Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Tɛla kɔ Ndwokɔ mɔɔ bɛhyɩhyɛ

DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 21

Kezimɔ Gyehova Buwa Yɛ Mpayɩwɔlɛ

Kezimɔ Gyehova Buwa Yɛ Mpayɩwɔlɛ

“Na kɛmɔ yezi kɛɛ yebizia dɩyɛ bela yɩ a itiye yɛ nɩ ti, yezi sʋ̃ kɛɛ yɛ sa ɩkã mɔɔ yebizia wɔ yɩ ɛkɛnɩ nɩ.”—1 DWƆ. 5:15.

NDWOMI 41 Tiye Mɩ Mpayɩ

MƆƆ YƐBAZUMA a

1-2. Sɛ ɩba yɩ nɩ mpayɩwɔlɛ a, mɩnla yɛ ebiye a yɛ adwɩnɩ kɔhʋla kɛyɛ yɛ anwɩ̃ anwɩ̃ wɔ nwʋmɔ a?

 ASƲ̃ wʋ adwɩnɩ yɛ wʋ anwɩ̃ anwɩ̃ kyɩ̃ kɛɛ Gyehova tiye wʋ mpayɩwɔlɛ anzɛnyɩɩ iádiye a? Mɛyɩ nɩ nwʋ yɩ kɛɛ eyi be dʋ ye munwala kyɩ̃. Mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ sʋ̃maa hã kɛɛ, bɛdɩ nɣanlɩ zɔ kyɩ̃ titili mmɩlɩ mɔ beyiyiaa ndwokɔzɩzɩbɛ be nɩ. Sɛ yeyiaa ndwokɔzɩzɩbɛ a, sa ɩkʋla ɩyɛ sɩ kɛɛ yɛkɔnwʋ kezimɔ Gyehova ibuwaa yɛ mpayɩwɔlɛ azʋlɔtʋ nɩ.

2 Bɛmá yezunzu sianti mɔɔ yɛkɔhʋla yekenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova tiye yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ nɔhʋanlɛmaa bɛ mpayɩwɔlɛ. (1 Dwɔ. 5:15) Yekozunzu ndwokɔɣizialɛ eyimmɔ sʋ̃ nwʋ: Mɩnla ti mɔɔ ɩyɛ a yɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ Gyehova iádiye yɛ mpayɩwɔlɛ a? Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyehova tiye yɛ mpayɩwɔlɛ nnɛ a?

EBIYE A GYEHOVA KOLUWA ƆHƲANƖ FƲLƆ ZƲ KOWUWA MPAYƖ YƖ

3. Mɩnla ti mɔɔ Gyehova pɛ kɛɛ yɛbɔ yɩ mpayɩ a?

3 Bayɩbʋlʋ yɩ ma yɛnwʋ kɛɛ, Gyehova dɔ yɛ baaba paa na yɛtʋ bʋlɔ yɛma yɩ. (Heg. 2:7; 1 Dwɔ. 4:10) Eyi ti mɔɔ ise yeluwá mpayɩwɔlɛ zʋ yeziã yɩ ma ɩwʋwa yɛ yɩ a. (1 Pit. 5:6, 7) Ɩpɛ kɛɛ ɩbʋwa yɛ ma yɛkɔ zʋlɔ yebike yi na yɛahʋla yeagyina ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ yeyiaa nɩ munwa.

Gyehova diyeli Devidi yɩ mpayɩwɔlɛ, iluwa yɩ adamvʋlɔ mɔɔ ileli yi wɔ bɛ sa nu nɩ (Kila nkyɩkyɛmi 4)

4. Kɛ ɩyɛ mɔɔ yɛnwʋ kɛɛ Gyehova tiye yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ bɛ mpayɩwɔlɛ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

