Yi enu ci yí le mɛ ji

Yi yi mɛnyɔwo tɔxu

ENUKPLAKPLA NYƆTA 1

EHAJIJI 2 Ao Ŋkɔ Yí Nyi Yehowa

Kanfu Yehowa

Kanfu Yehowa

EXWE 2025 MAWUNYƆKPUKPUI: “Kanfukanfu nɔ [Yehowa] ŋkɔ.”EHA. 96:8.

SUSU VEVI LƆ

Le nyɔta cɛ mɛɔ, mìakpla lé mìawɛ asɔ kanfukanfu ci yí Yehowa je nɔ sɔ ni.

1. Nyi yí xa amɛ sugbɔ le egbɛ mɛɔ?

 ÈDO jeshi mɔ amɛɖekɛtɔjiji vabia ŋkuvi nɔ amɛwo le egbɛ mɛa? Le kpɔwɛ mɛ, mɛɖewo zannɔ jugbajahadoxuwo keŋ asɔ dɔn amɛwo susu va wowoŋtɔwo koɖo ŋciwo yí wowanɔ ji. Vɔ, amɛ kankin ɖewo kpoŋ yí kanfukɔ Yehowa Mawu. Le nyɔta cɛ mɛɔ, mìaxo nuxu so enu ci Yehowa kanfukanfu nyi koɖo ŋci yí taɖo mìɖo akanfui. Mìagbekpla nu so lé mìasɔ kanfukanfu ci Mawu je nɔ asɔ ni koɖo lé yiŋtɔ agangan yi ŋkɔ do le esɔ ci yí gbɔgbɔ mɛ.

WOAKANFU YEHOWA GƆNMƐ ÐE?

2. Lé Yehowa dasɛ kanfukanfu yitɔ le Sinai To lɔ ji doɔ? (Kpɔ foto ci yí le akpa lɔ ji hɛnnɛ.)

2 Nyi yí nyi kanfukanfuɔ? Le Bibla mɛɔ, enyɔgbe “kanfukanfu” hɛn susu yi enuɖekpokpui ci yí ana yí mɛɖe nu ajiŋ nɔ amɛ ji. Ci Yehowa hwlɛn Izraɛliviwo ti le hwashigbemɛ le Eʒipti trololoɔ, éwa enujiŋwo yí sɔ dasɛ kanfukanfu yitɔ. Kpɔ enu lɔ le susu mɛ ɖa: Izraɛlivi miliɔn nɛniɖe bɔ do Sinai To lɔ gɔnmɛ le ŋkɔ nɔ wowo Mawu. Azɔ cu do tamɛ nɔ eto lɔ kpiŋ. Zeɖeka kakaɔ, nyigbanhunhun sɛnŋsɛnŋ ɖeka caka koɖo ezo toto le gu mɛ, hunhun fini wole lɔ do afɔ gɔnmɛ nɔ wo. Eji ɖe gbe yí elanzo kpɛn sɛnŋsɛnŋwo ɖyiɖyiɛ trɔdo wo. (Hun. 19:​16-18; 24:17; Eha. 68:8) Kpɔɛ le susu mɛ lé ajiŋ nɔ Izraɛliviwo hwenu wokpɔkpɔ Yehowa yí edadasɛ ŋsɛn gangan yitɔ.

Le Sinai To lɔ jiɔ, Yehowa dasɛ yi ŋsɛn gangan nɔ Izraɛliviwo (Kpɔ mamamɛ 2)


3. Woakanfu Yehowa gɔnmɛ ɖe?

3 Vɔ agbetɔwo ɖe? Mìatɛnŋ akanfu Yehowaa? Aa, mìawɛ dru. Emɔ ɖeka ci ji mìato akanfu Yehowa yí nyi nuxuxoxo so yi ŋsɛn gangan lɔ koɖo nɔnɔmɛ dojijɔnamɛ yitɔ lɔwo nu nɔ amɛwo. Mìagbekanfu Mawu nɔ mìsɔ kanfukanfu jo ni nɔ éna ŋsɛn mì yí mìwa ŋɖe. (Ezai 26:12) Efyɔ Davidi nyi kpɔwɛ nywi ɖeka nɔ mì le Yehowa kanfukanfu mɛ. Le gbedoɖa ɖeka ci ewa le ŋkɔ nɔ Izraɛli habɔbɔ lɔ mɛɔ, Davidi nu mɔ: “O Yehowa, aotɔ yí nyi gangangan, ŋsɛn, evinyɔnyɔ, acɔ koɖo bubu ɖo ŋciwo yí le jeŋkwi mɛ koɖo nyigban ji nyi aotɔ.” Ci Davidi ɖegbɔ nɔ yi gbedoɖa lɔɔ, “hamɛ lɔ pleŋ” tɔ Yehowa kankanfu.—1 Kro. 29:​11, 20.

