Yi enu ci yí lemɛ ji

Yi enyɔtawo nɔxu

ENUKPLAKPLA NYƆTA 50

Yehowa wa enu ci yí ana míakpɔ vovo

Yehowa wa enu ci yí ana míakpɔ vovo

“Míɖo . . . adra vovokpɔkpɔ nɔ mɛ ciwo pleŋ yí le eju lɔ mɛ.”​—1 ESE. 25:10, NWT.

EHAJIJI 22 Fiaɖuƒea Le Dzi Ðum​—Neva Dzro!

SUSU VEVI LƆ *

1-2. (a) Nyi vovokpɔkpɔxwe lɔ nyiɔ? (Kpɔ dakavi ci yí nyi “ Nyi Vovokpɔkpɔxwe nyiɔ?”) (b) Nyi nu Yesu xo nuxu so le Luiki 4:16-18 mɛɔ?

NƆ EFYƆ ɖe kpa cɛ na nɔ exwe 50 ɔ, woɖunɔ azan veviwo ni le eju ɖewo mɛ. Woyɔnɔ exwe 50 tɔ lɔ mɔ vovokpɔkpɔxwe nɔ efyɔ lɔ. Wotɛnŋ ɖu vovokpɔkpɔxwe lɔ na nɔ ŋkeke ɖeka, kwɛshila ɖeka alo wu ahan, vɔ azan lɔ vavɔnɔ yí amɛwo ŋlɔnɔbe jijɔkpɔkpɔ lɔ blaŋ.

2 Mìagbeje vovokpɔkpɔxwe nywitɔ ɖeka mɛ, enyɔ wu exwe ɖeka vovokpɔkpɔ ci woɖunɔ le blema Izraɛli le exwe 50 ɖeshiaɖe mɛ. Le blemaɔ, Vovokpɔkpɔxwe lɔ na Izraɛliviwo nɔnɔ vovomɛ. Nyi yí taɖo enyɔ cɛ le veviɖe nɔ mì gbɛɔ? Ðo Izraɛli Vovokpɔkpɔxwe lɔ na mìɖonɔ ŋwi enunywi ɖeka ci Yehowa wa nɔ mì. Enu lɔ ana mìakpɔ vovo tɛgbɛɛ yí mìatɛnŋ akpɔ nyɔna so mɛ gbɛ. Yesu xo nuxu so vovokpɔkpɔ nywi cɛ nu.​—Hlɛn Luiki 4:16-18.

Izraɛliviwo kpɔnɔ jijɔ le Vovokpɔkpɔxwe lɔ mɛ, ɖo mɛ ciwo yí nyi hwashiwo gbɔnɔva wowo xomumɛtɔ koɖo wowo nyigbanwo gbɔ (Kpɔ mamamɛ 3) *

