Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Tɛla kɔ Ndwokɔ mɔɔ bɛhyɩhyɛ

DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 34

Sumá Debe Wɔ Bayɩbʋlʋ Nkɔmɩhyɛ Nu

Sumá Debe Wɔ Bayɩbʋlʋ Nkɔmɩhyɛ Nu

“Bɛzabɛ mɔɔ bɔwɔ dɩyɛnunwʋnlɛ nɩ kɛdɩ yɩ tʋ.”—DA. 12:10.

NDWOMI 98 Bayɩbʋlʋ Yɩ Zʋ̃ Nyamɩnlɩ Kɛ

MƆƆ YƐBAZUMA a

1. Mɩnla yɛ ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛ anyɩ keleli Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ yi zumanlɛ nwʋ a?

 ELIYEMA abɩlantɩyɛ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Ben hanlɩ kɛɛ: “Mɩ anyɩ deli Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ yi zumanlɛ nwʋ paa.” Ɛ nɩɩ yɩ yɛ adwɩnɩ a? Anzɛnyɩɩ ɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ yɩ tʋdɩlɛ yɛ sɩ sʋ̃maa a? Ebiye po a, ɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ yi zumanlɛ ɩáyɛ fɛ. Naasʋ̃, sɛ osuma sianti mɔɔ Gyehova manlɩ bɛhɛlɛlɩ nkɔmɩhyɛ odwokɔ wɔ Bayɩbʋlʋ yɩ nu a, ebiye a ɩkɛma wʋ anyɩ keleli yi zumanlɛ nwʋ.

2. Mɩnla yɛ yekozunzu nwʋmɔ wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu a?

2 Wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, yekehila sianti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yesuma Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ nɩɩ kezimɔ yekozuma yɩ. Akʋ̃ sʋ̃, yekozunzu nkɔmɩhyɛ anwɩ̃ mɔɔ ɩwɔ Danɩyɛlɩ buuku yi nu nɩ nwʋ na yɛahila kezimɔ sɛ yɛtɩ yɩ tʋ a, ɩkɔhʋla ɩkɔwʋwa yɛ kakɩ yɩ.

MƖNLA TI MƆƆ ƖSƐ KƐƐ YESUMA BAYƖBƲLƲ NKƆMƖHYƐ A?

3. Sɛ yɛkɛdɩ Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ tʋ a, mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ a?

3 Sɛ yɛkɛdɩ Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ tʋ a, ɩsɛ kɛɛ yebizia mmʋwalɩyɛ. Sunzu ndianwʋ eyi nwʋ kila. Fa yɩ kɛɛ otuu ɔhʋanɩ kɔhɔ dɩka be mɔɔ ézi kɛnɩ, yɛ wʋ ɔhɔnwʋ be mɔɔ izi kɛnɩ bʋwɔ leli dianlɩ numɔ kɛɛ ɩ nɩɩ wʋ kɔhɔ a. Pɩlazunɛ bela íni nwʋmɔ kɛɛ ankɩ wʋ anyɩ kele baaba. Ɔzɔ la sʋ̃ yɛ Gyehova dɩ kɛɛ ɔzɔ ɔhɔnwʋ yɩ a. Izi ye eɣile be bʋwɔ paa. Meti sɛ yɛkɛdɩ Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ tʋ a, ɩsɛ kɛɛ yɛzʋ̃ kãnwʋazɩ nu yebizia yɩ mmʋwalɩyɛ.—Da. 2:28; 2 Pit. 1:19, 20.

Sɛ yesuma Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ a, ɩkɔwʋwa yɛ ma yekeziyeziye yɛ nwʋ yɛkɛma mɔɔ ikezizi wɔ eɣile be (Kila nkyɩkyɛmi 4)

4. Mɩnla ti mɔɔ Gyehova manlɩ bɛhɛlɛlɩ nkɔmɩhyɛ ndwokɔ wɔ Bayɩbʋlʋ yɩ nu a? (Gyɛlɩmaya 29:11) (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

4 Kɛmɔ ɔwʋvʋlɔ baaba bela pɛ kɛɛ isi yi nnwuakula bʋwɔ nɩ, Gyehova sʋ̃ pɛ kɛɛ yenyia eɣile be baaba. (Kɩnga Gyɛlɩmaya 29:11.) Yɛ awʋvʋlɔ lɔ́kʋla kɔnwʋ ye eɣile be, naasʋ̃ Gyehova mɛyɩ ɩkɔhʋla kɔnwʋ mɔɔ ɩkɔdʋ yɛ eɣile be. Ɩmanlɩ bɛhɛlɛlɩ nkɔmɩhyɛ ndwokɔ wɔ Bayɩbʋlʋ yɩ nu na ama yɛanwʋ nninyeni mɔɔ nwʋmɔ hyinyia mɔɔ ikezizi eɣile be. (Ayɩ. 46:10) Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ dɩ akyɛdɩ mɔɔ ɩtʋ bʋlɔ mɔɔ yɛ sʋlɔ Ɛzɩlɛ yɩ nɩ ɩva ɩma yɛ. Naasʋ̃ kɛ ɩkɛyɛ na wʋanyia anwʋlazʋ kɛɛ Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ kɛɣa numɔ ankasa a?

