Yi enu ci yí lemɛ ji

Yi enyɔtawo nɔxu

ENUKPLAKPLA NYƆTA 1

‘Míyi yí a ɖo nukplaviwo’

‘Míyi yí a ɖo nukplaviwo’

EXWE 2020 MAWUNYƆKPUKPUI: ‘Míyi yí aɖo nukplaviwo. Mído wo eshi mɛ.’​—MT. 28:19.

EHAJIJI 79 Míefiaa Nu Wo Be Woanɔ Te Sesĩe

SUSU VEVI LƆ *

1-2. Nyɔ ci mawudɔla lɔ nu nɔ nyɔnu ciwo yí va Yesu yɔdu tuɔ, yí emɔdasɛnamɛ ci yí Yesu na woɔ?

LE 16 Nisan exwe 33 K.H. ɔ, nyɔnu ɖeka ciwo yí nyi Mawu sɛntɔwo le ŋshishi mɛ. Woso fɔnfɔnmɛ yí jeŋkɔ Yesu yɔdu tu, ɖo woɖyi yɛɔ, deyi ŋkeke amɛve hɔɖo o. Ci woɖo yɔdu lɔ tuɔ, woji mɔ yewoashi cike koɖo ami hwɛntewo nɔ ecɔ lɔ sa, vɔ ekpaca wo mɔ yɔdu lɔ le totu! Mawudɔla ɖeka nu nɔ nyɔnu lɔwo mɔ Yesu fɔn so ku, égbenu kpi mɔ: “É xɔ emɔ so jeŋkɔ Galile do ŋkɔ nɔ mí. Hunnɔ tɔxu yí mí a kpɔɛ le nɛ.”​—Mt. 28:1-7; Luiki 23:56; 24:10.

2 Ci nyɔnu lɔwo so le yɔdu lɔ tuɔ, Yesu ŋtɔ vakpɔ wo yí na emɔdasɛnamɛ cɛ wo mɔ: “Mí soyì nu nɔ nɔvinyɛwo mɔ wo le vayì Galile jumɛ, hunnɔ tɔxu yí wo a kpɔ Ŋ le nɛ.” (Mt. 28:10) Ci Yesu fɔn so kuɔ, éji mɔ yeana emɔdasɛnamɛ vevi ɖewo ye nukplaviwo, eyi taɖo ewa toto nɔ bɔbɔ ɖeka!

MIWO YÍ YESU DƆ MƆ WO LE ÐO NUKPLAVIWOƆ?

Ci Yesu fɔn so kuɔ, édo go koɖo yi apotru koɖo mɛbuwo le Galile yí nu nɔ wo mɔ: ‘Míyi yí a ɖo nukplaviwo.’ (Kpɔ mamamɛ 3-4)

3-4. Nyi yí taɖo mìdatɛnŋ anu mɔ apotru lɔwo ɖekɛ yí Yesu nu enyɔ ci yí le Matie 28:19, 20 mɛ nɔɔ? (Kpɔ foto ci yí le akpa lɔ ji.)

3 Hlɛn Matie 28:16-20. Le bɔbɔ lɔ mɛɔ, Yesu nu mɔ ye nukplaviwo awa edɔ vevi ɖeka le exwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛ yí mìwo can mìwɛkɔ le egbɛmɛ. Yesu nu mɔ: “Nɔ́ é le ahan ɔ, míyì yí a ɖo [enukplaviwo] le jukɔnwo pleŋ mɛ. . . Mí kpla enu wo nɔ wo a wanɔ do enu ciwo pleŋ yí Ŋ dɔnɔ mí ji.”

4 Yesu ji mɔ ye dokplɔtɔwo pleŋ ɖo aɖe kunu. Denyi apotru egbejinɔtɔ 11 lɔwo ɖekɛ yí edɔkɔ edɔ cɛ o. Lé mìwɛ yí nyaɔ? Apotru lɔwo ɖekɛ yí le Galile to ji hwecinu Yesu nukɔ mɔ wo le yi ɖo nukplaviwoa? Ðo ŋwi mɔ mawudɔla lɔ nu nɔ nyɔnu lɔwo mɔ: “Galile . . . yí a kpɔɛ le.” Kankandojitɔɔ, nyɔnu cɛwo ale bɔbɔ lɔ mɛ hɛnnɛ. Vɔ denyi wowoɖekɛ yí va bɔbɔ lɔ o. Apotru Pɔlu nu mɔ Yesu “dasɛ Yiɖeki nɔ nɔvi ciwo yí sugbɔ sɔwu hlɛnhlɛnmɛ ekawive koɖo efan (500) le zeɖeka mɛ.” (1 Kor. 15:6) Fini yí mɛ cɛwo bɔ doju leɔ?

