Yi enu ci yí le mɛ ji

Yi yi mɛnyɔwo tɔxu

ENUKPLAKPLA NYƆTA 47

EHAJIJI 103 Lɛngbɔkplɔtɔwo—Enunana Wonyi

Nɔviŋsuwo—Míjejeɛ Agbla yí Anyi Hamɛmɛshinshin a?

Nɔviŋsuwo—Míjejeɛ Agbla yí Anyi Hamɛmɛshinshin a?

“Nɔ́ amɛ ɖe dro mɔ ye a nyi ŋkɔnɔ̀tɔ nɔ Mawu ha ɔ, é le edɔ nywi drokɔ.”1 TIM. 3:1.

SUSU VEVI LƆ

Nyɔta cɛ axo nuxu so nɔnɔmɛ ɖewo ciwo yí Bibla nu mɔ nɔviŋsu ɖe aɖo gbɔxwe aje anyi hamɛmɛshinshin nu.

1-2. “Edɔnyui” ciwo yí hamɛmɛshinshin wanɔɔ?

 NƆ ÈNYI sumɔsumɔdɔwatɔ na nɔ hwenu ɖeɔ, àtɛnŋ aje agbla yí aje keŋ avanyi hamɛmɛshinshin. Àtɛnŋ aje agbla yí avawa “edɔnyui” cɛa?—1 Tim. 3:1.

2 Edɔ ci yí hamɛmɛshinshin wanɔɔ? Énɔnɔ ŋkɔ nɔ kunuɖeɖedɔ lɔ, wanɔ edɔ sɛnsinɖe le lɛngbɔkplɔkplɔdɔ lɔ koɖo enukplakpla amɛwo mɛ yí to nyɔ ciwo enunɔ koɖo yi kpɔwɛ ji yí donɔ ŋsɛn hamɛ lɔ. Enyɔ cɛwo yí dɔ taɖo yí Bibla yɔ hamɛmɛshinshin edɔsɛnsinwatɔwo mɔ “enunana [ciwo yí nyi] amɛwo.”—Efe. 4:8.

3. Lé nɔviŋsu ɖe áwɛ aje yí anyi hamɛmɛshinshin ɔ? (1 Timɔte 3:​1-7; Titu 1:​5-9)

3 Lé àwɛ aje yí anyi hamɛmɛshinshin ɔ? Woaje yí anyi hamɛmɛshinshin dele shigbe enujikpekpe ɖe ci mɛɖe aɖo yí woasɔ edɔ ɖe ni le xexeɛ mɛ nɛ o. Blaŋblaŋ le xexeɛ mɛɔ, nɔ woasɔ edɔ ɖe nɔ eoɔ, èɖo anya enuveviwo so edɔ lɔ nu gbɔxwe axwetɔ ɖe asɔ edɔ lɔ nɔ eo. Vɔ nɔ èji mɔ woasɔ ye yeaje anyi hamɛmɛshinshin ɔ, èɖo awa nu wu bibi le kunuɖeɖe koɖo enukplakpla amɛwo mɛ. Aʒan mɔ àdasɛ nɔnɔmɛ ciwo nu yí Bibla xo nuxu so mɔ hamɛmɛshinshinwo aɖo, ciwo nyɔ wonu le 1 Timɔte 3:​1-7 koɖo Titu 1:​5-9 mɛ. (Hlin.) Nyɔta cɛ axo nuxu so enuvevi ciwo wojijiɛ so hamɛmɛshinshinwo gbɔ yí wobɔ wo do texwe amɛtɔn: Amɛ ciwo yí le hamɛ lɔ mɛ koɖo mɛ ciwo yí dele hamɛ lɔ mɛ can axonɔ nuxu nywi so wo nu, anyi xomutatɔ ci yí ɖonɔ kpɔwɛ nywi yí ale gbesɔsɔ yí akpedo hamɛ lɔ nu.