5. Mɩnla yɛ nnwuakula kɔhʋla kozuma wɔ Max yi ozumanlɛnwʋnlɛ yɩ nu a?

5 Wɔ sukuulu nu nɩ, mmenii mɔɔ Bayɩbʋlʋ yɩ nwʋ iáhyinyia bɛ ana bela anzɛnyɩɩ bɛáwu Bayɩbʋlʋ yɩ kʋlaa bodua ye nnwuakula yɩ nwʋ beyiyia. Ndwokɔ mɔɔ bɛkã nɩɩ bɛ nyɛlɩyɛ kɔhʋla kɛma ye nnwuakula yɩ bɛ adwɩnɩ kɛyɛ bɛ anwɩ̃ anwɩ̃ wɔ be dedi nwʋ. Bɛmá yehila eliyema Max yi ozumanlɛnwʋnlɛ yɩ. Ɩhanlɩ kɛɛ, “Mmɩlɩ mɔ nɩ mʋkɔ sukuulu nɩ, mɩ adwɩnɩ wɔlɩ yɩ tʋ yɛlɩ mɩ anwɩ̃ anwɩ̃ wɔ mɔɔ mɩ awʋvʋlɔ kilehile mɩ nɩ nwʋ. Nɩ mɩáhʋla mʋnwʋ yɩ kɛɛ sɛ mɔɔ nɩ bekilehilee mɩ nɩ dɩ nɔhʋanlɛ a, na Bayɩbʋlʋ yɩ sʋ̃ zʋ̃ Nyamɩnlɩ kɛ a.” Mɩnla yɛ yɩ awʋvʋlɔ yɛlɩ a? Max hanlɩ kɛɛ, “Mʋnwʋnlɩ kɛɛ nɩ ɩha bɛ dɩyɛ, naasʋ̃ bɛ nɩɩ mɩ lili wɔ abʋtalɩ zʋ.” Max yɩ awʋvʋlɔ gyinanlɩ Bayɩbʋlʋ yɩ zʋ yɩlɩ yɩ ndwokɔɣizialɛ munwa. Naasʋ̃ Max sʋ̃ yɛlɩ debe. Ɩhanlɩ kɛɛ “Mɩzamɩ muzumanlɩ Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ na mɩ nɩɩ nnwuakula mɔɔ bɔwɔ asafʋ yɩ nu nɩ wɔlɩ numɔ nkɔmmɔ.” Mɩnla yɛ ɩzʋ̃ numɔ ɩɣalɩ a? Max hanlɩ kɛɛ, “Mɛyɩ mɛda nɩ, mɩɣa minyianlɩ anwʋlazʋ kɛɛ Bayɩbʋlʋ yɩ zʋ̃ Nyamɩnlɩ kɛ!”

6. Sɛ wʋ adwɩnɩ yɛ wʋ anwɩ̃ anwɩ̃ a, mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ ɛyɛ a, na mɩnla ti a?

6 Sɛ wʋ adwɩnɩ yɛ wʋ anwɩ̃ anwɩ̃ wɔ Bayɩbʋlʋ nu nɔhʋanlɛ yɩ nwʋ dɩkɛɛ Max a, áma wʋ anyɩ tʋ̃. Naasʋ̃ ɩsɛ kɛɛ ɛyɛ nwʋmɔ debe, iluwakɛɛ sɛ abiye yɩ adwɩnɩ yɛ yɩ anwɩ̃ anwɩ̃ a, ɩdɩ kɛɛ mɔɔ debe ɩdɔɔ ngaana. Sɛ wʋáma wʋ anyɩ kɔ nwʋmɔ a, ɩlɛ yɩ ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ ɩkɛzɩkɛ wʋ dɩyɛ baaba be. Mɔɔ ɩkɔwʋwa wʋ na wu dedi ɩayɛ sɩ nɩ, ɩsɛ kɛɛ ebizia wʋ nwʋ kɛɛ, ‘Asʋ̃ mide mɔɔ Bayɩbʋlʋ yɩ kã falɩ eɣile be nwʋ nɩ midi a?’ Sɛ wʋ adwɩnɩ iázi wu pi a, mɛyɩ ɩsɛ kɛɛ osuma Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ azʋlɔtʋ mɔɔ ɩɣa numɔ daada nɩ. Kɛ okozuma yɩ keze a?

