Yi enu ci yí le mɛ ji

Yi yi mɛnyɔwo tɔxu

Enukplakpla Nyɔta 16

“Nɔvio A Gbe Fɔn”!

“Nɔvio A Gbe Fɔn”!

“Yesu nu nɔ [Marta] mɔ: ‘Nɔvio a gbe fɔn.’”—ƷAN 11:23.

EHAJIJI 151 Ayɔ Wo

SUSU VEVI LƆ a

1. Lé ŋsuvihwɛ ɖeka dasɛ mɔ yekando fɔnfɔnsoku mɔkpɔkpɔ lɔ ji doɔ?

 ŊSUVIHWƐ ɖeka ci woyɔnɔ mɔ Matthew lé edɔ̀ sɛnŋsɛnŋ ɖeka yí eʒan mɔ woawa edɔ ni zenɛniɖe. Hwenu eɖo exwe amadrɛɔ, yɛ koɖo yi xomumɛtɔwo kpɔkɔ JW televiʒiɔn wana wleci ɖeka tɔ doju. Le vɔvɔnu nɔ wana lɔɔ, wokpɔ ehajiji video ɖeka ci yí dadasɛ lé amɛwo kpɔkpɔ jijɔ do wowo mɛ vevi ci yí wofɔn so eku nu do. b Ci woɖegbɔɔ, Matthew te gogo yi jilawo, yí le alɔ nɔ wo yí nu mɔ: “Edanyɛ koɖo nɔnyɛ, míkpɔa? Nɔ ŋku can ɔ, nagbevafɔn va agbe. Míatɛnŋ akpɔkpɔ emɔ nɔŋ, enuwo ayi nywiɖe.” Kpɔɛ le susu mɛ lé ajɔ ji nɔ jila cɛwo do ci wokpɔɛ mɔ yewo vi kando fɔnfɔnsoku lɔ ji ɖa!

2-3. Nyi yí taɖo enyɔ mɔ mìɖo abunɔ tamɛ kpɔ so fɔnfɔnsoku gbeɖu lɔ nuɔ?

2 Anyɔ mɔ hweɖewonuɔ, mìabunɔ tamɛ kpɔ so Bibla mɛ gbeɖu ci yí kudo fɔnfɔnsoku nu. (Ʒan 5:28, 29) Nyi yí taɖoɔ? Ðo mìdenya hwecinu mìakpanŋkɔ edɔ̀lele sɛnŋsɛnŋ ɖe alo hwenu mìwo mɛ veviɖe aku kpata o. (Ŋun. 9:11; Ʒaki 4:13, 14) Fɔnfɔnsoku mɔkpɔkpɔ lɔ atɛnŋ akpedo mì nu mìado ji le nɔnɔmɛ ŋtɔ́wo mɛ. (1Tɛs. 4:13) Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo na mì kankandoji mɔ mìwo Da ci yí le jeŋkwi mɛ jeshi mì ɖɛ nywiɖe yí gbelɔn mì sugbɔ. (Luiki 12:7) Bu tamɛ kpɔ so lé Yehowa Mawu ɖo ajeshi mì ɖɛ nywiɖe do nu gbɔxwe asɛnŋ afɔn mì koɖo mìwo nɔnɔmɛwo koɖo mìwo susuwo pɛpɛpɛ. Yehowa lɔn mì sugbɔ yí wa enuwo plɛŋ nɔ mìatɛnŋ anɔ agbe tɛgbɛɛ, nɔ evaʒan mɔ fɔn avafɔn mì so eku can!

3 Le nyɔta cɛ mɛɔ, mìaxo nuxu so enu ci yí taɖo mìatɛnŋ akando fɔnfɔnsoku gbeɖu lɔ ji. Le yi goduɔ, mìagbeje Bibla mɛ xolɔlɔ ɖeka ci yí ado ŋsɛn xɔse, ci mɛ woɖe mìwo nyɔta lɔ so, émɔ: “Nɔvio a gbe fɔn.” (Ʒan 11:23) Le vɔvɔnuɔ, mìakpla lé mìawɛ yí fɔnfɔnsoku mɔkpɔkpɔ lɔ anyi enuŋtɔŋtɔ nɔ mì doji.