AMƐWO LE XONƆ NUXU NYWI SO EO NU

4. Woaɖo “adɛn nywi” gɔnmɛ ɖe?

4 Gbɔxwe àje yí anyi hamɛmɛshinshin ɔ, èɖo aɖo “adɛn nywi,” eyi nyi mɔ woaxonɔ nuxu nywi so eo nu le hamɛ lɔ mɛ, ɖo wodekpɔ afɛn le ao gbenɔnɔ nu o. Gbesɔ kpe niɔ, èɖo awɛ “nɔ amɛwo ŋgbe kpɔ enyɔ do ehwɛ amɛ le [eo] nu o.” Mɛ ciwo yí desɛnnɔ Yehowa o tɛnŋ do ɖyika eo so enu ciwo ji èxɔ se nu, vɔ wodeɖo akpɔ enyɔ ɖe anu so ao gbenɔnɔ nu o, ɖo ètonɔ nyɔnɔnwi. (Dan. 6:​4, 5) Biɔ eoɖeki se mɔ: ‘Le hamɛ lɔ mɛ koɖo eha lɔ godu ɖe, woxonɔ nuxu nywi so ŋnua?’

5. Lé àwɛ adasɛ mɔ “[èlɔnnɔ] enu nywiwo” wawaɔ?

5“[èlɔnnɔ] enu nywiwo”  wawaɔ, àtɛnŋ akpɔ nɔnɔmɛ nywiwo le mɛbuwo nu yí akanfu wo do wowo nɔnɔmɛ nywiwo ŋci. Àgbesɔ jijɔ yí awanɔ nunywi nɔ mɛbuwo yí agbewanɔ nu wu enu ci wobiɔ mɔ wo le wa. (1 Tɛs. 2:8) Nyi yí taɖo nɔnɔmɛ yiketɔ le veviɖe nɔ hamɛmɛshinshinwo ahan ɔ? Ðo wozannɔ wowo gamɛ sugbɔ yí sɔ wanɔ lɛngbɔkplɔkplɔdɔ lɔ le hamɛ lɔ mɛ yí gbewanɔ edɔ ciwo woɖo nɔ wo. (1 Piɛ 5:​1-3) Ci ele ahan can ɔ, jijɔ ciwo wokpɔnɔ nɔ wokpedo mɛbuwo nu, wugan vɔnsa ɖekpokpui ci wowanɔ.—Edɔ. 20:35.

6. Emɔ ɖewo ciwo ji woato yí anyi “mɛdru xɔtɔɔ”? (Ebretɔwo 13:​2, 16; kpɔ foto lɔ hɛnnɛ.)

6 Àdasɛ mɔ yenyi “amɛdru xɔtɔ” nɔ èwanɔ nunywiwo nɔ mɛbuwo yi denyi ao xlɔ veviwo ɖekɛwo yɔ o, vɔ mɛ ciwo yí trɔdo eo wo pleŋ. (1 Piɛ 4:9) Bibla gɔnmɛɖeɖe wema ɖeka nu mɔ “mɛ ci yí xɔnɔ amɛ mɛdru wanɔ xomɛvu nɔ amɛ ciwo yí dejeshi ɖɛ o yí egbesɔ jijɔ yí yɔnɔ wo va axo mɛ.” Biɔ eoɖeki se mɔ: ‘Wojeshiŋ ɖɛ mɔ ŋxɔnɔ amɛ mɛdrua?’ (Hlɛn Ebretɔwo 13:​2, 16.) Mɛ ci yí xɔnɔ amɛ mɛdruɔ, émanɔ enu ciwo èɖo koɖo yi mɛdruwo, mɛ ciwo yí nyi wamɛnɔwo can le mɛ koɖo Yehowa sɛntɔ edɔsɛnsinwatɔwo shigbe ekán lɔ mɛ hamɛwo jikpɔtɔwo koɖo mɛ ciwo yí vanɔ yí nanɔ nuxuwo nɛ.—Gɔnm. 18:​2-8; Elo. 3:27; Luiki 14:​13, 14; Edɔ. 16:15; Rɔm. 12:13.

Asu koɖo ashi Kristotɔ ɖeka xɔ Ekán lɔ mɛ hamɛwo jikpɔtɔ ɖeka koɖo ashiɛ va wowo xo mɛ (Kpɔ mamamɛ 6)