3. Sɔ koɖo 1 Ese Wema 25:8-12 ɖe, lé Izraɛliviwo kpɔ nyɔna so Vovokpɔkpɔxwe lɔ mɛ doɔ?

3 Mìatɛnŋ amɔŋje nyɔ ci Yesu nu so vovokpɔkpɔ nu mɛ nywiɖe, nɔ mìxo nuxu so Vovokpɔkpɔxwe ci Mawu mɔ ye mɛwo le ɖunɔ le blema nu doŋkɔ. Yehowa nu nɔ Izraɛliviwo mɔ: “Míɖo ana exwe 50 tɔ lɔ anɔ kɔkɔɛɖe yí adra vovokpɔkpɔ nɔ mɛ ciwo pleŋ yí le eju lɔ mɛ. Exwe lɔ anyi Vovokpɔkpɔxwe nɔ mí yí míwo domɛtɔ ɖekaɖeka atrɔyi yi nuwo gbɔ yí míwo domɛtɔ ɖekaɖeka atrɔyi yi xomumɛtɔwo gbɔ.(Hlɛn 1 Ese Wema 25:8-12, NWT.) Le nyɔta ci yí vayi mɛɔ, mìkpɔ lé Izraɛliviwo kpɔ nyɔna so Sabati ci yí nyi gbɔngbɔnzangbe le kwɛshila ɖeshiaɖe mɛ. Vɔ lé Izraɛliviwo kpɔ nyɔna so Vovokpɔkpɔxwe lɔ mɛ doɔ? Le kpɔwɛ mɛ, sɔɛ mɔ Izraɛlivi ɖe ɖu fɛn yí ɖo asa nyigban gbɔxwe acu fɛn lɔ. Le Vovokpɔkpɔxwe lɔ mɛɔ, woɖo asɔ nyigban lɔ jo ni. Mɛ lɔ atɛnŋ “atrɔyi yi nuwo gbɔ” yí eviɛwo asɔ nyigban lɔ ɖu cinɔ le esɔmɛ. Alo, mɛɖe tɛnŋ ɖu fɛn sugbɔ keke yí ɖo asa yiɖeki alo eviɛ ɖe do hwashigbemɛ gbɔxwe acu fɛn lɔ. Le Vovokpɔkpɔxwe lɔ mɛɔ, hwashi lɔ ɖo “atrɔyi yi xomumɛtɔwo gbɔ.” Eyi taɖo mɛɖe danyi hwashi tɛgbɛɛ mɔkpɔkpɔ maɖo o! Edasɛ mɔ Yehowa lenɔ bu nɔ yi mɛwo nyao!

4-5. Nyi yí taɖo ele veviɖe mɔ mìakpla nu so Vovokpɔkpɔxwe ci Izraɛliviwo ɖunɔ nuɔ?

4 Nyɔna bu ci yí gbele Vovokpɔkpɔxwe lɔ mɛɔ? Yehowa ɖe mɛ mɔ: “mɛɖe deɖo anyi abɔnɔ le mí mɛ o, ɖo Yehowa ayra eo dandandan le nyigban ci Yehowa ao Mawu sɔ nakɔ eo yí nasɔ ɖu cinɔ ji.” (2 Ese. 15:4, NWT) Ecɛ to akpo nɔ enu ci yí jɔkɔ gbɛ xesexese! Egbɛɔ, dɔkunɔwo jekɔ dɔku doji yí abɔnɔwo jekɔ abɔ doji.

5 Ci mìnyi Kristotɔwoɔ, mìdenyikɔ Moizi Sewo o. Ecɛ dasɛ mɔ mìdewanɔ do ese ci yí mɔ wo le gan hwashiwo, asɔ efɛnwo ke amɛ yí nɔ mɛɖe xwle nyigban ɔ, atrɔ asɔ jo nɔ nyigbantɔ, shigbe lé wowɛni le Vovokpɔkpɔxwe ji le blema nɛ o. (Rɔm. 7:4; 10:4; Efe. 2:15) Vɔ, susu vevi ɖeka li ci yí taɖo mìakpla nu so Vovokpɔkpɔxwe lɔ nu. Susu ci yɔɔ? Eyi nyi mɔ mìatɛnŋ ase vivi nɔ vovokpɔkpɔ ci yí aɖo ŋwi enu ci yí Yehowa wa nɔ Izraɛliviwo.

YESU DRA VOVOKPƆKPƆ

6. Nyi mɛ yí woana vovo agbetɔviwo soɔ?

6 Mì pleŋ yí ʒan vovokpɔkpɔ, ɖo mìnyi hwashi nɔ nuvɔn yí hwashinyinyi lɔ sɛnŋ sugbɔ. Ci mìnyi nuvɔnmɛwoɔ, mìlenɔ dɔ̀, kunɔ nyɔxo yí kunɔ. Amɛ sugbɔ donɔ jeshi cɛ, nɔ wokpɔ weni mɛ alo nɔ wole dɔ̀ yí yi dotoxwe. Mìgbɔnɔjɔ hɛnnɛ nɔ mìwa nuvɔn. Apotru Pɔlu nu mɔ: “Ese . . . ci yí le edɔ wakɔ le anyi ŋcilanmɛ nyi agɔjeje se, yí ese lɔ sɔ ŋ wa yi gamɛnɔtɔ.” Énu kpi mɔ: “Anyi nu sadɔnu. Mi yí a hwlɛn ŋ gan le ŋcilan hunnɔ ci yi hɛn eku va nɔ ŋ mɛ ɔ?”—Rɔm. 7:23, 24.