ŊCI YÍ TAÐO MÌATƐNŊ AKANDO FƆNFƆNSOKU GBEÐU LƆ JI

4. Nɔ mìaxɔ gbeɖu ɖe ji se ɖe, nyi ji mìɖo akando gbɔxweɔ? Dre mɛ.

4 Gbɔxwe mìaxɔ gbeɖu ɖe ji seɔ, mìɖo akando ji mɔ mɛ ci yí ɖo egbe lɔ ɖo edro koɖo ŋsɛn, alo enujikpekpe, yí awɛ avamɛ. Mìadre mɛ koɖo kpɔwɛ ɖeka: Sɔɛ mɔ jihɔnshi gangan ɖeka ja yí dahɛn ao xwe sugbɔ. Eyi ao xlɔ ɖeka va eo gbɔ yí ɖo gbe nɔ eo mɔ, ‘yeakpedo eo nu keŋ yí atrɔ acu exɔ lɔ nɔ eo.’ Nyɔnɔnwi tokɔ ele yí ègbekando ji mɔ yiɖo edro mɔ yɛakpedo ye nu. Nɔ exɔcutɔ bibi yí enyi yí egbewa edɔwanu ciwo wosɔ cunɔ exɔ ɖɛɔ, ànya mɔ yigbeɖo enujikpekpe hɛnnɛ. Adɔ yí àxɔ yi gbeɖu lɔ ji se fafɛɖe. Ecɛyɛ ɖe, fɔnfɔnsoku gbe ci yí Mawu ɖo yɛ ɖe? Éɖo edro koɖo ŋsɛn yí awɛ avamɛ nyɔnɔnwitɔa?

5-6. Nyi yí taɖo mìatɛnŋ akando ji mɔ Yehowa ɖo edro mɔ yeafɔn amɛkukuwoɔ?

5 Yehowa ɖo edro mɔ yeafɔn mɛkukuwoa? Mìdabui kpɔ gbɔxwe anui o. Édruikɔ veviɖe. Éto Bibla ŋwlɛtɔ sugbɔ ji yí woŋwlɛ fɔnfɔnsoku gbeɖu yitɔ ci yí avamɛ le esɔ mɛ daɖɛ. (Ezai 26:19; Oze 13:14; Enyɔ. 20:11-13) Eyi nɔ Yehowa ɖo egbe ɖeɔ, éna yí evanɔmɛ tɛgbɛɛ. (Ʒozue 23:14) Kpakpa sɔkɔ Yehowa mɔ yeafɔn mɛ ciwo yí ku. Nyi yí taɖo mìatɛnŋ anu ahan ɔ?

6 Mìakpɔ enyɔ ciwo yí blema tɔgbi egbejinɔtɔ Job nu. Ékando ji mɔ nɔ yeku can ɔ, edro anyi nɔ Yehowa mɔ akpɔ ye yí yeagbenɔ agbe ke. (Job 14:14, 15) Enu ci Yehowa ŋtɔ can jijiɛ nɔ yi sɛntɔwo pleŋ ciwo yí ku nɛ. Kpakpa sɔsɔɛ mɔ yeafɔn wo do agbe, yí woale lanmɛsɛn koɖo jijɔ mɛ. Vɔ lé woawɛ nɔ amɛ miliɔn nɛniɖe ciwo yí detɛnŋ kpla nu so nyɔnɔnwi lɔ nu yí jeshi Yehowa ɖɛ gbɔxwe yí kuɔ? Mìwo Mawu amɛlɔntɔ lɔ jijiɛ mɔ yeafɔn wowo can. (Edɔ. 24:15) Éji mɔ yeahun mɔ nɔ wo nɔ woanyi ye xlɔwo keŋ anɔ agbe tɛgbɛɛ le nyigban ji. (Ʒan 3:16) Eze gbawlɛɛ mɔ, Yehowa ɖo edro mɔ yeafɔn amɛkukuwo.

7-8. Nyi yí taɖo mìatɛnŋ akando ji mɔ Yehowa ɖo ŋsɛn yí afɔn mɛ ciwo yí kuɔ?

