Yi enu ci yí le mɛ ji

Yi yi mɛnyɔwo tɔxu

ENUKPLAKPLA NYƆTA 31

EHAJIJI 12 Mawu Gã Yehowa

Enu ci Yehowa Wa yí Sɔ Hwlɛn Agbetɔ Nuvɔnmɛwo Gan

Enu ci Yehowa Wa yí Sɔ Hwlɛn Agbetɔ Nuvɔnmɛwo Gan

“Mawu lɔn xexe lɔ sugbɔ, é yí taɖo É sɔ Eviɛ akogo ɖaɖa.”ƷAN 3:16.

SUSU VEVI LƆ

Mìakpɔ enu ci Yehowa wa doŋkɔ yí asɔ kpedo mì nu mìawa ahwa koɖo nuvɔn koɖo léwɛ nɔ woanɔ agbe tɛgbɛɛ yí wodagbeɖo nuvɔn o.

1-2. (a) Nyi nuvɔn nyiɔ, yí lé mìawɛ aɖu ji doɔ? (Gbekpɔ “Enyɔgbe Gɔnmɛɖeɖe.”) (b) Nyi mìakpla le nyɔta cɛ koɖo nyɔta buwo mɛ le Jutakpɔxɔ cɛ mɛɔ? (Gbekpɔ “Nɔ Enuhlɛntɔwo” le Jutakpɔxɔ cɛ mɛ.)

 ÈJI mɔ yeanya lé Yehowa Mawu lɔn eo sugbɔ doa? Emɔ nywi ɖeka ci ji àto yí akpɔ ɖoŋci lɔ ke: Kpla enu ci ewa yí sɔ hwlɛn eo gan so eku koɖo nuvɔn shi. Ketɔnɔ sɛnŋ ɖeka yí nuvɔn a nyi yí datɛnŋ aɖu ji le eoŋtɔ ŋsɛn mɛ o. Mì pleŋ wanɔ nuvɔn ŋkeke ɖeka duu yí nuvɔn yí dɔ mìkunɔ. (Rɔm. 5:12) Vɔ eŋɛnywi ɖeka li. To Yehowa kpekpedonu mɛɔ, mìatɛnŋ aɖu nuvɔn ji. Mìkando ji keŋkeŋ mɔ, Yehowa ahwlɛn mì gan so nuvɔn koɖo eku shi!

2 Yehowa Mawu kpekpeɛdo agbetɔwo nu nɔ woawa ahwa koɖo nuvɔn yɛɔ, ewa exwe 6000 ɖewo ke. Nyi yí taɖoɔ? Ðo élɔn mì. So gɔnmɛjeje nɔ agbe lɔ yí elɔn agbetɔwo, eyi taɖo ewa nu sugbɔ yí sɔ kpedo mì nu mìawa ahwa koɖo nuvɔn. Mawu nya mɔ nuvɔn kplɔnɔ amɛ yi eku mɛ yí deji mɔ mìwo le ku o. Éji mɔ mìwo le nɔ agbe tɛgbɛɛ. (Rɔm. 6:23) Enu ci ejijiɛ nɔ eo nɛ. Le nyɔta cɛ mɛɔ, mìaxo nuxu so nyɔbiɔse amɛtɔn cɛwo nu: (1) Lé Yehowa na mɔkpɔkpɔ agbetɔ nuvɔnmɛwo doɔ? (2) Lé agbetɔ nuvɔnmɛ ciwo yí ni le Bibla hwenu wɛ yí wowo nu jɔ ji nɔ Yehowaɔ? (3) Lé Yesu vahwlɛn agbetɔ nuvɔnmɛwo gan doɔ?

LÉ YEHOWA NA MƆKPƆKPƆ AGBETƆ NUVƆNMƐWO DOƆ?