4. Lé Yesu kanfu Yehowa doɔ?

4 Hwenu Yesu le nyigban jiɔ, ékanfu Dalɔ ci enunɔ mɔ, Eyi nanɔ ŋsɛn ye yí yesɔ wanɔ enujiŋwo. (Maki 5:​18-20) Yesu gbekannɔfu Yehowa sɔ to lé exonɔ nuxu so Edalɔ nu do koɖo lé ewanɔ nu ɖaɖa amɛwo gbɔ do. Gbeɖekaɔ, Yesu kplakpla nu amɛwo le Ʒwifuwo nukplaxu ɖeka. Le mɛ ciwo yí ɖokɔ to yi lɔwo mɛɔ, nyɔnu ɖeka le wo mɛ yí gbɔngbɔnvɔn ɖeka ɖo lanmɛ ni so keke exwe 18 ke. Gbɔngbɔnvɔn lɔ na yí nyɔnu lɔ xa do ve yí detɛnŋ agbejɔ do te o. Éɖe fun sugbɔ! Yi nu sadɔnu nɔ Yesu yí ete gogui yí nu ni mɔ: “Nyɔnu e kpɔ hwlɛngan. Ao [dɔ̀lele] so le eo ji.” Édo yi lɔwo ɖɛɖɛ yí zeɖeka kakaɔ, nyɔnu lɔ so jete yí jɔ “yí kanfu Mawu,” eyi yi dɔlele lɔ mi ni keŋkeŋ yí etrɔ amɛ adodwi! (Luiki 13:​10-13) Nyɔnu cɛ ɖo akanfu Mawu yí mìwo can mìɖo awɛ ahan.

NYI YÍ DƆ MÌKANNƆFU YEHOWAƆ?

5. Susu ciwo yí dɔ mìɖo abunɔ Yehowaɔ?

5 Mìkannɔfu Yehowa ɖo mìbuini sugbɔ. Susu sugbɔ li ciwo yí dɔ mìɖo abui. Yehowa yí nyi ŋsɛnwopleŋtɔ; yí ŋsɛn yitɔ deɖo sɛnxu o. (Eha. 96:​4-7) Nunya gangan yitɔ lɔ zenɔ gbawlɛ le enu ciwo yí ewa mɛ. Eyi na mì agbe yí gbenanɔ mì ŋɖekpokpui ci mìʒan yí anɔ agbe. (Enyɔ. 4:11) Egbejinɔtɔ enyi. (Enyɔ. 15:4) Ŋɖekpokpui ci ewanɔ jenɔ ji ni yí ewanɔ do yi gbeɖuwo ji tɛgbɛɛ. (Ʒozue 23:14) Dekpaca mì ci enyɔnuɖɛtɔ Ʒeremi nu so Yehowa nu mɔ: “Ŋununyatɔwo sugbɔ le jukɔn buwo mɛ. Vɔ, eɖe de nyaŋunu shigbe Eo ɛnɛ o.” (Ʒer. 10:​6, 7) Kankandojitɔɔ, susu nywi sugbɔ li ciwo yí dɔ taɖo mìabunɔ mìwo Da ci yí le jeŋkwi mɛ. Vɔ denyi bubu ɖekɛ yí mìɖo aɖo nɔ Yehowa o, mìɖo agbeluin hɛnnɛ.

6. Nyi yí taɖo mìlɔn Yehowaɔ?

6 Mìkannɔfu Yehowa ɖo mìluin sugbɔ. Kpɔ Yehowa nɔnɔmɛ ci yí dɔ mìluinni. Ékunɔ ŋshishi nɔ amɛ yí senɔ vevi do amɛ nu. (Eha. 103:13; Ezai 49:15) Amɛ nu kunɔ lanmɛ ni; nɔ mìsekɔ veviɔ, yɛ can senɔ vevi. (Zak. 2:8) Éwɛ yí ele fafɛɖe mɔ mìate gogui yí anyi yi xlɔ. (Eha. 25:14; Edɔ. 17:27) Yí egbesɔ yiɖeki hwenɔ; “[ebubɔ] yí a kpɔ jeŋkwi koɖo nyigban. Mawu fɔn wamɛnɔwo ti le afizɔ mɛ.” (Eha. 113:​6, 7) Ŋcɛwo pleŋ dadɔ mìaji mɔ mìakanfu mìwo Mawu gangan lɔ ba?—Eha. 86:12.