KEZIMƆ OKOZUMA BAYƖBƲLƲ NKƆMƖHYƐ

Sɛ yekenyia anwʋlazʋ kezile wɔ Gyehova nu dɩkɛɛ Danɩyɛlɩ a, ɩsɛ kɛɛ yɛkã yɛ nwʋ azɩ, yɛyɛ ɛbɩbɛlɛnu, na yɛfa adwɩnɩba yesuma Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ bʋwɔ (Kila nkyɩkyɛmi 7)

7. Mɩnla yɛ ɩwʋwalɩ Danɩyɛlɩ ma izumanlɩ nkɔmɩhyɛ a? (Danɩyɛlɩ 12:10) (Kila mfonyini yi sʋ̃)

7 Danɩyɛlɩ yɛlɩ kezimɔ yekozuma nkɔmɩhyɛ nwʋ ndianwʋba ɩmanlɩ yɛ. Ɩvalɩ adwɩnɩba izumanlɩ nkɔmɩhyɛ, iluwakɛɛ nɩ ɩpɛ kɛɛ ɩnwʋ nɔhʋanlɛ yɩ. Nɩ Danɩyɛlɩ wɔ kãnwʋazɩ, nɩ izi kɛɛ sɛ ɩkɔ zʋlɔ ɩfʋãmɩ Gyehova nwʋ na itiye yɩ a, ɩkɔwʋwa yɩ ma ɩkɛdɩ nkɔmɩhyɛ azʋlɔtʋ yɩ tʋ. (Da. 2:27, 28; kɩnga Danɩyɛlɩ 12:10.) Ɩvalɩ yɩ nwʋ idianlɩ Gyehova zʋ ɩva ihileli kɛɛ ɩkã yɩ nwʋ azɩ. (Da. 2:18) Danɩyɛlɩ yɛlɩ ɛbɩbɛlɛnu sʋ̃. Ihilahilalɩ Bayɩbʋlʋ yɩ ɔfʋã azʋlɔtʋ mɔɔ nɩ ɩwɔ kɛnɩ wɔ yɩ mmɩlɩ zʋ nɩ nu. (Gyɛ. 25:11, 12; Da. 9:2) Kɛ ɩkɛyɛ na wʋazumazuma Danɩyɛlɩ a?

8. Mɩnla ti mɔɔ abiyemmɔ sʋ̃ suma Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ a, naasʋ̃ mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ a?

8 Nwʋ́ sianti mɔɔ osumaa nkɔmɩhyɛ yɩ. Asʋ̃ sianti mɔɔ osuma Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ yɛ lɛ kɛɛ ɔkɔnwʋ nɔhʋanlɛ yɩ a? Sɛ ɔzɔ a, Gyehova kɔwʋwa wʋ. (Dwɔ. 4:23, 24; 14:16, 17) Mɩnla ti mɔɔ abiyemmɔ sʋ̃ suma Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ a? Iluwakɛɛ bɛpɛ kɛɛ benyia debe bekyina zʋ bɛkã kɛɛ Bayɩbʋlʋ yɩ ɩ́zʋ̃ Nyamɩnlɩ kɛ. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ a? Iluwakɛɛ bosunzu kɛɛ sɛ bɔnwʋ kɛɛ Bayɩbʋlʋ yɩ ɩ́zʋ̃ Nyamɩnlɩ kɛ a, mɛyɩ nɩ sa bɛzabɛ besi mɔɔ ɩdɩ baaba nɩɩ tanɩ nwʋ pɔkɔ. Naasʋ̃ ɩsɛ kɛɛ yɛfa adwɩnɩba yesuma mfomi. Akʋ̃ sʋ̃, sɛ yɛkɔhʋla kɛdɩ Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ tʋ a, yehyinyia subanɩ be mɔɔ nwʋmɔ hyinyia paa.

