Yi enu ci yí lemɛ ji

Yi enyɔtawo nɔxu

ENUKPLAKPLA NYƆTA 44

Nɔ ɖeviɛwo shin ɖe, woasɛn Mawua?

Nɔ ɖeviɛwo shin ɖe, woasɛn Mawua?

“Yesu shinshin ɛ le gbazamɛ, yí ŋununyanya je ŋununyanya ji ni. É jeŋ nɔ agbetɔwo koɖo Mawu.”—LUIKI 2:52.

EHAJIJI 134 Ðeviwo Nye Domenyinu Tso Yehowa Gbɔ

SUSU VEVI LƆ *

1. Nyi yí nyi gbeta vevitɔ ci mɛɖe atɛnŋ asɔɔ?

BLAŊBLAŊ Ɔ, cancan ciwo yí jilawo wanɔ kpɔnɔ ŋsɛn do wowo viwo ji na nɔ hwenu jinjinɖe. Nɔ jilawo wa cancan dɔndɔnwoɔ, woatɛnŋ ahɛn cukaɖawo vɛ nɔ wowo viwo. Vɔ nɔ wowa cancan nywiwoɔ, woatɛnŋ ana mɔnukpɔkpɔ wowo viwo yí woanɔ agbe le jijɔ mɛ. Ele ahan gan, ɖeviwo ɖo asɔ gbeta nywiwo wowoŋtɔ. Cancan nywitɔ ci mɛɖe atɛnŋ awa yí nyi mɔ, ásɔ gbeta asɛn mìwo Da amɛlɔntɔ Yehowa ci yí le jeŋkwimɛ.—Eha. 73:28.

2. Cancan nywi ciwo yí Yesu koɖo yi jilawo waɔ?

2 Yesu jilawo ɖui mɔ yewoakpedo yewo viwo nu nɔ woasɛn Yehowa. Cancan ci jila lɔwo wa dasɛ mɔ, enu cɛ yí nyi enuvevitɔ nɔ wo le agbemɛ. (Luiki 2:40, 41, 52) Yesu can wa cancan nywi ciwo yí kpedo nu yí ewa nu ci Yehowa ji mɔ yɛ le wa. (Mt. 4:1-10) Ci Yesu shin ɔ, évanyi ŋsu xomɛvunɔ, egbejinɔtɔ koɖo edɔngbetɔ. Nɔ jila ciwo yí lɔn Yehowa wa evi cɛ han ɖɛɔ, anyi egoyiyi nɔ wo yí woakpɔ jijɔ.

3. Nyɔbiɔse ciwo yí mìakpɔ ɖoŋci nɔ le nyɔta cɛ mɛɔ?

3 Le nyɔta cɛ mɛɔ, mìaɖo nyɔbiɔse ciwo yí gbɔgbɔ ŋci: Cancan nywi ci Yehowa wa so Yesu nuɔ? Nyi jila Kristotɔwo atɛnŋ akpla so cancan ciwo yí Yesu jilawo wa nuɔ? Yí nyi Kristotɔ jajɛwo atɛnŋ akpla so cancan ciwo Yesu wa mɛɔ?

KPLA NU SO YEHOWA GBƆ

4. Cancan vevi ci yí Yehowa wa so Eviɛ nuɔ?

4 Yehowa can jila nywiwo nɔ Yesu. (Mt. 1:18-23; Luiki 1:26-38) Mari jimɛnyɔ ciwo yí woŋwlɛ do Bibla mɛ dasɛ lɔnlɔn citocito ci eɖo nɔ Yehowa koɖo yi Nyɔ lɔ. (Luiki 1:46-55) Yí lé Ӡozɛfu zɔn do Yehowa mɔdasɛnamɛ ji dasɛ mɔ, élɔn Mawu yí ji mɔ ye nu le kpe ni.—Mt. 1:24.

5-6. Nyi mɛ Yehowa ɖe mɔ yí Eviɛ toɔ?