5. Nyi mìkpla so 1 Korɛntitɔwo 15:6 mɛɔ?

5 Enu sugbɔ li ci yí taɖo mìkando ji mɔ, Galile bɔbɔ lɔ ci nyɔ wonu le Matie 28 mɛ yí le susumɛ nɔ Pɔlu. Nyi taɖoɔ? Ŋkɔtɔɔ, Yesu nukplavi sugbɔtɔ nyi Galiletɔwo. Ci wosugbɔɔ, wodatɛnŋ anɔ exɔ ɖe mɛ le Ʒeruzalɛmu o. Eyi taɖo Galile to ji woabɔ do, ɖo amɛ sugbɔ akpɔ texwe le nɔ. Susu amɛvetɔ yí nyi mɔ, ci Yesu fɔn so kuɔ, évado go koɖo yi apotru 11 lɔwo le Ʒeruzalɛmu le axwe ɖeka mɛ. Nɔ Yesu ji mɔ apotru lɔwo ɖekɛ yí adra eŋɛnywi lɔ keŋ aɖo nukplaviwo saɔ, ánui nɔ wo gayimɛ ekpɔ wo le Ʒeruzalɛmu. Dagbenu nɔ apotru lɔwo, nyɔnu lɔwo koɖo mɛbuwo mɔ wo le va do go ye do Galile o.​—Luiki 24:33, 36.

6. Nyi yí dasɛ mɔ Matie 28: 20 mɛ nyɔwo kan mì le egbɛmɛɔ, yí lé amɛwo wakɔ do ese cɛ ji doɔ?

6 Do jeshi susu vevi amɛtɔntɔ lɔ. Denyi Kristotɔ ciwo yí nɔ agbe le exwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛ ɖekɛwo yí Yesu nukɔ nɔ mɔ wo le ɖo nukplaviwo o. Lé mìwɛ yí nyaɔ? Yesu cu ta nɔ enyɔ ci enukɔ nɔ yi dokplɔtɔwo mɔ: “Na nɔ̀ koɖo mí tɛgbɛɛ, keke a nanɔ hwecinu yí xexe cɛ a va vɔ.” (Mt. 28:20) Shigbe lé Yesu nui do nɛɔ, edɔ lɔ yikɔ ŋkɔ le egbɛmɛ. Bu enyɔ cɛ kpɔ! Amɛ 300 000 han trɔnɔ Yesu Kristo nukplavi yí wanɔ ʒinʒindoshimɛ keŋ nyinɔ Yehowa Kunuɖetɔwo xweshiaxwe!

7. Nyi mɛ mìagbeje yɛɔ, yí nyi yí taɖoɔ?

7 Amɛ sugbɔ ciwo yí kpla Bibla wa ŋkɔyiyi keke wa ʒinʒindoshimɛ. Ele ahan gan, mɛɖewo tɛnŋ vɔnvɔn mɔ yewodatɛnŋ nyi Yesu nukplaviwo o. Bibla kplakpla vivinɔ nɔ wo, vɔ wodewakɔ ŋkɔyiyi keke awa ʒinʒindoshmɛ o. Nɔ mìwakɔ Bibla nukplakpla koɖo mɛɖeɔ, mìjinɔ mɔ mìakpedo nu nɔ azɔnnɔ do enu ci ekplakɔ ji keŋ atrɔ Kristo nukplavi. Enyɔta cɛ agbeje lé mìawɛ akpedo mìwo nukplaviwo nu nɔ woalɔn Yehowa keŋ awa ŋkɔyiyi le gbɔngbɔnmɛ. Nyi yí taɖo mìɖo agbeje nyɔ cɛ mɛɔ? Ðo gaɖewomɛɔ, evaʒannɔ mɔ mìasɔ gbeta nɔ mìakpɔtɔ akplakɔ nu koɖo mɛɖe alo mìami kplɛkplɛ koɖi.

