Yi enu ci yí lemɛ ji

Yi enyɔtawo nɔxu

ENUKPLAKPLA NYƆTA 41

Kpɔtɔ anɔ gbeji le “xáxá gangan” lɔ mɛ”

Kpɔtɔ anɔ gbeji le “xáxá gangan” lɔ mɛ”

“Mawu dokplɔtɔwo mí ɖo a lɔn [Yehowa]. Tɔhonɔ cɔnnɔ amɛ ciwo yí ɖeji do nu ji.”​—EHA. 31:23.

EHAJIJI 129 Míayi Edzi Ado Dzi

SUSU VEVI LƆ *

1-2. (a) Axwa ci yí jukɔnwo ado sabaɖe yɛɔ? (b) Enyɔbiɔse ciwo mìɖo akpɔ ɖoŋci nɔɔ?

SƆƐ mɔ yí nɛ èse yí jukɔnwo do “fafa koɖo vofamɛnɔnɔ” xwa ci nyɔ wonu ɖɛ. Wotɛnŋ nu mɔ fafa le xexeɛ mɛ sɔwu sa. Jukɔnwo aji mɔ mìwo le xɔɛ se mɔ yewosun ji yí kpɔ xexeɛ mɛ cukaɖawo pleŋ gbɔ. Vɔ wodatɛnŋ aɖo te enu ci yí jikɔ ajɔ do wo ji o! Nyi yí taɖoɔ? Sɔ koɖo Bibla mɛ nyɔnuɖɛ lɔɔ, “trɔntrɔn a ɖeblɛ a va wo ji. . . Amɛ hunnɔwo da tɛnŋ shi ni o.”​—1 Tɛs. 5:3.

2 Mìɖo akpɔ ɖoŋci nɔ nyɔbiɔse vevi cɛwo: Nyi yí ajɔ le “xáxá gangan” lɔ mɛɔ? Nyi Yehowa aji mɔ mìwo le wa hwenɔnuɔ? Yí lé mìatɛnŋ adra mìwoɖekiwo do kakacɛ keŋ akpɔtɔ anɔ gbeji le funkpekpe gangan lɔ mɛɔ?​—Mt. 24:21.

NYI YÍ AJƆ LE “XÁXÁ GANGAN” LƆ MƐƆ?

3. Sɔ koɖo Enyɔdasɛ 17:​5, 15-18 ɖe, lé Mawu agu “Babiloni Gangan lɔ” doɔ?

3 Hlɛn Enyɔdasɛ 17:​5, 15-18. Woagu “Babiloni Gangan lɔ”! Shigbe lé mìnui vayi nɛɔ, jukɔnwo datɛnŋ aɖo te enu ci yí ajɔ hwenɔnu o. Nyi yí taɖoɔ? “Ðo Mawu [asɔ] do ji mɛ nɔ wo mɔ wo le wa do ye susu ji.” Nyi yí nyi susu cɛɔ? Eyi nyi mɔ woagu ŋsusɛnsɛnhawo pleŋ, cɔciwo can le mɛ. * Mawu asɔ yi susu do ji mɛ nɔ “elan jin” lɔ “zo amɛwo” lɔwo. Ezo amɛwo lɔwo le dumɛ nɔ acɛkpakpa ciwo yí kpenɔdo “elan jin” ci yí nyi Jukɔnwo xoxoxu habɔbɔ lɔ nu. (Enyɔ. 17:​3, 11-13; 18:8) Nɔ acɛkpatɔ lɔwo je ŋsusɛnsɛnha lɔwo jiɔ, eyi adasɛ mɔ funkpekpe gangan lɔ tɔ ji. Enu dovɔnvɔn ci yí ajɔ kpata yí akpɔ ŋsɛn do amɛshiamɛ ji le nyigban lɔ ji yí anyi.

4. (a) Taŋfuin susu ciwo yí jukɔn lɔwo avanu mɔ eyi taɖo yewoje ŋsusɛnsɛnhawo jiɔ? (b) Nyi yí mɛ ciwo yí le sɛnsɛnha lɔwo mɛ atɛnŋ avawaɔ?

