Yi enu ci yí lemɛ ji

Yi enyɔtawo nɔxu

“Mídonɔ akpe do enuwo pleŋ ŋci”

“Mídonɔ akpe do enuwo pleŋ ŋci”

ÈKPƆƐ mɔ yenyi akpedotɔ yí enu jenɔŋ nɔ yea? Mì pleŋ yí ɖo abu enyɔ cɛ kpɔ. Bibla nu ɖɛ mɔ le mìwo hwenuɔ, amɛwo anyi “amɛ mado akpetɔnɔwo.” (2 Tim. 3:2) Ètɛnŋ do jeshi mɔ mɛɖewo li yí jinɔ mɔ, mɛbuwo ɖo awa ŋɖe nɔ yewo alo ana nu yewo. Yí nɔ wona nu woɔ, wodejinɔ mɔ yewoado akpe o. Kankandoji li mɔ dalɔn ado ha koɖo mɛ ŋtɔ́wo o.

Ele ahan gan, wonu nɔ Yehowa sɛntɔwo mɔ, wo le “donɔ akpe nɔ amɛwo tɛgbɛɛ.” Mìɖo ‘adonɔ akpe do enuwo pleŋ ŋci.’ (Kol. 3:15; 1 Tɛs. 5:18, NWT) Le nyɔnɔnwi mɛɔ, akpedodo hɛnnɔ nyɔna vɛ nɔ mìwoŋtɔwo. Susu sugbɔ li ci yí taɖo enyi ahan.

AKPEDODO NA WOÐONƆ SUSU SƆGBE DO AMƐÐEKI NU

Susu vevi ɖeka ci yí taɖo mìɖo adonɔ akpe tɛgbɛɛ yí nyi mɔ, ena mìɖonɔ susu nywi do mìwoɖekiwo nu. Mɛ ci yí donɔ akpe avo le yiɖeki mɛ yí mɛ ci edo akpe nɔ can akpɔ jijɔ. Nyi yí taɖo enyi ahan ɔ? Mìasɔ kpɔwɛ cɛ: Nɔ mɛbuwo lɔn faa yí zan wowo gamɛ sɔ wa ŋɖe nɔ eo ɖe, dedasɛ mɔ wokpɔɛ mɔ èje ni ba? Edasɛ mɔ wosɔ ɖe le ji nɔ eo. Yí nɔ èdo jeshi yi ahan ɔ, ana àse vivi le eoɖeki mɛ. Ahan yí Ruta can ase le yiɖeki mɛ hwecinu Boazi wa xomɛvunu ni nɛ. Eji ajɔ Ruta ci ekpɔ mɔ Boazi sɔ ɖe le ji nɔ ye.​—Ruta 2:10-13.

Taŋtaŋtɔɔ, mìɖo adonɔ akpe nɔ Mawu. Yehowa na gbɔngbɔnmɛnu koɖo ŋcilanmɛnuwo eo koɖo ao mɛ veviwo yí egbekpɔtɔ nakɔ mí. Kankandoji li mɔ èzan gamɛ yí bunɔ tamɛ kpɔ so enunana ŋtɔ́wo nu. (2 Ese. 8:17, 18; Edɔ. 14:17) Nɔ èbunɔ tamɛ kpɔ so xomɛvunu ciwo ao Watɔ lɔ wa nɔ eo nu nywiɖeɔ, ana naluin doji, agbena nagbedo jeshi mɔ yɛlɔn ye veviɖe yí gbesɔ ɖe le ji nɔ ye.​—1 Ʒan 4:9.

To vo nɔ tamɛbubukpɔ so enu ciwo Yehowa na eo koɖo yi shicuwo nuɔ, donɔ akpe ni do yi xomɛvuwawa ŋci. (Eha. 100:4, 5) Amɛwo nunɔ mɔ: “Nɔ mɛɖe do akpe do enu ci wowa ni ŋciɔ, ékpɔnɔ jijɔ.”

