɛ mɔɔ bɔkɔ zʋ boduwa sunzuma nu nɩ, “belédi nnwʋnlamɩ akɔnɔ mɛda.”

14. Mɩnla ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛkɔ zʋ yɛkʋ̃ yetiyia akɔnɔ tanɩ a?

14 Sɛ yɛyɛ nninyeni be ma ɩma yɛ nɩɩ Gyehova nyia abusunwawɔlɛ baaba a, íni kɛɛ yeyiaki. Mɩnla ti a? Iluwakɛɛ tamvʋlɔ ɔkʋ̃ be wɔ kɛnɩ mɔɔ ɩkʋ̃ itiyia yɛ eɣile bela. Ɔzɔ tamvʋlɔ yɩ yɛ lɛ akɔnɔ mɔɔ yenyia kɛɛ yɛyɛ́ tanɩ nɩ. Wɔ ye nlumanlɛ mɛda po nɩ, akɔnɔ tanɩ twɩnhwɩ̃ yɛ kɛɛ yɛyɛ nninyeni mɔɔ yezi kɛɛ íni kɛɛ yɛyɛ nɩ. Ebiye yɛ lɛ kyakyadʋlɛ, nzanyianlɛ anzɛnyɩɩ ponogɩlafi hilalɛ. (Ɛfɩ. 5:3, 4) Eliyema abɩlantɩyɛ be hanlɩ kɛɛ: “Nninyeni mɔɔ nɩ ɩyɛ sɩ ɩma mɩ paa kɛɛ mikeyiaki nɩ, numɔ ɔkʋ̃ yɛ lɛ mʋ ɔhɔnwʋmmɔ mmenyia nwʋ akɔnɔ mɔɔ minyia nɩ. Nɩ mizi kɛɛ ɩwɔ nu la a, ɔzɔ akɔnɔ yɩ ɩkɔhɔ, naasʋ̃ ɩla nwʋ la idide mɩ.” Sɛ ɩyɛ sɩ kɛɛ ɛkɛyɩ akɔnɔ tanɩ be wɔ wʋ nu a, mɩnla yɛ ɩkɔwʋwa wʋ a?

Sɛ akɔnɔ tanɩ itwee wʋ ikehila a, áma ɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ ɔlɔ́kʋla kɛyɛ nwʋmɔ hwɩɩ, iluwakɛɛ mmenii mvʋlɔ yiyia ebiye ma bɔhʋla beli zʋlɔ (Kila nkyɩkyɛmi 15-16)

15. Akɔnɔ tanɩ nwʋ odwohilalɛ kʋla tʋ “mmenii munwala,” mɩnla ti mɔɔ eyi kyɩkyɩ yɛ ɛɣɛɛlɛ a? (Kila mfonyini yi.)

15 Sɛ ɔbɔɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɔkɔhʋ̃ kediyia akɔnɔ tanɩ be a, kakɛ kɛɛ kɛ wʋzawʋ nkʋ̃ yɛ eyiyiaa ɔzɔ bʋwabɩlɛ nɩ be a. Bayɩbʋlʋ yɩ kã kɛɛ: “Odwohilalɛ bela ɩlɔ́tʋlɩ mʋnlʋmmɔ gyɩsɛ mɔɔ ɩtʋ mmenii munwala nɩ.” (1 Kɔl. 10:13a) Bayɩbʋlʋ tʋhilelɛ fʋlɔ kã kɛɛ: “Odwohilalɛ bela ɩlɛ́balɩ bɔ zʋ mɔɔ ebiye ɩlɛ́balɩ dasanii zʋ kyɩ̃.” Bɛhɛlɛlɩ odwokɔ eyi bɛmanlɩ Kilisinyiamaa mmenyia nɩɩ mmaalɛ mɔɔ nɩ bɔwɔ Kɔlɛntɩ nɩ. Na nɩ bo nu be dɩ agyiahʋnlɩdʋnlɛmaa, mmenyia mɔɔ bɛ nɩɩ mmenyia da, mmaalɛ mɔɔ bɛ nɩɩ mmaalɛ da, nɩɩ nzanyianlɛmaa. (1 Kɔl. 6:9-11) Ekila a wɔ bo nlumanlɛ mɛda nɩ, akɔnɔ tanɩ bela ɩáyɩ yi ti wɔ bo nu mɔɔ nɩ ɩsɛ kɛɛ bɔkʋ̃ betiyia a? Ɩ́dɩ zɔ kʋlaa. Ɩwɔ numɔ, nɩ bo munwala bɛdɩ Kilisinyiamaa mɔɔ bɔvɔ ngɔlɔ bɛ, naasʋ̃ nɩ bɛla nwʋ la bɛdɩ mmenii mɔɔ tanɩ wɔ bɔ nwʋ. Meti pɩlazunɛ bela íni nwʋmɔ kɛɛ, nɩ ɩsɛ kɛɛ bɔkɔ zʋ bɔkʋ̃ betiyia akɔnɔ tanɩ. Ɩsɛ kɛɛ yɛma eyi hyɛ yɛ ɛzɩzɩbɛ. Mɩnla ti a? Iluwakɛɛ ɩma yɛnwʋ kɛɛ, akɔnɔ tanɩ bela mɔɔ ɔkʋ̃ʋ̃ kediyia nɩ, abiye hʋla ili zʋlɔ nkunimi. Amba sa ɔkʋla ekyina “pindinyii wɔ dedi nu, iluwakɛɛ ezi kɛɛ amanɩyɛ ɔkʋ̃ yɩ la yɛ wʋ mmeliyema mɔɔ bɔwɔ oyuwadɩ munwala nɩ beyiyia a.”—1 Pit. 5:9.

