Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Tɛla kɔ Ndwokɔ mɔɔ bɛhyɩhyɛ

DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 23

Ma “Gyaa Yɩ Sɩnɩ Nu Ɛhyɩmɛ” Yɩ Ɩhɔ Zʋlɔ Idwé

Ma “Gyaa Yɩ Sɩnɩ Nu Ɛhyɩmɛ” Yɩ Ɩhɔ Zʋlɔ Idwé

‘[Ɔlɔlɛ] nu ɛhyɩmɛ dɩkɛɛ sɩnɩ nu ɛhyɩmɛ, Gyaa yɩ sɩnɩnu ɛhyɩmɛ.’—SN. 8:6.

NDWOMI 131 “Mɔɔ Nyamɩnlɩ Ɩhã Ɩwɔ Numɔ”

MƆƆ YEBAZUMA a

1. Kɛ Bayɩbʋlʋ yɩ kilehile ɔlɔlɛ kanyɩɩ nu ise a?

 ƆLƆLƐ “dɩkɛɛ sɩnɩ nu ɛhyɩmɛ, Gyaa yɩ sɩnɩ nu ɛhyɩmɛ. Nzulo mɔɔ ibuu iduwa zʋ ɩlɔ́kʋla konluma yɩ na azudɩnlɩ ɩlɔ́kʋla ɩkɔwʋwʋ yɩ ɩkɔhɔ.” b (Sn. 8:6, 7) Kezimɔ Bayɩbʋlʋ kã ɔlɔlɛ kanyɩɩ nwʋ odwokɔ nɩ kã ahʋnlɩnɩ baaba! Ndwokɔ eyi kɔhʋla kɛhyɛ agyiahʋnlɩmaa ɛzɩzɩbɛ paa: Agyiahʋnlɩmaa kɔhʋla kenyia ɔlɔlɛ kanyɩɩ kɛma bɔ nwʋ ankasa.

2. Mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ agyiahʋnlɩmaa bɛyɛ na ama bɔ ɔlɔlɛ nɩ yi munwa iádweli a?

2 Ide mmɔdɩnɩwɔlɛ paa na ama bɛahɔ zʋ bɛala ɔlɔlɛ kanyɩɩ ali bɛahile bɔ nwʋ bɔ nwʋ. Kɛ ndianwʋ nɩ, sɛ sɩnɩ kɔhʋla kɔhɔ zʋlɔ kɔzɔ a, gyɩsɛ abiye kɔ zʋlɔ kunwa numɔ na ɩfa ɛyɛnɩ sʋ̃ iwula nu, kɛ zɔ a sɩnɩ yɩ konlu. Ɔzɔ la yɛ ɔlɔlɛ mɔɔ ɩwɔ agyiahʋnlɩmaa bɛ avinli nɩ ɩdɩ a. Sɛ bɔkɔ zʋ bɛhyɛ bɛ abusunwawɔlɛ yɩ nu ɛzɩzɩbɛ a, yɛ bɔ ɔlɔlɛ yɩ kɔhɔ zʋ kɔwʋwa kɛ a. Ɩyɛ a, agyiahʋnlɩmaa tɩ nɣanlɩ kɛɛ bɔ ɔlɔlɛ yɩ munwa itwee, titili mmɩlɩ mɔ beyiyiaa ozukuasɛmɩ nu anwʋkyɩlɩ, pɔkɔdɩlɛ anzɛnyɩɩ nnwuakula ɛdɩdɩlɛ nwʋ ndwokɔzɩzɩbɛ be nɩ. Meti sɛ egyia a, kɛ ɛkɛyɛ na wʋama “Gyaa yɩ sɩnɩ nu ɛhyɩmɛ” yɩ ɩahɔ zʋlɔ iadwe wɔ wʋ agyiahʋnlɩ yi nu a? Wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, yekozunzu ahʋanɩ asã mɔɔ bɔkɔhʋla bokoluwa zʋlɔ bɛkɛhyɛ bɛ avinli abusunwawɔlɛ yɩ nu ɛzɩzɩbɛ na bɛ anyɩ iale wɔ bɛ agyiahʋnlɩ yi nu. c

BƆHƆ́ ZƲ BƐHYƐ BƐ NƖƖ GYEHOVA AVINLI ABUSUNWAWƆLƐ YƖ NU ƐZƖZƖBƐ

Dɩkɛɛ Dwosefi nɩɩ Mɛɛlɩ nɩ, ɩsɛ kɛɛ ohunɛ nɩɩ ɛyɩlɛ bɛ nɩɩ Gyehova nyia abusunwawɔlɛ mɔɔ numɔ yɛ sɩ (Kila nkyɩkyɛmi 3)

3. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ sɛ agyiahʋnlɩmaa bɛhyɛ bɛ nɩɩ Gyehova avinli abusunwawɔlɛ nu ɛzɩzɩbɛ a, ɩma bɔkɔ zʋlɔ bɔdɔ bɔ nwʋ a? (Odwokɔhanlɛvʋlɔ 4:12) (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

