Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Tɛla kɔ Ndwokɔ mɔɔ bɛhyɩhyɛ

DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 1

Nyiá Dedi Kɛɛ Nyamɩnlɩ ‘Odwokɔ Yɩ Dɩ Nɔhʋanlɛ’

Nyiá Dedi Kɛɛ Nyamɩnlɩ ‘Odwokɔ Yɩ Dɩ Nɔhʋanlɛ’

YƐ ƆLƲBƆ ODWOKƆ MA 2023: “Wʋ odwokɔ yɩ munwala dɩ nɔhʋanlɛ.”—NDW. 119:160.

NDWOMI 96 Nyamɩnlɩ Odwokɔ Yɩ Dɩ Anwʋnyia

MƆƆ YƐBAZUMA a

1. Mɩnla ti mɔɔ nnɛ mmenii sʋ̃maa béni Bayɩbʋlʋ yi nu anwʋlazʋ a?

 NNƐ, mmenii sʋ̃maa béni anwʋlazʋ na ɩyɛ sɩ kɛɛ bekele mmenii bekeli. Bɛáhʋla bɔnwʋ yɩ kɛɛ sɛ mmenii mɔɔ bɛva bɔ nwʋ bediã bɔ zʋ dɩkɛɛ, manlɩwulɛmaa, sayɩnsɩmaa nɩɩ mmenii aditili dwɩnɩ bɔ nwʋ po a. Akʋ̃ sʋ̃, bɛáwu azɔfʋ yɩ kʋlaa. Na iluwakɛɛ azɔfʋ yɩ bɛ nyɛlɩyɛ nɩɩ mɔɔ bekilehile nɩ iáyiyia nɩ ti, ɩáyɛ nnwʋánlɩ kɛɛ mmenii sʋ̃maa bɛále Bayɩbʋlʋ yɩ bedi.

2. Kɛmɔ Ndwomi 119:160 kã nɩ, mɩnla anwʋlazʋ yɛ ɩsɛ kɛɛ yenyia a?

2 Kɛ Gyehova azʋ̃mɩvʋlɔ nɩ yede yedi kɛɛ, Gyehova yɛ lɛ “nɔhʋanlɛ Nyamɩnlɩ” nɩ a, na ɩpɛ kɛɛ isi yɛ bʋwɔ mmɩlɩ munwala. (Ndw. 31:5; Ayɩ. 48:17) Sa yɛkʋla yɛfa yɛ nwʋ yetiã mɔɔ Bayɩbʋlʋ kã nɩ zʋ, iluwakɛɛ yezi kɛɛ Nyamɩnlɩ yɩ “Odwokɔ munwala dɩ nɔhʋanlɛ.” (Kɩnga Ndwomi 119:160.) Yɛ nɩɩ Bayɩbʋlʋ nwʋ nnimidivʋlɔ eyi yɛ adwɩnɩ paa. Ɩhɛlɛlɩ kɛɛ: “Dɩyɛ bela íni ɛkɛnɩ mɔɔ Nyamɩnlɩ hã mɔɔ ɩdɩ awohwi anzɛnyɩɩ ɩlɛ́ba numɔ. Nyamɩnlɩ yi mmenii kɔhʋla kele mɔɔ ɩkã nɩ keli iluwakɛɛ bede Nyamɩnlɩ mɔɔ ɩhanlɩ nɩ bedi.”

3. Mɩnla yɛ yekozuma wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu a?

3 Kɛ ɩkɛyɛ na yɛawʋwa mmenii ma bɛanyia anwʋlazʋ mɔɔ yɛlɛ yɩ wɔ Bayɩbʋlʋ yi nu nɩ be a? Bɛma yezunzu sianti asã be ti mɔɔ yɛkɔhʋla yekele Bayɩbʋlʋ yɩ yekeli nɩ nwʋ. Yekehila kezimɔ Bayɩbʋlʋ nu ndwokɔ ɩlɛ́sɩnzanlɩ, kezimɔ numɔ nkɔmɩhyɛ ɩɣa nu, nɩɩ kezimɔ tumi mɔɔ ɩwɔ nu nɩ sɩnza mmenii bɛ ɛbɩlawɔlɛ.

BAYƖBƲLƲ NU NDWOKƆ ƖLƐ́SƖNZANLƖ

4. Mɩnla ti mɔɔ abiyemmɔ sunzu kɛɛ Bayɩbʋlʋ nu ndwokɔ zɩnza a?

4 Gyehova luwa mmenyia nɔhʋanlɛmaa 40 zʋ yɛ ɩhɛlɛlɩ Bayɩbʋlʋ yɩ a. Naasʋ̃ ɔwɔkɩ salɛti ɛhɛlɛlɛ yɩ mɛyɩ, yelényia ebiye wɔ nnɛ. Mɔɔ yɛwɔ yɩ nnɛ munwala dɩ mɔɔ behilalɩ zʋlɔ bɛhɛlɛlɩ ebiye nɩ. Eyi ma abiyemmɔ bɛ adwɩnɩ yɛ bɛ anwɩ̃ anwɩ̃ kɛɛ Bayɩbʋlʋ mɔɔ yɛwɔ yɩ nnɛ nɩ, ɩ nɩɩ ɔwɔkɩ salɛti ɛhɛlɛlɛ nɩ iáyiyia. Naasʋ̃ kɛ ɩkɛyɛ na yɛanwʋ kɛɛ ɩ nɩɩ yɩ yiyia a?