7 Yehowa ɖo ŋsɛn hɛnnɛ yí afɔn amɛkukuwoa? Ɛɛ! Eyi nyi “Ŋsɛnwo Pleŋtɔ.” (Enyɔ. 1:8) Éɖo ŋsɛn sugbɔ keke aɖu ketɔnɔ ɖekpokpui ji, eku ŋtɔkpu can. (1 Kor. 15:26) Ci mìnya ahan ɔ, edo ŋsɛn mì yí gbefa akɔn nɔ mì sugbɔ. Kpɔ enu ci yí jɔ do nɔvinyɔnu Emma Arnold ji. Yɛ koɖo yi xomumɛtɔwo do go nɔnɔmɛ sɛnŋsɛnŋ ciwo yí do wowo xɔse kpɔ le Xexemɛhwa Amɛvetɔ lɔ hwenu. Emma fa akɔn nɔ eviɛ nyɔnuvi ɖo yi mɛ veviwo ku do Nazi funtrenamɛ gakpawo mɛ. Énu ni mɔ: “Nɔ mɛ ciwo yí ku datɛnŋ agbevanɔ agbe keɔ, edasɛ mɔ eku ɖo ŋsɛn wu Mawu vɔ datɛnŋ anyi ahan gbeɖe o.” Kankandoji li mɔ ŋɖe deɖo ŋsɛn wu Yehowa o! Mawu ŋsɛnwopleŋtɔ ci yí wa agbe lɔ akpe ji yí afɔn mɛ ciwo yí ku do agbe.

8 Susu bu ci yí taɖo mìnya mɔ Mawu atɛnŋ afɔn amɛkukuwo yí nyi mɔ, enuɖoŋwi nujikpekpe yitɔ deɖo sɛnxu o. Éyɔnɔ ŋkɔ nɔ wlecivi ɖekaɖeka. (Ezai 40:26) Nɛnɛke, eɖonɔ ŋwi mɛ ciwo yí ku nɛ. (Job 14:13; Luiki 20:37, 38) Átɛnŋ aɖo ŋwi enuwo pleŋ so mɛ ciwo yí afɔn nu, shigbe lé wole do, lé wowanɔ enu do, enu ciwo mɛ woto le agbe mɛ koɖo enu ciwo yí le susu mɛ nɔ wo.

9. Nyi yí taɖo èkando egbe ci Yehowa ɖo so fɔnfɔnsoku nu jiɔ?

9 Eze petii mɔ, mìatɛnŋ axɔ fɔnfɔnsoku gbeɖu Yehowa tɔ lɔ ji se ɖo mìnya mɔ, éɖo edro koɖo ŋsɛn yí awɛ avamɛ. Mìagbekpɔ susu bu ci yí taɖo mìakando fɔnfɔnsoku gbe ci Mawu ɖo ji: Yehowa fɔn mɛɖewo so eku vayi. Le blema mɛɔ, Yehowa na ŋsɛn ŋsu egbejinɔtɔ ɖewo koɖo Yesu can yí wofɔn amɛkukuwo. Mìakpla enu so ɖeka le fɔnfɔnsoku ciwo Yesu wa mɛ yí woŋwlɛ do Ʒan eta 11 mɛ nu.

YESU XLƆ VEVI ÐEKA KU

10. Nyi yí jɔ hwenu Yesu ɖekɔ kunu so Betani keke vayi kɔ do akpaxwe ɖetɔ lɔ nɔ Ʒurdɛn tɔ lɔɔ, yí nyi ewaɔ? (Ʒan 11:1-3)

10 Hlɛn Ʒan 11:1-3. Kpɔ enu ci yí jɔ le susu mɛ le Betani le vɔvɔnu nɔ exwe 32 K.H. ɖa. Yesu ɖo exlɔ vevi ɖekawo do eju ŋtɔ́ mɛ, wowo yí nyi Lazar koɖo nɔjijiɛ nyɔnuvi amɛve, Mari koɖo Marta. (Luiki 10:38-42) Vɔ Lazar valé edɔ̀ yí nɔjijiɛ nyɔnushi lɔwo xa le wowoɖekiwo mɛ. Wodo eŋɛ ɖaɖa Yesu hwenu ele ago xlɔtɔ ji nɔ Ʒurdɛn tɔ lɔ, woazɔn zɔnlin ŋkeke amɛve so Betani gbɔxwe aɖo gbɔ. (Ʒan 10:40) Ŋshishitɔɔ, hwenu eŋɛdotɔ lɔwo vayi ɖo Yesu gbɔ yí Lazar ku. Ci Yesu nya mɔ ye xlɔ ku can ɔ, ékpɔtɔ le fini ele na nɔ ŋkeke amɛve gbɔxwe yí vasɔ emɔ yí kpe Betani. Ecɛyɛ hwenu Yesu vaɖoɖoɔ Betani ɔ, ewa ŋkeke amɛnɛ ke yí Lazar ku. Yesu drɔɛ mɔ yeawa ŋɖeka ci yí awa enywi nɔ ye xlɔwo yí agbekanfu Mawu.—Ʒan 11:4, 6, 11, 17.

