Yi enu ci yí lemɛ ji

Yi enyɔtawo nɔxu

ENUKPLAKPLA NYƆTA 2

Àtɛnŋ anyi “akɔnfa” soxu nɔ amɛwo

Àtɛnŋ anyi “akɔnfa” soxu nɔ amɛwo

“Amɛ hunnɔwo ɖekɛ yí nyi Ʒuifu xɔsetɔ ciwo yí wanɔdɔ nɔ Mawu fyɔju. Wowo yí nyi akɔnfa nɔ ŋ.”​—KOL. 4:11.

EHAJIJI 90 Mide Dzi Ƒo Na Mia Nɔewo

SUSU VEVI LƆ *

1. Cukaɖa ciwo Yehowa sɛntɔ sugbɔtɔ dokɔ go le egbɛmɛɔ?

YEHOWA sɛntɔ sugbɔtɔ dokɔ go nɔnɔmɛ sɛnŋ ciwo yí na wolonɔ nu kpɔ yí senɔ vevi sugbɔ le xexeɛ pleŋ mɛ. Mɛɖe tokɔ nɔnɔmɛ ŋtɔ́ hanwo mɛ le míwo hamɛ lɔ mɛa? Kristotɔ ɖewo lekɔ dɔ̀ veviɖe alo wowo mɛ vevi ɖe ku. Ebuwo sekɔ vevi, ɖo wowo mɛ alo wowo xlɔ vevi ɖe mi Yehowa sɛnsɛn. Ahanke jɔjɔmɛfɔkuwo na Kristotɔ ɖewo sekɔ vevi nɛ. Mìwo nɔvi ŋtɔ́wo pleŋ ʒan akɔnfafa. Lé mìawɛ akpedo wo nuɔ?

2. Nyi yí taɖo apotru Pɔlu ʒan akɔnfafa hweɖewonuɔ?

2 Apotru Pɔlu do go agbemɛ cukaɖa sɛnŋwo eɖekplɔɖedo. (2 Kor. 11:23-28) Gbesɔ kpe niɔ, ‘ŋja ɖeka le gbaza mɛ’ ni yí eɖo ado ji. Ŋja lɔ tɛnŋ nyi edɔ̀lele ɖe. (2 Kor. 12:7) To vo nɔ yɛɔ, yi kpena Dema ci yí wanɔ dɔ koɖi so gbeɖi ɖɛ, ɖo ‘élɔn xexe cɛ sugbɔ.’ Ecɛ na ese vevi. (2 Tim. 4:10) Pɔlu nyi Kristotɔ amɛshiaminɔ edɔngbetɔ ci yí kpenɔdo mɛbuwo nu, gan hweɖewonuɔ, yɛ can vagbɔjɔnɔ.​—Rɔm. 9:1, 2.

3. Miwo yí fa akɔn nɔ Pɔlu yí kpedo nuɔ?

3 Pɔlu xɔ akɔnfafa koɖo kpekpedonu ci eʒan. Lé exɔɛ doɔ? Kankandojitɔɔ, Yehowa do ŋsɛn yi koɖo yi gbɔngbɔn kɔkɔɛ. (2 Kor. 4:7; Fili. 4:13) Yehowa gbezan yi kpena Kristotɔwo yí sɔ fa akɔn ni. Pɔlu nu mɔ: “Wowo yí nyi akɔnfa nɔ ŋ.” (Kol. 4:11) Aristaki, Tishiku koɖo Maki le mɛ ciwo yí kpedo nu mɛ. Wodo ŋsɛn Pɔlu yí kpedo nu yí edo ji. Nɔnɔmɛ ciwo yí kpedo Kristotɔ amɛtɔn cɛwo nu yí wonyi akɔnfanamɛtɔwoɔ? Lé mìatɛnŋ asran wowo kpɔwɛ nywi lɔwo, nɔ mìle akɔn fakɔ nɔ mɛbuwo alo mìle ŋsɛn dokɔ mìwonɔnɔwoɔ?