TEKPƆ AKPEDO AO NUKPLAVI NU NƆ ALƆN YEHOWA

8. Nyi yí taɖo egbɔnnɔnu hweɖewonu gbɔxwe mìakpedo mìwo nukplaviwo nu nɔ woalɔn Yehowaɔ?

8 Yehowa ji mɔ amɛwo le ɖo lɔnlɔn nɔ ye yí asɛn ye. Eyi taɖo mìwo tajinu yí nyi mɔ mìakpedo mìwo nukplaviwo nu nɔ woamɔŋje mɛ mɔ, Yehowa sɔ ɖe le ji nɔ yewo ɖekaɖaka yí lɔn yewo sugbɔ. Mìji mɔ mìakpedo wo nu nɔ woakpɔ Yehowa “shigbe eda ɛnɛ nɔ nyɔcɔviwo” koɖo mɛ ci yí “kpɔnɔ kposhuwo ji.” (Eha. 68:5) Nɔ ao nukplaviwo do jeshi mɔ Mawu lɔn yewo sugbɔɔ, atɛnŋ do zo lanmɛ nɔ wo yí woalɔn Mawu hɛnnɛ. Etɛnŋ gbɔnnu nɔ nukplavi ɖewo mɔ woakpɔ Yehowa shigbe Eda ci yí lɔnnɔ amɛ nɛ, ɖo wowo dawo delɔn wo o. (2 Tim. 3:1, 3) Eyi taɖo nɔ èle enu kplakɔ koɖo mɛɖeɔ, tɛnɔ gbe do Yehowa nɔnɔmɛ dojijɔnamɛwo ji ni. Kpedo nu nɔ amɔŋje mɛ mɔ mìwo Mawu amɛlɔntɔ lɔ ji mɔ yɛakpɔ agbe mavɔ yí gbele gbesɔsɔ akpedo nu. Nyi mìatɛnŋ agbewaɔ?

9-10. Wema ciwo mìɖo azan nɔ mìwakɔ Bibla nukplakpla koɖo mɛɖeɔ, yí nyi yí taɖoɔ?

9 Zan wema ciwo yí nyi “Nyi yí Bibla kpla mìɔ?” koɖo “Ale Si Nàwɔ Anɔ Mawu Ƒe Lɔlɔ̃ La Me Ðaa.” Wowa wema cɛwo koŋ nɔ akpedo mì nu mìado zo lanmɛ nɔ mìwo nukplaviwo. Le kpɔwɛ mɛ, eta 1 nɔ Enu ci Bibla kpla wema ɖo enyɔbiɔse cɛwo ŋci: Mawu sɔnɔ eɖe le mɛ nɔ mìa, alo xomɛvetɔ yí enyi?, Lé Mawu senɔ le yiɖeki mɛ nɔ ékpɔ amɛwo le efun kpekɔɔ? koɖo, Àtɛnŋ anyi Yehowa xlɔa? Wema amɛvetɔ yí nyi Nɔ Mawu Ƒe Lɔlɔ̃ La Me Ðaa. Yɛakpedo nukplavi lɔ nu nɔ amɔŋje lé azannɔ Bibla gɔnmɛɖosewo do nɔ yi gbenɔnɔ anyɔ doji yí ate gogo Yehowa. Nɔ èkpla wema cɛwo koɖo mɛbuwo vayi can ɔ, tekpɔ adranɔ wo do yí asɔ susu ɖo nukplavi lɔ ʒanwo ji gbɔxwe ayi kplɛ koɖi.

10 Vɔ mìasɔɛ mɔ enyɔ ɖe jɔ ji nɔ nukplavi lɔ le mìwo wema ɖe mɛ, vɔ yí wema cɛ dele Enukplakpla dɔwanu dakavi lɔ mɛ o. Taŋfuin àtɛnŋ ado ŋsɛn yi nɔ ahlɛn enyɔ lɔ le wema lɔ mɛ yiŋtɔ. Ecɛ ana míatɛnŋ ayi enukplakpla lɔ ji le mìwo wema ciwo nu mìxo nuxu so sabaɖe yɛ mɛ.

