Yi enu ci yí le mɛ ji

Yi yi mɛnyɔwo tɔxu

Enyɔbiɔse ciwo yí so yi hlɛntɔwo gbɔ

Enyɔbiɔse ciwo yí so yi hlɛntɔwo gbɔ

Nyi yí taɖo Yesu yɔ Davidi nyɔ ciwo yí le Ehajiji Wema 22:1 mɛ gbɔxwe yí kuɔ?

Gbɔxwe Yesu akuɔ, énu enyɔ ciwo yí le Matie 27:46 mɛ. Émɔ: “Anyi Mawu, Anyi Mawu, nyi taɖo yí E tashi Ŋ ɖɛ ɔ?” Ci Yesu nu nyɔ cɛɔ, éna ehakpatɔ Davidi nyɔ ciwo le Ehajiji Wema 22:1 mɛ vamɛ. (Maki 15:34) Nɔ womɔ Yesu nu nyɔ cɛ ɖo ékpɔɛ mɔ Yehowa desɔ ɖe le ji nɔ ye o alo yi xɔse gbɔjɔ na nɔ hwenu ɖeɔ, dasɔ gbe o. Yesu mɔŋje susu ci yí taɖo eɖo aku mɛ nywiɖe yí lɔn faa mɔ yeaku. (Mt. 16:21; 20:28) Égbenya mɔ hwenu yí yeakuɔ, aʒan mɔ Yehowa ‘dacɔn’ ye ji alo aglɔn ta nɔ ye o. (Job 1:10) Eyi taɖo Yehowa ɖe mɔ, nɔ Yesu adasɛ mɔ yeakpɔtɔ ale gbeji ni nɔ wowu ye tamɛsɛnsɛntɔ can.—Maki 14:35, 36.

Ci enyi ahan ɖe, nyi yí taɖo Yesu nu nyɔ ciwo yí le Ehajiji Wema cɛ mɛɔ? Mìdatɛnŋ anu enu ci yí taɖo teŋ o, vɔ mìakpɔ susu ɖewo ciwo yí atɛnŋ ana Yesu anu nyɔ cɛwo. *

Ci Yesu nukɔ nyɔ cɛwo ɖe, étɛkɔ gbe do ji mɔ Yehowa dawa ŋɖe le ye ku lɔ mɛ yɔa? Yesu ɖo acu tafɛn lɔ yí Yehowa dakpedo nu o. Ényi agbetɔ yí ɖo ‘aku dota nɔ amɛ ɖeka ɖeka.’—Ebre. 2:9.

Ci Yesu yɔ enyɔ ɖewo so Ehajiji Wema 22 mɛ ɖe, édɔnkɔ susu yi Ehajiji Wema cɛ pleŋ ji yɔa? Blaŋblaŋ le hwenɔnuɔ, Ʒuifuwo lénɔ Ehajiji Wema sugbɔ do susumɛ. Ci wose kpukpui kuɖeka le Ehajiji Wema cɛ mɛɔ, woatɔ tamɛ bubu kpɔ so Ehajiji Wema lɔ pleŋ nu zeɖeka. Nɔ eyi Yesu ji mɔ yeawaɔ, anyi akpedo yi dokplɔtɔ Ʒuifuwo nu nɔ woaɖo ŋwi enyɔnuɖɛ sugbɔ ciwo yí le Ehajiji Wema cɛ mɛ yí kudo enu ciwo yí ajɔ doŋkɔ nɔ yi ku koɖo yi godu. (Eha. 22:7, 8, 15, 16, 18, 24) Gbesɔ kpe niɔ, kpukpui ciwo yí le vɔvɔnu nɔ Ehajiji Wema lɔ kanfu Yehowa yí dri mɔ yɛnyi Fyɔ nɔ nyigban lɔ keŋkeŋ.—Eha. 22:27-31.

Ci Yesu yɔkɔ Davidi nyɔ cɛwo ɖe, nu enukɔ mɔ yedewa nuvɔn ɖe yɔa? Gbɔxwe woawu Yesuɔ, wodo hwɛ yi do enuɖemajɔ ji mɔ yɛnu nyɔkpotu. (Mt. 26:65, 66) Zanshinshin yí wosɔ gbeta yí do hwɛ yi yí wodewa do kojoɖoɖo sewo ji o. (Mt. 26:59; Maki 14:56-59) Ci Yesu biɔ se mɔ “Anyi Mawu, Anyi Mawu, nyi taɖo yí E tashi Ŋ ɖɛ ɔ,” taŋfuin étɛnŋ dɔn susu yikɔ nyɔnɔnwi ci yí nyi mɔ yedewa ŋɖe keke woawu ye ji.