7. Nyɔ ci yí Ezai nu ɖɛ so vovokpɔkpɔ nuɔ?

7 Jijɔtɔɔ, Mawu hun mɔ ɖeka nɔ mì nɔ mìakpɔ hwlɛngan alo vovo so nuvɔn mɛ. Yesu yí na mìatɛnŋ akpɔ vovo lɔ. Le exwe sanŋdi amɛnyi mɛ Doŋkɔ nɔ Yesuɔ, enyɔnuɖɛtɔ Ezai nu ɖɛ mɔ amɛwo akpɔ vovo gangan. Vovo cɛ anyɔ wu ci Izraɛliviwo kpɔnɔ nɔ woɖukɔ Vovokpɔkpɔxwe. Éŋwlɛn mɔ: “[Yehowa] anyi Xwetɔ sɔ Yi gbɔngbɔn daɖo Ŋ ji. Mawu can ŋ nɔ ma nu eŋɛ nywi nɔ wamɛnɔwo yí a do akɔnfa lanmɛ nɔ amɛ ciwo yí le xaxa mɛ. Mawu dɔ ŋ nɔ ma nu nɔ amɛ ciwo yí gan le ketɔnɔ lɔ̀wo mɛ mɔ wo vo. Yí, ma nu nɔ gamɛnɔ̀tɔwo mɔ wo na wo vovo.” (Ezai. 61:1) Mi nu yí wonu nyɔ cɛ soɔ?

8. Mi yí Ezai nu ɖɛ mɔ yɛana vovo amɛwoɔ?

8 Ci Yesu tɔ yi sumɔsumɔdɔ lɔ jiɔ, nyɔnuɖɛ vevi cɛ ci yí kudo vovokpɔkpɔ nu tɔ vavamɛ. Hwenu Yesu yi Ʒuifuwo nukplaxu le wowo xwe Nazarɛtiɔ, éhlɛn Ezai nyɔnuɖɛ cɛ nɔ Ʒuifu ciwo yí le bɔbɔ lɔ mɛ. Yesu nu nyɔ lɔwo do yiɖeki nu mɔ: “[Yehowa] Gbɔngbɔn le ŋ ji, ɖo ɔ, É shi ami nɔ ŋ nɔ ma dra eŋɛnywi lɔ nɔ wamɛnɔwo. É dɔ ŋ ɖaɖa nɔ ma dra vovokpɔkpɔ nɔ gakpamɛnɔtɔwo yí nɔ ŋkuvitɔnnɔwo a tɔ́ enu kpɔkpɔ, Yí a na vovo amɛ ciwo yí le xaxa mɛ, yí [a] nu exwe ci mɛ Tɔhonɔ lɔ a hwlɛn Yi jukɔn gan le.” (Luiki 4:16-19) Lé Yesu na enyɔnuɖɛ cɛ vamɛ doɔ?

AMƐ ŊKƆTƆ CIWO WOANA VOVO

Yesu dra vovokpɔkpɔ le Ʒuifuwo nukplaxu le Nazarɛti (Kpɔ mamamɛ 8-9)

