Yi enu ci yí le mɛ ji

Yi yi mɛnyɔwo tɔxu

Izraɛliviwo wa ahwa vayi, nyi yí taɖo mìwo dawaɔ?

Izraɛliviwo wa ahwa vayi, nyi yí taɖo mìwo dawaɔ?

NAZI hwaga ɖeka do axwa yí nu nɔ Yehowa Kunuɖetɔwo gbɛbɔbɔ ɖeka le Xexemɛ Hwa Amɛvetɔ lɔ hwenu mɔ: “Nɔ mɛɖe le mí mɛ yí gbe mɔ yedawa ahwa kpe France alo Angleterre ɔ, mí pleŋ míaku!” Ci Nazi sɔjawo le axa nɔ nɔviwo yí hɛn cuwo do alɔmɛ can ɔ, nɔvi ɖekɛ dena ta o. Nɔvi cɛwo gbe dɔn haan! Kpɔwɛ cɛ dasɛ susu ci Yehowa Kunuɖetɔwo ɖo do ahwawawa nu: Mìgbenɔ mɔ mìdawa ahwa o. Mìdenɔnɔ akpa ɖekɛ ji le xexe lɔ hwawawawo mɛ o, nɔ womɔ woawu mì ŋtɔkpu can.

Vɔ de mɛ ciwo pleŋ yí yɔnɔ wowoɖekiwo mɔ Kristotɔwo yí lɔnnɔ do enyɔ cɛ ji o. Amɛ sugbɔ buini mɔ Kristotɔ atɛnŋ aglɔn ta nɔ yi ju yí ele mɔ awɛ ahan. Wotɛnŋ nu mɔ: ‘Izraɛliviwo nyi Mawu mɛwo vɔ wowa ahwa vayi, nyi yí taɖo Kristotɔwo deɖo awa ahwa gbɛɔ?’ Lé àɖo ŋci doɔ? Àtɛnŋ dre mɛ nɔ wo mɔ, nɔnɔmɛ ci mɛ Izraɛliviwo le vayi to akpo nɔ ci mɛ yí Mawu mɛwo le gbɛ. Mìakpɔ enu amatɔn ci mɛ woto akpo le.

1. JUKƆN ÐEKA MƐ TƆWO YÍ MAWU MƐWO PLEŊ NYI

Le blemaɔ, Yehowa bɔ yi mɛwo yí wonyi jukɔn ɖeka ci woyɔnɔ mɔ Izraɛli. Éyɔ Izraɛliviwo mɔ wonyi ye “mɛ veviwo.” (Hun. 19:5) Mawu gbesɔ nyigban ci ji woanɔ koŋ nɔ wo. Eyi taɖo ci Yehowa nu nɔ Izraɛliviwo mɔ wo le wa ahwa kpe jukɔn bu mɛ tɔwoɔ, wodewa ahwa kpe wowo kpena xɔsetɔwo alo wu wo o. *

Egbɛɔ, mɛ ciwo yí sɛnkɔ Yehowa so “jukɔn ɖeka ɖeka mɛ, akɔta ɖeka ɖeka mɛ, eju ɖeka ɖeka mɛ, koɖo egbedodo ɖeka ɖeka mɛ.” (Enyɔ. 7:9) Eyi taɖo nɔ Mawu mɛwo yi ahwaɔ, wotɛnŋ vayi wa ahwa kpe wowo kpena xɔsetɔwo alo awu wo ŋtɔkpu.

2. YEHOWA YÍ NUNƆ NƆ IZRAƐLIVIWO MƆ WO LE YI AHWA

Le blemaɔ, Yehowa yí nunɔ hwenu koɖo enu ci yí taɖo Izraɛliviwo ayi ahwa. Le kpɔwɛ mɛ, Yehowa nu nɔ Izraɛliviwo mɔ wo le yi wa ahwa kpe Kannatɔwo, ɖo wojeshi wo ɖɛ mɔ wosɛnnɔ gbɔngbɔnvɔnwo, wanɔ gbɔdɔndɔn masɔkoɖose nuwo yí sɔ wowo viwo sanɔ vɔn. Yehowa nu nɔ Izraɛliviwo mɔ, wo le gu mɛ ciwo yí wakɔ enudɔndɔn ŋtɔ́wo si le Gbeɖu Nyigban lɔ ji keŋ nɔ woŋgbevado wo do mɛ nɔ wowo can avawa enu ŋtɔ́ hanwo o. (1 Ese. 18:24, 25) Ci Izraɛliviwo vaɖo Gbeɖu Nyigban lɔ ji ɖegbɔɔ, Mawu ɖe emɔ nɔ wo yí wowa ahwa yí sɔ glɔn ta nɔ wowoɖekiwo so ketɔnɔwo lɔmɛ. (2 Sam. 5:17-25) Vɔ ŋɖekɛ deli yí dasɛ mɔ Yehowa ɖe emɔ nɔ Izraɛliviwo mɔ wowoŋtɔwo aɖui mɔ yewoayi wa ahwa o. Nɔ Izraɛliviwo ŋtɔwo so yí vayi wa ahwaɔ, woɖunɔ alɔzu haan.—Amh. 14:41-45; 2 Kro. 35:20-24.

