Yi enu ci yí le mɛ ji

Yi yi mɛnyɔwo tɔxu

ENUKPLAKPLA NYƆTA 41

Mìsɛnkɔ Mawu ci yí ɖɔ koɖo “ŋshishikuku”

Mìsɛnkɔ Mawu ci yí ɖɔ koɖo “ŋshishikuku”

“[Yehowa] nyɔ nɔ amɛ ɖeka ɖeka. Tɔhonɔ dasɛ Yi ŋshishikuku nɔ enushanu ci yí E wa.”—EHA. 145:9.

EHAJIJI 44 Ame Si Dzi Nu Te Ðo Ƒe Gbedodoɖa

SUSU VEVI LƆ *

1. Mi ji mìwo susu atɛnŋ ayi nɔ mìbukɔ tamɛ kpɔ so mɛ ci yí kunɔ ŋshishi nɔ amɛ nuɔ?

NƆ MÌBUKƆ tamɛ kpɔ so mɛ ci yí kunɔ ŋshishi nɔ amɛ nuɔ, mìwo susu tɛnŋ yi mɛ ci yí fanɔ xomɛ, mɛ ci yí lɔnnɔ amɛ, mɛ ci amɛ nu kunɔ lanmɛ nɔ koɖo xomɛvunɔ ji. Mìtɛnŋ gbeɖo ŋwi Samaritɔ amɛkpenalɔntɔ ci kpɔwɛ Yesu na hɛnnɛ. Ŋsu lɔ nyi jukɔn bu mɛ tɔ gan yí “ku ŋshishi” nɔ Ʒuifu ɖeka ci yí je flafinɔwo lɔ mɛ. Wodo akpa Ʒuifu lɔ nu yí yi nu wa “ŋshishi” nɔ Samaritɔ lɔ yí ele bu ni koɖo lɔnlɔn. (Luiki 10:29-37) Kpɔwɛ cɛ tɛkɔgbe do Mawu nɔnɔmɛ nyakpɔkpɔ ɖeka ji: eyi nyi ŋshishikuku. Lɔnlɔn ci Mawu ɖo nɔ mì yí dɔ ekunnɔ ŋshishi nɔ mì. Édanasɛ ŋshishikuku cɛ ŋkeŋke le enu sugbɔ mɛ.

2. Emɔ bu ci ji woatɛnŋ agbeku ŋshishi nɔ amɛ leɔ?

2 Woatɛnŋ agbeku ŋshishi nɔ amɛ le emɔ bu ji. Ŋshishikunamɛtɔ tɛnŋ sɔ gbeta mɔ yedagbedɔn to nɔ mɛ ci yí woɖo dɔn to nɔ sa o. Le akpa cɛ xweɔ, Yehowa ku ŋshishi nɔ mì sugbɔ. Ehakpatɔ lɔ nu nɔ Yehowa mɔ: “De na mì etodɔndɔn ci yí je nɔ mì o.” (Eha. 103:10) Vɔ hweɖewonuɔ, Yehowa tɛnŋ cin mɔ yeadɔn to nɔ mɛ ci yí wa nuvɔn gangan ɖe veviɖe.

3. Nyɔbiɔse ciwo mìakpɔ ɖoŋci nɔɔ?

3 Le nyɔta cɛ mɛɔ, mìakpɔ ɖoŋci nɔ nyɔbiɔse amɛtɔn cɛwo: Nyi yí taɖo Yehowa kunɔ ŋshishi nɔ amɛɔ? Woatɛnŋ adɔn to nɔ amɛ veviɖe gan yí ágbenyi ŋshishikunamɛtɔa? Nyi yí atɛnŋ akpedo mì nu mìakunɔ ŋshishi nɔ amɛɔ? Na mìakpɔ lé Mawu Nyɔ lɔ ɖo nyɔbiɔse cɛwo ŋci do.