3 Mɔɔ ɩkɛyɛ na “Gyaa yɩ sɩnɩ nu ɛhyɩmɛ” yɩ ɩahɔ zʋ iadwe wɔ agyiahʋnlɩ nu nɩ, ɩsɛ kɛɛ agyiahʋnlɩmaa yɩ bɔ mmɔdɩnɩ hyɛ bɛ nɩɩ Gyehova avinli abusunwawɔlɛ nu ɛzɩzɩbɛ. Kɛ eyi kɔwʋwa bɛ agyiahʋnlɩ yɩ ikeze a? Sɛ agyiahʋnlɩmaa ma bɛ nɩɩ Gyehova avinli abusunwawɔlɛ nwʋ ihyinyia bɛ a, ɩma bɔ nwʋ ɩpɩlɩ bɛ kɛɛ bɛkɛva yɩ fʋlɔdulɛ bɛkɛyɛ egyima, na eyi kɔwʋwa ma bɛlɛ́yɛ nninyeni mɔɔ ɩkɛma ɔlɔlɛ mɔɔ ɩwɔ bɛ avinli nɩ yi munwa kodwe. (Kɩnga Odwokɔhanlɛvʋlɔ 4:12.) Bɛzabɛ mɔɔ bɛ nɩɩ Gyehova wɔ abusunwawɔlɛ baaba nɩ, bɔbɔ mmɔdɩnɩ bosumazuma yi subanɩ azʋlɔtʋ dɩkɛɛ baabayɛlɛ, abʋtalɩ nɩɩ tanɩfakyɛ. (Ɛfɩ. 4:32–5:1) Sɛ agyiahʋnlɩmaa da subanɩ eyimmɔ ali kile bɔ nwʋ bɔ nwʋ a, ɩma ɔlɔlɛ mɔɔ ɩwɔ bɛ avinli nɩ kɔ zʋlɔ yɛ kezi. Eliyema baalɛ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Lena gyialɩ nɩ, alʋbɔ 25 nɩɩ yɩ mɛda yɛ dɩ, ɩhanlɩ kɛɛ: “Ɩáyɛ sɩ kʋlaa kɛɛ ɔkɔlɔ na wʋawu abiye mɔɔ ɩ nɩɩ Gyehova avinli abusunwawɔlɛ dɩ baaba.

4. Mɩnla ti mɔɔ Gyehova yɩlɩ Dwosefi nɩɩ Mɛɛlɩ kɛɛ Mɛzaya mɔɔ bɔwɔ yɩ nwʋ anʋhʋba nɩ yɩ awʋvʋlɔ a?

4 Bɛmá yehila Bayɩbʋlʋ nu ndianwʋ ɔkʋ̃. Mmɩlɩ mɔ nɩ ɩsɛ kɛɛ Gyehova ɩyɩ awʋvʋlɔ ɩma Mɛzaya mɔɔ bɔwɔ yɩ nwʋ anʋhʋba nɩ, ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ nɩ Devidi yɩ tʋmaa sʋ̃maa wɔ ɛkɛnɩ nɩ, ɩyɩlɩ Dwosefi nɩɩ Mɛɛlɩ mfomi. Mɩnla ti a? Iluwakɛɛ nɩ bo nu bela nɩɩ Gyehova wɔ abusunwawɔlɛ baaba. Na nɩ Gyehova zi sʋ̃ kɛɛ, bekegyina ɔlɔlɛ mɔɔ bɔwɔ bɛma yɩ nɩ zʋ bɔkɔwʋwa kɛɛ agyiahʋnlɩmaa. Agyiahʋnlɩmaa, mɩnla yɛ bɔkɔhʋla bokozuma wɔ Dwosefi nɩɩ Mɛɛlɩ kɛ a?

5. Mɩnla yɛ ohunɛmaa kɔhʋla kozuma wɔ Dwosefi kɛ a?

5 Dwosefi valɩ Gyehova yɩ ɔhʋanɩhilelɛ yɛlɩ egyima ndɛndɛ zʋ la, na eyi yɛ ɩmanlɩ ɩyɛlɩ ohunɛ baaba yɩ a. Ɩáyɛ bʋwɔ kʋlaa nɩ, inyianlɩ ɔhʋanɩhilelɛ mbɔmɩ asã falɩ pɔkɔ be mɔɔ nɩ ɩsɛ kɛɛ isi ɩfalɩ yɩ abusunwa yɩ nwʋ. Numɔ bela nu nɩ sɛ nɩ ɩyɛ sɩ ɩma yɩ po a, nɩ ɩfa ɩyɛ egyima ndɛndɛ zʋ. (Mt. 1:20, 24; 2:13-15, 19-21) Nyamɩnlɩ yɩ ɔhʋanɩhilelɛ mɔɔ Dwosefi diyeli nɩ ɩmanlɩ ɩhʋla ɩwɔlɩ Mɛɛlɩ nwʋ banɩ, ɩwʋwalɩ yɩ na ihilalɩ yɩ sʋ̃. Kila kezimɔ mɔɔ Dwosefi yɛlɩ nɩ ɩkɛma ɔlɔlɛ nɩɩ annidi mɔɔ Mɛɛlɩ wɔ ma yɩ nɩ kɛyɛ kezi! Ohunɛmaa, sa bɔkʋla bosumazuma Dwosefi iluwa Bayɩbʋlʋ nu fʋlɔdulɛ mɔɔ bɛkɛva bɛkɛyɛ egyima na bɛava bɛahila bɛ abusunwa nɩ zʋ. d Sɛ ɩyɛ sɩ kɛɛ mɩnla la po na ɔbɔ mmɔdɩnɩ ɛfa fʋlɔdulɛ eyi ɛyɛ egyima a, nɩ ekilee kɛɛ ɔdɔ wʋ yɩ na eyi kɛhyɛ bɛ agyiahʋnlɩ yɩ nu ɛzɩzɩbɛ. Eliyema baalɛ be mɔɔ ɩwɔ Vanuatu gyialɩ nɩ, kɛyɛ alʋbɔ 20 nɩɩ yɩ mɛda yɛ dɩ, ɩhanlɩ kɛɛ: “Sɛ mʋnwʋ kɛɛ mu hũ ɩlɛ Gyehova yɩ ɔhʋanɩhilelɛ ɩyɛɛ egyima a, ɩma annidi mɔɔ mʋwɔ mɩma yɩ nɩ ɩyɛ kezi baaba. Ɩma mɩ ahʋnlɩnɩ tɔ mu kunlu na minyia anwʋlazʋ wɔ yɩ pɔkɔzilɛ azʋlɔtʋ nu.”

