Yi enu ci yí lemɛ ji

Yi enyɔtawo nɔxu

ENUKPLAKPLA NYƆTA 27

Ŋgbekpɔ eoɖeki wu lé eje do o

Ŋgbekpɔ eoɖeki wu lé eje do o

‘Ŋnu nɔ míwo pleŋ: míŋgbekpɔ míwoŋtɔwo wu le éje do o. Vɔ, míɖo susu hwɛhwɛwo.’—RƆM. 12:3.

EHAJIJI 130 Lɔ̃ Tsɔtsɔke

SUSU VEVI LƆ *

1. Sɔ koɖo enyɔ ci yí le Filipitɔwo 2:3 mɛ ɖe, lé amɛɖekisɔsɔhwe na yí mìdonɔ eha nywiwo doɔ?

MÌSƆ mìwoɖekiwo hwe keŋ wanɔ do Yehowa sewo ji, ɖo mìnya mɔ yiɖekɛ yí nya enu ci yí nyɔ nɔ mì sɔwu. (Efe. 4:22-24) Amɛɖekisɔsɔhwe na yí mìsɔ Yehowa dro ɖo ŋkɔ nɔ mìwoŋtɔwo tɔ yí kpɔnɔ mɔ mɛbuwo le ŋkɔ nɔ mì. Ecɛ na mìnyi exlɔ veviwo nɔ Yehowa yí gbenyi xlɔ koɖo mìwo kpena xɔsetɔwo.—Hlɛn Filipitɔwo 2:3.

2. Nyi apotru Pɔlu nyaɔ, yí nyi nu nyɔta cɛ axo nuxu soɔ?

2 Vɔ nɔ mìdenya wawaɔ, mìavatɔ enu wawa shigbe egoyitɔ koɖo amɛɖekitɔjitɔ ciwo yí le Satana xexe lɔ mɛ nɛ. * Ele shigbe enu cɛ yí jɔ do exwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛ Kristotɔ ɖewo ji nɛ, ɖo apotru Pɔlu ŋwlɛ ɖaɖa Rɔmatɔwo mɔ: “Ŋ xɔ enunana le Mawu gbɔ a nu enyɔ nywi nɔ míwo pleŋ: mí ŋgbe kpɔ míwoŋtɔwo wu le é je do o. Vɔ, mí ɖo susu hwɛhwɛwo.” (Rɔm. 12:3) Pɔlu nya mɔ mìɖo abu mìwoŋtɔwo tɔ kpɔ le emɔ ɖewo nu. Vɔ amɛɖekisɔsɔhwe akpedo mì nu mìawɛ le dredrenu. Nyɔta cɛ axo nuxu so emɔ amɛtɔn ciwo ji amɛɖekisɔsɔhwe akpedo mì nu le, nɔ mìŋgbebunɔ mìwoŋtɔwo tɔ kpɔ wu lé eje do o. Wowo yí nyi (1) asu koɖo ashi gblamɛ, (2) agbanleamɛji ciwo yí mìɖo le Yehowa habɔbɔ lɔ mɛ koɖo (3) ehadodo le ɛntɛnɛti ji.

ASU KOÐO ASHI ÐO ASƆ WOWOÐEKIWO HWE

3. Nyi yí taɖo cukaɖawo vanɔ asu koɖo ashiwo gblamɛɔ, yí lé eɖewo wanɔ nu doɔ?

3 Yehowa ɖo alɔlele nɔ asu koɖo ashi akpɔnɔ jijɔ doju. Vɔ nuvɔnmɛ yí asu koɖo ashiwo nyi, eyi taɖo cukaɖawo atɛnŋ ava wo mɛ. Pɔlu ŋwlɛ mɔ mɛ ciwo yí ɖe nɔnɔ ado go cukaɖa ɖewo. (1 Kor. 7:28) Mɛɖewo kpɔɛ mɔ evu mɛ ye koɖo mɛ ci yeɖe le gashiagamɛ, eyi taɖo yewodesɔ nɔ yewonɔnɔwo o. Nɔ xexe lɔ kpɔ ŋsɛn do wo jiɔ, wokpɔɛni mɔ gbe yewoagbe nɔnɔ gbɔxwe avo. Mɛɖekamɛɖeka tɛnŋ tɔ nunu mɔ enuvevitɔ lɔ yí nyi mɔ, yeaji nywi nɔ yeɖeki.

