Yi enu ci yí lemɛ ji

Yi enyɔtawo nɔxu

ENUKPLAKPLA NYƆTA 30

Enyɔnuɖɛ xoxwi ɖeka ci yí kan eo

Enyɔnuɖɛ xoxwi ɖeka ci yí kan eo

“Na dɔ yí eo koɖo nyɔlun lɔ a trɔ ketɔnɔwo.”—GƆNM. 3:15.

EHAJIJI 15 Mikafu Yehowa Ƒe Ŋgɔgbevi La!

SUSU VEVI LƆ *

1. Ci Adamu koɖo Ɛva wa nuvɔn kaka ɖe, nyi Yehowa waɔ? (Gɔnmɛjeje 3:15)

 CI ADAMU koɖo Ɛva wa nuvɔn kakaɔ, Yehowa nu enyɔnuɖɛ vevi ɖeka yí sɔ na mɔkpɔkpɔ wowo jijimɛviwo. Enyɔnuɖɛ lɔ le Gɔnmɛjeje 3:15 mɛ.—Hlin.

2. Nyi yí taɖo enyɔnuɖɛ cɛ le veviɖeɔ?

2 Bibla wema ŋkɔtɔ mɛ yí enyɔnuɖɛ cɛ le. Vɔ Bibla wema kpɛtɛwo pleŋ can xo nuxu so enyɔnuɖɛ cɛ nu. Shigbe lé wosɔ eka blanɔ nakewo doju nɛɔ, ahanke enyɔ ciwo yí le Gɔnmɛjeje 3:15 mɛ bla Bibla mɛ wemawo doju nɛ. Ðo enyɔ vevi ci yí le enyɔnuɖɛ cɛ mɛ ci yí nyi mɔ, Mawu adɔ Hwlɛngantɔ ɖeka ɖaɖa yí avagu Legba koɖo yi dokplɔtɔwo si nu yí Bibla lɔ pleŋ xo nuxu so. * Shicu gangan anyi nɔ mɛ ciwo pleŋ yí lɔn Yehowa!

3. Nyi nu mìaxo nuxu so le nyɔta cɛ mɛɔ?

3 Le nyɔta cɛ mɛɔ, mìakpɔ ɖoŋci nɔ nyɔbiɔse ɖekawo kudo enyɔnuɖɛ ci yí le Gɔnmɛjeje 3:15 mɛ nu. Miwo nu enyɔnuɖɛ lɔ xo nuxu soɔ? enyɔnuɖɛ lɔ vamɛ doɔ? Yí  mìkpɔkɔ nyɔna so mɛ doɔ?

MIWO NU ENYƆNUÐƐ LƆ XO NUXU SOƆ?

4. Mi yí “edan lɔ” nyiɔ, yí lé mìwɛ yí nyaɔ?

4 Mɛ ciwo nu enyɔnuɖɛ ci yí le Gɔnmɛjeje 3:14, 15xo nuxu so yí nyi: “edan,” yi ‘jijimɛvi,’ “nyɔnu lɔ” koɖo yi ‘jijimɛvi.’ Bibla kpedo mì nu mìnya mɛ ci wowoɖekaɖeka le dumɛ nɔ. * Mìatɔ ji so edan lɔ ji. Edan ŋtɔŋtɔ datɛnŋ mɔŋje enyɔ ciwo Yehowa nu le Edɛn kpa lɔ mɛ o. Eyi taɖo mɛɖe ci yí atɛnŋ ase kojoɖoɖonyɔ ciwo Yehowa nukɔ ni gɔnmɛ yí edan lɔ anyi. Mi yí le dumɛ nɔ edan lɔɔ? Enyɔdasɛ 12:9 kpedo mì nu mìjeshi ɖɛ. Le nɔɔ, woyɔ Satana Legba tiin mɔ yinyi “edan xoxwitɔ.” Vɔ miwo yí nyi yi jijimɛvi lɔɔ?