NYI EGBEJINƆTƆ SHIGBE ARISTAKI NƐ

Shigbe Aristaki nɛɔ, mìwo can mìatɛnŋ anyi exlɔ egbejinɔtɔwo yí anɔ koɖo mìwo nɔviwo le “cukaɖawo hwenu” (Kpɔ mamamɛ 4-5) *

4. Lé Aristaki dasɛ mɔ yenyi exlɔ egbejinɔtɔ nɔ Pɔlu doɔ?

4 Aristaki nyi Maseduanitɔ ci yí so Tɛsaloniki. Édasɛ mɔ yenyi exlɔ egbejinɔtɔ nɔ Pɔlu. Ŋkɔtɔ ci mìhlɛn nu so Aristaki nu le Bibla mɛ yí nyi, hwenu Pɔlu yi Efezi le ejugoduŋɛnywidradradɔ mɔzɔnzɔn amɛtɔntɔ lɔ mɛ. Ci Aristaki kplɔ Pɔlu doɔ, amɛahwa lɔwo li. (Edɔ. 19:29) Hwenu wovatashiɔ, devɔn nɔ afɔku ci yí ajɔ do ji o, vɔ énɔ koɖo Pɔlu le egbejinɔnɔ mɛ. Le wleci ɖewo goduɔ, Aristaki nɔ koɖo Pɔlu le Grɛki ci ketɔnɔwo tekɔkpɔ mɔ yewoawu Pɔlu can. (Edɔ. 20:2-4) Le xwe 58 han K.H. ɔ, wokplɔ Pɔlu yi Rɔma keŋ acui do gakpamɛ yí Aristaki zɔn mɔ koɖi yí tɔjihun gban do wo. (Edɔ. 27:1, 2, 41) Ci wovaɖo Rɔmaɔ, ewa shigbe mɔ ésɔ gamɛ ɖewo nɔ koɖo Pɔlu le gakpamɛ hannɛ. (Kol. 4:10) Dekpaca mì mɔ Pɔlu kpɔ ŋsɛndoamu koɖo akɔnfafa so exlɔ egbejinɔtɔ cɛ gbɔ o!

5. Sɔ koɖo Elododo Wema 17:17 ɖe, lé mìawɛ anyi exlɔ egbejinɔtɔwoɔ?

5 Shigbe Aristaki nɛɔ, mìwo can mìatɛnŋ anyi exlɔ egbejinɔtɔwo yí anɔ koɖo mìwo nɔviwo le hwenu nywi koɖo “cukaɖawo hwenu hɛnnɛ.” (Hlɛn Elododo Wema 17:17.) Nɔ mìwo nɔviwo to cukaɖawo mɛ vayi xoxoxo can ɔ, wotɛnŋ ʒan akɔnfafa. Le kpɔwɛ mɛ, Frances * dalɔ ku yí le wleci amɛtɔn goduɔ, nɔlɔ can ku. Énu mɔ: “Ŋkpɔɛ mɔ cukaɖa ciwo mɛ mìtonɔ na mìsenɔ vevi, nɔ hwenu sugbɔ vayi can. Anyi jilawo ku yɛ ejinjin, vɔ ejɔnɔ ji nɔŋ mɔ ŋɖo exlɔ egbejinɔtɔ ciwo yí ɖonɔ ŋwi mɔ nyɛŋkpɔtɔ le vevisese mɛ.

6. Nyi egbejinɔnɔ ana mìawaɔ?

6 Exlɔ egbejinɔtɔwo zannɔ gamɛ koɖo ŋsɛn sɔ kpenɔdo wowo nɔviwo nu. Le kpɔwɛ mɛ, dotowo nu nɔ Peter mɔ yile dɔ̀ ɖeka ci yí wunɔ amɛ blaŋ. Ashiɛ, Kathryn nu mɔ: “Asu koɖo ashi ɖeka le mìwo hamɛ mɛ kɔ mì yi fini woada dɔ̀ lɔ nɔ Peter le. Woɖui mɔ yewodatashi mì le hwenu sɛnŋsɛnŋ lɔ mɛ o, wonɔ mì gbɔ hweɖekpokpuinu ci mìʒan wo.” Efa akɔn nɔ mì sugbɔ mɔ, mìɖo exlɔ nywi ciwo yí akpedo mì nu yí mìado ji le nɔnɔmɛ sɛnŋwo mɛ!

NYI MƐ CI JI WOAKANDO SHIGBE TISHIKU NƐ

Shigbe Tishiku nɛɔ, mìatɛnŋ anyi exlɔ ci ji amɛwo akando, nɔ wotokɔ cukaɖawo mɛ (Kpɔ mamamɛ 7-9) *

7-8. Sɔ koɖo Kolosetɔwo 4:7-9 ɖe, lé Tishiku dasɛ do mɔ yenyi exlɔ ci ji woakandoɔ?