9. Mɩnla subanɩ yɛ yehyinyia na ama yɛadɩ Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ tʋ a? Mɩnla ti a?

9 Nyia kãnwʋazɩ. Gyehova bɔ anʋhʋba kɛɛ, ɩkɔwʋwa kãnwʋazɩmaa. (Gye. 4:6) Meti ɩsɛ kɛɛ yɛbɔ mpayɩ yɛpɩbɛ yɩ mmʋwalɩyɛ na ama yɛadɩ Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ tʋ. Ɩsɛ kɛɛ yɛnwʋ yɩ sʋ̃ kɛɛ, yehyinyia bɛzabɛ mɔɔ iduwa bɔ zʋ ɩfa sunzuma ɔfʋã nu alɩyɛ ɩma yɛ wɔ yɩ mmɩlɩ nu nɩ bɔ mmʋwalɩyɛ. (Lk. 12:42) Gyehova dɩ Nyamɩnlɩ mɔɔ ɩfa nhyɩhyɛlɩyɛ itiã yi dɩyɛ bela nwʋ. Meti ntɩyasɩ wɔ numɔ kɛɛ ikoluwa ɔhʋanɩ pɔkyɩɩ be zʋ ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛkɛdɩ nɔhʋanlɛ mɔɔ ɩwɔ yɩ odwokɔ yɩ nu nɩ tʋ.—1 Kɔl. 14:33; Ɛfɩ. 4:4-6.

10. Mɩnla yɛ osuma wɔ Esther yɩ ozumanlɛnwʋnlɛ yɩ nu a?

10 Yɛ́ ɛbɩbɛlɛnu. Di bɔmʋnlɩ suma nkɔmɩhyɛ mɔɔ wʋ anyɩ deli nwʋmɔ paa nɩ. Ɔzɔ yɛ eliyema baalɛ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Esther yɛlɩ a. Nɩ yɩ anyɩ deli nkɔmɩhyɛ mɔɔ ɩfalɩ Mɛzaya yɩ ɣalɩyɛ nwʋ. Ɩhanlɩ kɛɛ “Minyianlɩ alʋbɔ 15 nɩ, mʋwɔlɩ yɩ tʋ mɩbɩbɛlɩ dasɩlɛ mɔɔ ikile kɛɛ bɛhɛlɛlɩ nkɔmɩhyɛ eyimmɔ ansaana Gyisɛsɩ ɩbaa.” Mɔɔ izumanlɩ wɔ Ngyemvile Mɔɔ Iwu Yɩ Ɔnwʋma Mɔɔ Bɛnyɩnyɩa yɩ nu nɩ hyɛlɩ yi dedi ɛzɩzɩbɛ baaba. Ɩhanlɩ kɛɛ, “Nɩ numɔ ndwokɔ yɩ be wɔ kɛnɩ mɔɔ bɛhɛlɛlɩ ansaana Kɩlayɩsɩ ɩbaa, meti ikile kɛɛ nɩ nkɔmɩhyɛ yɩ zʋ̃ Nyamɩnlɩ kɛ.” Esther hanlɩ kɛɛ, “Ndwokɔ yɩ be wɔ kɛnɩ a, nɩ ɩsɛ kɛɛ mɩkɩnga yɩ mbɔmɩ sʋ̃maa ansaana mɩadɩ yɩ tʋ.” Naasʋ̃ yɩ anyɩ le paa kɛɛ ɩhʋla ɩyɛlɩ zɔ. Mmɩlɩ mɔ ileli mmɩlɩ izumanlɩ Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ azʋlɔtʋ be nɩ, ɩhanlɩ kɛɛ,“Mʋnwʋ yɩ petee kɛɛ mɔɔ Bayɩbʋlʋ kã nɩ dɩ nɔhʋanlɛ!”

11. Mɩnla ti mɔɔ ɩdɩ baaba kɛɛ yɛkɔnwʋ kɛɛ Bayɩbʋlʋ nu ndwokɔ dɩ nɔhʋanlɛ a?

11 Sɛ yɛnwʋ kezimɔ Bayɩbʋlʋ nu nkɔmɩhyɛ azʋlɔtʋ ɩɣa numɔ nɩ a, ɩkɔwʋwa yɛ ma yekenyia anwʋlazʋ kezile wɔ Gyehova nɩɩ ɔhʋanɩhilelɛ azʋlɔtʋ mɔɔ ɩfa ɩma yɛ nɩ nu. Akʋ̃ sʋ̃, Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ ma yenyia anwʋlazʋ kɛɛ nninyeni kɛyɛ bʋwɔ eɣile be, ɩávalɩ nwʋmɔ ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ yeyiyiaa kakɩ yɩ nɩ. Bɛmá yezunzu Danɩyɛlɩ nkɔmɩhyɛ anwɩ̃ be mɔɔ ɩbaa numɔ nnɛ nɩ nwʋ. Sɛ yɛtɩ nkɔmɩhyɛ eyimmɔ tʋ a, ɩkɔwʋwa yɛ ma yekezizi abɔkɔ baaba.

