Yi enu ci yí le mɛ ji

Yi yi mɛnyɔwo tɔxu

ENUKPLAKPLA NYƆTA 4

EHAJIJI 18 Tafɛn lɔ Jeŋ nɔ Mì

Nyi Tafɛn lɔ Kpla Mìɔ?

Nyi Tafɛn lɔ Kpla Mìɔ?

“Mí kpɔ lé hanci yí lɔnlɔn Mawutɔ ze do ŋkɔ nɔ mì ɖa.”1 ƷAN 4:9.

SUSU VEVI LƆ

Mìakpɔ enu ci tafɛn lɔ kpla mì so nɔnɔmɛ dojijɔnamɛ Yehowa tɔwo koɖo Yesu Kristo tɔwo nu.

1. Lé mìkpɔnɔ nyɔna do nɔ mìyi Kristo ku zan ci wowanɔ exwe kpekpe ɖeka duuɔ?

 KANKANDOJITƆƆ, èlɔn do ji mɔ tafɛn lɔ nyi enunana ci eho datɛnŋ xwle o! (2 Kor. 9:15) Ci Yesu sɔ yi gbe sɔ savɔn ɔ, àtɛnŋ anyi exlɔ bakpomadɔn koɖo Yehowa Mawu. Àtɛnŋ agbeɖo agbe tɛgbɛɛ nɔnɔ mɔkpɔkpɔ. Esɔgbe mɔ tafɛn lɔ ajeŋ nɔ mì yí mìagbedo akpe nɔ Yehowa, ci yí sɔ lɔnlɔn wa ecɛ nɔ mì! (Rɔm. 5:8) Asɔ kpedo mì nu mìakpɔtɔ aɖonɔ ŋwi tafɛnvɔnsa ci Yesu koɖo Yehowa na mìɔ, Yesu sɔ Eŋwiɖoɖo ekuzan yitɔ sɔ daɖɛ yí mɔ wo le wɛni exwe kpekpe ɖeka duu.—Luiki 22:​19, 20.

2. Nyi nu mìaxo nuxu so le nyɔta cɛ mɛɔ?

2 Le exwe cɛ mɛɔ, woawa Eŋwiɖoɖo lɔ le Zozangbe 12 Avril 2025. Kankandoji li mɔ, mìwo pleŋ wakɔ toto yí ava. Mìakpɔ nyɔna sugbɔ nɔ mìji gamɛ yí bu tamɛ le Eŋwiɖoɖo a lɔ hwenu so enu ci Yehowa koɖo Eviɛ wa nɔ mì nu. Le nyɔta cɛ mɛɔ, mìaxo nuxu so enu ci tafɛn lɔ kpla mì so Yehowa koɖo Eviɛ nu. Le nyɔta ci yí gbɔgbɔ mɛɔ, woakpedo mì nu mìamɔŋje lé mìaɖu ele nɔ tafɛn lɔ do koɖo lé mìadasɛ mɔ yi jeŋ nɔ mì do.

ENU CI TAFƐN LƆ KPLA MÌ SO YEHOWA NU

3. Lé eku ŋsu kuɖeka tɔ tɛnŋ vahwlɛn amɛ miliɔn nɛniɖe gan doɔ? (Kpɔ foto lɔ hɛnnɛ.)

3 Tafɛn lɔ kpla nu mì so jɔjɔɛnyinyi Yehowa tɔ nu. (2 Ese. 32:4) Lé enyi ahan doɔ? Bu enyɔ cɛ kpɔ: Toto Adamu tonumase jiɔ, mìɖu cinɔ nɔ nuvɔn ci yí kplɔnɔ mì yi eku mɛ. (Rɔm. 5:12) Asɔ ɖe mì ti le nuvɔn koɖo eku mɛɔ, Yehowa wa toto keŋ nɔ Yesu acu tafɛn lɔ. Vɔ lé avɔnsa amɛ kuɖeka maɖonuvɔn tɔ atɛnŋ ahwlɛn agbetɔ amɛ miliɔn nɛniɖe gan doɔ? Apotru Pɔlu ɖe mɛ mɔ: “Enumabu [Adamu] tɔ dɔ yí amɛ sugbɔ trɔ agɔjetɔwo. Nɛnɛke enububu [Yesu] tɔ a dɔ yí amɛ sugbɔ a jɔ le Mawu gbɔ nɛ.” (Rɔm. 5:19; 1 Tim. 2:6) Nɔ mìatrɔ anuiɔ, tonumase ŋsu maɖonuvɔn ɖeka tɔ dɔ yí mì pleŋ vatrɔ hwashi nɔ nuvɔn koɖo eku. Eyi taɖo eʒan mɔ ŋsu maɖonuvɔn ɖe ci yí se tonu avahwlɛn mì gan.