11. Nyi mìatɛnŋ akpla so exlɔwawa nu le exolɔlɔ cɛ mɛɔ?

11 Mìkpla ŋɖeka so exlɔwawa nu le exolɔlɔ cɛ mɛ. Hwenu Mari koɖo Marta do eŋɛ ɖaɖa Yesu ɔ, wodenu ɖaɖɛ mɔ yi le va Betani o. Wonu ni kpoŋ mɔ yi xlɔ vevi ble. (Ʒan 11:3) Hwenu Lazar ku ɔ, Yesu hɛn anɔ jinjintɔxu fini ele keŋ afuin ɖaɖa dru. Vɔ Yesu ɖui mɔ yeayi Betani ayi nɔ eju koɖo ye xlɔ Mari koɖo Marta. Èɖo exlɔ ɖe ci yí hɛn ava kpedo eo nu nɔ debiɛ can a? Eyi ènya mɔ yeatɛnŋ akando ji mɔ yɛakpedo ye nu le “cukaɖawo hwenu.” (Elo. 17:17) Shigbe Yesu nɛɔ, mìatekpɔ anyi exlɔ ŋtɔ́ han nɔ mɛbuwo. Ecɛyɛɔ, mìatrɔyi exolɔlɔ lɔ mɛ yí akpɔ enu ci yí jɔ kplɔɛdo.

12. Egbe ci yí Yesu ɖo nɔ Marta ɔ, yí nyi yí taɖo átɛnŋ akando jiɔ? (Ʒan 11:23-26)

12 Hlɛn Ʒan 11:23-26. Marta se mɔ Yesu gogo Betani. Éɖe blɛ yí vayi do go yi yí nu mɔ: “Axwetɔ, nɔ́ È le elɛ sa ɔ, nɔvinyɛ da ku o.” (Ʒan 11:21) Nyɔnɔnwi yɔ, átɛnŋ ada edɔ̀ nɔ Lazar dru sa. Vɔ Yesu yɛ nya mɔ yejijiɛ awa enubu ci yí agbejiŋ wu ŋtɔ́. Éɖo egbe ni mɔ: “Nɔvio a gbe fɔn.” Égbenu susu bu nɔ Marta ci yí adɔ akando egbe ci eɖo ni ji, ci enu mɔ: “Ŋ nyi fɔnfɔn koɖo agbe.” Mawu na ŋsɛn Yesu nɔ afɔn amɛkukuwo. Vayiɔ, ci nyɔnuvihwɛ ɖeka ku trololoɔ, Yesu fuin do agbe, ahanke egbefɔn ŋsuvihwɛ ɖeka, nɔ mìanuiɔ le azan ci gbe eku ji. (Luiki 7:11-15; 8:49-55) Vɔ ecɛyɛ ɖe, átɛnŋ afɔn mɛ ci yí ku so ŋkeke amɛnɛ ke yí yi ŋcilan tɔ gblegblea?

“LAZAR, TO!”

Yesu se vevi sugbɔ do yi xlɔ ciwo yí le vevisese mɛ nu (Kpɔ mamamɛ 13-14)

13. Shigbe lé wonui le Ʒan 11:32-35 mɛ ɖe, lé Yesu wa enu do ci ekpɔ Mari koɖo mɛbuwo yí wole avin fankɔɔ? (Kpɔ foto lɔ hɛnnɛ.)