7. Emɔ vevi ci yí hun nɔ mìɔ?

7 Mìkannɔfu Yehowa ɖo mìji mɔ mɛbuwo can ajeshi ɖɛ Amɛ sugbɔ denya nyɔnɔnwi so Yehowa nu o. Nyi yí taɖoɔ? Ðo Satana tɔn ŋkuviwo nɔ wowo susuwo yí kaka ŋsunyɔwo do Yehowa nu. (2 Kor. 4:4) Satana wɛ yí amɛwo kando ji mɔ Yehowa nyi ehlɔnɖetɔ, ci yí delenɔ bu nɔ amɛ o, yí dɔ yí efunkpekpewo sugbɔ le xexe lɔ mɛ. Vɔ mìnya nyɔnɔnwi so mìwo Mawu nu! Emɔ hun nɔ mì nɔ mìaxo nuxu so nu nɔ mɛbuwo nɔ wowo can avakanfui. (Ezai 43:10) Ehajiji Wema 96 tɛ gbe do Yehowa kanfukanfu ji. Hwenu yí mìale seŋ kankɔ so ehajiji Wema cɛ mɛ nyɔ ciwo yí so gbɔngbɔn mɛ ɖewo nuɔ, bu tamɛ kpɔ so ŋciwo mɛ àdasɛ le mɔ Yehowa yí je nɔ kanfukanfu.

LÉ MÌAWƐ ASƆ KANFUKANFU CI YÍ YEHOWA JE NƆ SƆ NIƆ?

8. Emɔ ɖeka ci ji mìatɛnŋ akanfu Yehowa leɔ? (Ehajiji Wema 96:​1-3)

8 Hlɛn Ehajiji Wema 96:​1-3. Mìatɛnŋ akanfu Yehowa to nyɔ ciwo mìnunɔ so nu ji. Le kpukpui cɛwo mɛɔ, womɔ Yehowa mɛwo le “jiha nɔ [Yehowa],” ‘akanfu yi ŋkɔ,’ “[adra] eŋɛnywiwo!” “[Anu] le É hwlɛnnɔ mì gan do” yí agbenu “enu kpaca mɛ ciwo yí Mawu wa nɔ amɛwo le afishiafi.” Ecɛwo pleŋ nyi emɔ ciwo ji mìato yí akanfu mìwo Da ci yí le jeŋkwi mɛ. Ʒuifu egbejinɔtɔwo koɖo exwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛ Kristotɔwo ɖevɔn nɔ nuxuxoxo nɔ amɛwo so enu ciwo pleŋ Mawu wa nɔ wo nu o, yí wogbehwlɛn ta nɔ Yehowa ŋkɔ. (Dan. 3:​16-18; Edɔ. 4:29) Lé mìatɛnŋ awa wowotɔ han doɔ?

9-10. Nyi mìkpla le ŋci yí jɔ do Angelena ji mɛɔ? (Kpɔ foto lɔ hɛnnɛ.)

9 Mìasɔ nɔvinyɔnu angelena a ci yí so États-Unis kpɔwɛ. Égbe dɔn yí hwlɛn ta nɔ Yehowa ŋkɔ le dɔwaxu ci ewanɔ dɔ le. Ci Angelena nyi amɛ yoyu le edɔ lɔ mɛɔ, woyɔɛ nɔ ava bɔbɔ ɖeka ci mɛ yí emɔ hun nɔ mɛ ciwo yí nyi amɛ yoyuwo nɔ woaxo nuxu so wowoɖekiwo nu nɔ wowo dɔmɛkpenawo. Angelena dra foto sugbɔ ɖɛ do ciwo yí avazan yí asɔ dasɛ jijɔ ciwo ekpɔkɔ ci enyi Yehowa Kunuɖetɔ. Vɔ keŋ gbɔxwe yí Angelena atɔ nuxu xoxoɔ, yi dɔmɛkpena ɖeka xo nuxu so yiɖeki nu yí nu mɔ ye jila ciwo yí hɛn ye nyi Yehowa Kunuɖetɔwo yí etɔ mìwo jixɔsewo gbagbali. Angelena nu mɔ: “Ŋxa le nyɛɖeki mɛ zeɖeka. Vɔ ŋnu nɔ nyɛɖeki mɔ: ‘Nà bɔ nu yí mɛɖe akan ŋsu do nu nɔ Yehowaa? Abi ŋɖo ahwlɛn ta ni?’”