4 Mìdenya susu ciwo yí jukɔn lɔwo avanu mɔ eyi taɖo yewoje Babiloni Gangan lɔ ji o. Taŋfuin wotɛnŋ nu mɔ sɛnsɛnhawo yí na fafa deli o yí gbetenɔ kpɔ hweshiahwenu mɔ yewoakpɔ ŋsɛn do efyɔhawo ji. Alo wotɛnŋ nu mɔ sɛnsɛnha lɔwo bɔ dɔkunu sugbɔ sugbɔ ɖɛ nɔ wowoɖekiwo. (Enyɔ. 18:​3, 7) Nɔ jukɔnwo je ŋsusɛnsɛnhawo jiɔ, kankandoji li mɔ denyi mɛ ciwo pleŋ yí le sɛnsɛnha lɔwo mɛ yí woagu o. Vɔ ele shigbe mɔ sɛnsɛnhawo pleŋ yí jukɔn lɔwo agu hannɛ. Nɔ wogu sɛnsɛnha lɔwoɔ, mɛ ciwo yí le wo mɛ avado jeshi mɔ sɛnsɛnŋkɔnɔtɔwo ble yewo do mɛ. Eyi taɖo wotɛnŋ nu mɔ yewodegbeɖo nyɔ ɖe koɖo sɛnsɛnha lɔwo o.

5. Egbe ci yí Yehowa ɖo so efunkpekpe gangan lɔ nuɔ, yí nyi yí taɖoɔ?

5 Bibla denu hwenu jinjin ci Babiloni Gangan lɔ gugu axɔ o, vɔ mìnya mɔ dajinjin sugbɔ o. (Enyɔ. 18:​10, 21) Yehowa ɖo gbe mɔ yeaɖe efunkpekpe “zan hunnɔ kpɔtɔ” nɔ “mɛ ciwo É can” aci agbe yí sɛnsɛn adodwi lɔ akpɔtɔ ani. (Maki 13:​19, 20) Vɔ nyi Yehowa aji mɔ mìwo le wa hwenu efunkpekpe gangan lɔ atɔ ji keke sɔyi Harmagedɔn hwa lɔ mɛɔ?

KPƆTƆ ANƆ SƐNSƐN ADODWI LƆ MƐ

6. Nyi yí taɖo toto le ŋsusɛnsɛnhawo mɛ ɖekɛ desun ɔ?

6 Shigbe lé mìkpɔɛ le nyɔta ci yí vayi mɛ nɛɔ, Yehowa ji mɔ ye sɛntɔwo le to le Babiloni Gangan lɔ mɛ. Vɔ ecɛ ɖekɛ desun o. Mìɖo aɖui gligaan anɔ sɛnsɛn adodwi lɔ mɛ. Mìakpɔ emɔ amɛve ciwo ji mìatɛnŋ awɛ le.

Ŋgbejɔ gbeɖe mɔ mìami mìwo bɔbɔwo yiyi, nɔ mìle cukaɖawo mɛ can o (Kpɔ mamamɛ 7) *

7. (a) Lé mìawɛ aɖui koŋ akpɔtɔ awanɔ do agbenywinɔnɔ se jɔjɔɛ Yehowa tɔwo jiɔ? (b) Nyi yí taɖo Ebretɔwo 10:​24, 25 nu mɔ mìwo le yinɔ bɔbɔwoɔ, yí nyi yí taɖo ele veviɖe le egbɛmɛɔ?

7 Ŋkɔtɔ, mìɖo aɖui koŋ akpɔtɔ awanɔ do agbenywinɔnɔ se jɔjɔɛ Yehowa tɔwo ji. Mìdeɖo alɔn do agbedɔndɔn ci amɛwo nɔkɔ le xexeɛ mɛ ji o. Le kpɔwɛ mɛ, mìdelɔnnɔ do gbɔdɔndɔn masɔkoɖose ɖekpokpui ji o. Mɛ ciwo yí ɖo vijinuɖekɛŋmɛ nɔnɔɖeɖe koɖo agbe ci wonɔnɔ can le mɛ. (Mt. 19:​4, 5; Rɔm. 1:​26, 27) Amɛvetɔ, mìɖo akpɔtɔ asɛnnɔ Mawu doju koɖo mìwo kpena Kristotɔwo. Mìwanɔ cɛ hweɖekpokpuinu ci mìasun ji, etɛnŋ nyi le Fyɔɖuxuxɔwo mɛ, le nɔviwo xwemɛ alo le bebemɛ. Nɔ ŋɖekpokpui jɔkɔ can ɔ, mìdami bɔbɔwo yiyi kpɔ o. Le nyɔnɔnywi mɛɔ, mìɖo ayinɔ bɔbɔwo “ci [mì] kpɔ mɔ Ŋkeke lɔ gogo.”​—Hlɛn Ebretɔwo 10:​24, 25.