6. Mɩnla yɛ ɛyɩlɛmaa kɔhʋla kozuma wɔ Mɛɛlɩ kɛ a?

6 Nɩ Mɛɛlɩ yɩzayɩ ɩ nɩɩ Gyehova avinli abusunwawɔlɛ dɩ baaba. Nɩ yɩ dedi ígyĩ mɔɔ yɩ hũ Dwosefi yɛ nɩ zʋ. Nɩ izi Ɛhɛlɛlɛ yɩ nu bʋwɔ. (Kila February 2016 Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ yɩ, owu. 13, nky. 17.) Nɩ inyia mmɩlɩ ɩdwɩnɩndwɩnɩ nninyeni mɔɔ isuma yɩ nwʋ bʋwɔ. (Lk. 2:19, 51) Pɩlazunɛ bela íni nwʋmɔ kɛɛ, abusunwawɔlɛ baaba mɔɔ nɩ ɩwɔ ɩ nɩɩ Gyehova avinli nɩ yɛ ɩmanlɩ ɩyɛlɩ ɛyɩlɛ baaba a. Nnɛ, ɛyɩlɛmaa sʋ̃maa bɔbɔɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ bokozumazuma Mɛɛlɩ. Kɛ ndianwʋ nɩ, eliyema baalɛ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Emiko hanlɩ kɛɛ: “Mmɩlɩ mɔ nɩ milékyialɩ nɩ, nɩ mɩzamɩ mʋwɔ nhyɩhyɛlɩyɛ mɔɔ mɩfa musuma dɩyɛ na mʋbɔ mpayɩ. Naasʋ̃ mmɩlɩ mɔ migyialɩ nɩ, mu hũ yɛ nɩ idi anyunumi wɔ mpayɩwɔlɛ nɩɩ abusunwazʋ̃mɩnlɛ nu a, meti nɩ ɩyɛ mɩ kɛɛ iáhyinyia kɛɛ mɩzamɩ mɩyɛ nhyɩhyɛlɩyɛ mɩfa mɩyɛ ɔzɔ nninyeni yi. Naasʋ̃ kakɩ yɩ, mɩzamɩ mʋwɔ mɩ nhyɩhyɛlɩyɛ mɔɔ mɩfa mɩtɩndɛ mikile mɩ Nyamɩnlɩ wɔ mpayɩwɔlɛ nu, mɩkɩnga Bayɩbʋlʋ yɩ na mʋdwɩnɩndwɩnɩ nwʋmɔ.” (Gal. 6:5) Ɛyɩlɛmaa, sɛ bɔkɔ ɔzʋlɔ bɛhyɛ bɛ nɩɩ Gyehova avinli abusunwawɔlɛ nu ɛzɩzɩbɛ a, bo hũmmɔ kenyia debe kegyina zʋlɔ kɔlɔ bɛ na bɛayɩ bɛ ayɛlɛ.—Ɛɣɛ. 31:30.

7. Mɩnla yɛ ɩkɔhʋla kɔwʋwa agyiahʋnlɩmaa ma bɔkɔwɔ numɔ bɔkɔzʋ̃mɩ Gyehova a?

7 Dwosefi nɩɩ Mɛɛlɩ wɔlɩ numɔ hyɛlɩ bɛ nɩɩ Gyehova avinli abusunwawɔlɛ nu ɛzɩzɩbɛ. Nɩ bezi kɛɛ, nwʋmɔ hyinyia paa kɛɛ bɔbɔ numɔ bɔsʋ̃mɩ Gyehova kɛɛ abusunwa. (Lk. 2:22-24, 41; 4:16) Ebiye a, mmɩlɩ mɔ bɛ abusunwa yɩ ɩyɛɛ kezi nɩ, ɩyɛlɩ ɛzɩzɩbɛ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ ɩmanlɩ bɛ naasʋ̃ beminyianlɩ bɛ anyɩ bɛyɛlɩ. Kila ndianwʋ baaba mɔɔ bɛyɛ bɛma agyiahʋnlɩmaa! Sɛ bɛlɛ nnwuakula, dɩkɛɛ Dwosefi nɩɩ Mɛɛlɩ a, ebiye sa ɩkʋla ɩyɛ sɩ kɛɛ bɔkɔhɔ ayiyialɩyɛ azʋlɔtʋ anzɛnyɩɩ bɛkɛyɛ abusunwazʋ̃mɩnlɛ nwʋ nhyɩhyɛlɩyɛ. Ɩkɔhʋla ɩkɛyɛ sɩ po kɛɛ bekenyia mmɩlɩ bokozuma dɩyɛ na bɛawɔ numɔ bɛawɔ mpayɩ kɛɛ agyiahʋnlɩmaa. Naasʋ̃ kakɛ kɛɛ, sɛ bɔbɔ numɔ bɔsʋ̃mɩ Gyehova a, ɩkɛma bekeɣike yi na ɩkɛma mʋnlʋmmɔ agyiahʋnlɩmaa yɩ sʋ̃ bɛ avinli kɛyɛ ɛzɩzɩbɛ. Meti bɛmá Gyehova ɔzʋ̃mɩnlɛ nwʋ ihyinyia bɛ paa.