13 Hlɛn Ʒan 11:32-35. Bu ŋci yí jɔ kplɔɛdo kpɔ ɖa. Mari, ci yí nyi Lazar ci yí ku nɔjijiɛ nyɔnushi can to vayi do go Yesu. Yɛ can gbenu enyɔ ci hanwo Marta nu: “Axwetɔ, nɔ́ È le elɛ sa ɔ, nɔvinyɛ da ku o.” Yɛ koɖo mɛ ciwo yí va koɖi sekɔ vevi haan yí fankɔ avin. Ci Yesu kpɔkɔ yí sekɔ lé wole avin fankɔ doɔ, éxa le yiɖeki mɛ sugbɔ. Yi xlɔwo nu wa ŋshishi ni yí yɛ can tɔ avin fanfan. Émɔŋje lé wosenɔ vevi do nɔ amɛ vevi ku nɔ amɛ. Le nyɔnɔnwi mɛɔ, kpakpa sɔsɔɛ mɔ yeaɖe ŋci yí dɔ wofanfan avin lɔ swi!

14. Nyi mìatɛnŋ akpla so Yehowa nu ci mìkpɔ lé Yesu wa enu do ci Mari fankɔ avin ɔ?

14 Lé Yesu wa enu do ci ekpɔ Mari le avin fankɔ kpla mì mɔ Yehowa nyi Mawu ɖeka ci yí senɔ vevi do amɛ nu sugbɔ. Nyi yí taɖo mìatɛnŋ anu ahan ɔ? Mìkpla le enyɔta ci yí vayi mɛ mɔ, Yesu wanɔ enu esɔnɔ pɛpɛpɛ koɖo lé Edalɔ bunɔ enuwo do koɖo lé enu wanɔ ni do mɛ. (Ʒan 12:45) Eyi taɖo ci mìhlɛn mɔ Yesu se vevi sugbɔ do yi xlɔ ciwo yí enu wa nu keke yí fan avin ɔ, mìatɛnŋ anu mɔ nɔ cukaɖawo dɔ yí mìle avin fankɔɔ, Yehowa can senɔ vevi do mì nu sugbɔ. (Eha. 56:8) Ecɛ dena edro eo mɔ yeate gogo mìwo Mawu ŋshishikunamɛtɔ lɔ ba?

Yesu dasɛ mɔ yeɖo ŋsɛn do eku ji (Kpɔ mamamɛ 15-16)

15. Shigbe lé wonui le Ʒan 11:41-44 mɛ ɖe, nyi yí jɔ le Lazar yɔdu tuɔ? (Kpɔ foto lɔ hɛnnɛ.)

15 Hlɛn Ʒan 11:41-44. Yesu va Lazar yɔdu tu yí mɔ wo le ɖe ekpe ci wosɔ cu enu ni swi. Marta nu ni mɔ, yɛatɔ hwɛnhwɛn vɔ. Yesu ɖoŋci ni mɔ: “Ŋ de nu nɔ eo mɔ, nɔ́ è xɔse, à kpɔ kanfukanfu Mawutɔ ba?” (Ʒan 11:39, 40) Yesu kɔ ŋkuviwo yi eji yí do egbe ɖaɖa le amɛwo ŋmɛ. Éji mɔ ŋci yí jikɔ ajɔ lɔ le hɛn kanfukanfu vɛ nɔ Yehowa. Eyi Yesu do axwa yí nu mɔ: “Lazar, to!” Eyi Lazar to le yɔdu lɔ mɛ! Enu ci mɛɖewo bu mɔ wodatɛnŋ awa ɖeka ke yí Yesu wa ke.