Egbɛɔ, Yehowa deɖe emɔ nɔ agbetɔwo mɔ woayi wa ahwa o. Egbɛɔ, amɛɖekɛtɔnyanya yí dɔ amɛwo yinɔ ahwa, de Mawu dro yɔ o. Wowanɔ ahwa, ɖo woji mɔ yewo ju le keke doji, yewoaɖo eho sugbɔ alo do ejunyɔwo ŋci. Vɔ mɛ ciwo yí nunɔ mɔ yewowakɔ ahwa le Mawu ŋkɔ mɛ keŋ asɔ glɔn ta nɔ yewo sɛnsɛn alo asɔ wu Mawu ketɔnɔwo ɖe, lé mìakpɔ wowotɔ yɛ doɔ? Yehowa aglɔn ta nɔ yi sɛntɔ adodwiwo yí agu yi ketɔnɔwo le ahwa ɖeka mɛ le esɔ mɛ; eyi nyi Harmagedɔn hwa. (Enyɔ. 16:14, 16) Le ahwa ŋtɔ́ mɛɔ, Mawu azan jeŋkwi mɛ hwakɔn yitɔwo, vɔ danyi yi sɛntɔ ciwo yí le nyigban ji o.—Enyɔ. 19:11-15.

3. IZRAƐLIVIWO DEWUNƆ MƐ CIWO YÍ ÐO XƆSE DO YEHOWA NU O

Mawu gbewakɔ ahwa do nu nɔ jukɔn ɖe gbɛ shigbe lé ewɛ nɔ Izraɛli le Ʒeriko vayi nɛa?

Le blemaɔ, Izraɛli sɔjawo kunɔ ŋshishi nɔ mɛ ciwo yí dasɛ mɔ yewoɖo xɔse do Mawu nu yí wunɔ mɛ ciwo ɖekɛ Yehowa mɔ woje nɔ ku. Yi kpɔwɛ amɛve ke. Ci Yehowa mɔ wo le wu mɛ ciwo pleŋ yí le Ʒeriko can ɔ, Izraɛliviwo dewu Raxabu koɖo yi xomumɛtɔwo o, ɖo Raxabu ɖo xɔse. (Ʒoz. 2:9-16; 6:16, 17) Ahanke ci Gibeɔntɔwo dasɛ mɔ yewoshinɔ Mawuɔ, wodewu mɛ ɖekɛ le wowo ju lɔ mɛ o.—Ʒoz. 9:3-9, 17-19.

Egbɛɔ, jukɔn ciwo yí wanɔ ahwa kpe wowonɔnɔwo deglɔnnɔ ta nɔ mɛ ciwo yí ɖo xɔse o. Yí hweɖewonuɔ, amɛmanyaɖewo yí wowunɔ le ahwa ŋtɔ́wo mɛ.

4. IZRAƐLIVIWO WANƆ DO MAWU SEWO JI LE AHWAWAWA MƐ

Le blemaɔ, Yehowa nu nɔ Izraɛli sɔjawo mɔ wo le wa do ye sewo ji le ahwawawa mɛ. Le kpɔwɛ mɛ, Mawu nu nɔ wo gaɖewomɛ mɔ, nɔ wojikɔ awa ahwa kpe eju ɖeɔ, wo le nu “fafa toto ciwo yí li” ni. (2 Ese. 20:10, NWT) Yehowa nu nɔ Izraɛli sɔjawo mɔ, wowoŋtɔwo koɖo wowo hwakpawo ɖo anɔnɔ mɛmiɖe yí woɖo awanɔ do agbenywinɔnɔse yetɔwo ji. (2 Ese. 23:9-14) Yehowa gbenu nɔ Izraɛli sɔjawo mɔ nɔ wovayi wa ahwa kpe eju ɖeɔ, woŋgbedɔn nyɔnu ciwo yí le eju lɔ mɛ gbɔ akpasɛnsin o, vɔ enu ci yí eju ciwo yí trɔdo wo sɔjawo wanɔ nɛ. Wleci ɖeka ɖo avayi gbɔxwe woatɛnŋ aɖe nyɔnu ɖe ci wolé le ahwagbemɛ.—2 Ese. 21:10-13.

Egbɛɔ, eju sugbɔ wa totomɛ ɖewo ɖɛ do ahwawawa nu. Ci wowa totomɛ ŋtɔ́wo ɖɛ nɔ woaglɔn ta nɔ jumɛviwo can ɔ, ewa ŋshishi mɔ wowo sɔjawo devawanɔ do ese ŋtɔ́wo ji o.

5. MAWU WA AHWA DO TA NƆ YI JUKƆN

Nɔ amɛwo wakɔ ahwa gbɛ ɖe, wotanɔshi mɛ ciwo yí sɛnnɔ Yehowa do agbe shigbe lé wowɛ nɔ Raxabu koɖo yi xomu hwenu wowa ahwa kpe Ʒeriko nɛa?