7 Tishiku nyi Kristotɔ ci yí so Rɔma le Azi kanmɛ. Exlɔ ci ji woakando yí enyi nɔ Pɔlu. (Edɔ. 20:4) Ci Pɔlu wa toto nɔ enujɔjɔ asɔ kpedo Kristotɔ ciwo yí le Ʒude nu le xwe 55 han K.H. ɔ, étɛnŋ nu nɔ Tishiku mɔ yi le do alɔ edɔ vevi cɛ. (2 Kor. 8:18-20) Le yi godu ci wole Pɔlu do gakpamɛ ŋkɔtɔ le Rɔmaɔ, Tishiku wa dɔ shigbe Pɔlu mɛdɔdɔ nɛ. Ésɔ Pɔlu lɛta koɖo yi ŋsɛndoamunyɔwo yinɔ nɔ hamɛ ciwo yí le Azi.​—Kol. 4:7-9.

8 Tishiku kpɔtɔ nyi exlɔ ci ji Pɔlu kando. (Titu 3:12) Hwenɔnuɔ, denyi Kristotɔwo pleŋ yí nyi mɛ ciwo ji woakando shigbe Tishiku nɛ o. Ci wole Pɔlu zevetɔ do gakpamɛ le exwe 65 han K.H. ɔ, Pɔlu ŋwlɛn mɔ Kristotɔ sugbɔ ciwo yí le Azi kanmɛ degbenɔkɔ koɖo ye o, ɖo taŋfuin wovɔnvɔn nɔ ketɔnɔwo. (2 Tim. 1:15) Ele ahan gan, Pɔlu tɛnŋ kando Tishiku ji keke yí gbeɖo edɔ bu ni. (2 Tim. 4:12) Pɔlu akpɔ jijɔ mɔ Tishiku nyi exlɔ nywi nɔ ye.

9. Lé mìatɛnŋ asran Tishiku kpɔwɛ doɔ?

9 Mìatɛnŋ asran Tishiku kpɔwɛ nɔ mìnyi exlɔ ci ji nɔviwo akando. Le kpɔwɛ mɛ, mìdanu nɔ mìwo nɔvi ciwo yí le ʒan mɛ mɔ mìakpedo wo nu kpoŋ o, vɔ mìawa enu ŋtɔŋtɔwo asɔ kpedo wo nu. (Mt. 5:37; Luiki 16:10) Nɔ mɛ ciwo yí le eʒan mɛ kando ji mɔ mìatɛnŋ akpedo yewo nuɔ, efanɔ akɔn nɔ wo sugbɔ. Nɔvinyɔnu ɖeka ɖe mɛ mɔ: “Àvo le eoɖeki mɛ, ɖo ènya mɔ mɛ ci yí akpedo ye nu ava do gamɛ ji yí awa enu ci esɔ ɖo gbe nɔ ye.”

10. Shigbe lé wonui le Elododo Wema 18:24 mɛ nɛ ɖe, fini mɛ ciwo yí gbɔjɔ alo tokɔ cukaɖawo mɛ, atɛnŋ akpɔ akɔnfafa soɔ?

10 Mɛ ciwo yí gbɔjɔ alo tokɔ cukaɖawo mɛ nunɔ enu ci yí xakɔ wo nɔ exlɔ ci ji wokando keŋ yí kpɔnɔ akɔnfafa. (Hlɛn Elododo Wema 18:24.) Ci woɖe Bijay viɛ ŋsuvi ti le hamɛ lɔ mɛɔ, égbɔjɔ yí nu mɔ: “Ŋji mɔ nanu lé ŋsekɔ le nyɛɖeki mɛ nɔ mɛ ci ji natɛnŋ akando.” Ci Carlos wa afɛn ɖekaɔ, datɛnŋ agbewa edɔ ci ewanɔ le hamɛ lɔ mɛ sa o. Énu mɔ: “Ŋji mɔ navo anu enu ci yí xakɔŋ nɔ mɛ ciwo yí aɖo toŋ, gan yí wodado hwɛŋ o.” Hamɛmɛshinshinwo nyi mɛ ciwo yí ɖo to Carlos yí kpedo nu eto cukaɖa lɔ mɛ. Ci enya mɔ hamɛmɛshinshin lɔwo dakaka enyɔ lɔ nɔ mɛbuwoɔ, efa akɔn ni.