4 Yɛta yɛkɩnga wɔ Bayɩbʋlʋ yɩ nu kɛɛ, Gyehova diyeli yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ bɛ mpayɩwɔlɛ. Ɛkakɛ ebiye a? Bo nu ɔkʋ̃ yɛ lɛ Bulombunli Devidi. Nɩ yɩ adamvʋlɔ zʋnɩ paa, naasʋ̃ nɩ ɩta isiã Gyehova yɩ mmʋwalɩyɛ wɔ mpayɩwɔlɛ nu. Mmɩlɩ be izianlɩ Gyehova kɛɛ: “O Gyehova, tiye mɩ mpayɩwɔlɛ; tiye mu ozunɛ. De mʋ zʋlɔ, kɛmɔ wʋ nɔhʋanlɛlilɛ nɩɩ wʋ ɛdɩnɣɛlɛ dɩ nɩ la. (Ndw. 143:1) Gyehova diyeli Devidi yɩ mpayɩwɔlɛ na ileli yi. (1 Sa. 19:10, 18-20; 2 Sa. 5:17-25) Eyi ti, Devidi zʋ̃ anwʋlazʋ nu hanlɩ kɛɛ: “Gyehova bike bɛzabɛ mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ nɩ munwala.” Amɩyɛ sʋ̃, sa yɛkʋla yenyia ɔzɔ anwʋlazʋ yɩ be.—Ndw. 145:18.

Gyehova diyeli Pɔɔlʋ yɩ mpayɩwɔlɛ, ɩmanlɩ inyianlɩ anwʋzɩzɩbɛ mɔɔ ihyinyia ma ɩva igyinanlɩ yɩ ndwokɔzɩzɩbɛ yi munwa (Kila nkyɩkyɛmi 5)

5. Asʋ̃ Gyehova yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ mɔɔ nɩ bɔwɔ ɔwɔkɩ nɩ nyianlɩ bɛ mpayɩwɔlɛ nwʋ munwalɩyɛ kɛmɔ nɩ bekilaa yɩ ɔhʋanɩ nɩ a? Ma ɔnwʋmɔ ndianwʋ. (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

5 Ebiye a, Gyehova koluwa ɔhʋanɩ fʋlɔ zʋ kowuwa yɛ mpayɩwɔlɛ azʋlɔtʋ yɩ. Eyi be dʋlɩ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ. Izianlɩ Nyamɩnlɩ kɛɛ ɩyɩ́ ‘debe mɔɔ iwula yɩ nnwʋnlamɩ nu mɔɔ ɩma idi ɛyɛkɛ’ nɩ wɔ kɛ. Pɔɔlʋ wɔlɩ yɩ ɔhawʋ pɔkyɩɩ eyi nwʋ mpayɩ mbɔmɩ asã. Asʋ̃ Gyehova wuwalɩ yɩ mpayɩ yɩ a? Nyɛ, naasʋ̃ iábuwa yɩ kɛmɔ nɩ Pɔɔlʋ ikilaa yɩ ɔhʋanɩ nɩ. Kɛ ankɩ Gyehova kɛyɩ ɔhawʋ yɩ wɔ kɛnɩ nɩ, ɩmanlɩ Pɔɔlʋ anwʋzɩzɩbɛ mɔɔ nɩ ihyinyia na ɩava iagyina yi munwa, na ɩahɔ zʋlɔ ɩava nɔhʋanlɛlilɛ ɩazʋ̃mɩ yɩ.—2 Kɔl. 12:7-10

6. Mɩnla ti mɔɔ ɩyɛ a, yɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ ɩdɩ kɛɛ mɔɔ Gyehova iádiye yɛ mpayɩwɔlɛ a?

6 Amɩyɛ sʋ̃, ɩyɛ a yekenyia yɛ mpayɩwɔlɛ nwʋ munwalɩyɛ wɔ ɔhʋanɩ mɔɔ yɛ anyɩ ɩála zʋ kʋlaa. Naasʋ̃ bɛmá yenyia anwʋlazʋ kɛɛ, Gyehova zi ɔhʋanɩba mɔɔ ɩkɔhʋla koluwa zʋlɔ kɔwʋwa yɛ. Sa ɩkʋla “ɩyɛ́ ma ɩbʋlʋ mɔɔ yebizia yɩ nɩ, nɩɩ mɔɔ yɛdwɩnɩ nwʋ nɩ.” (Ɛfɩ. 3:20) Eyi ti, sa ɩkʋla ɩma yenyia yɛ mpayɩwɔlɛ nwʋ munwalɩyɛ wɔ mmɩlɩ nɩɩ ɔhʋanɩ mɔɔ yɛ anyɩ ɩála kʋlaa zʋ.