16. Lé exolɔlɔ ci yí le Ʒan 11 mɛ do ŋsɛn mìwo xɔse do fɔnfɔnsoku mɔkpɔkpɔ lɔ nu doɔ?

16 Exolɔlɔ ci yí le Ʒan 11 mɛ do ŋsɛn mìwo xɔse do fɔnfɔnsoku mɔkpɔkpɔ lɔ nu. Léɔ? Ðo ŋwi egbe ci yí Yesu ɖo nɔ Marta: “Nɔvio a gbe fɔn.” (Ʒan 11:23) Shigbe Edalɔ hannɛɔ, Yesu ɖo edro koɖo ŋsɛn yí awɛ yí gbeɖu lɔ avamɛ. Ðashi yitɔwo dasɛ edro nyɔnɔnwitɔ ci eɖo yí aɖe eku koɖo vevisese ci yí edonɔ nɔ mì swi. Yí hwecinu Lazar to le yɔdu mɛɔ, Yesu gbedasɛ mɔ yeɖo ŋsɛn yí afɔn amɛkukuwo. Gbesɔ kpe niɔ, bu enyɔ ci Yesu ɖo ŋwi nɔ Marta kpɔ: “Ŋ de nu nɔ eo mɔ, nɔ́ è xɔse, a kpɔ kanfukanfu Mawutɔ ba?” (Ʒan 11:40) Mìɖo susu nywiwo ciwo yí dɔ mìkando ji mɔ fɔnfɔnsoku gbeɖu ci yí Mawu wa anyi nyɔnɔnwi. Nyi mìawa yí asɔ do ŋsɛn xɔse mìwotɔ do emɔkpɔkpɔ ŋtɔ́ nuɔ?

LÉ MÌADO ŊSƐN XƆSE MÌWOTƆ DO FƆNFƆNSOKU MƆKPƆKPƆ LƆ NU DO

17. Nyi yí ɖo anɔ susu mɛ nɔ mì nɔ mìhlɛnkɔ nu so fɔnfɔnsoku xolɔlɔwo nu le Bibla mɛɔ?

17 Hlɛn enu so fɔnfɔnsoku ciwo yí jɔ vayi yí abu tamɛ kpɔ so wo nu. Exolɔlɔ ci mɛ wofɔn amɛ so eku amɛnyi nu yí Bibla xo nuxu so. c Danyɔ mɔ mìakpla enu so exolɔlɔ ɖekaɖeka nu kitokito ba? Nɔ èkplakɔ enu so wo nuɔ, ɖo ŋwi mɔ amɛ ŋtɔŋtɔwo yí wonyi, ŋsuwo, nyɔnuwo, koɖo ɖevihwɛwo. Ji nukplamu ciwo yí le wo mɛ kpɔ. Bu tamɛ kpɔ so lé kpɔwɛ ɖekaɖeka dre lé Mawu ɖo edro koɖo ŋsɛn yí afɔn amɛkukuwo do. Gbesɔwu hunnɔwoɔ, bu tamɛ kpɔ citocito so fɔnfɔnsoku Yesu tɔ ci yí le veviɖe sɔwu fɔnfɔnsoku kpɛtɛwo nu. Ðo ŋwi mɔ amɛ sanŋdi nɛniɖe kpɔ fɔnfɔnsoku yitɔ tɔxu yí ecɛ nyi kpeɖoji sɛnŋ nɔ mìwo xɔse.—1 Korɛntitɔwo 15:3-6, 20-22.

18. Lé mìatɛnŋ azannɔ mìwo hajiji ciwo yí xo nuxu so fɔnfɔnsoku nu do nywiɖeɔ? (Kpɔ gɔnmɛnuŋwlɛŋwlɛ lɔ hɛnnɛ.)

18 Senɔ eha ciwo yí xo nuxu so fɔnfɔnsoku mɔkpɔkpɔ lɔ nu yí ajinɔ wo yí agbebunɔ tamɛ kpɔ so wo nu. d (Efe. 5:19) Ehajiji ŋtɔ́wo dɔ yí fɔnfɔnsoku gbevanyinɔ nyɔnɔnwi nɔ mì doji yí wogbedonɔ ŋsɛn xɔse mìwotɔ do emɔkpɔkpɔ vevi ŋtɔ́ nu. Ðonɔ eto wo, jinɔ wo, yí akannɔ seŋ so gɔnmɛsese ci yí le nyɔgbe lɔwo nu le sɛnsɛn xomumɛtɔ hwenu. Wɛ keke nɔ eha lɔwo nyɔgbewo aci susu koɖo ao ji mɛ. Eyi nɔ èvado go agbe mɛ cukaɖa sɛnŋsɛnŋ ɖe alo ao mɛ vevi ɖe va kuɔ, Yehowa gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ akpedo eo nu naɖo ŋwi eha lɔwo yí woafa akɔn nɔ eo yí agbedo ŋsɛn eo.