9. Vovokpɔkpɔ ciŋmɛ yí amɛ sugbɔ le te kpɔ le Yesu hwenuɔ?

9 Ezai nu nyɔ ɖɛ so vovokpɔkpɔ lɔ nu yí Yesu hlɛn nu so nu hɛnnɛ. Wotɔ vovo lɔ nana amɛwo so exwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛ. Yesu ɖo kpe nyɔ lɔ ji ci enu mɔ: Enuŋwlɛŋwlɛ lɔ jɔ egbɛ, hwecinu mí seseɛ yi hlɛnhlɛn!” (Luiki 4:21) Mɛ ciwo yí se enyɔ ci Yesu hlɛn sugbɔtɔ tɛnŋ bu mɔ woana vovo yewo so Rɔma cɛkpakpa mɛ. Wotɛnŋ bui shigbe lé ŋsu amɛve ɖekawo bui nɛ. Wonu mɔ: “Mì ɖo ŋkuvi yi mɔ É yi yí a hwlɛn Izraɛli gan.” (Luiki 24:13, 21) Vɔ mìnya mɔ Yesu dedo ŋsɛn yi dokplɔtɔwo mɔ wo le fɔn gu do Rɔma cɛkpakpa ci yí sɛnnɔ tamɛ ji o. Ewaɖeɔ, énu nɔ wo mɔ “mí sɔ enu ci yí nyi Sezatɔ sɔ jo nɔ Seza.” (Mt. 22:21) Ci enyi ahan ɖe, lé Yesu na vovo amɛwo le hwenɔnu doɔ?

10. Nyi mɛ yí Yesu na vovo amɛwo soɔ?

10 Mawu Vi lɔ va kpedo amɛwo nu yí wokpɔ vovo le enu amɛve mɛ. Ŋkɔtɔɔ, Yesu hwlɛn amɛwo gan so ŋsukankan nukplamu ciwo sɛnsɛnŋkɔnɔtɔwo ʒinkɔ do wo ji mɛ. Hwenɔnuɔ, Ʒuifu sugbɔ nyi hwashi nɔ kɔnuwo koɖo ŋsukankan jixɔsewo. (Mt. 5:31-37; 15:1-11) Mɛ ciwo mɔ yewokplɔkɔ amɛwo le gbɔngbɔnmɛ va le shigbe ŋkuvitɔnnɔwo hannɛ. Ci wogbe Mɛsia lɔ koɖo nyɔnɔnwi ci ekpla woɔ, wokpɔtɔ ci vinvin koɖo nuvɔn mɛ. (Ʒan 9:1, 14-16, 35-41) Ci Yesu kpla nu amɛwo nywiɖe yí ɖo kpɔwɛ nywiɔ, édasɛ nɔ amɛfafawo lé woawɛ akpɔ vovo so ŋsukankan nukplakplawo mɛ.​—Maki 1:22; 2:23–3:5.

11. Emɔ amɛvetɔ ci ji Yesu na vovo agbetɔviwo leɔ?

11 Emɔ vetɔ lɔ yí nyi mɔ Yesu na vovo agbetɔviwo so hwashinyinyi nɔ nuvɔn cinɔ ci woɖu mɛ. Ci Yesu sɔ yi gbe cu tafɛn ɔ, Mawu atɛnŋ asɔ nuvɔnwo ke mɛ ciwo yí ɖo xɔse yí lɔn do tafɛn lɔ ji. (Ebre. 10:12-18) Yesu nu mɔ: “Nɔ́ Axwe Vi lɔ na vovo mí ɔ, mí a vo nyao.” (Ʒan 8:36) Kankandojitɔɔ, vovokpɔkpɔ cɛ nyɔ wu vovo ci Izraɛliviwo tɛnŋ kpɔnɔ nɔ woɖukɔ Vovokpɔkpɔxwe! Le kpɔwɛ mɛ, mɛ ci wona vovo le Vovokpɔkpɔxwe lɔ ji tɛnŋ gbevanyi hwashi yí avaku le vɔvɔnu.