7. Mɩnla ti mɔɔ ɩyɛ a ɩsɛ kɛɛ yɛsɩnza mɔɔ yɛbɔ nwʋmɔ mpayɩ nɩ nu a? Ma ɔnwʋmɔ ndianwʋ.

7 Sɛ yɛba yɛnwʋ Gyehova yɩ apɛdɩ wɔ nninyeni nwʋ bʋwɔ a, ikehyinyia kɛɛ yɛsɩnza mɔɔ yɛbɔ nwʋmɔ mpayɩ yɩ nu. Ma yehila Martin Poetzinger kɛɛ ndianwʋ. Mmɩlɩ mɔ Eliyema Poetzinger gyialɩ nɩ, ɩákyɛ yɛ bɛhyɩlɩ yɩ bedianlɩ Nazi fiyiadɩ a. Ahyɛasɩ yɩ, izianlɩ Gyehova kɛɛ ɩma bɛyɩ yɩ wɔ fiyiadɩ kɛ na ama ɩahɔ iahila yɩ yɩ na ɩahʋla ɩayɛ yɩ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ sʋ̃. Naasʋ̃ dapɛnɩ anwɩ̃ mɛda nɩ, nɩ ɩánwʋ dɩyɛ bela mɔɔ ikile kɛɛ Gyehova ɩmaa bɛkɛyɩ yɩ wɔ fiyiadɩ kɛ. Meti ɩwɔlɩ yɩ tʋ ɩwɔlɩ mpayɩ kɛɛ: “Gyehova, misiãã wʋ, ma mʋnwʋ mɔɔ ɛpɛ kɛɛ mɩyɛ.” Akʋ̃ ɩwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ ɩdwɩnɩndwɩnɩɩ mɔɔ mmeliyema mvʋlɔ mɔɔ bɔwɔ fiyiadɩ kɛnɩ beyiyiaa nɩ nwʋ. Nɩ bo nu sʋ̃maa bɔdwɩnɩndwɩnɩ bɛ yɩmmɔ nɩɩ bo nnwuakula nwʋ. Akʋ̃ Eliyema Poetzinger wɔlɩ mpayɩ kɛɛ: “Gyehova, mɩla wʋ asɩ wɔ egyimalilɛ fʋlɔ mɔɔ ɛva owula mɩ sa nɩ nwʋ. Bʋwa mɩ ma mʋhʋla mɩhyɛ mɩ mmeliyema nɩ ɛzɩzɩbɛ.” Ɩvalɩ alʋbɔ ahɔnla ɩyɛlɩ ɔzɔ egyima yɩ wɔ fiyiadɩ kɛ.

8. Mɩnla yɛ nwʋmɔ hyinyia paa mɔɔ yɛbɔɔ mpayɩ a, ɩsɛ kɛɛ yɛkakɛ a?

8 Ɩsɛ kɛɛ yɛkakɛ kɛɛ, Gyehova wɔ tile nu pɔkɔ be na ɩkɛma ɩkɛɣa nu wɔ yɩ mmɩlɩ nu. Mɛyɩ yɛ lɛ mmɩlɩ mɔ ɩkɛva kɛyɩ ɔhawʋ azʋlɔtʋ mɔɔ ɩma yɛnwʋ amanɩyɛ munwala wɔ kɛnɩ kʋlaa kʋlaa nɩ. Ɔhawʋ yɩ nɩ be yɛ lɛ asianɩ azʋlɔtʋ, adimakɛlɛ nɩɩ owulo. Na Gyehova luwa yɩ Bulombunlililɛ yɩ zʋ yɛ ɩkɛyɩ ɔhawʋ eyimmɔ kɛ a. (Da. 2:44; Yik. 21:3, 4) Naasʋ̃ kakɩ yɩ mɛyɩ, Gyehova ma Setanɩ ɔhʋanɩ ma idii oyuwadɩ yɩ zʋ. b (Dwɔ 12:31; Yik. 12:9) Meti sɛ Gyehova yɩ adasamaa bɛ ɔhawʋ munwala wɔ kɛnɩ kakɩ yɩ a, sa ɩkɔ ɩyɛ kɛ mɔɔ Setanɩ idii oyuwadɩ yɩ zʋ bʋwɔ. Ɩwɔ numɔ kɛɛ kakɩ yɩ, yɛdɩkɛɛ ma Gyehova keli yi tile nu pɔkɔ azʋlɔtʋ be nwʋ egyima dɩyɛ, naasʋ̃ eyi iáhile kɛɛ iyiaki ye odwokɔ ɩma yɛ mɔɔ ɩáwʋwa yɛ kʋlaa. Bɛmá yezunzu nninyeni be mɔɔ Gyehova ɩyɛ ɩfa ɩbʋwa yɛ nɩ nwʋ.