3. Lé mìwo jila ŋkɔtɔwo vatrɔ nuvɔnmɛwo doɔ?

3 Hwenu Yehowa wa ŋsu koɖo nyɔnu ŋkɔtɔɔ, éji mɔ wo le kpɔ jijɔ. Éna wo axwe nyakpɔkpɔ ɖeka, sɔ alɔlele ci yí nyi enunana nywi ɖeka na wo yí gbeɖo edɔ dojijɔnamɛ ɖeka nɔ wo. Woawɛ nɔ nyigban lɔ aɖɔ koɖo wowo viviwo yí agbena yí nyigban lɔ pleŋ anyi Paradiso shigbe Edɛni kpa lɔ nɛ. Enu kuɖeka yí egbe nɔ wo mɔ woŋgbewa o, yí ele fafɛɖe. Ékanxle wo mɔ nɔ woda le ese ŋtɔ́ ji yí fɔn gu do ye jiɔ, wowo nuvɔn lɔ ahɛn eku va nɔ wo. Mìnya enu ci yí jɔ. Gbɔngbɔn vɔn ɖeka ci yí delɔn Mawu o yí delɔn wo can o, ɖo nyɔ lɔ mɛ yí te wo kpɔ nɔ woawa nuvɔn. Adamu koɖo Ɛva wa enu ci gbɔngbɔnvɔn ŋtɔ́ drɔdrɔ. Wodegbekando wowo Da amɛlɔntɔ lɔ ji o, eyi wowa nuvɔn. Shigbe lé mìnya nɛɔ, enyɔ ci Yehowa nu yí vajɔ. So gbenɔgbe keke sɔyiɔ, wovakpɔ alɔzu lɔwo, wowo yí nyi: Wotɔ shinshin yí le vɔvɔnuɔ, wovaku.—Gɔnm. 1:​28, 29; 2:​8, 9, 16-18; 3:​1-6, 17-19, 24; 5:5.

4. Nyi yí taɖo Yehowa gbe nuvɔn yí kpedo mì nu yí mìawa ahwa koɖiɔ? (Rɔmatɔwo 8:​20, 21)

4 Yehowa na yí woŋwlɛ exolɔlɔ wa ŋshishi cɛ do Bibla mɛ nɔ mìakpɔ nyɔna so mɛ. Ecɛ kpedo mì nu mìmɔŋje enu ci yí taɖo nuvɔnwawa venɔ Yehowa nu sugbɔ. Nuvɔn klan mì so mìwo Da gbɔ yí ehɛn eku va nɔ mì. (Ezai 59:2) Ecɛ yí dɔ yí Satana, gufɔntɔ lɔ na yí enu cɛwo jɔ ɖo élɔn nuvɔn yí ekpɔtɔ yí teteɛ agbetɔwo kpɔ gbɛ. Étɛnŋ bui mɔ yekpɔ ejiɖuɖu gangan le Edɛni kpa lɔ mɛ. Vɔ demɔŋje lé Yehowa lɔnnɔ amɛ do o. Mawu detrɔ enu ci edrɔdrɔ nɔ Adamu koɖo Ɛva jijimɛviwo gbeɖe o. Élɔn agbetɔ xomu lɔ pleŋ, eyi taɖo ena mɔkpɔkpɔ wo pleŋ zeɖeka le afɔdumɛ. (Hlɛn Rɔmatɔwo 8:​20, 21.) Yehowa nya mɔ mɛɖewo ale jijimɛvi ŋtɔ́wo mɛ yí alɔn ye yí aji mɔ ye le kpedo yewo nu nɔ yewoawa ahwa koɖo nuvɔn. Yí ci enyi wowo Da koɖo wowo Watɔɔ, éji emɔ ɖeka ci ji ato keŋ ahwlɛn wo gan so nuvɔn shi yí woate gogui. Nyi Yehowa awa yí enu cɛwo pleŋ anyi wawaɔ?