5 Do jeshi mɔ Yehowa decan jila dɔkunɔwo nɔ Yesu o. Enu ciwo yí Ӡozɛfu koɖo Mari sɔ sa vɔn dasɛ mɔ abɔnɔ wonyi. (Luiki 2:24) Taŋfuin Ӡozɛfu ɖo kapitadɔwaxu nyɛkuin ɖe do yi xwexa le Nazarɛti yí wanɔ dɔ le mɛ. Etɛnŋ ӡan mɔ woanɔ agbe kleŋ, vevitɔ ci xomu lɔ gangankɔ doji yí ɖevi lɔwo yi amadrɛ alo wu ahan.—Mt. 13:55, 56.

6 Yehowa glɔn ta nɔ Yesu so afɔku ɖewo mɛ, vɔ deglɔn ta nɔ Eviɛ lɔ le cukaɖawo pleŋ mɛ o. (Mt. 2:13-15) Le kpɔwɛ mɛ, Yesu xomumɛtɔwo dexɔɛ ji se o. Kpɔ lé aɖe fun ni, ci yi xomumɛtɔwo dexɔɛ doŋkɔ shigbe Mɛsia nɛ ɖa! (Maki 3:21; Ӡan 7:5) Taŋfuin Ӡozɛfu ku yí enyi vevisese nɔ Yesu. Ci Yesu nyi evi ŋkɔtɔɔ, etɛnŋ nyi mɔ, eyi ɖo awa edɔ ciwo Ӡozɛfu wanɔ le xomu lɔ mɛ sa. (Maki 6:3) Ci Yesu shin ɔ, ékpla lé ale bu nɔ xomu lɔ do. Etɛnŋ ӡan mɔ, áwa dɔ sɛnsinɖe yí asɔ kpɔ wo ji. Eyi taɖo enya lé enu cinɔ kɔ nɔ amɛ do, nɔ wowa dɔ le ŋkeke ɖe mɛ pleŋ.

Jilawo, mídra míwo viwo do yí akpla wo lé woakando Bibla ji keŋ akpɔnɔ nukplamu ciwo yí akpedo wo nu woato agbemɛ cukaɖawo mɛ (Kpɔ mamamɛ 7) *

7. (a) Nyɔbiɔse ciwo yí akpedo asu koɖo ashiwo nu le wowo viwo hɛnhɛn mɛɔ? (b) Lé Elododo Wema 2:1-6 atɛnŋ akpedo jilawo nu yí woana kpla wowo viwo doɔ?

7 Nɔ mínyi asu koɖo ashi yí ji mɔ yewoaji viɔ, míbiɔ míwoɖekiwo se mɔ: ‘Mìnyi gbɔngbɔnmɛmɛwo yí gbesɔnɔ mìwoɖekiwo hwe keke Yehowa acan mì mɔ, mìwo le le bu nɔ vifin vevi lɔa?’ (Eha. 127:3, 4) Nɔ ènyi jila vɔɔ, biɔ eoɖeki se mɔ: ‘Ŋkplakɔ vinyɛwo mɔ edɔ sɛnsin wawa nyi enunywia?’ (Ŋun. 3:12, 13) ‘Ŋwanɔ ŋɖekpokpui ci ji ŋsun keŋ glɔnnɔ ta nɔ vinyɛwo so ŋcilanmɛ fɔku koɖo agbe dɔndɔn nɔnɔ ciwo yí le Satana xexe lɔ mɛ shia?’ (Elo. 22:3) Datɛnŋ axe mɔ nɔ cukaɖa ciwo pleŋ viowo atɛnŋ ado go o. Datɛnŋ awɛ ahan o. Vɔ àtɛnŋ adra wo do vivivi koɖo lɔnlɔn yí akpla wo lé woakando Bibla ji keŋ akpɔnɔ nukplamu ciwo yí akpedo wo nu woato agbemɛ cukaɖawo mɛ. (Hlɛn Elododo Wema 2:1-6.) Le kpɔwɛ mɛ, nɔ xomumɛtɔ ɖe mi Yehowa sɛnsɛn ɔ, kpedo viowo nu nɔ woakpla Mawu Nyɔ lɔ keŋ anya nu ci yí taɖo ele veviɖe mɔ mìakpɔtɔ anɔ gbeji nɔ Yehowa. (Eha. 31:23) Alo nɔ amɛ vevi ɖe ku nɔ míɔ, dasɛ Bibla kpukpui ɖewo nɔ viowo ciwo yí atɛnŋ akpedo wo nu nɔ woakpanŋkɔ vevisese lɔ keŋ akpɔ fafa.—2 Kor. 1:3, 4; 2 Tim. 3:16.

