Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Tɛla kɔ Ndwokɔ mɔɔ bɛhyɩhyɛ

DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 14

“Yɛ Abiyela Kɔnwʋ Kɛɛ Bɛdɩ Mɩ Adʋwavʋlɔ.”

“Yɛ Abiyela Kɔnwʋ Kɛɛ Bɛdɩ Mɩ Adʋwavʋlɔ.”

“Sɛ bɔdʋdɔ bɔ nwʋ a, yɛ abiyela kɔnwʋ kɛɛ bɛdɩ mɩ adʋwavʋlɔ a.”—DWƆ. 13:35.

NDWOMI 106 Bɛmá Yenyia Ɔlɔlɛ

MƆƆ YƐBAZUMA a

Ɔlɔlɛ mɔɔ abiyemmɔ bɔnwʋ yɩ wɔ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa bo nu nɩ, kɛ ɩhã bo nu sʋ̃maa ize a? (Kila nkyɩkyɛmi 1)

1. Mɩnla yɛ mmenii mɔɔ bɛba yɛ dɩyɛzumanlɛ tʋ nɩ bɛba bɔnwʋ mɔɔ ɩyɛ bɛ asibɔnwʋ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

 FA YƖ kɛɛ agyiahʋnlɩmaa be ɣa dɩyɛzumanlɛ wɔ Kɩndɔm Hɔɔlʋ mmɩlɩ mɔ ili bɔmʋnlɩ. Na mmɩlɩ mɔ agyiahʋnlɩmaa yɩ nwʋnlɩ kezimɔ bɛtɩ bɛ anyunu na ɔlɔlɛ nɩɩ ɔkʋ̃yɛlɛ wɔ asafʋ yɩ nu nɩ, ɩhanlɩ bɛ baaba. Na mɔɔ boluwaa ɔhʋanɩ zʋ bɔkɔɔ awudo nɩ, yɛ ɛyɩlɛ yɩ hanlɩ hileli yi hũ kɛɛ, ‘Gyehova Dasɩvʋlɔmaa bɛdɩ sʋnʋnkʋ̃ kʋlaa o, mɩ anyɩ deli bɔ nwʋ paa.

2. Mɩnla yɛ ɩdʋndʋnlɩ abiyemmɔ bɛ agyia nu a?

2 Nɔhʋanlɛ, ɔlɔlɛ mɔɔ ɩwɔ Gyehova yɩ mmenii bɛ avinli nɩ dɩ sʋnʋnkʋ̃. Nɔhʋanlɛ, Gyehova Dasɩvʋlɔmaa bɛáli munli. (1 Dwɔ. 1:8) Meti, sɛ yɛba yɛnwʋ asafʋ yɩ nu maa bʋwɔ a, yɛkɔnwʋ be sinidɔlɛ sʋ̃. (Wul. 3:23) Naasʋ̃ alɔbɔ odwokɔ yɛ lɛ kɛɛ, abiyemmɔ ma mvʋlɔ bɛ sinidɔlɛ dʋndʋnlɩ bɛ agyia nu ma beyiaki Gyehova ɔzʋ̃mɩnlɛ.

3. Mɩnla yɛ ɩma yɛnwʋ Gyisɛsɩ yɩ mɛdalilɛmaa nɔhʋanlɛmaa yɩ a? (Dwɔɔnʋ 13:34, 35)

3 Siá kila dɩyɛzumalɛ yi odwokɔtile yi dɔkʋ̃. (Kɩnga Dwɔɔnʋ 13:34, 35.) Mɩnla paa yɛ ɩkɛma mmenii kɔnwʋ nɔhʋanlɛ Kilisinyiamaa yɩ a? Ɩdɩ ɔlɔlɛ. Bayɩbʋlʋ ɩákã kɛɛ bekeli munli. Yɛ́ yɩ ndwɩ sʋ̃ kɛɛ, Gyisɛsɩ ɩákã kɛɛ: ‘yɛ ɔkɔnwʋ kɛɛ bɛdɩ mɩ adʋwavʋlɔ.’ Mfomi ɩhanlɩ kɛɛ: “yɛ abiyela kɔnwʋ kɛɛ bɛdɩ mɩ adʋwavʋlɔ.” Meti Gyisɛsɩ manlɩ ɩlalɩ ali kɛɛ, bɛzabɛ mɔɔ béni Kilisinyianɩ asafʋ yɩ nu po kɔnwʋ yɩ mɛdalilɛmaa nɔhʋanlɛmaa nɩ, iluwa ɔlɔlɛ mɔɔ angʋmidi íni numɔ mɔɔ bɔwɔ bɛma bɔnwʋ nɩ zʋ.