4. Nyi mìdeɖo abu gbeɖeɔ?

4 Mìdeɖo abui gbeɖe mɔ ɖewaxu deli nɔ mìwo lɔlele o. Mìnya le Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo mɛ mɔ, nɔ asu alo ashi wa gbɔdɔndɔn masɔkoɖosenu ɖe gbɔxwe woatɛnŋ agbe nɔnɔ. (Mt. 5:32) Eyi taɖo nɔ asu koɖo ashi do go cukaɖa ciwo nu Pɔlu xo nuxu soɔ, wodasɔ egoyiyi atɔ nunu mɔ: ‘Asunyɛ alo ashinyɛ debunɔ anyi tɔ kpɔ o. De lɔnlɔn ci ŋkpɔkɔ emɔ nɔ yí nyi cɛ o. Taŋfuin mɛbu naɖe gbɔxwe yí akpɔ jijɔ.’ Nɔ mìtɔ susu cɛ ɖoɖoɔ, anyi mìwoɖekɛ tɔ yí mìnyakɔ, mìdebukɔ mɛ ci mìɖe tɔ kpɔ o. Satana xexe lɔ anu nɔ eo mɔ, eo le wa enu ci yí le susumɛ nɔ eo keŋ akpɔ jijɔ, nɔ enyi gbe àgbe mɛ ci èɖe yɔ can. Vɔ Mawu Nyɔ lɔ yɛ anu nɔ eo mɔ: “Ŋgbe ji mɔ yetɔ ɖekɛ yí anyɔ o, vɔ amɛ ɖeka ɖeka le bu tamɛ kpɔ so yi kpena tɔwo nu.” (Fili. 2:4) Yehowa deji mɔ eo agbe mɛ ci èɖe o, vɔ éji mɔ eo le hwlɛn alɔlele lɔ gan. (Mt. 19:6) Éji mɔ eo le bu mɛ ci èɖe tɔ kpɔ doŋkɔ, denyi eoŋtɔ tɔ o.

5. Sɔ koɖo Efezitɔwo 5:33 ɖe, lé asu koɖo ashi ɖo awa nu do wowonɔnɔwo nu doɔ?

5 Asu koɖo ashi ɖo aɖo lɔnlɔn koɖo bubu nɔ wowonɔnɔwo. (Hlɛn Efezitɔwo 5:33.) Bibla kpla mì mɔ mìɖo asɔ susu ɖo enu ci mìana mɛbuwo ji sɔwu ci mìaxɔ le wo shi. (Edɔ. 20:35) Nɔnɔmɛ ci yí akpedo asu koɖo ashi nu yí woaɖo lɔnlɔn koɖo bubu nɔ wowonɔnɔwoɔ? Eyi nyi amɛɖekisɔsɔhwe. Asu alo ashi ci yí sɔ yiɖeki hwe daji yiɖeki tɔ o, vɔ áji “eleɖuɖu kpɔ nɔ” yi kpena.—1 Kor. 10:24.

Asu koɖo ashi ci yí sɔ wowoɖekiwo hwe kpenɔdo wowonɔnɔwo nu yí wodetrɔnɔkpe nɔnɔ o (Kpɔ mamamɛ 6)

6. Nyi èkpla so enyɔ ci Steven koɖo Stephanie nu mɛɔ?

6 Amɛɖekisɔsɔhwe kpedo asu koɖo ashi Kristotɔ sugbɔ nu yí wokpɔkɔ jijɔ. Le kpɔwɛ mɛ, Steven ci yí ɖe nyɔnu nu mɔ: “Nɔ egbe le ju nɔ asu koɖo ashiɔ, woawanɔ nu do ɖekɛ, vevitɔ le cukaɖawo hwenu. Ŋgbenunɔ mɔ, ‘nyi yí anyɔ nɔ nyɛ wu ma o.’ Vɔ nunɔ mɔ ‘nyi yí anyɔ nɔ wuɔ?’” Ashiɛ Stephanie can nu nyɔ ɖekɛŋmɛ. Énu mɔ: “Mɛɖe dejinɔ mɔ yeanɔ koɖo ketɔnɔ ɖe o. Eyi taɖo nɔ cukaɖa ɖe vaɔ, mìtekpɔ yí jinɔ enu ci gbɔ eso. Le yi goduɔ, mìdonɔ gbe ɖaɖa, wanɔ enumɛkuku keŋ xonɔ nuxu so cukaɖa lɔ nu. Cukaɖa lɔ yí mìtrɔnɔkpe, mìdetrɔnɔkpe mìwonɔnɔwo o.” Asu koɖo ashi kpɔnɔ jijɔ nɔ eɖe debunɔ yiŋtɔ tɔ kpɔ wu lé eje do o.