EDAN LƆ

Enyɔdasɛ 12:9 nu mɔ Satana Legba yí nyi “edan xoxwitɔ lɔ” (Kpɔ mamamɛ 4)

5. Miwo yí nyi edan lɔ jijimɛviɔ?

5 Hweɖewonuɔ, Bibla zannɔ nyɔgbe jijimɛvi nɔ exokɔ nuxu so mɛɖe ci yí bunɔ tamɛ kpɔ alo wanɔ nu shigbe mɛbu hannɛ keke woatɛnŋ mɔ mɛ lɔ vi enyi. Eyi taɖo edan lɔ jijimɛvi yí nyi mawudɔla koɖo agbetɔ ciwo yí wakɔ nu shigbe Satana nɛ, yí fɔn gu do Yehowa Mawu ji yí gbecikɔ yumɛ nɔ Yi mɛwo. Mawudɔla cɛwo nyi mawudɔla ciwo yí tashi wowo texwe le jeŋkwi mɛ yí va nyigban ji le Nowe hwenu. Agbetɔ vwin ciwo yí wanɔ nu shigbe wowo da Legba hannɛ can le jijimɛvi lɔ mɛ.—Gɔnm. 6:1, 2; Ʒan 8:44; 1 Ʒan 5:19; Ʒuda 6.

EDAN LƆ JIJIMƐVI

Mawudɔla vwinwo koɖo mɛ ciwo yí fɔnfɔn gu do Yehowa ji yí ciciɛ yumɛ nɔ Yi mɛwo (Kpɔ mamamɛ 5)

6. Nyi yí taɖo “nyɔnu lɔ” datɛnŋ anyi Ɛvaɔ?

6 Ecɛyɛ mìakpɔ mɛ ci yí “nyɔnu lɔ” le dumɛ nɔ. Datɛnŋ anyi Ɛva yɔ o. Nyi yí taɖoɔ? Mìakpɔ susu ɖeka. Enyɔnuɖɛ lɔ nu mɔ nyɔnu lɔ jijimɛvi “a cuku” ta nɔ edan lɔ. Mìkpɔɛ sabaaɖe yɛ mɔ, edan lɔ le dumɛ nɔ gbɔngbɔnmɛnuwawa ci yí nyi Satana; eyi taɖo mɛɖe dele Ɛva jijimɛvi nuvɔnmɛwo mɛ yí atɛnŋ acuku ta ni o. Mi yí atɛnŋ agu Satanaɔ?

7. Shigbe lé Enyɔdasɛ 12:1, 2, 5, 10 nui nɛ ɖe, mi yí nyɔnu ci nu Gɔnmɛjeje 3:15 xo nuxu so le dumɛ nɔɔ?

7 Bibla wema kpɛtɛkpɛtɛtɔ nu mɛ ci yí nyi nyɔnu ci nyɔ Gɔnmɛjeje 3:15 xo nuxu so. (Hlɛn Enyɔdasɛ 12:1, 2, 5, 10.) De nyɔnu ɖe le nyigban cɛ ji nu woxokɔ nuxu so o. Éɖo wleci le yi fɔ gɔnmɛ yí gbesɔ efyɔkuku ci yí ɖo wlecivi 12 cɔn ta. Éji vi to akpo ɖeka. Eyi nyi: Mawu Fyɔɖuxu lɔ. Ci enyi jeŋkwi mɛ yí Fyɔɖuxu lɔ leɔ, nyɔnu lɔ can ɖo ale jeŋkwi mɛ. Ényi Yehowa habɔbɔ ci yí le jeŋkwi mɛ ci mɛ mawudɔla egbejinɔtɔwo le.—Gal. 4:26.