Yehowa ɖe mɔ yí Davidi ci yí nyi Ehajiji Wema cɛ ŋwlɛtɔ kpe fun gan yí yi nu gbekpɔtɔ kpekpeɛ nɔ Yehowa. Enu cɛ yí Yesu jijiɛ mɔ amɛwo le ɖo ŋwi taɖo yí nu nyɔ lɔa? Davidi nyɔbiɔse lɔ dedasɛ mɔ xɔse hwedi o. Ci ebiɔ nyɔ lɔ se ɖegbɔɔ, énu mɔ yeɖoŋ do Yehowa nu mɔ yɛatɛnŋ ahwlɛn yi mɛwo gan. Gbesɔ kpe niɔ, Yehowa kpɔtɔ cukɔ shi ni. (Eha. 22:23, 24, 27) Ahanke ci Yesu ci yí nyi “Davidi Viɛ,” kpekɔfun le efuntrenamɛci lɔ nuɔ, dedasɛ mɔ yi nu degbekpe nɔ Yehowa nɛ.—Mt. 21:9.

Ci Yesu nukɔ nyɔ cɛ ɖe, ji ejikɔ adasɛ nɔ amɛwo mɔ yɛnyi vevisese gangan nɔ ye ci Yehowa degbeglɔn ta nɔ ye o, nɔ yeatɛnŋ adasɛ keŋkeŋ mɔ yele gbeji nia? Yehowa deɖui le gɔnmɛjeje mɛ mɔ ye Viye akpe fun keŋ aku o. Ci Adamu koɖo Ɛva fɔn gu gbɔxwe ecɛ vaʒan. Yesu dewa nuvɔn ɖe o, vɔ éɖo akpe fun yí aku keŋ nɔ woakpɔ ɖoŋci nɔ enyɔ ciwo yí Satana sɔ ɖo atɛɛ ji yí agbecu tafɛn ci yí ʒan keŋ atrɔ axwle enu ci agbetɔ sɔ bu. (Maki 8:31; 1 Piɛ 2:21-24) Nɔ Yehowa mi eta glɔnglɔn nɔ Yesu na nɔ hwenu ɖe le yi gbemɛ gbɔxwe ecɛ atɛnŋ avamɛ.

Ci Yesu nukɔ nyɔ cɛ ɖe, te etekɔkpɔ mɔ yeakpedo ye dokplɔtɔwo nu nɔ woasɔ susu ɖo enu ci yí taɖo Yehowa ɖe mɔ yí yeku do efuntrenamɛci lɔ nua? * Yesu nya mɔ, ci yeaku shigbe tamɛsɛnnuwatɔ nɛ le efuntrenamɛci lɔ nu ado fɔbli amɛ sugbɔ. (1 Kor. 1:23) Vɔ nɔ yi dokplɔtɔwo sɔ susu ɖo enu ci yí taɖo eku jiɔ, woanya gɔnmɛsese ŋtɔŋtɔ ci yí le yi ku lɔ nu. (Gal. 3:13, 14) Eyi woavakpɔɛ mɔ yɛnyi Hwlɛngantɔ yí denyi tamɛsɛnnuwatɔ o.

Nɔ egbenyi susu ɖe yí taɖo Yesu nukɔ enyɔ cɛwo can ɔ, énya mɔ enu ci mɛ yetokɔ nyi Yehowa dro ci yewakɔ. Ci Yesu yɔ Ehajiji Wema cɛ mɛ nyɔwo ɖegbɔ zeɖekaɔ, énu mɔ: “É vɔ!” (Ʒan 19:30; Luiki 22:37) Ɛɛ, ci Yehowa mi eta glɔnglɔn nɔ Yesu na nɔ hwenu ɖeɔ, éɖe mɔ yí Yesu wa enu ciwo pleŋ wodɔɛ mɔ yɛ le wa le nyigban ji. Égbeɖe mɔ ni yí ena enu ciwo pleŋ woŋwlɛ so nu le “Moizi se wema mɛ, do Enyɔnuɖɛtɔwo koɖo Ehajijiwo wema lɔwo mɛ” vamɛ.—Luiki 24:44.

^ par. 2 Kpɔ mamamɛ 9 koɖo 10 nɔ nyɔta ci yí nyi “Enu ciwo mìatɛnŋ akpla so Yesu nyɔ kpɛtɛkpɛtɛwo mɛ” le Jutakpɔxɔ cɛ mɛ.

^ par. 4 Le Yesu sumɔsumɔdɔ lɔ mɛɔ, énunɔ nyɔ alo biɔnɔ enyɔ ɖewo se ciwo yí dedanasɛ yiŋtɔ seselelanmɛwo duu o. Éwɛni ahan keŋ sɔ donɔ zo lanmɛ nɔ yi dokplɔtɔwo nɔ woanu wowo susuwo.—Maki 7:24-27; Ʒan 6:1-5; kpɔ Jutakpɔxɔ, 15 octobre 2010, kp. 4-5. (Ele Evegbe mɛ)