19. Nyiwo mìatɛnŋ akpɔ le susu mɛ kudo fɔnfɔnsoku nuɔ? (Kpɔ dakavi “ Enyɔ Ciwo Àbiɔ Wo Seɔ?”)

19 Zan tamɛbubu nujikpekpe aotɔ. Yehowa na mì enujikpekpe nɔ mìasɔ kpɔnɔ mìwoɖekiwo le xexe yoyu lɔ mɛ. Nɔvinyɔnu ɖeka nu mɔ: “Ŋzannɔ gamɛ sugbɔ yí asɔ kpɔkpɔ nyɛɖeki le xexe yoyu lɔ mɛ keke akpɔkpɔɛ shigbe mɔ ŋhwɛnhwɛn flawa nyakpɔkpɔ ciwo yí le paradiso lɔ mɛ kpɔ hannɛ.” Kpɔɛ le susu mɛ mɔ yedo go koɖo ŋsu koɖo nyɔnu egbejinɔtɔ ciwo nu Bibla xo nuxu so. Mi koŋ èji mɔ yeado go koɖo le paradiso lɔ mɛɔ? Enyɔ ciwo èji mɔ yeabiɔ amɛ lɔ seɔ? Gbekpɔɛ le susu mɛ mɔ yegbevale eju koɖo ye mɛ vevi ciwo yí ku. Kpɔ enu hamɛhamɛ ciwo yí àwa nɔ èdo go koɖo wo, enyɔ ciwo míanu doŋkɔ, lé míakpla shi ekɔ nɔ nɔnɔ do koɖo lé hanci míafan jijɔvin do.

20. Nyi yí mìaɖui awaɔ?

20 Mìdokɔ akpe nɔ Yehowa sugbɔ nɔ fɔnfɔnsoku gbe ci yí eɖo nɔ mì! Mìatɛnŋ akando ji mɔ gbeɖu cɛ anyi nyɔnɔnwi, ɖo Yehowa ɖo edro koɖo ŋsɛn yí awɛ avamɛ. Mìaɖui akpɔtɔ adodoɔ ŋsɛn xɔse mìwotɔ do emɔkpɔkpɔ vevi ŋtɔ́ nu. Nɔ mìwɛkɔ ahan ɔ, mìateteɛ gogo mìwo Mawu ci yí ɖo egbe nɔ mìwo domɛtɔ ɖekaɖeka mɔ, ‘Ao mɛ veviwo agbe fɔn!’

EHAJIJI 147 Wodo Agbe Mavɔ Ŋgbe

a Nɔ amɛ vevi ɖe ku nɔ eoɔ, kankandoji li mɔ fɔnfɔnsoku mɔkpɔkpɔ lɔ afa akɔn nɔ eo. Vɔ, lé àdre ŋci yí taɖo èkando gbeɖu ŋtɔ́ ji nɔ mɛbuwo doɔ? Yí lé mìawɛ yí fɔnfɔnsoku mɔkpɔkpɔ lɔ anyi nyɔnɔnwi nɔ mì sɔwuɔ? Nyɔta cɛ akpedo mì pleŋ nu mìado ŋsɛn xɔse mìwotɔ do fɔnfɔnsoku mɔkpɔkpɔ lɔ nu.

b Ehajiji video ci yí ze le JW Televiʒiɔn novembre 2016 tɔ mɛ nyɔta yí nyi Dagbejinjin ɖeeɖe o.

c Exolɔlɔ cɛwo ze le Bibla kpukpui cɛwo mɛ: 1 Efyɔwo 17:17-24; 2 Efyɔwo 4:32-37; 13:20, 21; Luiki 7:11-15; 8:41-56; Ʒan 11:38-44; Edɔwawawo 9:36-42; koɖo 20:7-12.

d Kpɔ ehajiji cɛwo le ‘Mikɔ Gbe Dzi Miadzi Ha Na Yehowa Dzidzɔtɔe’:Kpɔ Ðokuiwò Le Xexe Yeyea Me” (Ehajiji 139), “Wò Ŋku Nenɔ Fetu La Dzi!” (Ehajiji 144), koɖo “Ayɔ Wo” (Ehajiji 151). Gbekpɔ ehakpakpa cɛwo le jw.org ji: “Dagbejinjin ɖeeɖe o,” “Le xexe yoyu lɔ mɛ” koɖo “Va Kpɔe Ða.”