NYƆNU LƆ

Yehowa habɔbɔ kpaxwe ci yí le jeŋkwi mɛ ci mɛ yí mawudɔla egbejinɔtɔwo le (Kpɔ mamamɛ 7)

8. Mi yí nyi akpaxwe vevitɔ nɔ nyɔnu lɔ jijimɛviɔ, yí hwenu evanyi akpaxwe vevi lɔɔ? (Gɔnmɛjeje 22:15-18)

8 Mawu Nyɔ lɔ gbekpedo mì nu mìnya mɛ ci yí nyi amɛ ŋkɔtɔ nɔ nyɔnu lɔ jijimɛvi. Jijimɛvi cɛ ɖo anyi Abraxamu jijimɛvi. (Hlɛn Gɔnmɛjeje 22:15-18.) Enyɔnuɖɛ cɛ jɔ do Yesu ji, ɖo eyi vanyi jijimɛvi nɔ blematɔgbui egbejinɔtɔ cɛ. (Luiki 3:23, 34) Vɔ jijimɛvi cɛ ɖo aɖo ŋsɛn wu agbetɔ, ɖo eyi acuku ta nɔ Satana Legba yí agui si. Hwenu Yesu ɖo exwe 30 ɔ, wosɔ gbɔngbɔn kɔkɔɛ shi ami ni yí enyi Evi vevi nɔ Mawu. Ci woshi ami nɔ Yesuɔ, évatrɔ akpaxwe vevitɔ nɔ nyɔnu lɔ jijimɛvi. (Gal. 3:16) Ci Yesu ku yí fɔn goduɔ, Mawu ni “kanfukanfu koɖo bubu nana yí wo a nyi Yi fyɔkuku.” Égbeni “ŋsɛn pleŋ . . . le jeŋkwi mɛ koɖo le nyigban ji,” éxɔ acɛ ci asɔ “dahɛn Satan dɔwawawo.”—Ebre. 2:7; Mt. 28:18; 1 Ʒan 3:8.

NYƆNU LƆ JIJIMƐVI

Yesu Kristo koɖo amɛshiaminɔ 144 000 ciwo yí aɖu fyɔ koɖi (Kpɔ mamamɛ 8-9)

9-10. (a) Miwo yí nyi akpaxwe vetɔ nɔ nyɔnu lɔ jijimɛviɔ, yí hwenu wovanyinɔ ɖeka le mɛɔ? (b) Nyi mìakpɔ yɛɔ?

9 To akpo nɔ Yesuɔ, mɛbuwo can nyi akpaxwe ɖeka nɔ jijimɛvi lɔ. Apotru Pɔlu na mìjeshi mɛ ciwo yí nyi akpaxwe cɛ tɔ nɔ jijimɛvi lɔ, hwenu enu nɔ Ʒuifu koɖo amɛmanyiʒuifu ciwo wosɔ gbɔngbɔn kɔkɔɛ shi ami nɔ mɔ: “Mí nyi Kristo tɔwo. Eyi, mí nyi Abraxamu viwo. Mí xɔ Mawu shicuwo pleŋ sɔ kudo gbeɖu ci yí E ɖo nɔ Abraxamu ŋci.” (Gal. 3:28, 29) Nɔ Yehowa sɔ gbɔngbɔn kɔkɔɛ shi ami nɔ Kristotɔ ɖeɔ, évanyinɔ ɖeka le nyɔnu lɔ jijimɛvi mɛ. Eyi taɖo Yesu Kristo koɖo amɛ 144000 ciwo yí aɖu fyɔ koɖi yí nyi jijimɛvi lɔ. (Enyɔ. 14:1) Wo pleŋ bunɔ tamɛ yí gbewanɔ nu shigbe wowo Da, Yehowa Mawu nɛ.

10 Ecɛyɛ ci mìnya mɛ ciwo nu Gɔnmɛjeje 3:15 xo nuxu soɔ, mìakpɔ lé Yehowa wɛ yí nyɔnuɖɛ cɛ vavamɛ vivivi do koɖo nyɔna ci mìkpɔkpɔ le mɛ.

LÉ ENYƆNUÐƐ LƆ VAMƐ DOƆ?