16. Mɩnla adwɩnɩ yɛ íni kɛɛ yenyia a, na mɩnla ti a?

16 Áma enyia adwɩnɩ kɛɛ, abiyela lɔ́kʋla kɛdɩ bʋwabɩlɛ mɔɔ eyiyiaa nɩ tʋ. Iluwakɛɛ sɛ enyia ɔzɔ adwɩnɩ yɩ a, ɩkɛma ɛkɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ, anyɩnlɩlazʋ bela íni kɛ na elényia anwʋzɩzɩbɛ mɔɔ ɛkɛva kɔhʋ̃ kediyia akɔnɔ tanɩ yɩ. Bayɩbʋlʋ yɩ kã odwokɔ be mɔɔ ɩhyɛ ɛzɩzɩbɛ. Ɩkã kɛɛ: “Nyamɩnlɩ dɩ nɔhʋanlɛvʋlɔ, na ɩlɛ́ma bokodwe bɛ bekehila bɛkɛdɛla mɔɔ bɔkɔhʋla, mfomi ɩkɛma ɔhʋanɩ kɛla odwohilalɛ nɩ nwʋ na ama bɛahʋla bɛagyina yi munwa.” (1 Kɔl. 10:13b) Meti, sɛ akɔnɔ tanɩ be ɩhyɛɛ yɛ zʋ kɛɛ mɩnla la po a, sa yɛkʋla yedi Gyehova nɔhʋanlɛ. Wɔ Gyehova yɩ mmʋwalɩyɛ zʋ nɩ, sa yɛkʋla yɛtwɩ̃ yɛ nwʋ wɔ tanɩ nwʋ.

17. Ɩwɔ numɔ kɛɛ yɛlɔ́kʋla yekodu akɔnɔ tanɩ tʋ wɔ ye nu kʋlaa kʋlaa dɩyɛ, naasʋ̃ mɩnla yɛ yɛkɔhʋla yɛkɛyɛ a?

17 Kakɛ odwokɔ eyi mmɩlɩ munwala: Kɛ mmenii mɔɔ iáli munli nɩ, yɛlɔ́kʋla yɛkɛhã kɛɛ akɔnɔ tanɩ ɩlɛ́ba ye nu kyɩ̃. Naasʋ̃ sɛ ɩyɩ yi ti wɔ ye nu a, sa yɛkʋla yɛpʋ yɩ ndɛndɛ kɛmɔ Dwosefi yɛlɩ mmɩlɩ mɔ iɣiandinli wɔ Pɔtifa yɩ yɩ nwʋ nɩ. (Gyn. 39:12) Íni kɛɛ ɛma akɔnɔ tanɩ hyɛ wʋ zʋ!