4. Mɩnla yɛ abiyemmɔ kɛbɛ yɩ kɛɛ bɔkɔnwʋ bɛkɛvalɩ nɔhʋanlɛ Kilisinyiamaa nwʋ a?

4 Ebiye a bɛzabɛ mɔɔ bɛ́dɩ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa nɩ keɣizia kɛɛ: ‘Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ ɔlɔlɛ bʋwa yɛ ma yɛnwʋ nɔhʋanlɛ Kilisinyiamaa a? Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyisɛsɩ lalɩ ɔlɔlɛ ali hileli yɩ adʋwavʋlɔ yɩ a? Na kɛ ɩkɛyɛ na yɛazumazuma Gyisɛsɩ yɩ ndianwʋ yɩ wɔ nnɛ a? Ɩsɛ kɛɛ Dasɩvʋlɔmaa dwɩnɩndwɩnɩ ɔzɔ ndwokɔɣizialɛ yɩ nwʋ. Sɛ yɛyɛ zɔ a, ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛkɔhɔ zʋ yɛkɛla ɔlɔlɛ kanyɩɩ ali mmɩlɩ po mɔɔ aliyema be ɩvʋmɩ̃ yɛ nɩ.—Ɛfɩ. 5:2.

MƖNLA TI MƆƆ ƆLƆLƐ YƐ ƖMA YƐNWƲ NƆHƲANLƐ KILISIYIAMAA A?

5. Kilehile Gyisɛsɩ yɩ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ Dwɔɔnʋ 15:12, 13 yi nu.

5 Gyisɛsɩ manlɩ ɩlalɩ ali petee kɛɛ, yɩ mɛdalilɛmaa nɩ kɔlʋlɔ bɔ nwʋ wɔ ɔhʋanɩ sʋnʋnkʋ̃ be zʋ. (Kɩnga Dwɔɔnʋ 15:12, 13.) Yɛ́ yɩ ndwɩ kɛɛ Gyisɛsɩ hyɛlɩ bɛ kɛɛ: “Bɔlʋlɔ́ bɔ nwʋ kɛmɔ mʋlɔlɩ bɛ nɩ la.” Kɛ eyi tʋ kile a? Gyisɛsɩ hilehileli numɔ kɛɛ, ɩdɩ ɔlɔlɛ kanyɩɩ mɔɔ ɩkã Kilisinyianii be ma ɩfa yɩ nnwʋanlɩ itiã kɛ ɩma yɩ ɔhɔnwʋ dedinii. b

6. Ɔlɔlɛ nwʋ hyinyia, na kɛ Nyamɩnlɩ Odwokɔ yɩ si eyi zʋ owudo ise a?

6 Nyamɩnlɩ Odwokɔ yɩ kilehile yɛ kɛɛ, ɔlɔlɛ nwʋ hyinyia paa. Kɛ ndianwʋ nɩ, abiyemmɔ wɔ kɛ mɔɔ Ɛhɛlɛlɛ Ndwokɔ mɔɔ bɛ anyɩ deli nwʋmɔ paa nɩ, numɔ be yɛ lɛ: “Nyamɩnlɩ dɩ ɔlɔlɛ.” (1 Dwɔ. 4:8) “Dɔ wʋ ɔhɔnwʋ kɛɛ wʋ nwʋ.” (Mt. 22:39) “Ɔlɔlɛ kɩda tanɩ sʋ̃maa zʋ.” (1 Pit. 4:8) “Ɔlɔlɛ íni awielɩyɛ.” (1 Kɔl. 13:8) Nkyɩkyɛmi eyimmɔ nɩɩ mvʋlɔ ma ɩda ali petee kɛɛ ihyinyia kɛɛ yɛda subanɩ kɩnlɩma eyi ali.