ENU CI YÍ TAÐO YEHOWA KUNƆ ŊSHISHI NƆ AMƐ

4. Nyi yí taɖo Yehowa kunɔ ŋshishi nɔ amɛɔ?

4 Yehowa lɔn kunɔ ŋshishi nɔ amɛ. Gbɔngbɔn cucu apotru Pɔlu yí eŋwlɛ mɔ Mawu “ŋshishikuku gangan.” Ci Mawu na jeŋkwi mɛ nɔnɔ mɔkpɔkpɔ yi sɛntɔ amɛshiaminɔ nuvɔnmɛwo, taɖo Pɔlu mɔ yɛnyi ŋshishikunamɛtɔ le kpukpui cɛwo mɛ. (Efe. 2:4-7) Vɔ denyi amɛshiaminɔwo ɖekɛ yí Yehowa ku ŋshishi nɔ o. Ehakpatɔ Davidi ŋwlɛ mɔ: “[Yehowa] nyɔ nɔ amɛ ɖeka ɖeka. Tɔhonɔ dasɛ Yi ŋshishikuku nɔ enushanu ci yí E wa.” (Eha. 145:9) Ci Yehowa lɔn yi mɛwoɔ, ékunɔ ŋshishi nɔ wo hweɖekpokpuinu ci ekpɔ mɔ susu nywi ɖe li ci yí taɖo yeawɛ ahan.

5. Lé Yesu kpla nu so Yehowa ŋshishikuku nu doɔ?

5 Yesu jeshi Yehowa ɖɛ sɔwu mɛɖekpokpui yí nya lé elɔn kunɔ ŋshishi nɔ amɛ sugbɔ do. Yehowa koɖo Eviɛ Yesu bɔ nɔ jeŋkwi mɛ na nɔ exwe kotokun nɛniɖe gbɔxwe Yesu va nɔ nyigban ji. (Elo. 8:30, 31) Yesu kpɔ yí Dalɔ ku ŋshishi nɔ agbetɔ nuvɔnmɛwo zenɛniɖe. (Eha. 78:37-42) Nɔ Yesu kplakɔ nu amowoɔ, étɛnɔgbe do Dalɔ nɔnɔmɛ wadɔdoamɛji cɛ ji.

Vida lɔ dedo ŋkpɛn eviɛ ci yí bubuɔ lɔ o; vɔ éxɔɛ do axomɛ (Kpɔ mamamɛ 6) *

6. Labalu ci Yesu do yí sɔ kpedo mì nu mìmɔŋje lé Dalɔ kunɔ ŋshishi nɔ amɛ doɔ?

6 Shigbe lé mìkpɔɛ le nyɔta ci yí vayi mɛ nɛɔ, Yesu do labalu so evi bubu ɖeka nu yí sɔ dre lé Yehowa lɔn kunɔ ŋshishi nɔ amɛ sugbɔ do. Evi lɔ hun le axweɛ mɛ yí “dahɛn yi dɔkunuwo to agbe baɖa nɔnɔ mɛ.” (Luiki 15:13, NWT) Yi goduɔ, étrɔ ji mɛ yí mi agbe baɖa nɔnɔ, ésɔ yiɖeki hwe keŋ trɔ gbɔ va axomɛ. Lé dalɔ wa nu doɔ? Dejinjin gbɔxwe ɖajɛ lɔ nya susu ci yí le dalɔ shi o. Yesu nu mɔ: “Vɔ gayimɛ [evi lɔ] de kpɔ yí ɖo gbɔ ɔ, dalɔ kpɔɛ yí é ku ŋshishi ni sugbɔ. É lɔ ju yì evi lɔ gbɔ yí kpla ashi kɔ ni yí kishi ni.” Vida lɔ dedo ŋkpɛn eviɛ o. Vɔ éku ŋshishi ni yí sɔ enu ci ewa ki keŋ trɔ xɔɛ do xomu lɔ mɛ. Evi bubu lɔ wa nuvɔn gangan, vɔ ci etrɔ ji mɛɔ, dalɔ sɔ ki. Vida ŋshishikunamɛtɔ ci yí le labalu lɔ mɛ le dumɛ nɔ Yehowa. To kpɔwɛ wadɔdoamɛji cɛ jiɔ, Yesu dre lé Yehowa jikɔ mɔ yeasɔ nuvɔn ke nuvɔnwatɔ ciwo yí trɔ ji mɛ nyɔnɔnwitɔ do.—Luiki 15:17-24.