5. Hwenu yí Yehowa na mɔkpɔkpɔ ŋkɔtɔ agbetɔ nuvɔnmɛwoɔ? Ðe mɛ. (Gɔnmɛjeje 3:15)

5 Hlɛn Gɔnmɛjeje 3:15. Yehowa na mɔkpɔkpɔ ŋkɔtɔ agbetɔ nuvɔnmɛwo hwenu yí enu ŋci yí ajɔ do Satana ji. Mawu nu ɖɛ mɔ “jijimɛvi” ɖeka avahwlɛn agbetɔwo gan. Jijimɛvi cɛ avagu Satana yí avaɖe cukaɖa ciwo pleŋ ehɛn va le Edɛni kpa lɔ mɛ swi. (1 Ʒan 3:8) Vɔ gbɔxwe enu cɛ anyi wawaɔ, jijimɛvi lɔ akpe fun. Satana ado aya ni yí ana yí woawi. Ecɛ ana yí Yehowa ase vevi sugbɔ. Vɔ Yehowa le gbesɔsɔ yí akpe fun yí ana yí jijimɛvi lɔ can akpe fun keŋ ahwlɛn agbetɔ sugbɔ gan so nuvɔn koɖo eku shi!

LÉ AGBETƆ NUVƆNMƐ CIWO YÍ NI LE BIBLA HWENU WƐ YÍ WOWO NU KPE NƆ YEHOWAƆ?

6. Nyi mɛ ciwo yí ɖo xɔse shigbe Abɛli koɖo Nowe nɛ wa keŋ yí te gogo Yehowaɔ?

6 Exwe sanŋdi nɛniɖe ciwo yí kplɔɛdoɔ, Yehowa na yí yi mɛ vakɔkɔ nɔ agbetɔ nuvɔnmɛwo vivivi mɔ woatɛnŋ ate gogo ye. Le nuvɔn ci yí jɔ le Edɛni kpa lɔ mɛ goduɔ, Abɛli ci yí nyi evi amɛvetɔ nɔ Adamu koɖo Ɛva yí nyi amɛ ŋkɔtɔ ci yí ɖo xɔse do Yehowa nu. Ci Abɛli lɔn Yehowa yí ji mɔ yeawa ŋɖekpokpui ci yí ado jijɔ Ni yí ate goguiɔ, éwa vɔnsa ni. Abɛli nyi lɛngbɔkplɔtɔ, eyi taɖo esɔ ɖewo le yi lɛngbɔviwo mɛ keŋ wi yí sɔ savɔn nɔ Yehowa. Lé Yehowa wa nu doɔ? “Tɔhonɔ xɔ Abɛli koɖo yi vɔnsa.” (Gɔnm. 4:4) Yehowa xɔ vɔnsa ŋtɔ́ han buwo ciwo mɛ ciwo yí luin yí gbekando ji wa ni, shigbe Nowe nɛ. (Gɔnm. 8:​20, 21) Ci Yehowa xɔ vɔnsa ŋtɔ́woɔ, édasɛ mɔ agbetɔ nuvɔnmɛwo nu atɛnŋ akpe nɔ ye yí woatɛnŋ ate gogo ye. b

7. Ci Abraxamu le gbesɔsɔ yí asɔ eviɛ sɔ savɔn ɖe, nyi mìkpla so mɛɔ?

7 Yehowa nu nɔ Abraxamu, ŋsu cɛ ci yí ɖo xɔse gangan mɔ yi le wa enu gbɔnnu ɖeka, eyi nyi mɔ ásɔ eviɛ akogo yitɔ Izaki sɔ savɔn. Kankandoji li mɔ Abraxamu akpɔɛ mɔ enu cɛ wawa ado vevisese nɔ ye haan. Vɔ éle gbesɔsɔ yí awa do ji. Vɔ hwenu ejikɔ awu eviɛɔ, Mawu ɖo te yi. Enu cɛ ci ewa kpla nyɔnɔnwi vevi ɖeka mɛ ciwo pleŋ yí ɖo xɔse. Yehowa avale gbesɔsɔ yí asɔ yiŋtɔ Vi vevi sɔ savɔn. Yehowa lɔn agbetɔwo sugbɔ.—Gɔnm. 22:​1-18.