7. Mɩnla ti mɔɔ Setanɩ ɩlɔ́kʋla ɩkɛma mmenii kɛyɛ ɔkʋ̃ na bɛala ɔlɔlɛ ali bɛahile bɔ nwʋ bɔ nwʋ kyɩ̃ a?

7 Mmenii sʋ̃maa bizia kɛɛ, ‘Ɔzʋ̃mɩnlɛ munwala se bekilehile nɔhʋanlɛ yɩ, naasʋ̃ ɔsʋnɩ mɔɔ bo nu bela kilehile falɩ Nyamɩnlɩ nwʋ. Meti kɛ ɩkɛyɛ na mɩanwʋ nɔhʋanlɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ yɩ a?’ Setanɩ ma awohwi ɔzʋ̃mɩnlɛ ɩyɛ sʋ̃maa zɛ, meti ɩáma mmenii bɔnwʋ nɔhʋanlɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ yɩ. Naasʋ̃ ɩlɔ́kʋla ɩkɛhã mmenii ɩkɔwɔ numɔ wɔ oyuwadɩ munwala na bɛala ɔlɔlɛ ali bɛahile bɔ nwʋ bɔ nwʋ. Gyehova nkʋ̃ la yɛ ɩkɔhʋla ɩkɛyɛ zɔ a. Yezi eyi iluwakɛɛ ɔlɔlɛ zʋ̃ Gyehova kɛ. Na bɛzabɛ mɔɔ bɔwɔ Gyehova yi sunzuma nwanzanwanza nɩɩ yɩ nyilalɛ nkʋ̃ la yɛ bɔkɔhʋla bekenyia ɔlɔlɛ kanyɩɩ eyi wɔ bɛ avinli a. (1 Dwɔ. 4:7) Meti mɔɔ Gyisɛsɩ hanlɩ kɛɛ yɩ mɛdalilɛmaa nɔhʋanlɛmaa nkʋ̃ la yɛ yɛkɔnwʋ ɔlɔlɛ kanyɩɩ eyi wɔ bo nu yi a.

8-9. Ɔlɔlɛ mɔɔ abiyemmɔ bɔnwʋ yɩ wɔ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa bo nu nɩ, kɛ ɩhã bo nu sʋ̃maa ize a?

8 Kɛmɔ Gyisɛsɩ hyɛlɩ nkɔmɩ nɩ, mmenii sʋ̃maa bɔnwʋ nɔhʋanlɛ Kilisinyiamaa nɩ iluwa ɔlɔlɛ kanyɩɩ mɔɔ ɩwɔ bo nu nɩ ti. Kɛ ndianwʋ nɩ, aliyema Ian lanwʋ la kakɛ mɔɔ ɩhɔ ɩnwʋnlɩ wɔ ayiyialɩyɛ be mɔɔ ilili bɔmʋnlɩ ɩhɔlɩ wɔ sports stadium be mɔɔ ibike yɩ awudo nɩ. Aziyianɩ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be mɔɔ nɩ idua nu nɩ, nɩ Ian ɩhɔ ihila ɛɣɛlɛlilɛ be wɔ sports stadium kɛ. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Bɛzabɛ mɔɔ nɩ bɔwɔ ayiyialɩyɛ yɩ tʋ nɩ, nɩ bo subanɩ dɩ sʋnʋnkʋ̃ kʋlaa. Nɩ Dasɩvʋlɔmaa nɩ bo kunlu dɩyɛnɛ na nɩ beziyeziye bɔ nwʋ kɩnlɩma sʋ̃, bo nnwuakula sʋ̃ bu dɩyɛ.” Ɩva ɩzɔlɩ ɔzʋlɔ kɛɛ: “Mɔɔ ɩtɛla yɩ munwala po nɩ, nɩ ɔkʋla nwʋ kɛɛ bɔ nwʋ tɔ bɛ na bɛ azʋ̃ nu twe bɛ, mɔɔ nɩ mɩpɛɛ wɔ mɩ ɛbɩlawɔlɛ nu la nɩ. Mɩáhakɛ ndɛnɩ mɔɔ bɛmanlɩ wɔ ɔzɔ eɣile yi nu ɔkʋ̃ po, naasʋ̃ Dasɩvʋlɔmaa nɩ bo subanɩ mɛyɩ, mɩ ɛyɛlɛ iléfi kyɩ.” c Ɔlɔlɛ kanyɩɩ mɔɔ yɛwɔ yɛma yɛ nwʋ yɛ nwʋ nɩ yɛ ɩma yɛyɛ yɛ dɩyɛ zɔ a. Iluwakɛɛ yɛdɔ ye mmeliyema mmenyia nɩɩ mmalɛ munwala ti, yɛda kunlumiba nɩɩ annidi ali yekile bɛ.