7. Lé Yehowa ŋshishikuku dasɛ do mɔ yɛnya ŋɖɛɔ?

7 Yehowa kunɔ ŋshishi nɔ amɛ ɖo énya ŋɖɛ sugbɔ. Yehowa nunya to akpo nɔ wemanyanya kpoŋ. Bibla nu hɛnnɛ mɔ “ŋununyanya ci yí sonɔ jeŋkwi mɛ” ɖɔ koɖo “ŋshishikuku koɖo kusɛnsɛn nywiwo.” (Ʒaki 3:17) Shigbe jila amɛlɔntɔ nɛɔ, Yehowa nya mɔ nɔ yeku ŋshishi nɔ ye sɛntɔwoɔ, yɛawa nywi nɔ wo. (Eha. 103:13; Ezai 49:15) Ci Yehowa sɛntɔwo nyi nuvɔnmɛwo can ɔ, éna mɔkpɔkpɔ wo. Eyi taɖo Yehowa nunya manumanu lɔ cucui yí ekunɔ ŋshishi nɔ amɛ hweɖekpokpuinu ci ekpɔ mɔ susu nywi ɖe li ci yí taɖo yeawɛ ahan. Ele ahan gan, Yehowa nya hwenu yí deɖo aku ŋshishi nɔ amɛ o. Énya ŋɖɛ, eyi taɖo dekunɔ ŋshishi nɔ amɛ keke aɖe mɔ do nuvwinwawa nu gbeɖe o.

8. Nyi evaʒannɔ mɔ woawa hweɖewonuɔ, yí nyi yí taɖoɔ?

8 Mìasɔɛ mɔ Mawu sɛntɔ ɖe ɖui koŋ yí le nuvɔn wakɔ. Nɔ ejɔ ahan ɖe, nyi mìɖo awaɔ? Gbɔngbɔn cucu Pɔlu yí eŋwlɛ mɔ “mí ŋgbe zɔnnɔ” koɖi o. (1 Kor. 5:11) Woɖenɔ nuvɔnwatɔ ciwo yí gbe mɔ yewodatrɔ ji mɛ ti le hamɛ lɔ mɛ. Ele veviɖe mɔ woawɛ ahan keŋ asɔ glɔn ta nɔ mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu egbejinɔtɔwo, ecɛ gbedanasɛ kɔkɔɛnyinyi Yehowa tɔ. Vɔ mɛɖewo tɛnŋ bui mɔ nɔ woɖe mɛɖe tiɔ, edasɛ mɔ Mawu deku ŋshishi ni o. Nyɔnɔnwi yɔa? Na mìakpɔɛ ɖa.

WOATƐNŊ ADƆN TO NƆ AMƐ VEVIÐE GAN YÍ ÁGBENYI ŊSHISHIKUNAMƐTƆA?

Nɔ lɛngbɔ ɖe lé dɔ̀ɔ, atɛnŋ aʒan mɔ woaklin do akpo, ele ahan gan lɛngbɔkplɔtɔ lɔ akpɔtɔ alekɔ bu ni (Kpɔ mamamɛ 9-11)

9-10. Sɔ koɖo Ebretɔwo 12:5, 6 ɖe, nyi yí taɖo mìatɛnŋ anu mɔ nɔ woɖe mɛɖe tiɔ, ŋshishi woku niɔ? Kpɔwɛ ci yí kpedo mì nu yí mìmɔŋje mɛɔ?