11. Lé woɖu “afɔŋgwinu” nɔ nyɔnu lɔ jijimɛvi lɔ doɔ?

11 Sɔ koɖo enyɔnuɖɛ ci yí le Gɔnmɛjeje 3:15 mɛɔ, edan lɔ aɖu “afɔŋgwinu” nɔ nyɔnu lɔ jijimɛvi. Enyɔnuɖɛ cɛ jɔ do ji hwenu yí Satana zan Ʒuifuwo koɖo Rɔmatɔwo yí wowu Mawu Vi lɔ. (Luiki 23:13, 20-24) Nɔ abi je afɔŋgwinu nɔ mɛɖeɔ, étɛnŋ na dagbezɔn zɔnlin nywiɖe o na nɔ hwenu kleŋ ɖe. Ahanke Yesu mi edɔ wawa na nɔ ŋkeke amɛtɔn hwenu yí edɔn alɔn le ku mɛ nɛ.—Mt. 16:21.

12. Lé woacuku eta nɔ edan lɔ doɔ, yí hwenu woawɛɔ?

12 Gbɔxwe yí enyɔnuɖɛ ci yí le Gɔnmɛjeje 3:15 avamɛ pleŋ ɔ, Yesu daci yɔdu mɛ o. Nyi yí taɖoɔ? Ðo enyɔnuɖɛ lɔ nu mɔ, jijimɛvi lɔ agban ta nɔ edan lɔ. Edasɛ mɔ abi ci Yesu je do afɔŋgwinu lɔ ɖo aku ni. Abi lɔ ku ni nyao! Ðo wofuin so ku le ŋkeke amɛtɔn godu, yí etrɔ gbɔngbɔnmɛnuwawa ci dagbevaku kpɔ gbeɖe o. Nɔ ega ci Mawu ɖo vaxoɔ, Yesu acuku ta nɔ Satana. (Ebre. 2:14) Kristo koɖo mɛ ciwo yí aɖu fyɔ koɖi aɖe edan lɔ jijimɛvi ciwo yí nyi Mawu ketɔnɔwo si keŋkeŋ le nyigban lɔ ji.—Enyɔ. 17:14; 20:4, 10. *

LÉ MÌKPƆKƆ NYƆNA SO MƐ DOƆ?

13. Ci enyɔnuɖɛ cɛ jɔjɔ do ji ɖe, nyɔna ciwo mìkpɔkpɔ le mɛɔ?

13 Nɔ ènyi Mawu sɛntɔɔ, anyi èkpɔkpɔ nyɔna so enyɔnuɖɛ cɛ mɛvava mɛ. Woji Yesu yí evanɔ agbe le nyigban ji. Ésran Edalɔ nɔnɔmɛ pɛpɛpɛ. (Ʒan 14:9) Eyi taɖo nɔ mìkpla nu so Yesu nuɔ, mìajeshi Yehowa Mawu yí agbeluin. Nyɔna bu yí gbenyi mɔ Yesu kplakpla nu mì yí dadasɛ emɔ nɔ mì, ɖo eyi nyi ta nɔ Kristotɔwo hamɛ lɔ gbɛ. Ékpla mì lé mìawɛ anɔ agbe yí mìwo nu ajeŋ nɔ Yehowa. Eyi ci woɖu afɔŋgwinu nɔ Yesu alo wowuiɔ, enyi nyɔna nɔ mì pleŋ. Nyi yí taɖo mìnu ahan ɔ? Ðo ci Yesu fɔn so kuɔ, Yehowa lɔn yí xɔ yi vɔnsa maɖoafɛn lɔ ci yí “klɔnɔ agɔjejewo keŋkeŋ nɔ mì.”—1 Ʒan 1:7.