11. Lé mìawɛ anyi exlɔ ciwo ji woakannɔdoɔ?

11 Gbɔxwe mìanyi exlɔ ciwo ji woakannɔdoɔ, mìɖo anyi mɛ ciwo yí donɔ ʒinxo. Ci Zhanna asuɔ so gbeɖi ɖɛɔ, énu lé esekɔ le yiɖeki mɛ nɔ yi xlɔ veviwo, ecɛ fa akɔn ni. Énu mɔ: “Ci ŋnukɔ enyɔ ɖekɛ ŋmɛ gbɛmɛgbɛmɛ can ɔ, wodo ʒinxo yí ɖo toŋ.” Eo can àtɛnŋ adasɛ mɔ yenyi exlɔ nywi nɔ èɖonɔ to nywiɖe.

LƆN FAA AKPEDO MƐBUWO NU SHIGBE MAKI NƐ

Shigbe lé Maki wa xomɛvunuwo sɔ kpedo Pɔlu nu yí edo ji nɛɔ, mìwo can mìatɛnŋ akpedo mìwo nɔviwo nu nɔ afɔku ɖe jɔ do wo ji (Kpɔ mamamɛ 12-14) *

12. Mi yí nyi Makiɔ, yí lé elɔn faa kpenɔdo mɛbuwo nu doɔ?

12 Maki nyi Kristotɔ Ʒuifu ci yí so Ʒeruzalɛmu. Wojeshi tɔɖiɛvi Barnaba ɖɛ mɔ yɛnyi eŋɛnywidratɔ ejugodutɔ. (Kol. 4:10) Ewa mɔ alɔmɛ le Maki xomu lɔ shi, gan desɔ enu cɛwo ɖo texwe ŋkɔtɔ le yi gbemɛ o. Le Maki gbemɛ pleŋ ɔ, élɔn faa yí kpenɔdo mɛbuwo nu koɖo jijɔ. Le kpɔwɛ mɛ, le hwenu vovovowo mɛɔ, Maki kpedo apotru Pɔlu koɖo apotru Piɛ nu le wowo dɔwo wawa mɛ. Étɛnŋ xwle ŋɖuɖu yí ji texwe ci woadɔn alo étɛnŋ wa nubuwo nɔ wo. (Edɔ. 13:2-5; 1 Piɛ 5:13) Pɔlu dre Maki mɔ yɛnyi ye kpena ci yí “wanɔdɔ nɔ Mawu fyɔju” yí gbenyi “akɔnfa nɔ” ye.​—Kol. 4:10, 11.

13. 2 Timɔte 4:11 dasɛ mɔ eji jɔ Pɔlu do edɔ ci Maki wa le egbejinɔnɔ mɛ vayi nu doɔ?

13 Maki vanyi Pɔlu xlɔ vevi ɖeka. Le kpɔwɛ mɛ, ci wole Pɔlu do gakpamɛ le Rɔma godugodutɔ le exwe 65 han K.H. ɔ, éŋwlɛn lɛta vetɔ ɖaɖa Timɔte. Le lɛta lɔ mɛɔ, énu nɔ Timɔte mɔ yi le kplɔ Maki nɔ woabɔ ava ye gbɔ le Rɔma. (2 Tim. 4:11) Kankandoji li mɔ Pɔlu kpɔ jijɔ so edɔ ci yí Maki wa le egbejinɔnɔ mɛ vayi nu, eyi taɖo eji mɔ yɛ le va nɔ koɖo ye le nɔnɔmɛ sɛnŋ cɛ mɛ. Maki wa enu ŋtɔŋtɔwo sɔ kpedo Pɔlu nu, taŋfuin éhɛn ŋɖuɖu alo enu ciwo eʒan asɔ ŋwlɛn nu vɛ ni. Kpekpedonu koɖo ŋsɛndoamu ci Pɔlu xɔ so Maki gbɔ kpedo nu etɛnŋ do ji keke na nɔ gacimɛ yí wowui.

14-15. Nyi yí Matie 7:12 kpla mì so kpekpedonu ŋtɔŋtɔ ciwo mìatɛnŋ ana mɛbuwo nuɔ?