Tɔ enukplakpla lɔ ji koɖo egbedodoɖa (Kpɔ mamamɛ 11)

11. Hwenu yí mìatɔ egbe dodo ɖa koɖo mìwo nukplaviwoɔ, yí lé mìakpedo wo nu nɔ woamɔŋje mɛ doɔ?

11 Tɔ enukplakpla lɔ ji koɖo gbedodoɖa. Nɔ mìtɔ Bibla kplakpla koɖo mɛɖe le kwɛshila ɖewo goduɔ, anyɔ mɔ mìatɔ egbe dodo ɖa koɖi le tɔtɔmɛ koɖo vɔvɔnu nɔ enukplakpla lɔ, nɔ nɔnɔmɛ lɔwo ɖe mɔ. Mìɖo akpedo nukplavi lɔ nu nɔ amɔŋje mɛ mɔ Mawu gbɔngbɔn kɔkɔɛ yí akpedo mì nu gbɔxwe mìase Bibla gɔnmɛ. Nɔ nɔvi ɖewo tɔ Bibla kplakpla koɖo mɛɖeɔ, wohlɛnnɔ Ʒaki 1:5 keŋ anu enu ci yí taɖo mìdonɔ gbe ɖaɖa gbɔxwe yí tɔnɔ enukplakpla lɔ ji. Kpukpui lɔ nu mɔ: “Nɔ́ ŋununyanya hwe do amɛ ɖe le míwo domɛ ɔ, amɛ lɔ le byɔ Mawu.” Le yi goduɔ, nɔvi lɔ biɔnɔ nukplavi lɔ se mɔ: “Lé mìatɛnŋ biɔ nunya Mawu doɔ?” Nukplavi lɔ tɛnŋ ɖo ŋci mɔ mìado gbe ɖaɖa nɔ Mawu.

12. Lé àtɛnŋ azan Ehajiji Wema 139:2-4 yí asɔ kpedo ao nukplavi nu nɔ adonɔ gbe ɖaɖa nɔ Yehowa so ji mɛ faaɔ?

12 Kpla ao nukplavi lɔ lé adonɔ gbe ɖaɖa do. Na nɔ akando ji mɔ Yehowa ji mɔ yi le nunɔ yi jimɛnyɔwo nɔ ye. Ðe mɛ ni mɔ, nɔ ŋɖe le ji mɛ ni yí datɛnŋ anui nɔ mɛɖe can ɔ, le nui nɔ Yehowa le gbedodoɖa mɛ. Nu ni mɔ Yehowa kpɔnɔ enu ci yí le ji mɛ nɔ mì. (Hlɛn Ehajiji Wema 139:2-4.) Mìatɛnŋ agbedo ŋsɛn mìwo nukplavi lɔ nɔ adonɔ gbe ɖaɖa nɔ Mawu mɔ, yi le kpedo ye nu yeami susu dɔndɔnwo ɖoɖo yí atashi adɛn vwinwo. Le kpɔwɛ mɛ, enukplavi ɖe tɛnŋ lɔnnɔ exwe ɖe ci yí denyɔ mɔ Kristotɔwo aɖu o. Énya mɔ exwe lɔ ɖuɖu denyɔ o, vɔ ŋɖewo jɔnɔ ji ni le mɛ. Kpedo nu nɔ ado gbe ɖaɖa nɔ Yehowa yí anu lé esekɔ le yiɖeki mɛ do ni keŋ aɖe kuku ni, nɔ akpedo nu yí alɔn enu ciwo yí jɔnɔ ji ni.​—Eha. 97:10.

Yɔ ao Bibla nukplavi lɔ nɔ ava bɔbɔwo (Kpɔ mamamɛ 13)

13. (a) Nɔ nɔnɔmɛ lɔwo ɖe mɔ ɖe, nyi yí taɖo mìɖo ayɔnɔ mìwo nukplaviwo nɔ bɔbɔwoɔ? (b) Lé àtɛnŋ ana nukplavi lɔ avo le yiɖeki mɛ le bɔbɔwo mɛ doɔ?