AKPEDODO DONƆ ŊSƐN EXLƆNYINYI

Susu bu ci yí taɖo akpedodo nyi enunywi yí nyi mɔ, edonɔ ŋsɛn exlɔnyinyi. Mì pleŋ yí jinɔ mɔ woasɔ ɖe le ji nɔ mì. Nɔ èdo akpe nɔ mɛɖe so ji mɛ do enu ci ewa nɔ eo ŋciɔ, ana exlɔnyinyi míwo tɔ asɛnŋ doji. (Rɔm. 16:3, 4) Gbesɔ wu ŋnɔɔ, ele shigbe mɔ mɛ ciwo yí nyi akpedotɔwo kpenɔdo mɛbuwo nu sugbɔ wu. Wodonɔ jeshi xomɛvunu ɖekpokpui ci wowa nɔ wo yí ecɛ cucunɔ wo wojinɔ mɔ yewoawɛ nɔ mɛbuwo hɛnnɛ. Ɛɛ, nɔ wokpedo mɛbuwo nuɔ, ena wokpɔnɔ jijɔ. Enyɔ ci pɛɛ Yesu nu nɛ. Émɔ: “Jijɔkpɔkpɔ le enunanamɛ sɔwu enuxɔxɔ.”​—Edɔ. 20:35.

Robert Emmons ci yí nyi Winivɛshite Californie tɔ jikpɔtɔ amevetɔ, wa numɛkuku so akpedodo nu yí nu mɔ: “Gbɔxwe mìanyi akpedotɔwoɔ, ele mɔ mìado jeshi mɔ mìʒan mìwonɔnɔwo. Hweɖewonuɔ, mìanyi enunamɛtɔ yí gabumɛɔ, mìanyi mɛ ci wona nu.” Enyɔ lɔ yí nyi mɔ gbɔxwe mìanɔ agbe yí akpɔ jijɔɔ, mìʒan mìwonɔnɔwo le emɔ sugbɔ ji. Le kpɔwɛ mɛ, woatɛnŋ ana ŋɖuɖu alo cike mì nɔ mìlé dɔ̀. (1 Kor. 12:21) Mɛ ci yí nyi akpedotɔ danasɛ nɔ mɛbuwo mɔ yekpɔ jijɔ do enu ci wowa nɔ ye ŋci. Ci enyi ahan ɖe, èdonɔ akpe nɔ amɛwo do enu ci wowa nɔ eo ŋcia?

AKPEDODO ANA NAÐO SUSU NYWI DO AGBE NU

Susu bu ci yí taɖo mìɖo adonɔ akpe yí nyi mɔ, akpedo mì nu mìasɔ mìwo susu ɖo enu ciwo yí ana mìakpɔnɔ jijɔ ji sɔwu ciwo ana mìagbɔjɔ. Le akpa ɖewo xweɔ, mìatɛnŋ asɔ lé mìwo susu wanɔ dɔ do, sɔ koɖo gajaxwi. Ðo atɛnŋ akpedo mì nu mìasɔ mìwo susu ɖo enudojijɔnɔamɛwo ji yí axe emɔ nɔ enu ciwo yí agbɔjɔ mì. Ana mìabunɔ enunywiwo kpɔ yí mìwo cukaɖawo dagbeɖyinɔ ŋɖe nɔ mì o. Nɔ akpedodo nyi enumadoamɛ nɔ eoɔ, àkpɔnɔ nyɔna sugbɔ so mɛ yí ecɛ agbena nanyi akpedotɔ doji. Nɔ èsɔnɔ susu ɖo enu ciwo ŋci ele mɔ àdonɔ akpe jiɔ, akpedo eo nu nawa enu ci apotru Pɔlu mɔ mìwo le wa. Émɔ: “Eji le jɔnɔ mí hweshahwenu le Axwetɔ lɔ mɛ.”—Fili. 4:4.

Nɔ enu jenɔŋ nɔ eoɔ, akpedo eo nu naɖenɔ susu so enu ciwo yí agbɔjɔ eo ji. Dagbɔnnu mɔ nado akpe nɔ mɛɖe do ŋɖe ci ewa nɔ eo ŋci yí le gaxoxo ɖekɛ lɔ mɛ naxɛkɔ yí ale ŋshishi koɖo dɔmɛzi ji ba? Akpedotɔwo dejinɔ ŋcilanmɛnu sugbɔ o. Enu ci woɖo jenɔŋ nɔ wo yí wodejinɔ enu ganganwo o.​—Fili. 4:12.