Mmenii be mɔɔ nɩ bɛdɩ ɛhɛlɛlɛmaa behilalɩ Hibulu ɛhɛlɛlɛ nɩ zʋ bɛhɛlɛlɩ ebiye. Na behilalɩ kɛɛ bɛkɛhɛlɛ Nyamɩnlɩ Odwokɔ yɩ pɛpɛɛpɛ (Kila nkyɩkyɛmi 5)

5. Mɩnla ɔhʋanɩ yɛ boluwalɩ zʋlɔ bɛhɛlɛlɩ Hibulu ɛhɛlɛlɛ nɩ be a? (Kila Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ yɩ anyunu mfonyini yi.)

5 Mɔɔ ɩkɛyɛ na Gyehova ɩawɔ yɩ odwokɔ yɩ nwʋ banɩ nɩ, ɩhanlɩ kɛɛ behila mɔɔ ɩwɔ kɛnɩ nɩ zʋ na bɛhɛlɛ ebiye. Ɩhyɛlɩ Yizilaya awulombunli nɩ kɛɛ behila mmɛla nɩ zʋ na bɛhɛlɛ ebiye, na ɩyɩlɩ Levimaa nɩ kɛɛ behilehile yɩ mmenii ɔzɔ mmɛla nɩ. (Dit. 17:18; 31:24-26; Ne. 8:7) Mmɩlɩ mɔ Dwuumaa nɩ zʋ̃ Babilɔnʋ akɛlɛzʋ̃mɩnlɛ nu ɣalɩ nɩ, mmenii be mɔɔ nɩ bɛdɩ ɛhɛlɛlɛmaa hilalɩ Hibulu ɛhɛlɛlɛ nɩ zʋ hɛlɛlɩ sʋ̃maa. (Ɛzɩ. 7:6, ad. b) Mmenyia eyimmɔ hilalɩ kɛɛ belédi mfʋmɩ. Idwuli dɩka be nɩ, nɩ betinyia ndwokɔ abɔkɔ nɩɩ ɛhɛlɛlɛ mma dʋdʋ mɔɔ ɩwɔ numɔ yɩ bekila kɛɛ ɩdɩ pɛpɛɛpɛ a. Naasʋ̃ iluwakɛɛ bɛáli munli nɩ ti, mfʋmɩ ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ be ɣalɩ mɔɔ bɛhɛlɛlɩ nɩ nu. Naasʋ̃ iluwakɛɛ behilalɩ ɔwɔkɩ salɛti ɛhɛlɛlɛ yɩ zʋ bɛhɛlɛlɩ sʋ̃maa nɩ ti, aɣinzi yɩ bɛɣa bɔnwʋnlɩ nnɩka mɔɔ ɔzɔ mfʋmɩ ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ nɩ wɔ. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ a?

6. Kɛ ɩyɛlɩ mɔɔ bɔnwʋnlɩ mfʋmɩ ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ mɔɔ ɛhɛlɛlɛmaa nɩ belili nɩ a?

6 Nnimidimaa mɔɔ bɔwɔ kɛnɩ nnɛ nɩ, bɔwɔ ɔhʋanɩ mɔɔ boduwa zʋlɔ bɔnwʋ mfʋmɩ mɔɔ ɛhɛlɛlɛmaa nɩ belili nɩ. Sɛ yɛkɛyɛ eyi nwʋ ndianwʋ a: Fa yɩ kɛɛ bɛhã behile mmenyia 100 be kɛɛ behila odwokɔ be zʋ bɛhɛlɛ ebiye. Bo nu ɔkʋ̃ lili mfʋmɩ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be mmɩlɩ mɔ nɩ ɩkɛlɛɛ nɩ. Ɔhʋanɩ ɔkʋ̃ mɔɔ yekoluwa zʋlɔ yɛkɔnwʋ mfʋmɩ nɩ yɛ lɛ kɛɛ, yɛkɛva mɔɔ ɩhɛlɛlɩ nɩ yekedindiã mmenii nɣalɩyɛ bɛ dɩyɛ yɩ nwʋ. Ɔzɔ la yɛ sɛ nnimidimaa nɩ bɛfa Bayɩbʋlʋ salɛti ɛhɛlɛlɛ azʋlɔtʋ mɔɔ ɩwɔ kɛnɩ nɩ betindiã mvʋlɔ nwʋ a, bɔkʋla bɔnwʋ mfʋmɩ mɔɔ ɛhɛlɛlɛvʋlɔ be ilili.