8. Lé mìwo ŋɛdu lɔ tɛnŋ trɔ le esɔmɛ doɔ?

8 Le efunkpekpe gangan lɔ mɛɔ, ŋɛdu ci mìdrakɔ tɛnŋ trɔ. Egbɛɔ, Fyɔɖuxu ŋɛnywi lɔ yí mìdrakɔ yí te kpɔ ɖokɔ nukplaviwo. Vɔ hwenɔnuɔ, mìadra ŋɛdu ci yí asɛnŋ sugbɔ. Bibla sɔ ŋɛdu cɛ sɔ koɖo eshikpe ganganwo. (Enyɔ. 16:21) Mìatɛnŋ aɖe kunu mɔ woagu Satana xexe lɔ pleŋ le majinjinɖe mɛ. Nɔ hwenu lɔ vaɖoɔ, mìakpɔ lé mìwo ŋɛdu lɔ anɔ do teŋ koɖo lé mìadrɛ do. Mɔnu ciwo mìzan yí sɔ ɖenɔ kunu yí gbekplanɔ nu koɖo amɛwo so exwe sanŋdi nɛniɖe yí mìakpɔtɔ azan a, alo mìazan mɔnu buwo? Mìdenya o. Ðekpokpuiɖe ci anyiɔ, taŋfuin mɔnukpɔkpɔ asun mì shi yí mìadra Yehowa kojoɖoɖo ŋɛdu lɔ koɖo edɔngbegbe!​—Eze. 2:​3-5.

9. Lé jukɔnwo awa nu do mìwo ŋɛdu lɔ nu doɔ, vɔ nyi ji yí mìatɛnŋ akandoɔ?

9 Taŋfuin mìwo ŋɛdu lɔ ana jukɔnwo ate kpɔ mɔ yewoana mìami kunuɖeɖedɔ lɔ gbijigbiji. Shigbe lé mìɖoŋ do Yehowa nu mɔ yɛakpedo mì nu le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛ le egbɛmɛɔ, ahanke aʒan mɔ mìaɖoŋ do nu hwenɔnu nɛ. Mìatɛnŋ akando ji mɔ mìwo Mawu lɔ ado ŋsɛn lanmɛ nɔ mì yí mìawa yi dro.​—Mi. 3:8.

DRA DO ÐƐ NƆ HWECINU WOAJE MAWU MƐWO JI

10. Sɔ koɖo nyɔnuɖɛ ci yí le Luiki 21:​25-28 mɛ ɖe, lé amɛ sugbɔtɔ awa nu do enu ciwo yí ajɔ le efunkpekpe gangan lɔ mɛ nuɔ?

10 Hlɛn Luiki 21:​25-28. Nɔ amɛwo kpɔ mɔ enu ciwo ji yewokando le xexeɛ mɛ tɔ ahɛn dodo le efunkpekpe gangan lɔ mɛɔ, woadan ta nɔ wowoɖekiwo. Woanɔ “vevisese gangan” mɛ yí avɔnkɔ mɔ woavawu yewo le hwenu sɛnŋ ŋtɔ́ mɛ nɔ agbetɔwo xolɔlɔ. (Zef. 1:​14, 15) Le hwenɔnuɔ, agbe lɔ tɛnŋ sɛnŋ doji nɔ Yehowa mɛwo hɛnnɛ. Ci mìdenyi xexe lɔ tɔɔ, mìatɛnŋ ato cukaɖa ɖewo mɛ. Agbemɛ nuʒanʒan ɖewo tɛnŋ wa ya nɔ mì.