KPLA NU SO ӠOZƐFU KOÐO MARI GBƆ

8. Sɔ koɖo 2 Ese Wema 6:6, 7 ɖe, emɔdasɛnamɛ ciwo ji Ӡozɛfu koɖo Mari wa doɔ?

8 Ӡozɛfu koɖo Mari tɛnŋ kpedo Yesu nu yí evanyi ŋsu ci nu yí kpe nɔ Mawu, ɖo wowa do emɔdasɛnamɛ ciwo Yehowa na jilawo ji. (Hlɛn 2 Ese Wema 6:6, 7.) Ӡozɛfu koɖo Mari ɖo lɔnlɔn citocito nɔ Yehowa yí wowo tajinu vevitɔ yí nyi mɔ, yewoado ŋsɛn yewo viwo nɔ wowo can atekpɔ aɖo lɔnlɔn cɛ hanci.

9. Cancan vevi ciwo yí Ӡozɛfu koɖo Mari waɔ?

9 Ӡozɛfu koɖo Mari cin mɔ yewoakpɔtɔ awanɔ gbɔngbɔnmɛdɔwo koɖo yewo viwo. Kankandojitɔɔ, woyinɔ bɔbɔ le Ӡuifuwo nukplaxu le Nazarɛti kwɛshila ɖeshiaɖe yí gbeyinɔ Paki ci woɖunɔ le Ӡerusalɛmu xweshiaxwe. (Luiki 2:41; 4:16) Wotɛnŋ kplanɔ nu Yesu koɖo nɔviɛwo so Yehowa sɛntɔwo xolɔlɔ nu nɔ wole mɔ ji yí yikɔ Ӡerusalɛmu. Taŋfuin woyinɔ texwe ciwo Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo xo nuxu so. Ci Ӡozɛfu koɖo Mari viwo vasugbɔ dojiɔ, agbɔnnu nɔ wo mɔ woakpɔtɔ awanɔ gbɔngbɔnmɛdɔwo gashiagamɛ. Gan wokpɔ nyɔna so yi wawa mɛ! Ci wosɔ Yehowa sɛnsɛn ɖo texwe ŋkɔtɔɔ, wowo xomu lɔ le nywiɖe le gbɔngbɔnmɛ.

10. Nyi yí jila Kristotɔwo atɛnŋ akpla so Ӡozɛfu koɖo Mari gbɔɔ?

10 Nyi yí jila ciwo yí vɔnnɔ nɔ Mawu atɛnŋ akpla so Ӡozɛfu koɖo Mari gbɔɔ? Enuvevitɔ lɔ ke: Dasɛ nɔ viowo le nuxuxoxo koɖo nuwana mɛ mɔ yelɔn Yehowa veviɖe. Ðo ŋwi mɔ enugangantɔ ci àtɛnŋ ana wo yí nyi àkpedo wo nu nɔ woalɔn Yehowa. Yí enuvevitɔwo domɛtɔ ɖeka ci àtɛnŋ akpla viowo yí nyi lé woakpɔtɔ akplanɔ Bibla, adonɔ gbe ɖaɖa, ayinɔ bɔbɔwo yí awanɔ sumɔsumɔdɔ lɔ gashiagamɛ do. (1 Tim. 6:6) Le nyɔnɔnwi mɛɔ, èɖo ana ŋcilanmɛnu ci yí ӡan viowo. (1 Tim. 5:8) Ganŋgan, ɖo ŋwi mɔ ekacaca nywi ci yí le viowo koɖo Yehowa gblamɛ yí akpedo wo nu woaci agbe le Satana xexe lɔ vɔvɔnu keŋ aɖo Mawu xexe yoyu lɔ mɛ, denyi wowo dɔkunuwo yí ana o. *Eze. 7:19; 1 Tim. 4:8.