7. Mɩnla yɛ ɛhɛlɛlɛmaa nɩ wɔlɩ mmɔdɩnɩ kɛɛ bɛkɛyɛ a?

7 Bɛzabɛ mɔɔ behilalɩ ɔwɔkɩ salɛti ɛhɛlɛlɛ zʋ bɛhɛlɛlɩ ebiye nɩ wɔlɩ mmɔdɩnɩ kɛɛ bɛkɛhɛlɛ yɩ pɛpɛɛpɛ. Ma yehila ndianwʋ be mɔɔ ɩma yɛnwʋ kɛɛ eyi ɩdɩ nɔhʋanlɛ. Hibulu salɛti ɛhɛlɛlɛ mɔɔ ɩhyɛ paa nɩ bɛhɛlɛlɩ wɔ alʋbɔ 1008 anzɛnyɩɩ 1009 Y.M. nu. Na mɛyɩ yɛ bɔfʋlɛ yɩ Leningrad Codex yɩ a. Naasʋ̃ aɣile asã yɩ la, bɔnwʋ Bayɩbʋlʋ salɛti ɛhɛlɛlɛ azʋlɔtʋ nɩɩ ɛhɛlɛlɛ azʋlɔtʋ yɩ ɔfʋã be mɔɔ ɩhyɛ ɩdɛla Leningrad Codex yɩ kɛyɛ alʋbɔ abʋmɩ. Abiye kenyia adwɩnɩ kɛɛ, iluwakɛɛ kɛyɛ alʋbɔ abʋmɩ nɩɩ yɩ mɛda ɛdɩ yɛ behila ɔwɔkɩ salɛti ɛhɛlɛlɛ nɩ zʋ bɛhɛlɛ ebiye nɩ ti, ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ Leningrad Codex yi nu nɩ, ɩ nɩɩ ɔwɔkɩ salɛti ɛhɛlɛlɛ dɩyɛ nɩ iléyiyia. Naasʋ̃ ɩ́dɩ zɔ kʋlaa. Nnimidimaa mɔɔ bɛvalɩ ɔwɔkɩ salɛti ɛhɛlɛlɛ mɔɔ ɩhyɛ paa nɩ bedindianlɩ mɔɔ ɩlɛ́kyɛlɩ nwʋ nɩ, bɛɣa bɔnwʋnlɩ yɩ kɛɛ mfʋmɩ ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ wɔ numɔ dɩyɛ, naasʋ̃ ntɩyasɩ mɔɔ ɩwɔ numɔ nɩ ɩlɛ́sɩnzanlɩ kʋlaa.

8. Sɛ yɛfa Kilisinyianɩ Giliki ɛhɛlɛlɛ yɩ yetindiã ɔwɔkɩ awuuku mvʋlɔ nwʋ a, mɩnla sʋnʋnkʋ̃ yɛ ɩwɔ nu a?

8 Kɛmɔ Hibulu ɛhɛlɛlɛmaa nɩ yɛlɩ nɩ, ɔzɔ la yɛ ɔwɔkɩ Kilisinyiamaa yɩ sʋ̃ bɛyɛlɩ a. Bɔwɔlɩ mmɔdɩnɩ behilalɩ awuuku 27 mɔɔ nɩ ɩwɔ Giliki ɛhɛlɛlɛ yi nu zʋ bɛhɛlɛlɩ ebiye, mɔɔ nɩ bɛfa bedi egyima wɔ bɛ ayiyialɩyɛ nɩɩ bɛ odwokɔbahanlɛ egyima yɩ nu. Nnimidivʋlɔ be mɔɔ ɩvalɩ ɔwɔkɩ Giliki salɛti ɛhɛlɛlɛ idindianlɩ awuuku mvʋlɔ mɔɔ bɛhɛlɛlɩ wɔ mmɩlɩ ɔkʋ̃ nɩ nu la nwʋ nɩ hanlɩ kɛɛ: ‘Ɔwɔkɩ Giliki salɛti ɛhɛlɛlɛ mɔɔ behilalɩ zʋlɔ bɛhɛlɛlɩ ebiye nɩ sʋ̃maa wɔ kɛnɩ nnɛ mɔɔ yɛkɛhã a, idi munli.’ Buuku mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Anatomy of the New Testament hanlɩ kɛɛ: “Sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kɛɛ Giliki ɛhɛlɛlɛ mɔɔ behile yɩ tʋ bʋwɔ mɔɔ yɛkɩnga yɩ nnɛ nɩ, numɔ ndwokɔ yɩ ɩ nɩɩ ɔwɔkɩ ɛhɛlɛlɛmaa bɛ dɩyɛ nɩ iyiyia.”