7. Lé hamɛmɛshinshin ɖe adasɛ mɔ “eho [debianɔ] ŋkuvi” nɔ yeɔ?

7 “Eho de ɖó a bianɔ ŋkuvi ni o.” Yi gɔnmɛ yí nyi kpɔ mɔ desɔnɔ susu ɖo gbɛmɛnuwo jiji ji tiin o. Nɔ ènyi wamɛnɔ alo hotɔnɔɔ, èsɔnɔ Fyɔɖuxu lɔ nuwo ɖo texwe ŋkɔtɔ le akpaxwe ɖeshiaɖe nɔ ao agbe. (Mt. 6:33) Èzannɔ ao gamɛ, ao ŋsɛn koɖo enu ciwo yí le eo shi yí sɔ sɛnnɔ Yehowa, sɔ lénɔ bu nɔ ao xomu yí gbekpenɔdo hamɛ lɔ nu. (Mt. 6:24; 1 Ʒan 2:​15-17) Biɔ eoɖeki se mɔ: ‘Lé ŋkpɔnɔ eho doɔ? Kankin ci yí le ŋshi ɖe, éjenɔŋ nɔŋ a? Alo anyi susu nɔnɔ eho koɖo gbɛmɛnu sugbɔ jiji ji tiin a?’—1 Tim. 6:​6, 17-19.

8. Ŋɖewo ciwo mɛ àdasɛ le mɔ “[èwanɔ] nu do dredre nú” yí gbe “ɖunɔ [eoɖeki] ji” leɔ?

8[èwanɔ] nu do dredre nú”“ɖunɔ [eoɖeki] jiɔ,” enuwo ayi nɔ eo nywiɖe le akpaxwe ɖeshiaɖe nɔ ao gbe. Ecɛ dasɛ mɔ àgbe sukanuɖuɖu, aha sugbɔ nunu yí enu ciwo àdonɔ koɖo eɖa ciwo àkpanɔ asɔgbe yí àgbecannɔ enu ciwo àsɔ ɖe aye daɖɛwo nywiɖe. Ŋgbeji mɔ yeanyi hwashi nɔ lé amɛwo nɔnɔ agbe do le xexeɛ mɛ o. (Luiki 21:34; Ʒaki 4:4) Nɔ amɛwo dewa nu do eo nu nywiɖe can ɔ, èlenɔ eoɖeki do mɛ yí nɔnɔ kpuu. [] ɖó a nyí ahanumutɔnɔ” o; wodajeshi eo ɖɛ mɔ ènunɔ aha sugbɔ o. Biɔ eoɖeki se mɔ: ‘Lé ŋnɔnɔ agbe do dasɛ mɔ ŋwanɔ nu le dredrenu yí gbeɖunɔ nyɛɖeki ji a?’

9. Woanyi “ŋununyatɔ” yí “ [a]wanɔ enuwo do totonu” gɔnmɛ ɖe?

9[è]nyi ŋununyatɔɔ,” àsɔnɔ Bibla gɔnmɛɖosewo keŋ asɔ drɔnɔ enuwo kpɔ nywiɖe. Èbu tamɛ kpɔ nywiɖe so gɔnmɛɖose cɛwo nu yí ena eo numɛmɔŋje yí èsɔ gbeta ciwo mɛ nunya le. Dakpɔ do enukankin ciwo ènya so nyɔ lɔ nu yí asɔ gbeta haŋ o. Ewaɖeɔ, ènyanɔ enuwo pleŋ so nyɔ lɔ nu gbɔxwe yí sɔnɔ gbeta. (Elo. 18:13) Ecɛ na yí èsɔ gbeta le dredrenu yí esɔgbe koɖo Yehowa susu. Nɔ “[è]wanɔ enuwo do totonuɔ,” àwa toto nɔ enu ciwo àwawo yí anɔnɔ gamɛ ji. Wojeshi eo ɖɛ mɔ ènyi mɛ ci ji woatɛnŋ akando yí zɔnnɔ do emɔdasɛnamɛwo ji. Nɔnɔmɛ nywi cɛwo ciwo yí èɖo na yí woxonɔ nuxu nywi so eo nu. Ecɛyɛɔ, mìaxo nuxu so nɔnɔmɛ ciwo Bibla nu mɔ hamɛmɛshinshin ɖe ɖo aɖo keŋ anyi xomutatɔ nywi.