9 Ɔzɔ la yɛ John sʋ̃ dɩlɩ nɣanlɩ mmɩlɩ mɔ ɩwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ ɩbaa dɩyɛzumanlɛ nɩ a. Ɩhanlɩ kɛɛ: ‘Ɔhɔnwʋvalɛ mɔɔ ɩwɔ bo munwala bɛ avinli nɩ hanlɩ mɩ baaba. Kezimɔ bɛyɛ bɛ dɩyɛ nɩ, ɩmanlɩ muzunzunli po kɛɛ tanɩ bela íni bɔ nwʋ. Ɔlɔlɛ kanyɩɩ mɔɔ ɩwɔ bɛ avinli nɩ manlɩ mɩdɩlɩ nɣanlɩ kɛɛ mʋnwʋ nɔhʋanlɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ yɩ.’ d Ozumalɛnwʋnlɛ eyi nɩɩ mvʋlɔ di dasɩlɛ kɛɛ, Gyehova Dasɩvʋlɔmaa yɛ bɛdɩ nɔhʋanlɛ Kilisinyiamaa a.

10. Mɩnla mmɩlɩ titili yɛ sa yɛkʋla yɛda Kilisinyianɩ ɔlɔlɛ ali a? (Kila azɩkɛnɩ odwokɔ yɩ sʋ̃.)

10 Kɛmɔ yɛnwʋ yɩ wɔ dɩyɛzumanlɛ yɩ ahyɛasɩ nɩ, yɛ ɔhɔnwʋmmɔ dedimaa munwala bɛáli munli. Meti ɩyɛ a bɛkɛyɛ anzɛnyɩɩ bɛkɛhã debe mɔɔ ikelile yɛ. e (Gye. 3:2)Sɛ ɩba yɩ zɔ a, sa yɛkʋla yɛda yɩ ali kɛɛ yɛdɔ bɛ amba iluwa mɔɔ yɛkɛhã anzɛnyɩɩ mɔɔ yɛkɛyɛ nɩ zʋ. Wɔ ɔzɔ bʋwabɩlɛ yɩ nu nɩ, mɩnla yɛ yɛkɔhʋla yekozuma wɔ ndianwʋ mɔɔ Gyisɛsɩ yɛlɩ nɩ nu a?—Dwɔ. 13:15

MƖNLA ƆHƲANƖ ZƲ YƐ GYISƐSƖ LALƖ ƆLƆLƐ ALI HILELI YƖ ADƲWAVƲLƆ YƖ A?

Ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ asʋ̃mavʋlɔ yɩ lalɩ subanɩ tanɩ ali nɩ, Gyisɛsɩ nɩɩ be lili wɔ ɔlɔlɛ ɔhʋanɩ zʋ (Kila nkyɩkyɛmi 11-13)

11. Mɩnla subanɩ tanɩ yɛ Gyemisi nɩɩ Dwɔɔnʋ bɛlalɩ yɩ ali a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

11 Nɩ Gyisɛsɩ iáhila ɔhʋanɩ kɛɛ yɩ adʋwavʋlɔ yɩ kɛyɛ bɛ dɩyɛ bela pɛpɛɛpɛ. Mfomi ɩzʋ̃ ɔlɔlɛ nu ɩwʋwalɩ bɛ na ama bɛayɛ nzɩnzanlɩyɛ na bɛahʋla bɛazɔ Gyehova anyɩ. Eɣile ɔkʋ̃ be, Gyemisi nɩɩ Dwɔɔnʋ manlɩ bɛ maamɩ hɔ zianlɩ dibilɛ kezile wɔ Bulombunlililɛ yɩ nu wɔ Gyisɛsɩ kɛ manlɩ bɛ. (Mt. 20:20, 21) Mɔɔ Gyemisi nɩɩ Dwɔɔnʋ yɛlɩ nɩ kile kɛɛ nɩ bɛdɩ ahantanɩ na bɛ anyɩ bʋlʋ dɩyɛ sʋ̃.—Ɛɣɛ. 16:18