9. Kɛmɔ Ayɩzaya 40:8 kile nɩ, mɩnla yɛ ɩdɩ nɔhʋanlɛ wɔ Bayɩbʋlʋ yi nu ndwokɔ nwʋ a?

9 Iluwakɛɛ bɔwɔlɩ mmɔdɩnɩ kɛɛ bɛkɛhɛlɛ yɩ pɛpɛɛpɛ nɩ ti, ɩma nnɛ yenyia Bayɩbʋlʋ nu ndwokɔ mɔɔ idi munli yɛkɩnga na yesuma. c Pɩlazunɛ bela íni nwʋmɔ kɛɛ, ɩdɩ Gyehova yɛ ihila ma adasamaa bɛ sa hã yi odwokɔ yɩ mɔɔ idi munli yɩ a. (Kɩnga Ayɩzaya 40:8.) Amba, ebiye a abiyemmɔ kenyia adwɩnɩ kɛɛ Bayɩbʋlʋ nu odwokɔ kɛkɛ mɔɔ ɩlɛ́sɩnzanlɩ nɩ iáhile kɛɛ ɩzʋ̃ Nyamɩnlɩ kɛ. Meti bɛma yezunzu dasɩlɛ azʋlɔtʋ mɔɔ ikile kɛɛ Bayɩbʋlʋ yɩ ɩzʋ̃ Nyamɩnlɩ kɛ nɩ nwʋ.

BAYƖBƲLƲ NU NKƆMƖHYƐ DƖ NƆHƲANLƐ

Bɛnɩ zʋ: C. Sappa/DeAgostini/Getty Images; nyini zʋ: Image © Homo Cosmicos/Shutterstock

Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ ɣalɩ numɔ wɔ tɩɩtɩɩ na ɩbaa numɔ wɔ nnɛ sʋ̃ (Kila nkyɩkyɛmi 10-11) e

10. Mɩnla nkɔmɩhyɛ yɛ ɩɣa nu mɔɔ ɩma yɛnwʋ kɛɛ 2 Pita 1:21 nɩ dɩ nɔhʋanlɛ a? (Kila mfonyini yi.)

10 Nkɔmɩhyɛ sʋ̃maa wɔ Bayɩbʋlʋ yi nu mɔɔ ɩɣa nu. Ebiye wɔ ɛkɛnɩ a, bɛhɛlɛlɩ bedianlɩ kɛnɩ alʋbɔ sʋ̃maa ansaana ɩbaa nu. Abakɔsɛmɩ di dasɩlɛ kɛɛ nkɔmɩhyɛ eyimmɔ ɣalɩ nu. Eyi ɩáyɛ nnwʋánlɩ, iluwakɛɛ yezi kɛɛ nkɔmɩhyɛ azʋlɔtʋ mɔɔ ɩwɔ Bayɩbʋlʋ yi nu nɩ zʋ̃ Gyehova kɛ. (Kɩnga 2 Pita 1:21.) Kɛ ndianwʋ nɩ, kila nkɔmɩhyɛ mɔɔ ɩfalɩ tɩɩtɩɩ Babilɔnʋ twonwa yɩ ɛzɩkɛlɛ nwʋ nɩ. Wɔ ɔlʋbɔ yaalɛ mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ awɔtwɛ A.Y.M. nu nɩ, sunzuma nɩ hanlɩ nkɔmɩhyɛnii Ayɩzaya ma ɩhɛlɛlɩ kɛɛ, bɛkɛzɩkɛ twonwa kezile Babilɔnʋ. Ɩhanlɩ kɛɛ benyia be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Sayɩlɔsʋ yɛ ɩkɛzɩkɛ twonwa yɩ a, na ɩhanlɩ kezimɔ ɩkɛzɩkɛ yɩ po. (Ayɩ. 44:27–45:2) Ayɩzaya zialɩ hyɛlɩ nkɔmɩ kɛɛ bɛkɛzɩkɛ Babilɔnʋ twonwa yɩ kʋlaa na abiyela lɔ́bʋwa kɛnɩ ebiyekʋ̃. (Ayɩ. 13:19, 20) Ɔzɔ pɛpɛɛpɛ yɛ izili a. Wɔ ɔlʋbɔ 539 A.Y.M. nu nɩ, Medisimaa nɩɩ Pɛhyɩyamaa zɩkɛlɩ Babilɔnʋ twonwa yɩ, na twonwa mɔɔ ankɩ nɩ bɔ nwʋ yɛ sɩ nɩ, sikalɛ yɩ ɩwɔ. Kila vidiyo mɔɔ ise Bayɩbʋlʋ Nɩ Ɩhanlɩ Babilɔnʋ Yɩ Ɛzɩkɛlɛ Nwʋ OdwokɔSa Ɔkʋla Enyia Anyɩnlɩlelɛ Daabaa! buuku yɩ, ozumalɛdɩyɛ 03 yɩ nkyɩkyɛmi 5 yi nu.

11. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Danɩyɛlɩ 2:41-43 ɩɣa numɔ nnɛ a?

11 Kɛ ɔwɔkɩ nkʋ̃ la yɛ Bayɩbʋlʋ nu nkɔmɩhyɛ ɣalɩ nu a, nnɛ sʋ̃ yɛnwʋ kɛɛ Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ ɩbaa nu. Kɛ ndianwʋ nɩ, kila kezimɔ nkɔmɩ mɔɔ Danɩyɛlɩ hyɛlɩ valɩ Anglo-America Oyuwadɩ Tumililɛ nwʋ nɩ ɣa numɔ. (Kɩnga Danɩyɛlɩ 2:41-43.) Nkɔmɩhyɛ yɩ hanlɩ yɩ pɛpɛɛpɛ kɛɛ Anglo-America Oyuwadɩ Tumililɛ nɩ, “yɩ ɔfʋã be kɛyɛ sɩ” kɛɛ bulalɛ na “yɩ ɔfʋã be sʋ̃ ɩayɛ mɛlɛkɛ” kɛɛ ndɛdɛlɛ. Nnɛ yɛnwʋ yɩ kɛɛ ɔzɔ odwokɔ yɩ dɩ nɔhʋanlɛ. Britain nɩɩ America hɔ zʋ hile kɛɛ bɔ nwʋ yɛ sɩ kɛɛ bulalɛ iluwakɛɛ, nkunimililɛ mɔɔ ɩɣalɩ wɔ oyuwadɩ kʋnɛ anwɩ̃ yɩ munwala nu nɩ, bɛkɩnla nwʋmɔ paa na bɔkɔ zʋ bekile kɛɛ bɔ nwʋ yɛ sɩ. Naasʋ̃, bɛ manlɩmaa nɩ ma bo tumililɛ nɩ yɛ mɛlɛkɛ iluwakɛɛ bɛyɛ yekile bɛfa bɛpɩbɛ fanwʋdi, na botwodwu betiyia aɣanɩ yɩ. Manlɩwulɛ nwʋ nnimidivʋlɔ be hanlɩ wɔ aɣile asã yɩ kɛɛ: “Nnɛ kã-ma-mɩhã-biye manlɩ bela íni kɛnɩ wɔ oyuwadɩ yi nu mɔɔ bo nu hyɩhyɛ dɛla United States.” Britain mɔɔ ɩdɩ oyuwadɩ tumililɛ yɩ ɔfʋã nɩ, aɣile asã yɩ bo nu hyɩhyɛ paa iluwakɛɛ bɛ manlɩmaa nɩ, bɛ nɩɩ bɛ ɩáyɛ adwɩnɩ wɔ nhyɩhyɛlɩyɛ mɔɔ aɣanɩ yɩ pɛ kɛɛ ɩ nɩɩ manlɩ mvʋlɔ mɔɔ bɔwɔ Europe Amanlɩ Nkabomi Okuwu yi nu bɛyɛ nɩ nwʋ. Iluwakɛɛ bo nu hyɩhyɛ zɔ nɩ ti, ɩáma Anglo-America Oyuwadɩ Tumililɛ nɩ kʋla yɛ mɔɔ bɛpɛ kɛɛ bɛyɛ nɩ.

12. Mɩnla anwʋlazʋ yɛ Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ ɩma yenyia a?

12 Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ azʋlɔtʋ mɔɔ ɩɣa numɔ nɩ, ɩma yenyia anwʋlazʋ kɛɛ Nyamɩnlɩ yɩ anʋhʋba azʋlɔtʋ mɔɔ ɩfalɩ eɣile be nwʋ nɩ kɛɣa numɔ. Yɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ ndwomidʋlɛvʋlɔ nɩ la, ɩwɔlɩ Gyehova mpayɩ kɛɛ: “Mɩ anyɩ ɩla kɛɛ ekele mʋ nnwʋanlɩ, iluwakɛɛ wʋ odwokɔ yɩ ɩma minyia anyɩnlɩlazʋ.” (Ndw. 119:81) Gyehova luwa Bayɩbʋlʋ yɩ zʋ ɩma yenyia “eɣile be nɩɩ anyɩnlɩlazʋ.” (Gyɛ. 29:11) Ye eɣile be nwʋ anyɩnlɩlazʋ gyĩ Gyehova yɩ anʋhʋba azʋlɔtʋ zʋ na kɛ enii zʋ a. Bɛma yɛhɔ zʋ yezuma Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ bʋwɔ na ama ye dedi wɔ Nyamɩnlɩ Odwokɔ yɩ nu nɩ ɩayɛ sɩ.