Ŋsu kuɖeka dɔ yí mìvanyi hwashi nɔ nuvɔn koɖo eku, ahanke ŋsu kuɖeka na yí mìvavo nɛ (Kpɔ mamamɛ 3)


4. Nyi yí taɖo Yehowa detashi Adamu jijimɛvi ciwo yí se tonuwo kpoŋ nɔ woanɔ agbe tɛgbɛɛɔ?

4 Eʒan kokoko mɔ Yesu aku gbɔxwe ahwlɛn mì gan a? Yehowa dawa ŋɖe kpoŋ yí ana yí Adamu jijimɛvi ciwo yí se tonu wo anɔ agbe tɛgbɛɛ ba? Nɔ enyi agbetɔ nuvɔnmɛwoɔ, wotɛnŋ kpɔɛ mɔ woawɛ fafɛɖe ahan. Vɔ nɔ eyi do ahan ɔ, dasɔ koɖo Yehowa jɔjɔɛnyinyi maɖonuvɔn lɔ o. Ci Yehowa le jɔjɔɛɖeɔ, dabɔ enu yí ale shigbe mɔ Adamu dewa nuvɔn gbeɖe hannɛ o.

5. Nyi yí taɖo mìatɛnŋ akando ji mɔ Yehowa awanɔ enujɔjɔɛ tɛgbɛɛɔ?

5 Lé anyi nɔ Yehowa decu tafɛn lɔ o, vɔ yí tashi jɔjɔɛnyinyi yitɔ yí ɖe emɔ nɔ Adamu viɛ ŋsuvi koɖo nyɔnuvi ciwo yí nyi nuvɔnmɛwo nɔ woanɔ agbe tɛgbɛɛɔ? Taŋfuin amɛwo tɛnŋ nunuɔ le wowoɖekiwo mɛ mɔ jɔjɔɛnyinyi Mawu tɔ lɔ dele veviɖe ni le nubuwo mɛ hɛnnɛ o. Le kpɔwɛ mɛ, wotɛnŋ biɔbiɔ se mɔ yi atɛnŋ awa do yi gbeɖuwo pleŋ ji ma? Deʒan mɔ enu ŋtɔ́wo axa mì o. Enyɔ lɔ yí nyi mɔ Yehowa nyi amɛjɔjɔɛ keke sɔ enu ci yí ve ni ŋtɔkpu sɔ na, ci yí nyinyiɛ Eviɛ vevi ci esɔ savɔn yí ecɛ na kankandoji mì mɔ áwanɔ enujɔjɔɛ tɛgbɛɛ.

6. Emɔ ɖeka ci ji Yehowa dasɛ yi lɔnlɔn nɔ mì leɔ? (1 Ʒan 4:​9, 10)

6 Ci tafɛn lɔ kpedo mì nu mìmɔŋje mɛ mɔ Yehowa nyi amɛjɔjɔɛɔ, egbekpedo mì nu vevitɔ, mìkpɔ lé eɖo lɔnlɔn akun-akun nɔ mì do. (Ʒan 3:16; hlɛn 1 Ʒan 4:​9, 10.) Tafɛn nukplakpla lɔ dasɛ nɔ mì mɔ, de agbe tɛgbɛɛ nɔnɔ ɖekɛ yí Yehowa ji mɔ mìwo le kpɔ o, vɔ égbeji mɔ mìwo le nyi ye xomumɛtɔ. Bui kpɔ: Hwenu Adamu wa nuvɔn ɔ, Yehowa ɖi ti le Yi sɛntɔwo xomu mɛ. Ecɛ yí dɔ mì pleŋ so hwenu woji mìɔ, mìdele Mawu xomu lɔ mɛ o. Vɔ to tafɛn lɔ jiɔ, Yehowa sɔ mìwo nuvɔnwo kenɔ mì yí le yiyimɛɔ, ágbetrɔ ahɛn agbetɔ ciwo pleŋ yí ɖo xɔse yí gbesekɔ tonu ni va yi xomu lɔ mɛ. Kakacɛ yɛ can ɔ, mìle ekacaca nywi mɛ koɖo Yehowa koɖo mìwo kpena xɔsetɔwo. Yehowa lɔn mì ŋtɔŋtɔ nyao!—Rɔm. 5:​10, 11.