12. Asʋ̃ Gyemisi nɩɩ Dwɔɔnʋ nkʋ̃ la yɛ bɛlalɩ subanɩ tanɩ ali a? Kilehile nu.

12 Kɛ Gyemisi nɩɩ Dwɔɔnʋ nkʋ̃ la yɛ bɛlalɩ subanɩ tanɩ ali wɔ ɔzɔ mmɩlɩ yɩ a. Yɛ́ mɔɔ asʋ̃mavʋlɔ nɣalɩyɛ yɩ bɛyɛlɩ nɩ ndwɩ: “Mmɩlɩ mɔ bunlu mɔɔ bɛha nɩ dɩlɩ odwokɔ yɩ nɩ, benyianlɩ mmenlima anwɩ̃ yɩ bɔ nwʋ ɛya.” (Mt. 20:24) Mɔwʋ dwɩnɩ mbevile kezile mɔɔ ɩkɛyɛ kɛɛ ɩhɔlɩ zʋlɔ wɔ Dwɔɔnʋ, Gyemisi nɩɩ asʋ̃mavʋlɔ nɣalɩyɛ bɛ avinli nɩ nwʋ. Ebiye a bɛhanlɩ odwokɔ be dɩkɛɛ: ‘Gyama bosunzu kɛɛ bɛdɩ enii bɛtɛla yɛ meti mɔɔ bɔhɔ beɣizialɩ ɔzɔ dibilɛ kezile wɔ Bulombunlililɛ yɩ nu yi a? Kɛ bɛzabɛ nkʋ̃ la yɛ bɛ nɩɩ Gyisɛsɩ vɛ wɔ yi egyima yɩ nu o. Amɩyɛ sʋ̃ yɛfata ɔzɔ dibilɛ yɩ nɩ!’ Ɩávalɩ nwʋmɔ mɔɔ bɛhanlɩ bela nɩ, ɔzɔ bʋwabɩlɛ yɩ nu mɛyɩ, bɛ ɛɣɛɛlɛ vili kɛɛ bɛkɛla ɔlɔlɛ ali bekehile bɔ nwʋ bɔ nwʋ.

13. Mɩnla yɛ Gyisɛsɩ yɛlɩ wɔ asʋ̃mavʋlɔ yɩ bɛ mɛlɛkɛyɛlɛ yɩ nwʋ a? (Matiyu 20:25-28)

13 Mɩnla yɛ Gyisɛsɩ yɛlɩ wɔ bʋwabɩlɛ yɩ nwʋ a? Ɩáfa bɔ nwʋ ɛya. Ɩákã kɛɛ ɩkɛbɛɛ asʋ̃mavʋlɔ baaba mɔɔ bɛkã bɔ nwʋ azɩ mɔɔ bɛkɛla ɔlɔlɛ ali bekehile bɔ nwʋ bɔ nwʋ. Mfomi Gyisɛsɩ zʋ̃ abʋtalɩ nu ɩ nɩɩ bo zunzunli ndwokɔ nwʋ, iluwakɛɛ nɩ izi kɛɛ bɛpɛ kɛɛ bɛyɛ mɔɔ ɩtɩnɣɛ. (Kɩnga Matiyu 20:25-28.) Ɩwɔ numɔ kɛɛ nɩ bɛta bosu pɩla wɔ enii mɔɔ ɩdɩ kezi wɔ bo nu nwʋ dɩyɛ, naasʋ̃ Gyisɛsɩ hɔlɩ zʋlɔ ɩ nɩɩ be lili wɔ ɔlɔlɛ ɔhʋanɩ zʋ.

14. Dɩka mɔɔ Gyisɛsɩ yɩ asʋ̃mavʋlɔ yɩ benyinli nɩ, nɩ kɛ bobu mmenii bese a?

14 Nɩ Gyisɛsɩ zi kɛɛ, dɩka mɔɔ bɛdɩdɩlɩ asʋ̃mavʋlɔ yɩ kɩnla nwʋmɔ ti mɔɔ bɛyɛlɩ bɛ dɩyɛ zɔ yɩ a. (Dwɔ. 2:24, 25) Dɩka mɔɔ benyinli nɩ, nɩ Nyamɩnlɩzʋ̃mɩnlɛ mbanimbani yɩ twɩ̃ adwɩnɩ siye zʋlɔ kɛɛ sɛ abiye wɔ dibilɛ kezile be a, yɛ mfasʋ wɔ yɩ zʋ a. (Mt. 23:6; fa tindiã odwokɔ mɔɔ ise “Ayiyialɩyɛ Aliyia—Dɩka Mɔɔ Gysisɛɩ Nɩɩ Yɩ Adʋwavʋlɔ Yɩ Hanlɩ Odwokɔba Yɩ” mɔɔ ɩwɔ Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ, April 1, 2010, owu. 16-18 yɩ nwʋ.) Nɩ Dwuumaa Nyamɩnlɩzʋ̃mɩnlɛ mbanimbani yi sʋ̃ bu bɔ nwʋ kɛɛ bɛdɩ mmenii bɛtɛla mvʋlɔ. f (Lk. 18:9-12) Meti nɩ Gyisɛsɩ zi kɛɛ, ɔzɔ adwɩnɩ yɩ kɛhã kezimɔ nɩ asʋ̃mavʋlɔ yɩ bu bɔ nwʋ nɩɩ mmenii mvʋlɔ. (Ɛɣɛ. 19:11) Iákila ɔhʋanɩ kɛɛ asʋ̃mavʋlɔ yɩ kɛyɛ bɛ dɩyɛ bela pɛpɛɛpɛ na inyianlɩ bɔ nwʋ abʋtalɩ mmɩlɩ mɔ belili mfʋmɩ nɩ. Nɩ izi kɛɛ asʋ̃mavʋlɔ yɩ wɔ ahʋnlɩnɩba. Meti ɩzʋ̃ abʋtalɩ nu ihilehileli bɛ kɛɛ, kɛ ankɩ bɛkɛbɩ kɛɛ bɛkɛdɛla mmenii mvʋlɔ nɩ, bɛlá ɔlɔlɛ ali behile bɛ mfomi.