10 Ci yi kpena lɔ xo nuxu ɖegbɔɔ, Angelena do gbeɖaɖa kleŋ so ji mɛ. Ésɔ xomɛfafa nu ni mɔ: “Nyɛ can ŋle shigbe eo nɛ. Yehowa Kunuɖetɔwo yí hɛn nyɛ can hɛnnɛ. Yí nyɛŋkpɔtɔ le wo mɛ keke vaɖo egbɛ.” Ci Angelena kpɔtɔ xa le yiɖeki mɛ can ɔ, ékpɔtɔ yí nɔ kpuu yí dasɛ foto dojijɔnamɛ ciwo yi koɖo yi xlɔwo ɖe le gbɔngbɔn mɛ wana dojijɔnamɛwo mɛ keŋ sɔ hwlɛn ta nɔ yi xɔse. (1 Piɛ 3:15) Nyi yí to so mɛɔ? Ci Angelena ɖegbɔ nɔ nuxu yitɔ, ŋsu lɔ ɖo yiɖeki mɛ yí susu trɔ ni zeɖeka. Énu ni ŋtɔkpu can mɔ yeɖo ŋwi enunywi ciwo mɛ yeto hwenu yenyi jajɛ yí zɔnzɔn koɖo Yehowa Kunuɖetɔwo. Angelena nu mɔ: “Éje mɔ woahwlɛn ta nɔ Yehowa. Bubu gangan enyi nɔ mì mɔ mìaxo nuxu so yi ŋkɔ nu.” Mìwo can mìatɛnŋ ado bubu Yehowa nu yí akanfui nɔ mɛbuwo gbalikɔ yi can.

Mìatɛnŋ akanfu Yehowa toto mìwo nuxu, enuvevi ciwo yí le mì shi koɖo mìwo gbenɔnɔ ji (Kpɔ mamamɛ 9-10) b


11. So blema mɛ keke vaje egbɛ ɖe, lé Yehowa sɛntɔ adodwiwo wa do gɔnmɛɖose ci yí le Ehajiji Wema 96:8 mɛ ji doɔ ?

11 Hlɛn Ehajiji 96:8. Mìatɛnŋ akanfu Yehowa koɖo enu vevi ciwo yí le mì shi. Ahan yí Yehowa sɛntɔ adodwiwo donɔ bubu Yehowa nu tɛgbɛɛ nɛ. (Elo. 3:9) Le kpɔwɛ mɛ Izraɛliviwo jɔ enu nɔ woasɔ cu gbedoxɔ lɔ yí agbedrɛnido. (2 Efyɔwo. 12:​4, 5; 1 Kro. 29:​3-9) Yesu nukplavi ciwo yí kpenɔdo nu “sɔ wowo nuwo” sɔ kpɔnɔ Yesu koɖo apotru yitɔwo ji. (Luiki 8:​1-3) Kristotɔ exwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛ tɔwo can jɔ nuwo yí sɔ kpedo wowo nɔviŋsu koɖo wowo nɔvi nyɔnuwo nu. (Edɔ. 11:​27-29) Le egbɛ mɛ can ɔ, mìwo can mìkannɔfu Yehowa toto lɔnlɔn faa nunana ji.