NYI XOMUTATƆ NYWI

10. Lé ŋsu ɖe “ɖo a kplɔ yi xomu nywiɖe” doɔ?

10 Nɔ èɖe nyɔnu yí ji mɔ yeaje yí anyi hamɛmɛshinshin ɔ, ao xomu ɖo aɖo kpɔwɛ nywi gbɔxwe yí aje. Eyi taɖo èɖo “a kplɔ [ao] xomu nywiɖe.” Woɖo ado jeshi mɔ èlɔnnɔ ao xomu yí gbewanɔ edɔ ciwo yí xomutatɔ ɖo awa. Ðewo yí nyi àkpɔnɔ sɛnsɛn ao xomumɛtɔ ji, àwɛ nɔ ao xomu ayinɔ bɔbɔwo yí akpedo wo nu nɔ woawanɔ ci ji wokpe le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛ. Nyi yí taɖo ecɛ le veviɖe sugbɔɔ? Apotru Pɔlu ɖe mɛ mɔ: “Nɔ́ amɛ ɖe de nya lé á kplɔ yi xomu do ɔ, lé á wɛ ale ebu nɔ Mawu ha do ɔ?”—1 Tim. 3:5.

11-12. Nɔ nɔviŋsu ɖe ji mɔ yeanyi hamɛmɛshinshin ɖe, nyi yí taɖo yi xomumɛtɔwo ɖo anɔnɔ agbe mɛ̀miɔ? (Kpɔ foto lɔ hɛnnɛ.)

11 Nɔ ènyi vidaɔ, ɖevihwɛ ciwo yí èɖo ɖo anyi “evi ciwo yí [bunɔ amɛ] le enushanu mɛ.” Èɖo akpla nu wo yí adasɛ emɔ nɔ wo le lɔnlɔn mɛ. Le nyɔnɔnwi mɛɔ, èji mɔ woakpɔnɔ jijɔ, akonɔ nukui yí amunɔ munu shigbe ɖevihwɛ kpɛtɛwo pleŋ nɛ. Vɔ nɔ èna kpla wo nywiɖeɔ, adɔ yí woasenɔ tonu, abunɔ amɛ yí aɖo adɛn nywiwo. Gbesɔ kpe niɔ, èɖo awa ci ji èkpe yí akpedo viowo nu yí woaɖo ekacaca nywi koɖo Yehowa yí anɔ agbe asɔ koɖo Bibla gɔnmɛɖosewo yí awa ŋkɔyiyi keŋ awa ʒinʒindoshimɛ.

12 “Eviɛwo a kando Yesu Kliso ji yí wo d’a nɔnɔ agbeyakayaka yí amɛwo a nukɔ o, yí kpɔ wo d’a nyi evigbeetowo o.” Nyi yí ajɔ do vida ɖe ji nɔ eviɛ ci yí wa ʒinʒindoshimɛ wa nuvɔn gangan ɖeɔ? Nɔ vida ɖe denanɔ ekpla eviɛ nywiɖe o yí degbenɔ enyɔ niɔ, taŋfuin daje yí anyi hamɛmɛshinshin o.—Kpɔ Jutakpɔxɔ 15 Octobre 1996, kp. 21, mm. 6-7.

Xomutatɔ ɖekawo nakɔ ekpla wowo viwo, nɔ woatɛnŋ awa edɔ hamɛhamɛwo le sɛnsɛn kɔkɔɛ lɔ mɛ (Kpɔ mamamɛ 11)


EBULELE NƆ HAMƐ LƆ

13. Lé àwɛ adasɛ mɔ yenyi “amɛ ci yí fanɔ xomɛ” yí de “yìnɔ ego” ɔ?

13 Nɔviŋsu ciwo yí ɖonɔ Kristotɔwo nɔnɔmɛ nywiwo kpenɔdo hamɛ lɔ nu. “Amɛ ci yí fanɔ xomɛ” wanɔ fafa. Nɔ èji mɔ yeanyi mɛ ci wojeshi ɖɛ mɔ yɛfanɔ xomɛɔ, ɖo to mɛbuwo nywiɖe hwenu yí wonukɔ wowo susuwo. Le bɔbɔ ɖe mɛ, nɔ amɛ sugbɔ xɔgbe do gbetasɔsɔ ɖe ji, gan yí eo dexɔgbe do ji ɖe, àlɔn do ji nɔ deda le Bibla se ɖe alo yi gɔnmɛɖose ɖe jia? “De ɖo a nyi amɛ ci yí yìnɔ ego o” gɔnmɛ yí nyi kpɔ mɔ dajinɔ dandandan mɔ lé yekpɔnɔ enuwo do ji yí woawanɔ enuwo do o. Ènyanɔ mɔ nukplamunyɔ ci amɛ sugbɔ na le veviɖe. (Gɔnm. 13:​8, 9; Elo. 15:22) “Dé ɖo anyi amɛ ci yí lɔnnɔ evu wawa o” alo “dɔmɛzi dotɔ” o. Dasɛnnɔ tamɛ do amɛ nu alo awanɔ nu amɛmabutɔ o, ewaɖeɔ, àsɔ xomɛvu wanɔ nu keŋ agbejenɔ aye. Ci ènyi amɛfafaɔ, èɖo anyi amɛ ŋkɔtɔ yi aɖenɔ afɔ yí awanɔ fafa nɔ enyi le nɔnɔmɛ sɛnŋ mɛ yɔ can. (Ʒaki 3:​17, 18) Nɔ èsɔ xomɛvu yí xonɔ nuxu nɔ mɛbuwoɔ, ana yí dɔmɛzi afa nɔ wo, nɔ egbenyi mɛ ciwo yí fɔnnɔ gu do amɛ ji yɔ can.—Koj. 8:​1-3; Elo. 20:3; 25:15; Mt. 5:​23, 24.