KƆ́ ZƲLƆ MINYIA WƲ NWƲ

18-19. Mɩnla ndwokɔɣizialɛ yɛ yɛkɔhʋla yekeɣizia yɛ nwʋ mmɩlɩ mɔ yɛbɔɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ yɛkɛzɩnza yɛ adwɩnɩ nɩ a?

18 Yɛ adwɩnɩ mɔɔ yɛkɛzɩnza nɩ pɩbɛ kɛɛ, yɛkɔhɔ zʋ yɛkɛma ye nzunzunlɩyɛ nɩɩ yɛ nyɛlɩyɛ ɩ nɩɩ Gyehova yɩ apɛdɩ keyiyia. Meti ɩsɛ kɛɛ ɛpɩbɛlɩ wʋ nwʋ nu na ebizia wʋ nwʋ kɛɛ: ‘Asʋ̃ kezimɔ mʋbɔ mɩ bɩla kile kɛɛ, mizi kɛɛ yɛwɔ awielɩyɛ mmɩlɩ yɩ nu a? Asʋ̃ mʋbɔɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ mukowula subanɩ fʋlɔ yɩ a? Asʋ̃ mʋbɔɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ mɩkɛma Gyehova yi sunzuma kɛyɛ egyima wɔ mɩ ɛbɩlawɔlɛ nu na ama mɩahʋ̃ miadiyia nnwʋnlamɩ akɔnɔ a?’

19 Mmɩlɩ mɔ ɛpɩbɛlɩ wʋ nwʋ nu nɩ, miákila ɔhʋanɩ kɛɛ dɩyɛ bela kɔhɔ pɛpɛɛpɛ. Mfomi, ma wʋ anyɩ leli mmɔdɩnɩ mɔɔ ɔbɔɔ nɩ nwʋ. Sɛ ɔnwʋ kɛɛ ɩsɛ kɛɛ ɛyɛ nzɩnzanlɩyɛ be a, áma wʋ padi kolɔ. Na mfomi, fa fʋlɔdulɛ eyi mɔɔ ɩwɔ Fɩlɩpɩmaa 3:16 nɩ yɛ egyima: “Dɩka bela mɔɔ yenyia anyunumihɔlɛ yɛhɔ yedwu nɩ, bɛma yɛhɔ zʋ yɛwɔ́ yɛ ɛbɩla wɔ ɔzɔ ɔhʋanɩ yɩ zʋ la.” Mmɩlɩ mɔ ɛyɛɛ zɔ nɩ, nyiá anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova keyila wʋ mmɔdɩnɩwɔlɛ yɩ zʋ na ama wʋahɔ zʋ wʋazɩnza wʋ adwɩnɩ.

NDWOMI 36 Yɛbɔ Yɛ Ahʋnlɩnɩ Nwʋ Banɩ

a Sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ hanlɩ hileli yɩ ɔhɔnwʋmmɔ dedimaa nɩ kɛɛ áma bosumazuma oyuwadɩ yɩ. Eyi dɩ fʋlɔdulɛba ma amɩyɛ sʋ̃. Ɩsɛ kɛɛ yekila bʋwɔ baaba na oyuwadɩ eyi yɩ subanɩ tanɩ yɩ iányianlɩ yɛ zʋ tumi. Sɛ yɛkɔhʋla yɛkɛyɛ zɔ a, mɛyɩ nɩ sɛ yɛba yɛnwʋ yɩ kɛɛ nninyeni mɔɔ yɛdwɩnɩdwɩnɩ nwʋmɔ nɩ ɩ nɩɩ Nyamɩnlɩ yɩ apɛdɩ iáyiyia a, ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ nzɩnzanlɩyɛ. Wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, yekehila kezimɔ yɛkɛyɛ zɔ.

b Kila odwokɔ mɔɔ ise “Nɩ Mɩ Ɛbɩlawɔlɛ Ɩsɩkɛɛ Kʋlaa” mɔɔ ɩwɔ July 1, 2015, Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ yi nu.

c MFONYINI NWƲ ODWOKƆ: Eliyema abɩlantɩyɛ be ɩdwɩnɩɩ nwʋmɔ kɛɛ ɩhɔ́ sukuulu ɩhɔ aɣinzi anzɛnyɩɩ ɩyɛ́ ɔhʋanɩbukolɛ egyima.