7. Lé Yesu funkpekpewo kpedo mì nu mìmɔŋje lé Yehowa lɔn mì doɔ?

7 Mìatɛnŋ amɔŋje lé Yehowa lɔn mì sugbɔ do nɔ mìkpɔ enu ci yí egu do tafɛn lɔ mɛ. Satana nu mɔ Mawu sɛntɔ ɖekpokpui dakpɔtɔ anɔ gbeji Ni nɔ éle nɔnɔmɛ gbɔnnugbɔnnuwo mɛ o. Asɔ dasɛ mɔ ŋsu yí ekan ɔ, Yehowa tashi Eviɛ yí ekpefun gbɔxwe yí ku. (Job 2:​1-5; 1 Piɛ 2:21) Yehowa kpɔ hwenu yí sɛnsɛnŋkɔnɔtɔ egufɔntɔwo ko Eviɛ, hwenu sɔjawo xui yí gbekin do aci nu. Eyi Yehowa gbekpɔ hwenu yí Eviɛ vevi kpe fun keke yí ku. (Mt. 27:​28-31, 39) Yehowa ɖo ŋsɛn yí aɖo ete enu ci yí jɔjɔ lɔ dru. Le kpɔwɛ mɛ, hwenu yi ketɔnɔwo nu mɔ: “Nɔ́ Mawu yɛ ɖo lɔnlɔn ni duu ɔ, Yɛ le hwlin gan kakacɛɔ,” Yehowa atɛnŋ agbewɛ ahan lɔ dru. (Mt. 27:​42, 43) Vɔ nɔ Mawu ɖo te enu ciwo yí jɔjɔ lɔwoɔ, kpɔ wodagbecu tafɛn lɔ o yí mìdagbeɖo emɔkpɔkpɔ o. Eyi taɖo Yehowa tashi Eviɛ yí ekpefun keke yi eku.

8. Yehowa se vevi hwenu ekpɔ Eviɛ yí ekpekɔ efun a? Ðe mɛ. (Kpɔ foto lɔ hɛnnɛ.)

8 Mìŋgbebuini mɔ ci Mawu nyi Ŋsɛnwopleŋtɔɔ, enu dewanɔ do eɖe ni o! Wowa mì do yi nɔnɔmɛ nu yí enu wanɔ do eɖe nɔ mì, eyi taɖo mìatɛnŋ anu amɔ enu wanɔ do de nɔ Yehowa can. Bibla dri mɔ “[éxa] le Yiɖeki mɛ” yí ‘se vevi.’ (Eha. 78:​40, 41) Gbekpɔ Abraxamu koɖo Izaki kpɔwɛ ɖa. Àɖo ŋwi mɔ Yehowa nu nɔ Abraxamu mɔ yi le sɔ eviɛ kuɖeka lɔ asɔ savɔn. (Gɔnm. 22:​9-12; Ebre. 11:​17-19) Susu mɛ ɖekɛ yí mìatɛnŋ akpɔ lé enuwo awakɔ do nɔ Abraxamu hwenu edradrado yí asɔ ewi asɔ wu eviɛ Izaki le. Yehowa yɛ ase vevi sugbɔ sɔwu hwenu ekpɔ yí amɛ mavɔn Mawuwo ɖe efun nɔ Eviɛ keke yí sɔ wu!—Kpɔ video ci yí nyi Sran Wowo Xɔse—Abraxamu, Akpaxwe 2 le jw.org ji.

Eve nɔ Yehowa sugbɔ ci ekpɔ lé Eviɛ kpekpeɛfun do (Kpɔ mamamɛ 8)


9.Rɔmatɔwo 8:​32, 38, 39 kpedo eo nu yí èmɔŋje mɛ mɔ lɔnlɔn akun-akun yí Yehowa ɖo nɔ eo koɖo ao kpena xɔsetɔwoɔ?