AHƲANƖ MƆƆ GYEHOVA DUWA ZƲLƆ BUWA YƐ MPAYƖ

9. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyehova kɔhʋla kɔwʋwa yɛ mmɩlɩ mɔ yɛpɛ kɛɛ yesi pɔkɔ be nɩ a? Ma nwʋmɔ ndianwʋ.

9 Ɩma nɣɛlɛbɛ yɛ. Gyehova wɔ anʋhʋba yɛ kɛɛ ɩkɛma nɣɛlɛbɛ yɛ na yɛava yɛazizi abɔkɔ baaba. Yehyinyia sʋlɔ nɣɛlɛbɛ, titili mmɩlɩ mɔ yesizii abɔkɔ mɔɔ ɩkɔhʋla ɩkɛzɩnza yɛ ɛbɩlawɔlɛ nɩ. Kɛ ndianwʋ nɩ, mmɩlɩ mɔ yesii pɔkɔ kɛɛ yekegyia anzɛnyɩɩ yekeli sigyia. (Gye. 1:5) Má yehila eliyema baalɛ Maria mɔɔ ɩdɩ sigyianii yɩ ozumanlɛnwʋnlɛ yɩ. c Nɩ ɩlɛ anyɩnlɩlelɛ ɩsʋ̃mɩɩ kɛɛ ɔhʋanɩbukolɛvʋlɔ na mɛyɩ nu yɛ ɩnwʋnlɩ eliyema benyia be a. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Mmɩlɩ mɔ yɛɣa yɛyɛlɩ ɔhɔnwʋmmɔ paa nɩ, yɛdɩlɩ yɛdɔlɩ ɔlɔlɛ nu. Nɩ mizi kɛɛ ɩsɛ kɛɛ misi pɔkɔ, meti mʋwɔlɩ nwʋmɔ mpayɩ sʋ̃maa. Nɩ mihyinyia Gyehova yɩ mmʋwalɩyɛ, naasʋ̃ nɩ mizi sʋ̃ kɛɛ Gyehova ilési pɔkɔ yɩ ɩkɛma mɩ.” Ɩdɩlɩ nɣanlɩ kɛɛ Gyehova diyeli mpayɩ mɔɔ ɩwɔlɩ izianlɩ yɩ ɛkɛnɩ nɣɛlɛbɛ nɩ. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ a? Ɩyɛlɩ ɛbɩbɛlɛnu wɔ asafʋ awuuku azʋlɔtʋ nu, na eyi wʋwalɩ yɩ ma inyianlɩ yɩ ndwokɔɣizialɛ nwʋ munwalɩyɛ. Akʋ̃ sʋ̃, idiyeli yɩ maamɩ yɩ fʋlɔdulɛ. Eyimmɔ wʋwalɩ Maria ma izunzunli yɩ nɣanlɩdɩlɛ nwʋ bʋwɔ. Na awielɩyɛ kʋlaa nɩ, ɩhʋla izili pɔkɔ mɔɔ nɣɛlɛbɛ wɔ numɔ.

Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyehova ma anwʋzɩzɩbɛ yɛ ma yɛfa yekyina ye ndwokɔzɩzɩbɛ munwa a? (Kila nkyɩkyɛmi 10)

10. Kɛmɔ Fɩlɩpɩmaa 4:13 kile nɩ, mɩnla yɛ Gyehova kɛyɛ kɛva kɔwʋwa yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ a? Ma ndianwʋ. (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