BAYƖBƲLƲ NU FƲLƆDULƐ ƖBƲWAA MMENII SƲ̃MAA

13. Kɛmɔ Ndwomi 119:66, 138 kile nɩ, mɩnla dɩyɛ fʋlɔ yɛ ɩma yɛkʋla yɛfa yɛ nwʋ yetiã Bayɩbʋlʋ yɩ zʋ a?

13 Dɩyɛ ɔkʋ̃ sʋ̃ mɔɔ ɩma yɛkʋla yenyia Bayɩbʋlʋ yi nu anwʋlazʋ yɛ lɛ kɛɛ, sɛ mmenii fa numɔ fʋlɔdulɛ yɛ egyima a, ɩbʋwa bɛ. (Kɩnga Ndwomi 119:66, 138.) Kɛ ndianwʋ nɩ, agyiahʋnlɩmaa be mɔɔ ankɩ bɛ agyiahʋnlɩ ɩyɛ ikogu nɩ, Bayɩbʋlʋ nu fʋlɔdulɛ wʋwa bɛ ma bɛ agyiahʋnlɩ zɔ baaba. Bo nnwuakula tɩ nɣanlɩ kɛɛ bɔwɔ banɩwɔlɛ na bɔwɔ Kilisinyiamaa awʋvʋlɔ mɔɔ bɔdwɩnɩ bɔ nwʋ na bɔdɔ bɛ.—Ɛfɩ. 5:22-29.

14. Bayɩbʋlʋ yi nu fʋlɔdulɛ kʋla sɩnza mmenii bɛ ɛbɩlawɔlɛ, ma nwʋmɔ ndianwʋ.

14 Bayɩbʋlʋ nu fʋlɔdulɛ wʋwa abiyemmɔ mɔɔ nɩ bɛdɩ ahodiyiawu po ma bɛ ɛbɩlawɔlɛ zɩnza kʋlaa. Kila kezimɔ Bayɩbʋlʋ nu fʋlɔdulɛ wʋwalɩ Jack mɔɔ nɩ ɩla fiyiadɩ nɩ. d Nɩ ɩkɩnla abiliziamaa mɔɔ bɔ nwʋ yɛ yɛlɛ mɔɔ bowuwa bɛ owulofɔ nɩ nwʋ. Eɣile ɔkʋ̃ Jack hɔ diyeli Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛ be mɔɔ nɩ bɛyɛɛ. Na kunlumiba mɔɔ mmeliyema yɩ lalɩ yɩ ali hileli yɩ nɩ hanlɩ yɩ ahʋnlɩnɩ, na yɩzayɩ sʋ̃ ɩwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ isumaa Bayɩbʋlʋ yɩ. Mmɩlɩ mɔ ɩwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ ɩlɛ mɔɔ isumaa nɩ ɩyɛɛ egyima nɩ, yɩ subanɩ zɩnzanlɩ, na ɩɣa ɩyɛlɩ enii baaba. Mmɩlɩ kɔlɩ zʋlɔ nɩ, ɩɣa ɩvatalɩ kɛɛ ɛlawulowɔlɛvʋlɔ mɔɔ ilónumanlɩ na aɣinzi yɩ inlumanlɩ. Ɩvalɩ ɛhyɩmɛ ɩhanlɩ Nyamɩnlɩ Bulombunlililɛ yɩ nwʋ odwokɔ ihileli yɩ ɔhɔnwʋmmɔ abiliziamaa na ɩwʋwalɩ bo nu kɛyɛ anlã ma bozumanlɩ nɔhʋanlɛ yɩ. Eɣile mɔɔ nɩ bokohũ Jack dwuli nɩ, nɩ yɩ subanɩ zɩnza kʋlaa. Ɩ lɔya ɔkʋ̃ hanlɩ kɛɛ: “Jack mɔɔ nɩ mizi yɩ alʋbɔ 20 mɔɔ idua nu nɩ, kɛ mɛyɩ ɛdɩ. Gyehova Dasɩvʋlɔmaa be ehilehilelɛ zɩnza yɩ ɛbɩlawɔlɛ.” Ɩwɔ numɔ kɛɛ bohunli Jack dɩyɛ, naasʋ̃ yɩ ndianwʋ nɩ ɩma yɛnwʋ kɛɛ sa yɛkʋla yɛfa yɛ nwʋ yetiã Nyamɩnlɩ Odwokɔ yɩ zʋ, iluwakɛɛ tumi wɔ numɔ mɔɔ ɩkʋla ɩsɩnza mmenii bɛ ɛbɩlawɔlɛ ma ɩyɛ baaba.—Ayɩ. 11:6-9.

Bayɩbʋlʋ nu fʋlɔdulɛ zɩnza mmenii sʋ̃maa bɛ ɛbɩlawɔlɛ ma ɩyɛ baaba wɔ oyuwadɩ munwala (Kila nkyɩkyɛmi 15) f

15. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Bayɩbʋlʋ nu fʋlɔdulɛ mɔɔ Gyehova yi mmenii fa yɛ egyima nɩ ɩma bɛda ndwɩ a? (Kila mfonyini yi.)