13 Nɔ nɔnɔmɛ lɔwo ɖe mɔɔ, yɔ nukplavi lɔ nɔ ava bɔbɔwo. Enyɔ ci ao nukplavi ase koɖo enu ci akpɔ le Kristotɔwo bɔbɔwo mɛ atɛnŋ ado zo lanmɛ ni yí asɛn Yehowa yí agbekpedo nu awa ŋkɔyiyi. Dasɛ video ci yí nyi Nyiwo yí jɔnɔ le Fyɔɖuxuxɔwo mɛ, ni yí anu ni mɔ nɔ yɛjiɔ, yewoabɔ ayi doju. Nɔ àkpe jiɔ, kpedo nu le emɔ lɔ zɔnzɔn mɛ. Kplɔnɔ eŋɛnywidratɔ vovovowo yi nukplavi lɔ gbɔ. Ecɛ ana nukplavi lɔ ajeshi mɛ ciwo yí le hamɛ lɔ mɛ, yí nɔ éva bɔbɔɔ, avo le yiɖeki mɛ.

KPEDO NUKPLAVI LƆ NU NƆ ASHIN LE GBƆNGBƆNMƐ

14. Nyi yí atɛnŋ ado ŋsɛn nukplavi ɖe yí ashin le gbɔngbɔnmɛɔ?

14 Mìwo tajinu yí nyi mɔ mìakpedo mìwo nukplaviwo nu nɔ woashin le gbɔngbɔnmɛ. (Efe. 4:13) Nɔ mɛɖe ji mɔ mìwo le kpla Bibla koɖo yeɔ, etɛnŋ nyi nyɔna ci yí tonɔ so nukplakpla lɔ mɛ yí anyi enuvevitɔ ni. Vɔ nɔ lɔnlɔn ci eɖo nɔ Yehowa vasɛnkɔŋ dojiɔ, átɛnŋ atɔ tamɛ bubu kpɔ so lé awɛ akpedo mɛbuwo nu do. Átɛnŋ abu tamɛ kpɔ so lé akpedo mɛbuwo nu do le hamɛ lɔ mɛ hɛnnɛ. (Mt. 22:37-39) Nɔ gamɛ lɔ ɖe mɔɔ, nu ni mɔ yɛatɛnŋ awanɔ lɔnlɔn faa nunana keŋ asɔ kpedo Fyɔɖuxudɔwo nu.

Kpla ao Bibla nukplavi enu ci awa nɔ édo go cukaɖawo le hamɛ lɔ mɛ (Kpɔ mamamɛ 15)

15. Lé mìatɛnŋ akpedo Bibla nukplavi ɖe nu do nɔ anya enu ci awa nɔ édo go cukaɖawoɔ?

15 Kpla ao Bibla nukplavi enu ci awa nɔ édo go cukaɖawo. Le kpɔwɛ mɛ, ao nukplavi ci yí dewa ʒinʒindoshimɛ nu nɔ eo mɔ, mɛɖe do dɔmɛzi nɔ ye le hamɛ lɔ mɛ. Ŋgbemɔ yeaxɔ do mɛɖe ji o, vɔ sɔ Bibla kpedo nu nɔ anya enu ci eɖo awa. Étɛnŋ mɔ yeatashi nyɔ lɔ, alo nɔ datɛnŋ awɛ ahan ɔ, le wa ɖaŋ ayi kpɔɛ le lɔnlɔn mɛ koɖo susu mɔ ‘yeahwlɛn ye nɔviye lɔ gan.’ (Sɔ sɔ koɖo Matie 18:15.) Kpedo ao nukplavi lɔ nu nɔ anya enyɔ ci avayi nu. Dasɛ lé awa numɛkuku do le JW Library®, Numekuku Ŋuti Mɔfiagbalẽ Na Yehowa Ðasefowo koɖo jw.org® ji. Ecɛ ana akpɔ emɔ vovovo ciwo ji ato yí akpɔ enyɔ lɔ gbɔ. Nɔ énya lé akpɔnɔ cukaɖawo gbɔ do gbɔxwe yí wa ʒinʒindoshimɛɔ, ana atɛnŋ aɖo ekacaca nywi koɖo amɛwo le hamɛ lɔ mɛ le ʒinʒindoshimɛ wawa godu.