9 Tafɛn lɔ kpla mì mɔ mɛɖe dalɔn mì shigbe lé Yehowa lɔn mì nɛ o, mìwo xomumɛtɔ ɖe alo mìwo xlɔ veviɖe kpetii. (Hlɛn Rɔmatɔwo 8:​32, 38, 39.) Kankandojitɔɔ, Yehowa lɔn mì sɔwu lé mìlɔn mìwoŋtɔwo do. Èji mɔ yeanɔ agbe tɛgbɛɛa? Eɔ dejijiɛ shigbe lé Yehowa yɛ jijiɛ nɛ o. Èji mɔ wo le sɔ ye nuvɔnwo ke yea? Yehowa jijiɛ ahan sɔwu eɔ. Enu ciwo pleŋ ejijiɛ kpoŋ yí nyi mɔ, eo le lɔn do ye nunana vevi lɔ ji, ci yí nyi tafɛnvɔnsa lɔ, aɖo xɔse do nu yí ase to nu nɔ ye. Vɔnsa lɔ dasɛ lé Mawu lɔn mì sugbɔ do. Yí le xexe yoyu lɔ mɛɔ, mìagbekpla enu sugbɔ so Yehowa lɔnlɔn lɔ nu.—Ŋun. 3:11.

ENU CI TAFƐN LƆ KPLA MÌ SO YESU NU

10. (a) Nyi yí nyi enuvevitɔ ci yí xa Yesu hwenu wojikɔ awiɔ? (b) Nyiwo mɛ yí Yesu hwlɛn ta nɔ Yehowa ŋkɔ leɔ? (Gbekpɔ dakavi ci yí nyi “ Egbejinɔnɔ Yesu tɔ hwlɛn ta nɔ Yehowa ŋkɔ.”)

10 Yesu bukɔ tamɛ kpɔ sugbɔ so lé amɛwo akpɔ Edalɔ do. (Ʒan 14:31) Yesu xa le yiɖeki mɛ sugbɔ, ɖo ci woamɔ yi dedo bubu Mawu ŋkɔ nu o, yí ecɛ axo ɖyi Edalɔ ŋkɔ. Ecɛ yí dɔ yí edo egbe ɖaɖa mɔ: “Edanyɛ, nɔ́ a tɛnŋ a wɛ dru ɔ, kɔnkpu cɛ le zeto Ŋ nu yí a soyì.” (Mt. 26:39) Ci Yesu kpɔtɔ nɔ gbeji nɔ Yehowa keke yí kuɔ, éhwlɛn ta nɔ Edalɔ ŋkɔ le vɔvɔnu.

11. Lé Yesu dasɛ lɔnlɔn gangan nɔ amɛwo doɔ? (Ʒan 13:1)

11 Tafɛn lɔ gbekpla mì mɔ Yesu sɔnɔ ɖe le ji nɔ amɛwo veviɖe, vevitɔ yi nukplaviwo. (Elo. 8:31; hlɛn Ʒan 13:1.) Le kpɔwɛ mɛ, Yesu nya mɔ akpaxwe ɖewo nɔ ye nyigban ji gbenɔnɔ agbɔnnu sugbɔ, taŋtaŋ vevisese ku ci aku lɔ. Ele ahan gan, hwenu ewakɔ yi dɔ lɔ le nyigban jiɔ, dewɛwɛ yí anyi éwakɔ edɔ ci woɖo ni kpoŋ yɔ o. Ewaɖeɔ, ésɔ yi ji keŋkeŋ do kunuɖeɖe, enukplakpla koɖo kpekpedo amɛwo nu mɛ. Gbeyigbe aku ŋtɔkpu can ɔ, éji gamɛ yí klɔ afɔ nɔ apotru yitɔwo yí nu enyɔ fakɔnnamɛ sugbɔ nɔ wo yí gbena emɔdasɛnamɛ wo. (Ʒan 13:​12-15) Ci ele aci nuɔ, éji hwenu kleŋ ɖe yí na mɔkpɔkpɔ nuvɔnwatɔ ci yí jikɔ aku le axa ni yí gbewa toto keŋ nɔ woalé bu nɔ nɔlɔ. (Luiki 23:​42, 43; Ʒan 19:​26, 27) Ci Yesu wɛ ahan ɔ, édasɛ mɔ yedeɖo lɔnlɔn nɔ amɛwo le ye ku hwenu ɖekɛ o, vɔ le ye nyigban ji gbenɔnɔ keŋkeŋ mɛ.