8. Nyi vɔnsa ciwo wowa hwenu Ese lɔ li dadasɛɔ? (1 Ese Wema 4:​27-29; 17:11)

8 Exwe sanŋdi nɛniɖewo goduɔ, Yehowa do Ese nɔ Izraɛli jukɔn lɔ mɔ wo le wanɔ vɔnsawo keŋ nɔ woasɔ wowo nuvɔnwo ke wo. (Hlɛn 1 Ese Wema 4:​27-29; 17:11.) Vɔnsa ŋtɔ́wo ciwo wowa dasɛ vɔnsa gangan ci yí avahwlɛn agbetɔwo gan so nuvɔn shi keŋkeŋ. Mawu sɔ yi gbɔngbɔn kɔkɔɛ kpedo yi nyɔnuɖɛtɔwo nu wodre mɛ mɔ jijimɛvi ci gbe woɖo, Mawu Vi vevi lɔ avakpe fun yí woawi. Woawi shigbe lɛngbɔ ci wosɔ wanɔ vɔnsa nɛ. (Ezai 53:​1-12) Kpɔɛ le susu mɛ: Yehowa wa toto keŋ asɔ Eviɛ vevi ci elɔn sɔ savɔn yí asɔ hwlɛn agbetɔwo gan so nuvɔn koɖo eku shi yí can le wo mɛ!

LÉ YESU VAHWLƐN AGBETƆ NUVƆNMƐWO DOƆ?

9. Enyɔ ci Ʒan Amɛʒindoshimɛtɔ nu so Yesu nuɔ? (Ebretɔwo 9:22; 10:​1-4, 12)

9 Le exwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛ K.H. ɔ, Mawu sɛntɔ Ʒan Amɛʒindoshimɛtɔ dasɛ Yesu Nazarɛtitɔ yí nu mɔ: “Kpɔɖaa, Mawu Lɛngbɔvi, ci yí cucunɔ agɔjeje xexe lɔtɔ, ke.” (Ʒan 1:29) Enyɔ cɛ ciwo yí so gbɔngbɔn mɛ dasɛ mɔ Yesu yí nyi jijimɛvi ci nyɔ wonu ɖɛ so keke gbeɖegbe ɖii. Áwa vɔnsa ci gbe woɖo. Gangantɔ lɔ yí nyi mɔ mɔkpɔkpɔ vali nɔ agbetɔ nuvɔnmɛwo yí woaɖu nuvɔn ji keŋkeŋ hɔntɔ.—Hlɛn Ebretɔwo 9:22; 10:​1-4, 12.

10. Lé Yesu dasɛ mɔ yeva yí “a yɔ” agɔjetɔwo doɔ?

10 Yesu sɔ susu ɖo mɛ ciwo yí nuvɔn na yí wogbɔjɔ ji koŋ yí eyɔ wo mɔ wo le vanyi ye dokplɔtɔwo. Énya mɔ nuvɔn yí dɔ agbetɔwo ble dote. Eyi taɖo yí ete gogo ŋsu koɖo nyɔnu ciwo yí nya mɔ yewonyi nuvɔnmɛwo. Ézan kpɔwɛ ɖeka yí sɔ ɖe mɛ mɔ: “Doto de wudo amɛ ciwo yí lanmɛ le bibiɖe nɔ o, vɔ dɔ̀nnɔwo ɖekɛ yí é wudo.” Énu kpi mɔ: “Ŋ de va nɔ amɛjɔjɔɛwo yɔyɔ o, vɔ Ŋ va a yɔ agɔjetɔwo nɔ wo a trɔjimɛ.” (Mt. 9:​12, 13) Yesu wa nu esɔ koɖo enyɔ cɛ ciwo enu. Ésɔ xomɛvu yí sɔ nuvɔnwo ke nyɔnu ɖeka ci yí klɔ yi fɔwo koɖo yi ɖashi. (Luiki 7:​37-50) Ékpla nyɔnɔnwi veviwo nyɔnu Samaritɔ le dotɔ tu, ci enya mɔ yɛnɔnɔ agbe dɔndɔn can. (Ʒan 4:​7, 17-19, 25, 26) Mawu gbena ŋsɛn Yesu nɔ agu enu ciwo pleŋ yí tonɔ so nuvɔn mɛ, ci yí nyi eku. Lé ewɛ doɔ? Yesu fɔn amɛwo so ku, éfɔn ŋsu, nyɔnu, ɖevihwɛwo koɖo mɛganxoxuwo.—Mt. 11:5.