9 Nɔ mìse le Kristotɔwo bɔbɔ ɖe mɛ mɔ mìwo mɛ vevi ɖe “degbenyi Yehowa Kunuɖetɔɔ,” mìcinɔ ŋshishi mɛ sugbɔ. Mìtɛnŋ biɔ mìwoɖekiwo se mɔ, zɔn ezɔn yí woaɖe mìwo mɛ vevi lɔ ti ma. Nɔ woɖe mɛɖe ti ɖe, ŋshishi woku nia? Ɛɛ, ahan yɔ nɛ. Ðo nɔ mɛɖe wa ŋɖe yí eʒan mɔ woadɔn to ni vɔ yí wogbi do ahan ɔ, denyi ŋɖɛnyanya o, wodeku ŋshishi nɔ amɛ lɔ o yí wodeluin can hɛnnɛ o. (Elo. 13:24) Nɔ woɖe mɛɖe ti ɖe, atɛnŋ akpedo nu atrɔ yi gbenɔnɔa? Ɛɛ atɛnŋ akpedo nu. Amɛ sugbɔ ciwo yí je nuvɔn mɛ vado jeshi mɔ gbeta ci hamɛmɛshinshinwo sɔ yí ɖe yewo ti kpedo yewo nu yewonyɔ va yewoɖekiwo mɛ yí trɔ agbenɔnɔ keŋ trɔ va Yehowa gbɔ.—Hlɛn Ebretɔwo 12:5, 6.

10 Na mìasɔ kpɔwɛ cɛ. Lɛngbɔkplɔtɔ ɖeka do jeshi mɔ ye lɛngbɔ ɖeka lé dɔ̀. Énya mɔ gbɔxwe yeada edɔ̀bamɛ cɛ niɔ, yeɖo aklin so lɛngbɔ kpɛtɛwo gbɔ. Vɔ le jɔjɔmɛnuɔ, lɛngbɔwo jinɔ mɔ yewoazɔn koɖo yewo kpenawo. Eyi taɖo nɔ wovaklan ɖe so lɛngbɔha lɔ gbɔɔ, etɛnŋ ɖe fun ni. Ele ahan gan, nɔ lɛngbɔkplɔtɔ lɔ klan lɛngbɔ ɖe do akpo ɖe, edasɛ mɔ ésɛn tamɛ do nu alo ve xomɛ dia? Oo. Énya mɔ nɔ yetashi lɛngbɔ lɔ xoca koɖo kpɛtɛwoɔ, edɔ̀ lɔ akaka do wo mɛ. Ci eklan lɛngbɔ ci yí lé dɔ̀ lɔ do akpoɔ, églɔnkɔ ta nɔ lɛngbɔha lɔ pleŋ.—Sɔɛ sɔ koɖo 1 Ese Wema 13:3, 4.

11. (a) Emɔ ciwo ji woatɛnŋ asɔ mɛ ci woɖe ti sɔ koɖo lɛngbɔ ci yí lé dɔ̀ leɔ? (b) Nyiwo yí mɛ ciwo woɖe ti atɛnŋ azan ɔ, yí kpekpedonu ci woatɛnŋ axɔɔ?

11 Mìatɛnŋ asɔ Kristotɔ ci woɖe ti sɔ koɖo lɛngbɔ ci yí lé dɔ̀. Élé dɔ̀ le gbɔngbɔn mɛ. (Ʒaki 5:14) Shigbe lé ŋcilanmɛ dɔ̀lele ɖewo le nɛɔ, mɛ ci yí lé dɔ̀ le gbɔngbɔn mɛ atɛnŋ asɔ ba nɔ mɛbuwo. Eyi taɖo le nɔnɔmɛ ɖewo mɛɔ, aʒan mɔ woaɖe nuvɔnwatɔ lɔ ti le hamɛ lɔ mɛ. Etodɔndɔn cɛ dasɛ mɔ, Yehowa lɔn yi lɛngbɔ egbejinɔtɔwo yí atɛnŋ akpedo nuvɔnwatɔ lɔ nu anya mɔ enu ci yewa denyɔ ɖeeɖe o yí atrɔ ji mɛ. Nɔ woɖe mɛɖe tiɔ, átɛnŋ agbeyinɔ bɔbɔwo yí axɔnɔ Bibla nukplamuwo le nɔ keŋ asɔ donɔ ŋsɛn yiɖeki le gbɔngbɔn mɛ. Emɔɖeɖe li axɔ wemawo yí azan yiŋtɔ; átɛnŋ akpɔnɔ JW Televiʒiɔn®. Gbesɔ kpe niɔ, nɔ hamɛmɛshinshinwo kpɔ lé ewakɔ ŋkɔyiyi doɔ, woatɛnŋ ana nukplamu alo mɔdasɛnamɛ ɖe yi nɔ hwenu lɔwo vayikɔ yí akpedo nu ahaya le gbɔngbɔn mɛ. Ecɛ awɛ mɔ woatɛnŋ axɔɛ do hamɛ lɔ mɛ nɔ agbenyi Yehowa Kunuɖetɔ. *