Efa akɔn nɔ mì sugbɔ ci mìkpɔ jila Kristotɔ sugbɔ wakɔ gbɔngbɔnmɛ cancan nywiwo nɔ wowo xomuwo! (Kpɔ mamamɛ 11) *

11. (a) Lé nukplamu ci yí le 1 Timɔte 6:17-19 mɛ akpedo jilawo nu yí woasɔ gbeta nywiwo nɔ wohɛnkɔ wowo viwoɔ? (b) Tajinu ciwo nu ao xomu atɛnŋ abu tamɛ kpɔ soɔ, yí nyɔna ciwo yí atɛnŋ ato so mɛɔ? (Kpɔ dakavi ci yí nyi “ Tajinu ciwo yí àdo afɔ nɔɔ?”)

11 Efa akɔn nɔ mì sugbɔ ci mìkpɔ jila Kristotɔ sugbɔ wakɔ gbɔngbɔnmɛ cancan nywiwo nɔ wowo xomuwo! Wosɛnnɔ Yehowa do ɖekɛ gashiagamɛ. Woyinɔ hamɛ lɔ bɔbɔwo koɖo takpekpewo. Wogbewanɔ dɔ le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛ. Xomu ɖewo tɛnŋ ɖenɔ kunu le nyigbanmama ciwo mɛ wodewanɔ kunuɖeɖedɔ le ahan o. Ebuwo yinɔ Betɛli alo donɔ alɔ teokrasi xɔcucudɔwo. Xomu ciwo yí wanɔ dɔ cɛwo ɖo azan ho yí wotɛnŋ do go cukaɖa ɖewo. Ele ahan gan, nyɔna ciwo wokpɔnɔ na woje dɔku le gbɔngbɔnmɛ. (Hlɛn 1 Timɔte 6:17-19.) Ðevi ciwo wohɛn le xomu cɛ hanciwo mɛ kpɔtɔ ɖonɔ adɛn nywi ciwo wokpla wo yí devavenɔ wo o! *Elo. 10:22.

KPLA NU SO YESU GBƆ

12. Ci Yesu shin ɖe, nyi eɖo awaɔ?

12 Yesu Dalɔ ci yí le jeŋkwimɛ wanɔ cancan nywiwo tɛgbɛɛ yí jila ciwo gbɔ enɔ le nyigban ji can sɔ gbeta nywiwo. Ele ahan gan, ci Yesu shin ɔ, éɖo awa yiŋtɔ cancanwo. (Gal. 6:5) Shigbe mì pleŋ nɛɔ, Yesu can ɖo amɛɖekishinɔnɔblɔɖe. Átɛnŋ acin sa mɔ yeaji yeŋtɔ nyɔna doŋkɔ. Vɔ écin mɔ yeakpɔtɔ anɔ kacaca nywi mɛ koɖo Yehowa. (Ӡan 8:29) Lé yi kpɔwɛ lɔ atɛnŋ akpedo jajɛwo nu le egbɛmɛ doɔ?

Jajɛwo, míŋgbegbe míwo jilawo nukplamu gbeɖe o (Kpɔ mamamɛ 13) *

13. Cancan vevi ci Yesu wa le vihwɛmɛɔ?

13 So Yesu vihwɛmɛɔ, écin mɔ yeabubɔ nɔ ye jilawo. Degbe tonu sese nɔ yi jilawo gbeɖe keŋ yí bui mɔ yenya ŋɖɛ wu wo o. Ewaɖeɔ, ‘éna bubu wo.’ (Luiki 2:51) Kankandojitɔɔ, Yesu sɔ evi ŋkɔtɔ ci enyi gbanleamɛji mɔ yɛnyi enuvevi. Eyi taɖo eje agbla veviɖe yí kpla dɔ le Ӡozɛfu gbɔ keŋ atɛnŋ ado alɔ xomu lɔ.