MƆƆ ƖSƐ KƐƐ ƆNWƲ FALƖ ABODUWABA YƖ AGYIA TƲ NDƐDƐLƐ NƖƖ BULALƐ YƖ NWƲ

12. Mɩnla yɛ aboduwaba yɩ agyia tʋ “ndɛdɛlɛ nɩɩ bulalɛ” yɩ ikile a? (Danɩyɛlɩ 2:41-43)

12 Kɩnga Danɩyɛlɩ 2:41-43. Wɔ ɛlalɩyɛ mɔɔ Danɩyɛlɩ hileli yɩ tʋ hileli Bulombunli Nebukadineza yɩ nu nɩ, aboduwaba mɔɔ bulombunli yi ɩnwʋnlɩ nɩ, nɩ yɩ agyia tʋ dɩ “bulalɛ nɩɩ ndɛdɛlɛ mɔɔ ɩvʋla.” Sɛ yɛfa nkɔmɩhyɛ eyi yetindiã nkɔmɩhyɛ mvʋlɔ mɔɔ ɩwɔ Danɩyɛlɩ nɩɩ Yikile buuku yɩ nu nɩ nwʋ a, yɛkʋla yɛkã kɛɛ ɩdɩ Anglo-America oyuwadɩ tumililɛ mɔɔ ɩwɔ kɛnɩ nnɛ mɔɔ yɩ nwʋ yɛ sɩ nɩ. Danɩyɛlɩ hanlɩ valɩ oyuwadɩ tumililɛ eyi nwʋ kɛɛ, yi “bulombunlililɛ yɩ ɔfʋã be kɛyɛ sɩ na yɩ ɔfʋã be ɩayɛ mɛlɛkɛ.” Mɩnla ti mɔɔ yɩ ɔfʋã be kɛyɛ mɛlɛkɛ a? Iluwakɛɛ mmenii mɔɔ begyĩ kɛnɩ bɛma ndɛdɛlɛ nɩ, bɛáma ɩkʋla ɩfa yi tumi ɩyɛ dɩyɛ kɛɛ bulalɛ mɔɔ ɩyɛ sɩ nɩ.” b

13. Mɩnla nɔhʋanlɛ odwokɔ yɛ yesuma wɔ nkɔmɩhyɛ eyi nu a?

13 Yesuma nɔhʋanlɛ ndwokɔ be mɔɔ nwʋmɔ hyinyia wɔ mɔɔ Danɩyɛlɩ hanlɩ valɩ aboduwaba yɩ nɩɩ yi titili mɔɔ yɩ agyia yɩ gyĩ kɛnɩ ma nɩ nu. Mɔɔ ili bɔmʋnlɩ, Anglo-America oyuwadɩ tumililɛ yɩ hile kɛɛ yɩ nwʋ yɛ sɩ paa wɔ ɔhʋanɩ be nu. Kɛ ndianwʋ nɩ, United States nɩɩ Britain kɩnla amanlɩ mɔɔ belili nkunimi wɔ Oyuwadɩ Kʋnɛ I nɩɩ Oyuwadɩ Kʋnɛ II yɩ nu. Naasʋ̃ iluwakɛɛ bɛ manlɩmaa yɩ kɔ zʋlɔ kʋ̃ tiyia bɔ nwʋ bɔ nwʋ nɩɩ aɣanɩ yɩ nɩ ti, ɩma bɛyɛ mɛlɛkɛ. Mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ anwɩ̃, Anglo-America oyuwadɩ tumililɛ yɩ yɛ ɩdɩ tumililɛ mɔɔ itualɩ yɩ tʋ a, na mɛyɩ mɛda nɩ Nyamɩnlɩ Bulombunlililɛ kɛɣa kɛzɩkɛ enii yi bulombunlililɛ munwala. Ɩwɔ numɔ kɛɛ ebiye a, amanlɩ azʋlɔtʋ kodwodwu kediyia Anglo-America oyuwadɩ tumililɛ yɩ dɩyɛ, naasʋ̃ bɔlɔ́kʋla bokodu yi wɔ dɩyɛ zʋ. Yezi eyi, iluwakɛɛ “bʋlɔ yɩ” mɔɔ igyĩ kɛnɩ ɩma Nyamɩnlɩ Bulombunlililɛ yɩ kɛɣa kɛzɩkɛ aboduwaba yɩ agyia mɔɔ igyĩ kɛnɩ ɩma Anglo-America oyuwadɩ tumililɛ yɩ nɩ.—Da. 2:34, 35, 44, 45.