12. Enunywitɔ ci mɛ lɔnlɔn koɖo ŋshishikuku le ci hamɛmɛshinshinwo atɛnŋ awa nɔ nuvɔnwatɔ matrɔjimɛ ɖeɔ?

12 Ele veviɖe mɔ mìaɖo ŋwi mɔ, nuvɔnwatɔ matrɔjimɛwo ɖekɛ yí woɖenɔ ti. Hamɛmɛshinshinwo nya mɔ ŋkuvibianyɔ yí nyɔ cɛ nyi, eyi taɖo wobunɔ tamɛ kpɔ veviɖe gbɔxwe asɔ gbeta aɖe mɛɖe ti. Wonya mɔ Yehowa yí dɔnnɔ to nɔ amɛ “shigbe lé eje do nɛ” yí ji mɔ yewo le wɛ ahan. (Ʒer. 30:11, NWT) Wolɔn wowo nɔviwo yí wodeji mɔ yewoawa ŋɖekɛ ci yí adahɛn nu le wo nu le gbɔngbɔn mɛ o. Ele ahan gan hweɖewonuɔ, enu ci mɛ lɔnlɔn le yí woawa yí anyi woku ŋshishi nɔ nuvɔnwatɔ ɖe yí nyi mɔ, woaɖi ti le hamɛ lɔ mɛ na nɔ hwenu ɖe.

13. Nyi yí taɖo eʒan mɔ woaɖe Kristotɔ ɖeka ti le hamɛ lɔ mɛ le Korɛntiɔ?

13 Na mìakpɔ lé apotru Pɔlu wa nu do nuvɔnwatɔ matrɔjimɛ ɖeka nu le exwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛ. Kristotɔ ɖeka le Korɛnti yí xɔ dalɔ shi. Nuvɔn gangan teŋ yɔ! Doŋkɔ nɔ wowo hwenuɔ, Yehowa nu nɔ Izraɛliviwo mɔ: “Ŋsu ci yí dɔn dalɔ shi gbɔɔ, édo ŋkpɛn dalɔ. Woɖo awu wo koɖo ve.” (1 Ese. 20:11, NWT) Nyɔnɔnwi yí enyi mɔ, Pɔlu datɛnŋ anu nɔ hamɛ lɔ mɔ wo le wu mɛ lɔ o. Vɔ éna mɔdasɛnamɛ Korɛntitɔwo mɔ wo le ɖi ti le hamɛ lɔ mɛ. Agbe dɔndɔn ci mɛ lɔ nɔkɔ kpɔkɔ ŋsɛn do mɛbuwo ji le hamɛ lɔ mɛ, yí mɛɖowo dekpɔɛ hɛnnɛ mɔ enu ci ewakɔ nyi nuvɔn gangan kpetii o!—1 Kor. 5:1, 2, 13.

14. Lé Pɔlu ku ŋshishi nɔ ŋsu ɖeka ci woɖe ti le Korɛnti hamɛ lɔ mɛ doɔ, yí nyi yí taɖoɔ? (2 Korɛntitɔwo 2:5-8, 11)

14 Le hwenu ɖe goduɔ, Pɔlu se mɔ ŋsu lɔ wa trɔtrɔ ganganwo. Nuvɔnwatɔ lɔ trɔ ji mɛ nyɔnɔnwitɔ! Ci ŋsu lɔ do ŋkpɛn hamɛ lɔ can ɔ, Pɔlu nu nɔ hamɛmɛshinshin lɔwo mɔ yedeji mɔ “[yeagangan] bonu nɔ enu ɖekpokpwi o.” Énu nɔ wo mɔ: “[Mísɔ ki] yí a fa akɔn ni.” Enu ci yí taɖo Pɔlu nu ahan yí nyi mɔ: “Wana hunnɔ a dɔ yí jimɛxaxa sugbɔtɔ lɔ a ɖekpɔtɔ.” Pɔlu ku ŋshishi nɔ mɛ lɔ ci yí trɔ ji mɛ. Apotru lɔ deji mɔ ŋsu lɔ aci ŋshishi mɛ sugbɔ yí agbɔjɔ keke ami sɔsɔke biɔbiɔ o.—Hlɛn 2 Korɛntitɔwo 2:5-8, 11.