11. (a) Nyi yí taɖo jukɔnwo koɖo xexe lɔ cɛkpatɔwo susu avale Yehowa Kunuɖetɔwo jiɔ? (b) Nyi yí taɖo mìdeɖo avɔn nɔ efunkpekpe gangan lɔɔ?

11 Keke avaɖo gaɖewo mɛɔ, sɛnsɛnha ciwo yí wogban mɛ tɔwo tɛnŋ tɔ dɔmɛzi wawa do Yehowa Kunuɖetɔwo, ɖo wodegu wowo sɛnsɛnha o. Kankandoji li mɔ woatɔ dɔmɛzinyɔ cɛwo nunu nɔ mɛbuwo, wotɛnŋ wɛ toto ɛntɛnɛti ji. Mìwo nu ave dɔmɛ nɔ jukɔnwo koɖo wowo cɛkpatɔ Satana sugbɔ, ɖo mìwo sɛnsɛnha ɖekɛ yí kpɔtɔ li. Wodasun ji agu sɛnsɛnwo pleŋ le nyigban lɔ ji shigbe lé wodrɔɛ do nɛ o. Eyi taɖo woasɔ susu ɖo mì ji. Hwenɔnu yí jukɔnwo avatrɔ Gogi ci yí so Magogi. * Woabla gbeju yí aje Yehowa mɛwo ji koɖo wowo ŋsɛnwo pleŋ. (Eze. 38:​2, 14-16) Mìatɛnŋ atɔ vɔnvɔn nɔ enu ciwo yí avajɔ le efunkpekpe gangan lɔ mɛ, ɖo mìdenya lé enu lɔwo avajɔ do pɛpɛpɛ o. Vɔ mìatɛnŋ akando nyɔ cɛ ji, eyi nyi mɔ: mìdeɖo avɔn nɔ efunkpekpe gangan lɔ o. Yehowa ana emɔdasɛnamɛ ciwo yí ahwlɛn mì gan. (Eha. 34:19) Mìatɛnŋ aso “jete yí a kɔ [mìwo] ta yì ji,” ɖo mìanya mɔ mìwo “hwlɛngan lɔ lili.” *

12. Lé “hwashi egbejinɔtɔ koɖo ŋɖɛnyatɔ lɔ” drakɔ mì do nɔ enu ci yí avajɔ le esɔmɛ doɔ?

12 “Hwashi egbejinɔtɔ koɖo ŋɖɛnyatɔ lɔ” drakɔ mì do nɔ mìakpɔtɔ anɔ gbeji le efunkpekpe gangan lɔ mɛ. (Mt. 24:​45, nwt) Éwɛni le emɔ sugbɔ ji, vɔ mìasɔ kpɔwɛ ɖeka: eyi nyi mìwo takpekpegan toto ciwo mìwa le exwe 2016 yi 2018 mɛ. Nuxu ciwo wona le takpekpegan cɛwo mɛ kpedo mì nu nɔ mìado ŋsɛn nɔnɔmɛ ciwo yí ʒan mì, ci mìgogokɔ Yehowa ŋkeke lɔ. Na mìatrɔ aɖo ŋwi nɔnɔmɛ lɔwo le kleŋ mɛ.