14. Mɩnla ti mɔɔ sɛ yɛtɩ nkɔmɩhyɛ mɔɔ ɩfalɩ aboduwaba yɩ agyia mɔɔ ɩdɩ bulalɛ nɩɩ ndɛdɛlɛ yɩ nwʋ nɩ tʋ a, ɩkɛma yekezizi abɔkɔ baaba a?

14 Ede di kɛɛ Danɩyɛlɩ nkɔmɩhyɛ mɔɔ ɩfalɩ aboduwaba yɩ agyia mɔɔ ɩdɩ bulalɛ nɩɩ ndɛdɛlɛ yɩ nwʋ nɩ ɩdɩ nɔhʋanlɛ a? Sɛ ɔzɔ a, nɩ eyi kɛhã kezimɔ ɔbɔ wʋ ɛbɩla. Ɛlɛ́pɩbɛ anwʋnyia wɔ oyuwadɩ eyi nu, iluwakɛɛ ezi kɛɛ ɩlɛ́kyɛ na bɛazɩkɛ oyuwadɩ eyi. (Lk. 12:16-21; 1 Dwɔ. 2:15-17) Akʋ̃ sʋ̃ sɛ ɛtɩ nkɔmɩhyɛ eyi tʋ a, ɩkɔwʋwa wʋ ma ɔkɔnwʋ kezimɔ dasɩlɛlilɛ nɩɩ ehilehilelɛ egyima yɩ nwʋ hyinyia paa. (Mt. 6:33; 28:18-20) Kakɩ yɩ mɔɔ yezunzu nkɔmɩhyɛ eyi nwʋ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ yewie nɩ, bizia wʋ nwʋ kɛɛ, ‘Asʋ̃ abɔkɔ mɔɔ misizi nɩ kile kɛɛ, mide midi kɛɛ ɩlɛ́kyɛ Nyamɩnlɩ Bulombunlililɛ ɩbayɩ enii aɣanɩ kɛ a?’

MƖNLA TI MƆƆ ƖSƐ KƐƐ ƆNWƲ MƆƆ “MANLƖ TISƲLƆ” NƖƖ “MANLƖ NGYIAKƐ BULOMBUNLI” NƖ GYĨ KƐNƖ MA A?

15. Aninyiammɔ yɛ bɛdɩ “manlɩ tisʋlɔ bulombunli” nɩɩ “manlɩ ngyiakɛ bulombunli” wɔ nnɛ a? (Danɩyɛlɩ 11:40)

15 Kɩnga Danɩyɛlɩ 11:40. Danɩyɛlɩ yi ti 11 kã awulombunli anwɩ̃ be mɔɔ bɔkʋ̃ʋ̃ bekediyia bɔ nwʋ bɛkɛbɩlɩ oyuwadɩ tumililɛ nwʋ odwokɔ. Sɛ yɛfa nkɔmɩhyɛ eyi yetindiã nkɔmɩhyɛ mvʋlɔ mɔɔ ɩwɔ Bayɩbʋlʋ nu nɩ nwʋ a, ɩda ali kɛɛ Russia nɩɩ mmenii mɔɔ bɛda yɩ mɛda yɛ lɛ “manlɩ tisʋlɔ bulombunli yi” na Anglo-America oyuwadɩ tumililɛ yɩ sʋ̃ yɛ lɛ “manlɩ ngyiakɛ bulombunli yi.” c

Sɛ yɛnwʋ kɛɛ odwodwudiyialɛ mɔɔ ɩzʋ̃ “manlɩ tisʋlɔ bulombunli yi” nɩɩ “manlɩ ngyiakɛ bulombunli yi” bɛ kɛnɩ nɩ ɩmaa Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ kɛɣa nu a, ɩkɛhyɛ ye dedi ɛzɩzɩbɛ na adwɩnɩndwɩnɩ ɩlɛ́hyɛ yɛ zʋ (Kila nkyɩkyɛmi 16-18)

16. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ “manlɩ tisʋlɔ bulombunli yi” ɩ nɩɩ Nyamɩnlɩ mmenii di a?