10 Ɩma anwʋzɩzɩbɛ yɛ ma yɛfa yekyina yi munwa. Kɛmɔ Gyehova yɛlɩ manlɩ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ nɩ, sa ɩma amɩyɛ sʋ̃ anwʋzɩzɩbɛ mɔɔ yehyinyia ma yɛfa yekyina ye ndwokɔzɩzɩbɛ munwa. (Kɩnga Fɩlɩpɩmaa 4:13.) Kila kezimɔ Gyehova wʋwalɩ eliyema be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Benjamin ma ɩhʋla igyinanlɩ yɩ ndwokɔzɩzɩbɛ munwa. Ɩ nɩɩ yɩ abusunwa dualɩ alʋbɔ sʋ̃maa wɔ refugee camp azʋlɔtʋ wɔ Africa. Benjamin hanlɩ kɛɛ: “Mʋwɔlɩ Gyehova mpayɩ eɣile bela kɛɛ, ɩmá anwʋzɩzɩbɛ mɩ ma mɩva mɩyɛ mɔɔ ɩsɔ yɩ anyɩ. Gyehova diyeli mɩ mpayɩwɔlɛ yɩ. Ɩmanlɩ minyianlɩ azʋ̃nudwolɩyɛ, na ɩmanlɩ akɛnɣazɩzɩbɛ mɩ ma mɩva mɩhanlɩ odwokɔba yɩ na mɩ sa hanlɩ awuuku azʋlɔtʋ mɔɔ ɩmanlɩ mi dedi hɔlɩ zʋlɔ yɛlɩ sɩ.” Ɩzia ɩhanlɩ kɛɛ: “Mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ bo ozumanlɛnwʋnlɛ mɔɔ ɩfalɩ kezimɔ Gyehova wʋwalɩ bɛ ma begyinanlɩ bɛ ɔhawʋ munwa mɔɔ mɩɣɩnganlɩ nɩ, ɩmanlɩ mɩ kɛnɣa mɔɔ nɩ mizi kɛɛ mʋkɔhɔ zʋ mikeli nɔhʋanlɛ yɩ nu yɛlɩ sɩ.”

Asʋ̃ ɔnwʋ kezimɔ Gyehova luwa wu mmeliyema dedimaa zʋ wʋwa wʋ kyɩ̃ a? (Kila nkyɩkyɛmi 11-12) d

11-12. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyehova kɔhʋla koluwa ye mmeliyema Kilisinyiamaa zʋ kowuwa yɛ mpayɩwɔlɛ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

11 Iduwa ye mmeliyema zʋ: Nunuma mɔɔ ansaana Gyisɛsɩ ɩlɛ yɩ nnwʋanlɩ ɩbawɔ afɔlɩ nɩ, ɩwɔlɩ mpayɩ ɛzɩzɩbɛ ɛzɩzɩbɛ. Izianlɩ Gyehova kɛɛ áma ɩma mmenii bu mɛyɩ Gyisɛsɩ kɛɛ ɩdɩ mmuzulovʋlɔ. Gyehova ɩáyɛ zɔ, mfomi ɩzʋ̃manlɩ Gyisɛsɩ yi mmenlima mɔɔ bɛdɩ awɔvʋlɔ yɩ bo nu ɔkʋ̃ ma ɩɣa ɩhyɛlɩ yɩ ɛzɩzɩbɛ. (Lk. 22:42, 43) Gyehova kɔhʋla koluwa ye mmeliyema zʋ ma bɔkɔvʋlɔ yɛ wɔ foonu zʋ anzɛnyɩɩ bɛkɛɣa kegyela yɛ na bɛahyɛ yɛ ɛzɩzɩbɛ. Sa ye munwala yɛkʋla yɛpɩbɛ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ mɔɔ yɛkɔhʋla yɛkɛva yɛkɛhã “ndwokɔ mɔɔ ɩyɛ fɛ” yekehile yɛ ɔhɔnwʋmmɔ dedimaa.—Ɛɣɛ. 12:25.

12 Sunzu eliyema baalɛ Miriam yɩ ozumanlɛnwʋnlɛ yɩ nwʋ kila. Mmɩlɩ mɔ yi hũ wuli yɩ dapɛnɩ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be mɛda nɩ, nɩ ɩha yɩzayɩ nkʋ̃ wɔ awudo mɔɔ nɩ yɩ ɛɣɛɛlɛ ɩwɔ na adwɩnɩndwɩnɩ ɩhyɛ yɩ zʋ. Nɩ ozunɛ nkʋ̃ la yɛ nɩ isũũ a, na nɩ ihyinyia abiye na ɩahã yɩ ɔhawʋ yɩ iahile yɩ. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Nɩ mɩánwʋ enii mɔɔ mʋvʋlɔ yɩ, meti mʋwɔlɩ Gyehova mpayɩ. Mmɩlɩ mɔ mɩlɛ ozunɛ mʋbɔɔ mpayɩ nɩ mɩdɩlɩ kɛɛ mu foonu isũũ, nɩ ɩdɩ asafʋ nu ebani be mɔɔ ɩpɛ mɩ odwokɔ paa yɛ nɩ ɩfʋlɔ mɩ a.” Asafʋ nu ebani yi nɩɩ yɩ yɩ yɩkyɩlɩ Miriam yɩ ɛɣɛɛlɛ baaba. Miriam ɩɣa nwʋnlɩ kɛɛ, Gyehova yɛ ɩhanlɩ eliyema nɩ yɩ ahʋnlɩnɩ ma ɩvʋlɔlɩ yɩ a.

Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyehova kɔhʋla kɛhã mmenii mvʋlɔ bɛ ahʋnlɩnɩ ma bɔkɔwʋwa yɛ a? (Kila nkyɩkyɛmi 13-14)

13. Má ndianwʋ be mɔɔ ikile kɛɛ, sa Gyehova kʋla duwa bɛzabɛ mɔɔ bɛázʋ̃mɩ yɩ po zʋ buwa yɛ mpayɩwɔlɛ.

13 Sa ɩkʋla iduwa bɛzabɛ mɔɔ bɛázʋ̃mɩ yɩ po zʋ. (Ɛɣɛ. 21:1) Ɩyɛ a, Gyehova kʋla kã bɛzabɛ mɔɔ bɛázʋ̃mɩ yɩ nɩ bɛ ahʋnlɩnɩ ma bɔbʋwa yi mmenii. Kɛ ndianwʋ nɩ, mmɩlɩ mɔ Nehɛmaya zianlɩ kɛɛ isiaa ɩkɔhɔ Gyelusalamɩ na ɩahɔ ɩayɩkyɩ twonwa yɩ dɔkʋ̃ nɩ, Gyehova hanlɩ Bulombunli Atɛzɛzɛsɩ yɩ ahʋnlɩnɩ ma ɩmanlɩ ɔhʋanɩ yɩ. (Ne. 2:3-6) Ɔzɔ la yɛ nnɛ sʋ̃, sa Gyehova kʋla kã bɛzabɛ mɔɔ bɛázʋ̃mɩ yɩ nɩ bɛ ahʋnlɩnɩ ma bɔbʋwa yɛ wɔ mmɩlɩ mɔ yehyinyia mmʋwalɩyɛ nɩ.

14. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Soo Hing yɩ ozumanlɛnwʋnlɛ yɩ ɩhyɛ wʋ ɛzɩzɩbɛ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

14 Eliyema baalɛ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Soo Hing dɩlɩ nɣanlɩ kɛɛ, Gyehova luwalɩ yɩ dɔkɩta zʋ wʋwalɩ yɩ. Yɩ ɣa benyia nyianlɩ asɩdɛntɩ ɛyɛlɛ ɛyɛlɛ be, na eyi ɩmanlɩ inyianlɩ adwɩnɩ nu adimakɛlɛ be. Meti, eliyema baalɛ Soo Hing nɩɩ yi hũ yiakili be egyima mɔɔ nɩ bɛyɛ nɩ na ama bɛahʋla bɛahila bɛ ɣa yɩ. Eyi manlɩ bɔ nwʋ hyɩlɩlɩ bɛ wɔ ozukua ɔfʋã nu paa. Soo Hing hanlɩ kɛɛ, ɩdɩlɩ nɣanlɩ kɛɛ ɩlɔ́kʋla kegyina bʋwabɩlɛ yɩ munwa dɔkʋ̃. Ɩwɔlɩ Gyehova mpayɩ ɛzɩzɩbɛ ɛzɩzɩbɛ ɩva ɩbɩbɛlɩ mmʋwalɩyɛ. Yɩ dɔkɩta yɩ yɛlɩ yɩ adwɩnɩ kɛɛ ikoluwa ɔhʋanɩ be zʋ ɩkɔwʋwa bɛ. Ɩwʋwalɩ bɛ ma aɣanɩ yɩ valɩ bɛ ɣa yɩ adimakɛlɛzalɛ yɩ nwʋ kakɛ na benyianlɩ aliyia mɔɔ yɩ bʋlɔ wɔ azɩ sʋ̃ bɔwʋwalɩ nu. Mɛyɩ mɛda nɩ Soo Hing hanlɩ kɛɛ, “Yɛnwʋnlɩ kɛɛ nɩ Gyehova ɩbʋwaa yɛ ankasa. Nɔhʋanlɛ, Gyehova ‘tiye yɛ mpayɩ.’”—Ndw. 65:2.