15 Iluwakɛɛ Gyehova yi mmenii fa Bayɩbʋlʋ nu fʋlɔdulɛ yɛ egyima nɩ ti, ɔkʋ̃yɛlɛ wɔ bɛ avinli. (Dwɔ. 13:35; 1 Kɔl. 1:10) Sɛ mmenii fa yɛ tindiã oyuwadɩ mɔɔ bɛma manlɩwulɛndwokɔ, abusunwa, nɩɩ ɛdɩndɛlɛ ma bo nu hyɩhyɛ nɩ nwʋ a, bɔnwʋ kɛɛ amɩyɛ mɛyɩ, azʋ̃nudwolɩyɛ nɩɩ ɔkʋ̃yɛlɛ wɔ yɛ avinli paa. Mmɩlɩ mɔ abɩlantɩyɛ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Jean nwʋnlɩ ɔkʋ̃yɛlɛ mɔɔ ɩwɔ Gyehova yi mmenii nu nɩ, ɩhanlɩ yɩ ahʋnlɩnɩ baaba. Jean nyinli wɔ Africa manlɩ be nu. Mmɩlɩ mɔ kʋnɛ be zili wɔ manlɩ yi nu nɩ, ɩhɔ ɩhɩnlanlɩ azogyiamaa nɩ nwʋ naasʋ̃ aɣinzi yɩ iɣiandinli ɩhɔlɩ manlɩ be mɔɔ ibike bɛ nɩ nu. Ɛkɛnɩ yɛ ɩhɔ iyiyialɩ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa a. Jean hanlɩ kɛɛ: “Nɔhʋanlɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ nu maa bɛáva bɔ nwʋ bowulawula manlɩwulɛndwokɔ nu na bo nu ɩlɛ́kyɩkyɛlɩ sʋ̃. Na mfomi, bɔdʋdɔ bɔ nwʋ bɔ nwʋ.” Ɩdʋwalɩ zʋlɔ kɛɛ: “Nɩ mudu mʋ nwʋ miziye kɛnɩ kɛɛ mʋkʋ̃ mɩkɛma mɩ manlɩ. Naasʋ̃ mmɩlɩ mɔ muzumanlɩ Bayɩbʋlʋ yɩ nɩ, ɩhanlɩ mɩ ma mizili pɔkɔ kɛɛ mʋkɔzʋ̃mɩ Gyehova.” Jean zɩnza kʋlaa. Kɛ ankɩ ɩkɔhʋ̃ ikediyia mmenii mɔɔ bɔzʋ̃ manlɩ anzɛnyɩɩ abusunwa fʋlɔ nu nɩ, kakɩ abiyela mɔɔ ikeyiyia yɩ nɩ, ɩkã Bayɩbʋlʋ nu odwokɔ mɔɔ ɩma azʋ̃nudwolɩyɛ nɩ ikile yɩ. Iluwakɛɛ Bayɩbʋlʋ nu fʋlɔdulɛ ɩbʋwaa mmenii munwala ɩávalɩ nwʋmɔ manlɩ mɔɔ bɔzʋ̃ numɔ nɩ ti, ɩdɩ dasɩlɛ mɔɔ idi munli mɔɔ ikile kɛɛ yɛkʋla yɛfa yɛ nwʋ yetiã Nyamɩnlɩ Odwokɔ yɩ zʋ.

KƆ ZƲLƆ NYIA NYAMƖNLƖ ODWOKƆ MƆƆ ƖDƖ NƆHƲANLƐ YI NU DEDI

16. Mɩnla ti mɔɔ nwʋmɔ hyinyia paa kɛɛ yɛhyɛ anwʋlazʋ mɔɔ yɛlɛ wɔ Nyamɩnlɩ Odwokɔ yɩ nu nɩ ɛzɩzɩbɛ a?

16 Ɛzɩkɛlɛ la yɛ oyuwadɩ eyi ɩsɩkɛɛ a, na eyi kɔhʋla kɛhã anwʋlazʋ mɔɔ yɛlɛ yɩ wɔ Nyamɩnlɩ odwokɔ yɩ nu nɩ. Ebiye a, mmenii kɔwɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ bɛkɛma yɛ adwɩnɩ kɛyɛ yɛ anwɩ̃ anwɩ̃ wɔ Bayɩbʋlʋ yi nu nɔhʋanlɛ yɩ nɩɩ mmenii mɔɔ Gyehova ɩyɩ bɛ kɛɛ behile yi mmenii ɔhʋanɩ nnɛ nɩ nwʋ. Naasʋ̃ sɛ yɛ adwɩnɩ si yɛ pi kɛɛ Gyehova yɩ Odwokɔ yɩ ɩdɩ nɔhʋanlɛ mmɩlɩ munwala a, sa yɛkʋla yekyina pindinyii mɔɔ bɔlɔ́kʋla bɛkɛzɩkɛ ye dedi. “Yekezi yɛ kɛnɣa kɛɛ yekeli [Gyehova] yɩ ahyɛdɩ zʋ mmɩlɩ munwala kɔhɔ kɔbʋmɩ awielɩyɛ.” (Ndw. 119:112) Yɛ “anyɩ ɩlɔ́tʋ̃” kɛɛ yɛkɛhã nɔhʋanlɛ yɩ nwʋ odwokɔ yekehile mmenii mvʋlɔ na yɛahyɛ bɛ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ bɛva Bayɩbʋlʋ nu fʋlɔdulɛ bɔwɔ bɛ ɛbɩla. (Ndw. 119:46) Na yɛkɔhʋla yɛkɛva “abʋtalɩ nɩɩ anyɩnlɩlelɛ” yekegyina bʋwabɩlɛ mɔɔ numɔ yɛ sɩ paa nɩɩ odwodwudiyialɛ munwa.—Kol. 1:11; Ndw. 119:143, 157.