8. Sɛ ndwokɔzɩzɩbɛ wɔ bɛ agyiahʋnlɩ nu a, mɩnla yɛ bɔkɔhʋla bɛkɛyɛ na ama bɛanyia abusunwazʋ̃mɩlɛ zʋ mfasʋ a?

8 Sɛ ndwokɔzɩzɩbɛ wɔ bɛ agyiahʋnlɩ yɩ nu sʋ̃ ɛ? Sɛ ɩba yɩ zɔ a, kɛ bɔkɔwʋwa azɩ bɛkɛyɛ abusunwazʋ̃mɩnlɛ nɩ, ɩkɛyɛ sɩ. Meti, bozunzu nninyeni sikalɛ be mɔɔ ɩyɛ anyɩnlɩlelɛ mɔɔ bo munwala bɛ anyɩ deli nwʋmɔ nwʋ. Eyi kɔwʋwa ma ɔlɔlɛ mɔɔ bɔwɔ bɛma bɔ nwʋ bɔ nwʋ nɩ kɛyɛ kezi na bɛkɛbɛ yɩ po kɛɛ bɔkɔzʋ̃mɩ Gyehova bɔkɔwɔ nu.

BENYIÁ MMƖLƖ BƐMA BƆ NWƲ BƆ NWƲ

9. Mɩnla ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ agyiahʋnlɩmaa benyia mmɩlɩ bɛma bɔ nwʋ bɔ nwʋ a?

9 Agyiahʋnlɩmaa, sɛ benyia mmɩlɩ bɛma bɔ nwʋ bɔ nwʋ a, mɛyɩ sʋ̃ ɩkʋla ɩbʋwa ma bɔkɔ zʋlɔ bɔdɔ bɔ nwʋ bɔ nwʋ. Sɛ bɛyɛ zɔ a, ɩkɛma bo nu bela kɔhɔ zʋlɔ kɔnwʋ kezimɔ yɩ ɔhɔnwʋ sunzu nninyeni nwʋ nɩɩ kezimɔ ɩtɩ nɣanlɩ. (Gyn. 2:24) Lilia nɩɩ Ruslan gyialɩ nɩ alʋbɔ 15 nɩɩ yɩ mɛda yɛ dɩ. Begyialɩ nɩ ɩákyɛ yɛ bɛɣa bɔnwʋnlɩ debe a. Lilia hanlɩ kɛɛ: “Yɛɣa yɛnwʋnlɩ kɛɛ, yeányia mmɩlɩ yɛma yɛ nwʋ kɛmɔ ankɩ nɩ yesunzu nɩ. Nɩ ye egyima, awudo egyima nɩɩ ye nnwuakula le yɛ adwɩnɩ munwala wɔ zʋ. Yɛnwʋnlɩ kɛɛ, sɛ yeányia mmɩlɩ yɛma yɛ nwʋ yɛ nwʋ a, ɩkɛma yɛ avinli abusunwawɔlɛ yɩ nu kɛdɩdɩ.”

10. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ agyiahʋnlɩmaa kɔhʋla kɛva odwokɔ mɔɔ ɩwɔ Ɛfɩsɛsɩmaa 5:15, 16 nɩ kɛyɛ egyima a?

10 Mɩnla yɛ agyiahʋnlɩmaa kɔhʋla kɛyɛ na ama beanyia mmɩlɩ bɛama bɔ nwʋ bɔ nwʋ a? Ɩsɛ kɛɛ bɛyɩ mmɩlɩ be besiye kɛnɩ mɔɔ bɛkɛva bɛkɛyɛ zɔ. (Kɩnga Ɛfɩsɛsɩmaa 5:15, 16.) Eliyema Uzondu mɔɔ ɩwɔ Nigeria nɩ hanlɩ kɛɛ: “Sɛ mɩyɛɛ nninyeni mɔɔ mikeli nwʋmɔ egyima nwʋ nhyɩhyɛlɩyɛ a, mɩfa mmɩlɩ mɔ mɩ nɩɩ mɩ yɩ kenyia kɛma yɛ nwʋ yɛ nwʋ nɩ mɩkɩnla nwʋmɔ, na mɩma nwʋmɔ hyinyia mɩ paa.” (Fɩl. 1:10) Tiyé kezimɔ mansini zʋ ehilalɛvʋlɔ be yɩ yɩ mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Anastasia mɔɔ ɩwɔ Moldova nɩ ɩfa yɩ mmɩlɩ idi egyima bʋwɔ. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Sɛ mʋnwʋ kɛɛ mu hũ idii yɩ asɛdɩ azʋlɔtʋ be nwʋ egyima a, mɩfa ɔzɔ mmɩlɩ yɩ mɩyɛ mɩ nninyeni mɔɔ ɩsɛ kɛɛ mɩyɛ nɩ. Eyi ma aɣinzi yi, yɛkʋla yenyia mmɩlɩ yɛma yɛ nwʋ yɛ nwʋ. Na sɛ bɛ mmɩlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ ɩáma ɔhʋanɩ bɛ ma benyia mmɩlɩ bɛma bɔ nwʋ bɔ nwʋ sʋ̃ ɛ?