YEHYINYIA DEDI NA AMA YƐANWƲ KEZIMƆ GYEHOVA BUWA YƐ MPAYƖ NA YEALE YEADIÃ NU

15. Mɩnla yɛ ɩwʋwalɩ eliyema baalɛ be ma ɩnwʋnlɩ kɛɛ ntʋlɔnkʋdɩ Gyehova ibuwaa yɩ mpayɩwɔlɛ a?

15 Kɛ mmɩlɩ munwala yɛ Gyehova buwa yɛ mpayɩ wɔ nnwʋánlɩ ɔhʋanɩ zʋ a. Naasʋ̃ yɛ mpayɩ nwʋ munwalɩyɛ mɔɔ yenyia nɩ, mɛyɩ la yɛ yehyinyia na ama yɛahɔ zʋ yɛali yɛ sʋlɔ Ɛzɩlɛ yɩ nɔhʋanlɛ a. Meti tiã wʋ anyɩ azɩ kila kɛɛ ɔkɔnwʋ ɔhʋanɩ pɔkyɩɩ mɔɔ Gyehova koluwa zʋlɔ kediye wʋ mpayɩ yɩ a. Eliyema baalɛ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Yoko dɩlɩ nɣanlɩ kɛɛ Gyehova iádiye yɩ mpayɩwɔlɛ, naasʋ̃ ɩwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ ɩkɛlɛɛ mɔɔ ɩwɔlɩ nwʋmɔ mpayɩ nɩ ikogua buuku be nu. Mmɩlɩ be mɛda nɩ, ɩhɔ ihilalɩ yi buuku yi nu na ɩnwʋnlɩ kɛɛ Gyehova iwuwa yɩ mpayɩ yi nu sʋ̃maa nɩ la, mɔɔ nninyeni mɔɔ yɩ ɛɣɛɛlɛ ivi kɛɛ ɩwɔ nwʋmɔ mpayɩ po kɩnla nwʋ. Eyi ma yɛnwʋ kɛɛ, ɩwɔ numɔ la a, ɩsɛ kɛɛ yɛdwɩnɩndwɩnɩ kezimɔ Gyehova ibuwaa yɛ mpayɩ nɩ nwʋ.—Ndw. 66:19, 20.

16. Sɛ yɛbɔ debe nwʋ mpayɩ a, kɛ ɩkɛyɛ na yɛahile kɛɛ yɛwɔ dedi a? (Hibulumaa 11:6)

16 Sɛ yɛbɔ Gyehova mpayɩ a, ikile kɛɛ yɛwɔ dedi. Akʋ̃ sʋ̃, sɛ yede ɔhʋanɩ bela mɔɔ iduwa zʋlɔ ibuwa yɛ mpayɩ nɩ yetiã nu a, mɛyɩ sʋ̃ kile kɛɛ yɛwɔ dedi. (Kɩnga Hibulumaa 11:6.) Bɛmá yehila Mike nɩɩ Chrissy bo ozumanlɛnwʋnlɛ yɩ. Nɩ ɩdɩ bɔ bʋtayɩ kɛɛ bɔkɔzʋ̃mɩ wɔ Bɛtɩlɩ. Mike hanlɩ kɛɛ: “Yɛvɩlɩlɩ fɔɔmɩ sʋ̃maa na yɛwɔlɩ nwʋmɔ mpayɩ mbɔmɩ sʋ̃maa, naasʋ̃ bɛáfʋlɔ yɛ kyɩ̃.” Mike nɩɩ Chrissy nyianlɩ anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova zi ɔhʋanɩba mɔɔ ikoluwa zʋlɔ ɩkɛva bɛ ikeli egyima wɔ yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ nu. Bɔhɔlɩ zʋlɔ bɛyɛlɩ mɔɔ bɔkɔhʋla bela. Nɩ bɔsʋ̃mɩ kɛɛ ɔhʋanɩbukolɛmaa wɔ dɩka mɔɔ mmʋwalɩyɛ nwʋ hyinyia na bɔwʋwalɩ ma begyinanlɩ asafʋ nniyia sʋ̃. Kakɩ yɩ, bɛyɛɛ mansini egyima yɩ. Mike hanlɩ kɛɛ: “Gyehova wuwalɩ yɛ mpayɩ wɔ ɔhʋanɩ mɔɔ nɩ yɛ anyɩ ɩála zʋ kʋlaa, naasʋ̃ ɔhʋanɩ mɔɔ iluwalɩ zʋlɔ iwuwalɩ yɛ mpayɩ yɩ nɩ, nɩ ɩdɩ baaba paa na nɩ yɛlɔ́kʋnlɩ nwʋmɔ ɛlalɩyɛ po kyɩ̃.”