17. Mɩnla yɛ ɔlʋbɔ odwokɔ yɩ ɩma yɛnwʋ yɩ a?

17 Yɛla Gyehova asɩ kɛɛ ɩma yɛnwʋ nɔhʋanlɛ yɩ! Nɔhʋanlɛ nɩ ɩma yɛ ahʋnlɩnɩ tɔ ye kunlu, ɩma yenyia anwʋlazʋ, na ikile yɛ kezimɔ yɛkɔwɔ yɛ ɛbɩla wɔ oyuwadɩ mɔɔ ɩwɔ ɛlamɩ nɩ nu. Ɩma yenyia eɣile be baaba mɔɔ Nyamɩnlɩ yi Bulombunlililɛ kɛva kɛma yɛ nɩ nwʋ anyɩnlɩlazʋ. Ɩɣɩla kɛɛ yɛ ɔlʋbɔ odwokɔ ma 2023 kɔwʋwa yɛ ma yɛkɛhyɛ dedi mɔɔ yɛlɛ wɔ Nyamɩnlɩ Odwokɔ yɩ nu ɛzɩzɩbɛ kɛɛ, yi munwala dɩ nɔhʋanlɛ!—Ndw. 119:160.

NDWOMI 94 Yɛ Anyɩ Sɔ Nyamɩnlɩ Odwokɔ Yɩ

a Ɔlʋbɔ odwokɔ ma 2023 nɩ hyɛ ɛzɩzɩbɛ paa: “Wʋ odwokɔ yɩ munwala dɩ nɔhʋanlɛ.” (Ndw. 119:160) Pɩlazunɛ bela íni nwʋmɔ kɛɛ ede ɔzɔ odwokɔ yɩ tiã numɔ. Naasʋ̃ mmenii sʋ̃maa wɔ ɛkɛnɩ mɔɔ bɛále Bayɩbʋlʋ yɩ bedi na bɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ bɔlɔ́kʋla bɛkɛva bɔ nwʋ bekediã numɔ fʋlɔdulɛ yɩ zʋ. Wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, yɛbazunzu dasɩlɛ asã mɔɔ sa yɛkʋla yɛfa yɛbʋwa bɛzabɛ mɔɔ bɔwɔ ahʋnlɩnɩba nɩ ma benyia Bayɩbʋlʋ yi nu dedi na bɛava numɔ fʋlɔdulɛ bɛayɛ egyima.

b ad. kile azɩkɛnɩ odwokɔ.

c Sɛ ɛpɛ kɛɛ ɔnwʋ kezimɔ bɔwɔlɩ Bayɩbʋlʋ yɩ nwʋ banɩ nwʋ ndwokɔ sʋ̃maa a, kɔ́ jw.org zʋ na kila vidiyo mɔɔ ise Nɩ Bayɩbʋlʋ Nɩ Ɩtʋ Bʋlɔ Ɩma Bɛ,” “Sianti Mɔɔ Yɛwɔ Dedi . . . Wɔ Nyamɩnlɩ Odwokɔ Yi Nu nɩɩ Kɛ Ɩkɛyɛ Na Yɛale Yɛali Kɛɛ Bayɩbʋlʋ Yɩ Ɩdɩ Nɔhʋanlɛ a?

d Bɛzɩnza anlima yɩ be.

e MFONYINI NWƲ ODWOKƆ: Nyamɩnlɩ hanlɩ dianlɩ kɛnɩ kɛɛ, bɛkɛzɩkɛ Babilɔnʋ twonwa yɩ.

f MFONYINI NWƲ ODWOKƆ: Ozumanlɛnwʋnlɛ yɩ nwʋ yekile—Kɛ ankɩ abɩlantɩyɛ be kɔhʋ̃ kediyia mmenii nɩ, izuma Bayɩbʋlʋ yɩ ɩnwʋ kezimɔ ɩ nɩɩ mmenii kɔwʋwa azʋ̃nudwolɩyɛ nu na ɩbʋwaa mmenii mvʋlɔ sʋ̃ ma bɛkɛyɛ ɔzɔ la.