14. Lé mìwɛ yí nya mɔ axɔ gamɛ gbɔxwe yí enyɔnuɖɛ ci Yehowa nu le Edɛn kpa lɔ mɛ avamɛɔ? Dre mɛ.

14 Enyɔ ciwo yí Yehowa nu le enyɔnuɖɛ lɔ mɛ le Edɛn kpa mɛ dasɛ mɔ axɔ gamɛ gbɔxwe yí enyɔnuɖɛ lɔ ajɔ do ji keŋkeŋ. Hwenuwo avayi gbɔxwe nyɔnu lɔ aji evi ci gbe woɖo, yí Legba abɔ yi mɛ ciwo yí anyi ketɔnɔ nɔ (alo axa) nyɔnu lɔ jijimɛvi. Ci mìse enyɔnuɖɛ cɛ mɛɔ, mìkpɔkpɔ nyɔna so mɛ, ɖo ekanxle mì mɔ Satana yí kpakpa nɔ xexe lɔ; eyi taɖo xexe lɔ axa mìwo ciwo yí nyi Yehowa sɛntɔwo. Yesu can nu amɛkanxlenyɔ cɛ han nɔ yi dokplɔtɔwo. (Maki 13:13; Ʒan 17:14) Enyɔnuɖɛ cɛ jɔjɔ do ji taŋtaŋ le xwe 100 cɛwo mɛ. Lé evavamɛ doɔ?

15. Nyi yí taɖo xexe lɔ gbevaxaxa mì sugbɔ doji ahan ɔ, vɔ nyi yí taɖo mìdeɖo avɔn nɔ Satanaɔ?

15 Ci woɖo Yesu ci yí nyi Mɛsia, Efyɔ le xwe 1914 mɛ sabaaɖe goduɔ, wonya Satana le jeŋkwi mɛ. Ecɛyɛɔ, éle nyigban ji keke je hwenu yí woagui si. (Enyɔ. 12:9, 12) Vɔ deli kpuu ŋɖe mawa o. Satana le dɔmɛzi ji yí ɖeɖeɛ yi dɔmɛzi lɔ do Mawu mɛwo nu. (Enyɔ. 12:13, 17) Eyi taɖo xexe lɔ gbexaxa Mawu mɛwo sugbɔ doji. Susu ɖekɛ deli ci yí taɖo mìavɔn nɔ Satana koɖo yi dokplɔtɔwo o. Vɔ mìaɖo kankandoji ci han yí le apotru Pɔlu shi. Émɔ: “Nɔ́ Mawu le koɖo mì ɔ, amɛ ɖe da sun mì ji o.” (Rɔm. 8:31) Mìatɛnŋ akando Yehowa ji keŋkeŋ, ɖo shigbe lé mìkpɔɛ yɛ nɛɔ, akpaxwe sugbɔtɔ nɔ enyɔnuɖɛ ci yí le Gɔnmɛjeje 3:15 mɛ vamɛ xoxo vɔ.

16-18. Ci Curtis, Ursula, koɖo Jessica mɔŋje Gɔnmɛjeje 3:15 mɛ ɖe, lé wokpɔkpɔ nyɔna so mɛ doɔ?

16 Egbe ci Yehowa ɖo do Gɔnmɛjeje 3:15 mɛ atɛnŋ akpedo mì nu mìaɖu cukaɖa ɖekpokpui ji. Curtis, ci yí nyi eŋɛnywidratɔ ejugodutɔ le Guam, nu mɔ: “Ŋɖewo jɔ do ŋji ciwo yí dɔ egbɔnnu nɔŋ mɔ makpɔtɔ anɔ gbeji nɔ Yehowa. Vɔ tamɛbubukpɔ so Gɔnmɛjeje 3:15 nyɔnuɖɛ lɔ nu kpedo ŋnu ŋkpɔtɔ kando Danyɛ ci yí le jeŋkwi mɛ ji.” Curtis kpɔkɔ emɔ nɔ gbecigbe yí Yehowa avaɖe mìwo cukaɖawo pleŋ si.