16 Nyamɩnlɩ mmenii mɔɔ bɛda amanlɩ mɔɔ “manlɩ tisʋlɔ bulombunli yi” idii bɔ zʋ nɩ, beyiyiaa odwodwudiyialɛ. Behyĩ Dasɩvʋlɔmaa abiyemmɔ na bediã bɛ fiyiadɩ iluwa be dedi ti. Kɛ ankɩ odwodwudiyialɛ mɔɔ “manlɩ tisʋlɔ bulombunli yi” fa ba ye mmeliyema yɩ zʋ kɛma bɛ padi kogolɔ nɩ, ɩma be dedi yɛ sɩ mfomi. Mɩnla ti a? Iluwakɛɛ ye mmeliyema yɩ zi kɛɛ, odwodwudiyialɛ mɔɔ Nyamɩnlɩ mmenii beyiyiaa nɩ ɩmaa nkɔmɩhyɛ mɔɔ ɩwɔ Danɩyɛlɩ buuku yi nu nɩ kɛɣa numɔ. d (Da. 11:41) Na eyi mɔɔ yezi nɩ, ɩma yesi yɛ kɛnɣa kɛɛ yɛkɔhɔ zʋ yekeli Gyehova nɔhʋanlɛ.

17. Mɩnla ndwokɔzɩzɩbɛ yɛ Nyamɩnlɩ mmenii beyiyia wɔ “manlɩ ngyiakɛ bulombunli yi” tumililɛ tʋ a?

17 Mmɩlɩ be mɔɔ idua numɔ nɩ, “manlɩ ngyiakɛ bulombunli yi” sʋ̃ dwodwuli diyialɩ Gyehova yi mmenii. Kɛ ndianwʋ nɩ, wɔ Oyuwadɩ Kʋnɛ I nɩɩ Oyuwadɩ Kʋnɛ II yi nu nɩ, bedianlɩ ye mmeliyema sʋ̃maa fiyiadɩ na boduduli Dasɩvʋlɔmaa nnwuakula sʋ̃maa wɔ sukuulu nu iluwakɛɛ bɛágyina ɔfʋã bela wɔ manlɩwulɛndwokɔ nu. Naasʋ̃ aɣile asã yɩ, bodwe Gyehova yi mmenii mɔɔ bɛda amanlɩ mɔɔ “manlɩ ngyiakɛ bulombunli yi” di zʋlɔ tumi nɩ bɔ nɔhʋanlɛlilɛ behila wɔ ɔhʋanɩ mvʋlɔ nu. Kɛ ndianwʋ nɩ, sɛ itwu mmadʋlɛ mmɩlɩ a, ebiye a Kilisinyianii be kɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ ɩhɔ igyiná manlɩwulɛ okuwu be mɛda. Ɩwɔ numɔ, ebiye a ɩlɔ́kɔ ɩkɔdʋ mma yɩ be dɩyɛ, naasʋ̃ wɔ yɩ adwɩnɩ nɩɩ yɩ ahʋnlɩnɩ nu mɛyɩ, inyianlɩ a ankɩ manlɩwulɛ okuwu be ili nkunimi. Meti ihyinyia kɛɛ yekila bʋwɔ na yɛávalɩ yɛ nyɛlɩyɛ, ye nzunzulɩyɛ, nɩɩ kezimɔ yɛtɩ nɣanlɩ nɩ yɛáhileli kɛɛ yegyĩ ɔfʋã be mɛda!—Dwɔ. 15:18, 19; 18:36.

18. Kʋnɛ mɔɔ ɩkɔlɩɩ zʋ wɔ “manlɩ tisʋlɔ bulombunli yi” nɩɩ “manlɩ ngyiakɛ bulombunli yi” bɛ avinli nɩ, kɛ ɩsɛ kɛɛ ɩkã yɛ ise a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

18 Bɛzabɛ mɔɔ béni dedi wɔ Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ nu nɩ, sɛ bɔnwʋ kɛɛ “manlɩ tisʋlɔ bulombunli yi” nɩɩ “manlɩ ngyiakɛ bulombunli yi” bepinyiabinyiaa bɔ nwʋ a, ɩma bo kunlu tu baaba paa. (Da. 11:40) Awulombunli anwɩ̃ yɩ munwala wɔ kʋnɛ nninyeni mɔɔ sa bɔkʋla bɛfa bɛsɩkɛ dɩyɛ bela wɔ azɩlɛ yɩ zʋ. Naasʋ̃ yezi kɛɛ Gyehova ɩlɛ́ma ɔhʋanɩ ma eyi kezi kyɩ̃. (Ayɩ. 45:18) Meti, kɛ ankɩ kʋnɛ mɔɔ ɩkɔlɩɩ zʋ wɔ “manlɩ tisʋlɔ bulombunli yi” nɩɩ “manlɩ ngyiakɛ bulombunli yi” bɛ avinli nɩ kɛma ye kunlu kodu nɩ, ɩhyɛ ye dedi ɛzɩzɩbɛ mfomi. Ɩma yɛnwʋ kɛɛ oyuwadɩ eyi yɩ awielɩyɛ iɣike.