KPƆTƆ ANA EGBEJINƆNƆ, EJIDODO KOÐO EDƆNGBEGBE AO TƆ ASƐNKƆŊ DOJI

Dra do kakacɛ keŋ aci agbe le “xáxá gangan” lɔ mɛ (Kpɔ mamamɛ 13-16) *

13. Nyi mìawa yí akpɔtɔ anɔ egbeji nɔ Yehowa dojiɔ, yí nyi yí taɖo mìɖo awɛ kakacɛɔ?

13 Egbejinɔnɔ: Exwe 2016 takpekpegan lɔ nyɔta yí nyi “Kpɔtɔ anɔ gbeji nɔ Yehowa!” Takpekpegan cɛ kpla mì mɔ, nɔ ekacaca ci yí le gblamɛ nɔ mìwo koɖo Yehowa sɛnŋ nywiɖeɔ, mìanɔ gbeji ni. Woɖo ŋwi nɔ mì mɔ nɔ mìdonɔ gbe ɖaɖa so ji mɛ yí gbekplanɔ Mawu Nyɔ lɔ nywiɖeɔ, mìate gogo Yehowa doji. Ecɛ donɔ ŋsɛn mì yí mìɖunɔ cukaɖa sɛnŋsɛnŋwo ji. Ci Satana xexe cɛ gogokɔ vɔvɔnuɔ, mìatɛnŋ akpɔ mɔ mɔ woado egbejinɔnɔ ci mìɖo nɔ Mawu koɖo yi Fyɔɖuxu lɔ kpɔ doji. Amɛwo atɛnŋ akpɔtɔ akonɔ mì. (2 Piɛ 3:​3, 4) Atɛnŋ anyi ahan, vevitɔ ci mìdenɔnɔ akpa ɖekɛ ji o. Mìɖo ado ŋsɛn gbejinɔnɔ mìwo tɔ kakacɛ keŋ gbɔxwe mìatɛnŋ akpɔtɔ anɔ gbeji le efunkpekpe gangan lɔ mɛ.

14. (a) Trɔtrɔ ciwo woawa so nɔviŋsu ciwo yí le ŋkɔ nɔ dɔ lɔ le nyigban ji nuɔ? (b) Nyi yí taɖo mìɖo anɔ gbeji hwenɔnuɔ?

14 Le efunkpekpe gangan lɔ mɛɔ, woawa trɔtrɔ so nɔviŋsu ciwo yí le ŋkɔ nɔ dɔ lɔ le nyigban ji nu. Hweɖekanu ava yí woabɔ amɛshiaminɔ ciwo pleŋ kpɔtɔ le nyigban ji do jeŋkwimɛ nɔ woabɔdo Yesu nu le Harmagedɔn hwawawa lɔ mɛ. (Mt. 24:31; Enyɔ. 2:​26, 27) Ecɛ dasɛ mɔ Edɔjikpɔha lɔ dagbeli o. Vɔ agbetɔ sugbɔ sugbɔ lɔwo akpɔtɔ anɔ ɖoɖonu. Nɔviŋsu lɛngbɔ bu mɛ tɔ ciwo yí je, anɔ ŋkɔ nɔ edɔ lɔ. Hwenɔnuɔ, mìɖo anɔ godu nɔ nɔvi cɛwo yí awa do emɔdasɛnamɛ ciwo woaxɔ so Mawu gbɔ keŋ asɔ dasɛ mɔ mìle gbeji nɔ Yehowa. Eyi mìawa gbɔxwe aci agbe!

15. Lé mìawɛ yí mìwo jidodo asɛnŋ dojiɔ, yí nyi yí taɖo ele veviɖe mɔ mìawɛ le egbɛmɛɔ?

15 Ejidodo: Exwe 2017 takpekpegan lɔ nyɔta yí nyi “Ŋgbena ta o!” Takpekpegan cɛ kpedo mì nu nɔ mìasɛnŋ keŋ ado ji le tetekpɔwo mɛ. Mìkpla mɔ denyi nɔnɔmɛ nywi ciwo mɛ mìle yí ana mìado ji o. Vɔ ŋɖoɖo do Yehowa nu yí ana mìwo jidodo asɛnŋ. (Rɔm. 12:12) Ŋgbejɔ gbeɖe mɔ mìaŋlɔbe egbe ci Yesu ɖo o, énu mɔ: “Amɛ ci yí a doji keke a ɖo vɔvɔɛnu lɔ nu ɔ, é yí a kpɔ hwlɛngan.” (Mt. 24:13) Gbeɖu cɛ gɔnmɛ yí nyi mɔ, mìɖo akpɔtɔ anɔ gbeji nɔ mìdodoɔ go cukaɖawo can. Nɔ mìdodoɔ ji le tetekpɔwo pleŋ mɛ le egbɛmɛɔ, mìwo xɔse asɛnŋ doji gbɔxwe efunkpekpe gangan lɔ atɔ ji.