KƐ YƐKƐYƐ NA YƐAZUMAZUMA GYISƐSƖ NDIANWƲ YƖ A?

15. Mɩnla yɛ yɛkɔhʋla yekozuma wɔ Gyemisi nɩɩ Dwɔɔnʋ bo odwokɔ yɩ nu a?

15 Sa yɛkʋla yesuma nninyeni sʋ̃maa wɔ Gyemisi nɩɩ Dwɔɔnʋ bo odwokɔ yɩ nu. Nɩ ɩ́dɩ yɩ ɔhʋanɩ zʋ kɛɛ bekeɣizia dibilɛ kezile wɔ Bulombunlililɛ yɩ nu. Nɩ ɩ́dɩ yɩ ɔhʋanɩ zʋ sʋ̃ kɛɛ asʋ̃mavʋlɔ nɣalɩyɛ yɩ sʋ̃ bɛvalɩ bɔ nwʋ ɛya ɛzɩzɩbɛ ɛzɩzɩbɛ zɔ. Naasʋ̃ Gyisɛsɩ nɩɩ asʋ̃mavʋlɔ 12 yɩ munwala lili wɔ ɔlɔlɛ ɔhʋanɩ zʋ. Mɩnla yɛ yesuma wɔ nu a? Kɛ mfʋmɩ mɔɔ mmenii di nkʋ̃ la yɛ lɛ odwokɔ yɩ a, mfomi kezimɔ yɛyɛ yɛ dɩyɛ wɔ nwʋmɔ nɩ sʋ̃ hyinyia paa. Mɩnla yɛ ɩkɔwʋwa yɛ a? Sɛ yɛfa yɛ ɔhɔnwʋ dedinii be nwʋ ɛya a, sa yɛkʋla yebizia yɛ nwʋ kɛɛ: ‘Mɩnla ti mɔɔ yɩ nyɛlɩyɛ nɩ ma mɩva ɛya zɛ yɩ a? Asʋ̃ ɩda mɩ mɛlɛkɛyɛlɛ be ali mɔɔ ɩsɛ kɛɛ mɩyɛ nwʋmɔ egyima a? Anzɛnyɩɩ enii mɔɔ ɩma mɩva ɛya nɩ iyiyiaa ndwokɔzɩzɩbɛ be a? Sɛ mɩtɩ nɣanlɩ kɛɛ mʋ odwokɔ yɛ fɛ po a, asʋ̃ mʋkɔhʋla mɩkɛla ɔlɔlɛ ali na mɩava mɩahyɛ yɩ a?’ Sɛ yɛda ɔlɔlɛ ali yekile mmenii mvʋlɔ a, nɩ yɛdaa yɛ nwʋ ali kɛɛ yɛdɩ Gyisɛsɩ yɩ mɛdalilɛmaa nɔhʋanlɛmaa.