SUMƆ YEHOWA KOÐO “AMƐÐEKISƆSƆHWE PLEŊ”

7. Nɔ nɔviŋsu ɖe xɔ agbanleamɛji ɖe le habɔbɔ lɔ mɛ ɖe, nyi eɖo awaɔ?

7 Bubu gangan enyi nɔ mì mɔ mìto emɔ ɖekpokpui ci ji mìsun keŋ sɛnkɔ Yehowa. (Eha. 27:4; 84:10) Nɔ nɔviŋsu ɖe le gbesɔsɔ yí awa sugbɔ le Yehowa habɔbɔ lɔ mɛɔ, éje nɔ kanfukanfu. Ŋtɔkpu can ɔ, Bibla mɔ: “Nɔ́ amɛ ɖe dro mɔ ye a nyi [enujikpɔtɔ] nɔ Mawu ha ɔ, é le edɔ nywi drokɔ.” (1 Tim. 3:1) Ele ahan gan, nɔ éxɔ agbanleamɛji ɖeɔ, deɖo akpɔnɔ yiɖeki mɔ eye yí nyi amɛ vevitɔ o. (Luiki 17:7-10) Yi tajinu yí anyi mɔ yeasɔ yeɖeki hwe keŋ akpedo mɛbuwo nu.—2 Kor. 12:15.

8. Nyi mìkpla so Diotrɛfu, Ozia koɖo Absalomu kpɔwɛ mɛɔ?

8 Bibla na mɛ ciwo yí bunɔ wowoŋtɔwo tɔ kpɔ sugbɔ kpɔwɛ ɖewo yí wonyi amɛkanxlenyɔ nɔ mì. Diotrɛfu desɔnɔ yiɖeki hwe o. Éjinɔ mɔ yeanyi “ŋkɔnɔ̀tɔ” le hamɛ lɔ mɛ. (3 Ʒan 9) Ozia sɔ egoyiyi tekpɔ mɔ yeawa edɔ ci Yehowa dedɔɛ o. (2 Kro. 26:16-21) Absalomu ji mɔ yeanyi fyɔ, eyi taɖo ewa aye mɔ yelɔn amɛwo nɔ woasɔɛ. (2 Sam. 15:2-6) Bibla xolɔlɔwo dasɛ petii mɔ, mɛ ciwo yí jinɔ wowoɖekɛ tɔ nu dekpenɔ nɔ Yehowa o. (Elo. 25:27) Le yiyimɛɔ, mɛ ci yí yinɔ go yí jinɔ mɔ amɛwo le bu ye vadonɔ ta cukaɖawo mɛ.—Elo. 16:18.

9. Kpɔwɛ ci yí Yesu ɖo ɖɛɔ?

9 To akpo nɔ kpɔwɛ cɛwoɔ, Bibla nu mɔ Yesu “ɖo Mawu nɔnɔmɛ, ganŋgan debui kpɔ mɔ yeahwlɛn texwe, nɔ ye koɖo Mawu asɔ ta o.” (Fili. 2:6, NWT) To akpo nɔ Yehowaɔ, Yesu yí nyi amɛ amɛvetɔ ci yí ɖo ŋsɛn wu, gan dekpɔnɔ yiɖeki wu lé eje do o. Énu nɔ yi nukplaviwo mɔ: “Amɛ ci yí hwe yiɖeki kpɔtɔ le míwo domɛ wu yí nyi amɛ ci yí gangan wu.” (Luiki 9:48) Shicu gangan enyi mɔ, mìsumɔkɔ koɖo emɔɖetɔ, sumɔsumɔdɔwatɔ, hamɛmɛshinshin koɖo ekán lɔ mɛ hamɛwo jikpɔtɔ ciwo yí sɔnɔ wowoɖekiwo hwe shigbe Yesu nɛ! Yehowa sɛntɔ ciwo yí sɔnɔ wowoɖekiwo hwe na yí amɛwo donɔ jeshi mɔ lɔnlɔn le yi habɔbɔ lɔ mɛ, ɖo wolɔnnɔ wowonɔnɔwo.—Ʒan 13:35.