14. Wo “de ɖo a nyi amɛ yoyu le xɔse mɛ o” yí anyi “amɛ kɔkwɛ” gɔnmɛ ɖe?

14 Nɔviŋsu ci yí aje anyi hamɛmɛshinshin “de ɖo a nyi amɛ yoyu le xɔse mɛ o.” Ci yí denyi mɔ ànyi nɔviŋsu ci yí wa ʒinʒindoshimɛ exwe sugbɔ ke can ɔ, eɖo axɔ gamɛ gbɔxwe ànyi Kristotɔ ci yí shin le gbɔngbɔn mɛ. Gbɔxwe woasɔ eo nɔ nanyi hamɛmɛshinshin ɔ, èɖo adasɛ shigbe Yesu nɛ mɔ yesɔ yeɖeki hwenɔ yí gbesɔ jijɔ le te kpɔ Yehowa nɔ asɔ edɔ ɖekpokpui nɔ eo. (Mt. 20:23; Fili. 2:​5-8) Àtɛnŋ adasɛ mɔ yenyi “amɛ kɔkwɛ” nɔ ètɛ do Yehowa koɖo agbenywinɔnɔse yitɔwo nu yí gbekplɔnɔ emɔdasɛnamɛ ci enanɔ to yi habɔbɔ lɔ ji do.—1 Tim. 4:15.

15. Hamɛmɛshinshin ɖe ɖo anyi nuxuxotɔ bibi yɔa? Ðe mɛ.

15 Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo dasɛ petii mɔ hamɛmɛshinshinwo “ɖo a nyi amɛ [ciwo] yí a tɛnŋ kpla enu amɛ.” Ecɛ dasɛ mɔ èɖo anyi jugbaja nuxuxotɔ bibi yɔa? Oo. Sugbɔtɔ le mɛ ciwo yí je yí nyi hamɛmɛshinshinwo mɛ denyi jugbaja nuxuxotɔ bibiwo o, vɔ wonyi nukplamɛtɔ bibiwo le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛ koɖo lɛngbɔkplɔkplɔdɔ lɔ mɛ. (Sɔ sɔ koɖo 1 Korɛntitɔwo 12:​28, 29 koɖo Efezitɔwo 4:11.) Ci ele nɛnɛ can ɔ, èɖo aje agbla gashiagamɛ yí abibiɛ doji le enukplakpla amɛ mɛ. Lé àwɛ anyi nukplamɛtɔ bibi dojiɔ?