Mɩnla yɛ bɔkɔhʋla bɛkɛyɛ bɔkɔwɔ numɔ kɛɛ agyiahʋnlɩmaa a? (Kila nkyɩkyɛmi 11-12)

11. Mɩnla yɛ nɩ Akuyila nɩɩ Pɩlɩsɩla bɛyɛ bɔbɔ nu a?

11 Agyiahʋnlɩmaa kɔhʋla kozuma debe wɔ Akuyila nɩɩ Pɩlɩsɩla bɛ ndianwʋ yɩ nu. Nɩ bɛdɩ agyiahʋnlɩmaa mɔɔ ɔwɔkɩ Kilisinyiamaa nɩ bo nu sʋ̃maa bu bɛ paa. (Wul. 16:3, 4) Ɩwɔ numɔ kɛɛ Bayɩbʋlʋ yɩ ɩáhã bɛ agyiahʋnlɩ nwʋ odwokɔ sʋ̃maa dɩyɛ, naasʋ̃ ɩma yɛnwʋ kɛɛ, nɩ bɔbɔ numɔ bɛyɛ egyima, bɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ na bɔbɔ numɔ bɔbʋwa mvʋlɔ sʋ̃. (Egy. 18:2, 3, 24-26) Nɔhʋanlɛ nu nɩ, mmɩlɩ bela mɔɔ Bayɩbʋlʋ yɩ kɛhã bɔ nwʋ odwokɔ nɩ, ɩbɔ be dima ɩbɔ numɔ.

12. Mɩnla yɛ ohunɛ nɩɩ ɛyɩlɛ kɔhʋla kɛyɛ na ama bɛanyia mmɩlɩ bɛama bɔ nwʋ bɔ nwʋ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

12 Kɛ ɩkɛyɛ na agyiahʋnlɩmaa bɛazumazuma Akuyila nɩɩ Pɩlɩsɩla a? Dwɩnɩndwɩnɩ nninyeni sʋ̃maa mɔɔ ɛ nɩɩ wʋ nwʋkãvʋlɔ kɔhʋla kɔwɔ numɔ kɛyɛ nɩ nwʋ kila. Ekila a, egyima be wɔ kɛnɩ mɔɔ, kɛ ankɩ wʋzawʋ nkʋ̃ ɛkɛyɛ nɩ, bɔkɔhʋla bɔkɔwɔ numɔ bɛkɛyɛ a? Kɛ ndianwʋ nɩ, Akuyila nɩɩ Pɩlɩsɩla wɔlɩ numɔ yɛlɩ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ. Asʋ̃ ɛyɛ nhyɩhyɛlɩyɛ ɛ nɩɩ wʋ nwʋkãvʋlɔ kɔ dasɩlɛlilɛ a? Akʋ̃ sʋ̃, Akuyila nɩɩ Pɩlɩsɩla wɔlɩ numɔ yɛlɩ egyima. Ebiye a, ɛ nɩɩ wʋ nwʋkãvʋlɔ bɛáyɛ egyima ɔkʋ̃, naasʋ̃ sɛ ɩba yɩ nɩ awudo egyima a, sa bɔkʋla bɛyɛ bɔbɔ nu a? (Odw. 4:9) Sɛ bɔbɔ numɔ bɛyɛ dɩyɛ a, ɩkɛma bɛkɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ bɛdɩ ɔkʋ̃, na ɩkɛma bekenyia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ sʋ̃ bɔkɔwɔ nkɔmmɔ. Robert nɩɩ Linda gyialɩ nɩ, alʋbɔ 50 nɩɩ yɩ mɛda yɛ dɩ. Robert ɩhanlɩ kɛɛ: “Nɔhʋanlɛ nu nɩ, yéni mmɩlɩ sʋ̃maa mɔɔ yɛfa yɛbɔ numɔ yede yɛ anyɩ. Naasʋ̃ sɛ mutwutwuu ayɩansɩ nu na mɩ yɩ sʋ̃ ɩwʋwʋʋ nwʋmɔ anzɛnyɩɩ mɩyɛɛ egyima wɔ punwuanu na ɩba ɩbʋwa mɩ a, ɩma mɩ anyɩ ide basaa. Sɛ yɛyɛ nninyeni yɛbɔ nu a, ɩma yɛyɛ ɔkʋ̃ na ɩma ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma yɛ nwʋ yɛ nwʋ nɩ yɛ kezi.