Le blemaɔ, Yehowa wa ahwa do nu nɔ Izraɛliviwo, yí wanɔ enujiŋwo nɔ woasɔ ɖu ahwawo ji. Le kpɔwɛ mɛ, lé Yehowa kpedo Izraɛliviwo nu yí woɖu Ʒeriko jugan lɔ ji doɔ? Izraɛliviwo wa do enyɔ ci Yehowa nu nɔ wo ji, “wo tɔ́ bobo kpakpa. [Yí] gbogbu [lɔ] mu jwin,” ci yí dɔ enɔ fafɛɖe yí wotɛnŋ ɖu eju lɔ ji. (Ʒoz. 6:20) Lé wowɛ yí ɖu Amoritɔwo ji doɔ? “Tɔhonɔ dɔ yí eke ganganwo ja so jeŋkwi mɛ, yí je ketɔnɔ lɔwo ji . . . Eke lɔwo wu amɛ sugbɔ sɔwu amɛ ciwo yí Izraɛli sɔjawo sɔ ahwawawiwo sɔ wu.”—Ʒoz. 10:6-11.

Egbɛɔ, Yehowa degbewakɔ ahwa do nu nɔ eju ɖe le nyigban ji o. Yi Fyɔɖuxu lɔ ci esɔ Yesu ɖo Efyɔ nɔ “de le xexe cɛ mɛ o.” (Ʒan 18:36) Satana yí kpakpa nɔ agbetɔwo cɛkpakpawo pleŋ. Enudakpu ci wowanɔ le ahwawo mɛ dasɛ lé Satana nyina shu do.—Luiki 4:5, 6; 1 Ʒan 5:19.

KRISTOTƆ ADODWIWO WANƆ FAFA

Shigbe lé mìkpɔɛ nɛɔ, nɔnɔmɛ ci mɛ mìle gbɛ to akpo nɔ nɔnɔmɛ ci mɛ Izraɛliviwo nɔ vayi sesese. Vɔ de susu ŋtɔ́wo ɖekɛ yí dɔ yí mìdeyinɔ ahwa o. Susu buwo li. Le kpɔwɛ mɛ, Mawu nu ɖɛ mɔ, le ŋkeke kpɛtɛkpɛtɛwo mɛɔ, ye mɛwo “da kpla ahwa wawa gbeɖe o,” eyi taɖo wodatɛnŋ ayi ahwa o. (Ezai 2:2-4) Gbesɔ kpe niɔ, Kristo nu mɔ ye dokplɔtɔwo denyi “xexe lɔtɔ o,” eyi taɖo wodenɔnɔ akpa ɖekɛ ji le xexe lɔ hwawawawo mɛ o.—Ʒan 15:19.

Kristo gbedo ŋsɛn yi dokplɔtɔwo mɔ wo le wa nu wu ahan. Ékpla nu wo mɔ wo le gbe nɔnɔmɛ ciwo yí adɔ woado ke amɛ, ado dɔmɛzi, yí awa ahwa. (Mt. 5:21, 22) Ahanke énu nɔ wo mɔ wole nyi ‘fafamɛwo’ yí alɔn wowo ketɔnɔwo.—Mt. 5:9, 44.

Lé mìatɛnŋ awa cɛ doɔ? Kankandojitɔɔ, mìdeji mɔ mìayi ahwa o, vɔ dɔmɛzi nu ɖewo le ji mɛ nɔ mì ciwo yí atɛnŋ adɔ manyimanyi alo mama ava hamɛ lɔ mɛa? Mína nɔ mìatekpɔ yí adodoɔ gbla aɖeɖeɛ ŋɖekpokpui ci yí atɛnŋ ana dɔmɛzi ŋtɔ́wo atɛnŋ ava mì mɛ swi.—Ʒaki 4:1, 11.

Mìdedonɔ nu jukɔnwo hwawawa nyɔwo mɛ o, vɔ mìwanɔ fafa yí na lɔnlɔn nɔnɔ mì mɛ. (Ʒan 13:34, 35) Mína nɔ mìaɖui yí mìdadonɔ nu ahwa nyɔ ɖekɛ mɛ o hwenu yí mìle te kpɔ ŋkeke ci ji Yehowa avagu ahwawawawo keŋkeŋ swi yí ahwa dagbevani gbeɖe o.—Eha. 46:9.

^ Hweɖewonuɔ, Izraɛli kɔta ɖe mɛ tɔwo wanɔ ahwa kpe wowo kpenawo, yí ecɛ dejɔnɔ ji nɔ Yehowa o. (1 Efy. 12:24) Vɔ hweɖewonuɔ, nɔ Izraɛli kɔta ɖe mɛ tɔwo denɔ gbeji nɔ Yehowa o alo wa nuvɔn ganganwo yí wowo kpenawo wa ahwa kpe woɔ, Yehowa lɔnnɔ do ji.—Koj. 20:3-35; 2 Kro. 13:3-18; 25:14-22; 28:1-8.