17-18. Kɛmɔ Ndwomi 86:6, 7 kile nɩ, mɩnla anwʋlazʋ yɛ yɛkɔhʋla kenyia a?

17 Kɩnga Ndwomi 86:6, 7. Nɩ ndwomidʋlɛvʋlɔ Devidi zi kɛɛ Gyehova tiye yɩ mpayɩwɔlɛ. Amɩyɛ sʋ̃, sa yɛkʋla yenyia ɔzɔ anwʋlazʋ kʋ̃ yɩ la. Ndianwʋ azʋlɔtʋ mɔɔ yezunzu nwʋmɔ wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ ma yɛnwʋ kɛɛ, Gyehova kɔhʋla kɛma yekenyia nɣɛlɛbɛ nɩɩ anwʋzɩzɩbɛ mɔɔ yehyinyia na ama yɛava yeagyina bʋwabɩlɛ bela munwa. Sa ɩkʋla iduwa ye mmeliyema dedimaa nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ bɛázʋ̃mɩ yɩ kakɩ yɩ po zʋ ɩbʋwa yɛ.

18 Ɩwɔ numɔ kɛɛ ebiye a, Gyehova ilóbuwa yɛ mpayɩ kezimɔ nɩ yekilaa yɩ ɔhʋanɩ dɩyɛ, naasʋ̃ yezi kɛɛ mɔɔ ɩdɩ bela nɩ, sa ibuwa. Ɩkɛva mɔɔ yehyinyia nɩ ɩkɛma yɛ wɔ mmɩlɩ baaba nu. Meti kɔ zʋlɔ bɔ mpayɩ wɔ dedi nu na nyia anwʋlazʋ kɛɛ, kakɩ yɩ po Gyehova kehila wʋ na ɩkɛma ‘tɩyasɩvʋlɔ bela kenyia mɔɔ ihyinyia munwatĩĩ’ wɔ oyuwadɩ fʋlɔ yɩ nu.—Ndw. 145:16.

NDWOMI 46 Gyehova, Yɛla Wʋ Asɩ

a Gyehova bɔ anʋhʋba yɛ kɛɛ sɛ yɛbɔ mpayɩ na ɩ nɩɩ yɩ ɛpɛ yiyia a, ikediye yɛ. Meti sɛ yeyiaa ndwokɔzɩzɩbɛ a, yɛwɔ anwʋlazʋ kɛɛ ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛkɔhɔ zʋlɔ yekeli nɔhʋanlɛ. Bɛma yehilá kezimɔ Gyehova buwa yɛ mpayɩwɔlɛ azʋlɔtʋ nɩ.

b Sɛ ɛpɛ kɛɛ ɔnwʋ sʋ̃maa ɛfalɩ sianti mɔɔ Gyehova ɩma Setanɩ ɔhʋanɩ ma idii oyuwadɩ yɩ zʋ a, kila odwokɔ mɔɔ ise “Fa Wʋ Adwɩnɩ Siye Odwokɔ Mɔɔ Nwʋmɔ Hyinyia Paa Nɩ Zʋ.” Ɩwɔ June 2017 Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ yɩ nu.

c Bɛzɩnza anlima yɩ be.

d MFONYINI NWƲ ODWOKƆ: Enlilɛ be nɩɩ yɩ ɣa baalɛ mɔɔ bɔ nwʋ ɩhyɩlɩ bɛ ma bɛɣa manlɩ fʋlɔ nu. Bɔ ɔhɔnwʋmmɔ dedimaa bɛlɛ anyɩnlɩlelɛ bɛmaa bɛ akwaaba.