12. Lé mìwo nunanawo atɛnŋ ahɛn kanfukanfu va nɔ Yehowa doɔ? (Kpɔ foto lɔ hɛnnɛ.)

12 Kpɔ enujɔjɔ ɖeka ci yí dasɛ lé mìwo nunanawo kannɔfu Yehowa do ɖa. Enyɔtakankan 2020 tɔ ɖeka dre enu ciwo yí jɔ hwenu yí efiɔ ɖyi na nɔ hwenu jinjinɖe le Zimbabwe. Amɛ miliɔn nɛniɖe dekpɔ enu aɖu o yí shive jijiɛ awu wo. Nɔvinyɔnu ɖeka ci woyɔnɔ mɔ Prisca can le wo mɛ. Ci efiɔɖyiɖyi lɔ kpɔtɔ li can ɔ, Prisca kpɔtɔ yinɔ kunuɖegbe shigbe lé ewɛni do tɛgbɛɛ le Zangagbe koɖo Xɔsuzangbewo nɛ, nɔ enyi agble hwenu can. Yi xwexatɔwo kuini nɔ ci etanɔshi yi boji ɖɛ keŋ ayikɔ kunuɖegbe yí nunɔ ni mɔ, “Shive awu eo.” Prisca yɛ gbeɖonɔ ŋci nɔ wo koɖo kankandoji mɔ: “Yehowa degbenɔ yi sɛntɔwo ɖɛ gbeɖe o.” Énu enyɔ cɛ nɔ wo dejinjin o, yí yɛ can xɔ kpekpedonu ci habɔbɔ lɔ na amɛwo. Mìwo nunanawo yí na yí wotɛnŋ yí wa kpekpedonu ŋtɔ́. Éjiŋ nɔ Prisca xwexatɔ lɔwo yí wonu ni mɔ: “Mawu degbe eo ɖɛ gbeɖe nyao o, eyi taɖo mìwo can mìji mɔ mìakpla nu sugbɔ so nu.” Amadrɛ le yi xwexatɔwo mɛ tɔ hamɛ lɔ bɔbɔwo vava.

Mìatɛnŋ asɔ mìwo nu veviwo asɔ kanfu Yehowa (Kpɔ mamamɛ 12) c


13. Lé mìwo nuwanawo atɛnŋ akanfu Yehowa doɔ? (Ehajiji Wema 96:9)

13 Hlɛn Ehajiji 96:9. Mìatɛnŋ akanfu Yehowa to mìwo gbenɔnɔ ji. Avɔnsatɔ ciwo yí sanɔ avɔn le Yehowa gbedoxɔ lɔ mɛ ɖo anɔnɔ mɛmiɖe le gbaza mɛ. (Hun. 40:​30-32) Vɔ, ci yí le veviɖe sɔwu woanɔ mɛmiɖe le gbaza mɛ yí nyi mɔ woanɔ mɛmiɖe le wowo nuwana mɛ. (Eha. 24:​3, 4; 1 Piɛ 1:​15, 16) Mìɖo aje agbla sɛnsinɖe keŋ asɔ mìwo “gbe xoxwi” ciwo yí nyi enuwana makɔmakɔwo koɖo adɛn dɔndɔnwo kɔŋgbe yí asɔ “agbe yoyu” sɔ do yí awawa nu asɔ koɖo Yehowa nɔnɔmɛ nywi dojijɔnamɛwo. (Kol. 3:​9, 10) To Yehowa kpekpedonu mɛɔ, mɛ ciwo yí nɔnɔ agbedɔndɔnwo koɖo mɛ ciwo yí wanɔ tamɛsɛnnuwo ŋtɔkpu can atɛnŋ atrɔ yí ado amɛnyinyi yoyu lɔ.

14. Nyi èkpla le ŋci yí jɔ do Jack ji mɛɔ? (Kpɔ foto lɔ hɛnnɛ.)

14 Kpɔ ŋci jɔ do Jack ji. Ényi mɛ ci yí venɔ xomɛ, nyinashu, wanɔ nu dakawo yí wosɔ ŋkɔ ni mɔ gbɔngbɔnvɔn. Nuvɔn ciwo yí ewanɔ dɔ yí woso eku kojo ni. Vɔ, ci ele te kpɔ hwenu woawi lɔɔ, Jack lɔn yí tɔ Bibla kplakpla koɖo nɔviŋsu ɖeka ci yí vanɔ gakpa ci mɛ yí wocui do. Ci Jack wa enukpotuwo vayi can ɔ, étekpɔ yí ɖe amɛnyinyi xoxwi lɔ daɖɛ keke yí vaje le yiyimɛ yí wa ʒinʒindoshimɛ. Jack trɔ keŋkeŋ keke gbecigbe wojikɔ awi lɔɔ, gakpajikpɔtɔ ɖewo fanfan avin gbɔxwe yí dodoɔ babayi ni. Sɔja ci yí wanɔ edɔ le gakpa lɔ mɛ nu mɔ: “Jack yí nyi mɛ ci yí nyinashu sɔwu le lɛ. Vɔ ecɛyɛɔ, eyi vanyi amɛnywitɔ.” Kwɛshila ci yí kplɔ hwenu wowu Jack doɔ, nɔviŋsuwo trɔyi gakpa lɔ mɛ keŋ ayi wa kwɛshila dodomɛ bɔbɔ koɖo gakpamɛnɔtɔwo yí wodo go koɖo Jack kpena gakpamɛnɔtɔ ɖeka ci yí va bɔbɔ ŋkɔtɔ. Nyi yí dɔ yí evaɔ? Lé Jack trɔ yi dɛn do yí jiŋ ni yí eji mɔ yeanya ŋci yeawa keŋ asɛn Yehowa. Éze petii mɔ, mìwo nuwanawo atɛnŋ ahɛn kanfukanfu vɛ nɔ mìwo Da ci yí le jeŋkwi mɛ!—1 Piɛ 2:12.