13. Mɩnla yɛ sɛ ohunɛ nɩɩ ɛyɩlɛ yɛ a, ɩkɛma bekeɣike bɔ nwʋ ankasa a?

13 Kakɛ kɛɛ, sɛ bɔbɔ nu bɛyɛ dɩyɛ a, mɛyɩ la iáhile kɛɛ ɩkɛma bekeɣike bɔ nwʋ bɔ nwʋ. Ɛyɩlɛ be mɔɔ ɩwɔ Brazil hanlɩ kɛɛ: “Aɣile asã yɩ, nninyeni sʋ̃maa le yɛ adwɩnɩ wɔ zʋlɔ nkʋ̃ʋ̃ ma, wʋákila a ɛkɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ, iluwakɛɛ yɛda pika ɔkʋ̃ nu ti, yenyia mmɩlɩ yɛma yɛ nwʋ yɛ nwʋ. Mɩɣa mʋnwʋnlɩ kɛɛ, ɩsɛ kɛɛ mɩyɛ nninyeni pɔkyɩɩ be mɩma mʋ nwʋkãvʋlɔ, kile kɛɛ ɩsɛ kɛɛ minyia alagyɩ ankasa mɩma yɩ.” Kila kezimɔ Bruno nɩɩ yɩ yɩ Tays bɔbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ bekenyia alagyɩ bɛkɛma bɔ nwʋ bɔ nwʋ. Bruno ɩhanlɩ kɛɛ: “Sɛ yɛyɛɛ dɩyɛ yɛkɔwɔ nu a, yɛfa ye foonu yetiã ahanlɩ, na ama yeanyia mmɩlɩ ankasa yɛama yɛ nwʋ yɛ nwʋ.”

14. Sɛ agyiahʋnlɩmaa bɛ anyɩ iáleli nwʋmɔ kɛɛ bɔkɔwɔ numɔ bɛkɛyɛ dɩyɛ a, mɩnla yɛ bɔkɔhʋla bɛkɛyɛ a?

14 Na sɛ ɛ nɩɩ wʋ nwʋkãvʋlɔ bɛ anyɩ iáleli nwʋmɔ kɛɛ bɛkɛyɛ dɩyɛ bɔkɔwɔ numɔ sʋ̃ ɛ? Ebiye a, ɔsʋnɩ mɔɔ bo nu bela yɩ anyɩ deli nwʋ, anzɛnyɩɩ bɔbɔɔ numɔ bɛkɛyɛ dɩyɛ a, ɩáhyɛ nɩ akasakasa ɣa. Mɩnla yɛ ɔkɔhʋla kɛyɛ a? Dɩkɛɛ sɩnɩ mɔɔ yeli bɔmʋnlɩ yɛhã nwʋmɔ odwokɔ nɩ, sɛ ɔsɔ yɩ ahyɛasɩ yɩ a, ɩázɔ kezile, ɩsɛ kɛɛ ɔkɔ zʋlɔ ɛfa ɛyɛnɩ owula numɔ ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ na ama ɩahɔ zʋlɔ ɩazɔ kezi. Ɔzɔ la yɛ sɛ bɛpɛ kɛɛ bɔbɔ numɔ bɛyɛ dɩyɛ a, ɩsɛ kɛɛ bɛyɛ yɩ ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ eɣile bela. Behilá kɛɛ bɛkɛyɛ debe mɔɔ bɛzabɛ anwɩ̃ munwala bɛ anyɩ deli nwʋ, kɛ mɔɔ ɩkɛva ɛyavalɛ ɩkɛɣa be a. (Gye. 3:18) Sɛ bɔbɔ yɩ tʋ ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ a, ɔlɔlɛ mɔɔ bɔwɔ bɛma bɔ nwʋ bɔ nwʋ nɩ, ɩkɔwɔ yɩ tʋ ikenyi.

BƐLÁ ANNIDI ALI BEHILE BƆ NWƲ BƆ NWƲ

15. Mɩnla ti mɔɔ annidi nwʋ hyinyia na ama ɔlɔlɛ ɩahɔ zʋlɔ ɩawʋwa agyiahʋnlɩmaa bɛ avinli a?

15 Annidi nwʋ hyinyia paa wɔ agyiahʋnlɩ nu. Ɩdɩ kɛɛ anwʋma mɔɔ ɩma sɩnɩ sɔ nɩ. Sɛ ɔsɔ sɩnɩ na anwʋma ɩáfalɩ numɔ a, inũ. Ɔzɔ la yɛ sɛ annidi íni agyiahʋnlɩ nu a, ɩma agyiahʋnlɩmaa yɩ bɔ ɔlɔlɛ kã azɩ a. Naasʋ̃ sɛ ohunɛ nɩɩ ɛyɩlɛ da annidi ali kile bɔ nwʋ bɔ nwʋ a, ɩma bɔ ɔlɔlɛ nɩ kɔ zʋlɔ yɛ kezi. Kakɛ kɛɛ kɛ mɔwʋ yɛ ɛkɛhã kɛɛ ɛda annidi ali ekile wʋ nwʋkãvʋlɔ a, mfomi ɩsɛ kɛɛ wʋ nwʋkãvʋlɔ yɩ tɩ nɣanlɩ kɛɛ obu yi. Penny nɩɩ Aret gyialɩ nɩ, alʋbɔ 25 nɩɩ yɩ mɛda yɛ dɩ. Penny hanlɩ kɛɛ: “Iluwakɛɛ yɛda annidi ali yekile yɛ nwʋ yɛ nwʋ nɩ ti, ɩma yɛdɔ yɛ nwʋ yɛ nwʋ baaba. Ɩáyɛ sɩ kɛɛ ye nu bela kehile yɩ adwɩnɩ wɔ debe nwʋ, iluwakɛɛ yebu ye nu bela yɩ adwɩnɩhilelɛ kɛɛ nwʋmɔ hyinyia.” Meti mɩnla yɛ ɔkɔhʋla kɛyɛ kɛva kehile wʋ nwʋkãvʋlɔ yɩ kɛɛ obu yi baaba a? Bɛmá yehila Abilehamɩ nɩɩ Sɛla bɛ ndianwʋ yɩ.