10. Nyi èɖo awa nɔ èkpɔɛ mɔ cukaɖawo le hamɛ lɔ mɛ yí wodekpɔkɔ wo gbɔ shigbe lé eje do nɛɔ?

10 Vɔ nɔ ewa shigbe mɔ cukaɖawo le hamɛ lɔ mɛ yí hamɛmɛshinshinwo dekpɔkɔ wo gbɔ nywiɖe doŋ nɔ eo ɖe, lé àwɛɔ? Ŋgbetɔ enyɔ toto o, vɔ sɔ eoɖeki hwe keŋ ado alɔ mɛ ciwo yí xɔkɔ ŋkɔ. (Ebre. 13:17) Gbɔxwe àtɛnŋ awɛɔ, biɔ eoɖeki se mɔ: ‘Cukaɖa lɔwo gangan ahan keke woɖo akpɔ wo gbɔa? Gamɛ nywitɔ ci ji woakpɔ wo gbɔ kea? Anyi gbanleamɛji enyi mɔ nakpɔ wo gbɔa? Le nyɔnɔnwi mɛ ɖe, ŋkpekɔdo hamɛ lɔ nu nɔ awa ɖeka doji yɔa, alo ŋteteɛkpɔ mɔ enyɛ yí anyi amɛ vevitɔ?’

Denyi enujikpekpe ɖekɛ yí woajeshi nɔ mɛ ciwo shi agbanleamɛjiwo le o, vɔ woagbejeshi wo mɔ wosɔnɔ wowoɖekiwo hwe (Kpɔ mamamɛ 11) *

11. Sɔ koɖo Efezitɔwo 4:2, 3 ɖe, nyi yí ajɔ nɔ mìsɔ mìwoɖekiwo hwe keŋ sɛn Yehowaɔ?

11 Amɛɖekisɔsɔhwe le veviɖe nɔ Yehowa sɔwu enujikpekpe yí ɖekawawa le veviɖe ni wu edɔ ciwo ji mìsun yí wanɔ. Eyi taɖo, sɔ eoɖeki hwe keŋ asɛn Yehowa lé àsun ji do. Nɔ èwɛni ahan ɔ, àdo ŋsɛn ɖekawawa ci yí le hamɛ lɔ mɛ. (Hlɛn Efezitɔwo 4:2, 3.) Wanɔ sugbɔ le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛ. Ji emɔ ciwo ji àto keŋ akpedo mɛbuwo nu yí awanɔ xomɛvu nɔ wo. Xɔnɔ mɛshiamɛ mɛdru, mɛ ciwo deɖo agbanleamɛji le hamɛ lɔ mɛ can. (Mt. 6:1-4; Luiki 14:12-14) Nɔ èsɔ eoɖeki hwe keŋ wanɔ edɔ koɖo hamɛ lɔɔ, denyi enujikpekpe ci yí le eo shi ɖekɛ yí nɔviwo ado jeshi o, vɔ woagbedo jeshi mɔ amɛɖekisɔsɔhwe nɔnɔmɛ le eo shi.

SƆ EOÐEKI HWE NƆ ÈZANKƆ ƐNTƐNƐTI JI HADOXUWO

12. Bibla do ŋsɛn mì mɔ mìwo le ɖo exlɔa? Ðe mɛ.

12 Yehowa wa mì nɔ mìase vivi nɔ ehadodo koɖo mìwo xomumɛtɔwo koɖo mìwo xlɔwo. (Eha. 133:1) Exlɔ nywiwo le Yesu shi. (Ʒan 15:15) Bibla xo nuxu so nyɔna ciwo yí le exlɔ nywiwo ɖoɖo mɛ nu. (Elo. 17:17; 18:24) Egbenu hɛnnɛ mɔ yidenyɔ mɔ mìanɔnɔ azɔge azɔge nɔ amɛwo o. (Elo. 18:1) Amɛ sugbɔ kpɔɛ mɔ ɛntɛnɛti ji hadoxuwo akpedo yewo nu yí yewoaɖo xlɔ sugbɔ nɔ yewoŋgbeci akogo o. Ele ahan gan, mìɖo anya wawa nɔ mìzankɔ mɔnu cɛwo.