14. Lé mìwɛ yí nya mɔ Yesu kplanɔ Mawu Nyɔ lɔ veviɖeɔ?

14 Yesu jilawo tɛnŋ nu lé yi jiji jiŋ do koɖo nyɔ ci mawudɔlawo nu so nu ni. (Luiki 2:8-19, 25-38) Enyɔ ciwo wonu nɔ Yesu desun ni o. Yiŋtɔ kplanɔ Mawu Nyɔ lɔ. Lé mìwɛ yí nya ahan ɔ? Ðo hwenu enyi ŋsuvihwɛɔ, “yi ŋununyanya koɖo yi ɖoŋciwo kpaca” nukplamɛtɔwo le Ӡerusalɛmu. (Luiki 2:46, 47) Ci Yesu ɖo exwe 12 kpaŋ ɔ, éna kankandoji yiɖeki mɔ Yehowa yí nyi ye Daye.—Luiki 2:42, 43, 49.

15. Lé Yesu dasɛ do mɔ yecin mɔ yeawa Yehowa droɔ?

15 Ci Yesu kpla nu so akpaxwe ci awa le Yehowa tamɛɖoɖo nuɔ, élɔn mɔ yeawa edɔ ci wodɔ ye. (Ӡan 6:38) Énya mɔ amɛ sugbɔ agbe ye. Vɔ ci deji mɔ yɛ le nyi ahan can ɔ, écin mɔ yease tonu nɔ Yehowa. Ci Yesu wa ӡinӡindoshimɛ le exwe 29 mɛ K.H. ɔ, yi susu vevitɔ le agbemɛ yí nyi yeawa enu ci Yehowa ji so ye shi. (Ebre. 10:5-7) Ci Yesu kukɔ le efuntrenamɛci lɔ nu can ɔ, ékpɔtɔ ɖui gligaan mɔ yeawa ye Daye dro.—Ӡan 19:30.

16. Ŋɖeka ci ɖeviwo atɛnŋ akpla so Yesu gbɔɔ?

16 Se tonu nɔ ao jilawo. Shigbe Ӡozɛfu koɖo Mari nɛɔ, ao jilawo denyi amɛ maɖoafɛnwo o. Ele ahan gan, Yehowa ɖo dɔ nɔ ao jilawo mɔ wo le glɔn ta nɔ eo, ana kpla eo keŋ adasɛ mɔ nɔ eo. Nɔ èwanɔ do wowo nukplamuwo ji yí donɔ bubu acɛ ci woɖo nuɔ, “adɔ yí à vo.”—Efe. 6:1-4.

17. Sɔ koɖo Ӡozue 24:15 ɖe, gbeta ci yí jajɛwo ɖo asɔ nɔ wowoɖekiwoɔ?

17 Can mɛ ci àsɛn. Eɔŋtɔ, èɖo atekpɔ anya Mɛ ciŋmɛ Yehowa nyi, yi tamɛɖoɖowo koɖo lé àtɛnŋ awa yi dro le agbemɛ. (Rɔm. 12:2) Eyi natɛnŋ asɔ gbeta vevitɔ le agbemɛ, gbetasɔsɔ mɔ yeasɛn Yehowa. (Hlɛn Ӡozue 24:15; Ŋun. 12:1) Nɔ èwa toto keŋ hlɛnnɔ Bibla yí gbekplɛni gashiagamɛɔ, lɔnlɔn koɖo xɔse ci èɖo nɔ Yehowa asɛnkɔŋ doji.

18. Gbeta ci jajɛwo ɖo asɔɔ, yí nyi yí ato so mɛɔ?

18 Sɔ gbeta mɔ yeasɔ Yehowa dro wawa ɖo texwe ŋkɔtɔ le agbemɛ. Satana xexe lɔ aɖo gbe nɔ eo mɔ nɔ èzan ao nujikpekpe keŋ sɔ ji eoŋtɔ nyɔnaɔ, eo akpɔ jijɔ. Vɔ le nyɔnɔnwi mɛɔ, mɛ ciwo yí kplɔ ŋcilanmɛnuwo do donɔ “vevisese nɔ wowoɖekiwo.” (1 Tim. 6:9, 10) Vɔ, nɔ èse tonu nɔ Yehowa yí sɔ gbeta mɔ, yeasɔ yi drowawa ɖo texwe ŋkɔtɔ le agbemɛɔ, “à nyi ŋununyatɔ, yí a ɖunɔji le enushanu mɛ” le agbemɛ.—Ӡoz. 1:8.