16. Nyi yí taɖo enyɔ mɔ mìayɔnɔ nɔvi buwo nɔ woakplɔ mì yi mìwo nukplaviwo gbɔɔ?

16 Kplɔnɔ nɔvi buwo alo ekán lɔ mɛ hamɛwo jikpɔtɔ yi nukplavi lɔ gbɔ. Nyi yí taɖoɔ? To vo nɔ nyɔ ciwo mìnu vayiɔ, eŋɛnywidratɔ buwo tɛnŋ kpedo enukplavi lɔ nu le nɔnɔmɛ ɖewo ciwo mɛ mìdasun ji akpedo nu le o. Le kpɔwɛ mɛ, nukplavi lɔ je agbla zenɛniɖe mɔ yeami shiga yɔyɔ, vɔ desun ji o. Nɔ eo koɖo nɔvi ɖe ci yí ɖu nɔnɔmɛ ŋtɔ́ ji vayi, yi nukplavi lɔ gbɔɔ, átɛnŋ anya lé akpedo nu do. Ao kpena Kunuɖetɔ tɛnŋ le gbesɔsɔ akpedo nukplavi lɔ nu le ŋɖewo koŋ mɛ. Nɔ èzɔn koɖo nɔviŋsu bibi ɖe yí eɖe fun nɔ eo mɔ yeakpɔ enukplakpla lɔ jiɔ, nu ni nɔ awa enukplakpla lɔ. Ecɛ ana nukplavi lɔ akpɔ nyɔna so wowo nutɔxukpɔkpɔ mɛ. Ðo ŋwi mɔ mìwo tajinu yí nyi mɔ mìakpedo nukplavi lɔ nu nɔ ashin le gbɔngbɔnmɛ.

ŊÐO AMI ENU LƆ KPLAKPLA KOÐO NUKPLAVI LƆA?

17-18. Enyɔ ciwo nu yí àbu tamɛ kpɔ so, nɔ èjikɔ asɔ gbeta ami enu kplakpla koɖo mɛɖeɔ?

17 Nɔ nukplavi lɔ dewakɔ ŋkɔyiyi ahan ɔ, àtɛnŋ abiɔ eoɖeki se mɔ, ‘Ŋɖo ami enu kplakpla koɖia?’ Gbɔxwe àsɔ gbeta ɖeɔ, èɖo abu tamɛ kpɔ so enujikpekpe nukplavi lɔ tɔ nu. Nukplavi ɖewo yinɔ ŋkɔ kaba sɔwu buwo. Biɔ eoɖeki se mɔ: ‘Anyi nukplavi lɔ yikɔ ŋkɔ sɔ koɖo nɔnɔmɛ ci mɛ elea?’ ‘Anyi nukplavi lɔ “wanɔ do” enu ciwo ekplakɔ jia?’ (Mt. 28:20) Nukplavi lɔ tɛnŋ wakɔ ŋkɔyiyi blɛwu blɛwu, vɔ éɖo akpɔtɔ ale ji keke awa trɔtrɔwo le yi gbenɔnɔ mɛ pleŋ.

18 Vɔ lé mìawɛ nɔ mìkplakɔ nu koɖo mɛɖe yí ejinjin, gan yí dedanasɛ mɔ enukplakpla lɔ le veviɖe nɔ yeɔ? Sɔɛ mɔ: Ao nukplavi lɔ ɖegbɔ nɔ wema ciwo yí nyi Enu ci Bibla kpla koɖo taŋfuin, Nɔ Mawu Ƒe Lɔlɔ̃ La Me Ðaa, vɔ yí deva bɔbɔ alo Eŋwiɖoɖo kpetii kpɔ o! Blaŋblaŋ ɔ, ésɔ enumaɖyinuwo xenɔ mɔ nɔ enukplakpla lɔ. Le nɔnɔmɛ cɛ mɛɔ, èɖo ato nyɔnɔnwi ni. *