BU TAMƐ KPƆ SO NYƆNA CIWO PLEŊ ÈKPƆ NU!

Ci ènyi Kristotɔɔ, Satana aji mɔ cukaɖa ciwo mɛ ètokɔ le ŋkeke vɔvɔ cɛwo mɛ, le na nalonɔ nu kpɔ yí agbɔjɔ. Ajɔ ji ni, nɔ èle susu masɔgbewo ɖokɔ yí le gbɛkui fankɔ. Nɔ ele ahan ɔ, agbɔnnu mɔ amɛwo aɖo to eo nɔ èle eŋɛnywi lɔ drakɔ. Le nyɔnɔnwi mɛɔ, akpedodo koɖo Mawu gbɔngbɔn kɔkɔɛ kusɛnsɛn lɔ yinɔ do doju. Le kpɔwɛ mɛ, nɔ mìkpɔ enunywi ciwo Mawu wa nɔ mìɔ, eji jɔnɔ mì sugbɔ yí mìkannɔdo ji mɔ, egbe ciwo eɖo avamɛ dandandan.​—Gal. 5:22, 23.

Ci ènyi Yehowa sɛntɔɔ, kankandoji li mɔ èlɔn do enyɔ ciwo wonu le nyɔta cɛ mɛ kudo akpedodo nu ji. Vɔ èdo jeshi mɔ akpedodo koɖo susu nywi ɖoɖo do esɔmɛ nu, devanɔ le wowoɖeki shi o. Ele ahan gan, ŋgbena agbɔjɔ eo o. Àtɛnŋ anyi akpedotɔ yí enu ajenɔŋ nɔ eo tɛgbɛɛ. Lé àwɛ doɔ? Ŋkeke ɖeshiaɖeɔ, ji gamɛ yí abunɔ tamɛ kpɔ so enunywi ciwo yí jɔ le ao gbemɛ yí èɖo ado akpe nu. Nɔ èwɛni ahan gashiagamɛɔ, akpedodo anɔnɔ fafɛɖe nɔ eo. Ana nakpɔnɔ jijɔ wu mɛ ciwo yí sɔ wowo susu ɖonɔ agbemɛ cukaɖawo ji. Nɔ èbunɔ tamɛ kpɔ so enunywi ciwo Mawu koɖo mɛbuwo wa sɔ do ŋsɛn eo nuɔ, ana àkpɔ jijɔ. Àtɛnŋ aŋwlɛnnɔ enu lɔwo do wema mɛ ɖɛ. Ŋkeke ɖeshiaɖeɔ, àtɛnŋ aŋwlɛnnɔ enu amɛve alo amɛtɔn ciwo ŋci ado akpe do.

Enugɔnmɛjitɔ ɖewo do jeshi mɔ, “nɔ mìdonɔ akpe blaŋblaŋ ɔ, atɛnŋ akpɔ ŋsɛn do lé mìwo hlɔnmɛkanwo wanɔ dɔ do ji, yí mìakpɔnɔ jijɔ do mìwo gbe nu.” Mɛ ci enu jenɔŋ nɔ kpɔnɔ jijɔ le yi gbemɛ. Eyi taɖo bunɔ tamɛ kpɔ so nyɔna ciwo pleŋ èkpɔ nu, kpɔ jijɔ do enunywi ciwo yí jɔ do eo ji le agbɛmɛ nu yí anyi akpedotɔ! Ŋgbekpɔ mɔ yeje nɔ enunywi ciwo wowa nɔ ye o, vɔ “do akpe nɔ Yehowa, ɖo amɛ nywi ényi.” Ɛɛ, “donɔ akpe do enuwo pleŋ ŋci.”​—1 Kro. 16:34, NWT; 1 Tɛs. 5:18, NWT.