16. Nyi yí na mìgbenɔ dɔn ɔ, yí lé mìawɛ ado ŋsɛn mìwo dɔngbegbe le egbɛmɛɔ?

16 Edɔngbegbe: Exwe 2018 takpekpegan lɔ nyɔta yí nyi “Nyi edɔngbetɔ!” Takpekpegan cɛ ɖo ŋwi nɔ mì mɔ, denyi mìwo nujikpekpewo yí ana mìanyi edɔngbetɔ o. Shigbe ejidodo nɛɔ, ŋɖoɖo do Yehowa nu yí na amɛ nyinɔ edɔngbetɔ ŋtɔŋtɔ. Lé mìawɛ aɖonɔŋ do Yehowa nu dojiɔ? Mìatɛnŋ awɛ nɔ mìhlɛnnɔ yi Nyɔ lɔ ŋkeŋke yí bunɔ tamɛ kpɔ so lé Yehowa hwlɛn yi mɛwo gan le blema nu. (Eha. 68:20; 2 Piɛ 2:9) Nɔ jukɔnwo je mì ji le efunkpekpe gangan lɔ mɛɔ, mìɖo agbe dɔn yí aɖoŋ do Yehowa nu sɔwu sa. (Eha. 112:​7, 8; Ebre. 13:6) Nɔ mìɖoŋ do Yehowa nu le egbɛmɛɔ, mìagbe dɔn hwenu Gogi aje mì ji. *

KPƆ MƆ NƆ HWLƐNGAN LƆ VEVIÐE

Yesu koɖo yi hwakɔn ci yí le jeŋkwimɛ atɔ Harmagedɔn hwa ji yí agu Mawu ketɔnɔwo! (Kpɔ mamamɛ 17)

17. Nyi yí taɖo mìdeɖo avɔn nɔ Harmagedɔn hwa lɔɔ? (Kpɔ foto ci yí le akpa lɔ ji.)

17 Shigbe lé mìnui le nyɔta ci yí vayi mɛ nɛɔ, mìwo domɛtɔ sugbɔ nɔkɔ agbe le ŋkeke vɔvɔ lɔwo mɛ. Vɔ mìkpɔkpɔ mɔ hɛnnɛ mɔ mìaci agbe le funkpekpe gangan lɔ mɛ. Harmagedɔn hwa lɔ yí agu xexe cɛ si gbijigbiji. Vɔ mìdavɔn nɔ ŋɖe o. Nyi yí taɖoɔ? Ðoɔ, denyi mìwo yí jikɔ awa ahwa lɔ o, Mawu hwa yɔ. (Elo. 1:33; Eze. 38:​18-20; Zak. 14:3) Nɔ Yehowa ɖe gbeɔ, Yesu Kristo akplɔ Mawu hwakɔn lɔ yi ahwa gbe. Amɛshiaminɔ ciwo wofɔn so ku koɖo mawudɔla kotokun nɛniɖe abɔdo nu. Woawa ahwa kpe Satana, yi gbɔngbɔnvɔnwo koɖo wowo nyigban ji hwakɔnwo.​—Dan. 12:1; Enyɔ. 6:2; 17:14.

18. (a) Kankandoji ci Yehowa na mìɔ? (b) Lé Enyɔdasɛ 7:​9, 13-17 kpedo eo nu yí èkando ao sɔmɛ mɔkpɔkpɔ lɔ ji doɔ?

18 Yehowa na kankandoji mì mɔ: “Amɛ a wa ahwawanuwo a sɔ wa ahwa kpe eo, vɔ ahwawanu hunnɔwo da ɖu eo ji o.” (Ezai 54:17) Yehowa sɛntɔ egbejinɔtɔ ciwo yí nyi “agbetɔ sugbɔ sugbɔ” ato “le efunkpekpe gangan lɔ mɛ” yí aci agbe! Le yi goduɔ, woakpɔtɔ asinni. (Hlɛn Enyɔdasɛ 7:​9, 13-17.) Bibla na mìkando ji mɔ woahwlɛn mì gan le esɔmɛ! Mìnya mɔ Yehowa “cɔnnɔ amɛ ciwo yí ɖeji do nu ji.” (Eha. 31:23) Ajɔ ji nɔ mɛ ciwo pleŋ yí lɔn Yehowa yí gbekannɔfui, hwenu ana yi ŋkɔ amɛ́ yí bubu ale nu.​—Eze. 38:23.