NYI ÀCIN MƆ YEAWAƆ?

19. Nyɔ ci yí jilawo ɖo aɖo ŋwiɔ?

19 Jilawo, mítekpɔ akpedo mìwo viwo nu nɔ woasɛn Yehowa. Míɖoŋ do nu nɔ akpedo mí nu yí míawa cancan nywiwo. (Elo. 3:5, 6) Ðo ŋwi mɔ, enu ci èwanɔ akpɔ ŋsɛn do viowo ji sɔwu nyɔ ci ènunɔ. Eyi taɖo sɔ gbeta ciwo yí akpedo viowo nu nɔ wowo nu akpe nɔ Yehowa.

20. Shicu ciwo jajɛwo axɔ, nɔ wocin mɔ yewoasɛn Yehowaɔ?

20 Jajɛwo, míwo jilawo atɛnŋ akpedo mí nu míawa cancan nywiwo le agbemɛ. Vɔ míwoŋtɔwo yí atekpɔ nɔ míwo nu akpe nɔ Mawu. Eyi taɖo mísran Yesu yí acin mɔ yewoasɛn yewo Da amɛlɔntɔ ci yí le jeŋkwimɛ. Nɔ míwɛ ahan ɔ, míaɖo edɔ nywi sugbɔ awa yí akpɔ nyɔna koɖo jijɔ le agbemɛ kakacɛ. (1 Tim. 4:16) Yí esɔmɛɔ, míase vivi nɔ agbe ci mɛ jijɔkpɔkpɔ le haan!

EHAJIJI 133 Sɔhɛwo—Misubɔ Yehowa Fifia

^ par. 5 Jila Kristotɔwo jinɔ mɔ yewo viwo asɛn Yehowa le jijɔ mɛ nɔ woshin. Cancan ciwo jilawo atɛnŋ awa keŋ akpedo wowo viwo nu nɔ woaɖo tajinu cɛ gbɔɔ? Cancan ciwo yí jajɛ Kristotɔwo ɖo awa nɔ agbemɛ anyɔ nɔ woɔ? Nyɔta cɛ aɖo nyɔbiɔse cɛwo ŋci.

^ par. 10 Kpɔ wema ci yí nyi Yehowa Ƒe Tadedeagu Dzadzɛa—Wogbugbɔe Ðo Anyi Mlɔeba!, kp. 69-70, mm. 17-18.

^ par. 11 Kpɔ dakavi ci yí nyi “Dzinyelawo Ƒe Nu Nyo Ŋunye Ale Gbegbe” le Nyɔ! janvier 2012 mɛ, kp. 20, koɖo nyɔta ci yí nyi “Woŋlɔ Lɛta Tɔxɛ aɖe na Wo Dzilawo” le Nyɔ! 8 juillet 1999 mɛ, kp. 30.

^ par. 66 FOTOWO MƐ ÐEÐE Kpashi: Mari tɛnŋ kpla Yesu so vihwɛmɛ lé aɖo lɔnlɔn citocito nɔ Yehowa do. Le egbɛmɛɔ, vinɔwo can atɛnŋ akpla lɔnlɔn ɖoɖo nɔ Yehowa wowo viwo.

^ par. 68 FOTOWO MƐ ÐEÐE Kpashi: Ӡozɛfu tɛnŋ sɔ Ӡuifuwo nukplaxu yiyi koɖo yi xomu lɔ mɔ enuvevi. Le egbɛmɛɔ, vidawo atɛnŋ asɔ hamɛ bɔbɔwo yiyi koɖo wowo xomuwo mɔ enuvevi.

^ par. 70 FOTOWO MƐ ÐEÐE Kpashi: Yesu kpla edɔ ŋtɔŋtɔwo so dalɔ gbɔ. Le egbɛmɛɔ, jajɛwo atɛnŋ akpla edɔ ŋtɔŋtɔwo so wowo dawo gbɔ.