16. Lé àtɛnŋ awɛ yí anyi nukplamɛtɔ bibi dojiɔ? (Kpɔ foto lɔ hɛnnɛ.)

16 “É ɖó a lé enyɔ adodui ciwo yí sɔ koɖo enyɔ ciwo wo kplɛɛ doashi gogoiɖe.” Nɔ ànyi enukplamɛtɔ bibiɔ, èɖo azannɔ Mawu Nyɔ lɔ gashiagamɛ nɔ èkplakɔ nu le jugbaja alo ènakɔ nukplamu nɔviŋsu alo nɔvinyɔnu ɖe. Kplanɔ Bibla koɖo mìwo Bibla nukplawemawo nywiɖe. (Elo. 15:28; 16:23.) Nɔ èkplakɔ Biblaɔ, waɖaŋ adonɔ jeshi enu ciwo ji àwa do le Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo mɛ. Yí nɔ èkplakɔ nu amɛwoɔ, tekpɔ keke nɔ nyɔ lɔ awa dɔ do ao nyɔsetɔwo ji ji. Nɔ èbiɔnɔ nukplamuwo hamɛmɛshinshin bibiwo se yí wanɔ do wo jiɔ, àbi doji le nukplakpla amɛwo mɛ. (1 Tim. 5:17) Eʒan mɔ hamɛmɛshinshinwo “a do ŋsɛn lanmɛ” nɔ wowo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo; vɔ hweɖewonuɔ, hamɛmɛshinshinwo ɖo ananɔ nukplamu wo alo “á jɔnɔ” wo ŋtɔkpu. Le nɔnɔmɛ lɔwo pleŋ mɛɔ, hamɛmɛshinshinwo ɖo awɛni koɖo xomɛfafa gashiagamɛ. Nɔ èwanɔ xomɛvu yí lɔnnɔ amɛ yí ao nukplamuwo sonɔ Mawu Nyɔ lɔ mɛɔ, àtɛnŋ avanyi nukplamɛtɔ bibi, ɖo èsransran Nukplamɛtɔ Gangantɔ ci yí nyi Yesu.—Mt. 11:​28-30; 2 Tim. 2:24.

Emɔ hun nɔ sumɔsumɔdɔwatɔ ɖeka nɔ akpɔ lé wokplanɔ Bibla do le hamɛmɛshinshin bibi ɖeka gbɔ. Sumɔsumɔdɔwatɔ ɖeka kplakpla lé axo nuxu do le ŋkɔ nɔ hamɛ lɔ le ŋkɔ nɔ mɛkpɔlin ɖeka (Kpɔ mamamɛ 16)


KPƆTƆ YÍ ALE AGBLA JEKƆ

17. (a) Nyi yí atɛnŋ kpedo sumɔsumɔdɔwatɔwo nu yí woakpɔtɔ yí ale agbla jekɔ yí ajeɔ? (b) Nyi yí ɖo anɔ susu mɛ nɔ hamɛmɛshinshinwo nɔ wogbejekɔ nɔviŋsuwo kpɔ mɔ woanyi hamɛmɛshinshin maɔ? (Kpɔ dakavi ci yí nyi “ Wa nu le Dredrenu nɔ Ègbejekɔ Mɛbuwo Kpɔ.”)

17 Ci mìtrɔ yí to enu ciwo woakpɔ nɔ mɛɖe gbɔxwe aje anyi hamɛmɛshinshin mɛɔ, sumɔsumɔdɔwatɔ ɖewo tɛnŋ kpɔɛ mɔ yewodasun ji yí aje avanyi hamɛmɛshinshin gbeɖe o. Vɔ ɖo ŋwi mɔ Yehowa koɖo yi habɔbɔ lɔ dekpɔkpɔ emɔ mɔ àɖo nɔnɔmɛ ŋtɔ́wo afɛnmalenu o. (1 Piɛ 2:21) Yehowa gbɔngbɔn kɔkɔɛ sɛnŋ lɔ akpedo eo nu nateteɛkpɔ yí aɖo nɔnɔmɛ ŋtɔ́wo. (Fili. 2:13) Nɔnɔmɛ ɖe li yí èji mɔ yeawa edɔ so nua? Do gbe ɖaɖa nɔ Yehowa so nu. Ji enu gɔnmɛ so nɔnɔmɛ lɔ nu yí abiɔ hamɛmɛshinshin ɖeka se mɔ lé yeawɛ awa ŋkɔyiyi le mɛ ma.

18. Nyi wodo ŋsɛn sumɔsumɔdɔwatɔwo pleŋ mɔ woawaɔ?

18 Mì pleŋ, mɛ ciwo yí nyi hamɛmɛshinshinwo vɔ can lé kpɔtɔ aɖoɖoɔ, nɔnɔmɛ ciwo nu mìxo nuxu so le nyɔta cɛ mɛ. (Fili. 3:16) Sumɔsumɔdɔwatɔ ènyia? Kpɔtɔ ale ŋkɔ yikɔ! Biɔ Yehowa nɔ ana kpla eo yí natashi eoɖeki do alɔmɛ ni nɔ atrɔ eo yí nasin yí akpedo hamɛ lɔ nu sɔwu. (Ezai 64:8) Yehowa acu shi do ao gbajejewo ji sugbɔ keŋ nɔ naje yí anyi hamɛmɛshinshin.

EHAJIJI 101 Mìawa Edɔ Doju