15. Lé hamɛmɛshinshinwo atɛnŋ adɔn to nɔ amɛ sɛnsinɖe gan yí aku ŋshishi ni doɔ?

15 Shigbe Yehowa nɛɔ, hamɛmɛshinshinwo lɔn kunɔ ŋshishi nɔ amɛ. Wodɔnnɔ to nɔ nuvɔnwatɔwo veviɖe nɔ eʒan, vɔ wokunɔ ŋshishi nɔ amɛ nɔ susu nywi ɖe li ci yí taɖo woawɛ ahan. Ele ahan gan, nɔ hamɛmɛshinshinwo dedɔn to nɔ nuvɔnwatɔ lɔɔ, edasɛ mɔ wodeku ŋshishi ni o yí woɖe mɔ do nuvɔnwawa nu le hamɛ lɔ mɛ. Vɔ hamɛmɛshinshinwo ɖekɛ yí ɖo aku ŋshishi nɔ amɛa?

NYI YÍ ATƐNŊ AKPEDO MÌ PLEŊ NU YÍ MÌAKUNƆ ŊSHISHI NƆ AMOWOƆ?

16. Sɔ koɖo Elododo Wema 21:13 ɖe, lé Yehowa wanɔ nu do mɛ ciwo yí dekunɔ ŋshishi nɔ amɛ nuɔ?

16 Kristotɔwo pleŋ jinɔ mɔ yewoasran Yehowa yí akunɔ ŋshishi nɔ amɛ. Nyi yí taɖoɔ? Susu ɖeka yí nyi mɔ Yehowa daɖo to mɛ ciwo yí dekunɔ ŋshishi nɔ mɛbuwo o. (Hlɛn Elododo Wema 21:13.) Mɛɖe dele mì mɛ yí aji mɔ Yehowa le gbe ye gbedoɖawo sese o, eyi taɖo mìdevenɔ xomɛ do mɛbuwo o. Mìdedonɔ tokuitokui Kristotɔ ciwo yí le cukaɖa mɛ nyɔwo o, mìlɔn faa ɖonɔ to “wamɛnɔwo.” Gbesɔ kpe niɔ, mìtekpɔ yí wanɔ do nukplamu cɛ ci yí so gbɔngbɔn mɛ ji: “Ŋshishikuku da nɔ̀ kojoɖoɖo lɔ mɛ nɔ amɛ ci yí de kunɔ ŋshishi nɔ amɛ o.” (Ʒaki 2:13) Nɔ mìsɔ mìwoɖekiwo hwe yí ɖonɔ ŋwi lé mìʒan ŋshishikuku sugbɔ doɔ, kankandoji li mɔ, mìaku ŋshishi nɔ amowo sugbɔ doji. Mìji mɔ mìakunɔ ŋshishi, vevitɔ nɔ nuvɔnwatɔ ɖe trɔ ji mɛ yí trɔ gbɔ va hamɛ lɔ mɛ.

17. Lé Efyɔ Davidi ku ŋshishi nɔ amowo so ji mɛ doɔ?

17 Bibla mɛ kpɔwɛwo atɛnŋ akpedo mì nu mìakunɔ ŋshishi nɔ amɛ yí mìdavenɔ xomɛ o. Le kpɔwɛ mɛ, bu tamɛ kpɔ so Efyɔ Davidi nu. Ékunɔ ŋshishi nɔ amowo so ji mɛ. Ci Sɔlu ji mɔ yeawu Davidi can ɔ, Davidi ku ŋshishi nɔ Sɔlu ci yí nyi efyɔ ci Mawu shi ami nɔ. Detekpɔ mɔ yeawa wadonu alo ave xomɛ di gbeɖe o.—1 Sam. 24:9-12, 18, 19.