11. Nyi yí taɖo agbetɔ nuvɔnmɛwo te gogo Yesuɔ?

11 Dekpaca mì mɔ mɛ ciwo yí wanɔ enu baɖawo jinɔ mɔ yewoava Yesu gbɔ o. Ésenɔ vevi do wo nu yí gbesenɔ nugɔnmɛ nɔ wo. Wovonɔŋ le wowoɖekiwo mɛ nɔ wole koɖo Yesu. (Luiki 15:​1, 2) Yí Yesu kanfu mɛ ŋtɔ́wo yí gbecu shi nɔ wo, nɔ ci woɖo xɔse do nu. (Luiki 19:​1-10) Édasɛ lé Edalɔ kunɔ ŋshishi nɔ amɛ do pɛpɛpɛ. (Ʒan 14:9) To yi nuxuxoxo koɖo yi nuwana mɛɔ, édasɛ lé Dalɔ senɔ vevi do amɛ nu do, kunɔ ŋshishi nɔ amɛ yí gbelɔn agɔjetɔwo do. Yí egbeji mɔ yeakpedo mɛɖekamɛɖeka nu le wo mɛ nɔ woawa ahwa koɖo nuvɔn. Yesu kpedo agbetɔ nuvɔnmɛwo nu yí ji mɔ woatashi wowo nuvɔnwo wawa keŋ akplɔ ye do.—Luiki 5:​27, 28.

12. Enyɔ ci Yesu nu so eku yitɔ nuɔ?

12 Yesu nya enu ci yí le te kpɔɛ. Énu nɔ yi dokplɔtɔwo zenɛniɖe mɔ woasa ye yí akan ye do aci nu. (Mt. 17:22; 20:​18, 19) Énya mɔ ye vɔnsa lɔ aɖe nuvɔn si le xexe lɔ mɛ, shigbe lé Ʒan Amɛʒindoshimɛtɔ xo nuxu so nu yí nyɔnuɖɛtɔwo gbenui ɖɛ nɛ. Yesu gbenu mɔ nɔ yesɔ ye gbe sɔ savɔn ɖegbɔɔ, “[yeadɔn] amɛwo” va yeɖeki gbɔ. (Ʒan 12:32) Agbetɔ nuvɔnmɛwo nu atɛnŋ akpe nɔ Yehowa nɔ woxɔ Yesu shigbe mɔ wowo Xwetɔ nɛ yí kplɔ yi fɔteshiwo do. Nɔ wowɛ ahan ɔ, woavana wo “vovo le nuvɔn shi” le vɔvɔnu. (Rɔm. 6:​14, 18, 22; Ʒan 8:32) Eyi taɖo, Yesu gbedɔn yí lɔn faa yí ku do ta nɔ mì.—Ʒan 10:​17, 18.

13. Lé Yesu ku doɔ, yí nyi yi ku lɔ kpla mì so Yehowa Mawu nuɔ ? (Kpɔ foto lɔ hɛnnɛ.)

13 Wosa Yesu yí li, nu nyɔdɔndɔnwo do nu, zui, kanŋsu do nu ni yí do gbazavi ni ŋtɔkpu can hɛnnɛ. Sɔjawo kplɔɛ yi fini wojikɔ ayi akin do aci nu yí awui le. Ci edo ji le egbejinɔnɔ mɛ le vevisese sɛnŋsɛnŋ ŋtɔ́wo pleŋ mɛɔ, Mɛ ɖeka yɛ seseɛ gbazavi sɔwu. Eyi nyi Yehowa Mawu. Ávakpedo nu koɖo yi ŋsɛn mavɔmavɔ lɔ dru, vɔ dewɛ ahan o. Nyi yí taɖoɔ? Nyi yí atɛnŋ adɔ yí Eda amɛlɔntɔ awa nu ahan ɔ? Le kleŋ mɛɔ, lɔnlɔn yɔ. Yesu nu mɔ: “Ðo ɔ, Mawu lɔn xexe lɔ sugbɔ, é yí taɖo É sɔ Eviɛ akogo ɖaɖa, nɔ amɛ ɖekpokpwi ci xɔɛ ji se da trɔn o, vɔ a kpɔ agbe mavɔ.”—Ʒan 3:16.