12. Lé Yesu kpɔtɔ wakɔ vɔnsawo dota nɔ mì doɔ?

12 Ci Kristo ku “nɔ hwenuwo keŋkeŋ” ɔ, ékpɔtɔ wakɔ vɔnsawo nɔ mì. (Rɔm. 6:10) Lé enyi ahan doɔ? Ékpɔtɔ wakɔ edɔ keŋ ana mì enunywi ciwo yí tonɔ so tafɛn lɔ mɛ. Mìakpɔ edɔ sugbɔ ciwo yí ewakɔ yɛ. Ényi mìwo Fyɔ, Avɔnsatɔ Gangantɔ yí gbenyi eta nɔ hamɛ lɔ. (1 Kor. 15:25; Efe. 5:23; Ebre. 2:17) Égbewakɔ edɔ keŋ abɔ amɛshiaminɔwo koɖo amɛ sugbɔ sugbɔ lɔwo yí woaɖegbɔ nɔ edɔ cɛ gbɔxwe yí efunkpekpe gangan lɔ avɔ. b (Mat. 25:32; Maki 13:27) Égbewɛni yí yi sɛntɔ egbejinɔtɔwo kpɔ enu yí ɖunɔ nywiɖe le gbɔngbɔn mɛ le ŋkeke vɔvɔ cɛwo mɛ. (Mt. 24:45) Yí le Exwe kotokun ɖeka Cɛkpakpa yitɔ lɔ mɛɔ, ákpɔtɔ awakɔ enunywi sugbɔ nɔ mì. Le nyɔnɔnwi mɛɔ, Yehowa sɔ Eviɛ sɔ na mì!

ŊGBEMI ENU KPLAKPLA GBEÐE O

13. Lé tamɛbubukpɔ atɛnŋ akpedo mì nu mìakpɔtɔ akplakpla enu so lɔnlɔn ci Mawu koɖo Kristo ɖo nɔ mì nuɔ?

13 Àtɛnŋ akpɔtɔ akplakpla enu so lɔnlɔn ci yí Yehowa Mawu koɖo Kristo Yesu ɖo nɔ mì nɔ èkpɔtɔ yí bukɔ tamɛ kpɔ so nu. Taŋfuin le exwe cɛ mɛ Eŋwiɖoɖo hwenuɔ, àtɛnŋ ahlɛn Eŋɛnywi Wema ɖeka alo ci yí wu ahan nywiɖe. Ŋgbeje agbla mɔ yeahlɛn kpukpui sugbɔ zeɖeka o. Vɔ hlɛn enu lɔ ɖɔɖɔɖɔ yí akpɔ susu bu ciwo yí taɖo mìɖo alɔn Yehowa koɖo Yesu. Yí ci yí gbesɔwu hunnɔɔ, nu enu ciwo èkpla nɔ mɛbuwo.

14. Sɔ koɖo Ehajiji Wema 119:97 koɖo gɔnmɛnuŋwlɛŋwlɛ ɖe, lé enugɔnmɛjiji atɛnŋ akpedo mì nu mìakpɔtɔ akplakpla enu so tafɛnvɔnsa lɔ koɖo enukplakpla buwo nuɔ? (Kpɔ foto lɔ hɛnnɛ.)

14 Nɔ èle nyɔnɔnwi lɔ mɛ na nɔ exwe sugbɔ keɔ, ètɛnŋ vabiɔkɔ eoɖeki se mɔ yeatɛnŋ akpɔ enumɛɖeɖe yoyu ɖewo kuso nyɔta ciwo èjeshi ɖɛ sa shigbe jɔjɔɛnyinyi Mawu tɔ, yi lɔnlɔn koɖo tafɛnvɔnsa lɔ nu ma. Nyɔnɔnwi lɔ yí nyi mɔ enu ciwo yí àkpla so nyɔ cɛ koɖo nyɔta buwo nu deɖo sɛnxu o. Eyi taɖo nyi àtɛnŋ awaɔ? Ðu ele nɔ enu sugbɔ sugbɔ ciwo mìatɛnŋ akpɔ le mìwo Bibla nukplawemawo mɛ. Nɔ èkpɔ kpuikpui ɖe le Bibla mɛ ci mɛ demɔŋje nywiɖeɔ, wa numɛkukuwo. Eyi le ŋkeke lɔ pleŋ mɛɔ, bu tamɛ kpɔ so enu ci èkpɔ nu yí akpɔ enu ci yí ekpla eo so Yehowa, Eviɛ koɖo lɔnlɔn ci yí woɖo nɔ eo nu.—Hlɛn Ehajiji Wema 119:97 koɖo gɔnmɛnuŋwlɛŋwlɛ.