17 Nɔvinyɔnu Ursula ci yí le Bavière le Allemagne nu mɔ ci yese Gɔnmɛjeje 3:15 mɛɔ, edo ŋsɛn kankandoji ci yeɖo mɔ Bibla so Mawu gbɔ. Ci ekpɔ lé Bibla mɛ nyɔnuɖɛ kpɛtɛwo pleŋ ca ka koɖo enyɔnuɖɛ cɛ doɔ, ekpa cɛ taŋ. Énu mɔ: “Ci ŋkpla mɔ Yehowa wa nu le afɔdumɛ zeɖeka yí sɔ na mɔkpɔkpɔ agbetɔwoɔ, ena ŋgbeluin doji.”

18 Jessica, ci yí so Micronésie nu mɔ: “Ŋkpɔtɔ ɖoɖoɔ ŋwi lé ewa nɔŋ ŋkɔtɔ ci ŋkpɔ nyɔnɔnwi lɔ. Enyɔnuɖɛ ci yí le Gɔnmɛjeje 3:15 mɛ vavamɛ. Ekpedo ŋnu yí ŋnya mɔ agbe ci mìle gbɛ denyi agbe ci Mawu drɔ nɔ mì le tɔtɔmɛ o. Enyɔnuɖɛ cɛ gbedo ŋsɛn kankandoji ci ŋɖo mɔ nɔ ŋsɛnkɔ Yehowaɔ, ana yí enuwo anyɔ le agbeɛ mɛ nɔŋ gbɛ yí navanɔ agbe ci yí gbenyɔ wu cɛ le esɔ mɛ.”

19. Nyi yí taɖo mìatɛnŋ akando ji mɔ nyɔnuɖɛ lɔ kpaxwe kpɛtɛ can avamɛɔ?

19 Shigbe lé mìkpɔɛ nɛɔ, enyɔnuɖɛ ci yí le Gɔnmɛjeje 3:15 mɛ vakɔmɛ. Mìvajeshi nyɔnu lɔ jijimɛvi koɖo edan lɔ jijimɛvi. Abi ci wodo afɔŋgwinu nɔ Yesu ci yí nyi akpaxwe vevitɔ nɔ nyɔnu lɔ jijimɛvi ku ni keŋkeŋ yí ecɛyɛɔ, ényi Efyɔ ŋsɛntɔnɔ, ci yí dagbevaku gbeɖe o le jeŋkwi mɛ. Yehowa can sugbɔtɔ le mɛ ciwo yí anyi akpaxwe vetɔ nɔ nyɔnu lɔ jijimɛvi mɛ vɔ. Ci akpaxwe ŋkɔtɔ nɔ enyɔnuɖɛ cɛ vamɛɔ, mìatɛnŋ akando ji mɔ, akpaxwe kpɛtɛ ci yí mɔ woacuku eta nɔ edan lɔ can avamɛ kokoko. Nɔ wogu Satana siɔ, ajɔ ji nɔ Mawu sɛntɔ egbejinɔtɔwo haan! Vɔ gbɔxwe hwenɔnu aɖoɔ, mìdeɖo ana ta o. Mìatɛnŋ akando mìwo Mawu ji. Átoto nyɔnu lɔ jijimɛvi ji yí ahɛn nyɔna domahlɛnwo vɛ nɔ “jukɔn ɖeka ɖeka” le nyigban ji.—Gɔnm. 22:18.

EHAJIJI 23 Yehowa Ƒe Dziɖuɖu Dze Egɔmɛ

^ Nɔ mìse enyɔnuɖɛ ci yí le Gɔnmɛjeje 3:15 mɛ gbɔxwe mìatɛnŋ ase enyɔ ciwo yí Bibla nu gɔnmɛ nywiɖe. Nɔ mìkpla nu so enyɔnuɖɛ cɛ nuɔ, ado ŋsɛn kankandoji ci mìɖo do Yehowa nu mɔ awa do egbe ciwo pleŋ eɖo ji.

^ Kpɔ Megbenyawo B1, “Nyati Vevi Si Le Biblia Me,” le Xexe Yeye Gɔmeɖeɖe Bibla mɛ.

^ Kpɔ dakavi ci yí nyi “Mɛ ciwo nu Gɔnmɛjeje 3:14, 15 xo nuxu so.”