13. Nyi yí taɖo mɛ ciwo yí zannɔ ɛntɛnɛti ji hadoxuwo senɔ le wowoɖekiwo mɛ mɔ yewoci akogo yí gbegbɔnɔjɔɔ?

13 Mɛɖewo zannɔ gamɛ sugbɔ yí akpɔkɔ enuŋwlɛŋwlɛ koɖo foto ciwo yí mɛbuwo sɔ dado ɛntɛnɛti ji hadoxuwo. Nugɔnmɛjijiwo dasɛ mɔ mɛ ciwo yí wanɔ ahan tɛnŋ vase le wowoɖekiwo mɛ mɔ yewoci akogo yí agbɔjɔ le yiyimɛ. Nyi yí taɖoɔ? Susu ɖeka yí nyi mɔ amɛwo sɔnɔ foto nywitɔ ciwo woɖe koɖo wowo xlɔwo le jijɔ hwenu koɖo texwe nywitɔwo danɔdo jugbaja hadoxuwo le ɛntɛnɛti ji. Mɛ ci yí kpɔnɔ foto hunnɔwo atɛnŋ asɔ yiɖeki sɔnɔ koɖo amɛwo yí abui mɔ yedele bo ɖe nu alo yedeɖo ta o. Nɔvinyɔnu Kristotɔ ɖeka ci yí ɖo exwe 19 nu mɔ: “Nɔ ŋkpɔ lé amɛwo kpɔkɔ jijɔ le kwɛshila vɔvɔnuwo do yí nyɛŋ trɔ xa le axomɛɔ, ŋdegbekpɔnɔ jijɔ o.”

14. Lé Bibla mɛ nukplamu ci yí le 1 Piɛ 3:8 mɛ kpedo mì nu yí mìnya lé mìazan ɛntɛnɛti ji hadoxuwo le nunya mɛ doɔ?

14 Le nyɔnɔnwi mɛɔ, mìatɛnŋ azan ɛntɛnɛti ji hadoxuwo le emɔ nywi ji. Le kpɔwɛ mɛ, mìatɛnŋ axo nuxu koɖo mìwo xomumɛtɔwo alo mìwo xlɔwo le ji. Vɔ dedo jeshi mɔ mɛɖewo sɔ enuŋwlɛŋwlɛ, foto koɖo videowo danɔdo ɛntɛnɛti ji jugbaja hadoxuwo, nɔ amɛwo akpɔ wo adro ba? Wowo nuwanawo le shigbe mɔ wonukɔ mɔ: “Míkpɔ lé ŋle ɖa!” Ŋtɔkpu can ɔ, mɛɖewo sɔ enyɔ dɔndɔnwo bɔnɔdo wowoŋtɔwo foto alo mɛbuwo foto nu. Wokpla Kristotɔwo mɔ wo le tekpɔ asɔ wowoɖekiwo hwe yí agbesɔ ɖe le ji nɔ amɛwo, eyi taɖo wodatɛnŋ azan ɛntɛnɛti ji hadoxuwo le emɔ dɔndɔn ŋtɔ́wo ji o.—Hlɛn 1 Piɛ 3:8.

Enu ciwo yí èdanɔdo ɛntɛnɛti ji hadoxuwo danasɛ mɔ ègangankɔ eoɖekia, alo wo danasɛ mɔ èsɔnɔ eoɖeki hwe? (Kpɔ mamamɛ 15)

15. Lé Bibla atɛnŋ akpedo mì nu mìaɖu egoyiyi gbɔngbɔn ji doɔ?

15 Nɔ èzannɔ ɛntɛnɛti ji hadoxuwoɔ, biɔ eoɖeki se mɔ: ‘Enu ciwo ŋwlɛnɔ do ji, foto alo video ciwo ŋdanɔdo ji danasɛ mɔ ŋgangankɔ nyɛɖekia? Woana anyi nu aci ŋmɛ nɔ amɛwoa?’ Bibla nu mɔ: “Xexe nuwo pleŋ ciwo yí nyi droamu ŋcilantɔ, koɖo droamu ŋkuviwotɔ koɖo egoyìyì agbemɛtɔwo ɔ, wo de sonɔ Eda gbɔ o, vɔ wo sonɔ xexe lɔ mɛ.” (1 Ʒan 2:16) Kristotɔwo dekɔnɔ wowoɖekiwo do ji alo dɔnnɔ amɛwo susu va wowoɖekiwo ji o. Wowanɔ do Bibla nukplamu cɛ ji: “Mì de ɖo a yìgo o. Mì de ɖo a do hanyahanya do mìwonɔ̀nɔwo mɛ o. Mì de ɖo a kuŋɔ mìwonɔ̀nɔwo o.” (Gal. 5:26) Amɛɖekisɔsɔhwe na yí mìdewanɔ nu shigbe mɛ ciwo yí le xexeɛ mɛ yí yinɔ go alo jinɔ mɔ amɛwo le kpɔ yewo do amɛ veviwo ji o.