KƆ ZƲLƆ FA WƲ ADWƖNƖ SIYE NKƆMƖHYƐ ZƲ

19. Mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛnwʋ yɛfalɩ Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ nwʋ a?

19 Yézi kezimɔ Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ azʋlɔtʋ be kɛɣa numɔ. Nkɔmɩhyɛnii Danɩyɛlɩ po, kɛ mɔɔ ɩhɛlɛlɩ yɩ munwala yɛ nɩ ɩtɩ yɩ tʋ a. (Da. 12:8, 9) Naasʋ̃ sɛ yézi ɔhʋanɩ pɔkyɩɩ mɔɔ nkɔmɩhyɛ be koluwa zʋ kɛɣa numɔ a, mɛyɩ iáhile kɛɛ nkɔmɩhyɛ yɩ ɩlɛ́ba numɔ. Sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kɛɛ, Gyehova kɛma yɛkɛdɩ nkɔmɩhyɛ yɩ tʋ wɔ mmɩlɩ baaba nu, kɛmɔ ɩyɛlɩ wɔ ɔwɔkɩ nɩ.—Em. 3:7.

20. Nkɔmɩhyɛ mɔɔ ɩyɛ anyɩnlɩlelɛ ɛhɩnla dɩyɛ yɛ ɩlɛ́kyɛ ɩbaɣa nu a, na mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛkɔ zʋlɔ yɛyɛ a?

20 Ɩlɛ́kyɛ, amanlɩ amanlɩ yɩ kɛhã kɛɛ, “akʋ̃ yenyia azʋ̃nudwolɩyɛ na dɩyɛ bela ɩdɔ bʋwɔ.” (1 Tɛs. 5:3) Akʋ̃ oyuwadi aɣanɩ kɔdʋ kɛhyɛ awohwi ɔzʋ̃mɩnlɛ zʋ na bɛazɩkɛ bɛ. (Yik. 17:16, 17) Mɛyɩ mɛda nɩ, bɔkɔdʋ bɛkɛhyɛ Nyamɩnlɩ mmenii zʋ. (Izi. 38:18, 19) Na akʋ̃ Amagadɔnʋ kʋnɛ yɩ kɔwɔ yɩ tʋ. (Yik. 16:14, 16) Sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kɛɛ ndwokɔ eyimmɔ kezizi aɣile asã yɩ la. Kɔbʋmɩ kɛɛ ɔzɔ mmɩlɩ nɩ kɛɣa nɩ, bɛmá yɛhɔ zʋlɔ yɛva yɛ adwɩnɩ yeziye Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ zʋ, na yɛwʋwá mmenii mvʋlɔ sʋ̃ ma bɛyɛ zɔ la, na yɛava yeahile kɛɛ yɛ anyɩ sɔ yɛ sʋlɔ Ɛzɩlɛ yɩ mɔɔ ɩwɔ ɔlɔlɛ yɩ.

NDWOMI 95 Hanyɩɩ Nɩ Ɩkɔ Zʋlɔ Itwe

a Ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ nninyeni zɩkɛ wɔ oyuwadɩ eyi nu nɩ, yɛwɔ anwʋlazʋ kɛɛ ɩlɛ́kyɛ nninyeni kɛyɛ bʋwɔ. Sɛ yesuma Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ a, yɛ yenyia ɔzɔ anwʋlazʋ yɩ a. Wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, yekozunzu sianti azʋlɔtʋ ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yesuma Bayɩbʋlʋ nkɔmɩhyɛ nɩ nwʋ. Akʋ̃ sʋ̃, yekozunzu Danɩyɛlɩ nkɔmɩhyɛ anwɩ̃ be nwʋ nɩɩ sianti azʋlɔtʋ ti mɔɔ sɛ yɛtɩ yɩ tʋ a, yekenyia zʋlɔ mfasʋ nɩ nwʋ.

b Kila odwokɔ mɔɔ ise “‘Nninyeni Mɔɔ Bɛlɛ́kyɛ Na Bɛazizi’ Nɩ Gyehova Da Yɩ Ali,” wɔ June 15, 2012, Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ yɩ, nky. 7-9 yɩ nu.

c Kila odwokɔ mɔɔ ise “Aninyia Yɛ Ɩdɩ ‘Manlɩ Tisʋlɔ Bulombunli Yi’ Wɔ Nnɛ a?” wɔ May 2020 Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ yɩ nu, nky. 3-4.

d Kila odwokɔ mɔɔ ise “Aninyia Yɛ Ɩdɩ ‘Manlɩ Tisʋlɔ Bulombunli Yi’ Wɔ Nnɛ a?” wɔ May 2020 Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ yɩ nu, nky. 7-9.