18-19. Nɔnɔmɛ amɛve ciwo mɛ Davidi deku ŋshishi nɔ amɛ leɔ?

18 Vɔ, denyi gashiagamɛ yí Davidi ku ŋshishi nɔ amowo o. Le kpɔwɛ mɛ, hwenu Nabali ci yí nyi tamɛsɛntɔ zu Davidi yí gbe mɔ yedana ŋɖuɖu yi koɖo yi mɛwoɔ, Davidi wa dɔmɛzi yí ɖui mɔ yeawu ŋsu ciwo pleŋ yí le yi xomɛ. Vɔ Abigaɛli ci yí nyi Nabali ashiɛ nyi xomɛfafanɔ koɖo ʒinxodotɔɔ, éhwlɛndo sɔ ŋɖuɖu yi nɔ Davidi. Ecɛ na Davidi dewu Nabali koɖo yi mɛwo o.—1 Sam. 25:9-22, 32-35.

19 Gabumɛɔ, enyɔnuɖɛtɔ Natan do labalu ɖeka nɔ Davidi so ŋsu hotɔnɔ ɖeka nu. Ŋsu cɛ tafu yi xwexatɔ wamɛnɔ ɖeka keŋ xɔ yi lɛngbɔ vevi le shi. Davidi wa dɔmɛzi veviɖe keŋ nu mɔ: “Shigbe lé Tɔhonɔ le agbe do nyɔnɔnwitɔ ɔ, ŋsu ci yí wa ahan ɖo a ku!” (2 Sam. 12:1-6) Davidi trɔ jeshi Moizi Se lɔ. Nɔ mɛɖe fi lɛngbɔ ɖekaɔ, éɖo acu lɛngbɔ amɛnɛ do tɔxu. (Hun. 22:1) Ci emɔ wo le wu amɛ lɔɔ, xomɛveve yɔ. Vɔ labalu enyi Natan do keŋ asɔ dasɛ nɔ Davidi mɔ yɛwa nuvɔn gangan ci yí nyina wu hunnɔ! Gan Yehowa ku ŋshishi nɔ Davidi wu lé yɛjikɔ mɔ woawɛ nɔ lɛngbɔ fitɔ ci nu Natan labalu lɔ xo nuxu so!—2 Sam. 12:7-13.

Ci Natan do labalu nɔ Efyɔ Davidi so ŋsu ɖeka nuɔ, Davidi deku ŋshishi nɔ mɛ lɔ o (Kpɔ mamamɛ 19-20) *

20. Nyi mìatɛnŋ akpla so Davidi kpɔwɛ lɔ mɛɔ?

20 Do jeshi mɔ ci Davidi le dɔmɛzi jiɔ, éso kojo nɔ Nabali koɖo yi mɛwo pleŋ mɔ woje nɔ ku. Ahanke le ŋkɔ mɛɔ, émɔ woɖo awu ŋsu hotɔnɔ ci nu Natan labalu lɔ xo nuxu so. Eyi taɖo mìtɛnŋ biɔ se mɔ, ci Davidi nyi mɛ ci yí fa xomɛ ɖe, lé ewɛ yí nu tamɛsɛnsɛn nyɔ cɛwoɔ? Na mìabu tamɛ kpɔ so nɔnɔmɛ ci mɛ Davidi ŋtɔ le nu. Hwenɔnuɔ, ayexadohwɛnamɛnu yi tɔ dokɔ hwɛ yi. Nɔ mɛɖe donɔ hwɛ mɛbuwo xomɛvevetɔɔ, edasɛ mɔ yɛ koɖo Yehowa gblamɛ dele nywiɖe o. Yesu kanxle yi dokplɔtɔwo veviɖe mɔ: “Mí ŋgbe ɖo kojo nɔ mɛbuwo, nɔ Mawu ŋgbe va ɖo kojo nɔ mí o. Kojo ci mí ɖo nɔ amɛwo ɔ, é yí hanci ke yí wo a va ɖo nɔ mí.” (Mt. 7:1, 2) Eyi taɖo mína nɔ mìaze nɔ xomɛveve yí atekpɔ nɔ mìwo ‘ŋshishikuku agangan’ shigbe mìwo Mawu lɔ tɔ nɛ.