Nɔ mìle nyɔnɔnwi lɔ mɛ so exwe sugbɔ ke can ɔ, mìatɛnŋ awɛ yí lé tafɛn lɔ jeŋ nɔ mì do akpɔtɔ asɛnsɛnŋ doji (Kpɔ mamamɛ 14)


15. Nyi yí taɖo mìɖo akpɔtɔ ajijiɛ Bibla mɛ nuveviwoɔ?

15 Nɔ ènɔ nyinɔnɔ yí hlɛn ŋɖe alo ji enugɔnmɛ kpɔ so ŋɖe nu, gan yí dekpɔ enuyoyu ɖe alo enu dojijɔnamɛ ɖeɔ, ŋgbegbɔjɔ eo o. Le nyɔnɔnwi mɛɔ, èle shigbe mɛ ci yí jikɔ shika nɛ. Amɛ ŋtɔ́wo donɔ ʒinxo gaxoxo sugbɔ alo ŋkeke sugbɔ gbɔxwe yí akpɔ shika nyɛkuin ganŋɖɛ ɖe. Gan wokpɔtɔ yí wanɔ edɔ, ɖo shika nyɛkuin ɖekpokpui ci woakpɔ le veviɖe nɔ wo. Nyɔnɔnwi ɖekpokpui ci yí le Bibla mɛ le veviɖe sugbɔ sɔwu enu ŋtɔ́wo! (Eha. 119:127; Elo. 8:10) Eyi taɖo do ʒinxo yí akpɔtɔ azɔnzɔn do Bibla hlɛnhlɛn toto aotɔ ji.—Eha. 1:2.

16. Lé mìatɛnŋ asran Yehowa koɖo Yesu doɔ?

16 Nɔ èkplakpla enuɔ, ji emɔ ciwo ji àto yí awa do enu ciwo yí èkplakpla ji. Le kpɔwɛ mɛ, sran jɔjɔɛnyinyi Yehowa tɔ yí ŋgbetranɔ amɛ mɛ o. Sran lɔnlɔn ci Yesu ɖo nɔ Dalɔ koɖo mɛbuwo keŋ ale gbesɔsɔ akpe fun do Yehowa ŋkɔ tamɛ yí azannɔ ao gamɛ keŋ asɔ kpenɔdo ao kpena Kristotɔwo nu. Gbesran Yesu yí aɖenɔ kunu nɔ mɛbuwo nɔ emɔ ahun nɔ wo nɔ woalɔn axɔ Yehowa nunana vevi ci eho datɛnŋ axwle cɛ.

17. Nyi mìakpɔ le nyɔta ci yí gbɔgbɔ mɛɔ?

17 Lé mìmɔmɔŋje tafɛnvɔnsa lɔ mɛ do yí egbejejeɛŋ nɔ mì dojiɔ, ahan lɔ ke yí lɔnlɔn ci mìɖo nɔ Yehowa koɖo Eviɛ agbesɛnsɛnŋ doji nɛ. Yí lɔnlɔn ci wowo can ɖo nɔ mì agbesɛnŋ doji. (Ʒan 14:21; Ʒaki 4:8) Eyi taɖo mìazan enu ciwo yí Yehowa nanɔ mì keŋ akpɔtɔ akplakpla enu so tafɛnvɔnsa lɔ nu. Nyɔta ci yí akplɔ ecɛ do axo nuxu so ŋɖewo ciwo mɛ mìatɛnŋ aɖu ele nɔ tafɛnvɔnsa lɔ le koɖo lé mìadasɛ mɔ lɔnlɔn ci Yehowa ɖo nɔ mì jeŋ nɔ mì do.

EHAJIJI 107 Sran Lɔnlɔn Mawu tɔ

a ENYƆGBE GƆNMƐÐEÐE: Tamɛbubukpɔ nyi woasɔ susu ɖo nyɔta ɖe ji yí agbeje mɛ kpɔ nywiɖe doji.

b “[Enu] ciwo yí . . . le jeŋkwi mɛ” bɔbɔ doju ci nyɔ Pɔlu nu le Efezitɔwo 1:10 mɛ, to akpo nɔ “amɛ cancanwo” bɔbɔ doju ci nyɔ Yesu nu le Matie 24:31 koɖo Maki 13:27 mɛ. Pɔlu xoxoɔ nuxu so hwenu Yehowa acan gbɔngbɔnmɛvi yitɔwo keŋ ashi ami nɔ wo koɖo yi gbɔngbɔn kɔkɔɛ. Yesu yɛ xoxoɔ nuxu so hwenu woabɔ amɛshiaminɔ kpɛtɛwo doju le jeŋkwi mɛ le efunkpekpe gangan lɔ hwenu.