Ɩsɛ kɛɛ Kilisinyianii ohunɛ yɛ azʋnlɩ ma yɩ yɩ ɩfa ikile kɛɛ ɩtɩ yɩ nɣanlɩdɩlɛ tʋ (Kila nkyɩkyɛmi 16)

16. Mɩnla yɛ ohunɛmaa kɔhʋla kozuma wɔ Abilehamɩ yɩ ndianwʋ yi nu a? (1 Pita 3:7) (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

16 Abilehamɩ lalɩ annidi ali hileli Sɛla. Idiyeli Sɛla na ihileli kɛɛ ɩdwɩnɩ yɩ nɣanlɩdɩlɛ nwʋ. Eɣile kʋ̃ be, nɩ adwɩnɩndwɩnɩ hyɛ Sɛla zʋ baaba, na ɩmanlɩ Abilehamɩ nwʋnlɩ kɛɛ ɔhawʋ be mɔɔ ɩkɔlɩɩ zʋlɔ nɩ, ɩzʋ̃ mɛyɩ Abilehamɩ. Asʋ̃ Abilehamɩ valɩ ɛya na ɩhɩhanlɩ yɩ adwɩnɩ ihileli yi a? Anhã, iluwakɛɛ nɩ izi kɛɛ Sɛla kã yɩ nwʋ azɩ, na ɩ nɩɩ yɩ yɛ adwɩnɩ wɔ yɩ pɔkɔzilɛ nwʋ. Abilehamɩ diyeli yi, na ɩwɔlɩ mmɔdɩnɩ kɛɛ ikeli ɔhawʋ yɩ nwʋ egyima. (Gyn. 16:5, 6) Mɩnla yɛ yɛkɔhʋla kozuma wɔ nu a? Ohunɛmaa, mʋnlʋmmɔ yɛ bɔwɔ tumi kɛɛ besizi abɔkɔ bɛma bɛ abusunwa a. (1 Kɔl. 11:3) Naasʋ̃ sɛ ɔnwʋ wʋ yɩ yɩ adwɩnɩ ansaana wʋazi pɔkɔ yɩ, titili mmɩlɩ mɔ yɩ nwʋ wɔ nu nɩ a, ikile kɛɛ ɔdɔ yɩ. (1 Kɔl. 13:4, 5) Itwu eɣile be a, nninyeni kɛhyɛ wʋ yɩ zʋ na ebiye a, ɩkɛbɛ kɛɛ ɩkɛhã kezimɔ ɩtɩ nɣanlɩ. Asʋ̃ ɛyɛ azʋnlɩ etiye yi fa kile kɛɛ ɔdɔ yɩ a? (Kɩnga 1 Pita 3:7.) Angela nɩɩ Dmitry gyialɩ nɩ, kɛyɛ alʋbɔ 30 yɛ dɩ. Angela hilehileli kezimɔ yi hũ ma ɩtɩ nɣanlɩ kɛ ibu yi nɩ nu. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Odwokɔ bela mɔɔ mɩpɛ kɛɛ mikã mikile Dmitry nɩ, sɛ mɩva ɛya anzɛnyɩɩ nninyeni hyɛ mʋ zʋ po a, inyia mʋ nwʋ abʋtalɩ na iziyeziye yɩ nwʋ kɛɛ ikediye mɩ.”

17. Mɩnla yɛ ɛyɩlɛmaa kɔhʋla kozuma wɔ Sɛla yi ndianwʋ yɩ nu a? (1 Pita 3:5, 6)

17 Sɛla ɩ nɩɩ Abilehamɩ yɛlɩ adwɩnɩ wɔ yɩ pɔkɔzilɛ nu va hileli kɛɛ ibu yi. (Gyn. 12:5) Eɣile ɔkʋ̃ be, Abilehamɩ zili pɔkɔ kɛɛ ɩkɛla ngyɛvʋlɔyɛlɛ ali ikehile ngyɛvʋlɔ be mɔɔ nɩ bɛáhila bɛ ɔhʋanɩ mɔɔ bɛɣa begyelalɩ bɛ nɩ. Ɩhã ihileli Sɛla kɛɛ iyiaki dɩyɛ bela mɔɔ ɩyɛɛ nɩ na ɩhɔ́ ɩyɛ pʋanʋ ɩma bɛ. (Gyn. 18:6) Ndɛndɛ la, Sɛla hɔ yɛlɩ mɔɔ Abilehamɩ hanlɩ nɩ. Ɛyɩlɛmaa, bɔwʋwá bo hũmmɔ wɔ bɔ pɔkɔzilɛ nu bɛvá behile kɛɛ bosumazumaa Sɛla. Sɛ bɛyɛ zɔ a, ɩkɛhyɛ bɛ agyiahʋnlɩ yɩ nu ɛzɩzɩbɛ. (Kɩnga 1 Pita 3:5, 6.) Mmɩlɩ mɔ Dmitry mɔɔ yeli bɔmʋnlɩ yɛhã yɩ nwʋ odwokɔ nɩ ɩkãã kezimɔ yɩ yɩ ma ɩtɩ nɣanlɩ kɛɛ ibu yi nwʋ odwokɔ nɩ, ɩhanlɩ kɛɛ: “Sɛ ɩba yɩ kɛɛ Angela ɩ nɩɩ mɩ ɩáyɛ adwɩnɩ wɔ mʋ pɔkɔzilɛ be nwʋ po a, mɩ anyɩ sɔ kezimɔ ɩbʋwa mɩ wɔ numɔ nɩ paa. Sɛ nninyeni ɩákɔ bʋwɔ wɔ pɔkɔ mɔɔ yezili yi nu po a, ɩádɩndɛ itiyia mɩ.” Sɛ abiye da annidi ali kile wʋ a, ɩyɛ mɛlɛkɛ kʋlaa kɛɛ ɔkɔlɔ yɩ!