19. Enyɔ ci àtɛnŋ anu nɔ mɛ ci yí Bibla kplakpla degbejɔkɔ ji nɔɔ, yí enyɔ ciwo nu èɖo abu tamɛ kpɔ soɔ?

19 Àtɛnŋ atɔ seŋ kankan lɔ ji koɖo nyɔbiɔse cɛ: ‘Nyi yí xekɔ mɔ nɔ eo yí ànyi Yehowa Kunuɖetɔ egloɔ?’ Nukplavi lɔ tɛnŋ ɖo ŋci mɔ: ‘Bibla kplakpla lɔ jɔnɔ ji nɔŋ, vɔ ŋdatɛnŋ anyi Yehowa Kunudetɔ o!’ Ci enyi ahan ɖe, anyɔ mɔ àkpɔtɔ akplakɔ nu koɖia? Le akpaxwe buɔ, nukplavi lɔ tɛnŋ nu enu ci yí xekɔ mɔ ni awa ŋkɔyiyi eglo. Le kpɔwɛ mɛ, ékpɔɛni mɔ yedatɛnŋ aɖe kunu so axomɛ yi axomɛ gbeɖe o. Nɔ èvanya enu ci yí xekɔ mɔ niɔ, àtɛnŋ anya lé àkpedo nu do.

Ŋgbegu gamɛ do nukplavi ciwo yí deyikɔ ŋkɔ nu o (Kpɔ mamamɛ 20)

20. Edɔwawawo 13:48 kpedo mì nu yí mìnya mɛ ciwo mìakpɔtɔ akplanɔ nu koɖoɔ?

20 Ewa ŋshishi mɔ nukplavi ɖewo le shigbe Izraɛlivi ciwo yí nɔ agbe le Ezekiɛli hwenu nɛ. Do jeshi nyɔ ci Yehowa nu so wo nu nɔ Ezekiɛli ɖa, énu mɔ: “Vɔ ehajitɔ ci yí jijiɛ lɔnlɔn hawo kpoŋ yí è nyi. Egbemɛ nywi le eo shi. È xonɔ ao nuxonu nywiɖe. Wo se ao nyɔwo, vɔ wo da wa enyɔ ciwo yí è nu o.” (Ezek. 33:32) Etɛnŋ gbɔnnu nɔ mì mɔ mìanu nɔ nukplavi ɖe mɔ mìami enu kpakpla koɖi. Vɔ mìnya mɔ “wo hwe gaxoxo lɔ kpɔtɔ.” (1 Kor. 7:29) Eyi taɖo mìami enu kplakpla koɖo mɛ ciwo deji mɔ yewoawa ŋkɔyiyi o. Vɔ mìaji mɛ ciwo yí dasɛ mɔ ‘eji nɔnɔmɛ nywi le yewo shi nɔ agbe mavɔ kpɔkpɔ.’​—Hlɛn Edɔwawawo 13:48, NWT.

Mɛbuwo tɛnŋ le ao nyigbanmama mɛ yí dokɔ gbe ɖaɖa mɔ wo le kpedo yewo nu (Kpɔ mamamɛ 20)

21. Lé exwe 2020 mawunyɔkpukpui nuɔ, yí nyi akpedo mì nu mìawaɔ?

21 Exwe 2020 mawunyɔkpukpui akpedo mì nu mìakpɔ lé mìawɛ abi le enukplaviwowawadɔ lɔ mɛ. Woɖi so enyɔ ciwo Yesu nu le bɔbɔ vevi ci ewa mɛ le eto ɖeka ji le Galile: Míyi yí aɖo nukplaviwo. Mído wo eshi mɛ.’​Mt. 28:19.

Mìɖui gligaan mɔ mìabi le nukplaviwowawadɔ lɔ mɛ keŋ akpedo nukplaviwo nu woawa ʒinʒindoshimɛ (Kpɔ mamamɛ 21)

EHAJIJI 70 Midi Ame Siwo Dze

^ par. 5 Exwe 2020 mawunyɔkpukpui do ŋsɛn mì mɔ mìwo le ‘ɖo nukplaviwo.’ Yehowa sɛntɔwo pleŋ yí ɖo awa do ese cɛ ji. Lé mìatɛnŋ ado zo lanmɛ nɔ mìwo Bibla nukplaviwo, nɔ woatrɔ Kristo nukplaviwo doɔ? Nyɔta cɛ adasɛ lé mìatɛnŋ akpedo mìwo nukplaviwo nu nɔ woate gogo Yehowa doji. Mìagbekpɔ lé mìawɛ anya, nɔ mìakpɔtɔ akplanɔ nu koɖo mɛɖe alo mìami enu lɔ kplakpla koɖi.