16. Mɩnla dɔkʋ̃ yɛ yɛkɔhʋla yekozuma wɔ Gyisɛsɩ yɩ ndianwʋ nu a?

16 Gyisɛsɩ yɩ ndianwʋ yɩ ma yɛnwʋ kɛɛ, ɩsɛ kɛɛ yɛtɩ yɛ ɔhɔnwʋmmɔ dedimaa tʋ. (Ɛɣɛ. 20:5) Gyisɛsɩ mɛyɩ, nɩ ɩkʋla ɩnwʋ ahʋnlɩnɩ nu, naasʋ̃ amɩyɛ mɛyɩ ɩáhʋla yɛyɛ zɔ. Naasʋ̃ sɛ ye mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ yɛ debe tiyia yɛ a, sa yɛkʋla yenyia bɔ nwʋ abʋtalɩ. (Ɛfɩ. 4:1, 2; 1 Pit. 3:8) Sɛ yɛnwʋ bɔ bʋwɔ a, ɩkɔhʋla ɩkɛyɛ mɛlɛkɛ kɛɛ yekenyia bɔ nwʋ abʋtalɩ. Ma yehila eyi nwʋ ndianwʋ.

17. Mmɩlɩ mɔ mansini zʋ ehilalɛvʋlɔ be nwʋnlɩ eliyema be bʋwɔ nɩ, mɩnla mfasʋ yɛ ɩzʋ̃ numɔ ɩɣalɩ a?

17 Mansini zʋ ehilalɛvʋlɔ be mɔɔ ɩsʋ̃mɩ wɔ Africa Avindelɩyɛ ɔfʋã nu nɩ dɩlɩ nɣanlɩ kɛɛ eliyema be yɩ subanɩ ɩdɩbɛ. Kɛ mansini zʋ ehilalɛvʋlɔ yɩ yɛlɩ yɩ dɩyɛ zeli a? Ɩhanlɩ kɛɛ: “Kɛ ankɩ mʋkɔhwɩ̃ mʋ nwʋ wɔ eliyema yɩ nwʋ nɩ, mizili pɔkɔ kɛɛ mʋkɔnwʋ yɩ bʋwɔ mfomi.” Mmɩlɩ mɔ ɩ nɩɩ eliyema yɩ wɔlɩ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ nɩ, ɩɣa ɩnwʋnlɩ kɛɛ kezimɔ bɛdɩdɩlɩ eliyema yɩ nɩ, yɛ ɩma ɩyɛ yɩ dɩyɛ zɔ a. Mansini zʋ ehilalɛvʋlɔ yɩ hanlɩ zɔlɩ zʋlɔ kɛɛ: “Mmɩlɩ mɔ mɩɣa mʋnwʋnlɩ kezimɔ nɩ ɩyɛ sɩ ɩma yɩ kɛɛ ɩkɛyɛ nzɩnzanlɩyɛ nɩɩ mmɔdɩnɩ mɔɔ ɩbɔɔ kɛɛ ɩ nɩɩ mmeliyema kɔwɔ nɩ, ɩmanlɩ mɩbɛlɩ yɩ odwokɔ baaba. Yɛɣa yɛyɛlɩ ɔhɔnwʋmmɔ paa.” Nɔhʋanlɛ, sɛ yɛnwʋ ye mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ bʋwɔ a, ɩkɛma ɩkɛyɛ mɛlɛkɛ ɩkɛma yɛ kɛɛ yɛkɛla ɔlɔlɛ ali yekehile bɛ.

18. Sɛ eliyema be yɛ debe tiyia yɛ a, mɩnla ndwokɔɣizialɛ yɛ ɩsɛ kɛɛ yebizia yɛ nwʋ a? (Ɛɣɛlɛwulɛ 26:20)

18 Ɩyɛ a yɛkɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ yɛ nɩɩ eliyema be mɔɔ ɩyɛ debe idiyia yɛ nɩ hɔ dɩndɛ. Naasʋ̃ ɩsɛ kɛɛ yedi bɔmʋnlɩ yebizia yɛ nwʋ ndwokɔ be dɩkɛɛ: ‘Asʋ̃ mizi mɔɔ izili yi munwala a?’ (Ɛɣɛ. 18:13) ‘Sa ɩkʋla ɩba yɩ kɛɛ ɩáhyɛda a?’ (Odw. 7:20) ‘Asʋ̃ mili mfʋmɩ mɔɔ ɩdɩ zɔ be kyɩ̃ a?’ (Odw. 7:21, 22) ‘Sɛ mɩ nɩɩ yɩ kɔkã nwʋmɔ odwokɔ a, asʋ̃ mɛyɩ kɛzɩkɛ odwokɔ yɩ kʋlaa a?’ (Kɩnga Ɛɣɛlɛwulɛ 26:20.) Sɛ yɛdwɩnɩndwɩnɩ ndwokɔɣizialɛ eyimmɔ nwʋ a, ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma ye mmeliyema nɩ kɛhã yɛ ma yekeyiaki odwokɔ yɩ nu.