12. Miwo yí nyi amɛ ŋkɔtɔ ciwo yí akpɔ nyɔna so vovokpɔkpɔ ci nu Yesu xo nuxu so mɛɔ?

12 Le Pantekoti ŋkeke ji le exwe 33 K.H. ɔ, Yehowa sɔ gbɔngbɔn kɔkɔɛ shi ami nɔ apotru lɔwo koɖo ŋsu koɖo nyɔnu egbejinɔtɔ buwo. Éxɔ wo shigbe eviɛwo nɛ yí woavafɔn wo do jeŋkwimɛ nɔ woakpa cɛ koɖo Yesu. (Rɔm. 8:2, 15-17) Mɛ cɛwo yí nyi amɛ ŋkɔtɔ ciwo yí akpɔ nyɔna so vovokpɔkpɔ ci nu Yesu xo nuxu so le Ʒuifuwo nukplaxu le Nazarɛti. Ŋsu koɖo nyɔnu ŋtɔ́wo degbenyi hwashi nɔ ŋsukankan nukplamu koɖo kɔnu ciwo Ʒuifu sɛnsɛnŋkɔnɔtɔwo kplanɔ amɛwo o. Mawu sɔɛ mɔ wovo so nuvɔn ci yí kplɔnɔ amɛ yi ku mɛ. Kristotɔwo Vovokpɔkpɔxwe lɔ ci yí tɔ ji so hwenu woshi ami nɔ Kristo dokplɔtɔwo le exwe 33 K.H., avavɔ le Exwe kotokun ɖeka cɛkpakpa Yesu tɔ vɔvɔnu. Edɔ ciwo woawa hwenɔnuɔ?

WOANA VOVO AMƐ MILIƆN NƐNIÐE HƐNNƐ

13-14. To akpo nɔ Kristotɔ amɛshiaminɔwo ɖe, miwo yí akpɔ nyɔna so vovokpɔkpɔ ci nu Yesu xo nuxu so mɛɔ?

13 Egbɛɔ, ejinywitɔ miliɔn nɛniɖe ciwo yí so jukɔnwo pleŋ mɛ le “lɛngbɔ bu” mɛ tɔwo mɛ. (Ʒan 10:16) Mawu deyɔ wo mɔ woavakpa cɛ koɖo Yesu le jeŋkwimɛ o. Vɔ Bibla nu mɔ emɔ hun nɔ wo yí woanɔ agbe tɛgbɛɛ le nyigban ji. Mɔkpɔkpɔ cɛ yí le eo shia?

14 Àtɛnŋ akpɔ nyɔna ɖewo kakacɛ le enunywi ciwo yí le amɛshiaminɔwo shi mɛ. Nɔ èxɔ Yesu tafɛn vɔnsa lɔ ji seɔ, àtɛnŋ abiɔ Yehowa nɔ asɔ ao nuvɔnwo ke eo. Ecɛ ana ao nu akpe nɔ Mawu yí nakpɔ fafa. (Efe. 1:7; Enyɔ. 7:14, 15) Gbebu tamɛ kpɔ so yayra ciwo èkpɔkɔ nu, ɖo èvo so jixɔse ciwo yí dewa ɖeka koɖo Bibla mɛ. Yesu nu mɔ: “Mí a jeshi nyɔnɔnwi, yi nyɔnɔnwi lɔ a na vovo mí.” (Ʒan 8:32) Ejɔ ji nɔ mì sugbɔ mɔ mìkpɔ vovo cɛ!

15. Vovo koɖo yayra ciwo mìatɛnŋ akpɔ le esɔmɛɔ?

15 Àtɛnŋ akpɔ mɔ nɔ vovokpɔkpɔ ci yí gangan wu. Le majinjinɖe mɛɔ, Yesu agu ŋsusɛnsɛnha koɖo agbetɔ cɛkpakpa ficifici lɔwo. Mawu aglɔn ta nɔ agbetɔ “sugbɔ sugbɔ” ciwo yí sin. Le yi goduɔ, aɖe mɔ nɔ wo yí woase vivi nɔ yayrawo le paradiso mɛ le nyigban ji. (Enyɔ. 7:9, 14) Woafɔn amɛ sugbɔ sugbɔwo yí emɔ ahun nɔ wo woavo so alɔzu ciwo yí tonɔ so Adamu nuvɔn mɛ.​—Edɔ. 24:15.