14 Hlɛn Matie 7:12. Ci mìtokɔ hwenu sɛnŋsɛnŋwo mɛɔ, ejɔnɔ ji nɔ mì, nɔ nɔviwo wa enu ŋtɔŋtɔ sɔ kpedo mì nu! Ryan dalɔ ku zeɖeka le afɔku sɛnŋ ɖeka mɛ. Énu mɔ: “Nɔ mìle vevisese mɛɔ, enu sugbɔ li mìkpɔnɔ mɔ yɛaglo wawa. Nɔ mɛɖe wa ŋɖe koŋ yí sɔ kpedo eo nu alo nɔ egbenyi enu hwɛɖeka yɔ can ɔ, efanɔ akɔn nɔ amɛ sugbɔ.”

15 Nɔ mìɖonɔ to nywiɖe yí donɔ jeshi nɔnɔmɛ ciwo mɛ mìwo nɔviwo leɔ, mìatɛnŋ akpɔ emɔ ŋtɔŋtɔ ciwo ji mìato yí akpedo wo nu. Le kpɔwɛ mɛ, nɔvinyɔnu ɖeka ɖui mɔ yeakpedo Peter koɖo Kathryn ci nyɔ mìnu vayi nu nɔ woayinɔ fini woaxwle cike le. Ci Peter alo Kathryn datɛnŋ aku ehun ɔ, nɔvinyɔnu lɔ wa toto yí nɔvi ɖewo lɔn faa le hamɛ lɔ mɛ yí ɖɔnɔli wowonɔnɔwo yí kɔnɔ wo yi. Nyɔna ci yí to le mɛɔ? Kathryn nu mɔ: “Ele shigbe mɔ agban kpɛnkpin ɖeka so le kɔ nɔ mì hannɛ.” Ŋgbekpɔɛ mɔ xomɛvunu ci yeawa asɔ kpedo amɛwo nu, hwe keke datɛnŋ afa akɔn wo o.

16. Enuvevi ci mìkpla so lé Maki fa akɔn nɔ amɛwo do mɛɔ?

16 Yesu nukplavi Maki ci yí nɔ agbe le exwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛ nyi Kristotɔ ci yí edɔ sugbɔ le kɔ nɔ. Teokrasidɔ veviwo le ji, Eŋɛnywiwema ci yiŋtɔ ŋwlɛn can le mɛ. Ele ahan gan, Maki ji gamɛ yí fa akɔn nɔ Pɔlu. Degbɔnnu nɔ Pɔlu ɖeeɖe mɔ yeabiɔ kpekpedonu so Maki gbɔ o. Wowu Angela mamalɔ tamɛsɛnsɛntɔ yí ci amɛwo va fa akɔn niɔ, ejɔ ji ni sugbɔ. Énu mɔ: “Nɔ exlɔ adodwiwo ji mɔ yewoakpedo amɛ nuɔ, woatɛnŋ axo nuxu koɖo wo fafɛɖe. Wojikɔ veviɖe mɔ yewoakpedo ŋnu, wodekpɔnɔ godu o.” Mìatɛnŋ abiɔ mìwoɖekiwo se mɔ: ‘Wojeshiŋ ɖɛ mɔ ŋwanɔ enu ŋtɔŋtɔwo sɔ fanɔ akɔn nɔ anyi kpena xɔsetɔwoa?’

ÐUI GLIGAAN AFANƆ AKƆN NƆ MƐBUWO

17. Lé tamɛ bubu kpɔ so 2 Korɛntitɔwo 1:3, 4 nu atɛnŋ ado ŋsɛn mì yí mìafa akɔn nɔ mɛbuwo doɔ?

17 Ele fafɛɖe mɔ mìakpɔ nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu ciwo yí ʒan akɔnfafa. Mìatɛnŋ azan ŋsɛndoamunyɔ ciwo mìxɔ yí asɔ fa akɔn nɔ mɛbuwo. Nɔvinyɔnu Nino ci mamalɔ ku nu mɔ: “Nɔ mìlɔn ɔ, Yehowa atɛnŋ azan mì asɔ fa akɔn nɔ mɛbuwo.” (Hlɛn 2 Korɛntitɔwo 1:3, 4.) Frances ci nyɔ mìnu le tɔtɔmɛ, nu mɔ: “2 Korɛntitɔwo 1:4 mɛ nyɔwo nyi nyɔnɔnwi nyao. Enu ci mɛɖe zan yí sɔ fa akɔn nɔ mìɔ, mìatɛnŋ azin asɔ fa akɔn nɔ mɛbuwo.”

18. (a) Nyi yí taɖo mɛɖewo vɔnnɔ gbɔxwe afa akɔn nɔ amɛɔ? (b) Lé mìawɛ afa akɔn nɔ amɛwo le nyɔnɔnwi mɛɔ? Na kpɔwɛ ɖeka.