19. Esɔmɛ nywi ci yí le ŋkɔ nɔ mì le majinjinɖe mɛɔ?

19 Nɔ mɛ ciwo yí anɔ xexe yoyu lɔ mɛ, ciwo ji Satana dagbekpɔ ŋsɛn do o yí 2 Timɔte 3:​2-5 adre sa ɖe, lé anu so wo nuɔ? (Kpɔ dakavi ci yí nyi “ Lé amɛwo avanɔ do hwenɔnu.”) Nɔviŋsu George Gangas, * ci yí nyi Dɔjikpɔha lɔ mɛ tɔ ɖeka vayi nu mɔ: “Kpɔ lé xexe lɔ anyi te- xwe nywi do hwenu mɛshiamɛ asɛnkɔ Yehowa ɖa! Dajinjin o, emɔ ahun nɔ eo nanɔ agbe le xexe yoyu lɔ mɛ. Nɔ Yehowa kpɔtɔ le agbe duuɔ, eo can anɔ agbe. Mìanɔ agbe tɛgbɛɛ.” Esɔmɛ nywi teŋ ecɛ nyi!

EHAJIJI 122 Minɔ Te Sesĩe, Maʋamaʋãe!

^ par. 5 Mìnya mɔ agbetɔwo pleŋ ato “xáxá gangan ɖeka” mɛ sabaɖe yɛ. Nyi yí ajɔ do Yehowa sɛntɔwo ji hwenɔnuɔ? Nyi Yehowa aji mɔ mìwo le wa hwenɔnuɔ? Nɔnɔmɛ ciwo yí ɖo anɔ mì shi le kakacɛ mɛ nɔ mìakpɔtɔ anɔ gbejiɔ? Mìakpɔ ɖoŋci lɔwo le nyɔta cɛ mɛ.

^ par. 3 ENYƆGBE GƆNMƐÐEÐE: Cɔciwo nyi sɛnsɛnha ciwo nunɔ mɔ yewonyi Kristotɔwo, vɔ wodekplanɔ nu amɛwo nɔ woasɛn Yehowa shigbe lé eji do nɛ o.

^ par. 11 ENYƆGBE GƆNMƐÐEÐE: Enyɔgbe Gogi ci yí so Magogi nyi ejuwo xoxoxu ci yí aje Yehowa sɛntɔwo ji le efunkpekpe gangan lɔ mɛ. Wogbeyɔɛni mɔ Gogi.

^ par. 11 Nɔ èji mɔ yeakpɔ enumɛɖeɖe sugbɔ so enujɔjɔ ciwo pleŋ adoŋkɔ nɔ Harmagedɔn hwa lɔɔ, kpɔ eta 21 nɔ wema ci yí nyi Mawu Fiaɖuƒea Le Dzi Ðum! Ahanke nɔ èji mɔ yeakpɔ enumɛɖeɖe sugbɔ so amɛjijeje Gogi ci yí so Magogi tɔ koɖo lé Yehowa axɔ nɔ yi mɛwo le Harmagedɔn hwa lɔ mɛ doɔ, kpɔ eta 17 koɖo 18 nɔ wema ci yí nyi Yehowa Ƒe Tadedeagu Dzadzɛa​—Wogbugbɔe Ðo Anyi Mlɔeba!

^ par. 16 Exwe 2019 takpekpegan lɔ nyɔta yí nyi “Lɔnlɔn de kunɔ gbeɖe o!” Ena mì kankandoji mɔ Yehowa asɔ lɔnlɔn glɔn ta nɔ mì yí mìakpɔtɔ anɔ vofamɛ tɛgbɛɛ.​—1 Kor. 13:8.

^ par. 19 Kpɔ nyɔta ci yí nyi ‘Ses œuvres l’accompagnent’ le La Tour de Garde 1er décembre 1994 mɛ.

^ par. 65 FOTOWO MƐ ÐEÐE: Le efunkpekpe gangan lɔ mɛɔ, Kunuɖetɔwo gbɛbɔbɔ hwɛhwɛ ɖeka gbe dɔn wakɔ bɔbɔwo le ave ɖeka mɛ.

^ par. 67 FOTOWO MƐ ÐEÐE: Yehowa sɛntɔ egbejinɔtɔ ciwo yí nyi agbetɔ sugbɔ sugbɔ lɔwo ci agbe le funkpekpe gangan lɔ mɛ yí kpɔkɔ jijɔ!