“MÍÐO SUSU HWƐHWƐWO”

16. Nyi yí taɖo mìdeɖo ayi goɔ?

16 Mìɖo atekpɔ yí aɖo amɛɖekisɔsɔhwe nɔnɔmɛ, ɖo egoyitɔwo deɖonɔ “susu hwɛhwɛwo” o. (Rɔm. 12:3) Wokpɔɛni mɔ yewo yí nyi enu ci yí ajɔ yí wodelɔnnɔ do mɛɖe tɔ ji o. Wowo tamɛbubukpɔ koɖo wowo nuwanawo danahɛn nu le wowoŋtɔwo koɖo mɛbuwo nu. Nɔ wodetrɔ lé wobunɔ tamɛ kpɔ doɔ, Satana atɔn ŋkuvi nɔ wowo susu yí adahɛn yi. (2 Kor. 4:4; 11:3) Vɔ mɛ ci yí sɔ yiɖeki hwe ɖonɔ susu hwɛhwɛ. Éɖonɔ susu sɔgbe do yiɖeki nu yí donɔ jeshi mɔ amɛwo le ŋkɔ nɔ ye le emɔ sugbɔ ji. (Fili. 2:3) Égbenyanɔ mɔ “Mawu trɔnɔkpe egoyìtɔwo, vɔ, É nanɔ Yi shicucu amɛ ciwo yí hwenɔ wowoɖekiwo kpɔtɔ.” (1 Piɛ 5:5) Mɛ ciwo yí ɖo susu hwɛhwɛwo dejinɔ mɔ Yehowa le nyi yewo ketɔnɔ o.

17. Nyi mìɖo awa gbɔxwe akpɔtɔ asɔnɔ mìwoɖekiwo hweɔ?

17 Gbɔxwe mìakpɔtɔ asɔnɔ mìwoɖekiwo hweɔ, mìɖo awa do Bibla nukplamu cɛ ji: “Mí sɔ míwo gbe xoxwi koɖo yi nɔnɔmɛwo kɔnŋgbe. Mí tɔ agbe yoyu.” Mìado gbla veviɖe gbɔxwe awɛ ahan. Mìɖo akpla nu so Yesu kpɔwɛ nu keŋ atekpɔ asrin pɛpɛpɛ lé mìakpe ji do. (Kol. 3:9, 10; 1 Piɛ 2:21) Nɔ mìwɛ ahan ɔ, mìakpɔ nyɔna manumanuwo. Nɔ mìsɔnɔ mìwoɖekiwo hweɔ, mìwo xomu akpɔnɔ jijɔ doji, mìado ŋsɛn ɖekawawa ci yí le hamɛ lɔ mɛ yí agbenya lé mìazan ɛntɛnɛti ji hadoxuwo le emɔ nywi ji do. Vevitɔɔ, mìwo nu akpe nɔ Yehowa yí acu shi nɔ mì.

EHAJIJI 117 Nyuiwɔwɔ Le Vevie

^ par. 5 Egbɛɔ, mìle xexe ci yí ɖɔ koɖo egoyiyi koɖo amɛɖekitɔnyanya mɛ. Mìɖo anya wawa nɔ nɔnɔmɛ ŋtɔ́wo ŋgbeze le mì nu o. Nyɔta cɛ axo nuxu so emɔ amɛtɔn ciwo ji mìdeɖo akpɔ mìwoɖekiwo wu lé eje do le nu.

^ par. 2 ENYƆGBEWO GƆNMƐÐEÐE: Egoyitɔ kpɔnɔ yiɖeki mɔ yele veviɖe wu mɛkpɛtɛwo. Eyi taɖo enyi amɛɖekitɔjitɔ. Vɔ amɛɖekisɔsɔhwe na yí wonyinɔ amɛɖekitɔmajitɔ. Amɛɖekisɔsɔhwe yí nyi mɔ wodayi go alo agangan amɛɖeki o, vɔ woaɖo susu hwɛhwɛwo.

^ par. 56 FOTOWO MƐ ÐEÐE: Hamɛmɛshinshin ɖeka ɖo enujikpekpe yí nakɔ nuxu le takpekpe ɖeka mɛ yí gbekpɔkɔ nɔviwo ji. Emɔ hun ni yí exɔkɔ ŋkɔ le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛ yí gbeklɔkɔ Fyɔɖuxuxɔ mɛ koɖo jijɔ.