21-22. Emɔ ŋtɔŋtɔ ɖewo ciwo ji mìato aku ŋshishi nɔ amowoɔ?

21 Ŋshishikuku denyi mɔ amɛ nu asadɔnu nɔ amɛ kpoŋ o. Ðo ŋshishikuku gɔnmɛ yí nyi mɔ, amɛ nu asadɔnu nɔ amɛ yí woawa enu ŋtɔŋtɔwo asɔ kpedo mɛ lɔ nu. Eyi taɖo mì pleŋ atɛnŋ alénɔ ŋkuvi do amowo nu le mìwo xomu, mìwo hamɛ alo mìwo nutwi lɔ mɛ keŋ akpɔ mɔ mɛɖe ʒan kpekpedonu ma. Emɔ sugbɔ li ciwo ji mìaku ŋshishi nɔ amowo le! Mɛɖe ʒan akɔnfafaa? Mìatɛnŋ ana kpekpedonu ŋtɔŋtɔ mɛɖe, taŋfuin ana ŋɖuɖu yi alo awa dɔ ɖe nia? Kristotɔ ɖe ci wotrɔ xɔ do hamɛ lɔ mɛ ʒan exlɔ nywi ci yí atɛnŋ ado ŋsɛn yia? Mìatɛnŋ adra akɔnfanamɛ ŋɛdu lɔ nɔ mɛbuwoa? Emɔ nywitɔ ci ji mìtonɔ yí kunɔ ŋshishi nɔ mɛɖekpokpui ci mìdo go nɛ.—Job 29:12, 13; Rɔm. 10:14, 15; Ʒaki 1:27.

22 Nɔ mìnya mɔ mɛɖewo le eʒan ŋnɔwo mɛɔ, anyi mìkpɔ emɔ ɖeka ci ji mìato yí aku ŋshishi nɔ amowo. Nɔ mìkunɔ ŋshishi nɔ amowoɔ, ana eji ajɔ mìwo Da ci yí le jeŋkwi mɛ sugbɔ, ɖo yi “ŋshishikuku gangan”!

EHAJIJI 43 Akpedagbedodoɖa

^ par. 5 Ŋshishikuku nyi ɖeka le Yehowa nɔnɔmɛ dojijɔnamɛwo mɛ; enyi nɔnɔmɛ ci mɛɖekamɛɖeka le mì mɛ ɖo atekpɔ aɖo. Le nyɔta cɛ mɛɔ, mìakpɔ enu ci yí taɖo Yehowa kunɔ ŋshishi nɔ amɛ koɖo enu ci yí taɖo mìatɛnŋ amɔ ŋshishikuku yí esɔ dɔnnɔ to nɔ amɛ tɛgbɛɛ. Mìagbekpɔ lé mìawɛ asran yi nɔnɔmɛ dojijɔnamɛ cɛ.

^ par. 11 Nɔ àkpɔ lé mɛ ciwo wotrɔ xɔ atɛnŋ adra wowo koɖo Mawu gblamɛ do koɖo lé hamɛmɛshinshinwo atɛnŋ akpedo wo nu doɔ, kpɔ nyɔta ci yí nyi “Gbedo ŋsɛn exlɔnyinyi ci yí le eɔ koɖo Yehowa gblamɛ” le Jutakpɔxɔ cɛ mɛ.

^ par. 60 FOTOWO MƐ ÐEÐE: Vida lɔ le yi xɔta yí kpɔ eviɛ bubu lɔ trɔ gbɔkɔ va axomɛ, eyi elɔ ju keŋ fiin.

^ par. 64 FOTOWO MƐ ÐEÐE: Ayexadohwɛnamɛnu Efyɔ Davidi tɔ dokɔ hwɛ yi yí elokɔ nu kpɔ, eyi taɖo ci Natan do labalu ni so ŋsu hotɔnɔ lɔ nuɔ, éwa dɔmɛzi keŋ mɔ woɖo awui.