19. Mɩnla yɛ ezi wʋ kɛnɣa kɛɛ ɛkɛyɛ a?

19 Gyehova Dasɩvʋlɔmaa da bɔ nwʋ ali kɛɛ bɛdɩ Gyisɛsɩ yɩ mɛdalilɛmaa nɔhʋanlɛmaa amba. Sɛ ye nu bela da ɔlɔlɛ kanyɩɩ ali kile ye mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ ɩávalɩ nwʋmɔ be sinidɔlɛ a, nɩ yɛdaa yɩ ali kɛɛ yɛdɩ Gyisɛsɩ yɩ adʋwavʋlɔ amba. Sɛ yɛda ɔlɔlɛ kanyɩɩ ali a, ɩkɛma mmenii mvʋlɔ kɔnwʋ nɔhʋanlɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ na bɛaɣa bɛahɩnla yɛ nwʋ ma yɛazʋ̃mɩ Gyehova, ɔlɔlɛ Nyamɩnlɩ nɩ. Bɛmá yezi yɛ kɛnɣa kɛɛ yɛkɔhɔ zʋlɔ yɛkɛla ɔlɔlɛ mɔɔ ɩma bɔnwʋ nɔhʋanlɛ Kilisinyiamaa nɩ ali.

NDWOMI 17 “Mɩpɛ”

a Mmenii sʋ̃maa nyia ɛpɛ kɛɛ bokozuma Gyehova nwʋ dɩyɛ, iluwa ɔlɔlɛ kanyɩɩ mɔɔ bɔnwʋ wɔ ye nu nɩ ti. Naasʋ̃ iluwakɛɛ iáli munli nɩ ti, ɩyɛ a ɩyɛ sɩ kɛɛ yɛkɛla ɔlɔlɛ ali yekehile yɛ nwʋ yɛ nwʋ. Bɛmá yezunzu sianti mɔɔ ɔlɔlɛ nwʋ hyinyia baaba nɩɩ kezimɔ yekozumazuma Gyisɛsɩ ndianwʋ mmɩlɩ mɔ abiye ɩyɛ debe idiyia yɛ nɩ.

c Kila odwokɔ mɔɔ ise “Kakɩ Yɩ Mɩ Ɛbɩlawɔlɛ Yɛ Baaba,” wɔ November 1, 2012 Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ yɩ owu. 13-14 yi nu.

d Kila odwokɔ mɔɔ ise “Nɩ Ɩdɩ Kɛɛ Mɩ Ɛbɩlawɔlɛ Ɩkɔɔ Bʋwɔ,” wɔ May 1, 2012 Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ yɩ owu. 18-19 yi nu.

e Dɩyɛzumanlɛ eyi ɩlɛ́kã tanɩ mɔɔ numɔ yɛ ɔnlʋmɔ mɔɔ 1 Kɔlɛntɩmaa 6:9, 10 kã nwʋmɔ odwokɔ mɔɔ ɩsɛ kɛɛ asafʋ nu mbanimbani bedi nwʋmɔ egyima nɩ.

f Mmɩlɩ be mɔɔ ɩɣa ɩzɩ̃ ɩhɔ nɩ, Dwuuda ɔzʋ̃mɩnlɛ nu kilehilevʋlɔ be hanlɩ kɛɛ: “Mmenii mɔɔ bɛtɩnɣɛ wɔ oyuwadɩ kɛɛ Abilehamɩ nɩ, bɛádwu anwunluma asã. Sɛ botwu anwunluma asã a, mɛyɩ nɩ mɩ nɩɩ mɩ ɣa benyia yɩ kɩnla nwʋ; sɛ bɛdɩ bunlu a, mɛyɩ nɩ mɩ nɩɩ mɩ ɣa yɩ dɩ bo nu anwɩ̃; sɛ anlu sʋ̃ a, mɩ nɩɩ mɩ ɣa yɩ dɩ bo nu anwɩ̃; sɛ bɛdɩ anwɩ̃ a, mɛyɩ nɩ ɩdɩ mɩ nɩɩ mɩ ɣa yɩ; naasʋ̃ sɛ ɩdɩ enii ɔkʋ̃ dɩ a, mɛyɩ nɩ ɩdɩ mɩzamɩ.”