18 Nɔ mìvɔnkɔ can ɔ, mìɖo aji emɔ ŋtɔŋtɔ ciwo ji mìato akpedo amɛwo nu. Le kpɔwɛ mɛ, mìtɛnŋ vɔnvɔn mɔ mìdenya enyɔ ci mìanu alo enu ci mìawa nɔ mɛ ci yí ʒan akɔnfafa o. Hamɛmɛshinshin ɖeka ci woyɔnɔ mɔ Paul ɖo ŋwi lé nɔviwo je agbla keŋ yí fa akɔn ni ci dalɔ ku. Énu mɔ: “Dele fafɛɖe nɔ wo mɔ woaxo nuxu nɔŋ o. Nɔvi lɔwo denya nyɔgbe ci woazan asɔ fa akɔn nɔŋ o. Vɔ ci woji mɔ yewoakpedo ŋnu keŋ afa akɔn nɔŋ ɔ, ejɔ ji nɔŋ sugbɔ.” Ahanke nɔviŋsu Tajon kpɔ ŋsɛndoamu le nɔviwo gbɔ ci nyigbanhunhunhun sɛnŋ ɖeka jɔ nɛ. Énu mɔ: “Le nyɔnɔnwi mɛɔ, ŋdegbeɖo ŋwi enu ciwo pleŋ nɔvi lɔwo ŋwlɛn ɖaɖaŋ to telefonu ji o, vɔ ŋɖo ŋwi mɔ wosɔ ɖe le ji nɔŋ yí kpɔ mɔ nyɛŋle nywiɖe ma.” Nɔ mìsɔnɔ ɖe le ji nɔ amɛwoɔ, mìanyi akɔnfanamɛtɔ nywiwo.

19. Nyi yí taɖo èɖui mɔ yeanyi ‘akɔnfafa’ nɔ mɛbuwoɔ?

19 Ci mìɖokɔ vɔvɔnu nɔ xexe cɛɔ, enuwo adadahɛn doji yí nɔnɔmɛ lɔwo agbɔnkɔnu doji le agbe lɔ mɛ. (2 Tim. 3:13) Mìakpɔtɔ aʒannɔ akɔnfafa, ɖo mìsɔ nuvɔn ɖu cinɔ yí mìgbewanɔ afɛn. Susu ɖeka ci yí taɖo Pɔlu tɛnŋ do ji le gbejinɔnɔ mɛ sɔyi vɔvɔnu yí nyi mɔ yi kpena Kristotɔwo fa akɔn ni. Mìatekpɔ anyi egbejinɔtɔ shigbe Aristaki nɛ yí anyi mɛ ci ji woakannɔdo shigbe Tishiku nɛ yí alɔn faa akpenɔdo mɛbuwo nu shigbe Maki nɛ. Nɔ mìwɛni ahan ɔ, mìatɛnŋ akpedo mìwo nɔviwo nu yí woakpɔtɔ anɔ te goguiɖe le xɔse mɛ.​—1 Tɛs. 3:2, 3.

^ par. 5 Apotru Pɔlu to cukaɖa sɛnŋsɛnŋwo mɛ le yi gbemɛ. Le nɔnɔmɛ sɛnŋ ŋtɔ́wo mɛɔ, nɔvi ɖewo fa akɔn ni sugbɔ. Mìado jeshi nɔnɔmɛ nywi amɛtɔn ciwo yí kpedo nɔvi lɔwo nu yí wonyi akɔnfanamɛtɔwo. Mìagbekpɔ emɔ ŋtɔŋtɔ ciwo ji mìato yí asran wowo kpɔwɛ.

^ par. 5 Mìtrɔ ŋkɔ ɖewo le nyɔta cɛ mɛ.

EHAJIJI 111 Nu Si Ta Míekpɔa Dzidzɔ Ðo

^ par. 56 FOTOWO MƐ ÐEÐE: Tɔjihun gban do Pɔlu koɖo Aristaki.

^ par. 58 FOTOWO MƐ ÐEÐE: Pɔlu dɔ Tishiku nɔ asɔ lɛtawo yi nɔ hamɛwo.

^ par. 60 FOTOWO MƐ ÐEÐE: Maki wa enu ŋtɔŋtɔwo yí sɔ kpedo Pɔlu nu.