18. Sɛ agyiahʋnlɩmaa bɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ bɛkɛma ɔlɔlɛ mɔɔ ɩwɔ bɛ avinli nɩ kɔhɔ zʋlɔ kɛyɛ kezi a, mɩnla mfasʋ yɛ bekenyia a?

18 Nnɛ, Setanɩ pɛ kɛɛ ɩsɩkɛ ɔlɔlɛ mɔɔ ɩwɔ Kilisinyiamaa agyiahʋnlɩmaa bɛ avinli nɩ. Iluwakɛɛ izi kɛɛ sɛ ɔlɔlɛ mɔɔ ɩwɔ agyiahʋnlɩmaa bɛ avinli nɩ sɩkɛ a, sa ɩkʋla ɩma bɔtwɩ̃ bɔ nwʋ wɔ Gyehova nwʋ. Naasʋ̃ ɔlɔlɛ kanyɩɩ mɛyɩ ɩlɔ́kʋla kɛzɩkɛ kyɩ̃. Meti, ma ɔlɔlɛ mɔɔ ɩwɔ wʋ agyiahʋnlɩ nu nɩ, ɩyɛ́ kɛɛ ɔlɔlɛ mɔɔ bɛhã nwʋmɔ odwokɔ wɔ Sɔlɔmɔnʋ Ndwomi yi nu nɩ. Bezí bɛ kɛnɣa kɛɛ bɛkɛva Gyehova bekeli bɔmʋnlɩ wɔ bɛ agyiahʋnlɩ nu, benyiá mmɩlɩ bɛma bɔ nwʋ bɔ nwʋ na bɛmá bo nu bela yɩ ahyinyiadɩ nɩɩ yɩ nɣanlɩdɩlɛ nwʋ ihyinyia yɩ ɔhɔnwʋ. Sɛ ɛyɛ zɔ a, wʋ agyiahʋnlɩ nɩ kɛhyɛ Gyehova mɔɔ ɔlɔlɛ kanyɩɩ zʋ̃ yɩ kɛnɩ nɩ animinyiamɩ, na dɩkɛɛ sɩnɩ mɔɔ sɛ bokunwa numɔ na bɛfa ɛyɛnɩ bowula numɔ a ɩkɔ zʋlɔ ɩsɔ nɩ, bɔ ɔlɔlɛ nɩ kɔhɔ zʋlɔ kɛyɛ kezi daabaa.

NDWOMI 132 Yɛyɛ Ɔkʋ̃

a Gyehova va akyɛdɩ sʋnʋnkʋ̃ be ɩma enii, mɛyɩ yɛ lɛ agyiahʋnlɩ. Ɩbʋwa ma ohunɛ nɩɩ ɛyɩlɛ bɛda ɔlɔlɛ mɔɔ numɔ yɛ sɩ ali bekile bɔ nwʋ bɔ nwʋ. Naasʋ̃ mmɩlɩ ɩkɔlɩɩ ɔzʋlɔ nɩ, ɔzɔ ɔlɔlɛ nɩ yɩ munwa kɔhʋla kodwe. Sɛ ɛdɩ agyiahʋnlɩvʋlɔ a, dɩyɛzumanlɛ eyi kɔwʋwa wʋ ma ɔkɔhɔ zʋlɔ kɔlɔ wʋ nwʋkãvʋlɔ na wʋ anyɩ iale wɔ wʋ agyiahʋnlɩ nu.

b Ɔlɔlɛ kanyɩɩ mɔɔ ɩázɩnza na ɩwɔ kɛnɩ daabaa nɩ, bɔfʋlɔ yɩ kɛɛ “Gyaa yɩ sɩnɩ nu ɛhyɩmɛ” iluwakɛɛ Gyehova kɛnɩ yɛ ɔzɔ ɔlɔlɛ nɩ ɩzʋ̃ a.

c Sɛ wʋ nwʋkãvʋlɔ ɩ́dɩ Gyehova Dasɩvʋlɔ po a, adwɩnɩhilelɛ eyimmɔ kɔhʋla kɔwʋwa wʋ ma bɛkɛhyɛ bɛ avinli abusunwawɔlɛ nu ɛzɩzɩbɛ.—1 Kɔl. 7:12-14; 1 Pit. 3:1, 2.

d Kɛ ndianwʋ nɩ, kila fʋlɔdulɛ azʋlɔtʋ mɔɔ ɩba ɩtʋwadʋwa zʋlɔ wɔ ɔfʋã mɔɔ ise “Mmʋwalɩyɛ Ma Abusunwa” wɔ jw.org nɩɩ JW Library®.