16. Vovokpɔkpɔ nywi ci woana agbetɔwo le esɔmɛɔ?

16 Le Exwe kotokun ɖeka cɛkpakpa lɔ mɛɔ, Yesu koɖo mɛ ciwo yí akpa cɛ koɖi akpedo agbetɔwo nu woanɔ lanmɛsɛn blebu mɛ le ŋcilanmɛ koɖo gbɔngbɔnmɛ. Exwe kotokun ɖeka cɛkpakpa ŋtɔ́ ale shigbe Vovokpɔkpɔxwe ci woɖunɔ le Izraɛli hannɛ. Ecɛ ana mɛ ciwo pleŋ sɛn Yehowa le gbejinɔnɔ mɛ anyi amɛ maɖonuvɔnwo yí avo so nuvɔn mɛ.

Le xexe yoyu lɔ mɛɔ, mìawa edɔ nywi ciwo mɛ jijɔkpɔkpɔ le (Kpɔ mamamɛ 17)

17. Nyɔ ci yí Ezai 65:21-23 nu ɖɛ so Mawu mɛwo nuɔ? (Kpɔ foto ci yí le akpa lɔ ji.)

17 Ezai 65:21-23 dre lé agbe lɔ avanɔ do le esɔmɛ le nyigban ji. (Hlin.) Dedasɛ mɔ mìanyi ɖyiɖɔnɔwo alo edɔɖemawɛtɔwo o. Vɔ Bibla nu mɔ Mawu mɛwo awa edɔ nywi ciwo mɛ jijɔkpɔkpɔ le hwenɔnu. Le vɔvɔnu nɔ Exwe kotokun ɖeka cɛkpakpa lɔɔ, mìatɛnŋ akando ji mɔ “enushanu ci Mawu wa a vo le trɔntrɔn gomɛ. Ŋkuɖoɖo li mɔ enushanu ci Mawu wa a kpɔ vovo koɖo kanfukanfu ciwo yí nyi Mawu viwotɔ.”​—Rɔm. 8:21.

18. Nyi yí taɖo mìatɛnŋ akando ji mɔ mìakpɔ jijɔ le esɔmɛɔ?

18 Shigbe lé Yehowa ɖo gamɛ ci Izraɛliviwo sɔ wanɔ dɔ yí gbɔnnɔ domɛ nɛɔ, ahanke awɛ nɔ yi mɛwo le Exwe kotokun ɖeka cɛkpakpa Kristo tɔ mɛ nɛ. Kankandojitɔɔ, gamɛ ali nɔ gbɔngbɔnmɛdɔwo. Ele veviɖe mɔ woasɛn Mawu gbɔxwe akpɔ jijɔ le egbɛmɛ. Ahanke agbele veviɖe le xexe yoyu lɔ mɛ nɛ. Egbejinɔtɔwo pleŋ akpɔ jijɔ le Exwe kotokun ɖeka cɛkpakpa Kristo tɔ lɔ mɛ, ɖo mìawa edɔ ciwo mɛ jijɔkpɔkpɔ le yí mì pleŋ asɛn Mawu.

EHAJIJI 142 Míalé Míaƒe Mɔkpɔkpɔa Me Ðe Asi Sesĩe

^ par. 5 Yehowa wa toto vevi ɖeka ci yí na wodranɔ vovokpɔkpɔ alo ablɔɖe le blema Izraɛli. Eyi nyi Vovokpɔkpɔxwe. Moizi Se lɔ dekplɔkɔ Kristotɔwo o; gan ele veviɖe mɔ mìakpla nu so Vovokpɔkpɔxwe lɔ nu. Le nyɔta cɛ mɛɔ, mìakpɔ lé Vovokpɔkpɔxwe lɔ aɖo ŋwi enuvevi ɖeka ci Yehowa wa nɔ mì koɖo lé mìawɛ akpɔ nyɔna so mɛ.

^ par. 61 FOTOWO MƐ ÐEÐE: Le Vovokpɔkpɔxwe lɔ mɛɔ, wogan ŋsu ciwo yí nyi hwashi yí wotrɔva wowo xomumɛtɔwo koɖo wowo nyigbanwo gbɔ.