Ci Yehowa tashi Eviɛ yí wowuiɔ, ése vevi ci mɛ mìdatɛnŋ amɔŋje o, keŋ asɔ hwlɛn mì gan so nuvɔn koɖo eku shi (Kpɔ mamamɛ 13)


14. Nyi Yesu vɔnsa lɔ kpla eoɔ?

14 Yesu vɔnsa lɔ nyi kpeɖoji gangantɔ ci yí dasɛ lé Yehowa lɔn Adamu koɖo Ɛva jijimɛviwo do. Edasɛ lé Yehowa lɔn eo sugbɔ do. Égbewa nu wu ahan ci esɔ Eviɛ vevi ci elɔn yí evase gbazavi sugbɔ keŋ nɔ atɛnŋ ahwlɛn eo gan so nuvɔn koɖo eku shi. (1 Ʒan 4:​9, 10) Ahan yɔ nɛ, éji mɔ yeakpedo mɛɖekamɛɖeka nu nɔ mìawa ahwa koɖo nuvɔn yí aɖu ji!

15. Nyi mìɖo awa yí akpɔ nyɔna so Mawu nunana ci yí nyi Yesu tafɛnvɔnsa lɔ mɛɔ?

15 Mawu nunana ci yí nyi Eviɛ akogo ci esɔ cu tafɛn lɔ na woatɛnŋ asɔ mìwo nuvɔnwo ke mì. Vɔ gbɔxwe Mawu asɔ nuvɔnwo ke mìɔ, mìɖo awa ŋɖeka. Nyi yí nyi enu lɔɔ? Ʒan Amɛʒindoshimɛtɔ koɖo Yesu ŋtɔ na ɖoŋci lɔ: “Mí trɔ le míwo jiwo mɛ, ɖo jeŋkwi mɛ fyɔju lɔ vava gogo.” (Mt. 3:​1, 2; 4:17) Eyi taɖo jimɛtrɔtrɔ le veviɖe nɔ mìji nyɔnɔnwitɔ mɔ mìawa ahwa koɖo nuvɔn yí ate gogo mìwo Da amɛlɔntɔ lɔ. Vɔ nyi yí nyi jimɛtrɔtrɔɔ, yí lé akpedo mì nu mìawa ahwa koɖo nuvɔnmɛ ci mìnyi doɔ? Nyɔta ci yí akplɔ cɛ do ana ɖoŋci lɔ.

EHAJIJI 18 Akpedada Ðe Tafea Ta

a ENYƆGBE GƆNMƐÐEÐE: Le Bibla mɛɔ, enyɔgbe “nuvɔn” tɛnŋ xo nuxu so woawa afɛn awa ŋɖe, wodetɛnŋ wa ŋɖe o, alo wodenɔ agbe esɔ koɖo agbenywinɔnɔ se Yehowa tɔwo o. Vɔ nyɔgbe “nuvɔn” tɛnŋ gbeyi nɔ amɛmakpemakpe alo nuvɔn ci cinɔ mìɖu so Adamu gbɔ. Nuvɔn ci cinɔ mìɖu yí dɔ yí mìwo pleŋ kunɔ.

b Avɔnsa ci Yesu avawa yí avahwlɛn agbetɔwo gan so nuvɔn koɖo eku shi tɛgbɛɛ yí dɔ yí Yehowa lɔn yí xɔnnɔ vɔnsa ciwo agbetɔ egbejinɔtɔwo wa ni doŋkɔ nɔ Kristo hwenu.—Rɔm. 3:25.