Mìatɛnŋ akanfu Yehowa to mìwo nuwana ji (Kpɔ mamamɛ 14) d


LÉ YEHOWA JIKƆ AVAKANFU YI ŊKƆ LE ESƆ MƐ DOƆ?

15. Lé Yehowa akanfu yi ŋkɔ keŋkeŋ do le esɔ mɛɔ? (Ehajiji Wema 96:​10-13)

15 Hlɛn Ehajiji Wema 96:​10-13. Kpukpui kpɛtɛkpɛtɛwo nɔ Ehajiji Wema 96 dre Yehowa mɔ yɛnyi kojo jɔjɔɛ Ðotɔ koɖo Efyɔ. Lé Yehowa akanfu yi ŋkɔ le majinjinɖe mɛ yɛ doɔ? Toto yi kojoɖoɖowo ji. Dajinijn o, agu Babiloni gangan lɔ ci yí xoxoɔ ɖyi yi ŋkɔ kɔkɔɛ lɔ. (Enyɔ. 17:​5, 16; 19:​1, 2) Taŋfuin mɛɖewo ciwo yí kpɔ Babiloni gangan lɔ gugu avabɔ do mì nu le sɛnsɛn adodwi lɔ mɛ. Le vɔvɔnu le Armagedɔn hwenuɔ, Yehowa agu Satana xexe lɔ keŋkeŋ yí aɖe egufɔntɔ ciwo pleŋ yí kannɔ ŋsu do yi ŋkɔ lɔ nu swi yí ahwlɛn mɛ ciwo pleŋ yí luin yí senɔ tonu ni yí gbekannɔfu yi ŋkɔ gan. (Maki 8:38; 2 Tɛs. 1:​6-10) Le dodokpɔ kpɛtɛkpɛtɛtɔ godu le Exwe Kotokun ɖeka Cɛkpakpa Kristo tɔ mɛɔ, Yehowa akɔ yi ŋkɔ ŋci keŋkeŋ. (Enyɔ. 20:​7-10) Le hwenɔnuɔ, “amɛwo le afishiafi a nya enu so Tɔhonɔ Ŋcikɔkwɛ nu. Enyɔjɔjɔ cɛ a gban kpedo shigbe eshi gban ago le axu mɛ ɛnɛ.”—Xab. 2:14.

16. Nyi èɖui mɔ yeawaɔ? (Kpɔ foto lɔ hɛnnɛ.)

16 Jijɔ gangan yí anyi nɔ mì, nɔ mɛ ciwo pleŋ yí le agbe lɔ mɛ vakanfukɔ Yehowa ŋkɔ! Vɔ gbɔxwe hwenɔnu aɖoɔ, mìatɛnŋ awa mìwo kpaxwe yí akanfu mìwo Mawu nɔ emɔ ɖekpokpui vlɛ yí hun nɔ mì. Ásɔ tɛ gbe do nyɔ cɛ jiɔ, Edɔjikpɔha lɔ sɔ Ehajiji Wema 96:8 mɛ nyɔwo nɔ anyi exwe 2025 mawunyɔkpukpui: Kanfukanfu nɔ [Yehowa] ŋkɔ.”

Le yiyimɛɔ, amɛwo pleŋ ci yí le agbe lɔ mɛ avakanfukɔ Yehowa ŋkɔ! (Kpɔ mamamɛ 16)

EHAJIJI 12 Yehowa, Mawu Gangan

a Ŋkɔ ɖewo trɔ.

b FOTOWO MƐ ÐEÐE: Wadasɛ so ŋci yí jɔ do Angelena ji.

c FOTOWO MƐ ÐEÐE: Wadasɛ so ŋci yí jɔ do Prisca ji.

d FOTOWO MƐ ÐEÐE: Wadasɛ so ŋci yí jɔ do Jack ji.